Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124242448
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6124242448.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zast. Mgr. Michal Kurnota, advokát so sídlom Páľovská
400/5,02721Žaškov,IČO:53423992,proti žalovanému:Kooperativapoisťovňa,a.s.ViennaInsurance
Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 350,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 292,50 eur z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy
4 877,16 eur od 06.02.2023 do 24.03.2023, zo sumy 292,50 eur od 25.03.2023 do 15.05.2024, a to

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 % s tým, že
o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 350,- eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 6,25 % ročne zo sumy 4 877,16 eur od 06.10.2022 do 24.03.2023, zo sumy 350,- eur od
25.03.2023 do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 28.08.2022 došlo k poškodeniu motorového vozidla D. E., VIN:
F., EČV: B., ktorého držiteľom v tom čase bol on. Motorové vozidlo škodcu (vlastník G. H. I.) značky
D. J., EČV: B. nestačilo zabrzdiť a narazilo do zadnej časti jeho vozidla a spôsobilo rozsiahlu škodu na
zadnej časti vozidla. K vzniku poškodenia na poškodenom vozidle teda došlo prevádzkou vozidla D. J..
Vznik poistnej udalosti bol žalovanému riadne oznámený v lehote podľa § 10 zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a on ako poistený poskytol žalovanému aj všetku ostatnú požadovanú súčinnosť. Žalovaný pridelil
uvedenej škodovej udalosti číslo: XXXXXXXXXX. Žalovaný vykonal celkovo tri obhliadky vozidla v dňoch
02.09.2022, 03.10.2022 a potom na základe opakovaných požiadaviek aj 10.11.2022, pričom výsledné
náklady na opravu boli stanovené vo výške 8 842,67 eur.

V ďalšom uviedol, že prvú časť sumy žalovaný mu vyplatil po prvej obhliadke dňa 04.10.2022 vo výške

3 965,- eur, pričom zvyšnú sumu vo výške 4 877,16 eur doplatil až 24.03.2023, pričom celková suma
mala byť žalovanému známa už po prvej obhliadke, najneskôr však bola známa pri tretej obhliadke, kde
bola stanovená konečná suma 8 842,67 eur.Dňa 07.09.2023 adresoval žalovanému list nazvaný ako „Sťažnosť proti postupu poisťovne pri šetrení
poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX“ kde uviedol, že žalovaný nesprávne určil hodnotu náhradných
dielov vozidla a zároveň sa domáhal úrokov z omeškania, ktoré mu nečinnosťou žalovaného vznikli.

Na túto sťažnosť reagoval žalovaný listom zo dňa 04.10.2023, v ktorom uviedol, že trvá na správnosti
zrealizovanej likvidácie. Dňa 29.10.2023 za účelom domáhania sa svojich práv kontaktoval K. C.
E., Odbor finančných spotrebiteľov za účelom prešetrenia postupu žalovaného. K. C. E. vo svojej
odpovedi zo dňa 15.01.2024, č. K. konštatovala prieťahy v konaní spôsobené žalovaným pri likvidácii
poistnej udalosti, pričom uviedla, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Ďalej skonštatovala

pochybenie pri riešení sťažnosti žalobcu na výsledok likvidácie zo dňa 02.04.2023.

Poukázal, že dňa 09.02.2024 zaslal žalovanému predžalobnú výzvu na doplatenie poistného plnenia.
Na predmetnú výzvu žalovaný nereagoval.

V ďalšom uviedol, že na základe druhej doobhliadky zo dňa 10.11.2022 boli určené aj dve poškodené

položky a to riadiaca jednotka č. XXXXXXXXXX a zadný kryt č. XXXXXXXXX. Na základe kalkulácie
nákladov na opravu rozpočtom pridelil žalovaný týmto položkám hodnotu 0 (nula). Ako argument
obhliadajúci technik spoločnosti E. E. uviedol, že sa tieto položky nenachádzali v naceňovacom
programe Audatex. Podľa Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21.12.2009: „Pod
pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je
teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza
k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ Žalovaný nijako nerozporoval, že tieto
diely boli poškodené a je nutné ich opraviť/vymeniť, dokonca ich sám ako poškodené položky uviedol.

Ocenil ich však nulou len preto, že ich nemal zaevidované vo svojom programe Audatex. Absencia
týchto položiek v programe Audatex však neznamená, že nemá za tieto položky nárok na náhradu.
Hodnota týchto položiek je v sume 335,- eur (riadiaca jednotka), resp. 15,- eur (zadný kryt), ako vyplýva z
predložených cenníkov (internetových ponúk) – ide o najlacnejšie diely, aké sa mu podarilo na trhu nájsť.

V zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“ Žalovaný vykonal celkovo tri
obhliadky poškodeného vozidla, a to dňa 02.09.2022, náklady na opravu vyčíslené vo výške 3 965,51

eur, dňa 19.10.2022, náklady na opravu vyčíslené vo výške 6 667,21 eur, dňa 10.11.2022, náklady na
opravu vyčíslené vo výške 8 842,67 eur. Žalovaný dňa 04.10.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti a
poskytol žalobcovi plnenie vo výške 3 965,51 eur. On sa opakovane snažil skontaktovať zo žalovaným
za účelom prehodnotenia nákladov na opravu vozidla (na základe čoho žalovaný uskutočnil ďalšie dve
doobhliadky), pričom až 24.03.2023 poisťovňa (opätovne) ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla

žalobcovi doplatok poistného plnenia vo výške 4 877,16 eur.

