Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/253/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124203821
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124203821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyNovéMestonadVáhom,dieťarodičov:matkyC.D.(pôv.B.),nar.XX.XX.XXXX,občanSlovenskej
republiky, trvale bytom E. XX a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom
E. XX, o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín č.k. 78P/45/2024-40 zo dňa 1. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 78P/45/2024-40 zo dňa 1. augusta 2024 m

e n í tak, že
- otec je s účinnosťou od 20.03.2024 povinný prispievať na výživu mal. A., nar.XX.X.XXXX, zníženým
výživným v sume 200,- Eur mesačne splatným vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletej;
- tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-12P/38/2023-51 zo dňa 26.06.2023 v časti
výšky vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd výrokomI.uložilotcovi povinnosťprispievaťnavýživumaloletej
A. B., nar. XX.X.XXXX mesačne zníženou sumou 250,- Eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletej, počnúc dňom 20.03.2024. Podľa výroku II. nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 20.03.2024 do 31.07.2024 vo výške 200,- Eur je otec povinný splácať v splátkach vo
výške 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc
právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane
splatný celý dlh. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. NM-12P/38/2023-51 zo

dňa 26.06.2023 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca. O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania rozhodol výrokom IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh otca maloletej, doručený okresnému súdu
dňa 20.03.2024, ktorým žiadal znížiť súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť a jeho zdôvodnenie, na
vyjadrenie matky a stanovisko kolízneho opatrovníka.

3. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol v zmysle § 31 CMP bez
prítomnosti otca maloletého dieťaťa, pretože súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Otec
z pojednávania dňa 01.08.2024 odišiel, keď opustil pojednávaciu miestnosť s vyjadrením súhlasu, aby
bolo vykonané v jeho neprítomnosti a aby súd v jeho neprítomnosti aj rozhodol.4. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením návrhu v spojení s písomnými
vyjadreniami, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, správami kolízneho opatrovníka, lustráciami v Sociálnej

poisťovni, potvrdením o príjme matky, výpisom z banky, potvrdeniami bývalého zamestnávateľa otca,
vyjadrením Sociálnej poisťovne, záznamom z informačného stretnutia, e-mailovou komunikáciou,
obsahom spisu sp. zn. 12P/38/2023, aplikoval § 28 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

5. Okresný súd mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
12P/92/2017-59 zo dňa 23.04.2018 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola mal. A. B.
zverená na čas po rozvode rodičov do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na
výživu mal. A. sumou 150,- Eur mesačne. Stretávanie otca s maloletou nebolo upravené. Následne
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. NM-12P/38/2023- 51 zo dňa 26.06.2023 na základe súdom
schválenej dohody rodičov došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na sumu 250,- Eur a súčasne sa

rodičia dohodli, že otec bude maloletej vytvárať úspory v sume 100,- Eur na sporiaci účet maloletej.
Napriek tomu, že stretávanie nebolo upravené, otec sa s maloletou stretával, no od Vianoc 2022 sa
stretávanie už nerealizuje a od tejto doby otec neprispieva nad rámec výživného. Súdom určené výživné
však otec matke zasielal. Pre komplikovaný vzťah s otcom potrebovala maloletá psychologickú pomoc.
Momentálne sa už konzultácií nezúčastňuje, jej stav je stabilizovaný. Otec povedal, že rešpektuje

rozhodnutie dcéry a nebude ju k stretnutiam nútiť.

6. Okresný súd poukázal na to, že v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti bola maloletá
A. žiačkou 8. ročníka ZŠ E. F. E.. V škole chodila na desiatu (18,- Eur mesačne), obedovala doma.
Matka jej poskytovala vreckové 5,- Eur denne, za cestovné platila 35,- Eur mesačne. Maloletá raz za

tri týždne dochádzala na cvičenia do rehabilitačnej ambulancie v NsP Myjava kvôli skolióze. Matka
jej mesačne hradila poistku 30,- Eur, sporenie 50,- Eur mesačne a paušál mobil 38,- Eur. Náklady
spojené s užívaním domu predstavovali 50,- Eur. Matka splácala úver 170,- Eur mesačne a poplatky za
garsónku boli 110,- Eur. Matka pracovala ako vedúca predajne COOP Jednota, pobočka E., poberala
prídavok na dcéru i daňový bonus. Otec bol v tom čase zamestnaný ako montér vo firme MINIMAX

Birsbug v Nemecku, na pohonné hmoty a údržbu auta mesačne vynaložil 280,- Eur. Otec je vlastníkom
rodinného domu na adrese E. XX. Náklady spojené s bývaním predstavovali 200,- Eur (plyn, elektrika,
voda, Digi TV, internet). Medzi jeho ďalšie výdavky patrila splátka spotrebného úveru (použitý na
rekonštrukciu domu počas manželstva) v sume 370,- Eur mesačne, druhého spotrebného úveru (použitý
na čiastočné vyplatenie bývalej manželky z domu) v sume 440,- Eur mesačne, splátky v prospech

bývalej manželky zostávajúcej sumy dohodnutej pri vysporiadaní BSM 300,- Eur mesačne, poplatok
u mobilného operátora Orange 80,- Eur mesačne (v sume je okrem paušálu aj splátka televízora),
sporenie v D. D. 50,- Eur mesačne, poistka mal. A. 30,- Eur mesačne a poistka plnoletej dcéry G. 25,-
Eur mesačne.

