Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 59Csp/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124205483
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124205483.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcu: A. B. nar.

29.3.1973, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: E., F., E. XX, XXX XX G., H.: XX
XXX XXX I.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190,
o zaplatenie 820 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 600 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu 18.3.2024 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenia

820 eur a na náhradu trov konania. Odôvodnil ju tým, že 3.8.2006 na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXX a 18.6.2007 na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX (ďalej ako „zmluvy“) poskytol
žalovaný ako veriteľ žalobcovi ako spotrebiteľovi spotrebiteľské úvery. V zmluvách absentovali zákonom
stanovené obligatórne náležitosti, a preto boli spotrebiteľské úvery postihnuté sankciou bezúročnosti
a bezpoplatkovosti. Žalobca na predmetné zmluvy veriteľovi uhradil finančné prostriedky, na ktoré
nemal právny nárok, čím na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Rozsudkom Okresného
súdu Košice-okolie, sp. zn. 10Csp/284/2022-224 z 10.02.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. 3CoCsp/35/2023-259 z 26.10.2023 došlo k právoplatnému rozhodnutiu súdu,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.362,23 eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala
bezdôvodné obohatenie žalovaného. Súd v rozhodnutí konštatoval, že predmetné úvery sú bezúročné a
bezpoplatkové, pretože v zmluvách absentovali zákonom stanovené obligatórne náležitosti a dohody o
odplate sú v predmetných zmluvách neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi. Deklaroval, že žalovaný
porušil práva spotrebiteľa garantované ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len

„zákon č. 250/2007 Z. z.), bližšie špecifikovaných v predmetných rozhodnutiach a rozhodol v prospech
žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vznikol žalobcovi ako
spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa podanou žalobou domáha.
S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30. januára
2019 konštatoval, že úspešným uplatnením práva na súde je nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie
súdu o priznaní nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, či
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ak vychádza z neprijateľnej rozhodcovskej doložky (zmluvy), alebo

priznanie nároku z bezdôvodného obohatenia a pod. V prejednávanom prípade je táto podmienka
splnená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 10Csp/284/2022-224 z
10.02.2023 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/35/2023-259 z 26.10.2023.
Žalobca si uplatňuje nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 820 eur zostrany žalovaného. Vznik ujmy v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je
potrebné skúmať a zo strany žalobcu preukazovať, nakoľko na vznik tohto práva postačuje samotné
porušenie práva alebo povinnosti, čo v prejednávanom prípade je naplnené a potvrdené vyššie

uvedeným právoplatným rozsudkom. Jediným kritériom posúdenia výšky primeraného finančného
zadosťučineniajeprimeranosť.Vzhľadomnato,žezdôvoduzneužitiaslabšiehopostaveniaspotrebiteľa
žalovaný získal majetkový prospech za použitia nekalých obchodných praktík, neprijateľných zmluvných
podmienok, čím bol spotrebiteľ nútený obrátiť sa s ochranou svojich práv na príslušný súd, čo vyústilo do
časovo a psychicky náročných konaní pred všeobecným súdom, na ktorom bol žalobca úspešný, má za

to, že suma 820 eur je primeraná v porovnaní s masívnym zásahom do majetkovej stability spotrebiteľa.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rešpektuje rozhodnutie vydané v konaní vedenom
Okresným súdom Košice okolie, pod sp. zn. 59Csp/70/2024 a rozhodnutie Krajského súdu Košice
pod sp. zn. 3CoCsp/35/2023. Má za to, že tieto rozsudky majú dostatočný sankčný charakter v
zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Poukázal na zneužitie práva (čl. 5 CSP). Vzhľadom na
okolnosti prípadu priznanie náhrady finančného zadosťučinenia považuje za neprimerané. Cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie ochrany vyššieho stupňa, nie
len jeho deklaráciu. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých
prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Toto však nepredstavuje daný prípad.
Žalobca relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadosťučinenia, ktoré určite nie je

primerané a čo považuje za primeranosť. Účelom predmetného ustanovenia je generálna prevencia,
ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa
v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a
nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho
vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho

záväzkovo – právneho vzťahu. Dodávateľ spotrebiteľa nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo
– právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť.
Skutočnosť, že spotrebiteľ neprejavuje žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a
pochopiť ich obsah, nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky
a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. Primerané
finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu,
ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti

(v zmysle generálnej prevencie). Sankčná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia teda
trestá a súčasne pôsobí preventívne. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia aj subjektu
správajúcemu sa ľahostajne nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak,
takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa,
ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez

toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. K okolnostiam prípadu je potrebné uviesť, že to bol
žalobca, kto žiadal o úver. S ohľadom na opakované ľahostajné konanie žalobcu, výška uplatneného
finančného zadosťučinenia nezodpovedá svojmu účelu, teda pôsobiť preventívne naprieč existujúcich
spotrebiteľských vzťahov. Naviac žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch
už niekoľko rokov nepoužíva vytýkané nedostatky. Žalobca sa teda mohol brániť primerane aj iným

spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania.
3.Žalobcavreplikeuviedol,žežalobcavpôvodnomkonaníaktívnekonalabránilsapredneoprávneným
zásahom žalovaného do jeho práv. Žalovaný využil svoje dominantnejšie postavenie a pri dvoch
zmluvách o úvere dal žalobcovi ako spotrebiteľovi na podpis zmluvy, v ktorých absentovali zákonom
stanovené obligatórne náležitosti. Žalobca sa v roku 2016 obrátil na súd a domáhal sa vydania

bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný prijímal plnenia zo strany žalobcu aj napriek tomu, že na
nich nemal žiadny nárok. Žalobca pred podaním žaloby na súd adresoval žalovanému aj predžalobnú
výzvu, v ktorej ho žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia. V rámci súdneho sporu bol nútený
využiť všetky dostupné prostriedky súdnej ochrany, a hájiť svoje práva až prostredníctvom konania
na Ústavnom súde Slovenskej republiky o sťažnosti pre porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Celé súdne konanie trvalo 7,5 roka. Je potrebné tiež
poukázať aj na trvanie celého právneho vzťahu, počas ktorého bolo zasahované do práv spotrebiteľa,
ktorý trval celých 17 rokov, kým bola spotrebiteľovi poskytnutá právna ochrana a spotrebiteľský
vzťah bol daný do právneho súladu. Žalovaný nechcel žalobcovi dobrovoľne vydať bezdôvodnéobohatenie, preto po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia sa bol žalobca nútený obrátiť na
exekučný súd. Jediným kritériom výšky primeraného finančného zadosťučinenia je primeranosť, ktorá
je subjektívnou kategóriou, ku ktorej dospeje súd na základe jedinej objektívnej skutočnosti, ktorou

je porušenie práva alebo povinnosti, ktorú však nie je možné osobitne vypočítať. Rovnako neexistujú
iné dôkazy (než tie, na ktoré žalobca odkázal), ktoré by "primeranosť" preukazovali, a preto o jej
výške rozhoduje na základe voľnej úvahy súd s prihliadnutím na návrh žalobcu. Tieto možno vyčítať z
rozhodovacej praxe, napríklad rozsah v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti, použitie neprijateľných
podmienok a nekalých obchodných praktík, doba trvania protiprávneho stavu, uplatňovanie práv v

súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa, miera úspešnosti v
súdnom konaní atď. Suma uplatňovaná podanou žalobou je v celom rozsahu primeraná. Žiaden právny
predpis nedefinuje ako podmienku vzniku nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
skutočnosť deklarovanú žalovaným, a to tú, že „porušenie práva nie je už možné napraviť inak“. Účelom
predmetného ustanovenia je odradiť podnikateľov od porušovania práv spotrebiteľa (preventívna
funkcia), kompenzovať neprávny stav vzniknutý porušením práv spotrebiteľa (kompenzačná funkcia),

