Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234423
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123234423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Jana Ftorková, advokátka, so
sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Obec F., XXX XX G., IČO: 00 314
943, právne zastúpený JUDr. Lena Kozáková, advokátka, so sídlom Mieru 282, 029 01 Námestovo, o
neplatnosť odvolania z funkcie riaditeľky školy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 45Cpr/2/2023-91 zo dňa 13.6.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie
riaditeľky Základnej školy s materskou školou F. XX, dňom 01.07.2023 na základe dekrétu o odvolaní
zo dňa 06.06.2023, je neplatné. Výrokom II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 34,
§ 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, podľa § 1, § 3 ods. 1, 2, 8 a 11, § 24 ods. 5, 12, § 25 ods. 1

a 4 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ďalej podľa § 1 ods. 1,
2 a 4 a § 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, podľa § 4 zákona č. 552/2003
Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.

1.1
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou proti žalovanému domáhala vydania rozsudku,
ktorým by súd určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Základnej školy s materskou školou

F. XX, dňom 01.07.2023 na základe dekrétu o odvolaní zo dňa 06.06.2023, je neplatné. Za nesporné
označil nasledovné skutočnosti: že na základe dohody zo dňa 04.07.1996 došlo medzi zmluvnými
stranami k dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 26.06.1995, pracovný pomer z doby určitej
sa zmenil na dobu neurčitú, druh práce učiteľka ZŠ F., ďalej, že obec F. dňom 13.08.2020 menovala
žalobkyňu do funkcie riaditeľky Základnej školy s materskou školou F. XX s účinnosťou od 13.08.2020 do
12.08.2025. Bolo nesporným, že dňa 30.05.2023 sa konalo zasadnutie Rady školy, o čom bola spísaná
zápisnica, kde z bodu 6. zápisnice vyplýva, že H. I. z podnetu zriaďovateľa navrhol vysloviť nedôveru

doterajšej riaditeľke, z bodu 8. písm. e) zápisnice vyplýva, že Rada školy prijala uznesenie - Rada školy
schvaľuje vyslovenie nedôvery riaditeľke školy A. B. C. (žalobkyni) z tam uvedených dôvodov. Rada
školy predložila žalovanému návrh na odvolanie riaditeľky zo dňa 02.06.2023 poukazujúc na uznesenie
prijaté na zasadnutí Rady školy dňa 30.05.2023, prílohou návrhu bola zápisnica zo dňa 30.05.2023,obec F. vydala dekrét o odvolaní zo dňa 06.06.2023, ktorým odvolala žalobkyňu z funkcie riaditeľky
Základnej školy s materskou školou F. XX, dňom 01.07.2023. Sporným medzi stranami sporu bol tak s
poukazom na procesnú obranu žalovaného uplatnený nárok žalobkyne, sporným bolo, či boli splnené

zákonné podmienky na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Základnej školy s materskou školou F.
XX, či boli dodržané zákonné ustanovenia, a či teda odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky je platné
alebo neplatné, či na podanej žalobe má žalobkyňa naliehavý právny záujem.

1.2

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobkyne je
dôvodná, preto žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o žalobu podľa ust. § 137 písm.
c) CSP, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky školy, keď v žalobe tvrdí, že na základe takéhoto určenia
sa bude domáhať náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená tým, že došlo k zníženiu jej príjmov z
dôvodu nevykonávania funkcie riaditeľky školy. Požadovaným určením sa tak vyrieši otázka právneho

základu pre majetkové nároky žalobkyne, ktorá chce tieto uplatňovať, čím dôjde k odstráneniu stavu jej
objektívnej právnej neistoty, v ktorom sa teraz nachádza.

1.3
Konštatoval,žežalobkyňabolamenovanádofunkcieriaditeľkyZákladnejškolysMaterskouškolouF.XX

menovacím dekrétom s účinnosťou od 13.08.2020 do 12.08.2025. Na základe dekrétu o odvolaní zo dňa
06.06.2023 bola odvolaná z funkcie riaditeľky školy dňom 01.07.2023 s odkazom na ust. § 3 ods. 8 písm.
a)zákona596/20036Z.z.oštátnejsprávevškolstveaškolskejsamospráve,zaobecF.dekrétoodvolaní
podpísala starostka obce. Súd prvej inštancie uviedol, že dôvody na odvolanie riaditeľa z funkcie sú v
zákone č. 596/2003 Z.z. ustanovené taxatívne a nie je možné ich rozširovať nad zákonom ustanovený

výpočet. Zákon rozlišuje obligatórne dôvody na odvolanie riaditeľa (t.j zriaďovateľ musí odvolať riaditeľa,
§ 3 ods. 7 citovaného zákona) a fakultatívne dôvody na odvolanie riaditeľa uvedené v ust. § 3 ods. 8
citovaného zákona, t.j zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa z funkcie. Právny úkon urobený zriaďovateľom
-odvolaniezfunkcieriaditeľaškoly,trebavykladaťakoprejavvôlesmerujúcikzánikupráva,ktoréprávny
predpis takýmto prejavom spája. Uzavrel, že judikatúrou Najvyššieho súdu SR bolo odvolanie z funkcie

riaditeľa ustálené ako právny úkon. Podľa ust. § 3 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z.z. zriaďovateľ môže
odvolať riaditeľa aj na návrh rady školy (§ 24 ods. 5 písm. c). Odvolanie riaditeľa z funkcie musí spĺňať
všetkynáležitostiprávnehoúkonupodľaObčianskehozákonníka,akoajostatnépodmienkyvyžadované
zákonom (zákon č. 596/2003 Z.z.). Odvolaný riaditeľ sa môže na súde domáhať určovacou žalobou o
určenie neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľa, judikatúrou už bolo ustálené, že v prípade odvolania z

funkcieriaditeľajedanýnaliehavýprávnyzáujem.Ďalejuviedol,žeustanovenie§24zákonač.596/2003
Z.z. upravuje orgány školskej samosprávy, medzi ktoré patrí aj rada školy. Rada školy, obecná školská
rada a územná školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, ktoré vyjadrujú a presadzujú
verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov
v oblasti výchovy a vzdelávania. Plnia funkciu verejnej kontroly, posudzujú a vyjadrujú sa k činnosti

