Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209168
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124209168.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej vo veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, D., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzana Koláriková, Stará Prešovská 10, Košice, proti osobe
zapísanej v katastri nehnuteľnosti ako vlastník : A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, D., v konaní
o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu

Mestského súdu Košice zo dňa 29.10.2024 č.k. 40Vyd/1/2024-53

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala

vydania rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k parcele reg. E č. XXXX o výmere 885
m2, trvalý trávnatý porast, zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie G., okres D. H. najneskôr ku dňu
20.8.2021.

2. Navrhovateľka uviedla, že bola vlastníčkou susediacich nehnuteľnosti - pozemku reg. E parc. č.
XXXX o výmere 1470 m2, orná pôda, zapísanom na LV č. XXXX, kat. územie G., pozemku reg. C

parc. č. XXXX a rodinného domu na ňom stojacom súpisné číslo XXX zapísaných na LV č. XXXX,
kat. územie G.. Spolu s vyššie uvedeným parcelami užívala aj spornú nehnuteľnosť parcelu reg. E č.
XXXX domnievajúc sa, že je súčasťou pozemku reg. E parc. č. XXXX. Nehnuteľnosť parc.č. XXXX bola
ňou resp. právnymi predchodcami užívaná už od roku 1970, s tým, že v roku 1988 dala na pozemku
vybudovať studňu a zabezpečila výstavbu železo-betónového mostu, aby bolo možné prechádzať cez
parcelu. Až v roku 2021, v súvislosti so súdnym konaním vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.

zn. 10C/22/2021 o vypratanie nehnuteľnosti, predmetom ktorého konania bolo aj určenie hranice parcely
č. 1702 zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. Šaca, získala vedomosť, že pozemok reg. E parc.č. XXXX,
patrí inému vlastníkovi. Na základe geometrického plánu vyhotoveného v súdnom konaní zistila reálny
priebeh hranice pozemku parc č. XXXX a parc.č. XXXX, ktorý pozemok je samostatnou nehnuteľnosťou.
Na účely preukázania dobromyseľnosti doložila čestné vyhlásenia svedkov F. I., J. K. a stanovisko
MestskejčastiKošice-Šaca,žeparcelareg.Eč.XXXXboladlhodoboužívanánavrhovateľkouapredtým

jej rodičmi J. a L. M., v dobrej viere ako ich vlastníctvo.

3. Súd vo veci aplikoval § 359a, § 359c, § 359e, § 359f zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (CMP). Navrhovateľku podľa § 359e ods.1 CMP vyzval na predloženie
dôkazov, či označenie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnila predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, a to doložením (označením) nadobúdacieho titulu,

na podklade ktorého sa mala ujať držby spornej parcely. Na výzvu súdu navrhovateľka reagovalazopakovaním jej tvrdení o dlhodobom užívaní nehnuteľnosti už jej právnymi predchodcami a citáciou §
134 Občianskeho zákonníka (OZ) o podmienkach vydržania.

4. Vychádzajúc z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle §134 OZ v spojení
s § 129, 130 OZ predpokladajúcich spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby, nepretržitosť
jej trvania najmenej 10 rokov, keď oprávnenosť držby predpokladá nielen faktické ovládanie veci
a vôľu s ňou nakladať ako s vlastnou, ale aj existenciu dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí,
odvodenej od tvrdeného nadobúdacieho titulu, súd konštatoval zjavnú nedôvodnosť návrhu, pretože

navrhovateľka nepreukázala, ani netvrdila žiadny spôsobilý titul, od ktorého odvodzuje oprávnenosť teda
dobromyseľnosť svojej držby. Zdôraznil, že fakt uchopenia držby pozemku, nie je titulom oprávnenosti
držby, a takýmto titulom nie je ani čestné vyhlásenie susedov, či vyjadrenie obce. Súd poukázal na to, že
aj podľa rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR z 13.5.2024 sp. zn. 1VCdo/1/2024, právny
titul je len jedným z dôkazov dobromyseľnosti, rozhodujúcim je, či držiteľ konal poctivo, teda či napr.
zaplatil za držanú vec dohodnutú sumu, poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar

ako bezodplatné plnenie. Vzal do úvahy aj fakt, že za určitých okolností možno nadobudnúť vydržaním
časť pozemku v prípadoch, ak ide o nepatrnú výmeru nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom vydržania.
Konštatoval, že o takú situáciu sa však v danom prípade nejednalo, keďže predmetom vydržania mala
byť nehnuteľnosť nie nepatrnej výmery o rozsahu 885 m2. So záverom, že navrhovateľka neoznačila
žiadne dôkazy na preukázanie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva, netvrdila žiaden titul

vstupu do držby, za účelom ktorého by súd mohol vykonať šetrenie, súd prijal záver, že neboli splnené
podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, preto podľa § 359e ods. 2 CMP návrh na začatie konania
o potvrdení vydržania zamietol.

5.Uznesenienapadlaodvolanímžalobkyňazdôvodovpodľa§62CMP,žesúdprvejinštancienesprávne

a neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhovala uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

6. Zopakovala predpoklady oprávnenej držby v zmysle § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 OZ konštatujúc, že
všetky tieto predpoklady týkajúce sa faktického ovládania veci, vôle nakladať s vecou ako s vlastnou

a presvedčenie, že vec jej vlastnícky patrí spĺňa, lebo dlhodobo užívala parcelu reg. E č. XXXX A. svoju
vlastnú, túto užívali už aj jej právni predchodcovia a to už od roku 1970, pričom parcela č. 1703 je
priamo susediaca s parcelou č. XXXX, ku ktorej im patrilo vlastnícke právo, a parc. č. XXXX užívali ako
súvisiacu s vlastníctvom domu stojacom na parc.č.XXXX. Opätovne argumentovala, že sa dlhodobo
o parcelu stará, zabezpečuje jej kosenie, zber popadaného lístia, zabezpečila na nej vybudovanie

studne. Absenciu titulu nepovažovala za dôvod pre zamietnutie návrhu a to práve s poukazom na
rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR 1VCdo/1/2024. Zdôraznila, že predložila aj čestné
vyhlásenia svedkov o užívaní nehnuteľnosti v dobrej viere, že jej vlastnícky patrí, a pokiaľ o tom vznikli
pochybnosti, mal súd vypočuť svedkov.

7. Odvolanie doplnila čestným vyhlásením E. C. o tom, že dlhodobo užívala spornú nehnuteľnosť a pred
ňou ju užívali jej rodičia J. M. a L. M..

8. Krajský vec v Košiciach prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 2, § 33 CMP, § 385 ods. 1 CSP a contrario) konštatujúc včasnosť a prípustnosť podaného odvolania

(§ 59 CMP) a preskúmal ho podľa obsahu odvolacích dôvodov a námietok odvolateľa v súlade s § 65,
66 CMP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie skutočností o nadobudnutí vlastníckeho práva titulom vydržania. Ide o konanie s odlišným

procesným postupom ako je sporové konanie vo veci určenie vlastníckeho práva, kedy má súd
i strany sporu k dispozícii procesné prostriedky potrebné na zistenie skutkového stavu veci týkajúce
sa podmienok vydržania vlastníckeho práva. V zmysle § 359e ods. 3 CMP o odmietnutí alebo o
zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných
účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí

návrhunazačatiekonaniaopotvrdenívydržaniasadoručujelennavrhovateľovi.Podľadôvodovejsprávy
kzákonu,ktorýmsaúčinnosťouod1.mája2001zmeniladoplnilCivilnýmimosporovýporiadokokonanie
o potvrdení vydržania, ide o konanie formálne, majúce znaky registrového konania, nenariaďuje
sa pojednávanie, nevykonáva sa plnohodnotné dokazovanie, skúma sa osvedčenie relevantnýchskutočností, ktoré navrhovateľ musí uviesť už v návrhu. Súd pristupuje k vydaniu vyzývacieho
uznesenia podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania
a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností

dospel k záveru, že tieto sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné.
V prípade vážnych pochybností nevydáva vyzývacie uznesenie a to ani s prihliadnutím na prípadnú
možnosť podania námietok osobami uvedenými v § 359h CMP.

10. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia o vydržaní je vždy

chránený aj tým, že sa môže domáhať svojho nároku aj v rámci sporového konania žalobou o určenie
vlastníctva. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil,
že nadobudol takéto vlastnícke právo vydržaním, a nejedná sa o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti,
ktoré môže byť predmetom len sporového konania. Preto sa vždy prvotne musí nesporne osvedčiť
nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania ako to tvrdí navrhovateľ. Pokiaľ aj súd má v zmysle zásad
Civilného mimosporového poriadku zisťovať skutočný stav veci, k čomu vykonáva aj potrebné šetrenia,

nevykonáva dokazovanie v rozsahu sporového konania ani nevyšetruje tieto relevantné skutočnosti bez
toho, aby boli označené navrhovateľom.

11. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva nehnuteľnosti vydržaním v zmysle § 134 ods. 1
OZ je splnenie podmienky oprávnenosti držby, nepretržitosti oprávnenej držby 10 rokov a spôsobilý

predmet vydržania. Oprávnenosť držby znamená, že držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, teda je dôležitá existencia takej skutočnosti, ktorá má
objektívne znaky právneho titulu nadobudnutia vlastníctva, príp. aj domnelého alebo neplatného.
O dobromyseľnosti možno hovoriť vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu patrí, ktorý omyl je
ospravedlniteľný. Navrhovateľka odvodzuje vydržanie vlastníckeho práva len od toho, že sa ujala držby

spornej nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti susediacej s tou, ktorej vlastnícky patrila jej, resp. jej právnym
predchodcom. Neuvádza však pre konanie relevantné skutočnosti, na označenie ktorých ju vyzval
aj súd prvej inštancie, teda na základe akého titulu (dôvodu) sa držby uvedenej nehnuteľnosti ujala,
z akých okolností bolo možné usúdiť, že pomerne rozsiahly pozemok par.č. XXXX, je súčasťou jej
vlastnícky patriaceho pozemku par.č.XXXX. Navrhovateľka neuviedla, ani neoznačila žiadne listinné

dôkazy, svedkov, či akékoľvek iné okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že oproti výmere pozemku
vlastnícky ňou užívaného v rozsahu 1470 m2 sa mohla oprávnene domnievať, že jej patrí aj ďalšia
časť pozemku, ktorá dosahuje 885 m2 (čo predstavuje 60% výmery pozemku č. XXXX vedeného na
LV XXXX, ktorý má byť susediacim k parcele č. XXXX, ktorá je predmetom tohto konania). Len fakt,
že navrhovateľka, či jej právni predchodcovia túto nehnuteľnosť užívali, udržiavali, vybudovali na nej

studňu, či si ju oplotili, nezakladá žiaden právny titul, na podklade ktorého by bolo možné uvažovať
o založení dobromyseľnosti o tom, že sporná nehnuteľnosť právnym predchodcom, resp. navrhovateľke
vlastnícky patrí.

12. Charakter konania o potvrdenie vydržania si vyžaduje procesnú aktivitu sporovej strany, ktorá

vyvodzuje pre seba priaznivé výsledky z tvrdení o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním.
Súd nemôže a nemá nahrádzať tvrdenia, ktoré sú povinné predložiť procesné strany, ani nenesie
procesnú zodpovednosť za navrhovateľa. Súd si plní povinnosť na zistenie rozhodujúcich skutočností
v rámci výzvy na doplnenie tvrdení alebo dôkazov rozhodných pre preukázanie, že s najväčšou
pravdepodobnosťou boli splnené podmienky vydržania. Súd šetrenie vykonáva len na overenie

správnosti tvrdení navrhovateľa (§359e ods. 1 CMP). Pokiaľ navrhovateľ na výzvu súdu podľa §359e
ods. 1 CMP na doplnenie návrhu nereflektuje zodpovedajúcim spôsobom, nemožno súdu vyčítať
nedostatky pri zisťovaní skutočného stavu veci.

