Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215843
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4316215843.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania,
IČO:31749542,sosídlomLamačskácesta8,83304Bratislava37,zastúpený:GARAJ&Partnerss.r.o.,
IČO: 35 951 125, so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., 2. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F.,
obaja zastúpení JUDr. Alexander Kuchárik, advokát so sídlom J. Hollého 11, 934 01 Levice, IČO: 31
140 114, o zaplatenie 5.097,50 eura s príslušenstvom, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky
701,14 eura a o vzájomnej žalobe na zaplatenie 1.238 eur, o odvolaniach oboch sporových strán proti

rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11C/276/2016-637 zo dňa 24. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Ž i a d n e j zo strán sporu nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (doručenou súdu dňa 21.09.2016) žalobca žiadal, aby súd stanovil žalovaným v 1. a 2.
rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.697,19 eura spolu s nesplateným zmluvným úrokom ku
dňu 11.01.2016 (dátum odstúpenia) v zmysle ustanovenia čl. IV. Zmluvy o úvere vo výške 1.077,06
eura, zmluvným úrokom vo výške 3,50 % ročne od 07.03.2016 (dátum prevzatia odstúpenia + 30

dní) z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eura do zaplatenia, nesplatným úrokom z omeškania z
nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 178,83 eur, úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 08.03.2016 (prvý deň omeškania) z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eura do
zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 701,14 eura (za výzvu na úhradu a
odstúpenie od zmluvy o úvere), zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eura s tým, že plnením jedného so
žalovaným zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobca žiadal, aby súd stanovil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu aj náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho

zastúpenia vo výške 701,15 eura vrátane DPH, s tým že plnením jedného so žalovaným zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V prípade, že by súd nerozhodol platobným rozkazom,
alebo platobný rozkaz by bol zrušený, navrhol, aby po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, v ktorom
navrhol stanoviť žalovaným v 1. a 2. rade rovnakú povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca v žalobe
uviedol, že je právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou slúžiacou na
implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. Poukázal na ust. § 3 ods.
1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len "zákon o pohľadávkach štátu"). Žalobca uviedol, že so žalovanými v 1. a 2. rade
uzavrel Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 402/768/2007, na základe ktorej bola žalovaným
v 1. a 2. rade poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 33.193,92 eura (pôvodne 1.000.000,- Sk)
(ďalej len "Zmluva o úvere") pri základnej úrokovej sadzbe 3,50 % ročne s dobou splatnosti 30 rokov.Podľa čl. IV (splácanie úveru) Zmluvy o úvere: "dlžník sa zaväzuje splatiť fondu celý úver so základnou
úrokovou sadzbou vo výške 3,50 % na účet v banke, ktorý fond ako veriteľ písomne oznámi dlžníkovi
do 45 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Dlžník sa súčasne zaväzuje, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a

úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15.
kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru". Podľa čl. IV (splácanie
úveru) bod 4.4. Zmluvy o úvere: "Začiatok splácania sa určuje tri mesiace po uzavretí tejto zmluvy.
Plynutiečasuzačínaodprvéhodňanasledujúcehomesiacapoobojstrannompodpísanízmluvy".Právny
zástupca žalobcu zaslal žalovaným v 1. a 2. rade výzvu na úhradu zo dňa 27.06.2014 (ďalej len "Výzva

na úhradu"), v ktorej vyzval žalovaných v 1. a 2. rade, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach.
Výzvou na úhradu boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní na úhradu dlhu vo výške 1.683,60 eur. Uvedená
výzvanaúhradubolazasielanánaadresutrvaléhopobytužalovanéhov1.radeažalovanejv2.rade -C.
XXX/XX, XXX XX E. F.. Žalobca uviedol, že napriek výzve na úhradu nedošlo zo strany žalovaných v 1. a
2. rade k úhrade vyššie uvedeného dlhu na omeškaných splátkach. Žalovaní mali zlú platobnú disciplínu,
mesačné splátky neuhrádzali pravidelne a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradili časť splátky,

čím sa dostali do omeškania so zvyšnou časťou splátky, následne neskôr uhradili vyššiu čiastku, ktorá sa
započítala s niektorými dlžnými splátkami, s ktorými už žalovaní boli v omeškaní. Žalovaní v 1. a 2. rade
boli k 11.01.2016 v omeškaní s 9 splátkami, čím došlo k splneniu podmienky ust. čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy
o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Žalobca má za to, že vzťah založený
medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade je obchodnoprávnym vzťahom, a to konkrétne vzťahom

zo zmluvy o úvere, ktorá je ako zmluvný typ upravená v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Vzhľadom k zlej platobnej disciplíne sa žalovaní v 1. a 2. rade dostali ku dňu 11.01.2016 do omeškania
s úhradou 9 mesačných splátok, t. j. spolu vo výške 1.515,24 eura. Medzi žalobcom a žalovanými v 1.
a 2. rade bol pre prípad omeškania s úhradou pravidelných mesačných splátok v súlade so Zmluvou o
úvere dojednaný spôsob odstúpenia od zmluvy o úvere v čl. VIII bod 8.4. Zmluvy o úvere nasledovne:

"V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek zo splátok dlhšie ako 6 mesiacov, je fond
oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené
podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ si vyhradzuje právo odstúpiť od zmluvy v tých prípadoch, ak
dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením
stavebných predpisov, podstatnou zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zmenou v prospech tretích

osôb bez vopred udeleného súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia
bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celej dlžnej sumy, t. j. zo súčtu
zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úroku v termíne
do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi". Uvedené dojednanie predstavuje miernejšiu úpravu možnosti
odstúpenia od úverovej zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka, zo strany žalobcu, ktorý obsahuje

osobitný spôsob odstúpenia od úverovej zmluvy. Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa
01.02.2016, čím sa celý dlh stal splatný. Odstúpenie bolo zasielané žalovaným nasledovne: Žalovaný
v 1. rade - do vlastných rúk na adresu A. XXXX/XX, XXX XX H., pričom zásielka nebola prevzatá v
odbernej lehote. Žalovaná v 2. rade - do vlastných rúk na adresu A. XXXX/XX, XXX XX H., pričom
zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. V odstúpení boli žalovaní v 1. a 2. rade vyzvaní, aby dlžnú

sumu uhradili v lehote 30 dní od doručenia odstúpenia. Vzhľadom k odstúpeniu zo dňa 01.02.2016 a
k ust. čl. VIII. ods. 8.4. Zmluvy o úvere, nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo zmluvy o
úvere vrátane príslušenstva voči žalovaným pozostáva z (s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných): nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eura,
nesplatnéhozmluvnéhoúrokukudňu11.01.2016(dátumodstúpenia)vzmysleust.IV.Zmluvyoúverevo

výške 1.077,06 eura, nesplatného úroku z omeškania z nesplatných splátok splatných pred odstúpením
vo výške 178,83 eura a zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eura. Výzva na úhradu bola žalovaným v 1.
a 2. rade zasielaná skôr ako samotné odstúpenie, ktoré bolo doručené riadne, avšak nebolo prevzaté v
odbernej lehote. To znamená, že žalovaní v 1. a 2. rade sa pred zaslaním samotného odstúpenia mali
možnosť dozvedieť o tom, že sú v omeškaní s úhradou pravidelných mesačných splátok vyplývajúcich

z ust. čl. IV. (splácanie úveru). Napriek doručenému odstúpeniu nedošlo zo strany žalovaných k úhrade
sumy 32.930,51 eura (celková suma uvedená v odstúpení). Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ust.
§ 506 Obchodného zákonníka je osobitným ustanovením k všeobecným ustanoveniam Obchodného
zákonníka o odstúpení od zmluvy. Je nepochybné, že ust. § 506 Obchodného zákonníka po odstúpení
od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny poskytnutých peňazí. Preto

je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník
naďalej platil tak úroky z úveru ako aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo
zákonné (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle
čl. VIII. (sankcie) bod 8.4. Zmluvy o úvere. V zmysle ust. bodu 8.4. Zmluvy o úvere bola zmluvnápokuta vypočítaná nasledovne: (nesplatená istina + nesplatený zmluvný úrok *0,01 = suma zmluvnej
pokuty). Žalobcovi prislúcha aj zmluvný úrok vo výške 3,50 % ročne od 7.3.2016 (dátum doručenia
odstúpenia + 30 dní) z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eura do zaplatenia a úrok z omeškania

vo výške 8,05 % ročne od 08.03.2016 (prvý deň omeškania) z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19
eura do zaplatenia. Podľa § 1 ods. 3 písm. p) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským úverom nie je
úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme

a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu alebo bezúročný úver, alebo
za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie, ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu".
Ako príklad osobitného predpisu, na ktorý sa citované ustanovenie vzťahuje, je uvedený napríklad
zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Zákon o ŠFRB"). Žalobca ďalej uviedol, že zohľadňujúc aktuálne platnú legislatívu vymedzujúcu rámec

fungovania a činnosti ŠFRB je možné konštatovať, že ŠFRB nevykonáva svoju činnosť nezávisle a
samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce štandardné obchodné a podnikateľské činnosti,
nakoľko ex lege podlieha správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky (ďalej len "Ministerstvo") (§ 2 ods. 1 zákona o ŠFRB) hospodári podľa schváleného rozpočtu
zapojeného finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva § 5 ods. 2 zákona o ŠFRB, o zmenách v jeho

rozpočte rozhoduje minister sám alebo po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií
Slovenskejrepubliky,podliehakontrolesvojejčinnostiMinisterstvom(§17ods.1)jehozákladnývnútorný
predpis upravujúci jeho organizáciu a činnosť podlieha schváleniu Ministerstva (§ 20 ods. 1 zákona o
ŠFRB). V zmysle § 4 ods. 1 zákona o ŠFRB prostriedky fondu možno použiť len na štátnu podporu
poskytovanúnaúčeluskutočneniapomocištátu,prirozširovaníazveľaďovaníbytovéhofonduavýdavky

súvisiace s činnosťou fondu, čiže nedochádza k rozdeleniu zisku, ako je to obvyklé pri obchodných
spoločnostiach, ale žalobca je viazaný zákonom a jeho prostriedky môže použiť výlučne len na tieto
dva účely. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom v ŠFRB je účelovým fondom, ktorý v zmysle
legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nespĺňa pojmové
znaky dodávateľa, t. j. Zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými nie je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere je úverovou
zmluvou uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia zmluvy o
úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka. Vzhľadom na explicitnosť ustanovenia § 261
ods. 6 v korelácii s ust. § 263 Obchodného zákonníka nemôžu zmluvné strany žiadnou interpretáciou
eliminovať použitie všeobecných ustanovení o obchodných záväzkových vzťahoch v ich záväzkových

vzťahoch. Takáto interpretácia by viedla k obchádzaniu zákona - Obchodného zákonníka, ktorý má v
tejto časti vo vzťahu k Občianskemu zákonníku vzťah predpisu lex specialis. Žalobca ďalej uviedol, že
pokiaľ ide o účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe, nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Podľa
názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami, prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný
od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže,

že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného
právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Právna
teória i súdna prax s takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatia písomného hmotnoprávneho
úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle do
bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky poprípade i hodením oznámenia do poštovej

schránky o uložení takej zásielky nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť
zoznámiťsasobsahomzásielky.Pritomniejenevyhnutné,abysaadresátskutočnezoznámilsobsahom
hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Dôjdením prejavu
vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto
momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. Žalobca

poukázal na skutočnosť, že odstúpenie zasielané žalovanému v 1. rade bolo uložené na pošte dňa
04.02.2014 a žalovanej v 2. rade bolo uložené na pošte dňa 05.02.2014. Od uvedeného okamihu sa
zásielkadostaladosféryichdispozícieanazákladevyššieuvedenéhozačalitietoúkonyžalobcupôsobiť
voči žalovaným v 1. a 2. rade. K úroku z omeškania žalobca poukázal na § 369 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka a na § 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka "ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013",
t. j. v danom prípade nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len "Nariadenie"). Poukázal na § 3 nariadenia vznení účinnom do 31.01.2013 "výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca poukázal
na to, že žalovaní v 1. a 2. rade spolu sa dostali do omeškania s úhradou sumy 32.930,51 eura ku dňu

07.03.2016 (dátum prevzatia odstúpenia posledným zo žalovaných po uplynutí lehoty 30 dní v zmysle
ust. čl. VIII. 8.4. Zmluvy o úvere). Základná úroková sadzba ECB k 08.03.2016 (1. deň omeškania) je
0,05 % ročne a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje výšku úroku z omeškania, t. j. 8,05 %
ročne. Pokiaľ ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalobca poukázal na § 121 ods. 3 OZ a
uviedol, že nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky sú náklad za výzvu na úhradu vo výške 107,24

eura a náklad za odstúpenie od zmluvy o úvere vo výške 593,90 eura spolu vo výške 701,14 eura.
Základom pre výpočet uvedených nákladov je v zmysle § 9 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tarifná hodnota
veci. Podaním zo dňa 22.05.2017 učinil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby, po ktorom sa domáhal
voči žalovaným zaplatenia (už len) sumy vo výške 5.097,50 eura spolu s/so 1. úrokom z omeškania
vo výške 8,05% ročne z uvedenej sumy istiny od 09.11.2016 do zaplatenia, 2. zmluvným úrokom vo
výške 3,5% ročne z nesplatenej uvedenej istiny od 09.11.2016 do zaplatenia a 3. nákladmi spojenými

s uplatnením pohľadávky vo výške 701,14 eura, keď požadoval aj priznanie nároku na náhradu trov
konania a v uvedenom podaní špecifikoval ako platby žalovaných (dňa 27.06.2016 v sume 168,36 eura
a dňa 08.11.2016 v sume 29.892,22 eura) započítal, keď konkrétne spolu zaplatenú sumu 30.060,58
eura započítal za 1. na zmluvnú pokutu vo výške 2.977,43 eura v celom rozsahu, 2. na nesplatený
zmluvný úrok ku dňu 11.01.2016 vo výške 1.077,06 eura (v celom rozsahu), 3. nesplatený úrok

z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením od zmluvy o úvere vo výške – sume
178,83 eura (v celom rozsahu), 4. úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne od 08.03.2016 z nesplatenej
istiny 28.679,19 eura do 08.11.2016, t. j. vo výške 1.550,63 eura (v celom rozsahu), a 5. na zmluvný
úrok vo výške 3,5% ročne z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eura od 07.03.2016 do 08.11.2016,
teda vo výške 676,94 eura (v celom rozsahu). Vzhľadom uvedené na čiastočné späťvzatia žaloby pred

začatím konania vo veci samej predmetom žaloby je zaplatenie peňažného nároku: nesplatená istina
5.097,50 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny 5.097,50 eura od 9.11.2016
do 8.11.2018 vo výške 758,90 eura, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny vo
výške 5.097,50 eura od 9.11.2018 do zaplatenia, zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne z nesplatenej istiny
vo výške 5.097,50 eura od 9.11.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške

701,14 eura. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že sumou 28.697,19 eura mienili zaplatiť istinu 28.297,19
eura, zmluvný úrok 1.077,06 eura, nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok 178,83 eura
(uhradené čiastočne, zostatok bol 60,67 eura). Dňa 7.11.2018 uhradili žalovaní v 1. a 2. rade sumu
60,67 eura ako doplatok na nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok, ktorý považovali za
oprávnený nárok žalobcu. Podľa žalovaných v 1. a 2. rade žalobcovi nevznikol nárok na zmluvný úrok

vo výške 3,50 % ročne od 7.3.2016 z nesplatenej istiny až do zaplatenia, na úrok z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 8.3.2016 z nesplatenej istiny do zaplatenia, na zmluvnú pokutu vo výške 2.977,43 eura,
na náklady spojené s uplatnením 701,14 eura. Súd pri započítaní úhrad zo strany dlžníka uviedol, že
sa aplikuje ustanovenie § 330 ods.1 ObZ a prihliadol na to, že nedošlo k určeniu, ktorý záväzok
žalovaní v 1. a 2. rade plnia, ani či plnia peňažný záväzok na úroky alebo na istinu.