Uviedol, že z konania žalovaného je zrejmé, že žalovaný disponoval všetkými potrebnými podkladmi
potrebnými na poskytnutie poistného plnenia a aj napriek tomu poskytol plnenie v celej výške 8 842,67
eur až 24.03.2023. Na základe nekonania žalovaného mu teda vznikol nárok na úrok z omeškania.

V zmysle rozsudku Krajského súdu Košice, sp. zn. 3Cob/91/2019: „Odvolací súd je toho názoru, že
zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa
§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo
neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení.“

Nárok na úrok z omeškania potvrdzuje aj Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku zo dňa
15.01.2024, č. K., kde uvádza: „K. C. E. má za to, že poisťovňa nekonala v súlade s požiadavkou
konania s odbornou starostlivosťou v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve,
pretože nepostupovala pri dolikvidácii proaktívne. (...) Poisťovňa mala v predmetnom období ukončiť
likvidáciu Poistnej udalosti rozpočtom na základe zdokumentovaného poškodenia vozidla, a to aj bez

čakania na doloženie dokladov o nadobudnutí náhradných dielov“. Národná banka ďalej uvádza: „Na
základe zistených skutočností K. C. E. konštatuje prieťahy pri likvidácii poistnej udalosti, pričom Vám
zo zákona vznikol nárok na úrok z omeškania. Ďalej konštatujeme pochybenie zo strany poisťovne pririešení Vašej sťažnosti na výsledok likvidácie zo dňa 02.04.2023. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
ako aj stanoviska K. C. je nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania.

2. V danej právnej veci upomínací súd dňa 18.03.2024 vydal platobný rozkaz sp. zn. 36Up/436/2024,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu
odpor, žalobca navrhol v konaní pokračovať a vec bola postúpená tunajšiemu súdu a konanie ďalej
vedené pod sp. zn. 7C/44/2024.

Podanie odporu žalovaný odôvodnil tým, že ním a žalobcom je sporná istina vo výške 350,- eur, ktorá
predstavuje žalobcom určenú čiastku náhradných dielov, ktoré mali byt' využité pri oprave poškodeného
motorového vozidla. Má za to, že nárok žalobcu nie je preukázaný, a preto považuje žalobu žalobcu za
nedôvodnú. Po vzniku škody na poškodenom vozidle v dôsledku poistnej udalosti zo dňa 28.08.2022
si žalobca nedal uskutočniť opravu poškodeného motorového vozidla v autoservise, ale požadoval
plnenie rozpočtom. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Prostredníctvom odborného technika

obchodnej spoločnosti E., E., uskutočnil obhliadku vozidla za účelom zistenia rozsahu škody na
motorovomvozidle.Obhliadkyvozidlaboliuskutočnenévdňoch02.09.2022,03.10.2022anáslednedňa
10.11.2022, pričom náklady na opravu boli vypočítané odborným technikom E. na podklade zistených
poškodení. Výška nákladov na opravu, ktorá bude žalobcovi priznaná bola žalobcovi riadne oznámená,
čo žalobca ani nerozporuje. V kalkulácii nákladov sa zároveň v bode 2. a 4. výslovne uvádza: „ Pri

výpočte nákladov na opravu vozidla boli použité aj náhradné diely od iných distribútorov ako sú oficiálni
distribútori originálnych nových náhradných dielov. Jedná sa najmä o: L. M., N., G. J., O.. L., Po doložení
dokladov preukazujúcich nákup náhradných dielov (faktúra, dodací list, pokladničný doklad) a po ich
preverení v prieniku s výsledkami vykonanej obhliadky vozidla po oprave, poisťovňa posúdi možnosť
doplatku za položku náhradné diely. V takomto prípade považujte poskytnuté poistné plnenie podľa tejto

kalkulácie nákladov na opravu rozpočtom za zálohové plnenie.“

V ďalšom uviedol, že priebehu likvidácie poistnej udalosti žalobcu neboli mu doručené žiadne doklady
preukazujúce nákup náhradných dielov, ktoré mali byť použité pri oprave poškodeného vozidla.
Preto nemal preukázaný nákup náhradných dielov vo výške, ktorú požaduje žalobca. K uvedenej

otázke sa vyjadrila aj K. C. E., ako orgán kontroly nad výkonom poisťovníctva, ktorá v odpovedi
na podanie žalobcu zo dňa 15.01.2024 uviedla: ,,K. C. E. zastáva právny názor, v zmysle ktorého,
v prípade, ak žiada poistený /poškodený o preplatenie použitia nových originálnych náhradných
dielov pri oprave poškodeného vozidla, mal by použitie týchto nových originálnych náhradných
dielov pri oprave poškodeného motorového vozidla aj náležite preukázať poisťovni majiteľa vozidla