ako aj potrestať za už dokonané porušenie spotrebiteľských práv (sankčná funkcia). Rozhodnutia
v prípade žalobcu nepredstavovali sankciu ako to žalovaný nesprávne uvádza. Boli nájdením práva
- uvedením (spotrebiteľského) vzťahu do právneho súladu. Argumentácia, že primerané finančné
zadosťučinenie má pôsobiť preventívne aj na spotrebiteľa je zavádzajúca. Chce žalovaný tvrdiť, že
spotrebiteľ nesie zodpovednosť za to, že zmluvy o úvere, ktoré koncipoval veriteľ nemajú zákonom

vyžadované obligatórne náležitosti? Žalovaný chcel navodiť dojem, že domáhaním sa zo strany žalobcu
vydania primeraného finančného zadosťučinenia ide o zneužitie práva, ignorujúc pritom zákon ako aj
rozhodovaciu prax v tejto otázke. Ak by sa mala uplatniť argumentácia žalovaného, spotrebiteľ by sa
nikdy nemohol domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, lebo podľa argumentácie žalovaného
by vždy išlo o zneužitie práva a to len z dôvodu, že žalovaný akoby vôbec nesúhlasil s citovanou právnou

úpravou a to nielen v prejednávanom prípade. Práve z uvedeného dôvodu, je jedným z kritérií posúdenia
výšky finančného zadosťučinenie kritérium primeranosti, ktorého posúdenie je dané do kompetencie
súdu.
4. Žalovaný svoju dupliku nepodal.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu uvedenú v žalobe a vyjadrení. Právny zástupca
žalovaného sa pojednávania, po ospravedlnení neprítomnosti. nezúčastnil.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
7. Rozsudkom z 10. februára 2023 sp. zn. 10Csp/284/2022 uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4 362,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4

362,23 eur od 13. septembra 2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že Medzi žalovaným a žalobcom boli uzatvorené úverové zmluvy podľa
Obchodného zákonníka, ktoré súd zároveň vyhodnotil ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zmluvy o úvere neobsahujú obligatórne náležitosti, a to predovšetkým ročnú
percentuálnu mieru nákladov vyžadovanú ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z.,

ktorej absenciu zákon v označenom ustanovení sankcionuje nevyvrátiteľnou právnou domnienkou o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe takejto zmluvy, ako aj ďalšie obsahové
náležitosti predvídané ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Ako už bolo konštatované
vyššie, v oboch Zmluvách o úvere sú uvedené len schválené výšky úverov, výšky poplatkov, celkové
čiastky, ktoré sa žalobca zaviazal žalovanému zaplatiť, počty mesačných splátok, ich výška a dátumy

splatnosti prvých splátok. Napriek tomu, že zmluvy neobsahujú náležitosti predpísané zákonom č.
258/2001 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 2 a ods. 3, vzhľadom na to, že medzi stranami nebolo sporné
a v zhode s vykonaným dokazovaním bolo, že na ich základe boli žalobcovi poskytnuté dojednané
spotrebiteľské úvery a tento ich čerpal, sú obe dotknuté Zmluvy o úvere (1/ a 2/) v zmysle § 4
ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. platné. Skutočnosť, že ani v jednej z nich nie je uvedená ročná

percentuálna miera nákladov, však pri aplikácii § 4 ods. 2 písm. g), veta za bodkočiarkou, zákona
č. 258/2001 Z. z. vedie k jednoznačnému záveru, že na ich základe poskytnuté spotrebiteľské úvery
sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom na zákonnú nevyvrátiteľnú fikciu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
neobsahujúcejzákonompredpísanúnáležitosť,másúdzato,žežalovanámalanazákladepredmetných

zmlúv o úvere nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich istinám poskytnutých úverov. Žalobca bol
preto povinný zaplatiť žalovanej iba sumu peňažných prostriedkov, ktorú mu žalovaná na základe
dotknutých Zmlúv o úvere poskytla. Z predložených listinných dôkazov, ako aj z nesporných tvrdení
strán sporu vyplýva, že žalovaná schválila žalobcovi úvery vo výške 1.327,76 eur (40.000 Sk) a vo výške995,82 eur (30.000, Sk), ktoré mu aj skutočne vyplatila, t.j. spolu mu poskytla peňažné prostriedky vo
výške 2.323,58 eur (70.000 Sk), pričom žalobca jej z titulu poskytnutých úverov uhradil spolu sumu vo
výške 6.685,81 eur (3.395,25 eur + 3.290,56 eur). V časti úhrad prijatých žalovanou zo strany žalobcu

