Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124360749
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124360749.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu

JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava,
IČO: 36 853 186, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, Sídl. C. XXX/XX, D., zastúpenému:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie
sumy 6.480,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
8Csp/114/2024-164 zo dňa 30. 10. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnej
výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) I. výrokom
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.480,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 4.898,19 eura od 17. 05. 2023 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Druhým výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Po právnej stránke odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka, ust.
§ 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, písm. a/, b/,
c/, d/, d/, f/, g/, h/, i/, j/, k/, l/, m/, n/, o/,p/, q/ r/, t/, u/, v/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ g/, ods. 2,
§ 7 ods. 1, 17 písm. a/, b/, ods. 27, § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou (návrhom

na vydanie platobného rozkazu) dňa 01. 08. 2024 domáhal v upomínacom konaní voči žalovanému
zaplatenia sumy istiny 4.898,19 eur, úroku 1.545,90 eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75 % zo
sumy istiny od 17. 05. 2023 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
(podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere,
na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, ktorý
žalovaný načerpal dňa 25. 08. 2022. Žalovaný úver riadne nesplácal, napriek upozorneniu žalobcu o
jeho omeškaní a možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a preto žalobca vyhlásil predčasnú

splatnosť úveru ku dňu 16. 05. 2023 pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 15. 02. 2023
a požiadal o splatenie celého úveru. Žalobca uviedol, že pred poskytnutím úveru riadne skúmal bonitu
žalovaného a to tak, že deklarovaný príjem overil z nezávislého zdroja a akceptoval príjem 1.946,- eur.
V rámci posudzovania mal žalobca k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľa(výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií. Žiadateľ uvádzal rodinný stav slobodný a počet
vyživovaných detí 0. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo
výške 5.000,- eur na 96 mesiacov s mesačnou splátkou 69,30 eur. Vo vzťahu k uplatnenej sume žalobca

uviedol, že žalovaný uhradil celkovo 216,90 eur, z čoho pripadlo na istinu 101,81 eur, na úroky 106,09
eur a poplatky a poistné 9,- eur. Žalovaná istina tak predstavuje 4.898,19 eur (5.000,- - 101,81). Celkové
úroky podľa amortizačnej tabuľky predstavovali 1.651,99 eur, doteraz nezaplatené úroky predstavujú
1.545,90 eur (1651,99 - 106,09). Ďalej si žalobca uplatnil neuhradené poplatky vo výške 36,- eur ako
reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a výzvy žalovanému).

4. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným
odôvodnením. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd
postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako príslušnému na prejednanie veci.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, a to najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere

Digitálna pôžička, formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere digitálna pôžička,
aktuálnym stavom úveru, odpoveďou na dopyt v Slovenskom registri bankových informácií, dátami
dopytu – verifikačné otázky a odpovede, stavom žiadosti o úver, súhrnnými informáciami o údajoch novo
poskytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk, podacími hárkami a
informáciami o doručovaní zásielky, kópiami vrátených zásielok, informáciou o RPMN, sadzobníkom

poplatkov pre fyzické osoby, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami pre
spotrebiteľské úvery, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru, predžalobnou výzvou na
plnenie, výzvou na úhradu dlžnej sumy a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 25. 08. 2022 Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere Digitálna pôžička, číslo úverovej zmluvy 22020100052884. V zmluve sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi bezúčelový úver vo výške 5.000,- eur. Parametre úveru dojednané v zmluve boli nasledovné:
počet mesačných anuitných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 15. 08. 2030, výška mesačnej
anuitnej splátky (úroky + istina úveru) 69,30 eur, výška poslednej mesačnej anuitnej splátky (úroky +
istina úveru) 68,49 eur, fixná úroková sadzba 7,50 % p. a., PRMN banky 7,80 % p. a., priemerná PRMN

na trhu 9,23 % p. a., odplata za poskytnutý úver 7,50 % p. a., najvyššia prípustná hodnota odplaty 18,46
% p. a., celková suma, ktorú má dlžník zaplatiť 6.651,99 eur, splatnosť prvej mesačnej splátky 15. 09.
2022, splatnosť mesačnej splátky vždy k 15. dňu v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do
splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči banke. V prípade splácania úveru v zmysle zmluvy zanikne
zmluva v deň uvedený ako termín konečnej splatnosti úveru. V zmluve bol uvedený podrobný rozpis

splátok - termíny splatnosti splátok a rozpis započítania jednotlivých splátok na istinu, úroky, poplatky
s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru v zmysle zmluvy. V bode
4.4. zmluvy bolo dojednané, že v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená (i) vyhlásiť
úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka
upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. V bode 6.3. zmluvy dlžník

deklaroval, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a OP a súhlasí s nimi, čo potvrdzuje svojím podpisom.

