Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-14C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119208494
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1119208494.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v spore žalobcu: Blava Development,

s.r.o., so sídlom Borská 6, 841 04 Bratislava, IČO: 47 804 653, právne zastúpený: SKLEGAL, s.r.o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava,
so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 5.347,86 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.6.2019 domáha zaplatenia sumy vo výške
5347,86 eur s príslušenstvom titulom odplaty za vecné bremeno. Svoj nárok odôvodnil tým, že je

výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX B. Okresným Ú.Y. O., S.
R. pre S. Ú. P., R.: O. - Q..Č.. P., R.: O. H. U.: (H.)V. Y. „. A. na S. Q., V. Č.W.: XXXX/XX, B. XX Q., P.
V.: G. V. U. K., (H.)V. Y. „. A. na S. Q., V. Č.: XXXX/XX, B. XX Q., P. V.: G. V. U. K.. Na Nehnuteľnostiach
sú umiestnené inžinierske stavby - miestne komunikácie, ktoré sú vo vlastníctve .Tieto skutočnosti
preukazoval listom vlastníctva Č.. XXXX.
2. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutia a to Krajského súdu Bratislava zo dňa 28.5.2012, sp. zn.:
6 Co/154/2012, Krajského súdu Bratislava, zo dňa 3.12.2012 sp. zn.: 6Co/117/2012, Krajského súdu v

Prešove zo dňa 11.12.2012, sp. zn. 6Co/75/2012 Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 13.6.2012 sp.
zn.: 25C/47/2011, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 8C/98/2009 zo dňa 5.3.2014, Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 2056/2009 zo dňa 11.11.2009.
3. Žalobca ďalej uviedol, že s účinnosťou odo dňa 01.07.2009 bolo na nehnuteľnostiach podľa §
4 ods. 1 Zákona zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka Pozemných komunikácií, (ii)vecné
bremeno zriadené podľa § 4 ods. 1 Zákona predstavuje nútené dočasné obmedzenie vlastníckeho
práva Navrhovateľa ako vlastníka Nehnuteľností, pričom dočasnosť takéhoto núteného obmedzenia

je daná ustanovením § 2 a § 3 Zákona; (iii) vlastníkom Pozemných komunikácií umiestnených na
Nehnuteľnostiach je podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona Odporca; (iv) za zriadenie zákonného vecného
bremena podľa § 4 ods. 1 Zákona patrí Navrhovateľovi ako vlastníkovi Nehnuteľností náhrada za
dočasné nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva, a to za celé obdobie v ktorom trvá obmedzenie
vlastníckeho práva; (v)náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva Navrhovateľa vo vzťahu k
Nehnuteľnostiam má povahu opakovaného plnenia.

4. Žalobca si uplatnil nároky v súvislosti so zriadením vecného bremena na nehnuteľnostiach v prospech
odporcu ako vlastníka Pozemných komunikácií a pre účely stanovenia výšky náhrady za obmedzenie
vlastníckehoprávasinechalvypracovaťznaleckýposudokzaúčelomurčeniavýškyobvyklejcenynájmu
v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti. Žalobca preukazoval výšku uplatnenúžalobou znaleckým posudkom č. vypracovaným znalcom č. 144/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorý bol
vyhotovený Ing. Jánom Karelom, PhD., EUR ING, znalcom v odbore stavebníctvom - odhad hodnoty
nehnuteľností.Žalobcasiuplatnilsumu5347,86.-Eurakonáhraduzadočasnéobmedzenievlastníckeho

práva za posledné tri roky ( 1 rok predstavuje sumu 1782,62 Eur.
5. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to ,že vlastnícke právo k V. Y..
„.D. V.. Č.. XXXX/XX U. V.. Č.. XXXX/XX, S.. Ú.. P., žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 29. 7. 2014. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá na sumu 11 880,00 Eur (predmetom
prevodu bol aj pozemok reg. „. V.. Č.. XXXX/XX B. B.Q. XXX Q.). Cena za 1 m2 vychádzala zo sumy