(havarijné poistenie) resp. poisťovni škodcu (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
náhradného vozidla) Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné preukázať poisťovni pôvod a spôsob
nadobudnutia predmetných náhradných dielov za účelom ich zahrnutia do poistného plnenia. V
skúmanom prípade má za to, že poisťovňa je oprávnená od vás žiadať doklad preukazujúci nákup
originálnych náhradných dielov.“

Poukázal, že vyzval žalobcu na predloženie predfaktúry, aby vedel presnejšie stanoviť výšku nákladov
na opravu vozidla, a to výzvou zo dňa 17.11.2022. Riadne informoval žalobcu už v kalkuláciách, ale
aj napríklad v správe zo dňa 22.06.2023, či správe zo dňa 09.03.2023, že po doložení dokladov
preukazujúcich nákup náhradných dielov (faktúra, dodací list, pokladničný doklad) a po ich preverení

v prieniku s výsledkami vykonanej obhliadky vozidla po oprave, žalovaná posúdi možnosť doplatku
za položku náhradné diely. S poukazom na vyššie uvedené má za to, že jeho zákonom vymedzeným
právom je právo uskutočniť šetrenie poistnej udalosti a preskúmať dôvodnosť vynaložených nákladov
na opravu poškodeného motorového vozidla. Ako poisťovňa má zároveň povinnosť poskytnúť poistné
plnenie len za predpokladu, že je nárok na náhradu škody preukázaný. Na podporu svojich tvrdení

poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/242/2018 zo dňa 28.04.2020.

V ďalšom namietal, že namieta žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania, pričom má za to, že sa do
omeškania so svojím plnením nikdy nedostala, a to s ohľadom na právnu úpravu lex specialis ust. § 11
ods. 6,7,8 zákona o PZP. Žalobca si uplatnil voči nemu nárok na náhradu škody dňa 02.09.2022, pričom

on ukončil šetrenie škodovej udalosti bez priznania poistného plnenia dňa 05.10.2022, t.j. v zákonnej
trojmesačnej lehote v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP. Na podporu svojej argumentácie
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.02.2017, sp.zn. 8Co/321/2015, Najvyššieho
súd Slovenskej republiky zo dňa z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/l45/2017.3. Dňa 13.09.2024, ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, žalobca zobral žalobu čiastočne späť
a to v časti nároku na zaplatenie škody vo výške 292,50 eur, nakoľko žalovanú dňa 16.05.2024 mu sumu

292,50 eur zaplatil. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 57,50 eur a úroku
z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 4 877,16 eur od 06.10.2022 do 24.03.2023, zo sumy 350,-
eur od 25.03.2023 do 16.05.2024, zo sumy 57,50 eur od 17.05.2024 do zaplatenia.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je

žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť, súd preto konanie čiastočne zastavil pokiaľ
sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 292,50 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zápismi o poškodení motorového vozidla

a kalkuláciami nákladov na opravu, oznámeniami žalovaného o poistných plneniach, výzvou žalovaného
na doloženie predfaktúry zo dňa 15.11.2022, stanoviskom K. zo dňa 15.01.2024, výzvou žalobcu zo dňa
09.02.2024 na doplatenie poistného plnenia, vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Dňa 02.09.2022 bola vykonaná zo strany žalovaného obhliadka motorového vozidla značky D. E.,

EV.č. B. vo vlastníctve žalobcu.

Podľa kalkulácie nákladov na opravu, výška nákladov na opravu rozpočtom bola v sume 3 965,51 eur
s DPH, bez DPH vo výške 3 463,05 eur.

6. Dňa 19.10.2022 bola vykonaná zo strany žalovaného prvá doobhliadka motorového vozidla značky
D. E., EV.č. B. vo vlastníctve žalobcu.

Podľa kalkulácie nákladov na opravu, výška nákladov na opravu rozpočtom bola v sume 6 667,21 eur
s DPH, bez DPH vo výške 5 768,68 eur.

7. Dňa 10.11.2022 bola vykonaná zo strany žalovaného druhá doobhliadka motorového vozidla značky
D. E., EV.č. B. vo vlastníctve žalobcu.

Podľa kalkulácie nákladov na opravu, výška nákladov na opravu rozpočtom bola v sume 8 842,67 eur

s DPH, bez DPH vo výške 7 622,43 eur.

8. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 05.10.2022 vystavené žalovaným, žalovaný oznámil
žalobcovi, že dňa 04.10.2022 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu
predkladá žalobcovi výpočet výšky plnenia. Uviedol, že v reakcii na písomný podnet a na základe

doobhliadky pristúpil k dolikvidácii poistného plnenia. Výška poistného plnenia bola 4 877,16 eur.

9. Výzvou zo dňa 15.11.2022 adresovanou žalobcovi, ho žalovaný vyzval na predloženie záväznej
predfaktúry, resp. kalkulácie konečných nákladov na opravu vypracovaných servisom povereným na
prípadné vykonanie opravy poškodeného vozidla.

10. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.03.2023 vystavené žalovaným, žalovaný oznámil
žalobcovi, že dňa 24.03.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu
predkladážalobcovivýpočetvýškyplnenia.Uviedol,žeprivýpočtevýškyplneniabolipriznanéprimerané
náklady na cenu práce vo výške 10,- eur/Nh s DPH, čo poisťovňa považuje za primerané náklady na

opravu vozidla rozpočtom. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál
vypočítaný v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Výška poistného plnenia bola
3 965,51 eur.11. Dňa 07.09.2023 žalobca podal u žalovaného sťažnosť na postup pri šetrení poistnej udalosti zo
dňa 28.08.2022. Uviedol v nej, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z
§ 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a to tým, že šetrenie poistnej udalosti sa ukončilo dňa 24.03.2023, t.j. 205 dní odo
dňa hlásenia poistnej udalosti. V ďalšom uviedol, že poisťovňa nesprávne a neobjektívne určila výšku
škody v jeho neprospech a v kalkulácii nákladov uviedla náhradné diely s nulovou hodnotou. Poistné
plnenie doplatila dňa 27.03.2023, t.j. 130 dní od doručenia posledného dokladu a to až po viacerých
mailových a telefonických urgenciách. Vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 5 000,- eur a na

zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 17.11.2022 zo sumy 4 877,16 eur.

V odpovedi zo dňa 15.01.2024 na podanie žalobcu zo dňa 29.10.2023 K. C. E. uviedla, že že
zastáva názor, že v prípade ak žiada poistený (poškodený) o preplatenie použitia originálnych
náhradných dielov pri oprave poškodeného motorového vozidla, mal by použitie týchto náhradných
dielov pri oprave motorového vozidla aj náležite preukázať poisťovni majiteľa vozidla, resp. poisťovni

škodcu. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné preukázať poisťovni pôvod a spôsob nadobudnutia
predmetných náhradných dielov za účelom ich zahrnutia do poistného plnenia poskytovaného zo strany
poisťovne. Po nadobudnutí náhradných dielov nemôže vzniknúť problém pri následnom preukázaní
pôvodu, originality a nadobúdacej ceny pri oprave. V skúmanom prípade dospela k záveru, že poisťovňa
je oprávnená od žalobcu žiadať doklad preukazujúci nákup originálnych náhradných dielov.

V ďalšom uviedla, že žalovaný nepostupoval v dolikvidácii proaktívne a v od 21.11.2022 do 06.03.2023
nevykonal žiadne úkony smerujúce k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti. Konštatovala prieťahy pri
likvidácii poistnej udalosti, pričom vzhľadom na uvedené vznikol aj nárok na úrok z omeškania. Ďalej
konštatovala pochybenie zo strany poisťovne pri riešení sťažnosti žalobcu za výsledok likvidácie zo dňa

02.04.2023.

12. Výzvou na doplatenie poistného plnenia zo dňa 09.02.2024 žalobca žalovaného vyzval na vyplatenie
sumy 350,- eur za náhradné diely - riadiaca jednotka č. XXXXXXXXXX suma 335,- eur a zadný kryt č.
XXXXXXXXX suma 15,- eur. Uviedol, že námatkovo bola ním táto hodnota zistená, pričom žalovaný

v kalkulácii za tieto dve poškodené diely pridelil hodnotu nula. Uviedol, že absencia týchto položiek
v programe Audatex neznamená, že nemá za tieto položky nárok na náhradu.

13. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 16.05.2024 vystavené žalovaným, žalovaný oznámil
žalobcovi, že dňa 16.05.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe listu

predkladá žalobcovi výpočet výšky plnenia. Uviedol, že ja jedná o dolikvidáciu ND, ktoré neboli
nacenené. Cena ND pri rozpočte ponížená o 20 % z doloženej ceny ND. Výška poistného plnenia bola
292,50 eur.

14. Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že k vzniku škody nedochádza dňom opravy/

kúpy nového dielu, ale už samotným poškodením vozidla, teda už samotnou škodovou udalosťou.
Tvrdenia žalovaného, že nepreukázal nákup a inštaláciu príslušných poškodených dielov na opravené
vozidlo preto nemôže znamenať, žeby mu nárok nevznikol. Svoj nárok v konaní preukazuje inzerátom
o hodnote poškodených dielov – 335,- eur za náhradný diela riadiaca jednotka, pričom je to inzerát
s najnižšou cenou, aký našiel, teda ide o najlacnejší na trhu dostupný diel.

V ďalšom uviedol, že žalovaný mu mal teda nahradiť celú vzniknutú škodu a nie odpočítavať nejaké
percentá z dôvodov, ktoré sám určil. Navyše inštitút dolikvidácie poistnej udalosti je žalovaným
vymyslenou vecou, nič také podľa právnych predpisov neexistuje. Pokiaľ sa týka hodnoty náhradných
dielov je potrebné vychádzať z hodnoty v čase vzniku škody a spochybňuje, žeby v tom čase bol na trhu

dostupný nový diel v hodnote 310,11 eur. Napriek tomu uviedol, že bude akceptovať úhradu sumy 310,11
eur za tento diel. Pokiaľ sa jedná o cenu dielu vo výške 225,- eur, tak poukázal, že inzerát predložený
žalovaným je až z apríla 2024, avšak k poškodeniu vozidla došlo 28.08.2022.

15. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že nakoľko žalobca nepredložil doklad preukazujúci

nákup náhradných dielov, ale len inzeráty o hodnote príslušných poškodených súčiastok, v rámci
dolikvidácie odrátal z cien náhradných dielov uvedených v inzerátoch predložených žalobcom 20 % ich
hodnoty.V ďalšom uviedol, že žalobca predložil v priebehu konania inzerát kde cena za náhradný diel –
riadiaca jednotka, bola uvedená vo výške 335,- eur. On však predložil inzeráty, kde cena predmetného
náhradného dielu je 225,- eur a 310,11 eur, pričom v tomto prípade išlo dokonca o originálny náhradný

diel. V situácii, keď žalobca nepreukázal nákup náhradných dielov, je preto suma ním priznaná
v dolikvidácii poistného plnenia vo výške 292,50 eur, z toho suma 280,- eur je za náhradný diel – riadiaca
jednotka a je v plnom rozsahu adekvátna.

16. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná
udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu
uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne
prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím

poistnej zmluvy alebo neskôr.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez

zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

17. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( ďalej len ,,Zákon“), poistenie zodpovednosť sa vzťahuje
na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za

neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné
plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 6 Zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.Podľa § 11 ods. 7 Zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto

rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 Zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Súd mal v konaní za preukázané, že dňa 28.08.2022 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo
poškodené vozidlo žalobcu. Čas a popis nehody tak ako ju žalobca uviedol v žalobe nebol sporný.
Nebolo tiež sporné, že príčina nehody spočívala v nesprávnej jazde škodcu motorovým vozidlo F.
J., EV č. B., ktorý nestačil zabrzdiť a narazil do zadnej časti motorového vozidla žalobcu. Motorové

vozidlo,ktorénehoduzapríčinilo,bolopoistenénazákladepoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v čase, keď k vzniku poistnej udalosti došlo a to u žalovaného. Žalovaný
potvrdil, že poistná udalosť bola žalobcom riadne nahlásená a bola u žalovaného riadne evidovaná.
Následne žalovaný vykonal ohliadku motorového vozidla dňa 02.09.2022 a výšku škody určil na základe
jeho rozpočtu, pričom žalobca s takýmto postupom poisťovne súhlasil. Ukončil šetrenie poistnej udalosti

a dňa 04.10.2022 vyplatil žalobcovi titulom škody sumu 3 965,- eur.

Vzhľadom na nesúhlas žalobcu s výškou vyplateného plnenia, následne zo strany žalovaného boli
vykonané ďalšie dve obhliadky poškodeného motorového vozidla a to v dňoch 19.10.2022 a 10.11.2022.
Po ich vykonaní žalovaný opätovne vykonal šetrenie poistnej udalosti, nanovo vyčíslil výšku škody

rozpočtom, s čím žalobca opäť súhlasil a vyplatil mu titulom škody ďalšie finančné prostriedky vo výške
4 877,16 eur a to dňa 24.03.2023. Z predloženej kalkulácie výšky škody formou rozpočtu je zrejmé, že na
motorovom vozidle žalobcu boli poškodené a tieto diely: riadiaca jednotka č. XXXXXXXXXX a zadný kryt
č. XXXXXXXXX. Žalovaný titulom preplatenia nákladov na opravu týchto poškodených dielov v kalkulácii
(rozpočte) uviedol sumu 0,- eur.

V priebehu súdneho konania, a to dňa 16.05.2024, žalovaný žalobcovi doplatil sumu 292,50 eur a to
titulom žalobcovi vzniknutej škody na poškodených častiach motorového vozidla a to riadiacej jednotke
č. XXXXXXXXXX (280,- eur) a zadnom kryte č. XXXXXXXXX (12,50 eur).

Tieto skutočnosti medzi stranami konania neboli sporné a súd z nich pri svojom rozhodovaní vychádzal.

21. Po čiastočnom späťvzatí žaloby teda predmetom konania zostal nároku žalobcu na náhradu škody
titulom doplatenia ceny poškodených dielov na jeho motorovom vozidle v dôsledku škodovej udalosti zo
dňa 28.08.2022 vo výške 57,50 eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy
4 877,16 eur od 06.10.2022 do 24.03.2023, zo sumy 350,- eur od 25.03.2023 do 16.05.2024, zo sumy

57,50 eur od 17.05.2024 do zaplatenia.

22. Nárok na náhradu škody vo výške 57,50 eur.

23. Žalovaný sa v súdnom konaní bránil tým, že na strane žalobcu nevznikol nárok na vyplatenie časti

uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 57,50 eur z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo
k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania skutočnosti, že v takejto výške škoda na jeho
strane vznikla. Nepredložil mu, napriek výzvam z jeho strany, žiadny dôkaz o tom, že na opravu jeho
motorového vozidla boli použité náhradné diely v takejto cene.Oproti tomu žalobca uvádzal, že naopak žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, že škoda je nižšia. Poukázal
na postup žalovaného, ktorý ponížil cenu náhradných dielov z požadovanej sumy o 20 % a vyplatil iba

80 % ceny ním požadovanej. Poukázal na to, že v konaní titulom výšky škody predložili obidve strany
sporu iba inzeráty ohľadom výšky škody v danom čase. Tiež uviedol, že bude akceptovať aj poistné
plnenia za náhradný diel – riadiaca jednota, vo výške 311,10 eur.

24. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového

stavu poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do
pôvodného stavu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody
a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným
plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Do úvahy prichádzajú dva spôsoby určenia výšky
peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, ktorú mala vec pred
poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby

si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá poškodenú vec opraviť,
môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny uskutočnených prác a ceny
vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len vtedy, ak skutočne príde ku
zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k jej technickému zhodnoteniu alebo zvýšeniu technickej hodnoty.
Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou

cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu,
zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým spôsobom, totiž hodnotou
opravy.

Škoda, ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. S poukazom na judikát R 25/1990 pri stanovení
výšky náhrady škody spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť

na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci
do pôvodného stavu treba zistiť a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou
udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady
škody vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako
uvedením veci do predchádzajúceho stavu (napr. náklady na obstaranie veci toho istého druhu alebo

podobnej veci).

25. Súd poukazuje, že náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, teda má zabezpečiť
poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Keďže poškodenie motorového vozidla žalobcu
pri dopravnej nehode viedlo nepochybne na strane žalobcu ku vzniku skutočnej škody, pretože jeho

majetkový stav sa znížil o majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby sa motorové
vozidlo uviedla do stavu pred poškodením, má právo na náhradu všetkých nákladov nutných k
obnoveniu prevádzkyschopnosti tohto vozidla. V tomto smere súd ešte konštatuje, že v konečnom
dôsledku ani žalovaný nerozporoval rozsah poškodenia a ani rozsah potrebných opráv na uvedenie
motorového vozidla do opätovnej prevádzky.

26. Ako bolo vyššie uvedené, výška škody vzniknutej žalobcovi s jeho súhlasom bola žalovaným
vyčíslená na základe kalkulácie žalovaného rozpočtom. Z uplatneného nároku na náhradu škody
žalovaný žalobcovi neuhradil iba sumu 57,50 eur. Celkovo mu uhradil za vzniknutú škodu čiastku
9 133,66 eur. Zo strany žalobcu žalovanému nebol predložený žiadny relevantný dôkaz preukazujúci,

že titulom opravy jeho poškodeného motorového vozidla, nad sumu už žalovaným vyplatenú za
poškodenie, mu skutočná škody vznikla. V tomto smere dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a nie na
žalovanom.

Je dôvodné predpokladať vzhľadom na uplynulú dobu, že od času škodovej udalosti dňa 28.08.2022,

je motorové vozidlo žalobcu už opravené a je jazdy schopné. Ak boli na jeho opravu použité
náhradné diely, ktorých cena je vyššia, ako mu žalovaný škodu vyplatil, žalobca v tomto smere súdu
nepredložil žiadny dôkaz a v tomto smere nenavrhol ani žiadne ďalšie dokazovanie. Ako už súd vyššie
uviedol, aj titulom náhrady škody poškodenému z povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel,poisťovateľ poškodenému uhrádza skutočnú škodu, pričom výšku škody so súhlasom poškodeného
vyčísli kalkuláciou na základe rozpočtu, resp. výšku škody určí na základe skutočne vynaložených
nákladov na opravu vozidla preukázaných faktúrou vystavenou servisom za jeho opravu. Aj v prípade

stanovenia výšky škody rozpočtom, poisťovateľ ak poškodený preukáže, že mu škoda vznikla vo vyššej
výške, mu nárok na náhradu škody doplatí.

V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný opakovane žalobcu vyzýval na predloženie dokladov
o tom, že na opravu jeho motorového vozidla boli použité náhradné diely vo vyššej cene, ako bolo

uvedené v rozpočte, avšak žalobca ani v priebehu súdneho konania nepredložil žiadny doklad o tom, že
na jeho starne vznikla skutočná škody vo vyššej výške, ako mu už bola zo strany žalovaného uhradená.
Súd preto dospel k záveru, že na strane žalobcu v tejto časti uplatneného nároku nedošlo k uneseniu
dôkazného bremena, žalobca nepreukázal, žeby na jeho strane mu vznikla skutočná škoda vo výške
57,50 eur a preto v tejto časti žalobu zamietol.

Súd poukazuje aj na záver uvedený v stanovisku K. C. E. zo dňa 15.01.2024 ( čl. 19 spisu), v ktorom
uviedla,žezastávanázor,ževprípadeakžiadapoistený(poškodený)opreplateniepoužitiaoriginálnych
náhradných dielov pri oprave poškodeného motorového vozidla, mal by použitie týchto náhradných
dielov pri oprave motorového vozidla aj náležite preukázať poisťovni majiteľa vozidla, resp. poisťovni
škodcu. Vychádzajúc z uvedeného je nevyhnutné preukázať poisťovni pôvod a spôsob nadobudnutia

predmetných náhradných dielov za účelom ich zahrnutia do poistného plnenia poskytovaného zo strany
poisťovne. Po nadobudnutí náhradných dielov nemôže vzniknúť problém pri následnom preukázaní
pôvodu, originality a nadobúdacej ceny pri oprave. V skúmanom prípade dospela k záveru, že poisťovňa
je oprávnená od žalobcu žiadať doklad preukazujúci nákup originálnych náhradných dielov.

