Uznesenie – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/148/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319202129
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2319202129.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľa (manžela, otca):
A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C., v konaní zastúpený: JUDr. Lucia Gašpieriková,
advokátka, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti manželke navrhovateľa (matke): D. B. E., F. G.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. - F., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po

rozvode manželstva k medzičasom už plnoletému (osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti): B.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. D. XXXX/XX, C., zastúpený JUDr. Lucia Gašpieriková, advokátka, so
sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. č. k.
22P/79/2019-2562 zo dňa 30. mája 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 22P/79/2019-2676 zo
dňa 10. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd konanie o úpravu styku na čas po rozvode k medzičasom plnoletému B. z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým prvým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania uzavreté dňa 12.11.2011 v Sládkovičove, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Sládkovičovo, vo zväzku X, ročník 2011, strana 231, pod por. č. 22 rozviedol; maloletého syna
na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok; súd matku zaviazal na platenie výživného na maloleté dieťa

sumou 500,- eur mesačne splatné k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti
tohto rozsudku; styk matky upravil tak, že je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každú prvú
sobotu v kalendárnom mesiaci od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa
v určenom čase prevziať pred bydliskom otca a v určenom čase maloleté dieťa pred bydliskom otca
odovzdať otcovi späť. Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť a žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 18, § 19 ods. 1, 2, § 22, § 23 ods.
1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 a 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) vecne rozsudok odôvodnil tým, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa -manžela na rozvod manželstva bol podaný
dôvodne, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne

narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta
2018, kedy manželka navrhovateľa opustila spoločnú domácnosť. Od augusta 2018 manželia spolu
nehospodária a ani spolu intímne nežijú. Kvalifikáciu rozvratu manželstva súd posudzoval tiež podľa
toho, ako sa tento rozvrat prejavuje na plnení spoločenského účelu manželstva. Pri posudzovaní tejto
otázky hodnotil predovšetkým funkcie, ktoré manželstvo a ním založená rodina plní, prihliadol pritom na

ust. § 1 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a
ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, pričommanželstvo je harmonické a trvalé spoločenstvo, v ktorom sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov netvorí harmonické a trvalé spoločenstvo

už niekoľko rokov, manželia si vzájomne nepomáhajú, nekomunikujú spolu, manželia si boli vzájomne
neverní. Navrhovateľ uvádzal ako dôvod na rozvod manželstva neveru zo strany manželky s jeho
najlepším kamarátom, ktorú manželka potvrdila a uviedla, že udržiavala intímny pomer trvajúci asi rok
do 11/2018. Manželka navrhovateľa uvádzala navrhovateľovo agresívne správanie, užívanie alkoholu
a drog, neveru navrhovateľa s prostitútkami. Navrhovateľ pred vyšším súdnym úradníkom Okresného

súdu Bratislava II. potvrdil, že mal sex za peniaze s prostitútkami. Súd má za to, že príčinou rozvratu
manželstva boli nevery zo strany oboch manželov, keď obaja potvrdili, že si boli navzájom neverní.
Agresívne správanie navrhovateľa voči manželke ani alkoholizmus a užívanie drog navrhovateľa v
konaní nebolo preukázané, keď sama manželka navrhovateľa uviedla, že sa od viacerých známych
dozvedela, že manžel užíval drogy, avšak mená osôb, ktoré by toto vedeli potvrdil súdu uviesť nechcela.
Svoje tvrdenie o tom, že ju mal manžel fyzicky napádať nepreukázala.

3. Počas konania nedošlo k obnoveniu ich spolužitia, ani k zlepšeniu ich vzájomných vzťahov.
Vykonaným dokazovaním, a to návrhom navrhovateľa, vyjadrením manželky navrhovateľa k návrhu,
výsluchom účastníkov a vzájomným postojom účastníkov ku konaniu ako aj k sebe navzájom a
to počas celého konania, mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi

účastníkmi konania, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel vyplývajúci
z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, hospodárskej, manželia spolu nežijú, ani spolu
nehospodária, intímne sa nestýkajú, vzájomne si nepomáhajú, spoločne sa nestarajú o potreby
domácnosti, nepodieľajú sa spoločne na uspokojovaní potrieb rodiny, navzájom nekomunikujú. Tento
stav trvá od augusta 2018 a do rozhodnutia súdu sa nezmenil. Rozvod v tomto prípade nebude ani v

rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, aj keď úplná rodina je prioritou a základom pre riadny zdravý
fyzický a duševný vývin maloletých detí. Je však podstatné, aby dieťa vyrastalo v prostrední lásky a úcty.
Vzhľadom na vyššie uvedené nie je reálne očakávať, že manželstvo si bude do budúcna plniť svoje
poslanie. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom a ako také
nemôže plniť v budúcnosti žiadnu zo svojich funkcií.

