Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721201430
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5721201430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jozefa Turzu,
v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., právne zastúpený: Mgr. Martin
Lieskovský, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Tadetrans, s.r.o., so sídlom Jazernica
129, IČO: 46 448 420, právne zastúpený: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO:
36 859 711, o zaplatenie 26.105,51 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Cpr/6/2021-55 z 24. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

Výrok I. rozsudku okresného súdu zostáva nedotknutý.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie 19.129,51 eur s príslušenstvom
zastavil (výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému voči žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že žalobca je povinný mu túto zaplatiť vo výške určenej

samostatnýmuznesenímvydanýmsúdnymúradníkompoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie
končí (výrok III.).

2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca do
výroku,ktorýmbolajehožalobazamietnutáazávisléhovýrokuotrováchkonania(výrokyII.aIII.).Žiadal,
aby odvolací súd v týchto výrokoch rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu rozhodol rozsudkom č. k.
8CoPr/2/2022-106 z 27. mája 2022 tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III.
potvrdil, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, výroku I. rozsudku okresného súdu sa nedotýkal, keďže tento nebol odvolaním napadnutý.

4.Protitomutorozsudkuodvolaciehosúdupodalžalobcadovolanie,nazákladektoréhoNajvyššísúdSR

uznesením z 27. novembra 2023, sp. zn. 9Cdo/223/2022 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
naďalšiekonanie.Dovolacísúddospelkzáveru,žepriodôvodnenídovolanímnapadnutéhorozhodnutia
saodvolacísúddostatočneneriadilust.§393ods.2CSPazrozumiteľnýmspôsobomneozrejmilspôsob,
akým dospel k svojim záverom (bod 19. odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu). Uviedol, že odvolacísúd na podporu svojich skutkových záverov o skončení pracovného pomeru žalobcu poukazoval
na dôkazy, ktoré mali túto skutočnosť nepochybne preukazovať, avšak tieto dôkazy len všeobecne
pomenoval bez ich bližšej konkretizácie. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu majú

právetiektorédôkazysvedčiťoprijatýchskutkovýchzáverochaakésúdôvodyodmietnutiarelevantnosti
argumentácie odvolateľa. Najvyšší súd poukázal na to, že obsah SMS komunikácie a telefonického
rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným nie je v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu žiadnym
spôsobom bližšie špecifikovaný. Vzhľadom na to, že ide o podstatné dôkazy, o ktoré sú viac menej
opreté závery odvolacieho súdu o skončení pracovného pomeru žalobcu, absencia reprodukovania

analýzy ich obsahu ako aj ich prípadného zasadenia do kontextu iných skutkových zistení preukázaných
v prejednávanom spore, má za následok arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

5. Odvolací súd po vrátení veci Najvyšším súdom SR, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu
podľa § 455 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) opätovne, v rozsahu
a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu a bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) tento ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Okresný súd konanie o zaplatenie sumy 19.129,51 eur zastavil na základe späťvzatia žaloby
žalobcom podľa § 145 ods. 2 CSP. Ostatnú časť uplatneného nároku posudzoval v zmysle § 42 ods. 1,

§ 45 ods. 1,3, § 46, § 47 ods. 1, § 48 ods. 2, § 59 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 72 ods. 1,2, § 118 ods. 1 a
§ 129 ods. 1 Zákonníka práce (uvedené ustanovenia sú citované v bode 9. odôvodnenia napadnutého
rozsudku) a dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný.

7. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu vznikol pracovno-právny pomer

na základe písomnej pracovnej zmluvy zo 17.01.2018, ktorú uzatvoril žalobca ako zamestnanec so
žalovaným ako zamestnávateľom a bol dohodnutý na dobu určitú do 16.01.2019 so skúšobnou dobou
3 mesiace. Ďalej ustálil, že na základe oznámenia žalovaného žalobcovi, že so žalobcom v skúšobnej
dobe ku dňu 08.03.2018 pracovný pomer končí, došlo k tomuto dňu k jeho platnému ukončeniu, aj keď
nebolo urobené v písomnej forme. Odkazujúc na § 17 ods. 2 Zákonníka práce konštatoval, že ak aj

