Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Štolcová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924205220
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6924205220.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, striedavá starostlivosť, deti rodičov – matky D. D. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F. G. a otca H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX,
F. G., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom, so sídlom Daxnerova
5, Rimavská Sobota, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7P/184/2024-12 zo dňa 12. decembra 2024, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7P/184/2024–12 zo dňa 12. decembra 2024, ktorým
zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zverenia maloletej A. B.,
nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného,
z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal zverenia maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX
do svojej osobnej starostlivosti a určenia výživného zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd poukázal na návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho zdôvodnenie, na správu z psychologického vyšetrenia maloletých detí
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota a za aplikácie § 2 ods. 1 a 2 CMP, § 325 ods.
1, 2, § 367 ods. 1, 2 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho uznesenia.
3. Okresný súd uviedol, že neodkladným opatrením vo veciach starostlivosti o maloleté deti môže
byť dočasne upravená starostlivosť o maloleté deti v situácii, ktorá neznesie odklad. Pri rozhodovaní
súd musí vždy zvažovať, či v prípade nariadenia neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov účastníkov. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter, ide v ňom o dočasné
riešenie vzťahov účastníkov, ktoré prechádza budúcemu konečnému rozhodnutiu veci. Rozhodnutie
o neodkladnom opatrení nie je prejudiciálne pre konečnú úpravu pomerov maloletých detí, je však
potrebné vychádzať zo základných princípov, na ktorých je založený Zákon o rodine.
4. Podľa okresného súdu z písomného návrhu otca v predmetnej veci nebolo možné vyvodiť záver,
že je natoľko osvedčená potreba okamžitého riešenia situácie, aby bolo nevyhnutné nariadiť neodkladné
opatrenie. Skutočnosti tvrdené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a celý incident,
ktorý sa mal odohrať dňa 15.11.2024, sa odohrali približne 3 týždne predtým, ako bol podaný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, a to dňa 05.12.2024. Okolnosti tvrdené otcom okresný
súd nepovažoval za dostatočne dôvodné na nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že
tieto je potrebné náležite preskúmať a vykonať o nich potrebné dokazovanie a aj s prihliadnutímnapredchádzajúcekonanieohľadommaloletýchdetí,zktoréhovyplynulo,žekomunikáciamedzirodičmi
je značne problematická, konfliktná, dochádza k vzájomnému osočovaniu medzi rodičmi a ku vzájomnej
kritike ich výchovných postojov s tým, že do konfliktu sú zapájané v nemalej miere aj maloleté deti, čo má
veľmi negatívny vplyv na ich výchovu. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP. Namietal, že uznesenie je nedostatočne odôvodnené, a tým nepreskúmateľné,
pretože z neho nemožno jednoznačne dospieť k tomu, prečo okresný súd návrhu na nariadenie
neodkladné opatrenia nevyhovel. Poukázal na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Stačí, ak sú tvrdené
skutočnosti aspoň osvedčené a teda, ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Okresný súd v odseku 20.
odôvodnenia konštatuje, že sa oboznámil so správou z psychologického vyšetrenia maloletých detí
naÚradepráce,sociálnychvecíarodinyRimavskáSobota,zktorejvšakjednoznačneabezpochybností
vyplýva,ževrámciopakovanejkonzultáciezameranejnazistenieaktuálnejrodinnejsituáciebolozistené
opakované verbálne a fyzické agresívne správanie matky k deťom, ktoré negatívne ovplyvňuje ďalší
riadny psychický vývoj detí, z čoho možno vyvodiť záver o potrebe okamžitého riešenia vzniknutej
situácie nariadením neodkladného opatrenia. Na tejto skutočnosti pritom nič nemení ani okresným
súdom vytýkaná okolnosť, že incident medzi matkou a maloletými deťmi sa mal odohrať už 15.11.2024
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až 05.12.2024, teda približne tri týždne
po tejto udalosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že o incidente sa od maloletých detí dozvedel dňa
19.11.2024 a bezodkladne po tom kontaktoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota,
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré za účelom zistenia aktuálnej rodinnej
situácie poverilo psychologičku referátu poradensko-psychologických služieb vykonaním konzultácie
s deťmi. Z obsahom správy psychologičky bol oboznámený až 03.12.2024, a preto podanie návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatreniadňa05.12.2024nemožnopovažovaťzatakdlhúdobu,abymohla
predstavovať nedôvodnosť návrhu. Podľa otca pre rozhodnutie o potrebe nariadenia neodkladného
opatrenia nie je podstatný obsah predchádzajúcich konaní týkajúcich sa úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom, nakoľko práve aktuálna správa osvedčuje potrebu neodkladného
riešenia vzniknutej situácie, ktorú otec zabezpečil práve z dôvodu, aby predišiel stavu, kedy by návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podával výlučne na základe informácií získaných od maloletých
detí. Otec s poukazom na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky namietal, že uznesenie
súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na nastolené otázky, pretože žiadnym spôsobom nezdôvodnil,
ako sa vysporiadal so skutočnosťami uvedenými v správe z psychologického vyšetrenia maloletých
detí. Samotné konštatovanie, že incident medzi matkou a maloletými deťmi sa mal odohrať tri týždne
pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemožno považovať za dostatočný dôvod
na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Úkony súvisiace s doručením odvolania ostatným účastníkom konania okresným súdom uskutočnené
neboli.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote oprávnenou osobou - otcom maloletých detí, prejednal vec postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
zrušil a podľa § 391 ods. 2 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca
ako aj s poukazom na obsah napadnutého uznesenia a obsah súdneho spisu je posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj posúdiť
správnosť procesného postupu okresného súdu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie je konaním vo veci starostlivosti o maloleté deti,
a to o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenia výživného matke.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa Čl. 11 ods. 1 CMP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
14. Podľa § 111 písm. b) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za
opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,
ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.
