Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12Csp/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202615
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324202615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 82 990 Bratislava – Ružinov, IČO: 31 320 155,
zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti
žalovanému: A. B., nar, XX.XX.XXXX, trvale bytom C. o zaplatenie 232,79 eur s prísl. takto, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 197 eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
197 eur od 15.02.2022 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 70 % s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 24.09.2024 domáhal na žalovanom
zaplatenia sumy 232,79 eur ako aj 5 % úroku z omeškania z dlžnej sumy od 15.02.2022 do zaplatenia,
z dôvodu nevrátenia poskytnutého úveru.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Žalobca a Žalovaný uzatvorili spolu dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXXX / XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe
ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 372 Eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička –
finančné plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (biela technika). Kúpna
cena tovaru bola 476,7 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 104,7 Eur a na
zvyšok kúpnej ceny Žalobca poskytol Žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom
Zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu Žalovaného. Cena

na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Žalovanému Žalobcom, a to vo
výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej
ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo
Zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných
obchodných podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich
obsahom sa Žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.
Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 17 mesačných splátkach v sume

25 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 425 Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného
dňa uhradil Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu (bez akontácie) 175 Eur.
Vzhľadomnato,žeŽalovanýporušilsvojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinné
splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca listom z dňa 29.12.2021– Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde
aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani

v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie
uvedeného ustanovenia a dňa 07.02.2022 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z
dňa 09.02.2022 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému
došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke
splatnejbezprostrednepredzosplatnením.SplátkauvedenávPredžalobnejupomienkejelennajstaršou

omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň
splátkyuvedenejvPredžalobnejupomienkesaŽalovanýdostaldoomeškaniaviacnež3mesiace,ateda
súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu
naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej
úpravy musel Žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazujeme
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok.
Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 232,79 Eur. Žalobca si týmto zároveň
uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba

doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci
„Pokuta“ v sume 39,96 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu 512,49 Eur /označené v Prehľade splátok
a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do
zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu:

Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení akontácia Spolu Istina
(Eur) 7 25 175 232,79 104,7 = 512,49 Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 279,7
Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu
vo výške 104,7 Eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 175 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami
poskytnutého finančného plnenia. Istina - Úhrady = Žalovaná suma 407,79 Eur - 175 Eur = 232,79 Eur

Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu
vo výške 39,96 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Prílohami žaloby boli: Plná moc, Notárska zápisnica, Osvedčenie o registrácii DPH, Zmluva o pôžičke
+ Zmluvné podmienky, Predžalobná upomienka + doručenka, Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti, Prehľad splátok a úhrad.

3. Dňa 30.10.2024 bolo zo strany žalobcu doručené vyjadrenie k výzve súdu, aby žalobca preukázal
akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného (schopnosť splácať poskytnutý úver).
Žalobca uviedol, že u žalovaného akceptoval príjem vo výške 1 150 eur. Žalobca zohľadnil u žalovaného
životné minimum na žiadateľa 214,83 eur, životné minimum na všetky nezaopatrené deti 0 eur, mesačné

splátky existujúcich úverov (splátky z registra alebo klientom uvedené ak sú vyššie) 45 eur. Rozdiel
medzi príjmami a výdavkami bol vo výške 890,17 eur.
Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška splátky, žiadosť bola
schválená.
Žalobca taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o

zmene finančných pomerom, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru.
Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky,
ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania.
Žalobca poukazuje na to, že žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy a
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V

tejto súvislosti poukazuje na ust. § 151 CSP a taktiež na unesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
pod sp. zn.: 43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020, z ktorého vyplýva, že „Ani v prípade spotrebiteľských
sporov nie je súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Súd má byť nestranným
rozhodcom v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto
postoj súdu narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý je upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov. Ust.

§ 151 CSP o popieraní skutkových tvrdení protistrany z aplikácie v spotrebiteľských sporoch vylúčené
nebolo.“4. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..
Uznesením zo dňa 18.06.2024, č.k. 12Csp/30/2024 -64 súd pripustil zmenu na strane žalobcu.

5. Žaloba bola žalovanému doručená prostredníctvom polície dňa 26.11.2024. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril.

6. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Keďže v danej veci je žalovaná suma 232,79 eur s prísl. boli splnené podmienky podľa ustanovenia
§ 297 písm. b) CSP, súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia
ústneho pojednávania. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP súd miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením, t.j. tento oznam bol vyvesený od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 372 eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 20,77

%, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 17 splátkami po 25 eur, pričom celková čiastka, ktorú mal uhradiť,
bola vo výške 425 eur. RPMN bola uvedená vo výške 20,77 %. Prvá splátka úveru bola splatná dňa
XX.XX.XXXX, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci, doba trvania zmluvy 17 mesiacov, alebo
do splatenia všetkých záväzkov klienta.

V Zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti X. Následky nesplácania úveru, bod 10.2 Vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru, prvý odsek je uvedené, že: Banka je oprávnená v prípade riadneho a včasného
nesplácania splátok úveru žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej
splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžitou splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky
alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace a to za podmienok

ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Banka je ďalej v prípade nesplácania
úveru oprávnená účtovať klientovi úroky z omeškania a iné náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky
banky uvedené v tejto zmluve.

9. Žalobca listom zo dňa 29.12.2021 označeným ako „Predžalobná upomienka“ oznámil žalovanému, že

voči nemu evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 75 eur, ktorý žiadali uhradiť bezodkladne.
Zároveň žalovaného upozornili, že ak do 05.11.2021 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver
zosplatniť.

10. Žalobca listom zo dňa 09.02.2022 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru“ oznámil

žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej vo výzve riadne a včas neuhradil, jeho dlh
sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka ku dňu 07.02.2022 predstavuje sumu v celkovej
výške 332,79 eur.

11. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, úver bol zosplatnený dňa 07.02.2022, kedy bol

zostatok žalovaného vo výške 332,79 eur. Žalovaný okrem akontácie 104,70 eur uhradil 175 eur (7x25
eur). Žalobca ku dňu podania žaloby vyúčtoval žalovanému splátky spolu vo výške 512,49 eur a zostatok
je vo výške 272,75 eur.

12. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť poskytnutého úveru po splnení zákonných podmienok - uplynutí

troch mesiacov od omeškania zaplatenia splátky (splátky splatné dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, XX.XX.XXX) a súčasnom upozornení žalovaného na možnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti (upomienka zo dňa 29.12.2021, doručená dňa 03.01.2022).13. Právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 15.06.2021.

14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,

daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 7 ods. 1, Zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch; Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch; Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti
na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať

údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli
splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a)spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b)s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch; vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

Podľa § 11 ods. 2, Zákona o spotrebiteľských úveroch; Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) výkon
práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesiem byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 372 eur,
ktorýsažalovanýzaviazalsplácaťštandardnoumesačnousplátkouvovýške25eur.Právnyvzťahmedzi
žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré
upravujú právne predpisy spotrebiteľského charakteru. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský

úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke,
zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi

na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako
obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Právny predchodca žalobcu
je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a
žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý úver.

19.Vdanomprípadesajednáospotrebiteľskúzmluvuvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka.Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom
zazmluvnýchpodmienok,ktorésivopredurčildodávateľ,pričomspotrebiteľfaktickyvoväčšineprípadov
možnosť tieto podmienky ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv, keďže sa vychádza z toho, že predovšetkým

spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a
skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané
na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a

ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

20. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená smernicou 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšejpozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou
bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. 1 tejto Smernice 93/13/EHS sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky,

prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť,
aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych
kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd
je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a

skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

21.Pretoževdanejveciideospotrebiteľskúzmluvu,súdskúmalajskutočnosť,čižalobcapreduzavretím
zmluvy so žalovaným skúmal bonitu t.j. schopnosť žalovaného splácať úver. Povinnosť skúmať
bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti
splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym

dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej
sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod. V neposlednom rade chráni aj
veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov,
ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli úvery alebo iné služby už skôr. Veriteľ má teda zákonnú
povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je

povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje
konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.

22. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s. r. o. proti GK
rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom
práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23

smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa
ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu
spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť
veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že
daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.

23. Z dokladov predložených žalobcom k výzve súdu akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného, súd
zistil nasledovné: Z údajov žiadosti, zistil, že žalovaný je bez vyživovaných osôb, jeho príjem je vo výške
1 150 eur. Mesačné finančné výdavky má vo výške 45 eur na splátku iného úveru, iné mesačné výdavky
neboli uvedené. Z vyjadrenia žalobcu k bonite vyplýva, že veriteľ od príjmu vo výške 1 150 eur odpočítal

sumu životného minima vo výške 214,83 eur a sumu 45 eur ako výdavok na ďalší úver a dosiahol výšku
finančnú rezervu vo výške 890,17 eur, ktorú veriteľ vyhodnotil ako dostatočnú na pokrytie splátky 25 eur.

24. Súd má za to, že žalobca mal preskúmať výdavky žalovaného a nepaušalizovať ich na sumu
životného minima. Výdavky neboli skúmané s odbornou starostlivosťou a preto si žalobca nesplnil

povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ods. 1 zákon č. 129/2010 a to s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške
príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti. Konanie žalobcu nemožno preto vyhodnotiť inak ako porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného úver splácať. Na strane veriteľa ide o
nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.

25. V zásade si každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len
na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na
tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandardposúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto
postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 10.03.2020 sp. zn. 3Co/153/2019 najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku).

26. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v tomto prípade žalobca hrubo porušil svoju
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov (v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z).

27. V predmetnej veci je však potrebné konštatovať aj to, že zmluva je v časti dojednanej výšky ročnej
úrokovej sadzby neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.

28. Dobré mravy (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,

poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy
spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

29. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a na
to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade
s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)

spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na
najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

30.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých

mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne

presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o

viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

31. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5
rokov v D. XXXX, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 3,03 % ročne (dvojnásobok je o výške

6,06%). Výška úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 20,77 % ročne.
Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná
sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto
dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka

32. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisomlimitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde

spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

33. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov preto súd
dospel k záveru, že žalobca má nárok iba na sumu 197 eur z dôvodu, že žalobca poskytol žalovanému

finančné prostriedky vo výške 372 eur a v prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 175 eur. Vyššie
uvedené je zrejmé zo žalobcom predloženého predpisu splátok a úhrad. Preto súd priznal žalobcovi iba
rozdielmedziposkytnutousumouavrátenousumut.j.197euravprevyšujúcejčastisúdžalobuzamietol.

34. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorý je určený v súlade s
§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.aspodanoužalobouzdlžnejistiny,od15.02.2022dozaplatenia.

ktorýplynieoduplynutialehotynaplnenieuvedenejvovyhlásenéokamžitejsplatnostiúveruktorázačala
plynúť vrátením zásielky po neúspešnom doručení, t.j. od 07.05.2020 do zaplatenia.

35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 232,79 eur s príslušenstvom,
pričom žalobcovi bola priznaná suma 197 eur s príslušenstvom (nepriznaná bola vo výške 35,79 eur),
z čoho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech 85 % a žalovaný mal úspech 15 %. Nakoľko miera

úspechu žalobcu predstavuje 70% (85-15), v takejto miere mu súd priznal aj náhradu trov konania. O
výške trov bude s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.