Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. október 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124362199
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6124362199.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20 Žilina, IČO:50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO:36 864 455, proti žalovanému: Kooperatíva,
poisťovňa,a.s. Vienna Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IĆO:00 585 441, o
zaplatenie 482 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 482,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,50% ročne
zo sumy 482,- eur od 23.05.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.

zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2024,domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 156,67 eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,50 % ročne zo sumy od 12.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.01.2024 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody poškodený.

K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do
autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č.
XXX/XXXX zo dňa 31.01.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 31.1.2024 do 26.3.2024 po dobu zotrvania poškodeného
vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 26.3.2024 a čakalo na doručenie krycieho
listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým

vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal
poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho
nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 12.04.2024 na sumu 2 402 eur s DPH za 56 dni, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju

budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2024 vznikla voči žalovanémupohľadávka vo výške 24 02 EUR s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 07.05.2024 poskytol žalobcovi poistné

plnenie vo výške 1 920 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné
plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol
žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo
forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti
užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom

žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel
medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým
poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do
omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný
poskytnúť žalobcovi najneskôr do 22.05.2024 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 07.05.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa vzhľadom

na vyššie uvedené týmto návrhom domáha uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie istiny vo
výške 482eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 23.05.2024 do zaplatenia v
súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle
ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu

pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia
zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok KS
v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie KS v Bratislave zo dňa 17.01.2018,

sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok
KS Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok KS v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp.
zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke uviedol, že poškodený sa dostal do situácie, keď
bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej
udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného

rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného
vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú
nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od
poškodenéhonemožnospravodlivoočakávať,žepodobu,poktorúsajehopoškodenévozidlonachádza

v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom
aleboprostriedkamihromadnejdopravyapretomunemožnovytknúť,žesiodžalobcuprenajalnáhradné
vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej
súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti
a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení

likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému
(napr. rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za
pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo
na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok KS Žilina zo dňa 22.11.2017,
sp. zn. 13Cob/110/2017 a rozsudok KS Žilina zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli

poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok OS Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.
zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie

KS vŽilinezodňa12.12.2018,sp.zn.13Cob/116/2018).Preprípadvznikupochybnostíohľadomnároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje na právny názor a závery ÚS SR vyslovené
v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený
rozsudok NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení
predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu
o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si
povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody,vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie.
Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS

215/2020.
3.OkresnýsúdBanskáBystricavydaldňa19.08.20224 platobnýrozkaz,sp.zn.6Up/1428/20234ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 482 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
zo sumy 482 eur od 23.05.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať
odpor. Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a

vec bola postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore uviedol že v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 23.01.2024 došlo k poškodeniu
motorového vozidla zn.: E. E., EČV: T. (ďalej tiež len „poškodené vozidlo-Škoda na poškodenom
vozidle bola spôsobená zrážkou s motorovým vozidlom zn.: R. B., EČV: D., ktorého vlastníkom v čase
vzniku škodovej udalosti bol Magistrát hlavného mesta Bratislavy, ktorý mal v čase vzniku poistnej

udalosti uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
u žalovaného poistnou zmluvou č.: X XXX XXX XXX. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému
oznámená dňa 23.1.2024, ktorý ju následne zaevidoval ako poistnú udalosť č.: X XXX XXX XXX.
Oprava škôd vzniknutých na poškodenom vozidle poškodeného bola vykonávaná v autoservise D.
S. T.. I.. N.., (ďalej tiež len „autoservis ). Poškodené vozidlo bolo umiestnené v autoservise odo dňa