žalobca pri skončení pracovného pomeru so žalobcom nedodržal písomnú formu, keďže Zákonník práce
s jej nedodržaním neplatnosť takéhoto právneho úkonu nespája, ide o platný právny úkon. Žalovaný
dostatočne určitým spôsobom oznámil žalobcovi, že s ním pracovný pomer v skúšobnej dobe končí (sms
komunikácia, telefonát žalovaného so žalobcom, potvrdený vypočutou svedkyňou) žalobca uvedené
akceptoval, pridelené motorové vozidlo na vykonávanie práce vypratal, žalovanému ho odovzdal a na

pracovisko sa viac nedostavil. K týmto záverom okresný súd viedli aj ďalšie zistenia a to, že žalobcovi
boli doručené doklady súvisiace s ukončením pracovného pomeru – zápočtový list, z ktorého ukončenie
pracovného pomeru k 08.03.2018 vyplývalo, že sa od tohto dátumu žalobca zamestnal u nového
zamestnávateľa a až listom zo 07.04.2018 sa prvýkrát domáhal voči žalovanému mzdových nárokov
za mesiace február a marec 2018, ktorú skutočnosť mal preukázanú zo žalovaným predložených listov,

ktoré mu boli od žalobcu doručené. Tvrdenia žalobcu, že žiadal žalovaného o prideľovanie práce
nepovažoval okresný súd za preukázané. List žalobcu adresovaný žalovanému, ktorý mu predložil
žalobca, v spojení s ďalšími dôkazmi, a to s listami žalobcu žalovanému, ktoré predložil žalovaný,
vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz preukazujúci tieto tvrdenia žalobcu. Z obsahu listov, o ktorých
žalovaný tvrdil, že mu boli od žalobcu doručené nevyplývalo, že by sa v nich žalobca voči žalovanému

domáhal prideľovania práce tak, ako to bolo uvedené v liste, ktorý predložil súdu žalobca.

8. Okresný súd po ustálení, že ku skončeniu pracovného pomeru žalobcu u žalovaného došlo platne
k 08.03.2018, považoval nároky žalobcu na náhradu za dovolenku za 9 mesiacov roku 2018 a 16 dní
roku 2019 za nedôvodné. Ďalej sa zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na diéty za cestu do Ruska

vo februári 2018 a v marci 2018. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, primárne sa zameral
na posúdenie, či si žalobca uplatnil tento nárok pred uplynutím premlčacej doby. V pracovnej zmluve
mali sporové strany dohodnutú splatnosť mzdy v posledný kalendárny deň nasledujúceho mesiaca, čiže
za mesiac február 2018 nastala splatnosť mzdy žalobcu k 31.03.2018 a za mesiac marec k 30.04.2018.
Žaloba bola žalobcom podaná na pošte 30.04.2021, avšak súdu bola doručená až 03.05.2021. Keďže

žalobca si právo na zaplatenie mzdových nárokov za mesiac február mohol na súde prvýkrát uplatniť
k 01.04.2021 a za mesiac marec k 01.05.2021 žaloba bola doručená súdu po uplynutí premlčacej doby,
ktorá je hmotno-právnou lehotou, preto najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty musí byť podanie,
ktorým si veriteľ uplatňuje svoje právo doručené súdu. Na základe toho potom nárok žalobcu v celomrozsahu ako nedôvodný a čiastočne premlčaný zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na
§ 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

9. Žalobca v podanom odvolaní proti výrokom II. a III. rozsudku okresného súdu namietal správnosť
záverov okresného súdu, že mal so žalovaným dojednaný pracovný pomer na dobu určitú do
16.01.2019, že mu bolo zo strany žalovaného dostatočne určitým spôsobom oznámené skončenie
pracovného pomeru v skúšobnej dobe. SMS komunikácia, z ktorej okresný súd vychádzal nepostačuje

