Uznesenie – Neodkladné opatrenia… ,
Odmietajúce podanie, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203529
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724203529.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., narodený
XX.XX.XXXX a B., narodený XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 2, Pezinok, deti matky: C.
B. A., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., toho času F. G. XX, E., zastúpená

splnomocnencom: Advokátska kancelária Encinger s. r. o., IČO: 51 970 511, so sídlom Trajánova
7, Bratislava, a otca: C. H. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E., zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária Monika Gajdošová s.r.o., IČO: 46 656 308, so sídlom M. R.
Štefánika 27, Pezinok, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 52P/243/2024 - 55 z 29. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca maloletých detí povinnosťou
prispievať na výživu maloletého B. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou 150
eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám
matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.), vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol (výrok II.) a rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 52P/243/2024
(výrok III).

1.1 Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 329

ods. 1, 2, § 330 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl.
5, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“) a dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia je čiastočne dôvodný a naliehavý právny záujem na jeho nariadenie je daný z dôvodu, že
otec na výživu maloletých podľa tvrdenia matky aktuálne neprispieva a podľa názoru súdu je potrebné,
aby matka, ktorá zabezpečuje prevažnú časť starostlivosti o maloleté deti mala istotu pravidelnosti

príspevkov otca na výživu maloletých detí, aby vedela zaisťovať ich oprávnené potreby. Súd prvej
inštancie preto po zvážení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že je potrebné určiť
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. sumou 150 eur mesačne a na maloletého B. sumou 150
eur mesačne a vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, nakoľko suma
150 eur na každé z maloletých detí postačuje na zabezpečenie nevyhnutných výdavkov maloletých detí,
a to pri neosvedčení majetkových a zárobkových pomeroch otca a súčasnej situácie maloletých detí,

ktoré sú v osobnej starostlivosti matky a nie je bezprostredne ohrozená ich výživa a starostlivosť. Súdprvej inštancie obmedzil platnosť nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 52P/243/2024.

2. Uznesenie súdu napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí s návrhom na jeho
zmenu a to zamietnutím návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že v návrhu matka vyčíslila náklady na maloleté deti
bez toho, aby svoje tvrdenia podložila dôkazmi. Podľa názoru otca súd prvej inštancie sa vo svojom

rozhodnutí obmedzil iba na všeobecné odôvodnenie, v ktorom len mechanicky opisuje skutočnosti
uvádzané navrhovateľkou. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, že by sa súd zaoberal príjmom matky,
ktorý v čistom prevyšuje sumu 2.600 eur mesačne. V ďalšom otec uvádzal, že zaplatil za maloleté
deti v roku 2024 za posledných 6 mesiacov výdavky spolu vo výške 2.112,45 eur, čo na jeden mesiac
predstavuje 352 eur. Otec pritom prispieval aj na mimoriadne výdavky detí ako je oblečenie, školné,
výdavky na lekársku starostlivosť atď. Otcov čistý mesačný príjem je 2.124 eur a iné príjmy otec nemá.

Otec je názoru, že základné potreby maloletých detí sú a boli v nevyhnutnej miere zabezpečené.
Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočné a nespĺňa náležitosti požadované
právnymi predpismi, v dôsledku čoho trpí vadou nepreskúmateľnosti.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedol, že Okresný súd Pezinok už v

rámci pojednávania dňa 19.09.2024 na základe vykonaného dokazovania odporučil otcovi predbežne
prispievať na výživu detí matke sumou 200 eur. Z vyjadrení v návrhu matky a tiež i samotného otca
počas pohovoru na úrade dňa 11.10.2024 vyplynulo, že otec sumu odporúčanú súdom na výživu
detí neuhrádza. Starostlivosť o deti neprebieha v režime striedavej osobnej starostlivosti, väčšinovú
starostlivosť vykonáva matka. Otec sa na starostlivosti o deti podieľa, ale nie plnením vyživovacej

povinnosti. Náklady, či výdavky spojené s deťmi, ktoré otec uhradil a doložil ako prílohu k odvolaniu,
nie sú plnením vyživovacej povinnosti určenej súdom. Podľa názoru kolízneho opatrovníka okresný súd
rozhodol vo veci správne a preto odporučil odvolaciemu súdu uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

4. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že uznesenie je v celku

vecne správne a zákonné. Otec začal prispievať na maloleté deti výživným až po tom, čo mu túto
povinnosť uznesením nariadil súd. Aj uvedené jednoznačne potvrdzuje, že keby súd neodkladné
opatrenie nenariadil, tak otec by na maloleté deti formou výživného neprispieval a celá ťarcha tak
osobnej ako aj materiálnej starostlivosti o maloleté deti by ležala výlučne na pleciach matky. V súvislosti
s otcom prezentovanými nákladmi na maloleté deti matka zdôrazňuje, že jeho náklady titulom oblečenia

alebo iného tovaru pre maloleté deti z výkonu styku nepodliehajú zápočtu na plnenie výživného,
nakoľko aj v zmysle ustálenej judikatúry nie je možné zohľadniť tie plnenia, ktoré rodič poskytol len
príležitostne, v dobe styku s deťmi, a ktoré svojou povahou neprekračujú bežné výdavky a nesmerujú k
uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Matka tiež osobitne zdôrazňuje, že striedavá
osobná starostlivosť o maloleté deti de facto nikdy neprebiehala, ale deti sú v starostlivosti matky, pričom

otec sa s maloletými deťmi stýka podľa dohody s matkou. Pomer starostlivosti o maloleté deti je tak v
pomere70%(matka):30%(otec).Podľanázorumatkyjenespravodlivéaneudržateľné,abyceláťarcha
materiálnej starostlivosti o maloleté deti bola len na matke. Navyše, otec má dostatočný, ak nie aj väčší
priestor na to, aby dosahoval minimálne taký príjem ako matka, ak nie aj vyšší, nakoľko neposkytuje
deťom osobnú starostlivosť ako matka. Vzhľadom na uvedené preto matka navrhovala, aby odvolací

súd uznesenie v celom rozsahu potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – otec (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný[§355ods.2a§357písm.d)CSP],postupombeznariadeniaodvolacieho

pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto
je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť podľa ust. § 388 CSP.

6. Podľa ustanovenia § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty otca bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,keď neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého B. vo výške 150 eur
mesačne a na maloletého B. vo výške 150 eur mesačne (do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 52P/243/2024).

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

8.1 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8.2 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.3 Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti

skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP).

Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný
nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti
situácie,alevprípadekonaniastarostlivostisúduomaloletýchajzexistenciezáujmumaloletéhodieťaťa.

9.1 Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich

právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné

podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo
veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne

ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení ZoR.
Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy
pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov
maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo
samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah

zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu
oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.

9.2Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.9.3 V konaní o neodkladnom opatrení o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť
rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli
takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí

predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. V súlade s § 366 CMP, podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez
zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa
v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. ZoR. Podstatným je preukázanie, že
potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani
v nevyhnutnej miere (pozri aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/343/2022, zo dňa
16.01.2023). Samotná existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je dôvodom na zásah
súdu do pomerov účastníkov konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 366 CMP.

9.4 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou
starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad
bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará,

prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZoR).

10. Odvolací súd mal z obsahu spisu za osvedčené, že rodičia maloletých detí sú manželia, ktorí

t.č. nežijú v spoločnej domácnosti, že na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 52P/90/2024 prebieha
konanie o rozvod ich manželstva a konanie o návrhu matky na úpravu výkonu ich práv a povinností k
ich maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, a to pod sp. zn. 52P/243/2024.

10.1 Maloletý B. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, je žiakom 6.B triedy Základnej školy v F., je

zdravý a matka má s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky (výdavky
na stravu, oblečenie, bývanie, školské potreby drogériu, krúžky a pod.). Matka vyčísluje celkové výdavky
na maloletého sumou 952,48 eur mesačne.

