Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120205063
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5120205063.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu A. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o.,
so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Račianska ulica 71, o náhradu škody – zaplatenie trov obhajoby

vo výške 2.224 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 27C/31/2020-396 zo dňa 11. septembra 2024, v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.
27C/31/2020-416 zo dňa 11. septembra 2024 a v spojení s opravným uznesením č. k. 27C/31/2020-420
zo dňa 4. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 1.552,70 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.552,70 eur od 4.6.2019 až

do zaplatenia a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí žaloby „v zbytku“
a vo výroku o zastavení konania o zaplatenie sumy 304,09 eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.455,08
eur (po vykonaní opravy 1.552,70 eur) spolu s 5,05 % ročným úrokom z tejto sumy od 4.6.2019 do
zaplatenia a „v zbytku“ žalobu zamietol. Súčasne vzhľadom na (čiastočné) späťvzatie žaloby, s ktorým
zástupca žalovaného súhlasil, samostatným výrokom zastavil konanie o zaplatenie sumy 304,09 eur.
2. Vo vzťahu k meritórnemu predmetu sporu okresný súd uviedol, že uznesením zo dňa 18.3.2020 danú
časť – „nárok žalobcu o zaplatenie skutočne vynaložených nákladov na zaplatené trovy obhajoby vo

výške 2.224 eur“ – vylúčil na samostatné konanie v súdenej veci (sp. zn. 27C/31/2020). Pre ďalšie
posúdenie nároku žalobcu považoval za potrebné ustáliť subjekt, ktorý „zastupuje“ Slovenskú republiku
(ďalej len SR) pred súdom v tomto spore.
3. S poukazom na predmet konania (nárok na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci
v trestnom konaní) a výsledok trestného stíhania (postúpenie veci okresnému úradu) okresný súd
zastával názor, že týmto subjektom je Ministerstvo vnútra SR. Dôvodom pre uvedené konštatovanie

je skutočnosť, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ Žilina zo dňa 28.5.2017 bolo začaté trestné
stíhanie voči osobe žalobcu, ktoré rozhodnutie/uznesenie žalobca napadol sťažnosťou a táto bola
uznesením okresnej prokuratúry z 26.7.2017 zamietnutá. Súčasne však okresný súd konštatoval, že
škodu v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ PZ a prokurátor nezamietol sťažnosť proti jeho uzneseniu
a nepodal obžalobu.
4. Následne sa zaoberal v širších súvislostiach interpretáciou § 6 ods. 1 vety prvej zákona č. 514/2003

Z. z. a uzavrel, že žalobca má nárok na náhradu škody v rozsahu právneho zastúpenia týkajúceho sa
skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. V konkrétnostiach súdenej veci vymedzil, za ktoré z uplatnenýchúkonov právnej služby priznáva žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.552,70 eur
(zosúladenie tejto sumy s výškou pôvodne uvedenou vo výroku rozsudku okresného súdu bolo
predmetom opravného uznesenia zo dňa 4.11.2024).

5. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody aj za úkony, ktoré súviseli s jeho väzbou v rámci
trestného stíhania, v danej časti okresný súd žalobu zamietol („nad rámec priznanej sumy“), lebo väzbu
si žalobca zavinil sám. Uvedené bolo konštatované v súvisiacej veci Okresného súdu Žilina sp. zn.
25C/67/2019. Zároveň žalobcovi nepriznal uplatnený úkon – porada s obvineným zo dňa 12.9.2017,
keďže žalobca nepreukázal, že sa tento netýkal „právnej pomoci väzby žalobcu“. Žalovaného zaťažuje

i povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z priznanej náhrady, a to odo dňa nasledujúceho po oznámení
výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
6.Otrováchkonaniarozhodol–doplňujúcimrozsudkom–okresnýsúdtak,ževsporeprevažneúspešný
žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 34,58 %.