7. Okresný súd mal zistené, že mal. A. je v súčasnosti žiačkou 9. ročníka ZŠ E. F. E., dosahuje veľmi
dobré vyučovacie výsledky. V školskej jedálni odoberá obedy i desiate, za čo matka platí mesačne 22,-
Eur (spolu s režijnými nákladmi), do školy denne dochádza autobusom, cestovné ju mesačne stojí 35,-
Eur. V júni 2024 ide so spolužiakmi na trojdňový školský výlet do Prahy, tento stojí 200,- Eur. Maloletá
sa nevenuje mimoškolským aktivitám. Zdravotný stav má dobrý, nie je už potrebné, aby dochádzala

na cvičenia do rehabilitačnej ambulancie v NsP Myjava. Kvôli skolióze chrbtice má však naďalej cvičiť
doma a vyhýbať sa noseniu ťažkých vecí. Matka maloletej platí poistku po 30,- Eur mesačne, sporenie
po 50,- Eur mesačne a mobilný telefón, pričom v poplatku 38,- Eur je započítaný aj jej paušál. V
budúcom školskom roku bude pokračovať v štúdiu na Hotelovej akadémii v Piešťanoch, prijatá bola aj
na Súkromné bilingválne gymnázium v Trenčíne, avšak kvôli vysokým nákladom uprednostnila hotelovú

akadémiu. Ubytovaná bude na internáte, ktorý sa bude platiť v sume 130,- Eur mesačne a strava 40,- Eur
mesačne.Akébudúvýdavkynacestovanie,matkaeštenevedelauviesť,avšakvškolesanosírovnošata
a na prax je potrebné zakúpiť štyri biele blúzky, čiernu sukňu, nohavice a topánky. Pokiaľ bude prax
vykonávaná mimo školy, bude potrebné kúpiť rovnošatu podľa pokynov školy. Na praktické vyučovanie
sa žiaci skladajú na nákup potravín. S otcom sa nestretáva, komunikuje s ním cez Messenger, hovory

má zablokovaného z toho dôvodu, že jej volával, keď mal vypité a tie rozhovory neboli príjemné. K
narodeninám jej podaroval malý prenosný reproduktor, brošňu "včeličku" a 10,- Eur. Peniaze jej dáva
už málokedy, lebo k nemu nechodí a stretajú sa málo.8.Okresnýsúduviedol,žematkasmal.A.bývajúvrodinnomdomepartneramatkyajehootcanaadrese
E. XX, na náklady spojené s užívaním domu matka prispieva mesačne 50,- Eur a kupuje potraviny do
domácnosti. Matka je vlastníčkou garsónky v E. F. E., ktorú čiastočne zrekonštruovala, v ktorej súvislosti

spláca úver s výškou splátok 170,- Eur mesačne. Bežné mesačné poplatky za garsónku sú vo výške
130,- Eur. Tieto momentálne neplatí, hradí ich pán, ktorému umožnila v byte na prechodné obdobie
bývať. Matka je zamestnaná ako vedúca predajne COOP Jednota, pobočka E.. Poberá prídavok na
dcéru i daňový bonus.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom o prešetrení pomerov bolo
zistené, že výdavky na uspokojenie potrieb mal. A. sa od úpravy výživného v r. 2023 nezmenili. Naopak
- od budúceho školského roka sa nástupom na strednú školu ešte zvýšia. V prípade, že na strane otca
nastala skutočne podstatná zmena v príjmových pomeroch, t.j. že prestal pracovať v Nemecku a je
poberateľom invalidného dôchodku, úrad mal za to, že je možné znížiť alebo zrušiť výživné v časti tvorby
úspor. Výživné v sume 250,- Eur, ktoré má otec platiť do rúk matky, úrad navrhol ponechať.

10. Okresný súd uviedol obsah výpovede otca, ktorý trval na návrhu z dôvodu zníženia jeho príjmu.
Z dôvodu straty schopnosti pracovať sa stal poberateľom invalidného dôchodku vo výške 704,-
Eur mesačne, občas si u kamaráta privyrobí, presnú sumu uviesť nevedel. Náklady na bývanie
sa mu nezmenili, znížilo sa mu platenie pôžičky o 550,- Eur, nakoľko požiadal o polročný odklad.

