Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoEk/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110216313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2110216313.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.
Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava,
protipovinnej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.XX/XX,C.,ovymoženie463€sprísl.,oodvolaníoprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22.01.2024, č. k. 16Er/496/2010-45, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Povinnej a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (výrok I) a vyslovil, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 € do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia (výrok II).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m),
§ 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243f ods. 1, 3 až 6, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„EP“). Vyšiel zo zistenia, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie

podľa § 243f ods. 1 EP v zákonom stanovenej lehote. Súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie dňa 10.02.2016, teda po uplynutí 30 dňovej lehoty. Vychádzajúc z uvedeného súd
prvej inštancie v zmysle § 243f ods. 4 EP skonštatoval, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) EP, a preto exekúciu s odkazom na § 243f ods. 5 v spojení s § 57 ods. 2 EP zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1, § 200 ods. 5, § 196 EP a vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov

exekúcie v celkovej výške 39,83 €, na náhradu ktorých v súlade s § 203 ods. 1 EP zaviazal oprávneného.

3. Včasným odvolaním sa oprávnený domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za
nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
pretože zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a má povahu absolútneho

obchodu, čo vyplýva už z návrhu na vykonanie exekúcie a aj z exekučného titulu. Keďže novela
Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na konania
voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi, predmetné ustanovenia sa v danej veci nemôžu aplikovať.
Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinnou vrátane dôkazov, ktoré
ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v
doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa domnieva, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva

z § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 EP, splnil. Oprávnený posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa
výslovne odmieta. Dňa 22.06.2011 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 401100040, na základe ktorejpovinnej poskytol úver na účel povolania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala
vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel.

4. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom oprávneného spísaným do zápisnice u súdneho exekútora
01.06.2010 sa začalo exekučné konanie. Súd prvej inštancie 09.08.2010 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. pod sp. zn. SR 21119/09 z 10.12.2009. V
priebehu konania doručil oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora súdu prvej inštancie dňa

10.02.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 EP a následne súd prvej
inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu v zmysle § 243f ods. 1 EP v spojení s § 57 ods. 2 EP.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
exekúciu zastavil z dôvodu nedodržania lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle

§ 243f ods. 1 EP. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno považovať podanie oprávneného, ktoré bolo
exekučnému súdu doručené dňa 10.02.2016, ako doplnené včas. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým
došlo k novelizovaniu EP, bol schválený 15.12.2015 a vyhlásený 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom
vyhlásenia, teda 23.12.2015. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30
dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016. Oprávnený takéto podanie v zákonom

ustanovenej lehote neurobil, ale exekučnému súdu ho doručil prostredníctvom súdneho exekútora až
10.02.2016.

8. V tomto smere odvolací súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR z 08.11.2016, sp. zn. III.
ÚS 752/2016, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 EP výslovne

neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
(či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo
potrebnédoplniťpriamoexekučnémusúdu,atonajmävzhľadomnaskutočnosť,žepredmetnézákonom
požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie
prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd,

a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 EP (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. Aj preto bolo
vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k predmetu činnosti
ktorejpatríajvymáhaniepohľadávok(voväčšomrozsahu),abydoplnenienávrhunavykonanieexekúcie
v konkrétnej veci doručil v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, a nie exekútorovi.

9. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z
rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný
oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného
procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie,

ku ktorým dospeli.

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou oprávneného, že si povinnosť, ktorá vyplýva z § 243f ods.
1vspojenís§39ods.4EPsplnil.Skutočnosti,ktorémaloprávnenýdoplniť,nebolisúčasťouexekučného
spisu pred nadobudnutím účinnosti novely č. 438/2015 Z. z. a súčasne tieto skutočnosti oprávnený v

súlade so zákonom uloženou povinnosťou vyplývajúcou z § 243f ods. 1 EP ani nedoplnil. Povinnosť
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP má oprávnený v každom exekučnom
konaní vedenom na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou. Táto povinnosť nie je stanovená len v prípade povinného – spotrebiteľa, ale pre
všetky exekúcie, ak je povinný fyzickou osobou a ide o nárok vyplývajúci zo zmenky. Až pri následnom

skúmaní doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd skúma hlavný kauzálny vzťah, a ak
dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, skúma, či mu bola v
konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá primeraná spotrebiteľská ochrana.
Keďže oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 5 EP, bol daný dôvodna zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 EP, teda bez preskúmania, či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

11. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zo zmluvy o úvere z 22.06.2011 je zrejmé, že veriteľ, v tomto
spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy
nekonalavrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,alezmluvuuzatvorilaako
fyzická osoba – spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Ide teda o vzťah,

ktorý požíva zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa,
čo znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť,
že v zmluve sa ako účel úveru uvádza výkon povolania. Oprávnený tieto tvrdené skutočnosti riadne
nepreukázal, a ani nevyplývajú zo zmluvy o úvere, či ďalších predložených listín. V prípade pochybností
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na účel zamestnania, povolania alebo
podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti má ten, kto tvrdí takúto výnimku majúcu za následok

kvalifikáciu úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, teda v tomto prípade veriteľ (tu oprávnený). V
opačnomprípadetrebauplatniťvýkladvsúladesustanovením§54ods.2OZ.Bezpečnýmpreukázaním
tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na účel
povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie povinnej a aký konkrétny súvis s
takýmto povolaním či predmetom jej činnosti vôbec uzavretie zmluvy malo. Oprávnený si svoju dôkaznú

povinnosť v tomto smere nesplnil, preto vymedzenie účelu poskytnutia úveru „na výkon povolania“ malo
rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.

12. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou oprávneného, že napadnuté uznesenie je
nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné. Základné náležitosti písomného

vyhotovenia uznesenia upravuje Civilný sporový poriadok v § 236, ktorý okrem iného vyžaduje, aby
ho súd stručne odôvodnil. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia tejto
požiadavke vyhovuje, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci a celkom jasne uviedol dôvod, pre ktorý exekúciu zastavil. To, že oprávnený s
týmito závermi nesúhlasí, neznamená nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnej ani
súdnemu exekútorovi kvôli ich neúčasti na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im odvolací
súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

15. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať
v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V
dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej
značkyaoznačenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže
ide o prípady § 429 ods. 2 CSP.