škôl, školských zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z
pohľadu školskej problematiky (§ 24 ods. 1 cit. zákona). Rada školy, obecná školská rada a územná
školská rada sú iniciatívne a poradné samosprávne orgány, toto základné vymedzenie orgánov školskej
samosprávy naznačuje rozsah ich pôsobnosti. Ich činnosť má návrhový a vyjadrovací charakter. Ust. §
24 ods. 5 cit. zákona vymenúva kompetencie rady školy, medzi ktoré patrí podľa písm. c): Rada školy

predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa, návrh na
odvolanie riaditeľa predkladá vždy s odôvodnením. Podľa § 24 ods. 12 cit. zákona, druhá a tretia veta, na
platné uznesenie orgánu školskej samosprávy je potrebný nadpolovičný počet hlasov prítomných členov
orgánu školskej samosprávy. Na platné uznesenie orgánu školskej samosprávy vo veci vymenovania,
odvolania alebo potvrdenia riaditeľa vo funkcii je potrebný nadpolovičný počet hlasov všetkých jeho

členov. Toto ustanovenie upravuje základné pravidlá uznášania sa orgánu školskej samosprávy. Tento
odsek má všeobecnú platnosť pre všetky orgány školskej samosprávy. Pod výrazom uznesenie orgánu
školskej samosprávy treba rozumieť výsledok rokovania orgánu školskej samosprávy, resp. konkrétnu
vec, na ktorej sa uzniesol orgán školskej samosprávy. Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve osobitne upravuje tri konkrétne typy uznesení orgánu školskej samosprávy: 1/

uznesenie orgánu školskej samosprávy vo veci vymenovania riaditeľa, 2/ uznesenie orgánu školskej
samosprávy vo veci odvolania riaditeľa, 3/ uznesenie orgánu školskej samosprávy vo veci potvrdenia
riaditeľa vo funkcii. Čo sa týka konkrétne uznesenia rady školy vo veci odvolania riaditeľa z funkcie
zahŕňa dva prípady: v prvom prípade ide o akt Rady školy, ktorého obsahom je konsenzus Rady školyna podanie návrhu na odvolanie riaditeľa zriaďovateľovi a na znení jeho odôvodnenia, ide o prípad, keď
orgán školskej samosprávy predkladá iniciatívne návrh na odvolanie riaditeľa z funkcie zriaďovateľovi.
Druhou alternatívou je, že zriaďovateľ pred odvolaním riaditeľa požiada orgán školskej samosprávy o

vyjadrenie k odvolaniu riaditeľa z funkcie. V tomto prípade je uznesením Rady školy vo veci odvolania
riaditeľa z funkcie schválenie znenia vyjadrenia k odvolaniu riaditeľa z funkcie.

1.4
Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci sa konalo dňa 30.05.2023 zasadnutie Rady školy pri

Základnej škole s Materskou školou F. XX, podľa bodu 6. zápisnice vystúpil na zasadnutí H. I., ktorý
z podnetu zriaďovateľa navrhol vysloviť nedôveru za doterajšie riadenie školy riaditeľke A. B. C. z
nasledovných dôvodov: slabá, skoro žiadna zapojenosť školy do projektov, nedostačujúca komunikácia
a spolupráca riaditeľky so zriaďovateľom, slabá prezentácia školy navonok, čo vedie k odchodu žiakov
do okolitých škôl, nespokojnosť rodičov s komunikáciou a smerovaním školy. Hlasovania sa zúčastnilo
sedem členov, štyria hlasovali za vyslovenie nedôvery riaditeľke, traja sa hlasovania zdržali. V zápisnici

bolo uvedené, že na základe tohto hlasovania Rada školy vyslovuje nedôveru riaditeľke A. B. C.. Podľa
bodu 8. písm. e) zápisnice, Rada školy prijala uznesenie - schvaľuje vyslovenie nedôvery riaditeľke
školy A. B. C. z týchto dôvodov: slabá, skoro žiadna zapojenosť školy do projektov, nedostatočná
komunikácia a spolupráca riaditeľky so zriaďovateľom, slabá prezentácia školy navonok, čo vedie k
odchodu žiakov do okolitých škôl, nespokojnosť rodičov s komunikáciou a smerovaním školy. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že na zasadnutí Rady školy (ako orgán školskej samosprávy) konanom dňa
30.05.2023 sa hlasovalo o vyslovení nedôvery riaditeľke školy, bolo prijaté uznesenie - Rada školy
schvaľuje vyslovenie nedôvery riaditeľke školy (žalobkyni). Na tomto zasadnutí Rady školy nebolo
prijaté uznesenie na podanie návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie, resp. vyjadrenie k návrhu na
odvolanie riaditeľky z funkcie Zákon č. 596/2003 Z.z. osobitne upravuje tri konkrétne typy uznesení

orgánu školskej samosprávy, medzi ktoré patrí aj uznesenie orgánu školskej samosprávy vo veci
odvolania riaditeľa, pričom takéto uznesenie ale nebolo prijaté. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že
zákon nestanovuje názov takéhoto návrhu, a že návrh na vyslovenie nedôvery riaditeľke je návrhom na
odvolanie riaditeľky z funkcie - s uvedeným názorom žalovaného sa súd prvej inštancie nestotožnil s
poukazom na ust. § 24 ods. 12 cit. zákona (kde je v zákone výslovne uvedené - na platné uznesenie