7. Z dát zo spoločného registra bankových informácií (SRBI) vyplynulo, že žalobca požiadal dňa 25. 08.
2022 o informácie z tohto registra vedené vo vzťahu k žalovanému. Z týchto údajov vyplýva, že v

danom čase mal žalovaný štyri otvorené (existujúce) zmluvy s celkovou zostatkovou hodnotou 87.433,-
eur a výškou splátky 716,- eur a kreditnú kartu s úverovým rámcom 30.000,- eur, zostatkovou hodnotou
28.847,- eur a výškou mesačnej splátky 230,- eur. Zo stavu žiadosti o úver vyplynulo, že žalobca
pred poskytnutím úveru zisťoval otázky ohľadom zamestnania žalovaného a sociálno-demografických
podmienok. Z dotazníka bolo zistené, že žalovaný je zamestnaný v SR na neurčito – v spoločnosti Miba

Steeltec s.r.o., dlhšie ako 2 roky, v čistom zarába 2.200,- eur. Rovnako bolo zistené, že žalovaný býva
vo vlastnej nehnuteľnosti, na ktorú má hypotéku. Nie je ženatý, nemá vyživovaciu povinnosť, dokončil
strednú školu.

8. Podľa aktuálneho stavu úveru žalovaný uhradil celkovo sumu 216,90 eur, z toho na istinu 101,81 eur,

úroky 106,09 eur a poplatky 9,- eur. Žalovanému boli vyúčtované poplatky celkovo vo výške 36,- eur za
upomienky zo dňa 02. 01. 2023 a 27. 01. 2023, za upozornenie pred výzvou zo dňa 19. 04. 2023 a za
výzvunazaplateniezodňa16.05.2023.Zupozornenia-výzvynasplateniedlžnejčastiúveruzodňa20.
04. 2023 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to,že je ku dňu 19. 04. 2023 pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti
vo výške 373,50 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky 346,50 eur a poplatkov vo výške 27,- eur.
Žalobca požiadal o úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní a žalovaného upozornil, že v prípade,

ak nedôjde k úhrade záväzku, je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu
celej úverovej pohľadávky. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17. 05. 2023 vyplýva, že žalobca z
dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok vyhlásil úver za predčasne splatný k 16. 05. 2023
v celom rozsahu. Dlžná istina predstavovala 4.898,19 eur, úrok 167,10 eur a poplatky za upomienky
36,- eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu uvedenej dlžnej sumy. Predžalobnou výzvou zo dňa

21. 06. 2024 žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu s upozornením na
možnosť iniciovania súdneho konania. Národná banka Slovenska vykonala kontrolný prepočet RPMN
podľa údajov v úverovej zmluve s tým, že hodnota RPMN je po zaokrúhlení 7,8 %.

9. Súd po vykonanom dokazovaní považoval žalobu za dôvodnú. V konaní nebolo sporné uzatvorenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutie úveru žalovanému, suma, ktorú žalovaný na úver uhradil,

ako ani výška uplatnenej istiny, úrokov a poplatkov. Sporná, t. j. žalovaným namietaná absencia, resp.
nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy (priemerná RPMN, výška RPMN). Sporným bolo
splnenie povinnosti žalobcu ako veriteľa s obdobnou starostlivosťou preskúmať platobnú schopnosť
dlžníka. Napokon sporným bolo dodržanie zákonných podmienok pre zosplatnenie úveru.

10. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenej nesprávne uvádzanej výške priemernej RPMN v zmluve o
úvere súd prvej inštancie uviedol, že údaj o priemernej RPMN (pôvodne vyžadovaný) nebol v čase
uzatvorenia zmluvy v zmysle v tom čase účinného zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 zákona) a absenciu takéhoto údaju zákon
nespájal so žiadnymi dôsledkami (§ 11 zákona). Novelou č. 279/2017 Z. z. bol s účinnosťou od 01.

05. 2018 novelizovaný § 9 ods. písm. z), ktorý ako náležitosť zmluvy vyžadoval uvedenie priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, a
to tak, že bol vypustený (z tohto dôvodu bolo novelizované aj ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona).
Preto pokiaľ si od tvrdenej nesprávnosti tohto údaja žalovaný odvodzoval dôsledok v bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru, takáto argumentácia nemá oporu v zákone účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy. Vzhľadom na spochybnenie správnosti výpočtu RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere
požiadal súd Národnú banku Slovenska o posúdenie správnosti uvedenia RPMN v zmluve, keďže nie
je v odborných schopnostiach súdu preveriť správnosť takéhoto výpočtu, a bez takéhoto odborného
stanoviska nie je možné jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností konštatovať dôvodnosť, resp.

nedôvodnosť vznesených námietok. Národná banka Slovenska (vykonajúc dva prepočty v závislosti od
dátumu čerpania spotrebiteľského úveru) s výsledkom RPMN vo výške 7,8 %, čo presne zodpovedá
údaju v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto je argumentácia žalovaného o nesprávne
uvedenej výške RPMN v zmluve nedôvodná.

11. Vo vzťahu k výške odplaty súd prvej inštancie uviedol, že táto nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy
ospotrebiteľskomúvere(spotrebiteľmápodľa§9ods.16zákonalenprávonazákladepísomnejžiadosti
alebo elektronicky podanej žiadosti so zaručeným elektronickým podpisom požiadať veriteľa o výpočet
odplaty jeho spotrebiteľského úveru). Jej výpočet je upravený v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z. z.,
vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok. Vzhľadom k

tomu, že okrem úrokov neboli dojednané iné poplatky a plnenia, výška odplaty korešpondujúca výške
dojednaných úrokov, je určená správne.