Chodí k psychiatrovi, berie lieky. Spochybnil svoje otcovstvo k maloletej. Vyživovaciu povinnosť by si
predstavoval v sume 150,- Eur mesačne. K jeho výdavkom patrí vyživovacia povinnosť 350,- Eur, poistka
so sporením 30,- Eur, poistka 18,- Eur, sporenie F. 55,- Eur, hradí pôžičku 305,- Eur a vo H. 500,- Eur.
Okrem toho náklady na bývanie: elektrinu 60,- Eur, plyn 80,- Eur, drevo 37,50 Eur, strava, drogéria cca
300,- Eur, mobil 60,- Eur.

11. Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila, súhlasila s tým, aby otec prestal vytvárať
rezervu 100,- Eur. Žiadala, aby bolo zachované výživné v sume 250,- Eur mesačne s poukazom na
skutočnosť, že dcéra ide na strednú školu, kde bude mať výdavky na zakúpenie oblečenia, školských
pomôcok, za internát mesačne, stravu a cestovné, ako aj naďalej má výdavky na stravu, oblečenie,

drogériu a pod.. Otec investuje veľa peňazí do alkoholu, začal zase piť, okrem toho fajčí. Ďalej uviedla,
že na jej pracovnej pozícii nastane zmena v tom smere, že bude pracovať na kratší pracovný úväzok z
dôvodu reorganizácie, čo znamená zníženie príjmu o 120 - 150,- Eur mesačne.

12. Z informatívneho stretnutia rodičov pred pojednávaním okresnému súdu vyplynulo, že príjem matky

predstavuje aj s daňovým bonusom cca 1.000,- Eur, okrem toho poberá 60,- Eur prídavok na dieťa a
výživné na maloletú 250,- Eur mesačne. Mesačne bude za mal. A. hradiť 170,- Eur na internát a stravu,
oblečenie cca 100,- Eur, cestovné 35,- Eur, vreckové 100,- Eur, drogéria 50,- Eur životná poistka 30,-
Eur, mobil spolu s ňou 38,- Eur, strava v škole 22,- Eur. Okrem toho hradí i iné aktivity (3 dňový výlet do
Prahy zo školy 250,- Eur a vreckové 100,- Eur a dovolenka v Taliansku 600,- Eur). Matka okrem toho

prispieva partnerovi 50,- Eur na bývanie, hradí hypotéku na garsónku 170,- Eur, strava a drogéria 400,-
Eur, do 09/2024 hradila za garsónku 130,- Eur mesačne. Rodičia nedospeli k dohode.

13. Okresný súd poukázal na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto súd pristúpil ku skúmaniu schopností,
možnostíamajetkovýchpomerovrodičov,akoajpotriebmal.detí.Výživnébynemalobyťurčenétak,aby
viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto

povinnosti, ale na druhej strane je povinnosťou rodiča vynaložiť svoje schopnosti tak, aby zabezpečil
potreby svojho dieťaťa súvisiace s jeho výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa
máprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Mierauspokojovaniapotriebdieťaťajelimitovaná
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov. V danej veci okresný súd postupoval
podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a vychádzal zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa

stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné
okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej
úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa zmenia pomery závažnejším spôsobom, a aknejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení alebo znížení
výživného vychádza súd zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine.

14. Z vykonaného dokazovania okresnému súdu vyplynulo, že od posledného rozhodnutia o výživnom
došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej A., ako i oboch rodičov. Maloletá nastupuje na
strednú školu s odborným zameraním, s čím sú spojené zvýšené náklady na zabezpečenie školských
pomôcok, študijných, záujmových aktivít, s pobytom na internáte, stravou, cestovaním. Taktiež s
poukazom na jej vek, fyzický vývin, zdravotný stav sú výdavky spojené s jej výživou a zabezpečením

ďalšíchpotriebzvýšené.Zároveňnastalazmenanastraneotca,ktorémusaznížilpríjem,jepoberateľom
invalidného dôchodku, v dôsledku zdravotného stavu, kedy bol uznaný invalidným s dátumom vzniku
invalidity od 11.12.2023 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. U matky
rovnako dôjde k zníženiu príjmu. Dôsledok týchto zmien už maloletá pocítila, keď musela si zvoliť
menej finančne náročnú školu. U rodičov dochádza k zníženiu príjmových možností a u maloletej A.
sa výdavky na zabezpečenie potrieb zvyšujú. Za danej situácie nebolo možné od otca žiadať, aby

vytváral rezervu pre maloletú sporením. V zrušení sporenia sa rodičia zhodli a v tejto časti okresný súd
návrhu otca na zníženie výživného vyhovel (v časti tvorby úspor v sume 100,- Eur mesačne), čím znížil
vyživovaciupovinnosťotcaurčenúrozsudkomOkresnéhosúduTrenčínč.k.NM-12P/38/2023-51zodňa
26.06.2023. Vo zvyšnej časti vyživovaciu povinnosť ponechal vo výške 250,- Eur mesačne z dôvodu, že
v prípade otca súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že je poberateľom invalidného dôchodku, no je schopný