orgánu školskej samosprávy vo veci odvolania riaditeľa z funkcie..), ako aj s poukazom na uvádzané
skutočnosti v zápisnici zo dňa 30.05.2023, kde bolo výslovne uvedené, že Rada školy pristúpila k
hlasovaniu o vyslovení nedôvery riaditeľke. Návrh na odvolanie riaditeľa z funkcie a vyslovenie nedôvery
sú dve celkom odlišné skutočnosti, dva odlišné pojmy, nemožno ich stotožňovať. Uzavrel, že aby došlo
k platnému odvolaniu riaditeľa školy z jeho funkcie, musia byť splnené hmotnoprávne predpoklady

stanovené zákonom, postup pri odvolávaní riaditeľa z funkcie musí byť v súlade so zákonom. Súd
poukazuje najmä na ustanovenia § 3 ods. 8 písm. a), § 24 ods. 5 písm. c), § 24 ods. 12 cit. zákona
č. 596/2003 Z.z.

1.5

Súd prvej inštancie konštatoval, že rada školy (ako kolektívny orgán, orgán školskej samosprávy)
neprijala uznesenie na podanie návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie, ani sa nevyjadrovala k návrhu
na odvolanie riaditeľky z funkcie. Rada školy prijala uznesenie iba o vyslovení nedôvery riaditeľke
školy. Návrh Rady školy zo dňa 02.06.2023 na odvolanie riaditeľky školy sa odvoláva na zápisnicu zo
zasadnutia Rady školy zo dňa 30.05.2023, kde členovia Rady školy prijali uznesenie na vyslovenie

nedôvery riaditeľke školy. Na tomto zasadnutí Rady školy, na ktoré sa výslovne odvoláva návrh Rady
školy zo dňa 02.06.2023 (podpísaný predsedom Rady školy J. K.) - predmetom rokovania, predmetom
hlasovania členov Rady školy bolo iba vyslovenie nedôvery riaditeľke školy. Predmetom rokovania,
hlasovania nebolo podanie návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie, resp. vyjadrenie sa k návrhu na
odvolanie riaditeľky z funkcie, uvedené nebolo predmetom a výsledkom ani prijatého uznesenia na

tomto zasadnutí. Nebolo prijaté uznesenie členov Rady školy na podanie návrhu na odvolanie riaditeľky
z funkcie - takéto uznesenie vôbec nebolo prijaté. Ako vyplýva aj z obsahu zápisnice Rady školy
zo dňa 30.05.2023, nie je tam žiadna zmienka o tom, ani jedným slovom tam nie je uvedené, že
by malo byť predmetom rokovania, hlasovania - podanie návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie. Z
obsahu tejto zápisnice jednoznačne vyplýva, že predmetom rokovania, hlasovania a prijatého uznesenia

členov Rady školy - bolo iba vyslovenie nedôvery riaditeľke školy. Aj s poukazom na obsah zápisnice,
predmet rokovania, bolo prijaté uznesenie, ktorým bola vyslovená nedôvera riaditeľke školy. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že na zasadnutí Rady školy dňa 30.05.2023 boli členom Rady školy
predložené hlasovacie lístky, ktoré konkrétne zneli: hlasovací lístok za vyslovenie nedôvery riaditeľkeškoly (vyznačiť krúžkovaním: za vyslovenie nedôvery - proti vysloveniu nedôvery - zdržal sa). Zo
zápisnice Rady školy zo dňa 30.05.2023, ako aj z predložených hlasovacích lístkov jednoznačne
vyplýva, že predmetom rokovania, hlasovania bolo vyslovenie nedôvery riaditeľke školy. Aj z predloženej

zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce F. zo dňa 22.05.2023, bod 6 „Rôzne“ vyplýva,
že starostka odporučila poslancom obecného zastupiteľstva, aby na najbližšom zasadnutí Rady školy
iniciovali vyjadrenie dôvery riaditeľke školy. Mal za to, že zo žiadneho predloženého listinného dôkazu
nevyplýva, nebolo preukázané, že predmetom rokovania, hlasovania členov Rady školy malo byť
odvolanie riaditeľky z funkcie. Pokiaľ sa žalovaný na pojednávaní vyjadroval, že členovia Rady školy mali

vedomosť, že sa prejednávajú dôvody odvolania riaditeľky z funkcie, boli o tom uzrozumení, že z obsahu
zápisnice Rady školy zo dňa 30.05.2023 jednoznačne vyplýva, že členovia Rady školy prejednávali
vec odvolávania žalobkyne a následne vo veci odvolávania žalobkyne rozhodli tajným hlasovaním -
s uvedeným tvrdením žalovaného sa súd prvej inštancie nestotožnil. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal (nepredložil, nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení), že členovia Rady
školy mali vedomosť, boli uzrozumení s tým, že sa prejednáva odvolanie riaditeľky z funkcie, uvedené

tvrdenie žalovaného vôbec nevyplýva z predloženej zápisnice zo dňa 30.05.2023, uvedené nevyplýva
ani z predložených hlasovacích lístkov, ani zo zápisnice obecného zastupiteľstva zo dňa 22.05.2023,
nie je tam žiadna zmienka o tom, že predmetom rokovania, hlasovania na tomto zasadnutí by malo byť
odvolanie riaditeľky z funkcie, resp. podanie návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie. Aj sama žalobkyňa
sa vyjadrila, že na zasadnutí Rady školy p. I. navrhol vysloviť nedôveru voči nej tam z uvádzaných

dôvodov, žalobkyňa sa vyjadrila, že s týmito tvrdeniami nesúhlasí, tieto tvrdenia nie sú pravdivé, vôbec
nemala vedomosť o tom, že toto vyslovenie nedôvery by malo viesť k jej odvolaniu z funkcie riaditeľky
školy. Na otázku, či bolo členom Rady vysvetlené, že sa rozhoduje o jej odvolaní z funkcie riaditeľky,
uviedla, že nie. Pokiaľ zastupujúci starosta obce na pojednávaní uviedol, že nie je právnik, nikto sa
nezamýšľal nad tým, keď oni dajú nejaký základ na to odvolanie riaditeľky, či to má byť pomenovanie,