12. Vo vzťahu námietke žalovaného, že zmluva neobsahuje náležitosť – všetky predpoklady použité
na výpočet RPMN, túto vyvracajú predložené listinné dôkazy. Predpoklady sú uvedené jednak v

zmluve (parametre úveru v čl. II a informácie na druhej strane tretí odsek), rovnako sa žalovaný
oboznámil s podmienkami úveru vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (čo
potvrdil podpisom na zmluve), kde sú rovnako uvedené. Žalovaný konkrétne nešpecifikoval, v čom vidí
nedostatok uvedených údajov (teda z ktorých veriteľ pri výpočte vychádzal a nie sú v zmluve uvedené),
preto nie je možné mu dať konkrétnu odpoveď, resp. inú odpoveď ako tú, že predpoklady sú riadne

v zmluve uvedené. Napokon z týchto údajov ako z dostatočných vychádzala pri prepočte RPMN aj
Národná banka Slovenska.13. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca neporušil ani povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Žalobca preukázal, že zisťoval
príjem žalovaného, tento si následne overoval v Sociálnej poisťovni a akceptoval ho vo výške 1.946,-

eur (čo žalovaný nenamietal), zisťoval rodinný a osobný stav žalovaného (počet vyživovaných detí, druh
bývania, dosiahnuté vzdelanie, zamestnanie), zisťoval výdavky žalovaného spočívajúce v aktuálnych
úverových záväzkoch žalovaného a vyžiadal si údaje z registra bankových informácií. Teda žalobca ako
veriteľ neposudzoval schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bez akýchkoľvek informácií
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Pod vynaložením odbornej

starostlivosti sa rozumie podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch to, že žalobca (banka)
posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného
alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia. Na všetky uvedené skutočnosti žalobca
prihliadol, čo vyplýva z výsledku zisťovania zo dňa 25. 08. 2022 ešte pred poskytnutím úveru.

14. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nevykonal audit domáceho rozpočtu dlžníka, t. j. že neskúmal

mesačné výdavky žalovaného na živobytie (strava, doprava, lieky, telekomunikačné služby, SIPO a
iné) a neprípustne vychádzal z výšky životného minima, tak súd konštatoval, že takáto povinnosť
veriteľa nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že
zákon nevylučuje, aby sa pri výdavkoch na základné životné potreby spotrebiteľa vychádzalo z výšky
životného minima. Sám zákon o spotrebiteľských úveroch v § 7 ods. 27 posledná veta vychádza

z toho, že náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým
má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

15. Podľa opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím
súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou

nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa
prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a
ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie

je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Z uvedeného potom
vyplýva, že nie je porušením povinnosti veriteľa, ak vychádza pri určovaní výdavkov spotrebiteľa z výšky
životného minima, naopak takýto postup je súladný s opatrením NBS vydaného na základe zákona č.
129/2010 Z. z.

16. Napokon z výsledku dopytu SRBI vyplýva, že žalovaný svoje záväzky spláca v mesačných splátkach
celkovo vo výške 716,- eur (splátkové úvery) a 230,- eur (kreditné karty), spolu 946,- eur. Zohľadniac
príjem žalovaného 1.946,- eur, výšku mesačných záväzkov 946,- eur, výšku životného mimina v čase
uzatvorenia zmluvy 234,42 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu zostane žalovanému
suma 765,58 eur, čo aj pri zohľadnení prípadných iných nákladov žalovaného postačuje na splácanie

splátok predmetného úveru dojednaných vo výške 69,30 eur, teda nemožno konštatovať, že nie je daná
schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský úver.

17. Žalovaný ďalej namietal neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, vo výzve doručovanej
žalovanému. K uvedenej námietke súd prvej inštancie uviedol, že zákonná úprava požiadavku uvedenia

konkrétnej splátky, pre ktorú má dôjsť/dochádza k zosplatneniu dlhu, nestanovuje. V súvislosti s
úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej
zo splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky,
a že upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia

práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn.
12CoCsp/25/2021 zo dňa 08. 02. 2022, sp. zn. 8CoCsp/5/2023 zo dňa 30. 6. 2023, podľa ktorých zožiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve na zaplatenie dlhu (výzve
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, informáciu
ktorá splátka bola tou splátkou, ktorá veriteľovi umožnila uplatniť inštitút mimoriadneho zosplatnenia,

resp. povinnosť uviesť informáciu o tom, že s ktorou splátkou a od kedy bola žalovaná v omeškaní.
Z ustanovenia § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o
jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(Krajský súd v Banskej Bystrici, 11CoCsp/17/2024, 28. 8. 2024). Súd prvej inštancie sa tak nestotožnil s

názorom žalovaného, že výzva upozorňujúca na právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je z dôvodu
neuvedenia konkrétnej splátky úveru, neurčitá. V tejto súvislosti súd uviedol, že uvedená problematika
nie je posudzovaná všeobecnými súdmi rovnako, pričom ustálená súdna prax vyšších súdnych autorít v
danej otázke nie je. Z výzvy zo dňa 20. 04. 2023 (založená na č. l. 15) jednoznačne vyplýva, že žalovaný
je v omeškaní so splátkami úveru vo výške 346,50 eur, čo pri výške splátky 69,30 eur predstavuje 5
splátok, t. j. splátok splatných od decembra 2022 do apríla 2023 (splátky splatné k 15. dňu). Uvedené

korešponduje aj zo zisteným skutkovým stavom vyplývajúcim z aktuálneho stavu úveru, podľa ktorého
žalovaný uhradil prvé tri splátky za mesiace september až november 2022, ostatné neuhradil. Z takto
vymedzenej výzvy musel nadobudnúť žalovaný vedomosť o počte dlžných splátkach, ako aj od kedy je
s nimi v omeškaní. Súd nezistil žiadnu vadu výzvy, ktorá by mala za následok jej neplatnosť. Výzva sa
dostala do dispozičnej sféry žalovaného 24. 04. 2023 (žalovaný nebol zastihnutý a zásielka bola uložená

na pošte). Súd podotýka, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime
Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde,
resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície – už týmto okamihom začína
právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane (teória dôjdenia).

