Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123367605
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123367605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX B., o zaplatenie 426,73 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Csp/51/2023 – 169 zo dňa 15.4.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok vo výroku I., III. a IV.
O d m i e t a odvolanie proti výroku II.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. napadnutého rozsudku

žalobe v časti o zaplatenie sumy 396,73 EUR spolu s úrokom vo výške 60,46 EUR, s úrokom z
omeškania vo výške 0,24 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 396,73 EUR od
27.06.2023 do zaplatenia vyhovel, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. vzájomnú žalobu
žalovaného zamietol a výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške nároku.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 29.07.2023 domáhal zaplatenia istiny 396,73 EUR s príslušenstvom titulom úveru.

Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol dňa 02.08.2017 poskytnutý úver vo výške 1.000 EUR,
ktorýsazaviazalzaplatiťv96mesačnýchsplátkachpo16,25EURvždyk23.dňukalendárnehomesiaca.
Žalovaný neplatil úver riadne a včas. Sporným zostalo, či zmluva obsahuje náležitosti v súlade so
zákonomospotrebiteľskýchúveroch,čiúrokjevsúladesozákonomačizmluvaneobsahujeneprijateľné
podmienky.
Súd preskúmaním zmluvy zistil, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom

o spotrebiteľských úveroch.
Súd v tomto smere poukazuje na to, že v zmluve je jasne uvedená výška, počet aj termíny splátok istiny,
je zrejmé, že žalovaný mal úver zaplatiť v 96 mesačných splátkach po 16,25 EUR mesačne vždy k
23. dňu v kalendárnom mesiaci. Výška splátok bola teda vyjadrená jasne a zrozumiteľne. Pokiaľ mal
žalovaný na mysli, že nebolo možné zistiť skladbu splátok, koľko pripadá na istinu, úroky a poplatky,
v tomto smere súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej v zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej

amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ide o úroky, tieto boli dohodnuté vo výške 11,90 % ročne, pričom v uvedenom období sa úrokové sadzby
pre spotrebiteľské a ostatné úvery nad 5 rokov poskytované bankami pohybovali vo výške 8,75 % ročne.
Pokiaľ bol spotrebiteľovi poskytnutý úver za cenu prevyšujúcu cca 30% ceny porovnateľných úverov,nemožno hovoriť, že úver odporuje dobrým mravom. Pokiaľ ide o výšku RPMN, žalovaný neuvádzal
dôvody, prečo by táto mala byť nesprávne určená. Súd preskúmaním zmluvy zistil, že poplatok za
poskytnutie úveru nebol pripočítaný k istine úveru, ale tento je len súčasťou nákladov spotrebiteľa (§ 2

písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.) a je započítaný do celkovej čiastky, ktorú mal dlžník zaplatiť. Zmluva
zároveň obsahuje všetky podstatné náležitosti pre výpočet RPMN, pričom v zmysle súhrnných informácií
oúdajochvnovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúdajovza1.štvrťrok2017sa RPMNprispotrebiteľských
úveroch do 1.500 EUR v trvaní od 5 do 10 rokov pohybovala vo výške 15,70 %, pričom v zmluve bola
dohodnutá vo výške 14,51 %. Súd mal z daných dôvodov za to, že RPMN je určená správne.

Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, či žalobca pri uzatváraní zmluvy konal s odbornou starostlivosťou. V
tomto smere žalobca predložil súdu výpisy z účtu žalovaného od januára 2017 do poskytnutia úveru,
údaje zo spoločného registra bankových informácií a nebankového registra klientskych informácií.
Žalobca pri poskytovaní úveru zistil všetky potrebné informácie o príjmoch a výdavkoch, teda nemožno
tvrdiť, že nekonal s odbornou starostlivosťou.
Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti a zároveň žalobca pri

poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou a neporušil ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, nemožno hovoriť o bezúročnosti a bezodplatnosti poskytnutého úveru. Preto súd priznal
žalobcovi uplatnený nárok vo výške 396,73 EUR, úrok vo výške 60,46 EUR a úrok z omeškania vo výške
0,24 EUR. Žalobcovi zároveň vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru.