že jej vyslovia nedôveru alebo ju odvolajú z funkcie, pre neho v tom čase bolo nelogické, aby vyslovili
odvolávanie riaditeľky, pričom ako Rada školy na to nemali právomoc, takže z jeho pohľadu postupovali
v rámci nejakého zdravého rozumu s tým, že dávali zriaďovateľovi návrh na to, že vyslovujú nedôveru a
ten dôvod vyslovenia nedôvery dal práve súvis zriaďovateľovi na to, že na základe toho odvolá riaditeľku,
z diskusie muselo byť každému z členov jasné, o čom sa jedná, že ten ich výstup z toho bude viesť k

tomu, či riaditeľka bude alebo nebude z tej funkcie odvolaná. Súd prvej inštancie poukázal na Štatút
Rady školy, na ktorý sa odvolával žalovaný vo svojich vyjadreniach, kde je výslovne v článku 3, bode
2. tohto Štatútu uvedené, že Rada školy, okrem iného, predkladá zriaďovateľovi návrh na odvolanie
riaditeľa školy alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa školy. Možno dôvodne predpokladať,
že všetci členovia Rady školy (teda aj p. I. ako člen Rady školy) sú/boli riadne oboznámení s týmto

Štatútom Rady školy (ktorý poukazuje aj na ust. zákona č. 596/2003 Z.z.), že do kompetencie Rady školy
patrí aj podanie návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie, čomu má predchádzať zasadnutie Rady školy,
ktorého predmetom má byť rokovanie, hlasovanie členov Rady školy na podanie návrhu na odvolanie
riaditeľazfunkcie,resp.vyjadreniesaknávrhunaodvolaniezfunkcie.Súdobranužalovanéhospočívajú
v tom, že vyslovenie nedôvery riaditeľke sa má považovať za návrh na odvolanie riaditeľky z funkcie,

že členovia Rady školy mali vedomosť, že sa prejednáva odvolanie riaditeľky z funkcie - posúdil ako
účelovú, v rovine nepodložených, nepreukázaných tvrdení (že členovia Rady školy mali vedomosť,
že sa prejednáva odvolanie riaditeľky z funkcie, k tomuto tvrdeniu žalovaný nepredložil, nenavrhol
žiadne dôkazy a z predložených dôkazov uvedené nevyplýva, nebolo preukázané). Pokiaľ žalovaný mal
za to, že vyslovenie nedôvery je návrhom na odvolanie z funkcie, ide o odlišné skutočnosti a pojmy

(terminológiu), účelovo vykladané v prospech žalovaného. Pri odvolaní z funkcie riaditeľa ide o prejav
vôle smerujúci k zániku práva, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája (teda k zániku funkcie
riaditeľa), vyslovenie nedôvery riaditeľke nemožno v žiadnom prípade spájať s takýmto prejavom vôle,
vyslovenie dôvery/nedôvery nevedie k zániku funkcie riaditeľa. Mal za to, že žiadne platné uznesenie
Rady školy - návrh na odvolanie riaditeľky z funkcie, nebolo vôbec prijaté členmi Rady školy na zasadnutí

konanom dňa 30.05.2023 v zmysle ust. § 24 ods. 12 cit. zákona, Rada školy nemohla ani predložiť
zriaďovateľovi - žalovanému návrh Rady školy na odvolanie riaditeľky z funkcie (s poukazom na ust. §
24 ods. 5 písm. c), § 3 ods. 8 písm. a), § 24 ods. 12 cit. zákona).

1.6.

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
z funkcie riaditeľky školy je neplatné, neboli splnené zákonné podmienky na odvolanie žalobkyne z
funkcie riaditeľky Základnej školy s Materskou školou F. XX zo strany žalovaného. Vymenúvanie a
odvolanie riaditeľa školy upravuje zákon č. 596/2003 Z.z. (na odvolanie riaditeľa sa nevzťahuje Zákonníkpráce). Rada školy prekladá návrh na odvolanie riaditeľa vždy s odôvodnením. Po riadne predloženom
návrhu Rady školy s odôvodnením môže zriaďovateľ odvolať riaditeľa aj bez existencie iných odvolacích
dôvodov. Uznesenie Rady školy vo veci odvolania riaditeľa musí byť prijaté nadpolovičným počtom

hlasov všetkých členov Rady školy (§ 24 ods. 12 cit. zákona). Podkladom pre podanie návrhu Rady školy
na odvolanie riaditeľa z funkcie musí byť uznesenie Rady školy vo veci odvolania riaditeľa z funkcie,
presnejšie musí byť prijaté uznesenie o podaní návrhu na odvolanie riaditeľa z funkcie, resp. vyjadrenie
sa k návrhu na odvolanie riaditeľa. Žiadne takéto uznesenie nebolo Radou školy prijaté. Návrh Rady
školy na odvolanie riaditeľky z funkcie zo dňa 02.06.2023 nie je v súlade s uznesením, ktoré bolo

prijaté na zasadnutí Rady školy dňa 30.05.2023. Na zasadnutí Rady školy dňa 30.05.2023 bolo prijaté
uznesenie - vyslovená nedôvera riaditeľke. Nebolo prijaté uznesenie na podanie návrhu na odvolanie
riaditeľky z funkcie. Tým, že bola vyslovená nedôvera riaditeľke, uvedené nemožno stotožňovať s
návrhomnaodvolanieriaditeľky,zákonvýslovneaosobitnestanovujetrikonkrétnetypyuzneseníorgánu
školskej samosprávy, medzi ktoré patrí aj - uznesenie orgánu školskej samosprávy vo veci odvolania
riaditeľa. Návrh Rady školy zo dňa 02.06.2023 nie je teda v súlade s uznesením, ktoré bolo prijaté