10.2 Maloletý B. sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, je žiakom 4. A triedy Súkromnej základnej

školy v E., je zdravý a matka má s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené zvýšené výdavky
len na školné vo výške 225 eur mesačne s tým, že ostatné výdavky maloletého sú len bežné (výdavky
na stravu, oblečenie, bývanie, školské potreby drogériu a pod.). Matka vyčísluje celkové výdavky na
maloletého sumou 1.069 eur mesačne.

10.3 Matka maloletých detí žije s deťmi v prenajatom byte (kam sa s deťmi odsťahovala bez súhlasu
otca maloletých detí, a to na základe vlastného rozhodnutia), kde s bývaním má spojené výdavky vo
výške 600 eur mesačne. S uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené len bežné výdavky. Je
spoločníčkou spoločnosti I. J. J., D. XXXX/X, E., kde z pracovnej činnosti dosahuje priemerný mesačný
netto príjem vo výške cca 2.651,67 eur. Na maloleté deti poberá rodinné prídavky vo výške 120 eur

mesačne.

10.4 Otec maloletých detí žije sám v rodinnom dome. Je spoločníkom spoločnosti I. J. J., D. XXXX/X, E.,
kde z pracovnej činnosti dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 2.124 eur. Na úhrade
nákladov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletých detí sa podieľa sumou cca 352

eur mesačne. S maloletými deťmi sa pravidelne stretáva minimálne každý nepárny týždeň od piatku do
nedele (v čase letných prázdnin deti boli v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov). Chce naďalej
vychovávať deti v striedavej osobnej starostlivosti s matkou, čomu matka maloletých bráni.

11. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe bezodkladnej

úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, jeho právne posúdenie veci nemožno
považovať za správne. Neobstojí ani názor súdu prvej inštancie, že nariadenie neodkladného opatrenia
bolo potrebné z dôvodu, aby matka mala istotu pravidelnosti príspevkov otca na výživu maloletých
detí. Pre rozhodnutie súdu totiž bolo podstatným to, či z v konaní osvedčených skutkových okolnostíbolo možné dospieť k záveru, že základné potreby, či už maloletého B., alebo maloletého B., nie sú
zabezpečené, a preto je potrebné zaviazať otca maloletých detí na platenie výživného v nevyhnutnej
miere.

12. Matka maloletých (zohľadniac jej osobné a majetkové pomery, jej príjem zo zamestnania, ako
aj príspevky zo strany otca maloletých detí na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí)
podľa názoru odvolacieho súdu neosvedčila, že by výživa maloletých detí bola aktuálne ohrozená, alebo
že by maloletým hrozila ujma z dôvodu, že by bol ohrozený ich život alebo ich zdravie, prípadne ich

riadny vývoj. V konaní je dostatočne osvedčené, že obaja rodičia si plne uvedomujú svoju vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom a vo vyššej ako nevyhnutnej miere im uspokojujú aj ich odôvodnené
potreby. Určenie konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bude súčasťou
rozhodnutia súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej, a to po dôkladnom zistení, či už odôvodnených
potrieb maloletých detí, ale aj možností a schopností ich rodičov prispievať na ich výživu. Zákonná
úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako

formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne
upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a
zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla
rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter
konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak,

ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunaneodkladnéopatrenie
(por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).

12.1 Odvolací súd má za to, že pomery medzi účastníkmi sú t.č. dostatočne stabilizované na to, aby
postačovali na preklenutie obdobia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nie je žiadúce,
aby na bežnú úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva
bol zneužívaný inštitút neodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom postupom podľa § 324
a nasl. CSP. Otec maloletých detí podľa vyjadrenia matky k odvolaniu otca t.č. prispieva na výživu

maloletých detí aj výživným, čím čiastočne predchádza vzniku/narastaniu jeho prípadného nedoplatku
na výživnom na maloleté deti za obdobie od odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti, ktorý
nedoplatok by v zásade mal zaplatiť k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
súdu o jeho výške.

13. Keďže matka neosvedčila, že výživa maloletých je aktuálne ohrozená, odvolací súd postupom podľa
§ 388 CSP zmenil uznesenie v napadnutom výroku o výživnom tak, že návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia súdu zamietol.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa

konanie končí (§ 262 ods.1 CSP). O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).