4. Súd na základe uvedených skutočností v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo
účastníkov konania rozviedol. V časti úpravy styku uviedol, že upravil styk maloletého s matkou, napriek
tomu, že ide o dieťa vo veku 16 rokov. Súd tak urobil preto, že napriek tomu, že maloletý má 16 rokov
je toho názoru, že potrebuje oboch rodičov, pričom súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa maloletý

nestretával s matkou. Zároveň súd mal preukázané, že matka má záujem o maloletého a nebolo by
v záujme maloletého, aby maloletý a matka prestali komunikovať úplne. Súd takisto bral do úvahy
vyjadrenie maloletého, ktoré uviedol dňa 23.03.2022, a to, že to že nechodí k mame nesúvisí s tým,
čo sa deje, ale že sa mu nechce a nie z dôvodu mamy, ale preto, že je lenivý, nechce sa mu ísť mimo
komfortnej zóny. Vzhľadom k uvedenému súd upravil styk matky s maloletým raz mesačne na niekoľko

hodín s tým, že takto bude mať matka a maloletý priestor na to, aby sa obnovil ich vzťah a bude iba na
nich,čitentopriestorvyužijú.Zároveňsúduviedol,žeupravilstykibanajedendeňvmesiaciaďalejbude
na matke a maloletom, či sa budú stretávať aj častejšie. Súd je však toho názoru, že síce je potrebné
vytvoriť príležitosť tak pre matku ako aj maloletého na obnovenie ich vzťahu, ale zároveň vzhľadom k
veku maloletého by častejšie striktne upravený styk matky s maloletým bol kontraproduktívny.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie manželka navrhovateľa z dôvodov podľa ust.
§ 365 ods. 1 v zmysle písm. a) b), d), e), f), g) a h) Civilného sporového poriadku s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie. Uviedla, že príčinou rozvratu manželstva nebola jej nevera,
ide o nepravdivé a klamlivé a zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa. Je to práve navrhovateľ, ktorý počas

celého ich vzťahu mal mimomanželské pomery s inými ženami, za ktoré si častokrát platil. Svoju neveru
navrhovateľ priznal aj v SMS komunikácii medzi ňou a navrhovateľom. Ďalej uviedla, že je nesporné zo
zápisníc, že maloletý chce byť s mamou a k otcovi chodiť podľa vlastného uváženia, resp. voľby. Toto je
v príkrom rozpore toho ako to prezentuje otec, resp. ako sa naposledy vyjadril samotný konajúci súdu
dňa 23.05.2022. Vyjadrila sa k majetkovým pomerom účastníkov.

6. V ďalšom poukázala na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. K časti týkajúcej sa zverenia a úpravy styku uviedla, že navrhovateľ vo svojom podaní najprvžiadal zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom následne svoj návrh
upravil a domáhal sa už len úpravy styku s maloletými deťmi. Navrhovateľ taktiež nerešpektuje ich
dohody ohľadom styku s maloletým, pretože odvtedy ako išiel maloletý v septembri k otcovi, otec

maloletéhonevrátildojejstarostlivostitak,akosadohodli,niekoľkokrátmaloletéhočakala,keďmalprísť,
ale neprišiel a ani mi nedali vedieť, že zostáva u otca, hoci mu otec nedovolil, aby sa ku nej vrátil, ani aby
bol s ňou v kontakte, za čo maloletému kúpil drahé veci. Okresný súd predbežne upravil styk odporkyne
s maloletým v rovine, že zveruje dieťa do starostlivosti otca, bez toho aby vyhodnotil spôsobilosť otca
vykonávať starostlivosť o maloletého ako upravujú právne predpisy a ako je analyzované nižšie. Pokiaľ

ide o vzťah navrhovateľa k maloletému, už počas spolužitia sa o maloletého starala predovšetkým ona.
Podľa správy zo psychologického vyšetrenia dňa 23.07.2019 v MEDICETRUM, A. D. H. – detský klinický
psychológ, maloletý uviedol: „Nemám rád otca... už s ním nežijeme. Vadí mi, ako sa k nám správal,
často sme si museli s mamou pomôcť, keď bol nespravodlivý. Kým som žil s otcom, horšie som sa
učil ...posledným rokom som si výrazne zlepšil známky“, v závere tejto správy psychológ uvádza: „K
matke má B. vrúcny vzťah, otca odmieta a nechce sa s ním stretávať“ a ako najobľúbenejších členov