20,00 Eur/m2. Ďalej uviedla, že v čase prevodu boli pozemky reg. „D.“. V.. Č.. XXXX/XX U. V.. Č..
XXXX/XX vedené v operáte katastra nehnuteľností ako zastavané pozemky a nádvoria a už v tom čase
boli zaťažené zákonným vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Pozemky V.. Č.. XXXX/
XX, V.. Č.. XXXX/XX, S.. Ú.. P., boli pôvodne súčasťou PK V. V.. Č.. XXX G.W. B. B. Č.. XXXX U. Y..
Ako vlastníci tohto pozemku boli evidovaní Š.I. J. a jeho manželka S. J., každý v podiele 1. Subjektmi
dotknutými núteným obmedzením vlastníckeho práva boli pôvodní vlastníci PK pozemku V.. Č.. XXX,

nakoľko práve oni boli v jeho obvyklom užívaní obmedzení (pozemok bol vo vložke vedený ako roľa) v
dôsledku výstavby Saratovskej ulice. Žalovaná zastávala názor, že žalobca bol v čase kúpy so stavom
kupovaných pozemkov riadne oboznámený, vedel, že kupuje pozemky pod verejnoprospešnou stavbou
vo vlastníctve žalovaného, navyše zaťažené zákonným vecným bremenom a o tejto úvahe svedčí
aj dohodnutá neprimerane nízka kúpna cena 20 Eur/m2, v ktorej sa premietlo obmedzenie užívania

pozemkov. Časť PK pozemku V.. Č.. XXX, S.. Ú.. P., ktorá nie je zastavaná zostala vo vlastníctve
pôvodných vlastníkov.
6. Žalovaná zastáva názor, že finančná náhrada za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.
z. má byť jednorazová, nemá mať formu opakujúceho sa finančného plnenia, a to aj napriek výhrade
žalobcu, že z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný

strpieť výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Pri uvedenom konštatovaní sa opiera o rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.
k. Co/470/2015-207.
7. Ďalej dôvodil, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby, ktorá
je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na

každého vlastníka zaťaženého pozemku, bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nárok na finančnú
náhradu je len jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý ho vlastnil v čase vzniku
vecného bremena, v danom prípade v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., teda 1. 7. 2009.
8.Žalovanáuplatnilanámietku premlčania naprávažalobcunanáhraduzazriadenievecnéhobremena
s tým, že k premlčaniu došlo 1. 7. 2012.

9. Tvrdí, že žalobca nie je subjektom dotknutým núteným obmedzením vlastníckeho práva a zaťaženie
pozemkov Y.. „. V.. Č.. XXXX/XX U. V.. Č.. XXXX/XX, S.. Ú.. P., bolo žalobcovi zohľadnené pri nízkej
kúpnej cene týchto pozemkov.
10. Zdôraznila, že kúpiť pozemky zaťažené vecným bremenom a zastavené verejnoprospešnou stavbou
s úmyslom získať od žalovaného neprimeranú finančnú náhradu je v rozpore s § 3 Občianskeho

zákonníka, žalovaný pozemky reg. „D., V.. Č.. XXXX/XX U. V.. Č.. XXXX/XX, získal za kúpnu cenu
20,00 Eur/m2, t. z. za výmeru obidvoch pozemkov zaplatil sumu 2 380 Eur, pričom ako náhradu za
zriadenie vecného bremena žiada od žalobcu zaplatiť sumu vo výške 5 347,86 Eur. Tvrdila ďalej ,že
náhradu za zriadenie vecného bremena nie je možné určiť znaleckým posudkom vyhotoveným za
účelom stanovenia všeobecnej hodnoty za nájom pozemkov. Všeobecná hodnota nájmu sa určuje podľa

kapitoly G. prílohy č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Východiskom pre jej určenie je všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa stanovuje podľa prílohy č. 3 tejto
vyhlášky. Všeobecná hodnota vecného bremena sa v zmysle vyhlášky určuje z všeobecnej hodnoty
nájmu podľa odhadu hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre vlastníka.
11. Práva a povinnosti za zriadené vecné bremeno je potrebné vyvodzovať zo zákonnej úpravy vecných

bremien. Vecné bremena zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi
predpismi, na základe ktorých boli zriadené a tieto vecné bremená majú súkromnoprávny prvok. Zákon
č. 66/2009 Z.z. formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno nedefinuje, preto platí, že ide o
jednorazovú náhradu, pričom ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo
takémuto záveru neexistuje. Žalovaná poukázala na to, že vykladanie si inštitútu vecného bremena

obdobne ako bezdôvodné obohatenie, úplne deformuje účel, pre ktorý je vecné bremeno zriaďované.
Výhodnosť, účelnosť a hospodárnosť zriadenia vecného bremena na nehnuteľnostiach spočíva práve v
tom, že je zriadené buď na presne určený čas, alebo jednorazovo.12. Žalovaná zastávala názor ,že vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo ku dňu účinnosti
tohto zákona t. z. ku dňu 01.07.2009 a premlčalo sa v trojročnej premlčacej lehote, považuje žalovaný
celý uplatnený nárok žalobcu za premlčaný.

13. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 16.12.2009, sp. zn.: III. ÚS 237/09-ako aj na konanie ,ktoré je skutkovo a a právne v totožné vo veci
vedenej na tunajšom súde vo veci 23C /74/20216 kde súd na pojednávaní 11.1.2019 pri predbežnom
posúdení veci vyjadril názor, že nárok na náhradu za vecné bremeno zriadené zákonom č, 66/2009
Z.z. považuje za opakované plnení a s takýmto názorom sa žalobca stotožnil. Žalobca ďalej poukázal

na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z 30.06.2010, sp. zn.: 3 Cdo/29/2009 ako ja na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.12.2012, sp. zn. 6Co/75/2012.
14. Žalobca tvrdil, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy V-19658/14 zo
dňa 05.09.2014 a preukazoval to listom vlastníctva č. 6076.Zastával názor, že až v roku 2014 vstúpil
do práv a povinností svojho predchodcu, kedy od neho nadobudol vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam s prislúchajúcimi vecnými bremenami, na základe vyššie uvedenej Kúpnej zmluvy.

Tvrdil, že naplnil definíciu ustanovenia § 151 n ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka,
o vecných bremenách zriadených „in rem“, na základe čoho mu následne vznikol nárok na finančnú
náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený jeho pozemok v jeho vlastníctve .Žalobca
zdôraznil, že tvrdenie žalovaného o premlčaní práva žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena
dňa 01.07.2012 je tak nepravdivé .Považuje konanie žalovanej za v rozpore s dobrými mravmi.

15. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu ako aj
z písomných vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov, na základe ktorých
ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
V konaní bolo nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na J. B. Č.. XXXX
B. Okresným Ú.Y. O., S. R. pre S. Ú. P., R.: O. - Q..Č.. P., R.: O. H. U.: (H.)V. Y. „. A. na S. Q., V.

Č.W.: XXXX/XX, B. XX Q., P. V.: G. V. U. K., (H.)V. Y. „. A. na S. Q., V. Č.: XXXX/XX, B. XX Q., P. V.:
G. V. U. K.. Na Nehnuteľnostiach sú umiestnené inžinierske stavby - miestne komunikácie, ktoré sú vo
vlastníctve .Tieto skutočnosti boli preukazované žalobcom listom vlastníctva č. 6076.

16. Z predloženého znaleckého posudku posudok Ing. Jánom Karelom, PhD., EUR ING, znalcom v

odbore stavebníctvom - odhad hodnoty nehnuteľností vedeného pod č. 144/2014 zo dňa 17.10.2014
bola určená výška obvyklej ceny nájmu v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti na
1 rok 1780.- Eur. Žalobca preukazoval výšku uplatnenú žalobou znaleckým a si uplatnil sumu 5347,86.-
Eur ako náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva za posledné tri roky ( 1 rok predstavuje
sumu 1782,62.- Eur.).

17. Žalovaná zotrvala na uplatnenej námietke premlčania s tým, že vecné bremeno podľa Zákona
č. 66/2009 vzniklo ku dňu účinnosti tohto zákona, t. z. ku dňu 01.07.2009 a premlčalo sa v 3-ročnej
premlčacej lehote. Zastávala názor, že nárok na finančnú náhradu je len jeden a má ho len ten vlastník
zaťaženého pozemku, ktorý ho vlastnil v čase vzniku vecného bremena, v čase účinnosti Zákona č.

66/2009 Z.z., teda 01.07.2009. Zastávala názor, že k premlčaniu došlo 01.07.2012.

18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky (ďalej len „zákon
č. 66/2009 Z. z.“), tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami

vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho
územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a
využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto

zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území.

21. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania súd zistil a tieto skutočnosti neboli ani medzi sporovými
stranami sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na J. B. Č.. XXXX B.
OkresnýmÚ.Y.O.,S.R.preS.Ú.P.,R.:O.-Q..Č..P.,R.:O.H.ako:(i)pozemokregistra„C“evidovanýna
katastrálnej mape, V. Č.: XXXX/XX, B. XX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, (ii)pozemok
registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape, V. Č.: XXXX/XX, B. XX Q., druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria. Na Nehnuteľnostiach sú umiestnené inžinierske stavby - miestne komunikácie,
ktoré sú vo vlastníctve .Tieto skutočnosti boli preukazované žalobcom J. B. Č.. XXXX. Žalobca sa
v tomto konaní domáha zaplatenia za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
predmetných podzemkov za 3 roky vo výške 5347,86.- Eur ( strana 8 žaloby ) ,výška odplaty bola
stanovená znaleckým posudkom a uplatnená žalobou zo dňa 18.6.2019. Súd uvádza, že skutkový stav

medzi stranami nebol sporný. Súd posúdil nárok žalobcu po právnej stránke je nárokom na náhradu za
zriadenie vecného bremena vo verejnom záujme a to na základe § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. dňom
účinnosti zákona, teda dňom 1.7.2009. Žalobca si v konaní uplatnil nároky za obdobie v celkovej sume
5347,86.- eur. S poukazom na § 151n ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. a čl. 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu vo forme zriadenia zákonného

vecného bremena vo verejnom záujme na majetku žalobcu. Žalovaná namietala, že v prípade odplaty za
zákonné vecné bremeno ide o jednorazovú náhradu splatnú dňom zriadenia vecného bremena, pričom
toto právo sa ako premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací obdobnú otázku týkajúcu sa priznávania

primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena riešil v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn.
7Cdo/26/2014, ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré rozhodnutie bolo
uverejnené aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 pod č. R 73/2016.
V tomto rozhodnutí bol vyslovený právny záver, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena
podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným

subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka
zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať
samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik
vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia a v súdnom
konaní ho môže vlastník úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína

plynúť od účinnosti tohto zákona.

26. S poukazom na vyššie uvedené a ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu súd dospel k
záveru, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.
je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Finančná

náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného
plnenia. Nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva má iba pôvodný vlastník
pozemku a v súdnom konaní ho môže úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote,
ktorá začína plynúť od účinnosti tohto zákona. Ďalšiemu vlastníkovi pozemku už takýto nárok nevznikne.
Nárok na finančnú náhradu sa s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka premlčuje

vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť odkedy sa právo mohlo vykonať prvý raz,
t.j. od 1.7.2009 (účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.) a uplynula dňom 1.7.2012. Žaloba bola podaná dňa
18.6.2019 ,teda po lehote.27. Zo žiadnych ustanovení žiadneho zákona nie je možné vyvodiť, že by v rámci pozemkov, na ktorých
sú stavby podľa zákona č. 66/2009 Z. z., mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému
obohateniu, resp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno.

Žalobca si mohol uplatniť náhradu za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote,
a to do troch rokov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t. j. od 01. septembra 2009
(uznesenie NS SR zo dňa 30. novembra 2020, sp. zn. 8Cdo/17/2019).
28. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovanou ,ktorú považuje za dôvodnú s tým, že
nárok žalobcu bol uplatnený až dňa 18.6.2019 teda po uplynutí premlčacej lehoty dňom 1.7..2012 a

preto súd žalobu zamietol. Žalovanou bola vznesená účinne námietka premlčania a preto nebolo možné
žalobe vyhovieť. Súd dodáva, že žalobou uplatnený nárok bolo možné uplatniť na súde prvý krát dňa
01.07.2009, a teda trojročná premlčacia doba uplynula dňom 01.07.2012. Žaloba bola súdu doručená
dňa 18.6.2019, zjavne po uplynutí premlčacej doby a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. Súd záverom uvádza, že návrh na začatie konania vedeného na Ústavnom súde týkajúceho sa
konania o súlade právnych predpisov zák. 66/2009 Z.z. s Ústavou SR bolo vedené pod sp. zn.

Rvp2900/2022 a tento procesný návrh bol už Ústavným súdom SR rozhodnutý dňa 13.12.2023 a
je vedený pod sp. zn. PL. ÚS 18/2023 s tým , že Ústavným súdom SR bol odmietnutý uznesením
Ústavného súdu z 13. decembra 2023, č. k. PL. ÚS 18/2023-17.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na úspech

žalovanej ,avšak súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal pretože zo spisu nevyplývajú
a ani jej nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Akpovinný dobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia