Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Líšková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 64C/111/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424206104
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424206104.2
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, právne zastúpená spoločnosťou TaylorWessing /e/n/w/c advokáti s.r.o.,
IČO: 35 905 832, so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: A. B., narodená XX.X.XXXX,
bytom C. D. XX, XXX XX B., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
r o z h o d o l :
I. Súd návrh žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Mestskému súdu Bratislava IV
dňa 14.6.2024 (pôvodne vedený pod sp. zn. 45 C 18/2024), postúpeným Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 15.7.2024 z dôvodu výlučnej miestnej príslušnosti, sa žalobkyňa domáha voči žalovanej
zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v petite návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie E.
(ďalej ako „predmet záložného práva“ ako aj „nehnuteľnosti“). Zriadenia záložného práva sa žalobkyňa
domáha za účelom zabezpečenia jej peňažných pohľadávok voči F. G., narodený X.X.XXXX, bytom H.
XXX, XXX XX B., uplatnených v konaniach vedených na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-38
Cb 39/2020 vo výške dlžnej istiny v sume 1.088.000,- € s príslušenstvom; v konaní sp. zn. B1-38 Cb
87/2022 vo výške dlžnej istiny v sume 2.797.000,- € s príslušenstvom; v konaní sp. zn. B1-36 Cb 84/2022
vo výške dlžnej istiny v sume 1.832.626,90 € s príslušenstvom a v konaní sp. zn. B1-36 Cb 86/2022 vo
výške dlžnej istiny v sume 2.759.451,83 € s príslušenstvom.
2. Návrh žalobkyňa podala pred podaním žaloby vo veci samej /žaloba o neúčinnosť právneho úkonu –
prevodu nehnuteľností (predmetu záložného práva) z F. G. na žalovanú/, a to z dôvodu obavy ohrozenia
prípadnej exekúcie a zhoršenia právneho postavenia žalobkyne v prípade potencionálneho prevodu
predmetuzáložnéhoprávažalovanounatretiuosobu.Žalobkyňauviedla,žesúdynajejnávrhvpriebehu
mesiacov marec / apríl 2024 vydali niekoľko zabezpečovacích opatrení k nehnuteľnostiam v niekoľkých
súdnych konaniach, a to prakticky na tom istom skutkovom základe, ktorým žalobkyňa odôvodňuje
podanie predmetného návrhu. F. G. sa rýchlym prevodom nehnuteľností na žalovanú ešte 64C/111/2024
2
pred vydaním príslušných uznesení o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, podarilo vyhnúť
následkom týchto zabezpečovacích opatrení a tie preto zostali vo vzťahu k nehnuteľnostiam prakticky
neúčinné. Na základe skutkových okolností týkajúcich sa prevodu nehnuteľností F. G. na žalovanú, bolo
podľa žalobkyne dôvodné tvrdiť, že išlo o právny úkon s blízkou osobou v úmysle ukrátiť uspokojenie
žalobkyňou vymáhanej pohľadávky. Žalobkyňa zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam navrhla
zabezpečiť jej pohľadávky voči F. G. v prípade deklarovania neúčinnosti prevodu nehnuteľností na
žalovanú. V prípade neúčinnosti prevodu nehnuteľností môže tak žalobkyňa uspokojiť svoje pohľadávkyvoči F. G. z nehnuteľností ako z vecí, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z majetku F. G. ako
dlžníka žalobkyne.
3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojila: výpis z LV č. XXXX, I. XXXX