2. S uvedenou žalobou žalovaní nesúhlasili a žiadali ju v celom rozsahu zamietnuť, keď podaním zo
dňa 12.11.2018 podali proti žalobcovi vzájomnú žalobu – protinávrh na uloženie povinnosti žalovaného
zaplatiť im sumu 1.238 eur, o ktorú sumu v skutočnosti žalobcovi uhradili viac, než na čo mal nárok, a to
z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko na takúto sumu žalobcovi nárok na základe zmluvy o úvere

ani z iného právneho titulu nevznikol.

3. Na prejednanie žaloby prvostupňový súd nariadil pojednávanie s tým, že dňa 13.05.2019 vyhlásil
rozsudok č. k. 11C/276/2016-288, ktorým uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi nesplatenú istinu 780,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny

780,- eur od 9.11.2016 do 8.11.2018 vo výške 64,72 eura, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z
nesplatenejistiny780,-eurod9.11.2018dozaplatenia,zmluvnýúrokvovýške3,5%ročneznesplatenej
istiny vo výške 780,- eur od 9.11.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
107,24 eura s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných, vo výroku II. súd žalobu proti žalovaným v 1. a 2. rade v časti o zaplatenie istiny 4.317,50

eura, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny 4.317,50 eura od
9.11.2016 do 8.11.2018 vo výške 698,23 eura, o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 %
ročne z nesplatenej istiny 4.317,50 eura od 9.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie zmluvného úroku
3,5 % ročne z nesplatenej istiny 4.317,50 eura od 9.11.2018 do zaplatenia, o zaplatenie nákladovspojených s uplatnením pohľadávky vo výške 593,90 eura zamietol a vo zvyšnej časti súd žalobu
zastavil. Súd vzájomnú žalobu zamietol Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovaným v rozsahu 72,74 % vo vzťahu k žalobe a v rozsahu 100% vo vzťahu k vzájomnej žalobe.

Súd opravným uznesením sp. zn. 11C/276/2016 - 315 zo dňa 14.05.2019 opravil rozsudok vo výroku
tak, že opravil znenie výroku I. rozsudku, vypustil znenie výroku IV. rozsudku a znenie výrokov V.
až VII. rozsudku uvádza pod označením IV. až VI. Následne súd uznesením sp. zn. 11C/276/2016 -
433 zo dňa 14.08.2020 opravil rozsudok ako aj opravné uznesenie v ich záhlaví, a to vo vzťahu k
opraveidentifikačnýchúdajovzástupcužalobcu.Poslednýmopravnýmuznesenímsp.zn.11C/276/2016

- 455 zo dňa 17.02.2022 súd opravil rozsudok vo výroku II. podľa pokynu odvolacieho súdu. Na
základe podaných odvolaní oboch sporových strán, s následnými ich vyjadreniami sa k podaným
odvolaniam navzájom, o zhora uvedenom rozsudku Okresného súdu Levice ako súdu prvej inštancie
konal a rozhodoval Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, ktorý uznesením č. k. 8Co/59/2022-501 zo
dňa 16.02.2023 o napadnutom rozsudku (v znení po opravných uzneseniach) v jeho napadnutých
častiach – výrokoch I., II., IV., V. a VI. zrušil a v tomto rozsahu vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, keď odvolacie konanie zastavil v časti čiastočného späťvzatia odvolania
žalovaných do (proti) výroku III. Odvolací súd v rozhodnutí konštatoval, že súd prvej inštancie správne
vyhodnotil, že právny vzťah založený na základe zmluvy o poskytnutí podpory uzatvorenej medzi
stranami sporu nie je spotrebiteľským vzťahom. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2020 sp. zn. 8Cdo/9/2019, v ktorom najvyšší súd riešil

otázku týkajúcu sa spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o poskytnuté
podpory vo forme úveru. Spornou bola otázka, či došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy zo
strany žalobcu. Bolo potrebné posúdiť, či odstúpenie od úverovej zmluvy môže vyvolávať právne účinky
(môže byť platné a účinné) aj len voči jednému z dlžníkov, resp. spoludlžníkov, pričom skonštatoval,
že rozhodnutie súdu je v časti, či nastali účinky odstúpenia od zmluvy nepreskúmateľné, v dôsledku

čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal
otázkou podstatného významu, a to otázkou účinkov odstúpenia od zmluvy vo vzťahu k obom povinným
subjektom, resp. otázkou, či odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo spôsobilé vyvolať právne
účinky aj len voči jednému z povinných subjektov (či odstúpenie môže byť platné a účinné aj len
voči jednému zo subjektov povinnosti s dôrazom na ich vzájomný vzťah, čo následne vyústilo do jeho

nepreskúmateľnosti a tým aj predčasnosti. Skúmanie vzťahu medzi dlžníkmi má podstatný význam pre
rozhodnutie vo veci samej. Rovnako odvolací súd posúdil rozhodnutie súdu prvého stupňa za zmätočné
aj vo výroku I., t. j. na základe akých skutočností (výpočtov) dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu
len v časti nesplatenej istiny vo výške 780,- eur. Súd prvého stupňa opätovne posúdi žalobcom uplatnený
návrh s poukazom na odvolacím súdom nastolené otázky a vysporiada sa aj s námietkami odvolateľov,

ako nárok žalobcu na zmluvnú pokutu, námietkami žalovaných voči úrokom z omeškania z nesplatených
splátok, ako aj dôvodnosť vzájomnej žaloby.

4. K rozhodnutiu krajského súdu sa žalobca vyjadril tak, že naďalej zastáva názor, že došlo k platnému
a účinnému odstúpeniu od úverovej zmluvy voči obom žalovaným. V oboch prípadoch sa uplatnila fikcia

doručenia (čl. VII.), vzhľadom k tomu, že žalovaní zásielku neprevzali v odbernej lehote, teda zásielka
sa dostala do ich dispozície. Opätovne poukázal na povinnosti dlžníka zakotvené v čl. VI. zmluvy, t.
j. že je povinný zmenu bydliska oboznámiť bez zbytočného odkladu. Žalobca neeviduje oznámenie o
zmene adresy trvalého pobytu, resp. oznámenie o korešpondenčnej adrese žalovaných. Okrem toho
žalovaná II. mala túto adresu uvedenú na viacerých listinách a keďže obálky sa vrátili s poznámkou

"zásielka neprevzatá v odbernej lehote", uvedené svedčí o tom, že sa žalovaní na uvedenej adrese
reálne zdržiavali. V opačnom prípade by tam bola poznámka "adresát neznámy". Žalobca má za to, že
žalobca a ani iný odosielateľ poštovej zásielky nie je oprávnený spochybňovať správnosť označenia na
poštovej zásielke zo strany povereného zamestnanca pošty a nie je ani povinný preverovať správnosť
a pravdivosť takéhoto označenia zo strany povereného zamestnanca pošty. Vo vzťahu k vyvolaniu

právnych účinkov aj len vo vzťahu k jednému z dlžníkov, resp. spoludlžníkov uviedol, že v danom
prípade sú žalovaní, t. j. spoludlžníci zaviazaní na to isté plnenie spoločne a nerozdielne, v dôsledku
čoho je ktorýkoľvek z nich povinný splniť žalobcovi celú pohľadávku (princíp jeden za všetkých). Z
odbornej literatúry vyplýva, že pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu veriteľa, ktorý má v dôsledku
pluralitydlžníkovväčšiumožnosťapravdepodobnosťuspokojeniasvojejpohľadávky.Jeoprávnenýsiod

ktoréhokoľvekzospoludlžníkovnárokovaťceléplneniealebojehočasťpodľavlastnéhouváženia.Každý
so spoludlžníkov má so žalobcom relatívne samostatný právny vzťah, spája ich primárne jednotnosť
plnenia. Každý so spoludlžníkov môže mať napríklad aj inak dohodnutú alebo zákonom ustanovenú
splatnosť svojho záväzku. Žalobca má teda zato, že odstúpenie môže byť účinné aj len voči jednému zosubjektov povinnosti, t.j. voči žalovanému. K zmluvnej pokute uviedol, že je primeraná s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovacej povinnosti, je dojednaná písomne (čl. VII, bod 8.4 zmluvy), je
v nej ustanovený spôsob určenia, je špecifikovaná zmluvná povinnosť(omeškanie s úhradou splátok,

opakované nesplácanie úveru).

5. Žalovaní vo svojom vyjadrení k rozhodnutiu krajského súdu uviedli, že naďalej trvajú na svojom
stanovisku, že odstúpenie nebolo platné a účinné, a to z dôvodov už skôr prezentovaných. Zároveň
poukázali na znenie § 266 ods. 3 až 5 ObZ. Žalovaní dobrovoľne uhradili 29.982,22 eura, čím mienili

uhradiť istinu vo výške 28.697,19 eura, zmluvný úrok vo výške 1.077, 06 eura a čiastočne nesplatený
úrok z omeškania z nesplatených splátok 178,83 eura. Dňa 08.11.2018 uhradili ešte sumu 60,67
eura, teda celková uhradená suma je 30.042,89 eura. Žalovaní teda uhradili celú sumu pohľadávky
aj s príslušenstvom, okrem zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eura. Žalovaným nevznikol nárok na
zmluvnú pokutu, ktorá nie je dostatočne presná a určitá identifikácia povinnosti, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje (dokonca je ustanovená pre odstúpenie od zmluvy, čo je však právom veriteľa a nie

porušenímzmluvnejpovinnosti),pretojedohodaozmluvnejpokuteneplatná,pričomopätovnepoukázali
na § 266 ods. 4 ObZ, a teda, ak by aj bola platná, sám žalobca postupoval v rozpore s ustanoveniami
zmluvy, čím okrem iného znemožnil žalovaným reagovať včas a adekvátne a tým zmierniť dopady stavu,
ktorý nastal pre obe strany. Ak by súd aj napriek tomu posúdil zmluvnú pokutu ako platne dohodnutú, tak
uviedli, že sú dané okolnosti na uplatnenie moderačného práva v zmysle § 301 ObZ a navrhujú súdu,

aby zmluvnú pokutu v takomto prípade primerane znížil, a to v maximálne prípustnej miere.

6. Žalobca vo svojom nasledujúcom vyjadrení špecifikoval svoju dlžnú pohľadávku. Vo vzťahu k
výpočtu nesplateného zmluvného úroku vo výške 1.077,06 eur uviedol, že výpočet vyplýva z odstúpenia
od zmluvy zo dňa 01.02.2016, pričom výpočet bol urobený tak, že aktuálny zostatok nesplatenej

istiny sa vynásobil úrokovou sadzbou a počtom dní úročenia a uvedená suma sa vydelila číslom
360x100. vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 178,83 eura predložil tabuľku, ktorá výpočet
špecifikuje. Jednotlivé platby žalovaných došlé od žalovaných po odstúpení od zmluvy započítal v
zmysle čiastočných späťvzatí žaloby zo dňa 22.05.2017 a zo dňa 14.11.2018, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu. K nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky uviedol, že si ich uplatňuje v

zmysle § 121 ods. 3 OZ a ide o náklad za výzvu na úhradu vo výške 107,24 eura a za odstúpenie od
zmluvy o úvere vo výške 593,90 eur, spolu vo výške 701,14 eura. Základom pre výpočet je v zmysle §
9 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. tarifná hodnota veci. V zmysle uznesenia NR SR, sp. zn. 3M Cdo
17/2010: " Na účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci
moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, keď advokát začal

poskytovať právne služby." Náklady za výzvu vo výške 107,24 eura boli vypočítané nasledovne: Tarifná
hodnota veci (výpočtový základ) - omeškané splátky vo výške 1.683,60 eur : 81,33 (tarifa) + 8,04 (rež.
Paušál za rok 2014) + 17, 87 (DPH), spolu 107,24 eur. Výpočet nákladov za odstúpenie od zmluvy vo
výške593,50eurjenasledovný:tarifnáhodnotaveci(výpočtovýzákladpluskapitalizovanépríslušenstvo
vo výške 32.930,51 eura (nesplatená istina 28.697,19 eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený

úrok z omeškania 178,83 eur a zmluvná pokuta 2.977,43 eur). 486,34 (tarifa)+ 8,58 (rež. Paušál za rok
2016) +98,98 (DPH), spolu 593, 90 eur- V súvislosti s tým poukázal na to, že uplatnený nárok zahŕňa
nielen istinu. Ale aj uplatnené príslušenstvo pohľadávky, pričom na podporu tohto tvrdenia poukázal na
uznesenie KS v BB, sp. zn. 16 Co/221/2013.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie vo veci na deň 27.10.2023, na ktorom vec v zmysle § 180
CSP prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu oboch žalovaných ako aj
žalovaného v 1. a 2. rade.