na zasadnutí Rady školy dňa 30.05.2023, pretože členovia Rady školy neprijali uznesenie na podanie
návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie. Proces odvolávania nebol uskutočnený v súlade so zákonom,
bolo postupované v rozpore so zákonom, preto je právny úkon žalovaného vo veci odvolania riaditeľky
z funkcie neplatný a to pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na zasadnutí Rady
školy dňa 30.05.2023 bolo prijaté uznesenie orgánu školskej samosprávy (Rady školy) - vyslovenie

nedôvery riaditeľke školy. Preto Rada školy nemohla ani predložiť zriaďovateľovi - žalovanému návrh na
odvolanie riaditeľky školy zo dňa 02.06.2023, odvolávajúc sa pritom na zápisnicu zo dňa 30.05.2023.
Predmetomrokovania,predmetomhlasovaniačlenovRadyškolyboloibavyslovenienedôveryriaditeľke
školy. Predmetom rokovania, hlasovania nebolo podanie návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie, resp.
vyjadrenie sa k návrhu na odvolanie riaditeľky z funkcie, uvedené nebolo predmetom a výsledkom ani

prijatého uznesenia na tomto zasadnutí, pričom zákon výslovne hovorí o uznesení orgánu školskej
samosprávy - vo veci odvolania riaditeľa (§ 24 ods. 12 cit. zákona). O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že ich náhradu
priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému.
2.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len
„CSP“), a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1
Žalovaný uviedol, že považuje za nespravodlivé a nezákonné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
rozhodol o neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky iba z dôvodu pomenovania uznesenia

Rady školy ako „uznesenie o vyslovení nedôvery riaditeľke A. B. C.". Podľa žalovaného súd prvej
inštancie zároveň nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel tak k nesprávnym skutkovým
zisteniam,keďnevyhodnotiluznesenieovyslovenínedôveryakonávrhnaodvolaniežalobkynezfunkcie
riaditeľky školy. Poukázal na výpoveď H. I. I., ktorú označil za zásadnú pre posúdenie veci, a ktorá mala
preukazovať tvrdenia žalovaného. Mal za to, že Rada školy teda ako iniciatívny a poradný samosprávny

orgán vyjadrila svoju vôľu vo veci odvolania riaditeľky hlasovaním na svojom zasadnutí dňa 30.05.2023
v súlade s dotknutým ustanovením zákona. Uviedol, že jeho obrana nie je v žiadnom smere účelová, ako
tvrdísúdprvejinštancievodôvodnenírozsudku.ŽalovanýpoukázalnavôľuRadyškolyakokolektívneho
samosprávneho orgánu, ktorý sa dôvodmi odvolania riaditeľky riadne zaoberal, čo vyplýva aj z diskusie
členov Rady školy zaznamenanej v zápisnici, kde sa k dôvodom odvolania vyjadrovala aj žalobkyňa

na tomto zasadnutí. Žiaden z členov Rady školy po odvolaní žalobkyne dekrétom zriaďovateľa zo
dňa 06.06.2023 nenamietal, že k odvolaniu nemalo dôjsť, pretože Rada školy nechcela na svojom
zasadnutí dňa 30.05.2023 prijať uznesenie vo veci odvolania riaditeľky, pričom následne došlo k novému
výberovému konaniu. Žalovaný je toho názoru, že ani formulácia uvádzaná na hlasovacích lístkoch
Rady školy, ani formulácia odporúčaní starostky obce na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce F. dňa

22.05.2023, na ktoré poukazuje v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, nespochybňujú skutočnú
vôľu Rady školy vyjadrenú hlasovaním vo veci odvolania riaditeľky školy A. B. C. dňa 30.05.2023.
Žalobkyňa podľa žalovaného mala preukázateľne vedomosť, že Rada školy hlasuje vo veci jej odvolania,
nakoľko bola prítomná na zasadnutí Rady školy dňa 30.05.2023 a ku podnetu sa vyjadrovala. Podľanázoru žalovaného je preto potrebné brať do úvahy prejav vôle Rady školy na zasadnutí Rady školy
dňa 30.05.2023 aj s poukazom na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda zohľadniť pri výklade
uvádzaného právneho úkonu Rady školy nielen jeho slovné pomenovanie, ale najmä skutočnú vôľu

toho, kto právny úkon robil, nakoľko táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
2.2
Žalovaný namietal nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 24 ods. 12 tretia veta zák. č. 596/2003 Z.z.,
kde podľa názoru súdu prvej inštancie v súdenej veci citovaným ustanovením zákona je prísne a
formálnedanépomenovanieprijatéhouzneseniaorgánuškolskejsamosprávyvoveciodvolaniariaditeľa

z funkcie, ktoré musí znieť ako "uznesenie o podaní návrhu na odvolanie riaditeľa z funkcie". Žalovaný
je však toho názoru, že citované ustanovenie zák. č. 596/2003 Z. z. sa v súdenej veci vzťahuje na
posúdenie dodržania pravidiel uznášania sa Rady školy vo veci odvolania riaditeľky z funkcie, ktorého
výsledkom je prijatie uznesenia vo veci odvolania riaditeľky z funkcie, t.j. má byť prijaté uznesenie za
dodržania zákonom daných pravidiel (nadpolovičný počet hlasov všetkých členov Rady školy), ktoré má
byť podkladom pre odôvodnený Návrh Rady školy na odvolanie riaditeľa školy v zmysle § 24 ods. 5

písm. c) zák. č. 596/2003 Z. z. Teda súdom interpretované ustanovenie zákona nevymedzuje konkrétne
pomenovanie tohto uznesenia. Žalovaný mal za nepochybné, že Rada školy rozhodovala vo veci
odvolania žalobkyne z funkcie riaditeľky. Zdôraznil, že všetci členovia Rady školy na zasadnutí dňa
30.05.2023 pod uvedeným výrazom rozumeli, že sa prejednáva odvolanie riaditeľky, a preto mal za to,
že riaditeľku odvolali z funkcie platne.

3.
Žalovaný doručil súdu v rámci odvolacej lehoty CD nosič, o ktorom uviedol, že sa na ňom nachádza
nahrávka zasadnutia rady školy, a z ktorej vyplýva, že žalobkyňa vedela, že ide o odvolávanie. Ďalej
uviedol, že nemá vedomosť o vyhotoviteľovi zvukového záznamu, pričom mu bol doručený anonymne
po doručení rozsudku.

4.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Mala za to, že námietka žalovaného týkajúca sa sa opomenutia postupu súdu podľa § 181 ods.
2 CSP zo strany súdu prvej inštancie nie je vzhľadom na ďalší priebeh konania relevantný. Žalovaný
nebol procesným postupom súdu ukrátený na svojich procesných právach do takej miery, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo zvyšku sa žalobkyňa stotožnila so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie.
5.
Žalovaný v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
6.

Žalobkyňa v písomnej duplike k replike žalovaného po doručení CD nosiča s nahrávkou uviedla, že
namieta autenticitu časti zvukového záznamu, spochybňuje, že by sa zvukový záznam dostal do sféry
žalovaného tak, ako to tvrdí. Ďalej uviedla, že z obsahu zvukovej nahrávky plynie, že sa nerozhodovalo
o odvolaní riaditeľky, ale o vyslovení nedôvery žalobkyni, pričom na zasadnutí dňa 30.05.2023 nebol
podaný návrh na jej odvolanie z funkcie. Mala za to, že práve z výsluchu žalovaného - zastupujúceho

starostu obce H. I. I. na pojednávaní dňa 13.6.2024 vyplýva, že keď bol prítomný na zasadnutí Rady
školy dňa 30.5.2023, ani on nevedel, či má ísť o vyslovenie nedôvery alebo o odvolávanie z funkcie,
preto ani žalobkyňa k návrhu na vyslovenie nedôvery, ktorý podal za obec H. I. I. priamo na zasadnutí
Rady školy nemohla vedieť, že by malo ísť v súvislosti s návrhom na vyslovenie nedôvery o jej odvolanie
z funkcie, čo vyplýva z vyjadrenia ženskej osoby na zázname, že ak by malo ísť o odvolanie, ja sa

odvolám. Jednoznačne však bol na uvedenom zasadnutí Rady školy podaný návrh nie na odvolanie z
funkcie riaditeľky školy, ale návrh na vyslovenie nedôvery riaditeľke školy. Žalobkyňa hodnotila dôkaz
označený žalovaným ako doplnenie dôkazu zvukovým záznamom ako novotu, ktorý dôkaz v odvolacom
konaní by mohol súd pripustiť len v prípade, že ide o dôkaz, ktorý nebol uplatnený v konaní pred
súdom prvej inštancie, ak ho odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie (ust. § 366 CSP). Podľa žalobkyne žalovaný nepreukázal, že by sa o tomto dôkaze dozvedel
až po vydaní rozhodnutia vo veci samej. Naviac zo zasadnutí Rady školy sa nevyhotovujú zvukové
záznamy a tak k tomu, aby bolo možné uvedený dôkaz hodnotiť ako dôkaz v súdnom konaní, ktorý
bol zabezpečený v súlade so zákonom, by žalovaný musel preukázať, akým spôsobom tento dôkaz bol
zabezpečený, pretože spôsob, ktorým sa dostal k žalovanému, nie je možné bez ďalšieho považovať za

dôkaz zabezpečený v súlade so zákonom. Ďalej uviedla, že žalovaný mohol navrhnúť dôkazy vypočutím
svedkov, z výpovede ktorých by bolo zrejmé, ako sa žalobkyňa vyjadrila k návrhu, ktorý podal zástupca
obce H. I..
7.Žalovaný v písomnom vyjadrení k duplike žalobkyne uviedol, že považoval za dôležité, aby sa odvolací
súd mohol oboznámiť s nahrávkou. Odmietol tvrdenia žalobkyne, že nahrávka nebola žalovanému
doručená tak, ako tvrdil. Mal za to, že uvedený dôkaz je dôležitý, nakoľko žalobkyňa opierala svoje

tvrdenia o to, že nemala vedomosť o svojom odvolávaní.

8.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
(ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359

CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel,
včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok
konania.
8.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ – žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto

prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z
akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych

predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia vec, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú

právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, tieto správne vyložil
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, a preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie

argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a
nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd pritom konštatuje, že
iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcu) s právnym názorom vysloveným
súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý

súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.

ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uplatnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný.
9.K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne

vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom
dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania

najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej

veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP,
majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods.
2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež
zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu
a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu

akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobcom
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. Konkrétne k odvolacím
námietkam žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza nasledovné:
10.

K námietke nesprávneho procesného postupu v podobe, že súd prvej inštancie neuviedol svoje
predbežné právne posúdenie ohľadne splnenia zákonných podmienok na odvolanie žalobkyne z funkcie
riaditeľky, odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Žalovaný mal za to, že ak by súd prvej
inštancie uviedol právne posúdenie o spornosti splnenia podmienok, žalovaný by vedel na čo sa má
pri dokazovaní zamerať, aby bol úspešný v spore. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na

súdnom pojednávaní oboznámil sporové strany so skutočnosťami, ktoré sú nesporné: a) že na základe
dohodyzodňa04.07.1996došlomedzizmluvnýmistranamikdohodeozmeneobsahupracovnejzmluvy
zo dňa 26.06.1995, pracovný pomer z doby určitej sa zmenil na dobu neurčitú, a to bola vlastne pracovná
pozícia učiteľky, b)
že obec F. dňa 13.08.2020 menoval žalobkyňu do funkcie riaditeľky Základnej školy s materskou školou

F. XX s účinnosťou od 13.08.2020 do 12.08.2025, c)
že 30.05.2023 sa konalo zasadnutie Rady školy, o čom bola spísaná zápisnica, kde podľa bodu 6/
zápisnice vyplýva, H. I. z podnetu zriaďovateľa navrhol vysloviť nedôveru doterajšej riaditeľke, podľa
bodu8/zápisniceRadaškolyprijalauznesenie,podľaktoréhoRadaškolyschvaľujevyslovenienedôvery
riaditeľke školy, t.j žalobkyni, z tam uvedených dôvodov, d) Rada školy predložila žalovanému návrh na

odvolanie riaditeľky zo dňa 02.06.2023 poukazujúc na uznesenie prijaté na zasadnutí Rady školy dňa
30.05.2023, ktorého prílohou bola zápisnica, e)
obec F. vydala dekrét o odvolaní zo dňa 06.06.2023, ktorým odvolala žalobkyňu z funkcie riaditeľky
Základnej školy s materskou školou F. XX, dňom 01.07.2023. Následne súd prvej inštancie špecifikoval
sporné skutočnosti, a to že: uplatnený nárok žalobkyne s poukazom na procesnú obranu žalovaného,

či boli splnené zákonné podmienky na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky Základnej školy
s materskou školou F. XX, či boli dodržané zákonné ustanovenia a či teda odvolanie žalobkyne z funkcie
riaditeľky je platné alebo neplatné, či na podanej žalobe je daný naliehavý právny záujem. Konštatoval,
že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je daný. Záverom uviedol, že vec bude posudzovať podľa
zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a to najmä § 1, § 3 ods. 1,

8, 11, § 24 ods. 1, 5, 12, § 137 CSP, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a to najmä § 34, §
37, § 39 (viď č.l. 85-86 spisu, resp. nahrávka pojednávania min. 48 až 52). Odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie sa dôsledne riadil ustanovením § 181 ods. 2 CSP a riadne uviedol sporné, nesporné
skutočnosti aj predbežné právne posúdenie. Ak žalovaný je toho názoru, že v predbežné právne
posúdenie malo obsahovať uvedenie názoru, či jeho doterajšia procesná obrana je úspešná, tak tento

názor nie je správny. Súd prvej inštancie pri predbežnom právnom posúdení môže, ale nemusí uviesť, či
považuje nárok za dôvodný a prečo. V tomto konkrétnom prípade jasne uviedol, čo je v konaní sporným
– dôvody posúdenia neplatnosti, nebol však povinný uviesť ako bude vyhodnocovať jednotlivé procesné
aktivity strán sporu, a či strany sporu uniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. Každý civilný súdnyspor je potrebné posudzovať individuálne a súdy prvej inštancie pri poskytovaní právneho posúdenia
sporu musia postupovať obozretne tak, aby nenarušili rovnosť strán sporu. Preto pri právnom posúdení
v tomto prípade postačovalo uvedenie zákonných ustanovení, podľa ktorých bude súd prvej inštancie

vec posudzovať. Ak by súd prvej inštancie v tomto prípade oznámil žalovanému, že jeho doterajšia
procesná obrana (skutkové tvrdenia a dôkazy) sú nedostatočné na úspech v spore, tak by porušil
rovnosť strán sporu v prospech žalovaného, nakoľko súd prvej inštancie nemá poučovať sporové strany,
ako majú postupovať, aby boli úspešné v spore. Bolo na sporových stranách, aby si vyhodnotili, či ich
skutkové tvrdenia a predložené dôkazy sú dostatočné, alebo nie. Súd prvej inštancie toto vyhodnotenie

v danom prípade riadne vykonal (odôvodnil) vo vyhlásenom rozsudku. Odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, keď vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré boli
preukázané zápisnicou zo dňa 30.05.2023. Žalovaný síce poprel tvrdenia žalobkyne, ale na preukázanie
svojich tvrdení navrhol len výpoveď zastupujúceho starostu, ktorý bol v čase konania zasadnutia rady
školy poslancom miestneho zastupiteľstva a tohto zasadnutia sa zúčastnil. Súd túto výpoveď realizoval,
avšak je potrebné si uvedomiť, že táto výpoveď je s ohľadom na to, kto ju podal (zastupujúci starosta

– štatutár žalovaného) vo svojej podstate len skutkovým tvrdením, a to ako také nemá v tomto prípade
väčšiupreukaznúsiluakoskutkovétvrdeniažalobkynevspojeníslistinnýmdôkazom.Vtakomtoprípade
súd prvej inštancie správne vyhodnotil zistený skutkový stav, ako taký, ktorý odôvodňoval vyhovenie
žalobe žalobkyne. Zamietnutie žaloby v tomto prípade nemohlo byť postavené na výpovedi jednej osoby,
ktorá bola v čase rozhodnutia zastupujúcim starostom, ak písomné dôkazy svedčili o opaku. Odvolací

súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obdo/56/2020 zo dňa
28.12.2020, v ktorom bol vyjadrený právny názor: „Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods.
2 C. s. p. v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa §
118 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 181 ods. 2 C. s. p., po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové
tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná

a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak
už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží,
nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný
sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje
stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v
prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné
nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 C. s. p. - pozn. dovolacieho súdu) zo
strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno

dovolanie v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“
Odvolací súd v súlade s uvedeným právnym názorom, s ktorým sa stotožňuje konštatuje, že aj keby
nedošlo k uvedenie sporných, nesporných skutočností a predbežnému právnemu posúdeniu, čo v tomto
konkrétnom prípade však nenastalo, tak súd prvej inštancie by neodňal žalovanému možnosť konať

pred súdom, nakoľko tento mal možnosť v priebehu súdneho pojednávania reagovať, predkladať návrhy
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, čo však nevyužil.