J. I. XXXX pre k. ú. E., žalobu v konaní sp. zn. B1-38 Cb 39/2020 zo dňa 4.5.2020, žalobu v konaní sp.
zn. B1-38 Cb 87/2022 zo dňa 7.10.2022, žalobu v konaní sp. zn. B1-36 Cb 84/2022 zo dňa 29.9.2022,
žalobu v konaní sp. zn. B1-36 Cb 86/2022 zo dňa 7.10.2022, príkaz na prehliadku iných priestorov a
pozemkov zo dňa 26.9.2023, č. PPZ-NKA-OV-2023/496-004-V, zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa
7.11.2023, ČVS: PPZ-14/NKA-BA4-2022, rozhodnutie NBS zo dňa 10.3.2022, mediálny audit - TV,
OOH & RÁDIO BENCHMARKING 2016 - 2019 zo dňa 16.11.2020, odborné stanovisko 2/2021 vo veci
mediálneho auditu spoločnosti Média Strategy, a.s. „TV, OOH & RÁDIO BENCHMARKING 2016 – 2019“
zo dňa 16.11.2020, jeho metodiky a vysvetlenia odbornej terminológie z mediálnej oblasti a mediálneho
auditovania, mediálny audit - PRINT BENCHMARKING 2016 - 2019 zo dňa 16.11.2020, odborné
stanovisko5/2021vovecimediálnehoaudituspoločnostiMédiaStrategy,a.s.„PRINTBENCHMARKING
2016 – 2019“ zo dňa 16.11.2020, jeho metodiky a vysvetlenia odbornej terminológie z mediálnej oblasti
a mediálneho auditovania, znalecký posudok 17/2021 vo veci stanovenia výšky škody pri nákupe
reklamného priestoru vo vybraných celoštátnych televíziách, celoštátnych rádiách a Out of Home (OOH)
reklamy v období od 1.1.2016 do 30.6.2019, znalecký posudok 20/2021 vo veci stanovenia výšky
škody pri nákupe reklamného priestoru v tlačených médiách (print) v období od 1.1.2016 do 30.6.2019,
analyticko-konzultačný materiál: „Zľavy (rabaty) pri predaji reklamného priestoru v médiách; špecificky
Annual Volume Bonus (ročný bonus za objem – AVB“ zo dňa 29.7.2021), uznesenie Mestského súdu
Bratislava III v konaní sp. zn. B1-38 Cb 39/2020 zo dňa 22.3.2024, uznesenie Mestského súdu Bratislava
III v konaní sp. zn. B1-38 Cb 87/2022 zo dňa 22.3.2024, uznesenie Mestského súdu Bratislava III v
konaní sp. zn. B1-36 Cb 84/2022 zo dňa 26.3.2024, uznesenie Mestského súdu Bratislava III v konaní
sp. zn. B1-36 Cb 86/2022 zo dňa 4.4.2024, uznesenie Mestského súdu Bratislava III v konaní B1–38
Cb 39/2020 zo dňa 22.3.2024, uznesenie Mestského súdu Bratislava III v konaní B1-38 Cb 39/2020
zo dňa 22.5.2024, uznesenie Mestského súdu Bratislava III v konaní sp. zn. B1-38 Cb 87/2022 zo
dňa 22.3.2024, uznesenie Mestského súdu Bratislava III v konaní sp. zn. B1-38 Cb 87/2022 zo dňa
22.5.2024, kúpna zmluva zo dňa 15.1.2024, výsledok lustrácie majetku F. G. v katastri nehnuteľností ku
dňu 3.6.2024, výsledok lustrácie majetku manželky F. G. v katastri nehnuteľností ku dňu 3.6.2024.
4. Uznesením zo dňa 17.7.2024, sp. zn. 7 C 49/2024 Okresný súd Banská Bystrica návrh žalobkyne na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd Banská Bystrica vo svojom uznesení poukázal 64C/111/2024 3
na skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len v prospech veriteľa dlžníka, t. j. musí
jednoznačne existovať priamy vzťah strán sporu, kde jedna strana vystupujúca v pozícii navrhovateľa
zabezpečovacieho opatrenia (veriteľ, žalobca) má peňažnú pohľadávku voči osobe povinnej zo
zabezpečovacieho opatrenia (voči dlžníkovi, žalovanému). V danom prípade skonštatoval, že táto
základná zákonná podmienka pre úspešné uplatnenie zabezpečovacieho opatrenia nie je splnená.