nad sumu zodpovedajúcu poskytnutým úverom sa teda žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila,
a preto žalobcovi voči nej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rovnajúcej sa
rozdielu žalobcom z titulu týchto Zmlúv o úvere uskutočnených úhrad (6.685,81 eur) a žalovanou na ich
základe poskytnutých peňažných prostriedkov (2.323,58 eur), teda v žalobou uplatnenej výške 4.362,23
eur (6.685,81 eur – 2.323,58 eur).

8. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. októbra 2023 sp. zn. 3CoCsp/35/2023 potvrdil vyššie
uvedený rozsudok. V odôvodnení uviedol, že sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že
ani v jednej zo zmlúv nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, čo pri aplikácii § 4 ods.
2 písm. g), veta za bodkočiarkou, zákona č. 258/2001 Z. z. vedie k jednoznačnému záveru, že na
ich základe sa poskytnuté spotrebiteľské úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov, a preto
správne mal súd za to, že žalovaná mala na základe predmetných zmlúv o úvere nárok len na vrátenie

súm zodpovedajúcich istinám poskytnutých úverov. Žalobca bol preto povinný zaplatiť žalovanej iba
sumu peňažných prostriedkov, ktorú mu žalovaná na základe dotknutých Zmlúv o úvere poskytla.
Z predložených listinných dôkazov, ako aj z nesporných tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalovaná
schválila žalobcovi úvery vo výške 1.327,76 eur (40.000 Sk) a vo výške 995,82 eur (30.000 Sk), ktoré
mu aj skutočne vyplatila, t..j. spolu mu poskytla peňažné prostriedky vo výške 2.323,58 eur (70.000 Sk),

pričom žalobca jej z titulu poskytnutých úverov uhradil spolu sumu vo výške 6.685,81 eur (3.395,25
eur + 3.290,56 eur). V časti úhrad prijatých žalovanou zo strany žalobcu nad sumu zodpovedajúcu
poskytnutým úverom sa teda žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila, a preto žalobcovi voči nej
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rovnajúcej sa rozdielu žalobcom z titulu
týchto zmlúv o úvere uskutočnených úhrad (6.685,81 eur) a žalovanou na ich základe poskytnutých

peňažných prostriedkov (2.323,58 eur), teda v žalobou uplatnenej výške 4.362,23 eur (6.685,81 eur
- 2.323,58 eur), tak ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie viazaný právnym názorom,
vysloveným v posudzovanej veci dovolacím súdom v uznesení č. k. 8 Cdo 189/2020-173 z 27. apríla
2022. Súd prvej inštancie rovnako správne dodal, že v časti dojednania odplaty (úrokov a poplatkov) sú
v konaní posudzované zmluvy z dôvodu rozporu so zákonom č. 258/2001 Z. z. podľa § 39 Občianskeho

zákonníka neplatné. Na základe uvedeného správne súd ustálil, že suma 4.362,23 eur, tvoriaca predmet
sporu, predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1, ods. 2 OZ, získané žalovanou na
úkor žalobcu. Žalovaná je preto v zmysle § 458 ods. 1 OZ povinná bezdôvodné obohatenie v uvedenom
peňažnom vyjadrení vydať žalobcovi.
9. Z Upovedomenia o začatí exekúcie z 28.12.2023 sp. zn 275X 218/23 – 3 vyplynulo, že 28.12.2023 sa

začala exekúcia v prospech oprávneného - žalobcu v tomto spore proti povinnej - žalovanej o vymoženie
pohľadávky 4.362,23 eur, úroku z omeškania 8,05% ročne zo sumy 4.362,23 eur od 13.9.2014 do
zaplatenia, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 223,28 eur a predbežných trov exekúcie 942
eur a 36 eur.
10. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