8. Právny zást. žalobcu uviedol, že sa držia podanej žaloby spolu s čiastočnými späťvzatiami a

predchádzajúcimi vyjadreniami. Odstúpenie považujú za platné, nakoľko bolo doručované na adresu
žalovaných v zmysle zmluvy. Túto skutočnosť potvrdil aj KS NR ktorý uviedol, že odstúpenie od zmluvy
vo vzťahu k žalovanému 1. bol riadne doručené a teda účinky tohto odstúpenia riadnym spôsobom aj
nastali. Ak má konajúci súd vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy voči žalovanému 2. rade ten názor, že toto
nebolo riadne doručené a teda nenastali účinky odstúpenia zmluvy o úvere, tak uviedli, že predmetné

odstúpenie od úverovej zmluvy bolo zasielané aj s podanou žalobou žalovanej 2. a to vo všeobecnej
premlčacej lehote. A teda účinky odstúpenia od úverovej zmluvy doručením žaloby spolu s prílohami
nastal aj voči žalovanej 2. Avšak majú zato, že odstúpenie bolo doručované riadne a teda účinky
odstúpenia nastali keď sa žalobcovi vrátilo predmetné odstúpenie ako neprevzaté. Čo sa týka zmluvnejpokuty poukázali na zmluvu v článku 8, bod 8.4, a najmä na vetu "Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celkovej dlžnej
sumy, t.j. zo súčtu istiny celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úroku a

to v termíne 30 dní od doručenia výzvy".

9. Právny zást. žalovaných k veci uviedol, že z bodu 28. odôvodnenia rozhodnutia KS NR vyplýva, že
základnou a zásadnou otázkou v tomto súdnom spore je vyriešenie platnosti resp. neplatnosti doručenia
odstúpenia zo strany žalobcu k žalovanému 1. a 2. rade. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu

vo vzťahu k účinkom odstúpenia vzhľadom k zneniu bodu 6.8 zmluvy o poskytnutie podpory, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že všetky písomnosti sa majú doručovať dlžníkovi na jeho posledne známu
adresu. Z predložených dôkazov, ako aj zo samotnej žaloby a to z článku 3, ods. 1 vyplýva, že výzva na
úhradu bola zaslaná tak žalovanému v 1. rade, ako aj 2. rade na adresu C. XXX/XX, E. F.. Z uvedeného
jasne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobcovi bola známa adresa žalovaného 1. ako aj
2. rade. Všetky písomnosti od roku 2014 boli žalovanými v 1.-2. rade zasielané na adresu E. F. a

to tak zo strany PZ žalobcu, ako aj zo strany samotného žalobcu. Na tieto dôkazy poukazujem a sú
založenévspise,jetonespochybniteľné,žežalobcoviadresažalovanýchbolaznáma,doučovalpodania
na túto adresu, čiže na túto adresu pokiaľ chcel od zmluvy odstúpiť mal doručovať aj odstúpenie od
zmluvy. Doručovať odstúpenie od zmluvy na vedome nesprávnu adresu a potom sa domáhať platnosti
odstúpenia od zmluvy považujem za právne nezmyselné, v rozpore s dobrými mravmi a nemajúce

podporu žiadnej právnej norme. Na základe tohto, zastávam právny názor, že ostatné konštatácie zo
strany KS sú právne irelevantné, a je zbytočné ich skúmať v predmetnom spore vzhľadom na to, že
strácajú akýkoľvek výzvam po správnom posúdení účinnosti odstúpenia od zmluvy. Čo s týka ostatných
nárokov, najmä zmluvnej pokuty a uplatnených úrokov z omeškania, z uvedeného vyplýva, že sú právne
neopodstatnené a neopodstatnená je aj argumentácia PZ žalobcu, že doručením žaloby došlo aj k

doručeniu odstúpenia od zmluvy. Zo zmluvy o poskytnutí podpory jednoznačne vyplýva, že na ktorú
adresu sa má doručovať dlžníkovi odstúpenie od zmluvy, a to je na posledne známu adresu. Zdôraznil,
že tak zo žaloby, ako aj z listinných dôkazov je evidentné, že žalobcovi bola známa posledná adresa
žalovaných, a to C. XXX/XX, E. F.. Na základe tohto som toho názoru, že žaloba bola podaná nedôvodne
a preto navrhujem žalobu celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným bezdôvodné obohatenie

v uplatnenej výške 1.238 eur. Túto pohľadávku ako protinávrh odôvodňujem tou skutočnosťou, že
žalobcovi bola zaplatená istina vo výške 28.697,19 eura, ako aj 10% nesplateného zmluvného úroku
v celkovej výške 1.077,06 eura, pričom žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi o 1.238 eur viac
ako mali a na základe tejto skutočnosti na strane žalobcu v tejto výške došlo k bez. obohateniu. Na
základe uvedeného právny zást. žalobcu uviedol, že prvostupňový súd je viazaný názorom súdu vyššej

inštancie, t.j. KS NR, konkrétne poukázal na body 36 a 38 odôvodnenia uznesenia sp. zn. 8Co/59/2022.
Ohľadne odstúpenia od úverovej zmluvy mali za to, že bolo riadne doručené minimálne vo vzťahu
žalovanému v 1. rade.

10. Po odročení pojednávania na verejné vyhlásenie rozsudku, ktoré mu predchádzalo vykonané

dokazovanie listinami a záverečné návrhy strán sporu, prvoinštančný súd v poradí druhým (v záhlaví
tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom v spore takto rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 107,24 eura, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti napadnutej odvolaním z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania o žalobe proti žalovaným v 1. a

2. rade v rozsahu 74,50 %.

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. a 2. rade proti žalobcovi z a m i e t a .

V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania o vzájomnej
žalobe proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.VI. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe proti
žalobcovi v rozsahu 100%.

11. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie ustálil nasledovne:

11.1. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 27.06.2007 uzatvorená zmluva
o poskytnutí podpory uzatvorená podľa ustanovení zákona Národnej rady SR č. 607/2003 Z. z. v
znení noviel o Štátnom fonde rozvoja bývania a§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka číslo zmluvy:

402/768/2007, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000.000,Skk (33.193,92 eura).
Žalovaní sa zaviazali vrátiť peňažné iv, bod prostriedky spolu s úrokom vo výške 3,50 % ročne, s dobou
splatnosti 30 rokov. V zmysle čl. IV zmluvy sa dlžníci zaviazali úver splatiť pravidelnými mesačnými
splátkami a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca,
počas celej doby splatnosti. V zmysle čl. IV, bodu 4.1. zmluvy, v prípade, ak posledný 15. deň pripadne
na sobotu, nedeľu, alebo sviatok je povinnosť dlžníka splnená, ak úhrad splátky bude realizovaná

nasledujúci pracovný deň. V zmysle bodu IV, bodu 4.2. a bodu 4.3. zmluvy, prvá až 359 splátka je
vo výške 4.491,- Skk (149,07 eura) a posledná splátka je zostatok dlhu. V zmysle čl. IV, bodu 4.7.
zmluvy, dlžník môže uhradiť zostatok úveru aj pred jeho splatnosťou a to vrátane úroku k termínu
zaplatenia. V zmysle čl. IV, bodu 4.9. zmluvy, dlh z poskytnutého úveru zanikne jeho splatením v súlade
s ustanoveniami § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Zmluvné strany sa dohodli, že v

súlade s ustanovením § 565 OZ môže veriteľ požiadať splatenie celého dlhu, ak neboli uhradené 3 aj
rôzne splátky. Splátka, alebo prípadne celý úver je zaplatený, ak je dlžná suma pripísaná na účet veriteľa
v pobočke banky alebo jej centrále, ktorá vykonáva správu účtu. V zmysle čl. VI, bodu 6.6. zmluvy,
všetky rozhodujúce zmeny, ktoré sa týkajú dlžníka, ako je osobný stav, zmena bydliska, údaje ručiteľov,
zmena stavebného povolenia je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu. V zmysle čl. VI, bodu 6.8.

zmluvy, všetky písomnosti sa doručujú dlžníkovi na jeho posledne známu adresu. Je to adresa, na ktorú
bola zaslaná zmluva. Neprevzatie si akejkoľvek písomnosti sa považuje za doručené, aj keď to pošta
vráti s poznámkou adresát neznámy, odsťahovaný alebo neprevzaté v odbernej lehote. Rovnako sa
doručenie považuje za splnené aj u ručiteľov. V zmysle čl. VIII, bodu 8.4. zmluvy, v prípade, ak je dlžník
v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek zo splátok dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení

výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo
výzve. Veriteľ si vyhradzuje odstúpiť od zmluvy v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší
zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, podstatnou
zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb bez vopred
udeleného súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4. je

dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčinu zostatku istiny
a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úroku v termíne do 30 dní od
doručenia výzvy dlžníkovi. V zmysle čl. VIII, bodu 8.4.3. zmluvy, porušenie tohto ustanovenia je hrubým
porušenímzmluvyaveriteľjeoprávnenýodzmluvyjednostranneodstúpiťauplatniťsinárokynavrátenie
celého zostatku úveru, celého nesplateného úroku, ktorý by veriteľovi prislúchal po celú dobu splácania

a sankciu vo výške 10% zo súčtu zostatku istiny a zostatku úroku tak, ako budú vyčíslené bankou. Za
úhradu takto vyčísleného zostatku ručia aj ručitelia.

11.2. Z výzvy na úhradu zo dňa 27.6.2014 adresovanej žalovanému v 1. rade na adresu C. XXX/XX,
XXX XX E. F. vyplýva, že žalobca v zastúpení právnym zástupcom vyzýva na úhradu s poukazom na

to, že dlh žalovaného v 1. rade (na zmeškaných splátkach) predstavuje sumu vo výške 1.683,60 eur.
Žalovaný v 1. rade bol vyzvaný k úhrade dlhu zo zmluvy vo výške 1.683,60 eur, k úhrade trov právneho
zastúpenia vo výške 214,49 eur, všetko do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa pripojenej doručenky
žalovaný v 1. rade písomnosť prevzal 30.6.2014. Z výzvy na úhradu adresovanej žalovanej v 2. rade na
adresu C. XXX/XX, XXX XX E. F. vyplýva, že žalobca vyzýva žalovanú v 2. rade na úhradu s poukazom

na to, že jej dlh predstavuje sumu 1.683,60 eur a žalobca žalovanú v 2. rade vyzýva k úhradu dlhu vo
výške 1.683,60 eur a k úhrade trov právneho zastúpenia vo výške 214,49 eur a to všetko do 7 dní od
doručenia tejto výzvy. V prípade, ak dôjde k úhrade vyššie uvedených súm (na zmeškaných splátkach),
sú žalovaní v 1. a 2.rade naďalej povinní uhrádzať dlh zo Zmluvy v pravidelných mesačných splátkach
v súlade so Zmluvou.

11.3. V odstúpení od úverovej zmluvy č. 402/768/2007 adresovanom žalovanému v 1. rade na adresu
A. XXXX/XX, XXX XX H. uvádza, že ku dňu 11.1.2016 bol žalovaný v 1. rade v omeškaní s 9 splátkami
vo výške 1.515,24 eur. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca v zastúpení právnym zástupcomodstupuje v súlade so zmluvou podľa § 506 Obchodného zákonníka od predmetnej úverovej zmluvy a
celý dlh sa stáva splatným. Dlžná suma pozostáva z nasledovných položiek: nesplatená istina 28.697,19
eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený úrok z omeškania 178,83 eur, zmluvná pokuta 2.977,43

eur. Výzva znela na úhradu dlžnej sumy 32.930,51 eur a to v lehote 30 dní od obdržania tejto výzvy.
Zároveň bol vyzvaný žalovaný v 1. rade v lehote 30 dní od doručenia výzvy uhradiť vzniknuté trovy
právnehozastúpenia808,39eur.Pripojenájedoručenka,zktorejvyplývadeňuloženiazásielky4.2.2014
a to, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. V odstúpení od úverovej zmluvy č. 402/768/2007
adresovanom žalovanej v 2. rade na adresu A. XXXX/XX, XXX XX H. vyplýva, že ku dňu 11.1.2016 bola

žalovaná v 2. rade v omeškaní s 9 splátkami vo výške 1.515,24 eur. Na základe uvedenej skutočnosti
žalobca odstupuje v súlade so zmluvou podľa § 506 Obchodného zákonníka od predmetnej úverovej
zmluvy a celý dlh sa stáva splatným. Dlžná suma pozostáva z nasledovných položiek: nesplatená istina
28.697,19 eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený úrok z omeškania 178,83 eur, zmluvná pokuta
2.977,43 eur. Žalovaná v 2. rade bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 32.930,51 eur a to
v lehote 30 dní od obdržania tejto výzvy a zároveň bola vyzvaná v lehote 30 dní odo dňa doručenia

výzvy na úhradu vzniknutých trov právneho zastúpenia. Z pripojenej doručenky vyplýva, že zásielka bola
uložená na pošte 5.2.2014 a nebola prevzatá v odbernej lehote. Na obidvoch doručenkách je uvedená
adresa žalovaných v 1. a 2. rade A. XXXX/XX, XXX XX H..

11.4. Z Histórie pohybov na účte vyplýva, že ku dňu 11.1.2016 omeškaná suma je 1.515,24 eur. Z tejto

Histórie pohybov na účte vyplýva, že dňa 30.7.2014 došlo ku vkladu sumy 1.683,60 eur.

11.5. Na základe výzvy žalobcu na úhradu v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn.
11C/276/2016 adresovanej žalovaným v 1. a 2. rade vyplýva, že po kontrole nimi vykonaných úhrad bol
zistený nedoplatok, ktorý ku dňu 7.3.2017 predstavuje istinu 5.877,00 eur, zmluvný úrok vo výške 3,5 %

ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.877,00 eur od 9.11.2016 do 7.3.2017, t. j. vo výške 66,49 eur, úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.877,00 eur od 9.11.2016 do 7.3.2017,
t. j. vo výške 152,95 eur a to všetko spolu k 7.3.2017 vo výške 6.096,44 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade boli
vyzvaní na úhradu uvedenej sumy do troch dní od doručenia výzvy. Obidve výzvy na úhradu adresovanú
žalovaným v 1. a 2. rade na adresu C. XXX/XX, XXX XX E. F. boli prevzaté žalovaným v 1. rade.

11.6. Z Registra obyvateľov vyplýva, že žalovaná v 2. rade má prihlásený trvalý pobyt na ulici C. XXX/XX
E.F.dňa3.11.2010.Lustráciavregistriobyvateľovbolavyhotovenádňa29.9.2016.Zregistraobyvateľov
vyplýva, že žalovaný v 1. rade je prihlásený k trvalému pobytu v E. F., C. XXX/XX E. F. od 28.04.2017.

12. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vykonané dokazovanie, ustálený skutkový
stav sporu a citované zákonné ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z.
z. - § 470 ods. 1 a 2, § 147 ods. 1 až 3, § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a § 396 ods.
3), Zákona o štátnom fonde rozvoja bývania č. 607/2003 Z. z. (§ 1 ods. 1, § 8 ods. 1, § 12 ods. 1 a 2),
Zákona o pohľadávkach štátu č. 374/2014 Z. z. (§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 2), Zákona o štátnom fonde

rozvoja bývania č. 150/2013 Z. z. (§ 24 ods. 2), Obchodného zákonníka (ObZ – zákon č. 513/1991
Zb. - § 1 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d/, § 497, § 502 ods. 1, § 300, § 301, § 302, § 365 ods. 2 veta
prvá, § 367, § 506, § 344, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1, § 293, § 330 ods. 1 a 2, § 369 ods. 1 a 2, § 345
ods. 1 a 2, § 346 ods. 1), ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 544 ods.
1 a 2, § 45 ods. 1, § 511 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3, § 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 458 ods. 1), citované

ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (§
10c, § 3 ods. 1), odôvodnil nasledovne:

12.1. Okresný súd posudzoval predmet sporu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý
bol vyslovený v zrušujúcom uznesení.

12.2. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola dňa
27.06.2007 uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
1.000.000,- Sk (33.193,92 eura). Rovnako medzi stranami sporu nie je sporné, že v priebehu súdneho
konania žalovaní v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi dňa 27.06.2016 sumu 168,36 eur, dňa 8.11.2016 sumu

29.892,22 eura a dňa 8.11.2018 a sumu 60,67 eura. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval,
že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že právny vzťah založený na základe zmluvy o poskytnutí
podpory uzatvorenej medzi stranami sporu nie je spotrebiteľským vzťahom a poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2020 sp. zn. 8Cdo/9/2019. Vzhľadom nauvedenésúdkonštatuje,žemedzižalobcomažalovanýmitedaexistovalzáväzkovývzťahtitulomzmluvy
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania. Zmluva o úvere predstavuje v zmysle § 261 odsek 6 Obchodného zákonníka tzv. absolútny

obchod (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí podpory - § 261 odsek 3
písm. d) ObZ). Pri absolútnych obchodoch je rozhodujúci obsah právneho vzťahu, bez ohľadu na jeho
účastníkov. Obchodný zákonník výslovne upravuje určité zmluvné typy, ktoré medzi absolútne obchodné
vzťahy patria, medzi ktorými je aj zmluva o úvere. Podradenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy
pod absolútny obchod pre jej účastníkov znamená, že obsah právneho vzťahu, ich vzájomné práva a

povinnosti, sa budú prioritne spravovať režimom Obchodného zákonníka.

12.3. Žalovaní neuhrádzali jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. mesačné splátky neuhrádzali pravidelne
a v dohodnutej výške, v niektorom mesiaci uhradili časť splátky, čím sa dostali do omeškania so zvyšnou
časťou splátky, následne neskôr uhradili vyššiu čiastku, ktorá sa započítavala s niektorými dlžnými
splátkami, s ktorými už žalovaní v 1. a 2. rade boli v omeškaní. Žalobca preto listom zo dňa 27.06.2014

označeným ako " Výzva na úhradu" prostredníctvom právneho zástupcu vyzýval žalovaných k úhrade
zameškaných splátok vo výške 1.683,60 eur a trov právneho zastúpenia 214,49 eura, a to všetko do 7
dníoddoručeniavýzvy.Vprípade,akdôjdekúhradevyššieuvedenýchsúm(nazmeškanýchsplátkach),
sú žalovaní v 1. a 2.rade naďalej povinní uhrádzať dlh zo Zmluvy v pravidelných mesačných splátkach
v súlade so Zmluvou. Uvedená výzva bola obom žalovaným doručovaná na adresu C. XXX/XX, XXX

XX E. F.. V zmysle doručeniek predmetnú výzvu prevzal žalovaný v 1. rade riadne dňa 30.06.2014.
Následne listom zo dňa 01.02.2016 označeným ako "Odstúpenie od zmluvy č. 402/768/2007" im žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že ku dňu 11. 01.2016 boli v omeškaní s 9 splátkami vo
výške 1.515,204 eur a tak na základe uvedenej skutočnosti odstupujú v súlade so zmluvou podľa § 506
zákona č. 513/1991 Z.z. od úverovej zmluvy, oznámili im, že celý dlh sa stáva splatným a vyzvali ich na

úhradu tam vyčíslenej dlžnej sumy do 30 dní od doručenia tejto výzvy. V zmysle doručeniek im bol list
doručovanýnaadresuA.XXXX/XX,XXXXXH.,pričomvzmysledoručeniekžalovanízásielkuneprevzali
v odbernej lehote a tak bola žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vrátená dňa 23.02.2016 a vo
vzťahu k žalovanej v 2. rade vrátená dňa 24.02.2016.

12.4. V intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu tak súd preskúmal či došlo účinne k odstúpeniu od
zmluvy,nakoľkoodvolacísúdvosvojomrozhodnutívrátilvecstým,žesamásúvysporiadaťsplatnosťou
odstúpenia,akoajsostatnýmiuplatnenýminárokmi,pričomvrámciodôvodneniarozhodnutianeuviedol,
čo považuje za preukázané a čo nie, ani v akých presných intenciách má prvostupňový súd toto
preskúmanie urobiť. Pokiaľ ide o odstúpenie, žalovaní účinné doručenie odstúpenia rozporovali z

dôvodu, že žalobcovi oznámili adresu na doručovanie C. XX, E. F., na ktorú im žalobca aj zasielal
dokumenty, až na odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo zasielané na adresu uvedenú v zmluve. Tvrdili, že sa
žalobca každoročne zaslaním formuláru dopytoval na aktuálne údaje a oni mu takto oznámili adresu na
doručovanie. To, že mal žalobca zaužívaný spôsob zaslaním formulára aktualizovať adresu v obdobných
prípadoch,potvrdilajprávnyzástupcažalobcu,nozároveňuviedol,ževdanomprípadeneevidujútakéto

oznámenie zmeny adresy.

12.5. Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon účastníka zmluvy, ktorým prejavuje
vôľu zmluvu zrušiť. Keďže ide o jednostranný úkon, súhlas druhej strany nie je potrebný. Stačí, ak
sa odstúpenie od zmluvy dostane do dispozičnej sféry adresáta. Len platné odstúpenie od zmluvy

môže spôsobovať právne účinky a teda aj jej samotné zrušenie. Súd je teda povinný zisťovať, či
odstúpenie od zmluvy bolo preukázateľne doručené druhej zmluvnej strane, či bol naplnený dôvod
odstúpenia, či odstúpenie ako majetkové právo už nie je premlčané. Všeobecnou požiadavkou toho,
aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto
oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä

jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010): Pri interpretácii požiadavky o
"doručení" písomného odstúpenia, je potrebné vziať zreteľ na právne účinky jednostranných adresných
(adresovaných) právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

resp. 349 Obchodného zákonníka (interpretácia procesných predpisov neprichádza do úvahy). V zmysle
tohto ustanovenia, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde
osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, pričom
nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitnevo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej
sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi
(môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť

i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. V predmetnom judikáte nie je však podrobne rozobraté, čo
znamená objektívna možnosť, možno sa teda domnievať, že má ísť o vyhodnotenie vzhľadom na všetky
okolnosti daného prípadu. Odstúpenie od zmluvy bolo zasielané na adresu A. XXXX/XX, H. (t. j. na
adresu uvedenú v zmluve) a vrátilo sa žalobcovi s poznámkou adresát neprevzaté v odbernej lehote,
napriek tomu, že predchádzajúce písomnosti, teda aj výzva na úhradu bola zasielaná na adresu C. XX,

E. F., kde ju žalovaný v 1. rade riadne prevzal. Pokiaľ ide o adresu na doručovanie, strany si osobitne v
bode 6.8. zmluvy dohodli doručovanie, t. j. sa dlžníkovi všetky písomnosti doručujú na poslednú známu
adresu. Je to adresa, na ktorú je zaslaná zmluva. Neprevzatie si akejkoľvek písomnosti sa považuje za
doručené, aj keď sa vráti s poznámkou adresát neznámy, odsťahovaný alebo neprevzaté v odbernej
lehote. V znení bodu 6.6. zmluvy však všetky rozhodujúce zmeny, ktoré sa týkajú dlžníka, ako osobný
stav, zmena bydliska, údaje ručiteľov, zmena stavebného povolenia je povinný oznámiť bez zbytočného

odkladu fondu. Podľa názoru súdu, ak za posledne známu adresu, na ktorú sa doručujú písomnosti by
bolo potrebné považovať len adresu, na ktorú bola zaslaná zmluva (čl. VI. bod 6.8.), potom by nebolo
nutné v zmluve stanoviť povinnosť dlžníka o oznamovaní zmeny bydliska v čl. VI. bod 6.6., resp. by
uloženie takejto povinnosti nemalo žiaden význam na doručovanie písomností. Napriek nedoloženia
dokladu, ktorým by žalovaní preukázali oznámenie novej adresy na doručovanie žalobcovi, súd má z

dokladov doložených priamo žalobcom preukázané, že mu zmena adresy bola oznámená, nakoľko už
v roku 2014 doručoval žalovaným písomnosti na inú adresu aká bola v záhlaví zmluvy, pričom táto
nová adresa sa zhoduje aj s adresou nehnuteľnosti, na účely podpory výstavby ktorej bol žalobcom
poskytnutýúver.Okremtoho,vzmyslečl.III,bod3.6.zmluvyboločerpanieposkytnutejpodpory,viazané
na lehotu výstavby 24 mesiacov odo dňa otvorenia účtu, t.j. žalovaní boli povinní nehnuteľnosť na

podporu výstavby ktorej bol úver poskytnutý skolaudovať v tejto lehote (a z vyjadrení strán vyplynulo
aj to, že žalobca sankcionoval žalovaných vyššou úrokovou sadzbou pre nedodržanie tohto termínu,
nakoľko došlo k oneskorenému skolaudovaniu dotknutej nehnuteľnosti, t.j. že strany sporu aktívne spolu
komunikovali), a tak aj z uvedeného je možné predpokladať, že bol žalobca oboznámený o zmene
bydliska. Vzhľadom na to, že žalobca zasielal ešte pred odstúpením od zmluvy písomnosti žalovaným

na inú adresu, ako bola adresa uvedená v záhlaví zmluvy a žalovaní na tejto adrese zásielky riadne
preberali, súd má zato, že aktuálna adresa trvalého pobytu oboch žalovaných (E. F., C. XXX/XX), je
poslednou známou adresou v zmysle bodu 6.8. zmluvy a tak bol žalobca povinný zasielať písomnosti
na túto adresu a na tejto adrese mali obaja žalovaní objektívnu možnosť sa s písomnosťou oboznámiť.
Nakoľko tak neurobil, súd konštatuje, že nedošlo k účinnému doručeniu odstúpenia vo vzťahu k obom

žalovaným, a preto nenastali právne účinky odstúpenia, ani vo vzťahu k jednému zo žalovaných, pričom
podľa názoru súdu nie je v danom prípade významné, aký dôvod neprevzatia písomnosti pošta na
neprevzatej písomnosti označila. Súd má zato, že odstúpenie je jednostranný právny úkon, o ktorom
sa má protistrana reálne dozvedieť, preto aj účinnosť tohto úkonu je viazaná na okamih dôjdenia
prejavu vôle oprávnenej osoby druhej strane. Zákon síce pamätá aj na situácie, kedy nie je možné

bez viny veriteľa (oprávnenej osoby) reálne doručiť písomnosť druhej strane, no podľa názoru súdu je
nemysliteľné a v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, aby veriteľ, aj keď mu je známa adresa,
kde dlžníci reálne bývajú a preberajú poštu, doručoval písomnosti na inú adresu (aj keď ide o adresu
uvedenú v zmluve).

12.6. Pokiaľ ide o pluralitu dlžníkov, súd má zato, že vzhľadom na vyššie uvedené, táto skutočnosť
nemá vplyv pre posúdenie účinkov odstúpenia, napriek tomu, vzhľadom na stanovisko krajského súdu
uvádza, že v danom spore ide o prípad pasívnej solidarity, resp. solidárny dlh, nakoľko na strane dlžníkov
vystupujú dvaja spoludlžníci, ktorí zodpovedajú za dlh spoločne a nerozdielne (spoločný dlh). Spoločne
v tom zmysle, že sú zaviazaní obaja spolu na to isté plnenie a nerozdielne, t. j. že každý so spoludlžníkov

je povinný veriteľovi plniť nerozdelený dlh ako celok, pričom nemôže žiadať jeho rozvrhnutie medzi
ostatných spoludlžníkov. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov a ak
splní dlh jeden, zanikne tým aj povinnosť druhého dlžníka. Napriek uvedenému tvoria solidárni dlžníci
samostatné procesné spoločenstvo, t. j. každý koná sám za seba a jeho úkony nezaväzujú ostatných
žalovaných. V zmysle § 511 ods. 2 OZ je dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá

jeho podielu, povinný o tom upovedomiť ostatných dlžníkov. Každý zo spoludlžníkov má právo byť
upovedomený, že veriteľ sa domáha svojho nároku od niektorého z nich nad rozsah podielu tohto
spoluvlastníka na celkovom dlhu.12.7. Nakoľko nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a splatnosť úveru bola dojednaná v 360
splátkach (na obdobie 30 rokov), súd konštatuje, že ešte nenastala splatnosť celého dlhu. Splátky boli
dohodnuté v sume po 149,07 eura/mesačne (4.491,- S), splatnosť prvej splátky bola 15.10.2007, v

čase rozhodovania súdu sú teda splatné splátky do novembra 2023 (splatné do 15.11.2023), t.j. 194
splátok (194 x 149,07 eura činí sumu 28.919,58 eura). Do odstúpenia od zmluvy žalovaní uhradili sumu
447,21 eura + 1.788,84 eura + 1639,77 eura +1.742,07 eura + 2.586,44 eura + 1.276,50 eura + 845,-
eur + 3.040,32 eura + 1.355,08 eura, čo spolu činí 14.721,23 eura. Žalovaní dňa 27.06.2016 uhradili
sumu 168,36 eura a dňa 08.11.2016 sumu 29.892,22 eur, spolu 30.060,58 eura a následne ešte dňa

8.11.2018 sumu 60,67 eura., t.j. po podaní žaloby žalobca zobral žalobu 2. krát čiastočne späť, a to v
rozsahu úhrad vo výške 30.121,25 eura (168, 36 eura + 29.892,22 eura + 60,67 eur)

12.8. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe súd uvádza, že žaloba bola podaná na súd dňa 21.09.2016, t.j. do
tohto dátumu bolo splatných 108 splátok, t. j. 108x149,07 eura rovná sa 16.009,56 eura a žalovaní v
zmysle prehľadu splátok do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 14.721,23 eura, čo predstavuje úhradu