rodiny uviedol matku a sestru. Na túto skutočnosť konajúci súd nijako nereflektoval. Ďalej z Úradného
záznamu vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 12.08.2019 vyplýva,
že maloletý nemá dobrý vzťah s otcom, lebo ho sklamal a nemá v ňom viac dôveru, vyhýba sa mu
a nechce, aby za ním otec chodil, otec ho ponižuje - nakoľko mu stále hovorí, že má vygumovaný
mozog, otec sa ho snaží získať kupovaním drahých vecí, otec jeho aj mamu fyzicky napadol, pričom

maloletý podrobne popísal skutok, otec sa viackrát chválil, že má kvalitné drogy (kokaín), otec sa často
opil, otec má doma ruskú zbraň AK 47 (kalašňikov), maloletý si absolútne nevie predstaviť striedavú
starostlivosť, maloletému sa nepáčilo ako sa otec správal k mame, ako jej ubližoval, ponižoval ju, urážal
ju na každom, kroku čo sa ho veľmi dotýkalo. Z výsluchu maloletého zo dňa 03.07.2020 v tomto konaní
vyplýva, že maloletý chce byť u matky, že otec pije, je agresívny a žije s milenkou. Manželovu neveru

chcela v súdnom konaní ďalej preukázať aj už viackrát navrhovaným výsluchom p. D. D., ktorá jej počas
ich spolužitia s odporcom pomáhala starať sa o deti. Súd však na tieto skutočnosti a tento dôkaz nijakým
spôsobom nereflektoval a nevykonal ho. Z vyššie uvedeného ako aj obsahu spisového materiálu, tak
isto aj z navrhovaných dôkazov zo strany odporkyne, ktoré sú obsahom jej vyjadrení je zrejmé, že
súd bol v tejto súvislosti nečinný a ignorantský, pričom indikovanie pravdivosti týchto tvrdení si súd

mohol odvodiť z odmietnutia podrobiť sa testom na drogy zo strany navrhovateľa, resp. nepredvolania
svedkov, ktorí by dané skutočnosti mohli dosvedčiť, ako aj kompletné odignorovanie previerky výpovedí
maloletého pred orgánmi socialnoprávnej ochrany. Je potrebné poukázať na to, že ako odporkyňa tak aj
navrhovateľ spočiatku navrhovali znalecké dokazovanie vo vzťahu k maloletému, avšak súd na toto bez
náležité odôvodnenia nereflektoval až následne navrhovateľ od tohto dôkazu upustil s odôvodnením,

že odporkyňa bude požadovať kontrolný znalecký posudok. Súd k uvedenému odôvodneniu zmeny
procesného postoja zo strany navrhovateľa nijakú právnu úvahu a ani činnosť nezaujal. Okresný súd
nerešpektoval názor A. D. H. – detský klinický psychológ a celkom odignoroval návrh na vyšetrenie stavu
I. J. D., A., keď počas celého konania nedošlo ani k jedinému pokusu o riadne vyšetrenie aktuálneho
stavu jej dieťaťa zo strany nezávislého odborníka a už vôbec sa okresný súd nezaujímal o možnosti

obnovy vzájomného vzťahu odporkyne s jej dieťaťom. Poukázala na rozsudok ESĽP vo veci Ignaccolo-
Zenide proti Rumunsku z 25.01.2000, sťažnosť č. 31679/96 alebo rozsudok vo veci Voleský proti Českej
republike z 29.06.2004, sťažnosť č. 63627/00, bod 118.