13. V danom spore je zrejmé, že súd prvej inštancie poskytol navrhovateľke procesný priestor na

označenie dôkazov, či oznámenie tvrdení, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu dôvodov, na
základe ktorých sa ujala držby nehnuteľnosti, a ktoré by svedčili pre jej dobromyseľnosť, ktoré tvrdenia
nenahradzuje vyjadrenie svedkov v čestnom vyhlásení o tom, že nehnuteľnosť dlhodobo užíva, ak
v žiadnom z podaní nie je zmienka, na základe akého domnelého, či skutočného titulu sa navrhovateľka
resp. jej právni predchodcovia držby nehnuteľnosti ujali. Fakt, že ide o susediace parcely by mohol mať

význam v prípade, ak by sa jednalo o zrejme nepatrnú časť pozemku, u ktorej by sa dalo konštatovať,
že mohlo dôjsť k dobromyseľnému obhospodarovaniu pozemku iného, ak by pre to svedčili ďalšie
okolnosti (prirodzené hranice užívania, pôvodné oplotenie, dohoda susedov, a pod.) Takéto okolnosti
navrhovateľka netvrdila, ani k nim neposkytla žiadne dôkazy. Vzhľadom na pomerne rozsiahlu výmeruspornej nehnuteľnosti, nemožno vylúčiť ani to, že k jej užívaniu došlo svojvoľne bez toho, aby mohli byť
navrhovateľka, či jej právni predchodcovia dobromyseľní o tom, že im vlastnícky patrí. Navrhovateľke
nepostačuje tvrdiť a preukázať, že nehnuteľnosť užíva ako vlastnú hoci aj nikým nerušene viac desiatok

rokov, ale musí predovšetkým tvrdiť skutočnosti z ktorých vyplýva, že v čase uchopenia držby veci
ňou, či jej právnymi predchodcami, mohli byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní o tom,
že im vlastnícke právo k veci patrí. Inú okolnosť než dlhodobé užívanie nehnuteľnosti navrhovateľka
neuviedla, neosvedčila preto splnenie podmienok dobromyseľnosti, teda existenciu takých skutočnosti,
z ktorých mohla reálne vyvodzovať záver, že pokiaľ nehnuteľnosť užíva, činí tak na základe právom

uznaného dôvodu hoc aj domnelého, či neplatného. Len samotné užívanie veci sa za titul nadobudnutia
vlastníckeho práva nepovažuje ako sa nesprávne domnieva navrhovateľka, nesprávne tiež interpretujúc
rozhodnutie súdov o podmienkach dobromyseľnej držby založenej na poctivosti nadobúdateľa, ktorá sa
vzťahuje práve okolnostiam, za ktorých sa oprávnený ujal držby veci, a ktoré v prípade navrhovateľky
absentujú (porovnaj napr. Najvyšší súd SSR, sp. zn. 1 Cz 36/89, Najvyšší súd SR 2Cdo/207/2005,
1VCdo/1/2024, Najvyšší súd ČR 22Cdo/508/2001, Ústavný súd SR II.ÚS/484/2015).

14. Súd prvej inštancie vychádzal teda zo správnych záverov, že navrhovateľka splnenie predpokladov
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti neosvedčila a opodstatnene jej návrh
zamietol. Napadnuté uznesenie súdu bolo preto ako vecne správne potvrdené v súlade s § 387 ods. 1
CSP. O náhrade trov odvolacieho konania uplatnených navrhovateľkou v zmysle § 57 CMP súd rozhodol

podľa § 52 CMP tak, že žiadna z dotknutých strán nemá právo na ich náhradu.

15. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).