Žalobkyňa neosvedčila, že by mala, resp. že má voči žalovanej ako osobe povinnej z navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia nejakú (judikovanú alebo nejudikovanú) peňažnú pohľadávku, z čoho je
zrejmé, že žalobkyňa a žalovaná nie sú v postavení veriteľa a dlžníka. Záložné právo súd nezriaďuje na
zabezpečenie vymoženia peňažných pohľadávok od tretích osôb. Bolo tak v zásade nadbytočné, aby
súd ďalej skúmal, či žalobkyňa osvedčila, ako ďalší zákonný predpoklad nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, reálnosť existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Súd však pre úplnosť dodal, že
žalobkyňaničímnepodložilaaneosvedčilaanisvojuobavu,žezmajetkužalovanejnebudemôcťvymôcť
svoju pohľadávku (voči F. G.) a že exekúcia tejto jej pohľadávky bude ohrozená, ktorá tak zostala len
v hypotetickej rovine.
5. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.7.2024, sp. zn. 7 C 49/2024 podala
odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala, že o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
konal a rozhodoval nepríslušný súd a zároveň namietala, že Okresný súd Banská Bystrica vec
nesprávne právne posúdil, pričom sa nestotožnila so záverom, v zmysle ktorého zabezpečovacie
opatrenie nemožno nariadiť z dôvodu, že návrh smeruje voči tretej osobe, ktorá nie je dlžníkom
veriteľa. Poukázala pritom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.6.2023, sp. zn.
I. ÚS 118/2023, z ktorého vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť aj voči tretej osobe,
pričom súdy sú povinné vždy skúmať konkrétne skutkové okolnosti jednotlivého prípadu. O podanom
odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 14.8.2024, sp. zn. 13
Co 89/2024 tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, kde z odôvodnenia odvolacieho súdu, vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica malnesúhlasiť s postúpením veci z Mestského súdu Bratislava IV a vo vzťahu k tvrdenej možnosti nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia proti tretej osobe odlišnej od dlžníka žalobcu uviedol, že nie je vylúčené,
aby zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené aj proti takej osobe, proti ktorej budú smerovať majetkové
nároky veriteľa ako žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 43/2018-18,
resp. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.6.2023, sp. zn. I. ÚS 118/2023).
6. Po vrátení veci Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.8.2024 predložil spis sp. zn. 7 C 49/2024
Krajskému súdu v Banskej Bystrici podľa § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku vo veci sporu o
miestnu príslušnosť, na rozhodnutie.
7. Uznesením zo dňa 3.9.2024, č. k. 17 NcC 7/2024-372 Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol, že
nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci je dôvodný. Miestne príslušný súd na
prejednanie a rozhodnutie veci je Mestský súd Bratislava IV. Vec bola postúpená Mestskému súdu
Bratislava IV dňa 12.9.2024 a je vedená pod sp. zn. 64 C 111/2024 a po reklamácii zápisu pridelená
pôvodnej zákonnej sudkyni dňa 20.9.2024. XXX/XXX/XXXX 4
8. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
10. Podľa § 343 ods. 3 C. s. p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11.Podľa§344C.s.p.ustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacie
opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15.Podľa§331ods.1C.s.p.návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniasúddoručíostatnýmstranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedouručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním
bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Zabezpečovacie opatrenie nie je konečným rozhodnutím a súd ním na návrh zriaďuje záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka za účelom odvrátenia
nebezpečenstva zmarenia výkonu rozhodnutia z dôvodu, že ak je nárok navrhovateľa zabezpečený
záložným právom, zvyčajne nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia bezprostredne a reálne
nehrozí. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície
veriteľa,resp.zabráneniezhoršeniapozícieveriteľa,keďprostredníctvomnariadeniazabezpečovacieho
opatrenia získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a môže tak pristúpiť k výkonu záložného práva
nauspokojeniejudikovanejpohľadávkyvexekučnomkonanívsúladesustanovením§343ods.3C.s.p.
17. Predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a
iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a 64C/111/2024 5
existencia dôvodnej obavy z ohrozenia, či zmarenia exekúcie. Uvedené predpoklady musia byť splnené
kumulatívne, pričom súd skúma ich splnenie u každého predpokladu jednotlivo, ako aj u všetkých vo
vzájomnej súvislosti. Zároveň súd skúma primeranosť zásahu do majetkových pomerov dlžníka, t. j.
či nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu
neprimeraným spôsobom, teda nad nevyhnutný rozsah.
18. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia (poznámka súdu: ako i osobitnej povahe
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia § 344 C. s. p.) zodpovedá zjednodušený
a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodnebez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle § 185
a nasl. C. s. p. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré
boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. V záujme prevencie zmarenia účelu neodkladného
opatrenia doručí súd návrh na jeho nariadenie ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo
neodkladné opatrenie nariadené. O samotnom návrhu je pritom povinný rozhodnúť v zákonnej lehote
30 dní od doručenia úplného návrhu, s výnimkou návrhu vo veci domáceho násilia podľa § 325 ods. 2
písm. e/ C. s. p., o ktorom musí súd rozhodnúť do 24 hodín.
19. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (poznámka súdu: ako aj o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia § 344 C. s. p.) rozhoduje súd vždy
uznesením, a to aj v prípade, ak má návrh povahu podania vo veci samej. Proti uzneseniu, ktorým bolo
neodkladnéopatrenienariadenéaleboktorýmbolnávrhnajehonariadeniezamietnutý,jevzmysle§357
písm. d/ C. s. p. prípustné odvolanie. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné odvolanie podľa § 357 písm. b/ C. s. p. iba vtedy, ak ide o návrh vo veci samej.
Odvolaním možno napadnúť aj uznesenie súdu prvej inštancie o zrušení neodkladného opatrenia podľa
§ 334 a § 335 ods. 1 C. s. p. Proti iným uzneseniam, vydaným v súvislosti s neodkladným opatrením,
nie je odvolanie prípustné.
20. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (poznámka súdu: ako aj návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia § 344 C. s. p.) je podaním vo veci samej
vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej
petitórnej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu (stáva sa
vecou samou). Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby.
Uvedené kritériá spĺňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samostatný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný
žalobou.
21. Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia (poznámka súdu: ako aj návrhov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia § 344 C. s. p.) nemá
teda charakter podania vo veci samej. Charakter podania vo veci samej nemá ani predmetný návrh
žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže smeruje k rozhodnutiu, ktoré vykazuje
charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a prípadné samotné nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia by nekonzumovalo vec samu (nestalo by sa vecou samou). 64C/111/2024
6
22. Žalobca zabezpečovacieho opatrenia - sudcovského záložného práva, musí v návrhu na jeho
zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež
dôvodnosť predpokladu, že budúca exekúcia na vymoženie jeho pohľadávky bude zmarená, pričom
nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia pohľadávky
veriteľa, preto sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu
byť len také skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia na vymoženie
tejto pohľadávky, mohol byť zmarený. Na strane žalovaného (dlžníka), môže byť dôvodom zriadenia
sudcovského záložného práva, také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie jeho majetku, ktorý
je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou ovplyvňuje jeho
majetkové pomery. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca poskytnúť súdu také
dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia
exekúcie. Dokazovanie sa v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva,
avšak súd musí mať osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal preto žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré
jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
23. Súd po posúdení návrhu žalobkyne na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu
pripojených listín, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, tvoriacich prílohy predmetného návrhu na
nariadeniezabezpečovaciehoopatrenia,ktorýmižalobkyňapreukazujedôvodnosťnávrhunanariadenie
zabezpečovaciehoopatrenia,konštatuje,žetomutonemožnovyhovieť,nakoľkoniesúsplnenézákladné
podmienky pre vydanie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Z podaného návrhu súd zistil, že
žalobkyňa sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej,
za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok, ktoré má žalobkyňa voči F. G., narodený X.X.XXXX,
bytom H. XXX, XXX XX B. (nie voči žalovanej) a ktoré si uplatňuje v súdnych konaniach vedených na
Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-38 Cb 39/2020 vo výške dlžnej istiny v sume 1.088.000,-
€ s príslušenstvom; v konaní sp. zn. B1-38 Cb 87/2022 vo výške dlžnej istiny v sume 2.797.000,- €
s príslušenstvom; v konaní sp. zn. B1-36 Cb 84/2022 vo výške dlžnej istiny v sume 1.832.626,90 € spríslušenstvom a v konaní sp. zn. B1-36 Cb 86/2022 vo výške dlžnej istiny v sume 2.759.451,83 € s
príslušenstvom. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej odôvodnila tým, že F.