7. Proti tomuto rozsudku vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť sumu 1.455,08 eur (po vykonaní

opravy 1.552,70 eur) s príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa
domáhaljehozmenytak,žežalobabudezamietnutá.Namietalnedostatočnéodôvodnenienapadnutého
rozsudku, ktoré spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že
orgánom „procesne spôsobilým na zastupovanie štátu“ v tomto konaní je Ministerstvo vnútra SR.
8.Žalovanýpoukázal–okreminého–tiežnato,žežalobcaadresovalžiadosťopredbežnéprerokovanie

nároku na náhradu škody Ministerstvu vnútra SR, ktoré však nebolo oprávnené na jeho posúdenie,
preto žiadosť postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré žiadosť aj predbežne prerokovalo. Tým
je preukázané, že „procesne spôsobilým orgánom“ je práve Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaný
uviedol, že voči vzneseniu obvinenia žalobcovi nemal žiadne výhrady ani dozorujúci prokurátor Okresnej
prokuratúry Žilina a nedošlo k zrušeniu rozhodnutia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť.

Dôvodnosť trestného stíhania potvrdzuje taktiež návrh prokurátora na vzatie obvineného/žalobcu do
väzby, s ktorým návrhom sa stotožnil i súd. Tým došlo k „preliatiu“ zodpovednosti za škodu resp. k jej
založeniu vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti SR.
9. Odvolateľ okresnému súdu vyčítal, že sa nevysporiadal s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/32/2021 zo dňa 18.5.2021, ktorým bolo medzi stranami sporu

rozhodnuté o nároku na náhradu škody vo vzťahu k väzbe žalobcu. V tejto súvislosti prezentoval viaceré
východiská a úvahy ohľadne nenáležitého zovšeobecňovania prípadov, kedy nedošlo k právoplatnému
odsúdeniu páchateľa. Okresnému súdu vytýkal, že nijako nezohľadnil, že žalobca si väzbu (aj trestné
stíhanie) zavinil sám. Odvolateľ doplnil, že fakturácia a ani vyúčtovanie trov konania nepreukazujú
existenciu úbytku majetkových hodnôt.

10. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že v prípade pochybností, ktorý orgán
koná v mene štátu, rozhodne súd podľa skutkového stavu danej veci. K tomu došlo i v súdenom
prípade a okresný súd ustálil, že takýmto orgánom je Ministerstvo vnútra SR. V otázke vymedzenia
pojmu nezákonné rozhodnutie (osobitne v nadväznosti na trestné stíhanie, ktoré neskončilo odsúdením

páchateľa)dávalžalobcadopozornostiustálenúsúdnuprax.Rozhodnutieokresnéhosúdupovažovalza
náležite zdôvodnené (poukazoval predovšetkým na body 59. až 72. jeho odôvodnenia), pričom žalovaný
neuviedol, čo je na dotknutých záveroch nezrozumiteľné. Žalobca dodal, že „objektívna zrozumiteľnosť
rozsudku nie je narušená tým, ak rozsudku nerozumie len účastník konania“.

11. Na predmetné vyjadrenie k (jeho) odvolaniu už žalovaný nereagoval.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní,
z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním nenapadnutých výrokoch
o zamietnutí žaloby „v zbytku“ a o (čiastočnom) zastavení konania o zaplatenie 304,09 eur a bez

nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v preskúmavanej časti rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

13. Nezodpovedá síce obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že by sa okresný súd (vôbec)
nezaoberal otázkou, ktorý orgán v súdenej veci koná v mene štátu, ale dotknutá časť odôvodnenia

vyznieva prinajmenšom rozporne. Okresný súd na jednej strane zdôrazňuje, a to aj formálnym
spôsobom prostredníctvom tučne vysádzaného (riedeného) písma, že sťažnosť obvineného/žalobcu
proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola dňa 26.7.2017 uznesením okresnej prokuratúry zamietnutá
(bod 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku); čo korešponduje s priebehom trestného konania/vyšetrovania. Takmer súčasne (bod 63. odôvodnenia rozsudku okresného súdu) však uvádza, že
prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru.