si aj brigádne privyrobiť, ako aj na skutočnosť, že vynakladá peniaze na kúpu alkoholu a cigariet a robí
nákupy na internetových portáloch, nad rámec súdom určeného výživného prestal prispievať, s dcérou
samomentálnestretávaveľmizriedkavo,pretožedcéraprejehosprávaniestretnutiaodmieta.Výživnéje
určené pre potreby maloletej A., pričom by bolo najlepšie, aby v jej živote boli obaja rodičia. Otec však má
veľké problémy s požívaním alkoholu a tie sú komplikované psychiatrickým ochorením otca. Dokonca

počas konania matka napriek všetkým problémom, ktoré jej prináša nezriadené správanie otca, keď je
pod vplyvom alkoholu, súhlasila, že preberie ťarchu zabezpečovania potrieb maloletej počas obdobia
liečenia otca, avšak otec nepokračuje v riešení svojho problému, pokračuje v požívaní alkoholu, čo
zhoršuje aj jeho psychický stav. Nemôže byť ponechaná vyživovacia povinnosť len na jednom z rodičov,
keď otec má schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť a peniaze, ktoré by mohol použiť na zabezpečenie

dcéry, ale aj seba, použije na nákup alkoholu a cigariet. Tiež je potrebné uviesť, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami, je to aj prednostná pohľadávka.

15. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.03.2024 do 31.07.2024, vo výške 200,- Eur,
ktorý vznikol otcovi, keďže za posledné 2 mesiace zaplatil výživné len vo výške 150,- Eur, okresný súd

povolil v súlade s § 232 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP platiť v splátkach vo výške 15,- Eur
mesačne spolu s bežným výživným vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku, pod hroznou straty výhody splátok, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane
splatný celý dlh.

16. V súlade s § 78 Zákona o rodine zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. NM-12P/38/2023-51
zo dňa 26.06.2023 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca s účinnosťou od podania návrhu.

17. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 52 CMP v spojení s § 57 CMP, pretože
ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že
nakoľko jeho mesačný príjem je 704 Eur a mesačné výdavky 1500 Eur, je pre neho platenie výživného
likvidačné. Zotrval na platení výživného 150 Eur. Rozhodnutie považoval za absurdné a mal za to, že
sudkyňa JUDr. Ing. Erika Trtalová je voči jeho osobe zaujatá. Uznať jeho exmanželke pri dokazovaní
príjmu, že prenajíma garsónku zadarmo, je pre neho šokujúce.

19. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol, že maloletá nastúpila
na strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky so štúdiom na hotelovej akadémii v Piešťanoch.
Šetrením pomerov zistil, že výdavky na uspokojenie potrieb maloletej sa od úpravy výživného v roku
2023 nezmenili a otec neprispieva maloletej nad rámec určeného výživného. Bol názoru, aby odvolací
súd ponechal určené výživné vo výške 250 Eur. Nakoľko sa zmenili príjmové pomery otca súhlasil so

zrušením tvorby úspor vo výške 100 Eur.
20. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá s odvolaním otca nesúhlasila, pretože
okresný súd k rozhodnutiu prišiel po vykonaní dokazovania výsluchom obidvoch rodičov, zistil skutkový
stav veci. Okresný súd rozhodol v neprítomnosti otca maloletej, nakoľko otec z pojednávania dňa1.8.2024 odišiel z dôvodu, že to už nemohol počúvať, nemohol sa na ňu pozerať, správal sa nepríjemne,
podráždene, až arogantne, skákal do reči aj sudkyni aj matke, ale pani sudkyňa ho upozorňovala slušne
a korektne a ukončila jeho reč s tým, že keď chce, tak ma právo odísť z pojednávania. Sudkyňa JUDr.

Ing. Erika Trtalová nebola počas celého pojednávania vôbec zaujatá voči otcovi, obidve strany vypočula
bez zaujatosti, profesionálne, kompetentne. Od marca 2024 do dňa vyjadrenia otec maloletej neplatí
výživné v plnej výške, ako mu určil súd. Mesačne platí len sumu 150 Eur a nedoplatok na výživnom, ktorý
mal súdom určený splácať v splátkach sumou 15 Eur mesačne, takisto ignoruje. Pri dokazovaní uviedla
všetky príjmy a výdavky na maloletú. Sudkyňa neuviedla v príjmoch sumu z prenájmu garsónky, pretože

túto prenajíma dočasne od 01.02.2024 do konca tohto roku, a to otcovi bývalej spolužiačky jej staršej
dcéry G., ktorý potreboval dočasne vyriešiť svoje bývanie a po vzájomnej dohode platí sumu 300 Eur,
ktorá pokrýva náklady na garsónku, ktoré sú 170 Eur splátka úveru a bežné poplatky vo výške 130 Eur.
Nevedela ešte presne vyčísliť výdavky na cestovanie a nákup rovnošaty a oblečenia pre prax, nakoľko
maloletá nastúpila na akadémiu v septembri. Výdavky na strednú školu položkovite sú 2 x ubytovanie
po 40 Eur teda 80 Eur, 2 krát strava 130 Eur teda 260 Eur, školská rovnošata 106 Eur, oblečenie na prax