27. Nárok na úroky z omeškania.

28. V prvom rade súd poukazuje, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je viazané k
odseku 6 § 11 uvedeného zákona. Odkazuje na nesplnenie povinností poisťovateľa, ktoré sú vyjadrené
práve v odseku 6 ust. § 11 zákona. Je potrebné v danej sporovej právnej veci vychádzať z uplatneného

nároku žalobcu, ktorý vyplýva z ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý osobitný právny predpis v ust.
§ 11 ods.7 stanovuje, kedy nastane splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ.
Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je plnenie splatné do 15-tich dní, len čo poistiteľ skončil
šetreniepotrebnénazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaplniť(tedavčastipoisťovateľomuznaného
nároku), resp. po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak

z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku
pôvodne neuznaného poisťovateľom, avšak následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie,
ktoréurčujesplatnosťpohľadávkymajúcejsvojzákladvzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná
nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného

nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia
šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ
neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania uplynutím tejto lehoty.

Pre zákon č. 381/2001 Z.z. ako pre špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistenia vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Túto prirodzenú právnu zákonitosť zaviedol zákonodarca v ustanovení § 1 ods. 2. Pravidlo,
aby zákon stanovil inak, nemožno chápať doslovne požiadavkou, aby bol Občiansky zákonník
aplikovaný na všetky prípady, kedy zákon č. 381/2001 Z.z. výslovne jeho aplikáciu nespochybňuje.

Znamená to, že v prípadoch, keď zákon č. 381/2001 Z.z. určuje rozsah práv a povinností odlišne od
Občianskeho zákonníka, je namieste vylúčené použitie zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka,
avšak tam, kde zákon neustanovuje žiadnu odlišnosť od Občianskeho zákonníka, nie je dôvod
neaplikovať Občiansky zákonník. K rovnakým záverom dospela aj právna teória (porovnaj PETRUĽÁK
Martin, ŠULÍKOVÁ Martina: Poistné zmluvy, I. vyd. Praha, C.H. Beck, 2012, s. 265, 375).

29. Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III.ÚS/2014/2020 v náleze zo dňa 14.10.2021
konštatoval, že vzťah poškodeného a poisťovne je vzťahom osobitným, ktorého podstatou je
verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ ide o otázku,od kedy má žalobca nárok na úrok z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným
spôsobom uplatnenej istiny, ústavný súd nepovažoval za správny gramatický výklad ustanovenia
§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení ponúknutý všeobecnými súdmi, podľa ktorého

sa poisťovňa dostala do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania až po tom, ako jej bol
doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento rozsudok stotožnili s
právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods.7 zákona o povinnom zmluvnom
poistení. Podľa názoru ústavného súdu poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na
priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania

bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým
rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti
a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám)
sledovalzvýhodnenieškodcudotakejmiery,žebyjehoomeškanieastýmspojenéúrokyzomeškaniasa
viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Naopak účelom zákona o povinnom zmluvnom

poistení je zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy
žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Preto výklad prijatý
dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky
z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej
úpravy. Podľa ústavného súdu najvyšší súd tiež pochybil, keď pri svojom výklade nezohľadnil relevantné

úniové predpisy (smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES neskôr nahradená smernicou
Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES).

30. Právna úprava v uvedenej oblasti vychádza aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/
EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená
smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidielaokontroleplneniapovinnostipoisteniatejtozodpovednosti
(kodifikované znenie). Všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať

úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal).

Konsolidovaná smernica v bode 40. a 41. odôvodnení uvádza: ,,Okrem toho, že sa zabezpečí, aby
poisťovňa mala svojho zástupcu v štáte, kde má poškodená osoba trvalý pobyt, je vhodné zaručiť,
že poškodená osoba bude mať osobitné právo na rýchle poskytnutie poistného plnenia. Preto by sa

do vnútroštátneho práva mali zaviesť primerane účinné a systematické finančné alebo rovnocenné
administratívne sankcie - ako sú súdne zákazy v kombinácii so správnymi pokutami, pravidelné
hlásenie sa dohliadajúcim orgánom, kontroly na mieste, uverejnenie v národnom úradnom vestníku a v
tlači, dočasné pozastavenie činnosti spoločnosti (zákaz uzatvárania nových zmlúv na určité obdobie),
vymenovanie osobitného zástupcu dohliadajúcich orgánov zodpovedného za monitorovanie, či sa

podnikateľská činnosť vykonáva v súlade so zákonmi o poistení, odobratie povolenia na vykonávanie
takejto podnikateľskej činnosti, sankcie pre riaditeľov a manažment - pre prípad, že poisťovňa
alebo jej zástupca si neplní povinnosť náhrady škody v primeranej lehote. Toto by nemalo brániť
uplatneniu ďalších opatrení - patriacich najmä pod kontrolné právomoci - ktoré sa môžu považovať
za primerané. Podmienkou však je, aby zodpovednosť a vzniknutá škoda boli nespochybniteľné, aby

poisťovňa bola schopná realizovať zodpovedajúce plnenie v predpísanej lehote. Zodpovedajúce plnenie
náhrady by malo byť vyhotovené písomne a malo by obsahovať dôvody, na základe ktorých bola
určená zodpovednosť a škody. Okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z
výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo
v zmienenej predpísanej lehote. Ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú

požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy.