11. Podľa § 3 ods. 5 veta posledná zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 250/2007 Z. z.) spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá.
12. Podľa § 53 ods. 1 veta druhá zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté
z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
13. V pri´pade porusˇenia pra´va alebo povinnosti ustanovenej za´konom cˇ. 250/2007 Z. z. a

osobitny´mi predpismi, medzi ktore´ sa zaradˇuje i Obcˇiansky za´konni´k či zákony upravujúce
poskytnutie a náležitosti spotrebiteľských úverov, vznika´ spotrebitelˇovi pra´vo na primerane´ financˇne
´ zadostˇucˇinenie. Toto pra´vo vyply´va z § 3 ods. 5 za´kona cˇ. 250/2007 Z. z., podlˇa ktore´ho
proti porusˇeniu pra´v a povinnosti ustanoveny´ch za´konom s cielˇom ochrany spotrebitelˇa mo^zˇe sa
spotrebitelˇ proti porusˇitelˇovi na su´de doma´hatˇ ochrany svojho pra´va.

14. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. predstavuje právnu normu s relatívne neurčitou
právnou hypotézou. Zákon vyjmúc podmienku, že v konaní pred súdom bolo zistené porušenie práva
spotrebiteľa, nevyžaduje pre uplatnenie tohto nároku spotrebiteľom žiadne ďalšie náležitosti. Toto
ustanovenie tak zdôrazňuje povinnosť dodávateľských subjektov pri vstupe do zmluvných vzťahov sospotrebiteľom dodržiavať zákonom im uložené povinnosti a nezneužívať svoje dominantné postavenie
vo svoj prospech spôsobom priečiacim sa zákonu.
15. Rozsudkom z 10. februára 2023 sp. zn. 10Csp/284/2022 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím

Krajského súdu v Košiciach z 26. októbra 2023 sp. zn. 3CoCsp/35/2023 bola žalobcovi proti žalovanému
priznaná suma 4 362,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 362,23
eur od 13. septembra 2014 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súdy konštatovali,
že spotrebiteľské zmluvy o úvere uzavreté medzi žalobcom v postavení spotrebiteľa a žalovaným
ako dodávateľom sú pre absenciu ich podstatných náležitostí bezúročné a bez poplatkov, a pokiaľ

žalobca plnil na takéto úvery nad rámec poskytnutej istiny úveru, má nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.
16. Uvedeným bola právoplatne vyriešená predbežná otázka predpokladaná hypotézou právnej normy
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., teda že konaním žalovaného boli porušené práva žalobcu -
spotrebiteľa, ktoré porušenie zakladá jeho nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Za´kon nevyzˇaduje pre vznik tohto pra´va, aby spotrebitelˇovi bola privodena´ nejaka´ ujma. Postacˇuje,

ak k take´muto porusˇeniu pra´va alebo povinnosti´ do^jde.
17. Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky v rozsudku z 30. januára 2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017 uviedol,
zˇeustanovenie§3ods.5vetytretejza´konacˇ.250/2007Z.z.vzneni´neskorsˇi´chpredpisovma´plnitˇ
jednak funkciu satisfakcˇnu´ a jednak funkciu sankcˇnu´. Jeho cielˇom je predovsˇetky´m odraditˇ doda
´vatelˇov od protipra´vneho konania vocˇi spotrebitelˇom. Mozˇno ho vsˇak cha´patˇ aj ako prostriedok

na vyvolanie aktivity spotrebitelˇov doma´hatˇ sa ochrany svojich pra´v proti doda´vatelˇom v pri´padoch,
kedy doda´vatelia ich pra´va hruby´m spo^sobom porusˇuju´. U´cˇelom financˇne´ho zadostˇucˇinenia je
dovr´sˇitˇ ochranu porusˇene´ho pra´va spotrebitelˇa ako slabsˇej strany v spotrebitelˇsky´ch zmluva´ch
spo^sobom, ktory´ pra´ve z tohto do^vodu vyzˇaduje poskytnutie vysˇsˇieho stupnˇa ochrany.
18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe naznačil, že konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia práva