31.1.2024 za účelom opravy. Dňa 14.3.2024 autoservis vystavil faktúru č.: XXXXXXXXXX zo dňa
14.3.2024, splatnú dňa 21.3.2024 (ďalej tiež len „faktúra"). Faktúra označovala o.i. dátum dodania
služby deň 14.3.2024. Je teda nesporné, že už dňa 14.3.2024 bola oprava poškodeného vozidla
ukončená a poškodené vozidlo si poškodený mohol prevziať a ďalej užívať. Faktúru za opravu vozidla
doručil autoservis žalovanému prostredníctvom emailovej správy zo dňa 14.3.2024, a následne aj

prostredníctvom webového informačného portálu dňa 15.3.2024. Žalovaný ukončil likvidáciu poistnej
udalosti č.: X XXX XXX XXX dňa 16.4.2024 a pristúpil k poukázaniu poistného plnenia na podklade
oznámenia o poistnom plnení vo výške 12.580,64 eur, na bankový účet autoservisu. Poškodený si
počas opravy poškodeného motorového vozidla prenajal u žalobcu náhradné vozidlo, a to od 31.1.2024
do 26.3.2024, t.j. po dobu 56 dní. Dĺžku nájmu žalobca odôvodňuje okolnosťami, kedy poškodené

vozidlo bolo umiestnené v autoservise za účelom opravy, a to aj po skončení opravy až do doručenia
krycieho listu zo strany žalovaného a poskytnutia poistného plnenia. Žalovaný uznal náhradu za nájom
náhradného vozidla s ohľadom na deň skončenia opravy dňa 14.3.2024. V rámci proklientského prístupu
priznal žalovaný nájom náhradného vozidla ešte za dňa 15.3.2024, aby si poškodený mohol počas
tohto dňa vozidlo vyzdvihnúť z autoservisu. Poškodené vozidlo bolo teda opravované od 31.1.2024

do 14.3.2024. Žalovaný priznal náhradu nájomného len za 45 dní trvania nájmu náhradného vozidla,
nakoľko má za to, že po tom, čo bola oprava na poškodenom vozidle ukončená a vozidlo bolo schopné
prevádzky, poškodený si mohol vozidlo prevziať a ďalej užívať. Nájom náhradného vozidla teda už nebol
ďalej účelný a nejde o náklady v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou na poškodenom vozidle.
V okamihu kedy autoservis neupovedomil poškodeného, že jeho vozidlo je opravené a môže si ho

vyzdvihnúť, nezákonne zadržiaval poškodené vozidlo, a tým navyšoval náklady na nájom náhradného
vozidla. Je nesporné, že autoservis už pri nahrávaní faktúry do elektronického systému žalovaného
mohol dôvodne predpokladať, že faktúra bude v celom rozsahu uhradená, keďže výška fakturovanej
sumy v plnom rozsahu zodpovedala čiastke určenej žalovaným v kalkulácii nákladov na opravu vozidla.
Navyše ide o zmluvný servis žalovaného, ktorý na pravidelnej báze komunikuje so žalovaným a nie

je uňho dôvodná obava, že mu čiastka nebude uhradená. Počas celého priebehu opravy a fakturácie
autoservis komunikoval so žalovaným a v súlade so vzájomne ustálenými postupmi uskutočnil opravu
vozidla v súlade s kalkuláciou nákladov na opravu. Žalovaný preto nepovažuje za správny postup,
kedy poškodený ponechal svoje vozidlo v autoservise až do dňa 28.3.2024 a dlhšie aj napriek tomu,
že jeho vozidlo bolo preukázateľne opravené už dňa 14.3.2024. Má za to, že v otázke po súdenia

počtu dní oprávneného a primeraného prenájmu motorového vozidla je potrebné túto otázku skúmať
v súlade so súdnymi rozhodnutiami súdnych autorít v Slovenskej republike a neuznať za správny
postup autoservisu, kedy zadržiava motorové vozidlo aj po skončení opravy. Postup autoservisu, keď
napriek tomu, že je vozidlo opravené a toto naďalej zadržiava je neprípustný a nie je na zákonnom
podklade. Poukazuje rozsudok OS Žilina, sp. zn.. 14C/44/2020 zo dňa 7.1.2021, ktorý potvrdil KS