7. Pokiaľ v konaní maloletý uplatňoval svoje participačné práva a vyjadril svoj názor neznamená to

automaticky, že súd si tento názor bez ďalšieho a bez vyhodnotenia ďalších skutkových okolností
osvojí. Názor dieťaťa by mal byť v tomto prípade hodnotený s poukazom na sociálnu situáciu, povahu
konania, konkrétne životné skúsenosti dieťaťa a úroveň podpory zo strany dospelých. Zdôraznila
toxicitu prostredia, v ktorom je v súčasnosti maloletý vychovávaný a to aj s akcentom na násilné
správanie otca. V ďalšom poukázala na nezodpovedné konanie otca ohľadom školy maloletého,

v dôsledku ktorého sa výška poplatku na školu mala zvýšiť a nevedie syna k zodpovednému plneniu si
povinností. Poukázala na to, že v tomto konaní konajúci súd flagrantne porušuje princíp rovnosti zbraní.
Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu i Najvyššie súdu ohľadom dokazovania, tiež poukázala
na to, že nie je možné dôvodiť, či sa konajúci súd vysporiadal alebo stotožnil s argumentáciou
procesných strán o vykonaní, resp. nevykonaní dôkazu. Platí tiež, že súd je povinný uviesť v rozhodnutí

dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05,
III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Uvedené vo svojom odôvodnení hrubo zanedbal. Súd sa nijako
vo svojom odôvodnení nevysporiadal so skutočnosťami a návrhmi odporkyne, pričom navrhovateľ máväčší priestor na vyjadrovanie v rámci pojednávaní, ktoré sú plné útočných klamstiev a urážok, avšak
pokiaľ ide o jeho výsluch, tomu sa vyhýba alebo odmieta vypovedať a počas jeho výsluchu je agresívny
a súd vypočúva viac mňa ako navrhovateľa.

8. Svoje odvolanie doplnila manželka navrhovateľa podaním zo dňa 26.10.2022, keď uviedla, že dňa
28.09.2022 sa uskutočnilo pojednávanie vo veci úpravy styku maloletého pod sp. zn. 27P/158/2021,
na ktorom zazneli nové a podstatné skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V tomto konaní otec dieťaťa konštatoval, že sa o dieťa náležite stará. Uvedené tvrdenia však

nezodpovedajú skutočnosti, nakoľko ide o vyfabrikované tvrdenia, ktoré majú poukázať na to, že otec
sa o dieťa náležite stará, resp. ho vychováva. Otec dieťaťa nechodí s dieťaťom na pravidelné prehliadky
k zubnému lekárovi, resp. ani praktickému doktorovi, čo je v príkrom rozpore s jeho vyššie uvedenými
tvrdeniami, pretože by záznam o zdravotnom úkone bol zaznamenaný v tejto aplikácii, ktorá slúži ako
evidencia zdravotníckych úkonov, pričom je nesporné, že k nijakej konzultácii s praktickým lekárom
maloletéhonedošlo.Zdravotnýstavjejsynajepodlomenýanijakýmspôsobomoňomniejeinformovaná

zo strany otca, nevie čo sa so synom deje, keďže z vlastnej iniciatívy sa jej ozve až výnimočne, resp.
na jej telefonické hovory žiadnym spôsobom neodpovedá prípadne nereaguje. V ďalšom poukázala na
obchodovanie syna s kryptomenami a na nezodpovedné správanie otca ohľadom zdravotného stavu
syna.

9.Kodvolaniumanželkysavyjadrilnavrhovateľ.Uviedol,žemanželkoupodanéodvolaniejenedôvodné,
nie sú naplnené ani odvolacie dôvody, ktoré v ňom len zdanlivo uvádza. Manželka navrhovateľa opäť len
zosumarizovala jej niekoľko krát tvrdené skutočnosti, ktoré uvádzala už aj v priebehu súdneho konania.
Pokiaľ ide o výrok II., ktorým súd zveril mal. B. do osobnej starostlivosti otca, s týmto sa taktiež v plnom
rozsahu stotožňuje. Má za to, že súd presvedčivo a vyčerpávajúco v odôvodnení zodpovedal všetky

relevantné otázky týkajúce sa zverenia mal. B. do osobnej starostlivosti, vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach. Mal zato, že manželka navrhovateľa uviedla odvolacie dôvody bez náležitého
odôvodnenia, napádaný rozsudok považuje za vecne a právne správny a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 22P/79/2019-2562 zo dňa 30.5.2022 potvrdil.

10. K vyjadreniu navrhovateľa sa vyjadrila manželka navrhovateľa, ktorá zopakovala svoju
argumentáciu uvedenú v odvolaní a uviedla, že zverenie maloletého do starostlivosti otca považuje
za nedostatočne odôvodnené a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Poukázala na to, že v návrhu
otca na rozvod sú opakovane uvádzané nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti a klamstvá, z ktorých
väčšina nebola preukázaná a ide iba o výmysly otca dieťaťa. Otec je nezrelou osobnosťou, neschopnou

samostatného rozhodovania, psychicky labilný, s narcistickou poruchou osobnosti. Koná pod vplyvom
alkoholu, psychiatrických liekov a tiež pod vplyvom svojej právnej zástupkyne. Vyjadrila sa aj k otázke
vyživovacej povinnosti.