na takéto konštatovanie, o to viac, že zamestnancovi je vždy poskytovaná väčšia ochrana v pracovno-
právnom vzťahu ako zamestnávateľovi. Naviac z obsahu tejto komunikácie nie je zrejmá vôľa
žalovaného ukončiť s ním pracovný pomer. Jediné, čo z nej vyplýva, je jeho povinnosť vypratať pridelené
auto a dať ho do stavu, v ktorom ho prevzal. V súvislosti s telefonátom žalovaného s jeho osobou,
obsah tohto telefonátu preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že tento obsah nerozporoval. Nie je
však zrejmé, kedy malo k jeho uskutočneniu dôjsť a ani čo bolo jeho obsahom. Považoval za vytrhnutú

z kontextu skutočnosť, že nepoprel, že by obsahom telefonického rozhovoru malo byť skončenie
pracovného pomeru s jeho osobou. Ďalej namietal, že nie je správny skutkový záver okresného súdu,
že zo žiadnych listov, ktoré doručoval žalovanému nevyplýva, že by sa domáhal prideľovania práce.
K žalobe predložil list, v ktorom jednoznačne uvádza, že sa domáhal určenia dátumu a miesta, kedy
sa má do práce dostaviť. Za nepodstatnú pre prejednávanú vec považoval skutočnosť, že mu bol zo

strany žalovaného doručený zápočtový list. Pokiaľ by aj pripustil záver, že pracovná zmluva mala byť
uzatvorená na dobu určitú, jeho pracovný pomer by tak trval do 16.01.2019, preto by až do tohto obdobia
mal nárok na vyplatenie mzdy. Vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že žaloba bola podaná pred
uplynutím premlčacej lehoty a táto námietka nie je dôvodná. Žalobou si uplatnil nárok na zaplatenie
základného platu za obdobie 9 mesiacov roku 2018. Pokiaľ splatnosť mzdy za apríl nastala k 31.05.2018

a žaloba bola podaná 03.05.2021 tak jeho nárok je dôvodný.

10.Žalovanývovyjadreníkodvolaniužalobcuz24.01.2022navrholrozsudokokresnéhosúduakovecne
správny potvrdiť. Uviedol, že pracovný pomer žalobcu bol dohodnutý na čas zastupovania na jazdy do
Ruska a späť, najdlhšie podľa obsahu pracovnej zmluvy mal trvať do 16.01.2019. Zotrval na tom, že

pracovný pomer ukončil so žalobcom 08.03.2018 a od toho času pre neho žalobca nevykonával žiadnu
prácu. Zo strany žalobcu bol pravidelne mesačne vyzývaný na zaplatenie nejakej ním predpokladanej
sumy, avšak v žiadnom z listov, ktoré mu boli zo strany žalobcu doručované nebolo uvedené, že žiada
prideľovaniepráce.Takútovýzvuobsahovallenlist,ktorýbolpriloženývofotokópiikpodanejžalobe,jeho
osobe však nikdy list s takýmto obsahom doručený nebol. Na vznesenej námietke premlčania zotrval.

11. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného zo 17.02.2022 uviedol, že na základe obsahu
predmetného vyjadrenia nemožno dospieť k záveru, že žalovaný spochybnil správnosť argumentov,
ktoré uvádzal vo svojom odvolaní. Naďalej sa pridržiaval tam uvádzaných tvrdení.

12. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 06.05.2022 označenom ako „Oznámenie o existencii
podobného súdneho sporu a návrh na vykonanie dôkazu“ oznámil odvolaciemu súdu, že na Okresnom
súde Bratislava III je vedené konanie pod sp. zn. 12Cpr/6/2021 voči inému žalovanému, avšak na
základeobdobnéhoskutkovéhostavuakovsúdenejveci.Žalobcasatýmtospôsobompodľajehonázoru
snaží dosiahnuť peňažné plnenie, nakoľko za takýto typ žaloby nie je potrebné platiť súdny poplatok.

13. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že sú nesprávne závery okresného súdu o dojednaní
jeho pracovného pomeru u žalovaného na dobu určitú do 16.01.2019, pretože jeho trvanie bolo
dohodnuté na dobu neurčitú uvádza, že uvedená námietka z hľadiska toho, aký nárok bol predmetom
zamietnutia žaloby, je irelevantná. Z obsahu spisu v súdenej veci vyplýva, že žalobca písomným

podaním z 20.10.2021 (č. l. 41 spisu), ktoré predložil okresnému súdu priamo na pojednávaní konanom
28.10.2021 upravil žalobou uplatnenú sumu (strana 2 hore zápisnice o pojednávaní – č. l. 51 rub spisu )
a domáhal sa nahradenia mzdy za obdobie 9 mesiacov roku 2018 a 16 dní v roku 2019, náhrady za
dovolenku v roku 2018 a za 16 dní roku 2019 a náhrady za diéty v mesiaci február 2018 a marec
2018. Na základe tejto úpravy žaloby okresný súd správne považoval predmetné podanie (§ 124 ods.

1 CSP) za späťvzatie žaloby v časti nárokov na náhradu za nevyplatenú mzdu, diéty a dovolenku, za
obdobie po 16. januári 2019 a konanie o tejto časti nároku zastavil. Žalobca v odvolaní nespochybňuje
správnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo v časti konanie o jeho nároku zastavené.
V odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ani bližšiu argumentáciu, pre ktorú by malo byť pri posudzovanínárokov, ktoré ostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, významné posúdenie trvania
pracovného pomeru aj po 16.01.2019. Vychádzajúc z týchto skutočností odvolací súd sa ďalej s touto
odvolacou námietkou žalobcu nezaoberal. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ani z obsahu

zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR nevyplýva, že vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa odvolací
súd už touto námietkou nezaoberal, by považoval za nejasné a nedostatočné.

14. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť skutkových záverov okresného súdu o tom, že došlo
počas dohodnutej skúšobnej doby ku skončeniu jeho pracovného pomeru u žalovaného k 08.03.2018

a s tým súvisiaci právny záver o možnosti ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe aj inou,
nielen písomnou formou.

15. Čo sa týka možnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe inou ako písomnou formou,
odvolací súd sa s právnym záverom okresného súdu, že pokiaľ došlo k skončeniu pracovného pomeru
inou ako písomnou formou nemožno len pre nedostatok písomnej formy, považovať takéto skončenie

pracovného pomeru za neplatné, stotožňuje.

16. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej „ZP“) pracovný pomer možno skončiť
a/ dohodou, b/ výpoveďou, c/ okamžitým skončením, d/ skončením v skúšobnej dobe.

17. Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo
zákonný zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon,
ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo
osobitný predpis.

18. Podľa § 72 ods. 1 veta prvá ZP v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Podľa ods. 2 písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému
účastníkovi spravidla aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

19. Podľa § 45 ods. 1 ZP v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac 3
mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena
štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho
zamestnanca, je najviac 6 mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať. Podľa ods. 3 skúšobná doba

sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

20. Pracovný pomer možno skončiť len takým spôsobom, ktorý upravuje § 59 ZP, tento ustanovuje
taxatívne spôsoby skončenia pracovného pomeru, účastníci pracovného pomeru si nemôžu dohodnúť
iný spôsob skončenia pracovného pomeru. Pre platnosť skončenia pracovného pomeru na základe

právneho úkonu je rozhodujúce posudzovanie podmienok platnosti právneho úkonu v zmysle zásad
Zákonníka práce ustanovených v § 17. Zákonník práce v § 45 umožňuje dohodnúť skúšobnú
dobu, počas ktorej platí osobitný režim ohľadom skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ aj
zamestnanec môžu v rámci skúšobnej doby ukončiť pracovný pomer okamžite a bez uvedenia dôvodu.
Zákonník práce neurčuje žiadne osobitné formálne ani obsahové náležitosti pre skončenie pracovného

pomeru v skúšobnej dobe, iba konštatuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe sa končí písomným
oznámením, ktoré by sa spravidla malo doručiť druhému účastníkovi aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má
pracovný pomer takto skončiť. Platnosť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe neviaže na
písomnú formu, preto ak by žalovaný so žalobcom ukončil pracovný pomer inou, ako písomnou formou,
takýto spôsob ukončenia nie je neplatný.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný s ním skončil
pracovný pomer v skúšobnej dobe k 08.03.2018. Tvrdil, že z textu SMS komunikácie medzi ním
a žalovaným a z obsahu telefonického rozhovoru, o ktorom hovorila vo výpovedi svedkyňa, z ktorých
okresný súd vychádzal nevyplýva, že žalovaný s ním chcel ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe.

22. Odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že okresný súd svoje závery o skončení
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného v skúšobnej dobe dňa 08.03.2018 nevyvodzoval len z
SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným a výpovede svedkyne, ale vychádzal aj z ďalšíchdôkazov. Žalovaný predložil okresnému súdu na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 (č. l. 51 a nasl.
zápisnica o pojednávaní z 28.01.2021) výpis z SMS komunikácie medzi ním a žalobcom s tým, že jej
mal predchádzať telefonický rozhovor medzi žalobcom a p. C., štatutárnym orgánom žalovaného, pri

ktorom mala byť prítomná svedkyňa E. C., a v rámci ktorého sa mali v podstate dohodnúť na ukončení
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Žalobca k týmto skutočnostiam na predmetnom pojednávaní
uviedol, že už si to vzhľadom na dlhšiu dobu nepamätá, ale že mu bola daná výpoveď z toho nevyplýva.
V SMS komunikácií zo 06.03.2018 (č. l. 46 spisu) žalobca píše žalovanému, že keď má voči nemu
výhrady, tak mu má dať výpoveď, že sa má kde zamestnať. Na to žalovaný reagoval tým, že vyzval

žalobcu, aby vypratal auto a dal ho do stavu ako ho zobral a vo štvrtok, aby toto auto odovzdal. Keďže
06.03.2018 bol utorok, tak 08.03.2018 bol štvrtok. Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že na
základe tejto SMS komunikácie motorové vozidlo žalovaného k uvedenému dňu vypratal, zobral si aj
svoje osobné veci, mal byť pri tom prítomný aj p. C.. Žalovaný namietal pravdivosť skutočnosti tvrdených
žalobcom, že k odovzdaniu vozidla došlo za prítomnosti p. C., žalobca na túto námietku nereagoval.
Podľa žalovaného, žalobca auto vypratal v noci, nikomu ho neodovzdal. K otázke súdu, čo robil žalobca

po 08.03., po SMS komunikácií žalobca uviedol, že keď nemal peniaze od p. C. zamestnal sa inde.

23. Na predmetnom pojednávaní bola na základe návrhu žalovaného vypočutá svedkyňa E. C.,
manželka štatutárneho orgánu žalovaného, zároveň pre žalovaného vedie účtovníctvo a „papiere“ pre
zdravotné, sociálne poistenie, pracovné zmluvy zamestnancov, atď. Uviedla, že ako externá účtovníčka

žalovaného chodí do kamiónov, z ktorých si vyberie účtovné doklady, aby mohla skontrolovať výdavky
a vystaviť faktúry. Keď prišla k autu, ktoré mal na starosti žalobca cítila zápach nafty, oznámila to
manželovi, ten kontaktoval telefonicky žalobcu, v podstate sa dohodli na výpovedi, preto v ten deň
chystala s tým súvisiace papiere na 08.03., ale žalobca pre tieto neprišiel. Potom už čakala na
pokyn manžela, kedy má žalobcu ako zamestnanca odhlásiť a následne, keďže žalobca so žalovaným

nekomunikoval, tak jej dal manžel pokyn, aby ho odhlásila, čo urobila pár dní po tom,ako čakali,
či sa žalobca neozve. Žalobcovi zaslala zápočtový list, v ktorom sa uvádzal dátum skončenia jeho
pracovnéhopomeruužalovaného08.03.2018.Žalobcapotvrdil,žezápočtovýlistmuboldoručený.Ďalej
k výpovedi svedkyne uviedol, že z nej vyplýva, že mu mala byť daná výpoveď, výpoveď mu však mala
byť doručená doporučenou zásielkou, žiadnu však nedostal. Pravdivosť výpovede svedkyne týkajúcu

sa jeho telefonického rozhovoru s p. C. nerozporoval.