V súlade s tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť poisťovne
alebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody,
ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými

správnymi sankciami. Zároveň smernica výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej osobe
budú vyplatené aj úroky. Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného
plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie, a
v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže nereagovanie na žiadosťpoškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky sankcionované a nad rámec
štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti dostať poškodenej osobe
aj osobitných úrokov.

31.Zrozhodovacejpraxedovolaciehosúduvyplýva,ževýkladomomeškaniapoisťovateľasposkytnutím
plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. sa najvyšší súd (opakovane) zaoberal vo svojich
skoršíchrozhodnutiachsp.zn.1Cdo/225/2021z27.apríla2022,sp.zn.2Cdo/306/2021z25.apríla2022
a sp. zn. 4Cdo/99/2022 z 20. júla 2022, v ktorých tam konajúce senáty dospeli k záveru, že : „poisťovňa

bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia,
podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní
svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie
troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne
došlo“. Správnosť predmetného záveru pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu
ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení potvrdil Ústavný súd Slovenskej

republiky už vo svojich nálezoch, sp. zn. III. ÚS 214/2020 zo 14. októbra 2021 a sp. zn. III. ÚS 309/2020
zo 14. októbra 2021, ktoré predchádzali spomínaným rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktorými došlo k
zrušeniu rozhodnutí najvyššieho súdu.

32. Súd dospel k záveru, že žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na úrok z omeškania v zákonnej

výške v dôsledku omeškania žalovaného z vyplatením žalobcovho nároku na náhradu škody.

33. Po prvotnom ukončení šetrenia zo strany žalovaného dňa 04.10.2022, bola žalobcovi vyplatená
titulom škody suma 3 965,51 eur a to na základe rozpočtu žalovaného, pričom s takýmto spôsobom
vyčíslenia škody žalobca súhlasil. Prvotné šetrenie žalovaný ukončil v zákonnej trojmesačnej lehote

a plnenie žalobcovi vyplatil aj v zákonnej 15-dňovej lehote od ukončenia šetrenia.

Následne vzhľadom na rozporovanie postupu žalovaného pri stanovení rozsahu poškodenia a vyčíslení
výšky škody, žalovaný vykonal ďalšie ohliadky poškodeného vozidla a to dňa 19.10.2022 a 10.11.2022,
vykonal došetrenie poistnej udalosti a vypracoval nové kalkulácie nákladov na opravu zo dňa 19.10.2022

a zo dňa 10.11.2022. Teda ukončil ďalšie šetrenia poistnej udalosti. Vo vypracovaných kalkuláciách
žalovaný prehodnotil rozsah poškodenia motorového vozidla a rozšíril položky – náhradné diely, na ktoré
v dôsledku poškodenia motorového vozidla žalobcu, je potrebné vynaložiť náklady na ich opravu.

Následne bol žalovaný nečinný a až dňa 24.03.2023 ukončil došetrenie poistnej udalosti a žalobcovi

vyplatil titulom škody ďalšiu čiastku vo výške 4 877,16 eur. Nevyplatil mu časť škody vo výške 292,50 eur.
Nečinnosť a omeškanie žalovaného konštatovala aj K. C. E. vo svojom stanovisko zo dňa 15.01.2024,
adresovanému žalobcovi, v ktorom uviedla, že žalovaný nepostupoval v dolikvidácii proaktívne a v od
21.11.2022 do 06.03.2023 nevykonal žiadne úkony smerujúce k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti.

Po vykonaní ďalšej obhliadky dňa 19.10.2022 a stanovení nového rozsahu škody na motorovom vozidle
žalobcu, mal žalovaný podľa názoru súdu vykonať dolikvidáciu v lehote 3 mesiacov a do 15. dní od
ukončenia aj poskytnúť plnenie žalobcovi. Žalovaný tak však vykonal až dňa 24.03.2023, kedy žalobcovi
vyplatil čiastku 4 877,16 eur. Takýmto postupom sa žalovaný dostal do omeškania a to dňom 06.02.2023,
kedynajneskôrdňa05.02.2023bolpovinnýžalobcoviplnenieposkytnúť(3mesiace+15.dnípočítaných

odo dňa 20.10.2022).

Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 6,25
% ročne zo sumy 4 877,16 eur odo dňa 06.02.2023 do 24.03.2023 a zo sumy 192,50 eur odo dňa
25.03.2023 ( dňa požadovaného žalobcom) do dňa 15.05.2024.

Žalobu vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania vzhľadom na uvedené skutočnosti
preto ako nedôvodnú zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V danej právnej veci v časti v ktorej bolo konanie zastavené, zastavenie konania z procesného hľadiska
zavinil žalovaný. Následne súd žalobe čiastočne vyhovel v časti nároku žalobcu na zaplatenie úroku
z omeškania a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu k konaní tak bol v rozsahu 84 %
a žalovaného v rozsahu 16 %. Preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi

nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 68 %. O výške trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.