Žalobca zároveň požadoval aj zmluvnú pokutu za omeškanie splátok vo výške 30 EUR. Je neprijateľné,
aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky dodávateľa, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním
pohľadávkyaktorésionsámurčípevnousumouvopred.Výškupoplatkuzaupomienkyžalobcažiadnym
spôsobom neodôvodnil, preto túto časť uplatneného nároku žalobcu zamietol.
Súd skúmal aj platnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobca výzvou zo dňa 24.04.2023

vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok vo výške 32,60 EUR. Uvedená výzva bola
žalovanému doručená dňa 04.05.2023. Následne dňa 26.06.2023 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru, ktorú žalovaný prevzal dňa 03.07.2023. Vyhlásenie predčasnej splatnosti tak bolo v súlade so
zákonom. Súd nezistil, že by nárok žalobcu bol premlčaný, pretože žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
k splátke splatnej v marci 2023, pričom žaloba bola podaná dňa 29.07.2023, tak nemohlo dôjsť k

uplynutiu 3-ročnej premlčacej lehoty.
Pokiaľ žalovaný namietal poplatok za poskytnutie úveru ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd v
tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/294/2019, 5Cdo/47/2019,
4Cdo/292/2021 a na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých do celkových nákladov spotrebiteľa
okrem iného patria aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe.
Žalovanýpoukazovalajnaďalšieneprijateľnépodmienky,tietovšakbližšienekonkretizovalaneuvádzal,
prečobytietopodmienkymalibyťvjehoneprospech.Súdpreskúmanímzmluvynezistiltakéustanovenia
zmluvy, ktoré by znevýhodňovali žalovaného ako spotrebiteľa a porušovali jeho práva a povinnosti, v
dôsledku ktorých by bolo možné vysloviť ich neprijateľnosť.

Žalovaný vzájomnou žalobou žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia a vydanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Pretože súd zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti
vyžadované zákonom, zároveň žalobca konal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou,
súd nedospel k záveru, že zmluva je bezúročná a bezodplatná. Neboli preto zistené okolnosti
o bezdôvodnom obohatení žalobcu. Keďže žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že došlo k

porušeniu jeho práv, nebol naplnený základný predpoklad pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Súd z daného dôvodu vzájomný návrh žalovaného čo do vydania bezdôvodného
obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný
majúc za to, že zmluva nespĺňa zákonné podmienky. Žiada, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole
z úradnej povinnosti a aby rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal
byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné a aby súd určil, ktoré
povinné zákonné náležitosti v zmluve absentujú. Odvolávanie sa na všeobecné podmienky a obchodné

podmienky je neúčinné, ak nie sú podpísané a počas uzavretia zmluvy neboli k dispozícií na prečítanie
a vysvetlenie aj z nedostatku času, považujú sa za jednostranný úkon a spotrebiteľ nie je nimi viazaný.
Žalovaný navrhol vykonať dôkazy: zmluvu, výpis z úverového účtu, skutočné platby, RPMN a pre istotu
vzniesol námietku premlčania, zosplatnenie úveru. Zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedenýchv podanom odpore a navrhol, aby súd v zmysle CSP odmietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný,
zaviazalžalobcunaúhradutrovkonania,zaviazalžalobcuovydaniebezdôvodnéhoobohateniavčiastke
1 953,82 EUR a zaviazal žalobcu zaplatiť finančné zadosťučinenie v čiastke 1 000 EUR.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol podané odvolanie odmietnuť, nakoľko nespĺňa zákonné
náležitosti. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že dôvody na odmietnutie odvolania nie sú
dané, žalobca navrhuje, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, keďže sa žalobca s rozhodnutím
súdu prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za vecne a právne správne a v dôvodoch naň odkazuje.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri
viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil vo výrokoch I., III. a IV. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného obsahuje len všeobecné tvrdenia a námietky
o tom, že zmluva nespĺňa zákonné náležitosti a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súd
prvej inštancie v dostatočnom rozsahu podrobil zmluvu súdnej kontrole zmluvných podmienok ako aj

dodržania ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“ alebo aj
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za konzistentné a logické, pričom v celom
rozsahu konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje. Na zdôraznenie
jeho správnosti uvádza nasledovné:

6. K námietke žalovaného, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, odvolací súd
uvádza, rovnako ako aj súd prvej inštancie, že zmluva spĺňa všetky požiadavky vyžadované zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal s podstatnými náležitosťami
zmluvy, na ktorých údajnú absenciu poukazuje žalovaný, ako sú ročná percentuálna miera nákladov a

výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 ZoSÚ), absencia ktorých má
vplyv na platnosť či bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
K požiadavke na presné uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
odvolací súd nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle ustálenej judikatúry
v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich

uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, dodáva, že aj napriek uvedenému predmetná
zmluva v Prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, takýto presný rozpis jednotlivých splátok
obsahuje. Na uvedenú prílohu priamo odkazuje aj bod 1.3 zmluvy, ktorú žalovaný podpísal. Preto
neobstojí ani tvrdenie žalovaného na pojednávaní dňa 22.1.2024, že okrem zmluvy iné písomnosti
nedostal.