40 Eur, pracovné oblečenie na varenie 118 Eur, pracovné zošity a knihy na anglický a nemecký jazyk 30
Eur, cestovné 30 Eur, nákup posteľného prádla, deky, lampy, papúč a vecí na internát 60 Eur, návštevy
zubnej kliniky 216 Eur, osobná hygiena a drogéria 30 Eur, nákup oblečenia a strava 60 Eur, vreckové 40
Eur, životná poistka 30 Eur, sporenie 50 Eur, paušál mobil 38 Eur, spolu v sume 1228 Eur boli výdavky na
maloletú A., ktoré sú nad rámec bežných pravidelných výdavkov a keby počas roka nevytvárala rezervu

a nešetrila, tak by to nedokázala zaplatiť, o to viac, ak exmanžel neposiela výživné v plnej výške.
21. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý bol názoru, aby
odvolací súd ponechal určené výživné vo výške 250 Eur.
22. K doručenému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že súhlasí s výškou
výživného 250 Eur mesačne k rukám matky v budúcnosti. Vie, že náklady na štúdium dcéry sa zvýšili,

avšak na druhej strane sa radikálne znížil jeho mesačný príjem, a to na 704 Eur mesačne plný invalidný
dôchodok, ktorý poberá od decembra minulého roka. Po dvanástich rokoch bol nútený dať výpoveď zo
zdravotných dôvodov zo zamestnania v Nemecku, kde mal čistý mesačný príjem 2500 až 2800 Eur. Len
na úvery spláca 300 Eur do stavebnej sporiteľne a 500 Eur do H. spotrebný úver, ktorý si bol nútený
zobrať kvôli vyplateniu BSM. Hľadá si brigády, aby pokryl náklady na život v jeho rodinnom dome, splátku

500 Eur mesačne odložil o pol roka, ktorý onedlho uplynie. Čaká na vyjadrenie nemeckej dôchodkovej
poisťovne, kde má podľa neho nárok na vyplácanie invalidného dôchodku. V komunikácii s poisťovňou
mu bolo oznámené, že všetky podklady majú k dispozícii, ale čakajú na vyjadrenie ich posudkového
lekára. S vyjadrením matky maloletej zásadne nesúhlasil, vykreslila ho ako hulváta, z jej strany ide
o klamstvo a prekrúcanie skutočností. Hneď na úvod súdneho pojednávania požiadal sudkyňu, aby

zapisovateľka zapisovala všetky jeho slová tak, ako ich povie, urobil tak kvôli zlej skúsenosti z minulosti.
Nie je pravda, že pani sudkyňa ukončila jeho reč s tým, že keď chce, má právo odísť, pravda je, že si
vypočul záverečnú reč pani sudkyne a potom sa jej spýtal, či môže odísť pred vynesením rozsudku,
lebo sa už nemôže pozerať na exmanželku a nemôže počúvať jej klamstvá. Exmanželka ako obyčajne
zavádzala. Exmanželku ústne upovedomil o tom, že sa mu radikálne znížil príjem a že dočasne, kým

mu nebudú vyplácať dôchodok z Nemecka, jej nemôže platiť 250 Eur mesačne a 100 Eur mesačne na
účet, ktorý založil dcére ako sporenie. Exmanželka klamala, keď povedala, že ho z práce v Nemecku
vyhodili. Doložil vyjadrenie nemeckej firmy MINIMAX, že akceptujú jeho výpoveď so štvormesačnou
výpovednou lehotou. Je pravda, že mesačne platí na účet exmanželky iba 150 Eur, ale keď má peniaze,
tak jej pošle. Na brigády môže chodiť len vtedy, keď mu to dovolí zdravotný stav. Ak mu bude uznaný

invalidný dôchodok z Nemecka, je ochotný a zaväzuje sa platiť mesačne 250 Eur k rukám matky,
dotiaľ iba 150 Eur. Dcéru má rád napriek tomu, že ho prestala navštevovať, odkedy neplatí výživné v
požadovanej výške a je mu to ako otcovi ľúto, zhoršuje to jeho psychický stav, nakoľko má priznaný
invalidný dôchodok kvôli psychickej diagnóze bipolárna porucha. Exmanželka zabudla vo vyratúvaní
výdavkov aj na výdavky spojené s dovolenkou dcéry a jej do Talianska a Chorvátska a potom Slovenska

toto leto, zabudla zarátať peniaze z prenájmu garsónky, ktorú vlastní a tvrdiť, že jej dočasne obývaná
zadarmo, je klamanie. Považoval za potrebné a správne na toto súd upozorniť. Obmedzil svoje výdavky
na minimum, žije skromne, ale čestne, prestal fajčiť, kupuje veci, ktoré nutne potrebuje. Exmanželka
pracuje ako vedúca potravín v E., pričom z predchádzajúceho spolužitia vie, že nakupuje potraviny
pred skončením doby záruky za zvýhodnené ceny, že kupuje Becherovku svojmu partnerovi na bolesti