G. rýchlym prevodom nehnuteľností na žalovanú, ktorá je blízkou osobou F. G., mal v úmysle ukrátiť
uspokojenie vymáhanej pohľadávky žalobkyne vo vyššie uvedených súdnych konaniach. Žalobkyňa
tvrdila, že zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, by boli
zabezpečené jej pohľadávky voči F. G. v prípade deklarovania neúčinnosti prevodu nehnuteľností na
žalovanú. Tento návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva z dôvodu obavy z ohrozenia
prípadnej exekúcie a zhoršenia jej právneho postavenia v prípade potenciálneho zbavenia sa majetku
(nehnuteľností pôvodne patriacich F. G.) žalovanou, a teda prevodom nehnuteľností na ďalšiu osobu.
24. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala existenciu a trvanie peňažného nároku voči F. G.. Osvedčila
ajskutočnosť,žesajejdlžníkF.G.zbavovalmajetkuscieľomukrátiťuspokojenievymáhanejpohľadávky
žalobkyne prevodom nehnuteľností na tretiu osobu, t. j. žalovanú, ktorá je blízkou osobou dlžníka
žalobkyne, a teda F. G. a 64C/111/2024 7
tieto nehnuteľnosti sú preukázateľne vo vlastníctve žalovanej. Ak by súd dospel k záveru, že možno
vydať zabezpečovacie opatrenie aj voči tretej osobe (v danom prípade voči žalovanej), ktorá je osobou
odlišnou od osoby dlžníka (v danom prípade F. G.), uvádza, že nebol splnený predpoklad pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní
obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu.
Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by
mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Súd z predložených listinných dôkazov nemal za osvedčené,
že by zo strany žalovanej dochádzalo ku konaniu, ktorým by sa zbavovala, resp. mienila zbaviť
nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou, a ktoré pôvodne boli vo vlastníctve F. G.. Žalobkyňa sa len
domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený. Žalobkyňa svoje tvrdenia podľa názoru súdu relevantným
spôsobomneosvedčila,pretotietoaninemôžubyťdôvodomnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.
Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu neopísala žiadne konkrétne
konanie, ktorého sa má žalovaná dopúšťať, ktoré by, čo i len v náznakoch smerovalo k zmenšovaniu jej
majetku v podobe prevodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na ďalšiu osobu. Žalobkyňa súdu vôbec
neuviedla, že by disponovala akýmikoľvek informáciami, osvedčujúcimi alebo aspoň naznačujúcimi
vyššie uvedený postup žalovanej Nebolo preto osvedčené také správanie žalovanej, ktoré by smerovalo
k spôsobeniu ujmy na právach žalobkyne a už vôbec nie také, ktorého následky by hrozili bezprostredne.
Možno konštatovať, že len existencia konkrétnej skutkovej a právnej situácie teoreticky umožňujúcej
zásah alebo obmedzenie práva, nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ
nie je osvedčené konkrétne ohrozenie práva (prípadne už jeho porušenie) konkrétnym skutkovým
konaním subjektu, voči ktorému sa žalobca v konaní predbežnej ochrany domáha. Zároveň žalobkyňa
ničím nepodložila a neosvedčila ani svoju obavu, že z majetku žalovanej nebude môcť vymôcť svoju
pohľadávku (voči F. G.) a že exekúcia tejto jej pohľadávky bude ohrozená.
25. S poukazom na uvedené zistenia súdu, z dôvodu, že neboli splnené zákonné predpoklady pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na podklade ktorých by mohlo byť zabezpečovacie opatrenie
nariadené, súd podľa § 328 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p. návrh žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
26. Súd záverom dodáva, že rozhodnutie o tomto návrhu nezakladá prekážku rozhodnutej veci a v
prípade, že žalobkyňa zistí a osvedčí skutočnosti, že žalovaná vykonáva konkrétne úkony v snahe
zmenšovať svoj majetok alebo v snahe zbavovať sa ho, nič nebráni žalobkyni podať opätovne návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 a nasl. C. s. p.
27. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. 64C/111/2024 8
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.
s. p. a contrario tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom žalobkyne na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriznal, hoci táto mala v konaní plný úspech, avšak žalovanej
žiadne trovy konania preukázateľne nevznikliPoučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.