(čl. 5 CSP). Vyjadril v tomto smere názor, že primerané zadosťučinenie prichádza do úvahy, ak
porušenie práva nie je možné napraviť inak. Tento názor však nezodpovedá právnej úprave a
ani rozhodovacej praxi ohľadne primeraného zadosťučinenia. Možno súhlasiť s tým, že už samotná
bezúročnosť a bezpoplatkovosť môže byť chápaná ako forma sankcie pre dodávateľa, keď z požičaných
prostriedkov spotrebiteľovi nedosiahne žiaden zisk, ale ako bolo uvedené vyššie, úcˇelom financˇne´ho

zadostˇucˇineniajedovr´sˇitˇochranuporusˇene´hopra´vaspotrebitelˇa.Zákonposkytnutieprimeraného
finančného zadosťučinenia priznáva už za úspešné uplatnenie porušenia práva a nevyžaduje skúmať, či
daný stav, porušenie práva je možné napraviť iným spôsobom. Uvedené kritérium, tak ako ho vymedzil
žalovaný v tomto spore, z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nevyplýva a žalovaný pristúpil
k takémuto výkladu skrz iné ustanovenia upravujúce výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznávanej

v iných situáciách a najmä v iných právnych rámcoch.
19. Žalovaný mal tiež za to, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť ako
prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý sám, dobrovoľne, vstupuje do právneho
vzťahusdodávateľombeztoho,abysazaujímalosvojepovinnostiplynúcemuzexistujúcehozáväzkovo
– právneho vzťahu. V tomto smere súd uvádza, že zmyslom tohto ustanovenia ani požadovaného

plnenia nie je ospravedlnenie ľahostajnosti, či nedbalosti spotrebiteľa do zmluvného vzťahu, ale sankcia
dodávateľa za to, že povinnosti, ktoré spotrebiteľovi zo zmluvného vzťahu plynuli, nastavil tak, že zákon
o spotrebiteľských úveroch porušil. Nie je to o zaujímaní sa o povinnosti spotrebiteľa ani o pochopení
obsahu zmluvných ustanovení spotrebiteľom, pretože je zrejmé, že žalobca svoje povinnosti z nich
vyplývajúce pochopil, keď konal v súlade s nimi a bol to žalovaný, ktorý ich upravil v rozpore so zákonom.

Na tom nič nemení to, že spotrebiteľ sa má možnosť so zmluvou a podmienkami v nej oboznámiť
pred jej uzavretím a zvážiť vstup do zmluvného vzťahu. Za kvalitu zmluvného vzťahu totiž podľa § 52
a nasl. a tiež zákona o spotrebiteľských úveroch zodpovedá dodávateľ, a preto nie je možné, napr.
v súvislosti s nárokom na primerané zadosťučinenie prenášať zodpovednosť za nedostatky zmluvy
na spotrebiteľa. Právny poriadok chráni spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšiu zmluvnú

stranu a pokiaľ sa žalobca rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným, a to i opakovane, len
predpokladal a mal za to, že žalovaný bude konať v súlade so zákonom, a to i tým, že predložené návrhy
zmlúv budú zákonné atribúty spĺňať. Primerané zadosťučinenie, jeho priznanie, nie je podmienené
zvýšenou aktivitou spotrebiteľa v súvislosti s apelom na dodávateľa, aby mu zmluvy predložil s obsahom
rešpektujúcim jednotlivé zákonné ustanovenia, pretože zákon predpokladá, že ak dodávateľ zákon

nerešpektuje, následky s tým spojené znáša len dodávateľ.
20. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia
slúži na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd opätovne zdôrazňuje,
že jeho cieľom je sankčná a preventívna funkcia vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý svoje povinnosti porušil.Zároveň svojou povahou predstavuje určitú kompenzáciu žalovaným a dodávateľom zapríčinenej
protiprávnej situácie pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch, avšak nesleduje a ani nemá sledovať
reparačnú funkciu tak, ako je to v prípade náhrady škody, keďže tú už plnilo a plní vydanie bezdôvodného

obohatenia spotrebiteľovi ako toho, o čo sa dodávateľ neoprávnene obohatí, resp. v prípade žalobcu
žalovaný obohatil. Primerané zadosťučinenie je tak len nástrojom satisfakcie, ktorého úlohou je vyrovnať
narušenú rovnováhu medzi týmito subjektmi.
21. Súd konštatuje, že žalobca splnil jediný zákonný predpoklad pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., keď preukázal porušenie práva a jeho