žalúdka.S exmanželkoužijúvtejistejmalejdedinke,všetkočonapísal,bysadalodokázať.Exmanželka
si zvykla na určitý životný štandard hlavne v dobe, keď mal vyšší príjem zamestnanca v Nemecku. Myslí
si, že by sa exmanželka tiež mohla už uskromniť a viesť k tomu aj dcéru.23. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 15.11.2024 bolo vyjadrenie kolízneho opatrovníka
doručené na vedomie otcovi, vyjadrenie kolízneho opatrovníka a vyjadrenie otca bolo doručené na
vedomie matke a vyjadrenie otca bolo doručené na vedomie kolíznemu opatrovníkovi.

24. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP)
a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP
v spojení s § 2 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani

si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa
ust. § 65 CMP a contrario v spojení s ust. § 155 CMP, § 66 CMP a za rešpektovania ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu podľa ust.
§ 388 CSP zmenený tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

25. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca bez nariadenia pojednávania,
sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/253/2024-70 zo dňa 02.01.2025, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 02.01.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky

k verejnému vyhláseniu rozsudku.
26. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného
zo sumy 250,-- Eur bežné výživné a sumy 100,- Eur na tvorbu úspor, t.j. v sume 350,- Eur na sumu
150,- Eur mesačne od podania návrhu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrhu otca na
zníženie výživného výrokom I. v časti vyhovel, výrokom II. určil nedoplatok na výživnom, výrokom III.

zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. NM-12P/38/2023-51 zo dňa 26.06.2023 v časti výšky
vyživovacej povinnosti otca a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania. Odvolaním otca bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, pretože nesúhlasil s určenou
výškou zníženého výživného, ktorú považoval za vysokú.

27. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a
argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či došlo k správnemu záveru o nesplnení
podmienok pre zníženie výživného v otcom požadovanom rozsahu. Podstatou odvolania otca bola
námietka nesprávneho právneho záveru o jeho možnostiach a schopnostiach platiť určené znížené
výživné na mal. A., vzhľadom na jeho stav.

28.Odvolacísúdvovšeobecnostipovažujezapotrebnéuviesť,žeplnenievyživovacejpovinnostirodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov(§62ods.1,2Zákonaorodine).Priurčenírozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§
62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno
ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine).

29. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním

zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa.30. Uvádza odvolací súd, že stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže
dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného. Súd pri svojom
rozhodovaní v takom konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti

a posudzuje, či sa okolnosti podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej
úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie
dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, podstatnú zmenu zárobkových možností,
schopností povinného rodiča, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná
v čase posledného rozhodnutia a iné. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –

okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných
nákladov.

31. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možné definovať ako stav, ktorý je odlišný
od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní.

32. Krajský súd poukazuje na to, že miera potrieb oprávneného z výživného je závislá najmä od
jeho veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti. Pri skúmaní potrieb oprávneného
z výživného je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby
vyskytujúce sa za kratšie obdobie. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich
(bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju, teda i potrieb

vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie časové obdobie, prípadne potrieb výlučne náhodných. Pri
určovaní konkrétnej výšky výživného pre dieťa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd vychádza
jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny
vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa a vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a
možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že
dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.

33. Na základe uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým

materiálom, odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a odvolaním otca vyhodnotil odvolacie
argumenty otca vo vzťahu k okresným súdom určenej výške zníženej vyživovacej povinnosti ako
čiastočne dôvodné.

34. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že okresný súd sa

dôsledne zaoberal otázkou zistenia aktuálnych pomerov tak na strane mal. A. ako aj na strane rodičov.
V odsekoch 8. a 9. odôvodnenia rozsudku okresný súd uviedol výdavky mal. A. a v odsekoch 13. a 15.
uviedol tiež aktuálny príjem otca a matky. Následne svoje zistenia a závery zhrnul v odsekoch 24.
až 27. odôvodnenia, kde uviedol jednak všeobecné hľadiská, na ktoré sa prihliada pri určení vyživovacej
povinnosti, a jednak konštatoval zmenu pomerov na strane mal. A. a otca. Okresný súd konštatoval

to, že posledné výživné mesačne vo výške 250 Eur a suma 100 Eur na sporiaci účet na mal. A.,
ktorá v tom čase navštevovala 8. ročník základnej školy, bolo určené podľa rozsudkom súdu schválenej
dohody rodičov. Pokiaľ okresný súd konštatoval zmenu pomerov oproti tomuto pôvodnému rozhodnutiu
Okresného súdu Čadca, je potrebné vnímať odôvodnenie jeho rozhodnutia v celosti, keď je zrejmé,
že okresný súd v rámci vykonaného dokazovania hodnotil aktuálne zistenú príjmovú situáciu tak na

strane otca, ako aj na strane matky, pričom konštatoval zvýšenie výdavkov na maloletú v dôsledku jej
nástupu na strednú školu a zníženie príjmu otca v dôsledku zdravotného stavu, ktorý sa stal poberateľom
invalidného dôchodku. Okresný súd zároveň v odôvodnení svojho rozsudku uviedol výdavky týkajúce
sa mal. A., matky a otca a odvolací súd nepovažuje za potrebné tieto závery týkajúce sa vyčíslenia
výdavkov mal. A., vyčíslenia príjmov na strane tak matky, ako aj otca opakovať a v tomto smere odkazuje

na skutkové zistenia súdu prvej inštancie.