v Žiline , rozsudok KS Žilina sp. zn.: 7Co/94/2021 zo dňa 27.10.2021, rozsudok KS v Žiline, sp.
zn.: 7Co/187/2022 zo dňa 22.3.2023 v skutkovo obdobnej veci. Žalovaná si vo vzťahu k nároku na
zapožičanie náhradného vozidla dovoľuje poukázať na stanovisko Národnej banky Slovenska (ďalej
tiež len „NBS“) v Odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.03.2019. Žalovaný poukazuje, na to, žežalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uskutočňuje nájom náhradného vozidla parazitujúcim
spôsobom na systéme povinného zmluvného poistenia. Touto otázkou sa zaoberal už aj Ústavný súd
Českej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn.: IV.ÚS 2043/17 zo dňa 14.2.2018. Považuje za nedôvodnú

aj výšku poplatku za pristavenie náhradného vozidla vo výške 50 eur a priznal žalobcovi poplatok vo
výške 30 eur ktorý akceptoval ako dôvodný vzhľadom na obvyklú cenu tohto poplatku v prechádzajúcich
prípadoch zapožičania náhradných vozidiel zo strany žalobcu. Nevidí dôvod navýšenie tohto poplatku
na 50 eur, jedine keď tak z dôvodu účelového navyšovania nákladov zo strany žalobcu, ktoré je v
zmysle neprípustné. Autoservis bez zákonného podkladu obmedzoval vlastnícke právo poškodeného a

navyšoval náklady na nájom náhradného vozidla. Nič nebránilo tomu, aby sa po skončení opravy bolo
opravené vozidlo prevzaté poškodeným a ten ho ďalej mohol užívať, zatiaľ čo by bola poistná udalosť
prešetrená zo strany žalovaného , ktorý by následne poskytol plnenie autoservisu. Rovnako nesprávny
bol postup poškodeného, ktorý aj napriek tomu, že bolo vozidlo opravené a schopné prevádzky, škodová
udalosť bola posúdená a poistné plnenie bolo priznané v celom rozsahu, neprevzal svoje vozidlo z
autoservisu až do dňa 14.3.2024. Na základe uvedeného má za to, že postup autoservisu pri uplatňovaní

zádržného práva je nezákonný a nemá právny základ v žiadnom právnom predpise, nemal by preto
požívať právnu ochranu. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti č.: 9 535 335 959 postupoval správne,
keď priznal rozsah nájmu náhradného vozidla s ohľadom na ukončenie opravy. Žiadal žalobu zamietnuť.

5.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodporužalovanéhouviedol,žeodporpodanýpovažujezanedôvodný

a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave
a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane
uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom
alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať
za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného

nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých
alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaný v podanom
odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu neprimeranej doby trvania nájmu náhradného
vozidla s poukazom na dátum vystavenia faktúry za opravu vozidla dňa 14.03.2024, podľa ktorej
bola oprava ukončená už dňa 14.03.2024. Na základe toho považuje za účelný nájom náhradného

vozidla len za obdobie 45 dní oproti fakturovaným 56 dňom. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti
prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho
opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v
príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní

nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z
celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo
skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poukazujeme na skutočnosť,
že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale
zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako

svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne
konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného
spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v
dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného
plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje z nášho pohľadu neoprávnené

a svojvoľné konanie žalovaného, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať. V tejto
súvislosti poukazujeme na rozhodnutia KS v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018 a zo
dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Podľa faktúry za opravu č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.03.2024
bola oprava poškodeného vozidla ukončená dňa 14.03.2024. Krátenie poistného plnenia odôvodnené
vlastnýmurčenímdobytrvanianájmuvozidlapredstavujeneoprávnenéasvojvoľnékonaniežalovaného,

pričom takýtopostupnemožnoakceptovať.Navyše,vzhľadomnaodplatnýcharaktertohtozáväzkového
vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v
danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej
veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo
strany žalovaného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry

vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným
vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť prevziať
si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť
až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, čo vyplýva z predloženého potvrdenia autoservisu.Predmetný krycí list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla.
Autoservis mal až po doručení predmetného krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada
za opravu poškodeného vozidla, a preto poškodené vozidlo nevydal až do vystavenia krycieho listu

dňa 16.04.2024. Poškodený pre minimalizovanie nákladov náhradné vozidlo vrátil už dňa 26.03.2024,
hoci v tom čase ešte nemal vo svojej dispozičnej sfére svoje opravené vozidlo. Z judikatúry vyplýva,
že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy
poškodeného vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a

dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako
bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné
vozidlo vrátil ešte pred tým, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Poukazuje na to,
že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá
poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy
poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu

zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému.
Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového
vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú
nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami vo výške 12.580,64 eur na vyplatenie nákladov opravy
autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady

na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do
momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za
opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Uviedol, že sa jedná o
štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch
náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný poukazuje na akési stanovisko NBS, toto nemá
podľa nášho názoru nijakú právnu relevanciu v tomto alebo v iných súdnych konaniach. Podotýka, že
ohľadomotázkyúčelnostinákladovnanájomnáhradnéhovozidladodoručeniakrycieholistupoisťovňou
boli prekonané rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje žalovaný. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti
trvania nájmu náhradného vozidla dáva do pozornosti aktuálne rozsudky KS v Žiline, a to zo dňa

26.03.2024, sp. zn. 9Co/107/2023 a 11Co/88/2023, či rozsudok KS v Bratislave zo dňa 15.11.2023, sp.
zn. 3Cob/94/2023, ako aj stotožňujúci sa názor ÚS SR s názorom odvolacieho súdu vyslovený v jeho
náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry

poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ÚS SR definoval, že účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného
života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.
V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným
nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. V danej veci je relevantné,

že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase 31.01.2024 do 26.03.2024, t. j. 56 dní, nachádzalo v
autoservise, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto
období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol
predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a
nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných

prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený
z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť

požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu
škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia

jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať dohodu
medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie. Zo strany
autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ako usudzoval súd prvej inštancie, ktoré vyhodnotilakoneoprávnené,atodokoncasdopadomnapríčinnúsúvislosťmedziuplatnenýmnárokomnanáhradu
škodyakonanímpoistencažalovaného.Jepotrebnésiuvedomiť,ževozidlopoškodenéhobyneskončilo
v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. Poukazuje na

§ 560 Občianskeho zákonníka, resp. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom záväzku,
ktoré vylučujú tvrdené neoprávnené konanie autoservisu. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného
o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a
opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne
dostáva opravené motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania

náhradného motorového vozidla. Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie,
počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako
nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom
z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie (účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol
proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne,
resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom

po doručení krycieho listu poisťovňou. Je presvedčený, že by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak
by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového vozidla, keď tieto
majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom na zabezpečenie
krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k splneniu záväzku
autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť jeho užívanie.

Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať,
v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca
žalovanej ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre
účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania
vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne

neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá
má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Z oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 07.05.2024 a takisto z odporu vyplýva, že žalovaný čiastočne krátil poistné
plnenie aj o poplatok za pristavenie vozidla, z ktorého vyplatil žalobcovi len čiastku vo výške 30 eur .
Čo sa týka poplatku vo výške 50 eur, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok

za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla.
Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný
v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady
aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetný poplatok
predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v

dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti
ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia
týchto nákladov poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku KS Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa
22.11.2017. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 14.02.2018, sp. zn. IV.
ÚS 2043/17, podľa záverov ktorého považuje obchodný model žalobcu a jeho podnikateľskú činnosť

za parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku a mal za to, že poplatok prevyšujúci výšku 30 eur je účelovo navýšený náklad.
Takéto argumenty vyhodnocuje ako účelové a špekulatívne. V celom rozsahu odmieta, že by žalobca
akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom zmluvnom poistení a rovnako, že by účelovo navyšoval
náklady. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká

v súlade so zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený
dopravnou nehodou. Zotrval na žalobe.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 12.09.2024 uviedol, že rozhodovacia prax súdov v novších
skutkovo obdobných prípadoch, prihliada na argumentáciu poisťovne, a priznáva nájom náhradného

vozidla len po účelnú dobu, nevyhnutnú na opravu poškodeného vozidla po škodovej udalosti. Na
podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ktoré priznali nájom náhradného
vozidla poškodenému len do doby skončenia opravy, resp. po dobu účelnosti zotrvávania vozidla v
autoservise ( KS v Žiline sp. zn.: 9Co/41/2023, KS v Bratislave sp. zn.: 1Cob/71/2021 zo dňa
27.4.2023,NS SR sp. zn.: 7Cdo/173/2020 zo dňa 31.1.2022 .Na základe vyššie uvedených rozhodnutí

je nesporné, že žalobca uvádza rozhodnutia, ktoré sa značne odkláňajú od rozhodovacej činnosti
ako prvoinštančných súdov, odvolacích súdov ako aj NS SR . Vo Vyjadrení žalobca cituje Nález ÚS
SR sp. zn.: III. ÚS 602/2022- 34 zo dňa 16.2.2023, avšak nesprávne ho interpretuje. Poukázal e
na odôvodnenie rozsudku OS Žilina, sp. zn.: 32C/12/2024 zo dňa 23.5.2024. Má za to, že nájomnáhradného vozidla je účelným nákladom len do okamihu skončenia opravy, čo potvrdil aj ÚS SR ,
pričom k tomuto stanovisku sa prikláňajú postupne aj okresné súdy a mestské súdy, ktoré pretavujú
právne stanoviská Ústavného súdu do rozhodovacej praxe. Žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že už

dňa 14.3.2024 bolo vozidlo opravené, spôsobilé jazdy a pripravené na prevzatie poškodeným. Nič teda
nebránilo tomu, aby si poškodený vozidlo prevzal už dňa 14.3.2024. Vzťah autoservisu a poškodeného
je nezávislým vzťahom medzi poškodeným a tretím subjektom, ktorý stojí mimo vzťahu poškodeného
a žalovaného ako poisťovne. Krycí list je zákonom predpísaný spôsobom oboznámenia poškodeného
o výške jeho poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Nie je teda prostriedkom vzájomnej dohody autoservisu a žalovaného, ale splnením
zákonnej povinnosti žalovaného. Uviedol, že Autoservis Auto Ideál s. r. o. je ako zmluvný autorizovaný
servis oprávnený vstupovať do webportálu žalovaného, v rámci ktorého má k dispozícii všetky podklady
potrebné k likvidácii poistnej udalosti, vrátane Oznámenia o poistnom plnení. Poukazuje na to, že aj
samotnú faktúru za opravu autoservis nahrával do tohto systému, takže je nesporné, že autoservis mal

prístup do webportálu, kde sa Oznámenie o poistnom plnení nachádzalo. Poukazuje na skutočnosť,
že poškodený splnomocnil autoservis na vykonávanie všetkých úkonov vo vzťahu k oprave vozidla
a likvidácii poistnej udalosti. Má za to, že úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu.
To, že autoservis, ako zástupca poškodeného, mal vedomosť o ukončení opravy ako o významnom
momente pre likvidáciu poistnej udalosti a neinformoval o tom poškodeného, nemôže byť na škodu

žalovaného. Nanajvýš ide o porušenie povinností autoservisu ako zástupcu vo vzťahu k poškodenému.
Zodpovednosť z porušenia povinnosti zástupcu by si mal však poškodený nárokovať priamo u zástupcu,
a nie u žalovaného ako nezávislého tretieho subjektu. Žiadal žalobu zamietnuť.