14. Určité nejasnosti súdnej praxe pri aplikácii pôvodnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. ohľadne orgánu
konajúceho v mene štátu v prípade nárokov uplatňovaných v súvislosti s trestným stíhaním mala vyriešiť
jehonovelizáciazákonomč.412/2012Z.z.Hocidotknutýtext(aktuálneznenie§4ods.1písm.b/zákona
š. 514/2003 Z. z.) z legislatívno-technického hľadiska sa nejaví ako najvhodnejší, pomerne jednoznačne
vymedzujesituácie,kedyjedinevkonanímôžeakoorgánkonajúcizaštátvystupovaťMinisterstvovnútra

SR.

15. V konkrétnostiach súdenej veci je významnou situácia predpokladaná v bode 1. označeného
zákonného ustanovenia. V jej zmysle (s čiastočným zjednodušením) v mene štátu koná Ministerstvo
vnútra SR, ak škodu spôsobil vyšetrovateľ a prokurátor nezamietol sťažnosť proti jeho uzneseniu a
(súčasne) nepodal obžalobu. To znamená, že na to, aby bolo v mene štátu činné ministerstvo vnútra,

musia byť splnené obe kumulatívne podmienky, t.j. prokurátor nezamietol sťažnosť a nepodal obžalobu.
16. V podmienkach prejednávaného prípadu však konajúca prokurátorka sťažnosť žalobcu (v postavení
obvineného) zamietla, čím nie je naplnená už prvá podmienka, čo nadväzne logicky vylučuje súčasné
splnenie oboch podmienok a tým aj „zodpovednosť“ ministerstva vnútra.

17. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2016 bolo publikované
rozhodnutie, ktoré (parafrázované opäť s čiastočným zjednodušením) vo svojej právnej vete konštatuje,
že ak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa a podal obžalobu v trestnej veci
orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.
z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra SR. Uvedená situácia (odlišná od skutkových okolností

súdeného prípadu) však nepredstavuje jedinú situáciu, v ktorej nebude v mene štátu konať ministerstvo
vnútra.
18. Ako už bolo konštatované, konanie ministerstva vnútra je totiž podmienené výlučne a výslovne len
súčasným splnením dvoch podmienok (prokurátor sťažnosť nezamietol a obžalobu nepodal). Akákoľvek
negácia týchto podmienok vylučuje postavenie ministerstva vnútra ako orgánu konajúceho za štát vo

veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. b/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo vnútra SR
teda nebude za štát konať v situáciách, keď
· prokurátor sťažnosť zamietol a obžalobu podal (situácia vymedzená v R 6/2016)
· prokurátor sťažnosť nezamietol a obžalobu podal
· prokurátor sťažnosť zamietol a obžalobu nepodal (situácia zodpovedajúca okolnostiam súdenej veci);

pretože všetky tieto situácie predstavujú negáciu zákonom definovaných kumulatívnych podmienok
(zloženého výroku vytvoreného logickou operáciou konjunkcie). Zostáva len zopakovať, že
v konkrétnostiach prejednávaného prípadu nie je Ministerstvo vnútra SR orgánom, ktorý koná za štát.

19. V súdenej veci je zároveň nutné vnímať jej celkový kontext (primárne) zadefinovaný spôsobom

uplatňovania nároku žalobcom. Ten svoj (tvrdený) nárok uplatnil komplexne, resp. úhrnne a domáhal
sa súčasne tak náhrady skutočnej škody (náklady na zaplatené trovy obhajoby vo výške 2.224 eur;
predmet aktuálneho sporu), ako aj náhrady ušlého zisku (ušlej mzdy za obdobie trvania väzby od
27.5.2017 do 12.9.2017 vo výške 5.355 eur). Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
adresoval Ministerstvu vnútra SR, ktoré dotknutú žiadosť postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré

ju i reálne predbežne prerokovalo a žalobcovi oznámilo, že žiadosti nebolo vyhovené.