35. K otázke zvýšených nákladov na strane nezaopatreného dieťaťa odvolací súd zvýrazňuje, že na
strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené
potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich

opodstatnenosť, pričom však medze zákonného kritéria odôvodnených potrieb dieťaťa sú určené
pomermi samotných rodičov (t.j. nielen otca ale i matky), ak aj z ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zákona
o rodine vyplýva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, teda nie len na zvýšení
tejto úrovne ale aj na jej znížení. Inak povedané hoci náklady na maloletú v súvislosti s jej nástupom nastrednú školu môžu byť v plnej miere odôvodnené, ich naplnenie v konkrétne danom prípade je možné
len do tej miery, ako to dovoľujú pomery výživou povinnej osoby.

36. Na základe uvedených zhodnotení potom odvolací súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného
dokazovania správne ustálil skutkový stav ohľadom oprávnených výdavkov a nákladov mal. A. a rovnako
tak ohľadom aktuálnej príjmovej situácie na strane otca a na strane matky, pričom správne zhodnotil, že
zmena spočívajúca v znížení príjmu otca mu neumožňuje prispievať maloletej na tvorbu úspor v sume
100,- Eur.

37. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky okresným súdom zníženého
bežného výživného a z neho vyplývajúcej výšky nedoplatku na výživnom. Krajský súd sa s určením
výšky výživného okresným súdom nestotožnil, pričom je potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie nie je v tejto časti dostatočné, keď okresný súd svoj výpočtový postup dostatočne
neodôvodnil. Ak okresný súd vychádzal z výšky aktuálne ustáleného príjmu otca, a to invalidného

dôchodku v sume 704,- Eur, ktorý bol vecne správne zistený z vykonaného dokazovania a zároveň
zvýraznil zodpovednosť otca za plnenie si vyživovacej povinnosti, tak podľa názoru odvolacieho súdu
výška okresným súdom určeného zníženého výživného na A. nezodpovedala objektívne zmeneným
okolnostiam na strane otca.

38.Krajskýsúd,akosúdodvolací,potomvychádzajúczoskutkovýchzistenísúduprvejinštanciepristúpil
k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú otázku určenia výšky zníženého
výživného posúdil inak. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne ustálený skutkový stav
nesprávne právne posúdil, pričom odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom stanovená výška
zníženého výživného nezodpovedá zmenenej príjmovej situácii otca, i so zohľadnením nedôvodných

výdavkov ohľadne požívania alkoholu na jeho strane. Krajský súd, ako súd odvolací, tak nedospel
k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od
súdu prvej inštancie, ale okresným súdom zistený skutkový stav právne posúdil inak, a preto pristúpil
k zmene odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

39. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované, okresný súd správne ustálil tak príjmové pomery na
strane otca a matky ako aj odôvodnené a veku A. primerané náklady. Rovnako tak okresný súd vecne
správne ustálil zmenu pomerov, vo vzťahu ku ktorej bolo aj odvolacím súdom konštatované, že došlo
k určitému zvýšeniu výdavkov u mal. A. v dôsledku jej nástupu na strednú školu a na strane otca
možno konštatovať výrazné zníženie príjmu oproti stavu v čase posledného rozhodnutia. So záverom

súdu prvej inštancie sa tak možno stotožniť čo do právneho posúdenia otázky naplnenia zákonných
predpokladov pre zmenu výšky výživného na mal. A. v podobe zníženia tohto výživného. Odvolací súd
vychádzal z toho, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola preukázaná existencia výraznej
zmeny pomerov na strane otca, ktorý v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu je od 11.12.2023 invalidný
dôchodca,sostanovenoumieroupoklesuzárobkovejčinnosti75%.Východiskovojepotrebnévymedziť,