18. Nakoľko žalovaný napriek výzve neuhradil nič na dlžné splátky, žalobca preto potom dôvodne (po
uplynutí najmenej 15 dní) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 17. 05. 2023. Keďže tak môže
veriteľ podľa § 565 Občianskeho zákonníka urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, mohol zosplatniť dlh pre splátku splatnú najskôr dňa 15. 02. 2023 (splátka splatná 3
mesiace spätne). Veriteľ zosplatnil dlh do splatnosti ďalšej splátky. Súd konštatoval splnenie podmienky

v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

19. V závere odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si dôvodne uplatnil
istinu vo výške 4.898,19 eur ako rozdiel z preukázane poskytnutej výšky úveru 5.000,- eur po zohľadnení
úhrady, ktorá sa na istinu započítala v sume 101,81 eur. Rovnako si žalobca uplatnil dôvodne úroky

z úveru vo výške 1.545,90 eur, ktoré pri uzatvorení zmluvy predstavovali výšku 1.691,99 eur (celkové
náklady 6.651,99 – istina 5.000,-), po zohľadnení úhrady, ktorá sa na istinu započítala v sume 106,09
eur. Napokon si žalobca uplatnil poplatky vo výške 36,- eur (vyplývajúce aj z aktuálneho stavu úveru),
ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Súd preto priznal žalobcovi celkovo sumu 6.480,09
eur (4898,19 + 1545,90 + 36). Priznal mu aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny 4.898,19 eur od 17.

05. 2023, t. j. od zosplatnenia úveru, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní. Požadovaná výška
úrokov 8,75 % ročne zákonnému úroku z omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovení (základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 17. 05. 2023 bola 3,75 %).

20. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý

bol v konaní úspešný (jeho neúspech spočíva len v nepatrnej časti príslušenstva), priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie, odvolacie dôvody uviedol
v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1, písm. f/ a h/ CSP. Uviedol, že nesprávne skutkové zistenia, ktoré
vyústilidonesprávnehoprávnehoposúdeniaspočívajúvtom,žekonajúcisúdvyhodnotil,žebolisplnené
podmienkypreplatnévyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveruvzmysle§53ods.9a§565Občianskeho
zákonníka a teda podľa názoru súdu nejde o prekročenie ustanovenia § 216 ods. 1 CSP, ak súd priznal

žalobcovi nárok uplatnený žalobou v plnom rozsahu.

22. Podľa názoru žalovaného, keďže Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru ako aj Výzva
na úhradu dlžnej sumy“ (zosplatnenie úveru) neobsahujú uvedenie konkrétnej mesačnej splátky, prektorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru a keďže v spotrebiteľských sporoch sa zmena žaloby nepripúšťa a žalobca
si uplatnil nárok na základe zosplatnenia úveru, ktoré je však neplatné, je potrebné zamietnuť žalobu

v celom rozsahu.

23. Pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je
rozhodujúce, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri
mesiaceauplynulalehota15dnínauplatnenietohtopráva.Akvšakspotrebiteľzaplatízmeškanésplátky

pohľadávky skôr, ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je
neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako dodávateľ
využijesvojeprávonazosplatneniedlhu.Zuvedenéhojezrejmé,ževýzvapodľaust.§53ods.9OZmusí
byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac
ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu
celej pohľadávky.

24. Žalobca výzvou zo dňa 20. 04. 2023 oznámil žalovanému, že pohľadávka banky vyplývajúca zo
zmluvy o úvere je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 373,50 eur, zároveň ho vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade je
banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Takto formulovaná výzva v zmysle § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobca dostatočným spôsobom
nepreukázalvyužitieprávanapredčasnézosplatneniezvyškuúveru.Nemohlotakdôjsťanikpredčasnej
splatnosti peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva, ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do
omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace.

25. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Práve
z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť podľa
vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ),

je potrebné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia
úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa by malo byť zrejmé splnenie podmienok v
tomto ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 OZ vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí predchádzať
upozornenie spotrebiteľa, t. j. jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa
oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v omeškaní

so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok -
uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ, ako aj výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa
podľa ust. § 565 OZ. Zo znenia ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva požiadavka určenia omeškanej splátky,
ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa ust. § 565 OZ týka, t. j. že dlžník nesplatil niektorú svoju
splátku. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný

rozpor možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký právny úkon,
ktorým žalobca zosplatnil celý úver (teda predčasné zosplatnenie), z ktorého nebolo zrejmé, pre ktorú
konkrétnu nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, je neurčitý právny úkon a s poukazom na ust. § 37
Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť aj neplatný právny úkon. Uviedol, že právne úkony veriteľa
podľa § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. list označený ako „Upozornenie – výzva na

splnenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 20. 01. 2023 a „Výzva na úhradu dlžnej sumy (zosplatnenie úveru)
zo dňa 17. 05. 2023 nemožno považovať z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti za platné právne
úkony, ktoré mohli viesť k účinkom zosplatnenia dotknutého spotrebiteľského úveru. Poukázal pritom
na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo dňa 31. 07. 2024, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoCsp/7/2024, z ktorých citoval.