7. Žalobca predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol o

prenájme náhradného vozidla ,Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, Faktúra zo
dňa 14.04.2024, Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, uplatnenie
náhrady škody z postúpenej pohľadávky, Doklad o úhrade, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia,
potvrdenie o bežnej obchodnej praxi, rozhodnutia súdov.

8. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: Emailová správa zo dňa 14.3.2024 Faktúra č.:
XXXXXXXXXX zo dňa 14.3.2024, Odpoveď a poskytnutie informácií zo dňa 11.3.2019.

9. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

10. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

11. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho

poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

13. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistnéplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

14. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok

preukázať.

16. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

17. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

18. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Podľa § 524 OZ ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

žaloba žalobcu je dôvodná.

26. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 482 eur titulom náhrady škody,
ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy
motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.

Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 28.03.2024.

27. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie

vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta.28. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu , súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej
veci žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenému na

základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt
zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na
základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany
poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo
zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla

voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu
pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovanej. Predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa §
442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia,
medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,

že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ je
podľa názoru súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní . Zmluvou o postúpení pohľadávok
došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok

uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je
preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme,
ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2024 S poukazom na uvedené súd má preto preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru súdu je
subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne
zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše aktívnej
legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovaného objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný

plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.

29. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 23.01.2024 došlo
v Bratislave k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody poškodený. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla

povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom
vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o
nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 31.01.2024, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Toyota Corolla Hybrid,AT. Po ukončení doby trvania
nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 28.03.2024 na

sumu 2 402 eur predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 56 dní a jednorazový príspevok za pristavenie a
prevzatie vozidla vo výške 50 eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 35
eurbezDPH a42eursDPH.Náhraduškodysižalobcauplatnilužalovaného listomzodňa28.03.2024.
Spolu s uplatnením nároku na náhrady škody oznámil žalovanému aj postúpenie pohľadávky z
postupcu na postupníka ( žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa 07.05.2024 oznámil, že dňa 07.05.2024

ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie 1920 eur. Prílohou uvedeného oznámenia
bol výpočet poistného plnenia , kde žalovaný uviedol sumu 462 eur ako neprimerané náklady na
náhradné vozidlo v rozsahu 11 dní a neprimerané náklady na pristavenie vozidla 20 eur, ktoré žalovaný
neuhradil. Žalovaný vyplatil žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 1 920 eur, nepriznaný rozdiel je
vo výške 482 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.

30. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením
motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby
vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať

svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na
takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidlanebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom

na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné
motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvostupňových a

odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú
vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností.. Pokiaľ ide o
judikatúru najvyšších súdnych autorít, súd sa s ňou stotožňuje a nijako sa od nej nedochýlil ani v aplikácii
skutočnej škody ani v otázke, že za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti
so vznikom škody poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené dovtedy,
dokiaľ sa opravené motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného.

31. Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 156,67 eur pretože má
predovšetkým za to, že oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v
rozsahu45dní.Súdsanestotožnilsnámietkami žalovaného, ktorý nájomnáhradnéhovozidlaza dobu
11 dní považoval za neúčelný. Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla pretože

má predovšetkým za to, že oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len
do času ukončenia opravy poškodeného vozidla t.j. do 14.03.2024 ( + jeden deň) t.j. rozsahu 45 dní.

32. Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodený si náhradné vozidlo požičal iba
na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený dĺžku opravy

ovplyvniť nemohol. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že autoservis
motorové vozidlo odovzdal poškodenému bezodkladne po ukončení opravy a doručení krycieho listu
zo strany žalovaného ( poisťovne) t.j. dňa 26.03.2024. Poškodený ukončil nájom náhradného vozidla
týmto dňom t.j taktiež dňa 26.03.2024, keď mu bolo vydané jeho opravené motorové vozidlo servisom.
Podľa názoru súdu za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je preto potrebné považovať

dobudovybaveniapoistnejudalostivrozsahunáhradynákladovzaopravupoškodenéhovozidla,pričom
tátopoistnáudalosťjevzmysle§11ods.6a7zákona oPZP vybavenáskončenímšetrenia,oznámením
výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade
opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy,
alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho

„prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne
známa, a vyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v
prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo
forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok
u poisťovne) K námietke žalovaného , že nájom náhradného vozidla bol nevyhnutný a účelný len do

vystavenia faktúry servisom za opravu motorového vozidla súd uvádza, že nie je rozhodujúce vystavenie
faktúry, ale rozhodujúca je skutočnosť, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry
poškodeného, iba žeby poškodený svojím konaním sám túto dispozíciu znemožnil . Ak teda tieto
skutočnosti žalovaný namieta je namieste, aby svoje zmluvné autoservisy inštruoval na vydanie vozidla
poškodenému v deň vystavenia faktúry resp. dohodol v zmluvných podmienkach s nimi postup tak,

aby to nijako nezaťažovalo poškodeného , ktorého záujmom je čo najskoršie opravenie a používanie
svojho motorového vozidla. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že poškodený ani
nemusí vedieť a spravidla ani nevie, kedy zmluvný autoservis vystavil a zaslal žalovaného faktúru
za opravu. Súd preto považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaným uznané a vyplatené
plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje žalovaným ( poisťovňou) určenú dobu

trvania nájmu, pričom je zrejmé, že poškodený nijako svojvoľne a svojím konaním resp. nekonaním
nepredlžoval dobu počas ktorej nemal svoje motorové vozidlo k dispozícii.

33. Súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané ( potvrdením autoservisu zo dňa
26.03.2024), že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 31.1.2024 do 26.3.2024, t.j.

56 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre
poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil. Námietky žalovaného
k vydaniu motorového vozidla poškodenému jeho zmluvným autoservisom nie sú vo vzťahu kpoškodenému relevantné, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal, že poškodený( alebo žalobca) tak konal
zámerne, s cieľom predĺžiť nájom náhradného vozidla.

34. Ako už súd uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne, dôvodne a nevyhnutne
vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku
poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky,

ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú
vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore
relevantne spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného

vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné
motorové vozidlo. Preto súd považuje za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia
motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému t.j. dobu od 31.01.2024 do

26.03.2024.

35. Súd preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému
vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného vo výške 2
402 eur s DPH a ktoré vyplývajú z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2024. Súd nepovažuje

krátenie nároku na náhradu škody zo strany žalovaného za opodstatnené ani v krátení poplatku
za pristavenie náhradného vozidla vo výške 20 eur. Žalovaný k tomu v spore uviedol, že poplatok
za pristavenie náhradného vozidla akceptoval iba v tejto výške vzhľadom na obvyklú cenu tohto
poplatku v predchádzajúcich prípadoch zapožičania náhradných vozidiel zo strany žalobcu a považuje
ho v zostávajúcej sume za účelové navyšovanie nákladov zo strany žalobcu. K tomu súd uvádza, že

poplatok za pristavenie vozidla je bežnou súčasťou prenájmu vozidla a jeho dôvodnosť nepopiera ani
sám žalovaný, ktorý ho poskytol vo výške 30 eur. žalovaný však ničím nepreukázal účelové navýšenie
tohto poplatku zo strany žalobcu. Preto jeho námietky k výške poplatku za pristavenie náhradného
vozidla súd vyhodnotil ako nedôvodné. Nakoľko žalovaný plnil titulom náhrady škody iba sumu vo
výške 1 920 eur , rozdiel vo výške 482 eur je povinný zaplatiť žalobcovi. S poukazom na uvedené súd

zaviazal žalovaného na úhradu sumy istiny vo výške 482 eur žalobcovi.

36. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva
právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku
na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o

PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v
prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ

splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
07.05.2024 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia ( §
11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 22.05.2024 Nasledujúcim dňom sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov z
omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 23.05.2024 do zaplatenia v zákonom

stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.

37. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.