98. splátok (14.608,86 eura) a časť splátky 99. (112,37 eura), t.j. ide o splátky do decembra 2015 a
preto žiadna splátka v čase podania žaloby nebola premlčaná (nebola viac ako 4 roky po splatnosti).
Pokiaľ ide o vyčíslené úroky z omeškania, žalobca si uplatnil vyčíslené úroky z omeškania vo vzťahu
k splátkam splatným od 21.02.2013 do splátky splatnej 15.12.2015, t.j. s ohľadom na vyššie uvedené
tieto tiež nie sú premlčané (178,83 eura). Celkové úhrady boli vo výške 44.842,48 eura, avšak suma

zodpovedajúca 359. splátkam (pričom ešte mala byť posledná zúčtovacia splátka) predstavovalo spolu
sumu 53.416,13 eura (bez poslednej zúčtovacej splátky), čo je viac ako doteraz uhradená suma a tak
nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Suma 44.842, 48 eura predstavuje úhradu 300. splátok
po 149,07 eura (44.721,- eur) a jednu čiastočnú úhradu splátky 301. vo výške 121,48 eura. Z uvedeného
vyplýva, že sú uhradené splátky do 15.10.2032. Nakoľko žalovaní pri svojich úhradách (ani pokiaľ ide o

úhrady po podaní žaloby) neuviedli na čo presne má byť ich úhrada použitá, žalobca bol preto oprávnený
si poskytnuté prostriedky započítať v zmysle § 330 ods. 1a 2 ObZ. Žaloba bola podaná na súd dňa
21.09.2016, t.j. do tohto dátumu bolo splatných 108. splátok, t.j. 108x149,07 eura rovná sa 16.009,56
eura a žalovaní do podania žaloby uhradili 14.889,59 eura a následne po podaní žaloby ešte 29.952,89
eura. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaní celkovo uhradili viac ako je výška splatných splátok ku

dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, avšak splatnosť úveru bola dohodnutá na 30 rokov - až do roku 2037
(v zmluve bolo dohodnutých 359 splátok po 149,07 eura, čo spolu činí sumu 53.516,13 eura, plus ešte
posledná splátka ako zostatok dlhu) a tak suma uhradená nad rámec splatných splátok, je úhradou dlhu
v zmysle zmluvy dopredu, nad rámec výšky jednotlivých dohodnutých splátok, čo je však v súlade s
čl. IV, bodu 4.7., prvá veta zmluvy (dlžník môže uhradiť zostatok úveru aj pred jeho splatnosťou a to

vrátane úroku k termínu zaplatenia). V dôsledku uvedeného takáto úhrada nepredstavuje bezdôvodné
obohatenie žalobcu a zo strany žalovaných nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu. S ohľadom na
uvedené súd konštatuje, že nárok uplatnený žalovanými vzájomnou žalobou nie je dôvodný.

12.9. Žalovaní uskutočnili aj čiastočné úhrady, ktoré neboli zohľadnené v žalobe v celkovej výške

31.121,25 eura (dňa 27.06.2016 uhradili sumu 168,36 eura, dňa 08.11.2016 sumu 29.892,22 eura, spolu
30.060,58 eura a následne ešte dňa 08.11.2018 sumu 60,67 eura, spolu 30.121,25 eura), t.j. prvá platba
bola uskutočnená ešte pred podaním žaloby a zvyšné po podaní žaloby na súd. Žalobca si v zmysle
čiastočných späťvzatí uvedené sumy započítal na úhradu celej zmluvnej pokuty vo výške 2.977,43 eura,
na nesplatený zmluvný úrok k 11.01.2016 vo výške 1.077,06 eura, na nesplatený úrok z omeškania

vo výške 178,83 eura, na nesplatený úrok z omeškania vo výške 8,05 % od 8.3.2016 zo sumy istiny
28.679,19eurado08.11.2016vovýške1.550,63eura,nanesplatenýriadnyúrok3,5%zistiny28.679,19
eura od 73.2016 do 08.11.2016 vo výške 676,94 eura a na nesplatenú istinu vo výške 28.697,19 eur, a
uviedol, že zostáva ešte uhradiť istinu 5.097,50 eura s prísl. a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
Prvostupňový súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí presne uviedol akú sumu priznáva a akú sumu

zamieta a vo zvyšku žalobu zastavil. Vzhľadom k uvedenému súd nárok žalobcu opätovne posúdil a
konštatuje, že nakoľko nedošlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku čoho ešte dlh nie je splatný
vcelomrozsahu,atakžalobcanemánároknazapočítanieúrokovzomeškaniaododstúpeniaodzmluvy,
tak ako si ich uplatnil, nakoľko k splatnosti celého dlhu doteraz ešte neprišlo. Súd je viazaný žalobným
návrhom a žalobca si nevyčíslené úroky uplatnil od splatnosti celého dlhu, pričom k splatnosti celého

dlhu ešte neprišlo a zároveň žalovaní uhradili aj splátky, ktoré ešte nie sú splatné, a preto s ohľadom
na uvedené súd nemá preukázaný nárok na úroky z omeškania v uplatnenej výške. Súd preto nárok
na nevyčíslené úroky z omeškania nezohľadnil ani vo vzťahu k zápočtu v čiastočných späťvzatiach.
Rovnako nemá žalobca nárok ani na zmluvnú pokutu tak, ako si ju uplatnil (viď odôvodnenie rozhodnutiav bode 71. nižšie). Súd preto pri započítaní úhrad zo strany dlžníka v súlade s aplikáciou ustanovenia
§ 330 ods.1 ObZ prihliadol na to, že nedošlo k určeniu, ktorý záväzok žalovaní v 1. a 2.rade plnia,
ani či plnia peňažný záväzok na úroky, alebo na istinu a preto súd sumu čiastočných úhrad zo strany

žalovaných uvedených v čiastočných späťvzatiach (v celkovej sume 31.121,25 eura), a to aj s ohľadom
na zápočet, ktorý uviedol žalobca vo svojich čiastočných späťvzatiach, započítal na pohľadávku žalobcu
nasledovne:
-na nesplatený zmluvný úrok ku dňu 11.01.2016 vo výške 1.077,06 eur (uhradené v celom rozsahu),
-na nesplatený úrok z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením od zmluvy o úvere

vo výške 178,83 eur (uhradené v celom rozsahu),
- na zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 28.697,19 eur od 7.3.2016 do
8.11.2016, t. j. vo výške 676,94 eur (uhradené v celom rozsahu). Spolu to činí sumu 1.932,83 eur (k
dátumu 08.11.2016 zo zaplatenej sumy 30.060,58 eura po odpočítaní sumy 1.932,83 eur zostala na
započítanie na istinu suma 28.127,75 eura;
- na časť nesplatenej istiny (zostatok celej istiny bol k dátumu 08.11.2016 vo výške 28.697,19 eur a

tak po odpočítaní sumy 28.127,75 eura predstavuje zostatok istiny sumu 569,44 eura), pričom žalovaní
následne ešte dňa 8.11.2018 uhradili sumu 60,67 eura.
- na zmluvný úrok vo výške 3,5 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 569,44 eura od 9.11.2016 do
8.11.2018 predstavuje sumu 39,81 eura (uvedené bolo uhradené v celom rozsahu z úhrady zo dňa
8.11.2018) a tak z úhrady zo dňa 8.11.2018 (60,67 eura mínus suma 39,81 eura započítaná na úroky)

zostala suma 20,86 eura. Zvyšok vo výške 20, 86 eura tak súd započítal na istinu (569,44 eura mínus
20,86 eura rovná sa 548,58 eura), t.j. zostatok istiny predstavuje sumu 548,58 eura. Nakoľko však
nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy a k dátumu tohto rozhodnutia boli splatné iba splátky do
15.11.2023, pričom suma uhradená žalovanými (suma 44.842, 48 eura) zodpovedá úhrade 300. splátok
po 149,07 eur (suma 44.721,- eur) a jednej čiastočnej úhrade splátky 301. vo výške 121,48 eura,

znamená to, že žalovaní uhradili splátky do dátumu splatnosti 15.10.2032 a preto zostatok dlhu, ktorý
nebol dotknutý zastavením, ešte nie je splatný, a tak zvyšná suma je uplatnená predčasne. Súd preto
žalobu nedotknutú zastavením vo zvyšku ako predčasne podanú zamietol.

12.10. Vo vzťahu ku zmluvnej pokute súd v zhode s názorom žalobcu uvádza, že Obchodný zákonník

spája s odstúpením od zmluvy účinky ex nunc, t.j. tieto nastávajú okamihom odstúpenia (na rozdiel
od Občianskeho zákonníka, kde má účinky ex tunc, t,j, od samého počiatku). V obchodných vzťahoch
možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ak to ustanovuje zmluva alebo zákon. Zmluvná strana
spravidla pristúpi k odstúpeniu od zmluvy v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou
stranou, pričom býva sporné, či v súvislosti s odstúpením od zmluvy zároveň zanikne aj záväzok na

zmluvnú pokutu, ako je to aj v predmetnej veci. Dôležitým hľadiskom je to, či k porušeniu zabezpečenej
povinnosti došlo do okamihu odstúpenia od zmluvy, alebo nie. Ak k porušeniu povinnosti do odstúpenia
odzmluvynedošlo,nebolsplnenýpredpokladvznikupovinnostizaplatiťzmluvnúpokutuaúčinkydohody
o zmluvnej pokute nemôžu nastať. Iná situácia je však vtedy, ak k odstúpeniu od zmluvy dôjde po
porušení zmluvnou pokutou zabezpečenej povinnosti. V danom prípade Obchodný zákonník v § 302

výslovne ustanovuje, že odstúpenie od zmluvy sa netýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z
uvedeného vyplýva, že záväzok na zmluvnú pokutu odstúpením od zmluvy zaniká, avšak povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá vznikla pred odstúpením od zmluvy zostáva zachovaná a oprávnená
strana môže nárok vyplývajúci z tejto povinnosti uplatniť aj po zániku zmluvy v dôsledku odstúpenia. Od
uvedeného však treba odlišovať situáciu, ak odstúpenie od zmluvy je kvalifikované ako dôvod vzniku

nároku na zmluvnú pokutu. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka možno jednoznačne vyvodiť
záver, že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, avšak odstúpenie
od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti. Využitie oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy, resp.
zákona, nemôže byť sankcionované. Preto aj dohoda, ktorá odstúpenie od zmluvy jednou zo zmluvných
strán postihuje sankciou (zmluvnou pokutou), je pre rozpor so zákonom (§ 544 ods. 1 OZ) absolútne

neplatná (§39 OZ). Žalobca si v tomto spore uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v zmysle ust. bodu 8.4.
zmluvy: "V prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek zo splátok dlhšie ako 6 mesiacov
je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú
splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ si vyhradzuje odstúpiť od zmluvy v tých prípadoch, ak
dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením

stavebných predpisov, podstatnou zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v
prospech tretích osôb bez vopred udeleného súhlasu veriteľa a pod. Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy,
t.j. zo súčinu zostatku istiny a celého nesplateného úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu a zostatok úrokuv termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi." Z uvedeného znenia bodu 8.4. zmluvy má súd zato,
že v danom prípade je tento bod koncipovaný tak, že sa v ňom stanovuje zmluvná pokuta ako sankcia za
odstúpenie od zmluvy, nakoľko sa v ňom rieši možnosť odstúpenia od zmluvy žalobcom pre porušenie

tam uvedených povinností zo strany dlžníka a nárok na zmluvnú pokutu vzniká z dôvodu odstúpenia od
zmluvy a nie v dôsledku porušenia povinností dlžníka. Nakoľko však nedošlo k účinnému odstúpeniu
od zmluvy, nedošlo ani k naplneniu podmienky na vznik nároku na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 8.4.
zmluvy a preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Nárok na zmluvnú pokutu tak nemohol byť
ani predmetom započítania vo vzťahu k úhradám zo strany žalovaných a preto súd nárok na zmluvnú

pokutu zamietol.

12.11. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou ich peňažného záväzku,
žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania, a to v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide o vyčíslené úroky z omeškania vo vzťahu k omeškaným splátkam do odstúpenia od zmluvy,
tie boli predmetom započítania s čiastočnými úhradami žalovaných a predmetom zastavenia konania.

Čo sa týka úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil percentom z celej istiny dlžnej sumy, nakoľko
je súd viazaný žalobným návrhom a žalobca si tieto úroky z omeškania uplatnil od splatnosti celej istiny
dlžnej sumy a splatnosť celého dlhu ešte nenastala, žalobcovi nárok na úroky z omeškania v uplatnenom
rozsahu nevznikol a preto súd nárok na takto uplatnené úroky zamietol.

12.12. Vo vzťahu k nákladom s uplatnením pohľadávky, v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. ak žalobcovi vznikli
v predsúdnom štádiu vymáhania nejaké náklady, môže si ich uplatniť v rámci žaloby, priamo v petite.
Žalobca uviedol, že prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslal žalovaným výzvu na úhradu (náklad
107,24 eura) a odstúpenie od zmluvy (náklad 593,90 eura), pričom základom pre výpočet nákladov je v

zmysle § 9 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tarifná hodnota veci v čase uskutočnenia úkonu. Náklady
za výzvu vo výške 107,24 eura boli žalobcom vypočítané nasledovne: Tarifná hodnota veci (výpočtový
základ) - omeškané splátky vo výške 1.683,60 eur : 81,33 (tarifa) + 8,04 (rež. Paušál za rok 2014) +
17, 87 (DPH), spolu 107,24 eura. Výpočet nákladov za odstúpenie od zmluvy vo výške 593,90 eura bol
urobený žalobcom nasledovne: tarifná hodnota veci (výpočtový základ plus kapitalizované príslušenstvo

vo výške 32.930,51 eur (nesplatená istina 28.697,19 eur, nesplatený úrok 1.077,06 eur, nesplatený úrok
z omeškania 178,83 eur a zmluvná pokuta 2.977,43 eur). 486,34 (tarifa)+ 8,58 (rež. paušál za rok 2016)
+ 98,98 (DPH), spolu 593, 90 eura. K výzve adresovanej žalovanému v 1. rade a k odstúpeniam doložil
aj doručenky. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9.júna 2010, sp .zn. 3M
Obdo 2/2010 vyplýva, že žalobca má nárok iba na také náklady, ktoré sú účelné a reálne vynaložené.

S ohľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že súd vyhodnotil odstúpenie od zmluvy ako neúčinné, súd
nepovažuje náklady spojené s odstúpením od zmluvy za náklady účelne vynaložené a teda dôvodné.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok iba na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 107,24 eura a vo zvyšku (v sume 593,90 eura) súd nárok zamietol.