16. Podľa § 7 ods. 1 CMP účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
17. Podľa § 7 ods. 2 CMP v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať.
18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.
21. Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak
ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len „kolízny opatrovník“).
22. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obsahu odvolania a obsahu spisu
mal odvolací súd za to, že je daný dôvod na jeho zrušenie. Konanie o návrhu otca o nariadenie
neodkladného opatrenia je konaním starostlivosti o maloleté deti podľa ustanovení § 111 a nasledujúcich
CMP. Toto konanie môže začať aj bez návrhu, preto je jeho účastníkom každý, o právach a povinnostiach
koho sa má konať (§ 7 ods. 2 CMP), teda nepochybne aj maloleté deti. Keďže maloleté deti nemajú
plnú procesnú spôsobilosť, musí v konaní pred súdom za nich konať zákonný zástupca. Tým je buď
rodič (§ 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine) alebo súdom ustanovený opatrovník alebo poručník. Opatrovníka
je maloletým deťom potrebné v konaní ustanoviť vždy, ak ich vzhľadom na kolíziu záujmov nemôže
zastupovať ani jeden z rodičov (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine).
23. Z ustanovení § 111 a nasledujúcich CMP vyplýva, že v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých,
ktorým konaním je aj konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti
o maloleté deti, je potrebné dodržať procesný postup stanovený zákonom a v súlade s citovaným
ustanovením § 117 CMP s poukazom na § 31 Zákona o rodine podľa potreby maloletým deťom
ustanoviť kolízneho opatrovníka, aby v konaní chránil ich záujmy. Ak má byť právo maloletých detí na
zastúpenie reálne naplnené, je potrebné kolízneho opatrovníka ustanoviť pred vydaním rozhodnutia,
najlepšiepodoručenínávrhunazačatiekonania(ajnávrhunazačatiekonaniaonariadeníneodkladného
opatrenia). Súd mu s uznesením o jeho ustanovení zároveň doručí aj návrh, aby sa v prípade potrebyk nemu vyjadril a následne jeho vyjadrenie pri rozhodovaní zohľadní. Výnimku z uvedeného predstavuje
iba konanie o neodkladnom opatrení vo veciach ochrany maloletého podľa § 365 CMP, o takúto situáciu
však v uvedenom prípade nejde.
24. Nakoľko súd prvej inštancie v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia vyššie
uvedeným spôsobom nepostupoval, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania
– maloletým deťom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 390 ods. 2 CSP.
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
v ktorom maloletým deťom za dodržania procesných ustanovení ustanoví kolízneho opatrovníka na
ochranu ich záujmov a opätovne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne. V novom
rozhodnutí sa bude zaoberať argumentáciou otca maloletých detí uvedenou v návrhu, zváži doručenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie matke, všetky vykonané dôkazy, príp.
zadovážené stanoviská vyhodnotí a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdi a rozhodne za
dôsledného dodržania postupu podľa § 220 CSP.
26. Pre úplnosť odvolací súd pripomína, že pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dôvodí
skutočnosťami vyplývajúcimi z predchádzajúceho konania (už právoplatne skončeného) vedeného vo
veci starostlivosti o maloleté deti na tomto súde, je na mieste, aby tento spis bol pripojený k aktuálnemu
spisu, resp. aby sa súčasťou aktuálneho spisu stali konkrétne listiny, z ktorých pri svojom rozhodnutí
bude vychádzať.
27. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
28. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.