26. Z dôvodu, že zosplatnenie úveru je treba vyhodnotiť ako neplatné a žalobca uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, je potrebné žalobu zamietnuť ako
celok, nakoľko nie je možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných
splátok a to poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca uplatnil svoj

nárok ako zosplatnený v celosti. Žalobca si uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne
zosplatnenéhoúveruapretonemoholsúdposudzovaťnároknaplneniejednotlivýchmesačnýchsplátok,
nakoľko by šlo o úplne odlišný nárok, pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby nie je v zmysle ust.
§ 294 CSP prípustná. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoCsp/12/2024 zo dňa30. 04. 2024, 11CoCsp/9/2024 zo dňa 30. 04. 2024, 10CoCsp//14/2023 zo dňa 31. 03. 2022 a iné, ako
i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024 z ktorého v abstrakte
citoval. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.

27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, v podaní zo dňa 13. 01. 2025 uviedol, že žalovaný
rozporuje výlučne záver súdu, že v danom prípade boli splnené podmienky pre platné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru (§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ). K povinnosti veriteľa konkretizovať splátku,
pre ktorú vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru zaujal súd rozsiahle stanovisko v ods. 40 a 41. Okrem

iného odkázal aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Nitre (odvolací súd v tejto veci). Vo vzťahu
k rozhodnutiam Krajského súdu v Žiline správne konštatoval, že všeobecné súdy nerozhodujú o tejto
problematike rovnako. Pri absencii ustálenej rozhodovacej praxe (R 71/2018) je akceptovateľné, že súd
vyhodnotí otázku autonómne. Osobitne, ak rozhoduje podľa praxe „svojho“ odvolacieho súdu.

28. Na rozdiel od žalovaného, sa súd (rovnako ako žalobca) priklonil k jazykovému výkladu právnej

úpravy.Takýtointerpretačnýprístupnemožnooznačiťzaneprípustnýaninesprávny.Naopak,priaplikácii
normatívnej úpravy je nutné vychádzať z jej doslovného znenia. Až pokiaľ, doslovným výkladom
nemožnojednoznačneurčiťobsahnormy,možnosaodkloniťodzneniazákona(I.ÚS332/2019amnohé
ďalšie). Z čl. 3 ods. 2 CSP vyplýva preferencia doslovného výkladu zákona, ak je jeho text jasný a
nepochybný. Znenie sporných ustanovení (§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ) je dostatočne zrozumiteľné, aby

ho bolo možné vykladať doslovne a sémanticky. Je totiž zrejmé, že povinnosť uvádzať splátku, pre ktorú
pristupuje veriteľ k predčasnému vyhláseniu splatnosti úveru, normatívna úprava neupravuje.
V tomto prípade navyše odklon od znenia zákona nemožno odôvodniť ani snahou o poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi (ako navodzuje žalovaný). Žalovaný bol v čase doručenia upozornenia na možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v omeškaní s viacerými splátkami. Preto ho žalobca informoval

o celkovej výške neuhradenej dlžnej sumy (374,90 eur). Na toto upozornenie žalovaný nereagoval a
neuhradil ani jednu splátku (o ktorej výške musel mať vedomosť). Vedome nevynaložil žiadne úsilie k
tomu, aby zabránil predčasnej splatnosti úveru. Neoznačením konkrétnej splátky tak žalobca nezmaril
dlžníkovi možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu. Apelom na protekčný účel normy sa žalovaný
domáha poskytnutia ochrany fiktívnemu právnemu postaveniu. Reálne konaním veriteľa totiž nebol

vystavený negatívnym následkom, ktoré spája s neoznačením splátky (absencia možnosti vyhnúť sa
zosplatneniu). Predčasnému zosplatneniu sa vystavil sám svojou finančnou nedisciplinovanosťou (pred
doručením upozornenia) a pasívnym prístupom k svojmu dlhu (po doručení upozornenia).

Rovnako neobstojí ani druhý právny názor žalovaného, ktorý bezprostredne nadväzuje na údajne

neplatné zosplatnenie úveru. Tvrdí, že ak by súd vyhodnotil túto otázku v prospech neplatnosti, musel
by žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Argumentácia žalovaného vychádza z mylného predpokladu, že
inak by súd porušil zásadu ne ultra petitum, ktorá je vyjadrená v § 216 ods. 2 CSP: „Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.“.

29. Súd by žalobcovi prisúdil menej, než sa domáhal v žalobe (v matematickom vyjadrení). Ak úver ešte
nie je splatný, žalovaný by bol v zmysle splátkového kalendára nepochybne povinný zaplatiť menej.
Uložením povinnosti zaplatiť splatné splátky úveru by súd nepriznal žalobcovi ani odlišné plnenie, než
sa uplatňuje v žalobe. Išlo by stále o ten istý nárok, vyplývajúci zo skutočnosti, že žalovaný nevrátil

žalobcovi úver, tak ako sa zaviazal. Priznanie plnenia jednorazovo alebo v splátkach, závisí výlučne od
právneho posúdenia súdu.