24. Okresný súd sa v rámci dokazovania oboznámil s lustráciou zo Sociálnej poisťovne (č. l. 35 a nasl.
spisu) a zistil, že žalobca bol ako zamestnanec vedený od 08.03. 2018 do 06.04.2018 u zamestnávateľa
ZÉTATRANS, s.r.o., od 13.04.2018 do 28.06.2018 u zamestnávateľa EXPRES KURIÉR & Co. s.r.o.,

od 29.06.2018 do 07.09.2018 u zamestnávateľa EKOTRANS SK s.r.o. a od 11.09.2018 do 15.07.2019
u zamestnávateľa Guarding s.r.o.

25. Ďalej sa oboznámil so „Žiadosťou“ žalobcu adresovanou žalovanému bez uvedenia dátumu, ktorú
žalobca pripojil k žalobe (č. l. 4 spisu), a v súvislosti s ktorou tvrdil, že v nej žiadal žalovaného

o prideľovanie práce. Okresný súd konštatoval, že žalobca ňou žiada žalovaného o doplatok za jazdy
do Petrohradu, ktoré vykonal pre žalovaného v mesiaci február, marec, v závere žiadosti je text „A tiež
dátum a miesto do práce.“ K tomuto dôkazu právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom
05.10.2021(č.l.39spisu)uviedol,žejerozpormedziobsahomtejtolistinyaobsahomlistín,ktorémuboli
žalobcom doručené, lebo v tých si uplatňuje iba finančné nároky, žiadnu výzvu, aby mu prideľoval prácu

neobsahujú. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil okresnému súdu predmetné listiny. Okresný súd
porovnaním ich obsahu s obsahom „Žiadosti“ predloženej žalobcom k žalobe zistil, že ich text je totožný
čo do uplatňovania finančného doplatku, žiaden z listov, ktoré predložil žalovaný, však neobsahuje
výzvu, aby prideľoval žalobcovi prácu, ktorá je uvedená v texte „Žiadosti“ predloženej žalobcom.

26. Tak ako už uviedol odvolací súd v bode 20. odôvodnenia tohto rozsudku Zákonník práce neurčuje
žiadne osobitné formálne ani obsahové náležitosti pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej
dobe, iba konštatuje, že pracovný pomer v skúšobnej dobe sa končí písomným oznámením, ktoré by
sa spravidla malo doručiť druhému účastníkovi aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer
takto skončiť. Okresný súd ustálil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol ukončený na základe

telefonátu a SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. K týmto záverom však dospel na základe
vyššie uvádzaného dokazovania (bod 24. až 27. odôvodnenia tohto rozsudku). Žalobca v odvolaní
namietal, že telefonát žalovaného s jeho osobou nie je ničím preukázaný a keďže popieral skončenie
jeho pracovného pomeru u žalovaného to, že nepoprel výpoveď svedkyne nemožno vytrhnúť z kontextu.Obsah telefonického rozhovoru medzi žalobcom a štatutárnym orgánom žalovaného potvrdila svedkyňa
E. C.. Odvolací súd nezistil, že by konštatovanie okresného súdu o tom, že žalobca výpoveď svedkyne
nerozporoval bol vytrhnutý z kontextu. K obsahu výpovede, k faktom uvádzaným touto svedkyňou,

ktoré sa týkali zistení problémov s naftou v aute používanom žalobcom, telefonickej roztržky medzi
ním a štatutárnym orgánom žalovaného a s tým súvisiacou SMS komunikáciou sa žalobca nevyjadril,
neuviedol, že nie sú pravdivé. Zameral sa na hodnotenie tejto výpovede, keď uviedol, že jeho skončenie
pracovného pomeru u žalovaného z nej nevyplýva. Takéto „hodnotenie“ nespochybňuje správnosť
a pravdivosť svedeckej výpovede. Naviac, ako uviedol aj okresný súd, túto svedeckú výpoveď je nutné

posudzovať v spojení aj s ďalšími vykonanými dôkazmi.

27. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že v SMS komunikácii, ktorá prebiehala medzi žalobcom
a žalovaným, bol konflikt medzi žalobcom a žalovaným s tým, že žalobca sám uviedol, že nemá
problém ukončiť pracovný pomer u žalovaného. Ten ho vyzval, aby motorové vozidlo, ktoré používal
na výkon svojej práce, teda k 08.03.2018, odovzdal. Na túto komunikáciu nadväzuje aj ďalšie konanie

žalovaného, potvrdené svedeckou výpoveďou E. C., že žalovaný robil administratívne úkony smerujúce
k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu u jeho osoby. Tomu, že už nemal ďalej pokračovať pracovný
pomer žalobcu u žalovaného po 08.03.2018 potom nasvedčuje aj správanie sa žalobcu, ktorý už
08.03.2018 nastúpil do nového zamestnania a až mesiac po tom, čo malo dôjsť k vyprataniu vozidla
žalobcom sa obrátil na žalovaného listom na vyplatenie peňažných nárokov. Žalobca netvrdil, že by sa

08.03.2018 ako zamestnanec ustanovil do práce k žalovanému a ten by mu odmietol prideliť prácu,
tvrdil, že vyzval žalovaného na úhradu peňažných nárokov listom označeným ako „Žiadosť“ a zároveň
ho žiadal o pridelenie práce. Žalovaný okresnému súdu predložil do prílohovej obálky listy, ktorými ho
žalobca vyzýval na úhradu peňažných nárokov. Pokiaľ však išlo o list „Žiadosť“, ktorý predložil žalobca
k podanej žalobe, v ktorom mal žalovaného vyzývať na prideľovanie práce, žalovaný doručenie takéhoto

listu odmietol. Okresný súd tak nepovažoval za preukázané, že by žalobca žalovaného písomne vyzval
na prideľovanie práce doručením „Žiadosti“ , lebo jej doručenie nepreukázal, naopak žalovaný doložil
listy, obsahovo totožné so „Žiadosťou“, s výnimkou textu uvedenom v „Žiadosti“ „A tiež dátum a miesto
do práce“ . Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by spochybňoval záver okresného
súdu, že list – „Žiadosť“, ktorý bol prílohou žaloby bol zo strany žalobcu riadne žalovanému doručený,

resp. že preukázal, že sa tento list mohol dostať do dispozičnej sféry žalovaného.

28. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť

spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

29. Odvolací súd mal preukázané, že pri hodnotení vykonaných dôkazov okresný súd vychádzal zo
zásad pre hodnotenie dôkazov upravených vo vyššie citovanom ust. § 191 CSP. Zásada voľného
hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených

skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť
hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno
v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
pravidlám logického myslenia alebo, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli

alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať
s jeho skutkovými závermi (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2015, sp. zn. 4 Cdo 358/2014). Na
základe týchto skutočností, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu o tom,
že pracovný pomer žalobcu u žalovaného mal byť ukončený k 08.03.2018 vyplývajú z ním vykonaného
dokazovania. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu so skutkovými závermi okresného súdu stotožňuje

a na tieto poukazuje.

30. Žalobca namietal, že jeho nárok na zaplatenie náhrady mzdy za mesiac apríl až december 2018 nie
jepremlčaný.Okresnýsúd,keďžeskončeniepracovnéhopomeružalobcuustálilk08.03.2018,munárok
nanáhradumzdyzaneskoršieobdobienepriznal,niezdôvodu,žebolpremlčaný,otázkoupremlčaniapri

týchto nárokoch sa ani nezaoberal, ale z dôvodu, že mu takýto nárok nevznikol. Premlčanie posudzoval
pri nárokoch, ktoré mali žalobcovi vzniknúť do času skončenia jeho pracovného pomeru, t. j. do
08.03.2018. Žalobca správnosť týchto záverov odvolacieho súdu v konkrétnostiach žiadnym spôsobom
nenapadol.31. Odvolací súd opätovne považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny a tento potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovaný má voči nemu ako neúspešnej strane nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, a to v rozsahu 100 %, ktorý mu aj odvolací súd priznal. O trovách
dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 453 ods. 1, 3 CSP. Vchádzal z výsledku konania
vo veci samej, keďže v konečnom dôsledku žalobca nebol vo veci samej úspešný, tak priznal nárok na

ich náhradu žalovanému v rozsahu 100 %.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).