12.13. O náhrade trov prvostupňového konania vo vzťahu k žalobe rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP,
§ 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne
neúspešní. Žalobca si uplatnil istinu vo výške 28.697,19 eura, vyčíslený zmluvný úrok vo výške 1.077,06
eura, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 178,83 eura, zmluvnú pokutu vo výške 2.977,43 eura a
náklady vo výške 701,14 eura, t.j. spolu 33.631,65 eura. Žalobca mal úspech v sume 29.343,38 eura, t.j.

v časti zastavenej sumy predstavujúcu zastavenú istinu 27.980,25 eura (28.127,75 eura + 20,86 eura,
spolu 28.148,61 eura mínus 168,36 eura, nakoľko suma 168,36 eura bola uhradená ešte pred podaním
žaloby), vyčíslené zmluvné úroky 1.077,06 eura (zastavené úroky 676,94 eura a 39,81 eura neboli v
žalobe vyčíslené a tak neboli základom pre vyčíslenie trov), vyčíslené úroky omeškania 178,83 eura
a náklady vo výške 107,24 eura, čo predstavuje úspech 87,25 % a žalovaný mal teda úspech v tejto

sume 4.288,27 eura (zastavená istina vo výške 168,36 eura, zamietnutá istina 548,58 eura, zamietnutá
zmluvná pokuta 2.977,43 eura a zamietnuté náklady 593,90 eura), čo predstavuje úspech v 12,75 %, t.j.
rozdiel celkového úspechu v prospech žalobcu bol 74,50 %, a tak súd priznal trovy konania žalobcovi
vo výške 74,50%.

12.14. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania vo vzťahu k vzájomnej žalobe súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100%.12.15. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalobe súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení
s § 396 ods. 3 CSP, pretože podľa názoru súdu mali žalovaní v podstate plný úspech (nakoľko úspech
žalobcu bol len nepatrný - priznané náklady vo výške 107, 24 eura a žalovaní mali úspech vo vzťahu

k zamietnutej istine 548,58 eura, zamietnutej zmluvne pokute 2.977,43 eura a zamietnutých nákladov
vo výške 593,90 eura žalobca, t.j. spolu vo výške 4.119,91, (pričom po čiastočných späťvzatiach si
uplatňoval sumu 5.097,50 eur a náklady vo výške 701,14 eur,) a tak súd rozhodol, že priznal trovy
konania žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

12.16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe sporové strany. Odvolanie žalobcu
smerovalo proti výrokom II., III. a VI. napadnutého rozsudku s odkazom na odvolacie dôvody v zmysle
ust.§365ods.1písm.b/,f/ah/CSP,keďpožadovalnasledovnújehozmenu(alternatívnejehozrušenie)

tak, že:

„Výrok II.:
Žalovaný I. a Žalovaný II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Žalobcovi sumu vo výške 5.097,50
EUR spolu s/so:

• úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.097,50 EUR od 09.11.2016
do 08.11.2018 vo výške 758,90 EUR,
• úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.097,50 EUR od 09.11.2018
do zaplatenia
• zmluvným úrokom vo výške 3,5% ročne z nesplatenej istiny vo výške 5.097,50 EUR od 09.11.2016

do zaplatenia,
• nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 593,90 EUR,

a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet Žalobcu vedený v Slovenskej záručnej a
rozvojovej banke, a.s., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX

Výrok III.:
Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania o žalobe proti žalovaným v 1. a 2. rade
v rozsahu 100 %.

Výrok VI.:
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe proti žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu
100 %.“

14. Súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvody odvolania uviedol

konkrétne tieto:

14.1. Žalobca zastáva názor, že rozhodnutie Súdu sa javí v dotknutej časti ako nedostatočne
odôvodnené (zmätočné), a to najmä v časti posúdenia účinkov odstúpenia od zmluvy. Žalobca považuje
odôvodnenie rozsudku v časti posúdenia či nastali účinky odstúpenia od zmluvy (bod 66. odôvodnenia)

za nepreskúmateľné, v dôsledku čoho má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14.2. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanými vznikol podpisom zmluvy o poskytnutí podpory vo
forme úveru č. 402/768/2007 (ďalej len „Zmluva o podpore“). Žalobca zasielal žalovaným jednostranný
právny úkon, a to Odstúpenie od zmluvy zo dňa 11.01.2016 na adresu A. XXXX/XX, H.. Predmetná

adresa je adresou uvedenou v Zmluve o podpore. V znení bodu 6.8. Zmluvy o podpore bolo dohodnuté,
že „žalovaným (pôvodne dlžníkom) sa všetky písomnosti doručujú na posledne známu adresu. Posledne
známou adresou treba rozumieť adresu, na ktorú je zaslaná Zmluva o podpore. Neprevzatie si
akejkoľvek písomnosti sa považuje za doručené, aj keď sa vráti s poznámkou adresát neznámy,
odsťahovaný alebo neprevzaté v odbernej lehote. Rovnako sa doručenie považuje za splnené aj u

ručiteľov.“ V znení bodu 6.6. Zmluvy o podpore: „Všetky rozhodujúce zmeny, ktoré sa týkajú dlžníka,
ako je osobný stav, zmena bydliska, údaje ručiteľov, zmena stavebného povolenia je povinný oznámiť
bez zbytočného odkladu fondu.“ Toto ustanovenie Zmluvy o podpore dávame do pozornosti z dôvodu
tvrdenia Súdu, že žalobca mal vedomosť o zmene adresy žalovaného I. a žalovaného II. z dôvodu,že žalobca zasielal žalovaným výzvu na adresu, na ktorej sa nachádza samotná nehnuteľnosť, s
čím sa však žalobca v celom rozsahu nestotožňuje. Žalobca s poukazom na uvedené ustanovenie
neeviduje oznámenie o zmene adresy trvalého pobytu, resp. oznámenie o korešpondenčnej adrese

žalovaných. Túto skutočnosť konštatoval aj Okresný súd Levice v bode 66. odôvodnenia rozsudku a
žalovaní žiadnym spôsobom nepredložili akýkoľvek dôkaz, ktorým by preukázali, že si splnili povinnosť
ohľadne nahlásenia novej adresy. Podľa názoru žalobcu nemôže byť jemu na škodu, ak si žalovaní
ako dlžníci nesplnia svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o podpore. Adresa A. XXXX/XX, XXX
XX H. I. uvádzaná na všetkých dokumentoch, v ktorých figurovali Žalovaní ako zmluvné strany, a

to konkrétne na Zmluve o podpore, na Záložnej zmluve č. 402/768/2007, na návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností a v neposlednom rade aj na výpise z listu vlastníctva č. XXX, ktorí v súdnom
konaní predložili práve žalovaní. Pre všetky uvádzané dôvody sa žalobca nestotožňuje s tvrdením
Súdu o neúčinnosti Odstúpenia od zmluvy, ale práve naopak žalobca má za to, že boli splnené všetky
zákonné a aj zmluvne dohodnuté podmienky ohľadne doručovania listín na posledne známu adresu
žalovaných, konkrétne listiny Odstúpenia od zmluvy. S doručovaním listín na posledne známu adresu

žalovaných sú následne spojené aj právne účinky vyplývajúce z jednostranného úkonu odstúpenia od
zmluvy. Žalobca už v rámci prvostupňového konania tvrdil a predložením listín v rámci dokazovania
poukázal na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy zasielané žalovanému I. bolo uložené na pošte
dňa 04.02.2016 a žalovanému II. bolo uložené na pošte dňa 05.02.2016. Od uvedeného okamihu sa
zásielka dostala do žalovaných sféry dispozície a na základe vyššie uvedeného, t. j. ich doručením

na posledne známu adresu v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok tieto úkony žalobcu začali
pôsobiť voči žalovanému I. a žalovanému II. Nemožno sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu,
že žalobca si nesplnil svoju povinnosť zaslať jednotlivé listiny na adresu, na ktorej sa žalovaní nemali
možnosť objektívne oboznámiť s ich obsahom. Súd ďalej uviedol, že nakoľko odstúpenie podľa jeho
názoru nebolo zasielané na posledne známu adresu, právne účinky nenastali ani voči jednému zo

žalovaných, pričom podľa názoru Súdu nie je významné, aký dôvod neprevzatia písomnosti pošta na
neprevzatej písomnosti uviedla. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na tú skutočnosť, že
zasielané odstúpenia od zmluvy sa vrátili ako zásielky, ktoré neboli prevzaté v odbernej lehote ani zo
strany žalovaného I. a ani zo strany žalovaného II. Tvrdenie súdu ohľadne významnosti označenia
vrátenej obálky „adresát neprevzal v odbernej lehote“ vníma žalobca ako neopodstatnené a právne

neudržateľné. Žalobca a ani žiaden iný odosielateľ poštovej zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty
a.s. nie je oprávnený spochybňovať správnosť označenia na poštovej zásielke zo strany povereného
zamestnanca Slovenskej pošty a.s. žalobca zároveň nie je povinný preverovať správnosť a pravdivosť
takéhoto označenia zo strany povereného zamestnanca Slovenskej pošty a.s. Skutočnosť, že úver
bol poskytnutý na financovanie výstavby rodinného domu na adrese C. XXX/XX, E. F. ešte nijakým

spôsobom nepreukazuje to, kde sa žalovaní reálne zdržiavajú a preberajú zásielky. Skutočnosť ohľadne
vrátenia obálok s odstúpeniami voči žalovanému I. a žalovanému II. s poznámkou „zásielka neprevzatá
v odbernej lehote“ z adresy Perecká 2971/30, 934 05 Levice preukazuje tú skutočnosť, že žalovaní
sa na uvedenej adrese reálne v danom čase zdržiavali. Samotná Žalovaná v 2. rade uviedla, že
zo strany žalovaných nebola oznámená Slovenskej pošte, a.s. zmena adresy, nakoľko stále mali

poštovú schránku na adrese A. XXXX/XX, XXX XX H. pod svojim menom. V praxi sa často stáva,
že si zmluvné strany v zmluve upravia spôsob doručovania, a to tak, že si vymedzia priestorovú
zložku dôjdenia, napríklad „pre potreby doručovania prostredníctvom pošty sa použijú adresy sídla
spoločností alebo miesta podnikania zmluvných strán, poprípade ich korešpondenčné adresy, uvedené
v záhlaví zmluvy, ibaže odosielajúcej zmluvnej strane adresát písomnosti oznámil novú adresu sídla

alebo miesta podnikania, prípadne inú novú adresu, určenú na doručovanie písomností.“ Zmluvné
strany dopĺňajú často výklad zmarenia dôjdenia. Napríklad pri doručovaní prostredníctvom pošty „sa
zásielka považuje za doručenú dňom jej doručenia na adresu uvedenú v záhlaví zmluvy“ čo je prípad
dojednania v Zmluve o podpore. Zároveň si žalobca dovoľuje zdôrazniť, že doručovateľ Slovenskej pošty
a.s. by si aj v kontexte vnútorných predpisov a nich vyplývajúcich sankcii nedovolil označiť zásielku

„neprevzatá v odbernej lehote“ ak by žalovaný I. a žalovaný II. na uvedenej adrese neboli evidovaní
ako prijímatelia poštových zásielok. V opačnom prípade by sa zásielky s odstúpeniami vrátili žalobcovi
s poznámkou „adresát neznámy“. S poukazom na právne následky riadneho doručenia odstúpenia
od zmluvy, ktoré bolo zasielané na posledne známu adresu žalovaným je dôvodné a podľa názoru
žalobcu aj nevyhnutné namietať takéto odôvodnenie rozsudku. Žalobca si v tejto súvislosti dovoľuje

poukázať, že dôkazné bremeno má nielen samotný žalobca ale takisto žalovaní, ktorí nijakým spôsobom
nepreukázali, že doručovanie predmetného odstúpenia od zmluvy bolo zo strany Žalobcu vykonané
nesprávne.Žalobcamázato,žeodstúpenieodzmluvydoručovalsprávnespôsobom,nasprávnuadresu
a označenie vrátenej zásielky „neprevzaté v odbernej lehote“ nijakým spôsobom nedávalo žalobcovidôvod spochybňovať relevantnosť adresy žalovaných. Žalobca sa nemôže stotožniť s tvrdením súdu,
že je bezvýznamné „aký dôvod neprevzatie zásielky pošta na neprevzatej zásielke označila, ani že si ju
neprebrala v odbernej lehote. Žalobca považuje tvrdenie súdu, že nenastali právne účinky odstúpenia

od zmluvy ani voči žalovanému I. z dôvodu údajného nesplnenia podmienok v prípade žalovaného II., za
absolútne nesúladne s právnymi predpismi. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že doručovanie odstúpenia
od zmluvy voči obom žalovaným riadne vykázal - označenie vrátenej zásielky „adresát neprevzal v
odbernej lehote“, spĺňa zákonné podmienky stanovené v § 45 Občianskeho zákonníka. Žalobca nemôže
súhlasiť s tvrdením súdu, že nenastali účinky odstúpenia od zmluvy ani len voči žalovanému I., v prípade

ktorého súd samotný skonštatoval správnosť postupu žalobcu. Takisto si žalobca dovoľuje poukázať na
skutočnosť, že podporu zo strany žalobcu žiadali žalovaní ako manželia. V unesení Krajského súdu v
Nitre, sp. zn. 8Co/59/2022 zo dňa 16.02.2023 odvolací súd zrušil výroky vydaného rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 13.05.2019, avšak Okresný súd Levice sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal
dostatočným spôsobom s otázkou, ktorá má fundamentálny význam ohľadne doručovania odstúpenia
od Zmluvy o podpore ani s otázkou, či právne účinky vyplývajúce z odstúpenia od Zmluvy o podpore

môžubyťplatnéaúčinnéajlenvočijednémuzožalovaných.Žalobcapovažujetvrdenieprvoinštančného
súdu, že nenastali právne účinky odstúpenia od Zmluvy o podpore ani voči žalovanému I. z dôvodu
údajného nesplnenia podmienok v prípade žalovaného II. za nesúladne s právnymi predpismi. Žalobca
zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že žalovaný I. mal v čase doručovania predmetného odstúpenia prihlásenú
adresu: A. XXXX/XX, XXX XX H.. Žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením prvoinštančného súdu, že

nenastali účinky odstúpenia od Zmluvy o podpore ani len voči žalovanému I. V uvedenom prípade
sú všetci žalovaní, t. j. spoludlžníci zaviazaní na to isté plnenie spoločne a nerozdielne, v dôsledku
čoho je ktorýkoľvek z nich povinný splniť žalobcovi celú pohľadávku (princíp „jeden za všetkých“) –
ktorý vyplýva aj z právnej literatúry, a ktorý predostrel aj Krajský súd v Nitre vo svojom Uznesení KS
NR. Ako vyplýva aj z odbornej literatúry: „Pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu veriteľa, ktorý

má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej pohľadávky.
Navyše je oprávnený nárokovať si od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov celé plnenie alebo jeho časť
podľa vlastného uváženia. Každý zo spoludlžníkov má so Žalobcom relatívne samostatný právny vzťah,
spája ich primárne jednotnosť plnenia. Každý zo spoludlžníkov môže mať napríklad aj inak dohodnutú
alebo zákonom ustanovenú splatnosť svojho záväzku,..“ Žalobca ako veriteľ môže, ale nemusí žalobou

uplatniť svoj nárok voči všetkým solidárnym dlžníkom. Z uvedeného dôvodu, aj keby žalobca pripustil (čo
nepripúšťa), že odstúpenie od úverovej zmluvy vo vzťahu k Žalovanému II. je neúčinné, má žalobca za
to, že môže byť platné a účinné aj len voči jednému zo subjektov povinnosti, t.j. voči žalovanému I. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces,
je preto žiaduce a zároveň nevyhnutné, aby princíp voľného hodnotenia dôkazov nebol zamieňaný s

arbitrárnosťou rozhodnutia súdu o konkrétnom procesnom nároku.

15. Odvolanie žalovaných (spoločné, prostredníctvom spoločného právneho zástupcu) smerovalo proti
výrokom I., III., IV. a V. napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, a to konkrétne z týchto (ich
zástupcom uvádzaných) dôvodov:

15.1. Považujem rozhodnutie v napadnutej časti za nesprávne, právne zmätočné, nakoľko rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP. Toto odvolanie odôvodňujem nasledovne.
1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania tak ako to vyplýva z bodu 68. odôvodnenia

dospel k právnemu názoru v súlade s právnym názorom žalovaných v I. a II. rade, že nedošlo k účinnému
odstúpeniu od zmluvy, a preto zastávam právny názor, že žaloba bola podaná nedôvodne, predčasne
a preto zo strany súd prvej inštancie mala byť v celom rozsahu zamietnutá.
2. Na základe skutočností uvedených v bode 1. tohto odvolania je evidentné a bez akýchkoľvek
pochybností možno konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. a V. v ich

napadnutej časti je v rozpore so zákonom a výsledkami vykonaného dokazovania.
3. Zastávam právny názor, že rozhodnutie súdu v napadnutej časti je nesprávne a zmätočné. Ak súd
dospel k právnemu názoru, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu je neúčinné, je evidentné
a nesporné, že žaloba bola v celom rozsahu podaní nedôvodne a predčasne. Tobôž je nesporné, že
základ žalovaného nároku na celú nesplatenú istinu (a príslušenstvo k nej) uplatnenej žalobou bol v čase

podania žaloby, a takisto ani v čase vyhlásenia rozhodnutia neexistoval.
4. Ak neexistovala žalobcova pohľadávka na celú nesplatenú istinu, nemohol mu vzniknúť nárok ani
na jej príslušenstvo. Súd taktiež nemohol priznať žalobcovi „nesplatenú istinu“ nad rámec plneniažalovanými, nakoľko žalobcovi vznikli nároky ku dňu podania žaloby iba na jednotlivé nesplatené splátky
k tomuto dňu.
5. Z uvedených dôvodov mal súd celý návrh žalobcu zamietnuť. Aj keď by mal žalobca nárok na úroky

z omeškania z nesplatených splátok, súd ich nemal žalobcovi priznávať, lebo žalobca si svoj nárok
uplatňovaný žalobou odvodzoval od iných právnych skutočností, tzn. žaloval z iného právneho dôvodu.
Súd nemôže priznávať žalobcovi niečo, o čo ten ani nežiadal.
6. Od neexistencie nároku žalovaného na nesplatenú istinu a jej príslušenstvo sa odvíjala aj vzájomná
žaloba žalovaných v I. a II. rade. Žalovaní v I. a II. rade trvajú na svojom právnom stanovisku, že pre

neexistenciu žalovaného nároku je potrebné ich plnenie posúdiť ako dobrovoľné plnenie, a započítať
ho v súlade s tým. Zároveň z toho vyplýva, že vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.238 eur, nakoľko žalovaní v I. a II. rade dobrovoľne zaplatili viac ako bola skutočná výška
pohľadávky žalobcu v čase rozhodnutia sporu súdom.
7. V nadväznosti na uvedené, je nesprávne aj rozhodnutie súdu o trovách. Ak neexistoval nárok žalobcu
v čase podania žaloby na súd, jeho žaloba bola nedôvodná. Na tom nič nemení ani dobrovoľné plnenie

zo strany žalovaných v I. a II. rade po začatí konania, a nie je možné im pripočítať z uvedeného dôvodu
procesné zavinenie zo zastavenia konania, keďže dôvod na konanie neexistoval už v čase jeho začatia,
a to pre zavinenie výlučne na strane žalobcu, a preto trovy konania má znášať sporová strana, ktorá
zavinila bezdôvodne podanou žalobou trovy konania, t. j. žalobca. Akýkoľvek iný výklad príslušných
ustanovení CSP o trovách konania by bol v príkrom rozpore so zákonom.

15.2. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že sa žaloba v celom rozsahu zamieta, žalovaní v I. a II. rade
majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobca je povinný zaplatiť žalovaným. 1.238
eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a priznať žalovaným v I. a II. rade aj v tejto časti náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

16. Žalobca sa vyjadroval k podanému odvolaniu žalovaných, v ktorom zotrval na svojom odvolacom
návrhu a vo vyjadrení uviedol nasledovné:
Žalobca si v úvode tohto vyjadrenia dovoľuje uviesť, že sa v celom rozsahu nestotožňuje s

vyjadreniami, ktoré uviedli žalovaní v podanom odvolaní a argumentáciu žalovaných považuje žalobca
v celom rozsahu za účelovú, bez uvedenia akejkoľvek relevantnej právnej argumentácie. Žalobca
sa nestotožňuje s tvrdením žalovaných, ktorí odkazujú na bod 68. odôvodnenia rozsudku, t. j. na
skutočnosť, že podľa ich názoru nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy o úvere. Žalobca si ku
tvrdeniam ohľadne nedôvodnosti podania žaloby na Súd ako aj neúčinnosti odstúpenia od zmluvy o

úvere dovoľuje uviesť, že odstúpenie od zmluvy bolo zasielané žalovanému I. a toto bolo uložené
na pošte dňa 04.02.2016. Žalobca zaslal taktiež odstúpenie od zmluvy aj žalovanému II. a toto bolo
uložené na pošte dňa 05.02.2016. Od okamihu, kedy sa zásielka žalobcu dostala do dispozičnej sféry
žalovaných, t. j. ich doručením na poslednú známu adresu v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok
začali tieto úkony žalobcu pôsobiť voči žalovanému I. a aj žalovanému II. Tvrdenia žalovaných, ktoré

uvádzajú v odvolaní sú nedôvodné a žalobca sa s nimi nemôže ani sčasti stotožniť, t. j., že v prípade
právneho úkonu odstúpenia od zmluvy ide u žalovaných o neúčinný právny úkon. V súvislosti s
odstúpením od zmluvy žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že zasielané odstúpenia od zmluvy voči
žalovaným sa vrátili ako zásielky, ktoré neboli prevzaté v odbernej lehote, a to ani zo strany žalovaného
I. a ani zo strany žalovaného II. Nakoľko na základe uvedených skutočností vyššie žalobca považuje

tvrdenia žalovaných o neúčinnosti tohto právneho úkonu v celom rozsahu za účelové a nedôvodné. V
prípadežalovanýchneprejdeanitvrdeniesúduohľadnevýznamnostioznačeniavrátenejobálky„adresát
neprevzalvodbernejlehote“,ktoréžalobcatakakotoužuviedolajvpodanomodvolanízostranyžalobcu
vníma ako neopodstatnené a právne neudržateľné. Žalobca opätovne uvádza, totožne ako to uviedol
aj v podanom odvolaní, že v prípade odosielania poštovej zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty

a.s. žalobca nie je oprávnený a taktiež ani Žalovaní spochybňovať správnosť označenia na poštovej
zásielke zo strany povereného zamestnanca Slovenskej pošty a.s. žalobca má zároveň za to, že v
prípade, ak mu toto označenie bolo následne doručené na jeho adresu tento nie je povinný preverovať
správnosť a pravdivosť takéhoto označenia zo strany povereného zamestnanca Slovenskej pošty a.s.,
nakoľko žalobca splnil všetky zákonom stanovené podmienky riadneho doručovania. Skutočnosť, že

obálky s odstúpeniami od zmluvy o úvere voči žalovanému I. a žalovanému II. sa vrátili s poznámkou
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ z adresy A. XXXX/XX, XXX XX H. preukazuje skutočnosť,
že žalovaní sa na uvedenej adrese reálne v danom čase zdržiavali. Zároveň si žalobca dovoľuje
zdôrazniť, že doručovateľ Slovenskej pošty a.s. by si aj s poukazom na vnútorné predpisy a z nichvyplývajúce sankcie nedovolil podľa názoru žalobcu označiť zásielku „neprevzatá v odbernej lehote“
v prípade, ak by žalovaný I. a žalovaný II. na uvedenej adrese neboli evidovaní ako prijímatelia
poštových zásielok. V opačnom prípade by sa zásielky s odstúpeniami vrátili žalobcovi s poznámkou

„adresát neznámy“. S poukazom na právne následky riadneho doručenia odstúpenia od zmluvy toto
splnilo zákonné podmienky ustanovené v ust. § 45 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“). Skutočnosť, že žalovaní nesplnili podmienku uvedenú v odstúpení od zmluvy
o úvere viedla k nasledovnému úkonu právnej služby, a to vypracovaniu žaloby. Žalovaní do dátumu
úhrady, v ktorom žalobca žiadal úhradu celej dlžnej sumy, t. j. do dátumu uvedeného v odstúpení od

zmluvy úhradu nevykonali a tento bol na základe týchto skutočností, ako aj samotného skutkového stavu
oprávnený podať žalobný návrh na súd. Na podporu skutočností uvedených v rámci tohto vyjadrenia
ako aj skutočností uvedených v rámci prvostupňového konania na súde žalobca opätovne poukazuje aj
na skutočnosť, že žalovaný I. mal v čase doručovania odstúpenia od zmluvy o úvere prihlásenú adresu
trvalého pobytu: A. XXXX/XX, XXX XX H.. Podľa názoru žalobcu sa súd nedostatočným spôsobom
vysporiadal so skutočnosťou, na ktorú odkázal v uznesení Krajský súd v Nitre, sp. zn. 8Co/59/2022 zo

dňa 16.02.2023 a na základe nesprávneho posúdenia otázky, ktorá má fundamentálny význam ohľadne
doručovania odstúpenia od zmluvy o úvere ani s otázkou, či právne účinky vyplývajúce z odstúpenia
od zmluvy o úvere môžu byť platné a účinné len voči jednému zo žalovaných. V uvedenom prípade
sú všetci žalovaní, t. j. spoludlžníci zaviazaní na to isté plnenie spoločne a nerozdielne, v dôsledku
čoho je ktorýkoľvek z nich povinný splniť žalobcovi celú pohľadávku (princíp „jeden za všetkých“), ktorý

vyplýva z právnej literatúry, a ktorý predostrel aj Krajský súd v Nitre v uznesení, sp. zn. 8Co/59/2022
zo dňa 16.02.2023. Ako vyplýva z odbornej literatúry: „Pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu
veriteľa, ktorý má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej
pohľadávky. Navyše je oprávnený nárokovať si od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov celé plnenie alebo
jeho časť podľa vlastného uváženia. Každý zo spoludlžníkov má so žalobcom relatívne samostatný

právny vzťah, spája ich primárne jednotnosť plnenia. Každý zo spoludlžníkov môže mať napríklad aj
inak dohodnutú alebo zákonom ustanovenú splatnosť svojho záväzku,..“ Žalobca ako veriteľ môže,
ale nemusí žalobou uplatniť svoj nárok voči všetkým solidárnym dlžníkom. Z uvedeného dôvodu, aj
keby žalobca pripustil (čo nepripúšťa), že odstúpenie od úverovej zmluvy vo vzťahu k žalovanému II. je
neúčinné, má žalobca za to, že môže byť platné a účinné aj len voči jednému zo subjektov povinnosti, t.j.

voči žalovanému I. Nakoľko žalobca rozsiahlo a objektívne popísal skutočnosti, na základe ktorých podal
žalobný návrh v neprospech Žalovaných, potom vzájomná žaloba zo strany žalovaných o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia je v celom rozsahu nedôvodná. Právna argumentácia žalovaných v priebehu
prvostupňovéhokonaniaakoajargumentáciauvedenávpodanomOdvolanínemápodľanázoružalobcu
žiadnu relevanciu. Na základe týchto skutočností je nevyhnutné, aby súd žalobu žalovaných zamietol v

celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou
zmluvou, teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nie je typovou, ani formulárovou zmluvou, vzťah medzi
žalobcom a žalovanými je založený zmluvou o poskytnutí podpory, a je obchodnoprávnym vzťahom,
ktorý sa spravuje ustanoveniami zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Odstúpením od zmluvy o poskytnutí podpory nezaniká nárok žalobcu. Zmluva o poskytnutí podpory sa

nezrušuje od počiatku, t. j. nedochádza k bezdôvodnému obohateniu tak ako to uvádzajú žalovaní.

