Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209788
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122209788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Bytová agentúra rezortu
ministerstva obrany, so sídlom Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava. IČO: 34 000 666 proti žalovaným: 1)
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., 4) E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., 5) G.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX F., o zaplatenie 4030,99 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaných v 1. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Csp/121/2022-90 zo
dňa 02.10.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Csp/121/2022-115 zo dňa 26.02.2024, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a II. v spojení s opravným uznesením.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom v spojení
s opravným uznesením rozhodol takto, cit.:
,,I. Žalovaní v 1. a 4. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4030,99
eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 4030,99 eur od 16.9.2022 do zaplatenia.
Splnením povinnosti žalovaných v 1. a 4. rade uloženej im týmto rozsudkom zaniká v rozsahu tohto

plnenia povinnosť plnenia E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. a I. B., nar. X.X.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. uložená platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 18Csp
121/2022-27 z 28.11.2022 a naopak.
II. Žalovaní v 1. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že časť trov spočívajúcich v súdnom poplatku sú povinní žalovaný v 1. a 4. rade nahradiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne s E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. a I. B., nar. X.X.XXXX,

bytom E. XXXX/XX, XXX XX F..
III. Žalobu voči žalovanej v 5. rade z a m i e t a.
IV. Žalovanej v 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že žalobca mal s manželom žalovanej v 1. rade a otcom žalovaných v 2. až 5. rade
uzavretú nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo užívanie predmetného bytu. Žalovaní užívali byt na

základe odvodeného práva. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu trvania služobného pomeru, ktorý
však bol ukončený dňa 30.9.2003. Po smrti manžela a otca žalovaných dňa XX.X.XXXX títo naďalej,
pokiaľ ide o žalovanú v 1. rade a žalovaného v 4. rade užívali bez právneho dôvodu, byt žalobcovi
odovzdali až 2.3.2023. Keďže predmetný byt užívali bez právneho dôvodu, boli povinní vydať žalobcovibezdôvodné obohatenie zodpovedajúce cene obvyklého nájomného. Žalovaní v 1. a 4. rade tvrdenia
žalobcu nerozporovali, preto súd prvej inštancie vychádzal z toho, že tvrdenia žalobcu sú nesporné.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že keďže príjemcovia takéhoto plnenia nie sú - vzhľadom na samu

povahu plnenia - schopní vrátiť ho, boli povinní nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej
náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Suma 4.030,99 eura pozostáva z ceny obvyklého nájomného od septembra
2021 do januára 2022 vo výške 385,78 eura, od februára 2022 do mája 2022 vo výške 439,50 eura a
od júna 2022 do augusta 2022 vo výške 365,61 eura. Preplatok za rok 2021 činil 752,74 eura, ktorý si
žalobca započítal. Uviedol, že za rok 2021 išlo o sumu 1.543,12 eura, za rok 2022 vo výške 3.240,61

eura, po odpočítaní preplatku vo výške 752,74 eura spolu vo výške 2.487,87 eura. Súčet týchto súm
(1.543,12 eura + 2.487,87 eura) činí spolu 4.030,99 eura, čo predstavuje sumu, o ktorú sa majetok
žalovaných v 1. a 4. rade nezmenšil, keďže cenu obvyklého nájomného neuhrádzali. Pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v užívaní bytu, vychádzal z peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá
čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie podobnej veci, spravidla formou
nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade boli právoplatne zaviazaní na úhradu žalovanej
sumy v platobnom rozkaze, a to spoločne a nerozdielne, súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil
tým, že rozhodol, že splnením povinnosti žalovaných v 1. a 4. rade uloženej im týmto rozsudkom zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. a I. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. uložená platobným rozkazom Okresného súdu Prešov

č.k. 18Csp 121/2022-27 z 28.11.2022 a naopak.
Vo vzťahu k žalovanej v 5. rade súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu z jej strany, ktorá túto skutočnosť poprela. Žalobca sa domáha
bezdôvodného užívania za užívanie predmetného bytu a jeho ťaží dôkazné bremeno, kto a v akom
rozsahu predmetný byt skutočne užíval. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu

voči žalovanej v 5. rade ako nedôvodnú.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku I. podali žalovaní v 1. a 4. rade v zákonnej lehote odvolanie.
Uviedli, že celé odôvodnenie je postavené len na tom, že žalovaná strana je vinná. Žalobca neposkytol
súdu prvej inštancie pravdivé informácie, alebo čiastočne, preto žalovaní nemajú istotu, že požadovaná

suma je správna. V odôvodnení rozsudku sú aj nepravdivé skutočnosti prezentované žalujúcou stranou.
V bode 1. odôvodnenia žalobca poukazuje na to, že sa od 11.11.2022 domáha voči žalovaným v 1. až
5. rade vydania bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť je ale taká, že 15.10.2022 bol byt vyprataný,
16.10.2022 vyprataná pivnica ako aj okolie kontajnerov na ulici a následne upovedomený exekútor. Byt
bol odovzdaný 15.10.2022 a nie 02.03.2023. Žalovaní v danom čase 11.11.2022 byt neužívali.