30. V postupe, ktorého sa domáha žalovaný, absentuje akýkoľvek racionálny zmysel. Odďaľuje sa
tým efektívna ochrana práv sporových strán a zároveň núti k zbytočnému iniciovaniu ďalších súdnych

sporov.Vskutočnostipoškodzujedotknutésubjekty(finančne,časovoapod.)aneprimeranezvýhodňuje
spotrebiteľa. Pri podaní novej žaloby navyše hrozí, že sa spotrebiteľ ubráni námietkou premlčania
(pričom uplynutie prevažnej časti premlčacej lehoty zapríčinila dĺžka súdneho sporu).

31. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi bezmála 4 % z poskytnutého úveru. Na rozdiel od žalobcu

(ktorý dodržal všetky zmluvné dojednania a zákonom stanovené postupy) žalovaný dlhodobo porušuje
svoje esenciálne zmluvné záväzky a základné princípy obligačného práva (pacta sunt servanda, ex
inuiria ius non oritur a nemo turpitudinem suam allegare potest). Za týchto okolností nemožno ani len
uvažovať o tom, že bola dosiahnutá spravodlivosť. Požadovaný postup popiera aj základnú zásadu, žeprocesnéprávosaspravidlaprispôsobujeprávuhmotnému.Účelomcivilnéhoprávajetotižposkytovanie
ochrany subjektívnym hmotným právam. Je neprípustné, aby v situácii, keď je zrejmé, že žalobca
má voči žalovanému nárok na určité peňažné plnenie (splatné splátky úveru), mu súd neposkytol

ochranu, ale pre domnelé procesné prekážky (princíp ne ultra petitum) žalobu v celom rozsahu zamietol.
Takýto výkon justície popiera nielen jej fundamentálne úlohy v materiálnom právnom štáte, ale aj účel
civilného procesu, ktorým je spory riešiť (rozhodovať ich), a nie vyhýbať sa tomu cez rôzne arbitrárne
procedurálne rituály (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 05. 2019 sp. zn. 4Cdo 35/2019,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 04. 2021 sp. zn. 9Cdo 7/2021). V nadväznosti na uvedené

skutočnosti žalobca žiadal, aby Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že podľa konštantnej judikatúry Krajského súdu Žilina,
ktorý vo viacerých súdnych rozhodnutiach zotrval na svojom právnom názore, že výzva s upozornením
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí

jednoznačne uvádzať konkrétnu mesačnú splátku, pre ktorú dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
(rozsudokKSŽilinazodňa31.07.2024sp.zn.7CoCsp/10/2024,rozsudokKSŽilinazodňa31.07.2024
sp. zn. 7CoCsp/8/2024, rozsudok KS Žilina zo dňa 25. 06. 2024 sp. zn. 11CoCsp/16/2024 a rozsudok KS
Žilina zo dňa 30. 04. 2024 sp. zn. 11CoCsp/12/2024) bola potvrdená už aj rozhodnutiami Najvyššieho
súdu zo dňa 31. 07. 2024 sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01.2024, z ktorých

v abstrakte citoval. Poukázal tiež na rozhodnutie. Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa
27. 06. 2024 sp. zn. 11CoCsp/7/2024.

33. S poukazom na ust. § 132 a § 216 ods. 1 CSP uviedol, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu aj
z dôvodu, že žalobca si uplatnil nárok na základe zosplatnenej pohľadávky, ale keďže bolo preukázané,

že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je neplatné, žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.

34. Žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú
pohľadávku uplatnil v celosti, zosplatnenú. Z dôvodu neurčitosti právnych úkonov podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka treba vysloviť neplatnosť výzvy a okamžitého zosplatnenia a teda je nutné

konštatovať, že žalobca nepreukázal vznik nároku tak, ako ho uplatnil v žalobe. S poukazom na
uvedenú neplatnosť úkonov je nutné zamietnuť žalobný nárok ako celok, keď nie je možné priznať
žalobcovi plnenie z jednotlivých, už splatných a nepremlčaných splátok a to s poukazom na vymedzenie
žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou žalobou žalobca uplatnil svoj nárok ako zosplatnený, v
celosti. Súd by nemohol postupovať spôsobom priznania splatných a nepremlčaných splátok, keď by

uplatnením predmetného postupu konal v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Súd je viazaný
žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany
žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z
predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených

mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Na podporu
vyššie uvedeného právneho názoru žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024.

35. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné zmeniť podľa § 388 CSP a žalobu zamietnuť.36. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
25.08.2022ZmluvuospotrebiteľskomúvereDigitálnapôžička,čísloúverovejzmluvy22020100052884.
Vzmluvesaveriteľzaviazalposkytnúťdlžníkovibezúčelovýúvervovýške5.000,-eur.Vúverovejzmluve

bol dojednaný počet mesačných anuitných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 15. 08. 2030,
výška mesačnej anuitnej splátky (úroky + istina úveru) 69,30 eur, výška poslednej mesačnej anuitnej
splátky (úroky + istina úveru) 68,49 eur, fixná úroková sadzba 7,50 % p.a., PRMN banky 7,80 % p.a.,
priemerná PRMN na trhu 9,23 % p.a., odplata za poskytnutý úver 7,50 % p.a., najvyššia prípustná
hodnota odplaty 18,46 % p.a., celková suma, ktorú má dlžník zaplatiť 6.651,99 eur, splatnosť prvej

mesačnej splátky 15. 09. 2022, splatnosť mesačnej splátky vždy k 15. dňu v mesiaci. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči banke. V prípade splácania
úveruvzmyslezmluvyzaniknezmluvavdeňuvedenýakotermínkonečnejsplatnostiúveru.Vzmluvebol
uvedený podrobný rozpis splátok – termíny splatnosti splátok a rozpis započítania jednotlivých splátok
na istinu, úroky, poplatky s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní úveru v
zmysle zmluvy. V bode 4.4. zmluvy bolo dojednané, že v prípade riadneho nesplácania úveru je banka

oprávnená (i) vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so
zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.
V bode 6.3. zmluvy dlžník deklaroval, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s podmienkami úveru
uvedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a obchodnými podmienkami
a súhlasil s nimi, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa aktuálneho stavu úveru žalovaný uhradil celkovo

sumu 216,90 eur, z toho na istinu 101,81 eur, úroky 106,09 eur a poplatky 9,- eur. Z upozornenia – výzvy
na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20. 04. 2023 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že je ku dňu 19. 04. 2023 pohľadávka banky zo zmluvy o
úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 373,50 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky
346,50 eur a poplatkov vo výške 27,- eur. Žalobca požiadal o úhradu dlžnej sumy do 15 kalendárnych

dní a žalovaného upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade záväzku, je banka oprávnená vyhlásiť
úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo
dňa 17. 05. 2023 vyplýva, že žalobca z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok vyhlásil
úver za predčasne splatný k 16. 05. 2023 v celom rozsahu. Dlžná istina predstavovala 4.898,19 eur,
úrok 167,10 eur a poplatky za upomienky 36,- eur.

37. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

38. Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

39. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

40. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj konanie, ktoré
vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie

a náležite zistil skutkový stav. Na zistený skutkový stav aplikoval správne ustanovenia právnych
predpisov, vzťahujúcich sa na prejednávanú vec, avšak neprávne vyhodnotil skutočnosť, či došlo
k platnému zosplatneniu poskytnutého úveru žalovaného. Odvolací súd vychádzajúc zo súdom prvej
inštancie zisteného skutkového stavu veci, aplikujúc aktuálnu judikatúru vyšších súdnych autorít dospelk záveru, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre zosplatneniu úveru a preto rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu zamietol. Urobil tak bez nariadenia pojednávania vzhľadom na to, že nebolo
potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie a aj vzhľadom na to, že práve otázka, či došlo k platnému

zosplatneniuúveruzostalaspornáabolazákladompodanéhoodvolaniažalovaného,pričomaležalobca
sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie k platnosti zosplatnenia úveru vyjadroval a súd prvej
inštancie zaujal k tejto otázke stanovisko, ktorým sa stotožnil s názorom žalobcu, že došlo k platnému
zosplatneniu úveru, pričom poukázal správne na to, že judikatúra v tomto smere nie je jednotná.

41. Žalovaný uviedol odvolací dôvod s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného
sporového poriadku. Uvedený odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je
nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v

zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval
iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo
inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. V tomto

prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté
stranami, tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého
pri rozhodovaní vychádzal. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové vady
preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na
mysli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku.

42. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,

dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci odvolateľ – žalovaný v odvolaní uviedol, že uplatňuje
odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tvrdil, rovnako ako v konaní pred súdom
prvej inštancie, že pre absenciu konkrétnej splátky, pre ktorú žalobca zosplatnil úver, je zosplatnenie

neplatné, pretože ide o neurčitý právny úkon a ako taký je potom v rozpore s ust. § 37 Občianskeho
zákonníka, s čím sa odvolací súd stotožnil.

43. Z upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20. 04. 2023 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že je ku dňu 19. 04. 2023

pohľadávka banky zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 373,50 eur,
pozostávajúca z omeškanej splátky 346,50 eur a poplatkov vo výške 27,- eur. Žalobca požiadal o úhradu
dlžnej sumy do 15 kalendárnych dní a žalovaného upozornil, že v prípade, ak nedôjde k úhrade záväzku,
je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky.
Výzva bola odoslaná žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve. Zásielka sa vrátila odosielateľovi

ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 15. 05. 2023. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 17. 05. 2023
vyplýva, že žalobca z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok vyhlásil úver za predčasne
splatný ku dňu 16. 05. 2023 v celom rozsahu. Dlžná istina predstavovala 4.898,19 eur, úrok 167,10 eur
a poplatky za upomienky 36,- eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu uvedenej dlžnej sumy. Zásielka
sa vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 07. 06. 2023. Predžalobnou výzvou zo

dňa 21. 06. 2024 žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu zosplatneného dlhu s upozornením
na možnosť iniciovania súdneho konania.

44. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka môže veriteľ v spotrebiteľských veciach žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnostinajbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia §
565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej
sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky. Tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne; v prípade, že veriteľ toto právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho
právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre tú ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni
v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre
niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565

Občianskeho zákonníka.

45. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva záver o platnosti zosplatnenia
spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa s uvedeným konštatovaním nemohol odvolací súd stotožniť. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 ustálil, že „v prípade, ak zo

strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je
zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“.

46. V konaní nebolo sporné, že žalobca listinou označenou ako „Upozornenie - Výzva na splatenie
dlžnej časti úveru“ zo dňa 20. 04. 2023 vyzval žalovaného ako dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy vo
výške 373,50 eur, ktorá predstavovala omeškané splátky vo výške 346,50 eur a poplatky v sume 27,-
eur. Veriteľ vo výzve zároveň upozornil dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru; avšak absentuje v nej
konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver.

47. Podaním zo dňa 17. 05. 2023 oznámil žalobca ako veriteľ žalovanému, že úver predčasne zosplatnil;
ku dňu zosplatnenia 16. 05. 2023 predstavovala dlžná istina sumu 4.898,19 eur, úroky 167,10 eur a
poplatky za upomienky sumu 36,- eur. Žalobca súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy
v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Rovnako ako vo výzve zo dňa 20. 04. 2023 aj v predmetnom

oznámení o predčasnej splatnosti úveru absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu
úveru pristúpil.

48. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ

dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný.

49. Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie
úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej

sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok.
Avšak,sozosplatnenímjespojenáajotázkauplatniteľnostipohľadávkynasúdeatomuzodpovedajúcimi
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom
využiť; jedná sa napríklad o námietku premlčania, či tvrdenie, že pre splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil
k zosplatneniu úveru neboli splnené zákonom predpokladané podmienky. Odvolací súd zastáva právny

názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom,
ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v
prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si

uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom
vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z

takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže
uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázaťna to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní
dlžníka – spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na

upozornenieauplatnenietohtopráva)musíuplynúťdosplatnostisplátky,ktorásastanenajskôrsplatnou
pouplynutítrochmesiacovodsplatnostisplátky,ktorázakladáprávonavyhláseniepredčasnejsplatnosti
úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s
ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na
základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že
aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie
podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia
a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“

nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie
uvedenýmzmyslomúčeluust.§53ods.9vspojenís§565Občianskehozákonníka.Konajúcemusenátu
odvolacieho súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že s neuvedením splátky, pre ktorú veriteľ
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, sú spojené aplikačné problémy; veritelia totiž často
modifikujú skutkový stav tak, aby podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru boli splnené.

Priemerný spotrebiteľ pritom často nie je spôsobilý na takúto modifikáciu skutkového stavu relevantne
reagovať.

50. Špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, resp. v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje spotrebiteľovi

právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje
podklad pre procesnú obranu. Zároveň, uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje
veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú
splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú
veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je

ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v
prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil,
nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným. S
ohľadomnauvedenéjepotomzrejmé,žeodvolacísúdsastotožnilsozávermivyplývajúcimizrozhodnutí
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/2/2023zodňa25.01. 2024,sp. zn.2Cdo/149/2021

zo dňa 06. 09. 2021. Z rozhodnutia najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024
vyplýva, že ; „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v
súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne

môže zosplatniť celý dlh.......Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“ Odvolací súd zdôrazňuje i tú
skutočnosť, že týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bolo zrušené rozhodnutie Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021 zo dňa 08. 02. 2022 (vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie). Ide pritom o jedno z rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia.

51. Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie, ani odvolací súd
nemohol priznať žalobcovi ani jednotlivé splátky, ktoré sa stali splatnými pre ich nezaplatenie v lehote
splatnosti, nakoľko by došlo k porušeniu zásady “ne upltra petitum“, nakoľko žaloba žalobcu bola

skutkovo odvodená od tvrdenia o splatnosti celého úveru. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216
CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť
ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k
spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebonevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný
sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než
čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob

usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci
nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania
vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak
právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle

zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010).V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024, z ktorého vyplýva, ....“
Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím
postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného
petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom

návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola
oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo
k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy.
Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol
naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity

žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť
uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216
CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím
porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“

52. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ išlo o námietky žalovaného týkajúce sa
nedostatočného zisťovania bonity žalovaného žalobcom pred poskytnutím úveru, s týmito sa súd
prvej inštancie dostatočne správne vysporiadal v bodoch 36. – 39. napadnutého rozsudku a s týmto
vyhodnotením sa odvolací súd stotožňuje. Rovnako tak sa správne vysporiadal s námietkou žalovaného
o nesprávnom údaji o priemernej RPMN, ako aj o nesprávnej výške odplaty a odôvodnenie jeho

rozhodnutia obsiahnuté v bodoch 31. – 35. považoval odvolací súd za vecne správne. Nakoľko však
žalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neprodukoval odvolacie námietky
týkajúce sa neskúmania jeho bonity žalobcom, ani údajov o RPMN a výške odplaty za poskytnutý úver,
nepovažoval odvolací súd za potrebné sa podrobnejšie k tomu vyjadrovať, keďže je viazaný rozsahom
odvolania.

53. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol
podľa § 388 CSP.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255

ods.1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu
trov konania, vrátane odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol
v konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).