17. Rovnako žalovaní sa vyjadrovali (opäť v spoločnom podaní spoločného právneho zástupcu)
k podanému odvolaniu žalobcu, v ktorom vyjadrení uviedli nasledovné:
Právny názor žalobcu, že rozhodnutie súdu v dotknutej časti sa javí ako nedostatočne odôvodnené

(zmätočné) a to najmä v časti posúdenia účinkov odstúpenia od zmluvy, považujem za právne
neakceptovateľné, celkom zjavne slúžiace na zneužitie práva. Súd prvej inštancie v bode 66.
odôvodnenia rozsudku jasne, zrozumiteľne a dostatočne obšírne vysvetlil svoj právny názor, ako aj
myšlienkové pochody, ktorými sa riadil a zároveň vyhodnotil všetky predložené dôkazy jednotlivo ako aj
v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného dokazovania je jednoznačné a bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že žalobcovi bola posledná známa adresa žalovaných v 1. a 2. rade už dávno pred podaním
odstúpenia od zmluvy známa, a preto jeho účelové tvrdenia o nepredložení dokladu o zmene trvalého
bydliska žalovaných je absurdné a nezakladajúce sa na pravde, pričom evidentne je výsledkom ich
zneužitia práva na strane žalobcu, ktorý zneužíva skutočnosť, že oznámenie bolo zaslané len obyčajnou
poštovouzásielkou.Tátosnahazostranyžalobcuozneužitieprávajealeprávnebezvýznamná,nakoľko

žalobca ako aj jeho právny zástupca už dávno pred doručením odstúpenia od zmluvy všetky zásielky
zasielali na posledne známu adresu žalovaných v 1. a 2. rade, t. j. E. F., C. XXX/XX, na ktorej žalovaní
v 1. a 2. rade zásielky preberali, a preto odkazy na ustanovenia zmluvy o doručovaní zásielok sú právne
nezmyselné a absurdné, jednoznačne v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorých jeevidentné a zrejmé, že posledná adresa na preberanie zásielok, t. j. E. F., C. XXX/XX bola tak žalobcovi
ako aj jeho právnemu zástupcovi dávno známa ešte pred doručením odstúpenia od zmluvy. Takže
všetky hypotetické úvahy žalobcu na odstránenie chyby doručenia odstúpenia od zmluvy na nesprávnu

adresu sú právne nezmyselné a právne neakceptovateľné. Z vykonaného dokazovania jasne vyplýva,
že ani žalovanému v 1. rade a ani žalovanej v 2. rade zásielka na poslednú známu adresu zo strany
žalobcu nebola doručená, a preto jeho teoretické úvahy o solidárnosti žalovaných, sú tiež úplne právne
irelevantné a nezmyselné. Teda z vyššie uvedených skutočností ako aj z vykonaného dokazovania je
zrejmé a bez akýchkoľvek pochybností, že žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi bola známa

posledná adresa žalovaných v 1. a 2. rade, a preto doručenie odstúpenia od zmluvy na adresu uvedenú
v zmluve, považujem za účelové s cieľom zneužitia a bezdôvodného získania trov konania.

18. Následne sa strany sporu opätovne vyjadrovali aj k vyjadreniam protistrany k ich samotným
vyjadreniam, v ktorých podaniach de facto zotrvali na svojich záveroch a názoroch z podaných odvolaní,
resp. vyjadrení k odvolaniu protistrany.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP a uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndc/21/2024), prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom a viazaný rozsahom
a dôvodmi jednotlivých podaných odvolaní oboch sporových strán a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné (vo všetkých výrokoch) ako vecne správny potvrdiť a žiadnej

zo strán sporu nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznať.

20. V danom spore si žalobca voči žalovaným uplatňoval nárok na zaplatenie nesplateného zostatku
úveru, ako aj s tým súvisiace nároky (viď bod 1. odôvodnenia), keď právny základ svojho nároku vyvodil
z platne uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory, z jej porušovania zo strany žalovaných a z jeho

odstúpenia od uvedenej zmluvy s následkom zosplatnenia celého zostatku dlhu. Vzhľadom na plnenia
žalovaných po začatí sporu učinil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby a predmet žaloby špecifikoval
tak, ako to je uvedené na konci bodu 1. tohto rozhodnutia, kde je uvedený aj názor žalovaných o tom,
čo mienili svojimi platbami zaplatiť. Čo zostalo predmetom konania po prvom rozsudku súdu prvej
inštancie v spore vyplýva z tohto rozhodnutia zo dňa 13.05.2019 č. k. 11C/276/2016-288 (v spojení

s opravnými uzneseniami) ako aj (predovšetkým) z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 16.02.2023
č. k. 8Co/59/2022-501, teda z rozsahu zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie napadnutým v poradí druhým rozsudkom
žalobežalobcuvyhovellenčiastočneposumu107,24eurapredstavujúcejnákladyspojenésuplatnením
pohľadávky, keď nárok(y) žalobcu vo zvyšnej časti zamietol a súčasne zamietol i vzájomnú žalobu

žalovaných zo dňa 12.11.2018 o zaplatenie 1.238 eur (z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko na
takúto sumu žalobcovi nevznikol nárok na základe zmluvy ani z iného právneho titulu, pri jeho neplatnom
odstúpení od zmluvy). Voči uvedenému rozsudku podali odvolanie obe sporové strany, keď s ohľadom
na rozsah ich odvolaní je rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním v celom rozsahu. Žalovaní
v podanom odvolaní vyčítali súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci argumentujúc tým,

že pri neexistencii základu žalovaného nároku na celú nesplatenú istinu a príslušenstvo k nej na
základe neplatného odstúpenia žalobcu od zmluvy je nimi uplatnený nárok potrebné posúdiť ako ich
dobrovoľné plnenie a v súlade s tým ho i započítať, keď žalobcovi zaplatili dobrovoľne viac ako bola
skutočná výška jeho pohľadávky v čase rozhodnutia sporu súdom a teda im vznikol nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia, v nadväznosti na čo sú potom nesprávne aj nimi označené výroky o trovách

strán sporu. Odvolanie žalobcu vyčítalo súdu prvej inštancie nesprávne skutkové a právne posúdenie
veci ako aj znemožnenie mu uskutočňovania jeho procesných práv s ohľadom na nepreskúmateľnosť
odôvodnenia rozsudku, s následkom porušenia práva na spravodlivý proces. Konkrétne v podanom
odvolaní sa venoval podľa jeho názoru nesprávnemu záveru súdu o tom, že jeho odstúpenie od zmluvy
bolo neplatné, keď k celej argumentácii súdu prvej inštancie k zamietajúcemu výroku napadnutého

rozhodnutia a teda k posúdeniu ním uplatňovaných nárokov už žiadne konkrétne (argumentom súdu
odporujúce) odvolacie dôvody neuviedol.

21. Konanie o nárokoch uplatnených v tomto konaní (spore) je civilným sporovým konaním ovládaným
zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim

je zásadne vecou strán sporu, na nich leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov ich predkladaním
alebo označením, nakoľko každá strana sporu má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného
bremena k uplatňovaným nárokom o svojom tvrdení, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného
bremena určuje hmotnoprávna norma, na základe ktorej si sporové strany nimi uplatňované nárokyv spore uplatňujú. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho konania; rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku tak, aby umožnil kontrolu

správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Skutkovým
hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, toto vykonáva len súd, ktorý ich vykonal a výsledok
hodnotenia je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať len ak výsledok

hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia; nemožno potom polemizovať so
skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal pre skutkový stav
dôležitý alebo naopak. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav
subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe
čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne

interpretuje. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu
oblasť, keď odvolací súd je viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania
a teda odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale
aj podmienky preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu; na vady týkajúce sa procesných podmienok
odvolací súd prihliadne aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Koncepcia odvolacieho

konania v civilnom spore teda vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie
znamená aj to, že je obmedzené právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní ďalšie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Odvolacia
argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia
zákonom stanovených podmienok, keď na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho

uvedenia zavinením z nedbanlivosti.

22. Vychádzajúc z uvedeného ako aj z konkrétnych odvolacích dôvodov v podaných odvolaniach oboch
sporových strán dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej
– uplatnenia ich nárokov voči sebe navzájom je vecne správne a preto rozsudok v tejto časti ako

vecne správny (vo výrokoch I., II. a IV.) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Ako už odvolací súd
zhora uviedol, odvolanie žalovaných neuvádzalo konkrétne odvolacie dôvody proti priznaniu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 107,24 eura žalobcovi (vo výroku I.), teda vecné skutkové
či právne námietky proti argumentácii súdu prvej inštancie, ktorým priznanie tohto nároku žalobcovi
odôvodnil, keď tento nárok žalobcu bol osobitným nárokom, súvisiacim s nesplnením si povinnosti

žalovaných splácať dlh včas a riadne, keď skutkovo súvisel s výzvou žalovaným na úhradu listom
žalobcu zo dňa 27.06.2014. Argumentácia žalovaných o tom, že ak k účinnému odstúpeniu od zmluvy
nedošlo bola celá žaloba podaná nedôvodne a predčasne, s následkom potreby jej zamietnutia
v celom rozsahu je pre posúdenie tohto (priznaného) nároku súdom prvej inštancie nedostatočne
i nedôvodne namietaná, s ohľadom na samostatnosť jednotlivých žalobcom v spore uplatňovaných

žalobných nárokov. Rozhodnutie prvoinštančného súdu o priznaní tohto nároku preto odvolací súd
považoval za danej odvolacej argumentácie za vecne správne, keď za vecne správne považoval aj
nepriznanie nároku uplatňovaného žalovanými vo vzájomnej žalobe (výrok IV.), keď sa odvolací súd
plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie (v bode 69. odôvodnenia napadnutého) rozsudku,
na ktorú v zmysle ust. § 387 ods. 2 preto len poukazuje. Vo vzájomnej žalobe ako aj v podanom

odvolanížalovaníargumentovalidobrovoľnosťouichplnenípozačatísporu,keďnaprieksvojuprávnemu
zastúpeniu nežiadali uplatňovanú sumu 1.238 eur (ako obranu) započítať na žalobcom uplatnené
nároky, ale sa rozhodli túto sumu si voči žalobcovi uplatňovať ako samostatný nárok na „preplatok“,
keď existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nespochybnili. Podľa názoru odvolacieho súdu
v prípade plnenia dlžníka nad rámec jeho zmluvných povinností vyplývajúcich mu zo zmluvného záväzku

– dojednaných splátok nejde o žiadny prípad bezdôvodného obohatenia na strane veriteľa, nakoľko
zmluvný základ (právny titul) plnenia dlžníka je daný povinnosťou zaplatenia dlhu a pokiaľ preto nedošlo,
resp. nedôjde k zániku zmluvného vzťahu sa o plnenie bez právneho dôvodu jednať nemôže. Ak
teda dlžník (s)plní svoj dlh nad rámec dojednaných mesačných splátok (uhradením splátok do dátumu
splatnosti 15.10.2032), jeho dlh v rozsahu týchto mimoriadnych splátok zaniká a potom už ani veriteľ

nemá možnosť od neho sa úspešne opätovne zaplatenia týchto platieb (v rámci uplatnenia dojednaných
splátok dlhu) úspešne domôcť. Výška pohľadávky – dlhu vyplýva zo zmluvného vzťahu a nejde potom
o bezdôvodné obohatenie veriteľa, ak žalovaný dlžník zaplatí časť svojho dlhu skôr- vo väčšom rozsahu
ako mu to zo zmluvy vyplývalo. Posúdenie správnosti zamietnutia žaloby žalobcu vo zvyšnej časti(výrok II.) spočívalo primárne na posúdení platnosti či neplatnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy so
žalovanými, keď žalobca v podanom odvolaní iné odvolacie dôvody proti zamietnutiu jeho žaloby vo
zvyšku - okrem konštatovaného neplatnosti odstúpenia neuvádzal, teda žalobca v podanom odvolaní

vecnú správnosť následných záverov súdu prvej inštancie (po vyriešení uvedenej otázky neplatnosti
odstúpeniaodzmluvy)podanýmiodvolacímidôvodmi(protikonkrétnymargumentomsúdu)vodvolacom
konaní spornými neučinil, na základe čoho potom sa uvedené (následné) závery súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku predmetom odvolacieho prieskumu odvolacieho súdu (pre chýbajúce odvolacie
dôvody a neakceptovanie platnosti odstúpenia od zmluvy) nestali. Čo sa týka skutkových a právnych

záverovsúduprvejinštanciekukonštatovanejneplatnostiodstúpeniažalobcuodzmluvysaodvolacísúd
v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, tieto preto v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
opakovať nebude a na tieto len poukazuje (s ohľadom na čo považoval rozhodnutie súdu aj v tejto časti
výroku potrebné potvrdiť ako vecne správne). Záver prvoinštančného súdu o preukázaní oznámenia
zmeny pobytu žalovaných žalobcovi z tej skutočnosti, že už v roku 2014 im doručoval písomnosť
na inú adresu, aká je uvedená v zmluve a v odstúpení od nej zodpovedá logickému myšlienkovému

postupu súdu, keď žalobca použitie inej adresy (oproti zmluve) nijak (a logicky) nevysvetlil, s ohľadom
na čo potom už ním použitá adresa pri doručovaní odstúpenia nezodpovedala posledne známej adrese
žalovaných (pre žalobcu) a neprivodila pre žalovaných objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom
odstúpenia, na čom nič nemohol zmeniť ani postup doručovateľa (pošty) pri doručovaní a vyznačovaní
jeho výsledku; právny význam nemala ani adresa žalovaných evidovaná v registri obyvateľov.

23. Čo sa týka napadnutých výrokov o trovách sporu – o nárokoch strán sporu na ich náhradu
voči sebe navzájom (keď o výške nároku sa rozhoduje až dodatočne) mal odvolací súd za to,
konkrétne odvolacie dôvody uviedli iba žalovaní proti výroku III. (namietajúci nemožnosť pripočítania im
procesného zavinenia za zastavenie konania, keďže dôvod pre konanie neexistoval pre neexistenciu

nároku žalobcu v čase podania žaloby, z ním označeného právneho dôvodu), keď ostatné ich dôvody
sa odvíjali od požadovanej zmeny rozhodnutia vo veci samej a od toho sa odvíjajúcej (zmeny) miery
úspechu v spore. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd správnosť výrokov V. a VI. o trovách konania
posudzoval (viazaný odvolacími dôvodmi) len s ohľadom, či strany sporu dosiahli nimi požadovanú
zmenu rozhodnutia vo veci samej a keďže túto v odvolaní nedosiahli, uvedené výroky ako vecne správne

potvrdil. Ohľadom výroku III. dospel odvolací súd k záveru, že aj tento výrok je s prihliadnutím na vecné
rozhodnutie v spore a nedôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaných vecne správny a vyžadujúci
preto jeho potvrdenie. Nemožno totiž konštatovať (vzhľadom k dôvodom rozhodnutia sporu vo veci
samej) to, že žaloba nebola (pre neplatnosť odstúpenia nemohla byť) v žiadnom z čiastkových v nej
uplatnených nárokov dôvodom (tiež aj s ohľadom na vyjadrenie žalovaných o tom, k čomu ich platby po

začatísporusmerovali)arovnakonemožnoužalovanýchvylúčiť(nepripočítaťim)procesnézavinenieza
čiastočné zastavenie konania (výrok III. v prvom rozsudku z 13.05.2019), po ktorom došlo k modifikácii
zostávajúceho predmetu sporu.

24.Vzhľadomkneúspechuobochsporovýchstránodvolacísúdnároknanáhradutrovtohtoodvolacieho

konania žiadnej zo sporových strán nepriznal.

25. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).