11. Na odvolanie matky odvolací súd rozhodol svojím rozsudkom pod č.k. 23CoP 107/2022-2873 zo dňa

26. apríla 2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej vo výroku I. a II. potvrdil.
Výrokom II. rozsudok súdu prvej inštancie sa vo veci samej vo výroku IV. zmenil tak, že matka je počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každú prvú a tretiu sobotu
v kalendárnom mesiaci od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa v určenom
čase prevziať pred bydliskom otca a v určenom čase maloleté dieťa pred bydliskom otca odovzdať otcovi

späť. Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. Výrokom III. rozhodol tak, že vo
zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie ruší a v zrušenom rozsahu a vracia súdu prvej inštancie
na nové konanie a nové rozhodnutie.

12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala matka v zákonnej lehote dovolanie a to voči výroku I.

(v časti, kde súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, kde na čas po rozvode manželstva zveril
maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok) a výroku II. ( kde odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej vo výroku IV., to je v časti úpravy styku), keď dovolací súd svojím rozhodnutím pod sp. zn.
1CdoR/4/2024zodňa25.septembra2024, výrokomI.dovolanieprotivýrokuI.rozsudkuKrajskéhosúdu

v Trnave z 26. apríla 2023 sp. zn. 23CoP/107/2022-2873 (ktorým potvrdil výrok II. rozsudku Okresného
súdu Galanta z 30. mája 2022 č.k. 22P/79/2019-2562, ktorým maloletého syna na čas po rozvode zveril
do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok) odmietol a výrokom II. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 26. apríla 2023 sp. zn.23CoP/107/2022-2873 vo výroku II., ktorým zmenil výrok IV. rozsudku Okresného súdu Galanta z 30.
mája 2022 č.k. 22P/79/2019-2562 tak, že matka je počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku oprávnená
stretávať sa s maloletým dieťaťom každú prvú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci od 10:00 hod. do

18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa v určenom čase prevziať pred bydliskom otca a v
určenom čase maloleté dieťa pred bydliskom otca odovzdať otcovi späť. Otec je povinný maloleté dieťa
na styk s matkou riadne pripraviť, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( § 362

ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §
359 CSP ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods.
1 CSP ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a to v časti zrušenej dovolacím
súdom, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru, že konanie o úpravu styku
na čas po rozvode k medzičasom plnoletému B. je dôvodné zastaviť.

14. V priebehu konania došlo k právnej skutočnosti, na ktorú odvolací súd musel prihliadať a nemohol
v konaní o úpravu styku na čas po rozvode manželstva ďalej pokračovať z dôvodu, že maloletý B.
nadobudol dňa XX. XXXX XXXX plnoletosť. Preto vo vzťahu k úprave styku toho času plnoletého syna
rozhodol tak, že konanie o úpravu styku na čas po rozvode k medzičasom plnoletému B. zastavil s

poukazom na ust. § 161 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

17. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

18. Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa, teda nadobudnutím jeho spôsobilosti vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, zaniká účinnosť výroku rozsudku súdu o zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti, účinnosť výroku o styku, zastupovaní a správe majetku. Tieto výroky upravujú
výkon rodičovských práv a povinností, ktoré patria len rodičovi vo vzťahu k maloletému dieťaťu a nie

kdieťaťu,ktoréužnadobudloplnoletosť,atýmajspôsobilosťnaprávneúkonyvplnomrozsahu.Naopak,
účinnosť výroku o určení vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu zostáva zachovaná aj po nadobudnutí
plnoletosti dieťaťa, pričom zákon jej zánik viaže na skutočnosť, či dieťa je alebo nie je schopné samo
sa živiť.

19. Plnoleté dieťa je samo schopné v plnom rozsahu zastupovať svoje záujmy a rozhodovať o výkone
svojich práv a povinností. V dôsledku uvedeného, už samo plnoleté dieťa má možnosť rozhodnúť či
a v akom rozsahu bude prebiehať jeho styk s rodičom.

20. S ohľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. § 161 ods. 2 CSP a § 10 ods. 2 CMP

konanie o úprave styku matky na čas po rozvode manželstva k plnoletému B. zastavil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).