Odvolací súd nezistil rozpor so zákonom ani pri výške RPMN, ktorá neprekračuje najvyššiu prípustnú
výškuodplatypodľaust.§53ods.6zákona č.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“)vspojení
s ust. § 1 a 1a nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. Podľa týchto ustanovení odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých

spotrebiteľských úverov naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Odplatajevzmluvedohodnutávovýške17,38%,pričomvýškapriemernejRPMNvčasepreduzavretím
spotrebiteľskej zmluvy bola 9,08 %., t.j. dvojnásobok 18,16 %. Preto určená RPMN 14,51% zodpovedá
zákonným limitom.

7. Žalobca nezanedbal ani povinnosť skúmať bonitu klienta. Žalobca získal o žalovanom potrebné
informáciezožiadostioposkytnutieúveruadopytomvSpoločnomregistribankovýchinformácií.Navyše
žalobca ako banka viedol žalovanému osobný účet, na základe čoho mal prehľad o všetkých kreditných
a debetných obratoch na bežnom účte žalovaného, pričom sám žalovaný sa na pojednávaní dňa
22.1.2024 vyjadril, že všetky príjmy aj výdavky boli realizované prostredníctvom tohto účtu.

8. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa neplatného vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou
splátky splatnej dňa 23.3.2023. Žalobca listom zo dňa 24.4.2023 vyzval žalovaného na úhraduomeškaných splátok, k dátumu 24.4.2023 už vo výške 17,60 EUR, o čom predložil aj doručenku.
Keďže žalovaný dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil, žalobca listom zo dňa 26.6.2023 vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru. Výzvu na predčasné splatenie úveru si žalovaný prevzal dňa 3.7.2023.

Všetky informácie o uplatnení práva žalobcu na predčasné splatenie úveru boli doručené do jeho
dispozičnej sféry a mohol sa s nimi náležite oboznámiť.

9. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Vzhľadom na to, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru dňa 26.6.2023 (dokonca prvá dlžná splátka bola splatná dňa 23.3.2023), a žaloba bola podaná

dňa 25.7.2023, trojročná premlčacia doba neuplynula. Uvedenú okolnosť skúmal súd ex offo.

10. K existencii neprijateľných zmluvných podmienok odvolací súd dodáva, že napriek podrobnej
kontrole celej zmluvy prvoinštančný súd nezistil ich výskyt. Žalobcovi nebolo priznané žiadne plnenie,
ktoré by vyplývalo z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, odvolací súd v súlade s právnym názorom vyjadreným

Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach uvedených v bode 36 napadnutého rozsudku sp. zn.
7Cdo/294/2019, 5Cdo/47/2019 a 4Cdo/292/2021 považuje tento poplatok za zákonný a v plnom rozsahu
odkazujenadôvodyuvedenévnapadnutomrozsudku.Nazákladezistenéhoskutkovéhostavunemožno
v súvislosti s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru vyvodiť záver o existencii neprijateľnej zmluvnej
podmienky.

11. K návrhu na vykonanie dôkazov žalovaným, a to: zmluva, výpis z úverového účtu, skutočné platby
a RPMN odvolací súd poznamenáva, že všetky uvedené dôkazy boli súdom prvej inštancie vykonané
a zohľadnené, prvoinštančný súd ich považoval za základ skutkových zistení a právneho posúdenia
veci. Niet dôvodu, aby odvolací súd opätovne vykonával uvedené dôkazy.

12.Vzhľadomnavyššieuvedenédôvodyodvolacísúduzatvára,žeposkytnutýúvernemožnopovažovať
za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho nemohlo na strane žalobcu dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu, a keďže nebolo zistené ani porušenie práva žalovaného, ktoré by zakladalo jeho nárok
na primerané finančné zadosťučinenie, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vzájomnú žalobu

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
Priznanie týchto bezdôvodných nárokov by bolo v rozpore s právom.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v

rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

14. Žalovaný podaným odvolaním napadol rozsudok v celom rozsahu, vrátane výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana
sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Keďže výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí

žaloby v prevyšujúcej časti je v prospech žalovaného, tento nie je osobou oprávnenou na podanie
odvolania. Preto odvolací súd odvolanie žalovaného v časti smerujúcej proti výroku o zamietnutí žaloby
vo zvyšku odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 386 písm. b) CSP.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).