že vznik čiastočnej invalidity, a s tým spojené obmedzenie príjmu na strane výživou povinnej osoby
– otca je vo všeobecnosti skutočnosťou predstavujúcou relevantnú zmenu pomerov, s akou právna
úprava v § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje meniť súdne rozhodnutie o výživnom. Z objektívnych
dôvodov súvisiacich so zdravotným stavom otca, jeho príjem z pracovného pomeru od poslednej úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností výrazne klesol, keď v čase schválenia dohody rodičov o výške

výživného predstavoval jeho mesačný príjem cca 2500,-Eur, avšak súd prvej inštancie mal preukázané,
že v čase podania návrhu na zníženie výživného jeho príjem predstavoval invalidný dôchodok v sume
704,- Eur mesačne. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na invaliditu otca a určenú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, potom bolo potrebné pri určení zníženého výživného
vychádzať z výšky invalidného dôchodku, t.j. čo je zníženie príjmu otca o viac ako 70 %, nakoľko nebolo

preukázané, že by otec preukázateľne mal iný príjem. Čo sa týka ďalšieho zhodnotenia majetkových
pomerov otca, odvolací súd poukazuje na to, že otec je síce vlastníkom nehnuteľnosti, avšak nie je
vlastníkom iného nehnuteľného majetku s možnosťou alternatívy ekonomicky výhodnejšieho bývania,
a preto vlastníctvo tejto nehnuteľnosti nijako nezvyšuje jeho bonitu, ktorá by mala priamy vplyv na
jeho možnosť zabezpečenia výživného na maloletú v pôvodne určenej výške. Zároveň z pohľadu

posúdenia výdavkovej situácie otca vo vzťahu k jeho úverovému zaťaženiu, išlo o výdavky, ktoré vznikli
v súvislosti s majetkovým vyrovnaním rodičov, pričom v prípade otca sa nejedná o osobu snažiacu
sa vyhnúť svojej zákonnej vyživovacej povinnosti za situácie sťaženej zdravotnými problémami, ak na
výživu maloletej prispieva, avšak zníženým výživným v sume 150,- Eur, čo spochybnené nebolo. I keďprávne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a výšku výživného je v zmysle zákona nutné
posudzovaťindividuálnesohľadomnavšetkyokolnostiprípadu,odvolacísúdprihliadolinaMetodikupre
výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho

charakteru, avšak z ktorej vyplýva, že v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti v rozhodujúcom
čase vo veku cca 15 až 18 rokov, predstavuje primerané výživné cca 24 % z priemerného čistého
mesačného príjmu povinného rodiča na 1 dieťa, čiže za vzatia do úvahy ako pomocného kritéria aj
uvedenú metodiku, potom za primerané výživné by bolo potrené považovať sumu cca 170 Eur (24 %
zo sumy invalidného dôchodku 704,- Eur). Vychádzajúc však z relevantnej právnej úpravy Zákona o

rodine odvolací súd posudzoval všetky skutkové okolnosti a zákonné kritériá určujúce výšku vyživovacej
povinnosti komplexne a z tohto aspektu posudzoval negatívnu zmenu na strane otca v spojení aj s
jeho tvrdením, že si dokáže brigádnicky privyrobiť, vo väzbe na opodstatnený poukaz prvoinštančného
súdu aj na štruktúru výdavkov odvolateľa, keď položky ako alkohol a cigarety, mimo rámca akejkoľvek
pochybnosti nemôžu mať prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu,
odhliadnuc aj od toho, že takýto výdavok má výrazný dopad aj na zhoršenie jeho zdravotného stavu,

a tým aj možnosť uplatnenia sa na trhu práce, čo nemožno vykladať v neprospech výživou oprávnenej
osoby dieťaťa, ktorú okolnosť vyložil odvolací súd v neprospech otca.

40. Odvolací súd poznamenáva, že obe zásadné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti t.j. možnosti
a schopnosti výživou povinnej osoby (v súdenej veci otca) a odôvodnené potreby výživou oprávnenej

osoby/oprávnených osôb sú „právne“ rovnocenné a je potrebné vykladať ich vo vzájomnej súvislosti/
korelácii. Z tohto pohľadu platí, že potenciálne odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb sú
obmedzené/určované tým, akou mierou dokáže výživou povinná osoba uvedené potreby reálne pokryť.
Inými slovami, výživné môže byť stanovené len v takom rozsahu, ktorý zodpovedá bezprostredným
majetkovým pomerom výživou povinnej osoby, hoci odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb

môžu byť aj vyššie. Za primerané výživné schopnostiam a možnostiam otca ako aj odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa, keď dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov, považoval odvolací
súd výživné v sume 200,- Eur, ktoré zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení §
62 ods. 1 až 5 spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď bolo preukázané, že otec maloletej z
objektívnych dôvodov nemohol vyživovaciu povinnosť plniť v pôvodne rodičmi maloletej dohodnutej

výške a na základe okolností nezávislých od jeho vôle, a preto bolo potrebné upraviť výšku zníženého
výživného v zmysle návrhu od 20.03.2023.

41. Zároveň krajský súd vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že sa týmto rozsudkom mení rozsudok
Okresného súdu Trenčín č.k. NM-12P/38/2023-51 zo dňa 26.06.2023 v časti výšky vyživovacej

povinnosti otca.
42. Na základe uvedeného, vyhodnotiac odvolanie ako čiastočne dôvodné, pristúpil krajský súd podľa
ust. § 388 CSP k zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

43.Otrovách prvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.2CSPvspojení
s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.