20. Situáciu, kedy pri uplatňovaní náhrady škody voči štátu prichádzajú do úvahy viaceré orgány verejnej
moci, rieši § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 Z. z. (citovaný v napadnutom rozsudku), ktorý
za orgán konajúci v mene štátu určuje orgán príslušný podľa písmen a/ až l/, u ktorého (zároveň)

bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie. V súdenej veci bola síce takáto žiadosť podaná
na Ministerstve vnútra SR, ale to – ako vyplýva i z vyššie konštatovaného – nebolo príslušné na jej
prejednanie, a preto ju (dôvodne) postúpilo v zmysle § 4 ods. 3 a § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré žiadosť na predbežné prerokovanie aj reálne prejednalo.
Príslušnosť ministerstva spravodlivosti bola daná v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ označeného zákona;

osobitne v súvislosti s nárokmi vyplývajúcimi z väzby žalobcu.
21. Nadväzne je nutné za orgán konajúci v mene štátu v súdenej veci považovať Ministerstvo
spravodlivosti SR. Nič na tom nemení okresným súdom zvolený postup prejednávania uplatňovaného
nároku, kedy jeho časť (náklady obhajoby) vylúčil na samostatné konanie, keďže príslušnosťministerstva spravodlivosti už bola založená predbežným prerokovaním žiadosti a súčasne danou
príslušnosťou podľa § 4 ods. 1 písm. a/ v spojení s písm. m/ zákona č. 514/2003 Z. z.

22. Právnu otázku, kto koná v určitej veci/záležitosti za štát, rieši súd z úradnej povinnosti; čo okrem
iného znamená, že súd je povinný zabezpečiť, aby v konaní pred ním za štát konal príslušný štátny
orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi (§ 73 CSP). O svojom závere v tejto
otázke nevydáva súd žiadne osobitné rozhodnutie, „iba“ začne konať s príslušným štátnym orgánom (v
dôsledku uvedeného i v záhlaví tohto uznesenia odvolacieho súdu je ako orgán konajúci v mene štátu

označené už Ministerstvo spravodlivosti SR).

23. Pokiaľ však okresný súd nekonal s príslušným štátnym orgánom, dotknutým nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane sporu (v tomto prípade štátu konajúcemu prostredníctvom ministerstva
spravodlivosti) uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uvedené má za následok zrušenie napadnutého rozsudku v preskúmavanej meritórnej časti.

Vzhľadom na „vylúčenie“ príslušného orgánu (strany sporu) z uplatňovania procesných práv v rozhodnej
časti meritórneho štádia prejednávania veci predmetný nedostatok nie je možné napraviť bezprostredne
odvolacím súdom.

24. V následnom postupe vo veci bude okresný súd v prejednávaní a rozhodovaní veci na strane

žalovaného pokračovať s príslušným štátnym orgánom – Ministerstvom spravodlivosti SR, v potrebnom
rozsahu zopakuje súvisiace úkony a vo veci meritórne rozhodne. S poukazom na rozsah aktuálneho
odvolacieho prieskumu predmetom konania v ďalšom štádiu sporu bude/je už len suma 1.552,70 eur
s príslušenstvom.
25.Vtejtospojitostivšakkrajskýsúddopĺňa,žeúlohouokresnéhosúdubudeizákonomzodpovedajúcim

postupom ustáliť predmet sporu, keďže v uznesení zo dňa 18.3.2020 o vylúčení nároku na zaplatenie
trov obhajoby na samostatné konanie výslovne vylúčil tento nárok len vo výške 2.224 eur bez
akéhokoľvek príslušenstva. V rámci odôvodnenia nového rozhodnutia je potrebné, aby sa okresný
súd bližšie vyjadril k záverom vyplývajúcim z rozhodnutia v súvisiacej veci tamojšieho súdu sp. zn.
25C/67/2019.

26. Ako výrok závislý od meritórneho výroku musel byť zrušený aj výrok o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania. V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne okresný súd
i o nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.