Ďalej žalovaní v 1. a 4. rade uviedli, že súd prvej inštancie zaradil medzi dôkazy aj nájomnú zmluvu.
Táto nájomná zmluva pozostáva z viacerých bodov, pričom nerozumejú, prečo neboli zahrnuté v žalobe.
V bode 17 odôvodnenia rozsudku je uvedené, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, hoci služobný
pomer trval do 30.09.2003 a bol ukončený na základe potrieb rezortu obrany. V listinnom dokazovaní
nie je zmienka o zániku nájmu v bode V. a bode VI. Záverečných ustanovení nájomnej zmluvy. Žalovaní

v 1. a. 4. rade sú presvedčení, že žalobca tento bod prehliadol účelovo a tento problém voči žalovaným
(transplantácia srdca otca, mozgová príhoda) nemal záujem riešiť. Poukázali na bod V. nájomnej zmluvy
(Zánik nájmu), podľa ktorého nebude súdne zakročené proti vojakom v zálohe v dôsledku zdravotného
stavu alebo potrieb rezortu. Taktiež nebude zakročené v prípade smrti, voči manželke a deťom. V tejto
súvislosti žalovaní v 1. a 4. rade spomenuli výzvu žalobcu na vypratanie bytu zo dňa 05.12.2012. Ich

rodinu neochránil ani bod V. ani bod VI. nájomnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaní
navrhli,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudokavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

4. K odvolaniu žalovaných v 1. a 4. rade podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že žalovaní v 1. a 4.
rade vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové vecné skutočnosti, ktoré by sa týkali predmetného

súdneho sporu a ktoré by mohli mať vplyv na nové rozhodnutie vo veci. V úvode odvolania odvolatelia
mylne uvádzajú, že žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia od 11.11.2022 -
tento dátum je dátumom doručenia žaloby žalobcu na Okresný súd Prešov. Predmetná žaloba žalobcu
sa týkala obdobia užívania bytu všetkými žalovanými v čase od 01.09.2021 do 31.08.2022 a len za
toto obdobie žaloval žalobca o vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto súdnom spore. Žalobca za

toto obdobie doložil súdu všetky relevantné listinné dôkazy, ktorými preukázal oprávnenosť a správnosť
svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše, predmetný byt bol žalobcovi odovzdaný
protokolárne súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hucíkom v rámci exekučného konania o vypratanie
bytu č. 385 EX 295/2018 až dňa 20.03.2023, o čom je založený doklad v súdnom spise. V žiadnomprípade žalovaní neodovzdali predmetný byt žalobcovi dňa 15.10.2022, ako to tvrdia odvolatelia vo
svojom odvolaní, pritom však odvolatelia k tomuto svojmu tvrdeniu nedoložili žiaden relevantný dôkaz.
Žalovaní v 1. a 4. rade vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výšku

žalovanej istiny a príslušenstva alebo ktoré by sa týkali žalovaného obdobia. Na základe uvedených
skutočností žalobca navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti , ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 4. rade nie je dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. So zreteľom na obsah odvolania bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I. napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe voči žalovaným v 1. a 4. rade, ako aj súvisiaci
výrok II. o trovách konania. Keďže výrok III., ktorým bola žaloba voči žalovanej v 5. rade zamietnutá,
nebol odvolaním napadnutý, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký
nadobudol právoplatnosť.

8. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Podľa § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu

11. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

12. Odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. o uložení
povinnosti žalovaným v 1. a 4. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu vo výške 4.030,99 eura

titulom bezdôvodného obohatenia s tým, že splnením tejto povinnosti zanikne v rozsahu tohto plnenia
povinnosť plnenia E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX F. (pôvodne žalovaným v 2.
rade) a I. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. (pôvodne žalovaným v 3. rade), ktorá
im bola uložená platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 18Csp 121/2022-27 z 28.11.2022 a
naopak. Súd prvej inštancie mal z dôkazov predložených žalobcom za preukázané, že žalovaní v 1. a

4. rade v žalovanom období od 01.09.2021 do 31.08.2022 užívali byt bez právneho dôvodu a preto sú
povinní nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady zodpovedajúce cene obvyklého
nájomného v žalovanom období.

13. V konani nebolo sporné, že žalobca ako vlastník uzatvoril s manželom žalovanej v 1. rade a otcom

žalovaných v 2. až 5. rade dňa 05.12.1997 nájomnú zmluvu, ktorej predmet nájmu bol služobný byt č. X
na X. poschodí domu súp. č. XXXX, č. XX na ul. E. v F. (ďalej len ako ,,byt“) s dohodnutou dobou nájmu
na dobu určitú, a to počas trvania služobného, resp. pracovného pomeru nájomcu v rezorte obrany.
Žalovaní v 1. až 5. rade užívali byt na základe odvodeného práva bývania.Taktiež nebolo sporné, že manžel žalovanej v 1. rade a otec žalovaných v 2. až 5. rade bol prepustený
zo služobného pomeru dňa 30.09.2003 a zomrel dňa XX.XX.XXXX.
A napokon nebolo sporné ani to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25C/37/2013-345 z

21.3.2019 bola uložená žalovanej v 1. rade povinnosť vypratať a odovzdať žalobcovi byt, a to bez bytovej
náhrady, pričom žalovaná tak učinila až ku dňu 02.03.2023 doručením kľúčov od bytu prostredníctvom
pošty na Exekútorský úrad JUDr. Martina Hucíka, ako vyplýva z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie. Tvrdenie žalovaných v odvolaní, že k vyprataniu bytu došlo už 15.10.2022, nebolo z ich strany
v preukázané a vzhľadom na žalované obdobie (01.09.2021 do 31.08.2022), ani v tomto súdnom konani

relevantné.

14. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti základu nároku
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia užívaním bytu bez právneho dôvodu po zániku služobného
pomeru manžela žalovanej v 1. rade a otca žalovaných v 2. až 5. rade v relevantnom žalovanom období.

15. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných v 1. a 4. rade, že žalobca sa žalobou domáha o vydanie
bezdôvodného obohatenia od 11.11.2022, odvolací súd uvádza, že tento dátum je dátumom doručenia
žaloby žalobcu na súde prvej inštancie. Navyše predmetná žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného
obohatenia sa týkala obdobia užívania bytu žalovanými v čase od 01.09.2021 do 31.08.2022, teda ešte
pred týmto dátumom.

16. V konaní pred súdom prvej inštancie a ani z hľadiska odvolacích námietok žalovaných v 1. a 4. rade
nebola sporná výška požadovaného bezdôvodného obohatenia 4.030,99 eura pozostávajúca z ceny
obvyklého nájomného za užívanie veci v danom mieste a čase za obdobie od 01.09.2021 do 31.08.2022,
ktorú v konaní žalobca dostatočne preukázal listinnými dôkazmi v podobe predloženého výpisu z konta

žalovanej v 1. rade u žalobcu, mesačnými zálohovými predpismi na výpočet úhrady za užívanie bytu
a ročným zúčtovaním služieb (č.l. 16 až 21 spisu).

17. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaných v 1. a 4. rade poukazujúc na článok 5 nájomnej
zmluvy z 05.12.1997, podľa ktorého nebude súdne zakročené, pokiaľ na to nebudú zvlášť vážne

dôvody proti vojakom v zálohe a v prípade náhlej smrti nájomcu voči jeho manželke aj deťom, resp.
že nebude súdne zakročené, pokiaľ na to nebudú zvlášť vážne dôvody proti vojakom v zálohe, ktorí
odišli do zálohy v dôsledku dovŕšenia vekovej hranice rozhodnej pre odchod do dôchodku, prípadne
v dôsledku svojho zdravotného stavu alebo potrieb rezortu obrany, odvolací súd poukazuje na závery
vyššie spomínaného rozsudku Okresného súdu Prešov o uložení povinnosti žalovanej v 1. rade vypratať

a odovzdať žalobcovi byt, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. V tomto rozsudku Okresný súd
Prešov zdôraznil vo vzťahu k zneniu čl. 5 nájomnej zmluvy slovné spojenie ,,pokiaľ preto nebudú zvlášť
závažné dôvody“ a konštatoval, že dlhodobé neplatenie úhrad spojených s užívaním bytu aj po tom,
čo bola uzatvorená dohoda o úhrade dlhu v splátkach a uznanie dlhu, je podľa súdu tak závažným
dôvodom, pre ktorý by aj v prípade, že táto časť nájomnej zmluvy by bola platná, mohlo dôjsť k súdnemu

zakročeniu. Okresný súd Prešov ďalej uviedol, že žalovaná spolu so štyrmi plnoletými deťmi, ktoré
nie sú na ňu odkázané výživou, zadarmo užívajú cudzí majetok a nejaví ani najmenšiu snahu danú
situáciu riešiť. Žalovaná niekoľkokrát svojimi vyjadreniami a konaním (napr. podpísanie uznania dlhu
a dohody o splátkach) zavádzala žalovaného a súd. Konštatoval, že si je vedomý úmrtia manžela
žalovanej, avšak ani toto nemôže byť legitímny dôvod na obývanie cudzej nehnuteľnosti bez právneho

dôvodu a úplne zadarmo. Konanie žalovanej je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to,
že žalovaná a jej rodina za roky, kedy bezdôvodne obývajú byt v správe žalobcu, vyprodukovali dlh
vo výške 57.997,35 eur (k februáru 2019). Poskytnutie ochrany takejto osobe by podľa okresného
súdu znamenalo zlegitimizovanie bezprecedentného porušovania práva a arogantného správania nielen
k žalobcovi a k súdu, ale k všetkým slušným ľuďom, ktorí platia za nehnuteľnosti, ktoré užívajú.

Predmetný rozsudok č.k. 25C/37/2013-345 nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2020 a vykonateľnosť
dňa 3.11.2020.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky žalovanými v 1. a 4. rade prezentované odvolacie námietky
boli odvolacím súdom posúdené ako nedôvodné, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo

výrokoch I. a II. v spojení s opravným uznesením, ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca bol úspešný, no v priebehuodvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, a žalovaným v 1. a 4. rade ako procesne
neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z čl. 17
základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §

262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).