12.
K predloženiu nových dôkazov v rámci odvolacieho konania odvolací súd uvádza nasledovné.

Podľa názoru odvolacieho súdu pri predložení údajnej zvukovej nahrávky zo zasadnutia rady školy
zo dňa 30.05.2023 sa jedná o novotu v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, a to neprípustnú
z nasledovných dôvodov. Žalovaný mal možnosť v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať svoje
tvrdenia výpoveďami svedkov, ktorých výsluch však nenavrhol, a preto neboli vykonané. Predkladanie
náhodne anonymne získaných dôkazov v rámci odvolacieho konania ku skutočnostiam, ktoré mohli

byť preukázané inak, neobstojí pri povolení pripustenia takejto novoty, zvlášť ak aj spôsob jeho
získania (anonymné zaslanie nahrávky) je neštandardný a bola spochybnená jej autenticita, ktorú
nemôže žalovaný na vzhľadom na spôsob jej získania preukázať. Rovnako tak tento dôkaz je potrebné
vyhodnotiť v súlade s článkom 16 ods. 2 CSP ako získaný v rozpore so zákonom (nebol daný súhlas
dotknutých osôb na nahrávanie, pričom nie je daná ani zákonná licencia na zabezpečenie takejto

nahrávky). Na takýto dôkaz nemožno v zásade prihliadnuť, zvlášť ak bolo možné prípadné tvrdenia
žalovaného preukázať iným spôsobom (svedecké výpovede). Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd
uvádza, že si vypočul nahrávku, ktorá je veľmi krátka a tvorí ju výňatok z celého zasadnutia rady
školy (nahrávka je v pár minútach, ale zasadnutie podľa tvrdení žalovaného malo trvať viac hodín),pričom má za to, že táto nahrávka nepreukazuje tvrdenia žalovaného, nakoľko zástupca žalovaného
na nahrávke tvrdí, že po schválení uznesenia o vyslovení nedôvery dôjde k ďalším krokom, ktoré
však neboli špecifikované. Neznámy ženský hlas, ktorý sa uvádza, že ak ide o odvolanie tak sa

bude brániť, nepreukazuje skutočnosť, že predmetom zasadnutia rady školy bol návrh na odvolanie
žalobkyne z funkcie riaditeľky. Odvolací súd má ďalej za to, že súd prvej inštancie riadne (dôsledne)
vykonal zistenie preukázaného skutkového stavu, ktorý riadne právne posúdil, a preto sa odvolací súd
v dôvodoch opätovne poukazuje na rozsiahle odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa
plnestotožňuje.Jenutnéuviesť,ženaorgányštátu,prípadnesamosprávyavtomtoprípadeajnaorgány

samosprávy školy sa kladú zvýšené nároky ohľadne formálnosti ich právnych úkonov, nakoľko ide v
podstate o prenesený výkon moci štátu. Odvolávanie riaditeľky školy je zásadným krokom (úkonom),
ktorý si vyžaduje bezpodmienečne splnenie formálnych náležitostí, a to v podobe existencie riadneho
návrhu na odvolanie žalobkyne z funkcie riaditeľky školy. Ak takýto návrh neexistoval, ale sa za takýto
návrh vydávalo uznesenie o vyslovení nedôvery, tak takýto postup zo strany rady školy bol nesprávny
a neobstojí následná snaha o jeho konvalidáciu zo strany predsedníčky rady školy v podobe už riadneho

návrhu na odvolanie adresované zriaďovateľovi školy. Neobstojí ani výklad žalovaného o obsahu vôle
pri hlasovaní o návrhu, nakoľko hoc ide o úkon samosprávnej rady školy, na takýto úkon sú kladené
zvýšené požiadavky zo strany zákona, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie, a preto ak takýto úkon
dotknutého samosprávneho orgánu nespĺňa zákonné náležitosti, nemôže viesť k platnému odvolaniu
žalobkyne z funkcie riaditeľky školy. Odvolací súd konštatuje, že viaceré zákony vyžadujú zvýšenú

mieru formálnosti určitých právnych úkonov, ktoré ak nie sú dodržané vedú k ich neplatnosti, resp.
ich neakceptovaní štátnymi prípadne inými orgánmi (napr. § 42 ods. 2 zákona č. 162/1993 Z.z.). Na
uvedenom nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalovaného, že nikto z rady školy následne nenamietal
odvolanie žalobkyne z funkcie. Odvolací súd konštatuje, že výklad § 24 ods. 5 zákona č. 596/2003
Z.z. súdom prvej inštancie bol vecne správny a nemožno mu nič vytknúť, rovnako ako vyhodnoteniu

dôsledkov nedodržania zákonom ustanovenej formy. Zákon v uvedenom ustanovení výslovne hovorí
o návrhu na odvolanie z funkcie riaditeľky školy a takto je potrebné posudzovať aj výklad následného
ustanovenia § 24 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z.z. Odvolací súd má za to, že právny názor žalovaného
o možnej voľnosti formulácie uznesení sa nemôže v takto závažnej otázke presadiť. S ohľadom na
všetky zistené skutočnosti bol záver súdu prvej inštancie o tom, že rada školy nehlasovala o odvolaní

žalobkyne z funkcie riaditeľky vecne správny, ale o vyslovení nedôvery, ktorý nemožno posúdiť ako
návrhnaodvolaniežalobkynezfunkcieriaditeľkyškoly.Bližšieodvolacísúdpoukazujenavyčerpávajúce
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.
13.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,

žalovaný v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.
14.

Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a
odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

16.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).