konštatovaniesúdomvspotrebiteľskomvzťahumedzižalobcomažalovanýmakozodpovednouosobou.
22. Výsˇka primerane´ho financˇne´ho zadostˇucˇinenia spocˇi´va na volˇnej u´vahe su´du. Pri stanoveni
´ jeho vy´sˇky je potrebné vycha´dzatˇ zo za´vazˇnosti porusˇenia pra´v na strane zˇalobcu a povinností
zˇalovane´ho, dĺžky trvania závadného stavu a okolnosti´, za ktory´ch dosˇlo k porusˇeniu pra´v a
povinnosti´. Primerane´ financˇne´ zadostˇucˇinenie musi´ zároveň zostatˇ na u´rovni a vo funkcii u
´cˇinne´ho, sankčného a odradzuju´ceho prostriedku ochrany. Kritériom pre urcˇenie sumy financˇne´ho

zadostˇucˇinenia je primeranostˇ okolnostiam prípadu a su´d tu´to sumu urcˇi´ na za´klade vlastnej u
´vahy.
23. Prihliadajúc na vyššie uvedené kritériá a zistené okolnosti prípadu súd považoval za primeranú mieru
finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur v pomere k žalobcom žiadaných 820 eur.
24. Za podstatné vo vzťahu k satisfakčnej funkcii primeraného zadosťučinenia u žalobcu mal súd to, že

u žalobcu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného nastal dlhotrvajúci následok v jeho majetkovej
sfére v podobe úbytku jeho majetku zodpovedajúceho výške bezdôvodného obohatenia 4.362,23 eur
počas trvania zmluvných vzťahov od roku 2006 do 2007 a 2007 do 2009 (odôvodnenie rozsudku sp,.
zn. 10Csp/284/2022, odsek 58) a ktorý pretrval minimálne do začatia exekučného konania v roku
2023. Významným bol i následný a žalovaným vynútený postup žalobcu spočívajúci vo vymáhaní

bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca inicioval v roku 2016 a trval až do štádia exekúcie žalovaného,
t. j. niekoľko rokov, voči ktorému sa žalovaný bránil. Nebyť postoja žalovaného k uplatnenej pohľadávke
žalobcu, už v nadväznosti na predžalobnú výzvu žalobcu z roku 2014, žalobca nemusel iniciovať a viesť
zdĺhavé súdne konanie a ani následnú exekúciu. Súd zohľadnil i s tým spojený diskomfort u žalobcu
vyvolaný obavami o jeho majetkovú situáciu počas súdneho konania.

25. Cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenie je odradzujúci účinok vo vzťahu k upusteniu
dodávateľaodporušovaniaspotrebiteľskýchpráv,resp.zamedzeniuichrecidívy. Včaseuzavretiazmlúv
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. kládol jasné a zrozumiteľné nároky na dodávateľa,
pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľských zmlúv a žalovaný ich v prípade žalobcu v konečnom dôsledku
dlhodobo, vzhľadom na čas od prijatia zákona, nerešpektoval. Uvedená suma má už v tomto rozsahu

zrejmý finančný dosah na žalovaného a pokrýva nielen sankciu za porušenie jeho povinností v rokoch
2006 a 2007, ale zároveň žalovaného v budúcnosti odradí od prípadného ďalšieho porušovania jeho
povinností v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľských úverov.
26.Porušeniespotrebiteľskýchprávužalobcunemaložiadneďalšiezásadnénásledkyvjehomajetkovej
sfére, pričom došlo k reparácii v podobe vydania bezdôvodného obohatenia (žaloba nebola zamietnutá

napr. pre premlčanie nároku), resp. ich žalobca netvrdil. Neuviedol ani iné, relevantné významné
okolnosti v jeho osobnostnej sfére, s výnimkou prirodzeného diskomfortu počas dlhotrvajúceho súdneho
konania, ktoré musel viesť na splnenie predpokladu priznania primeraného zadosťučinenia, či obavu
o svoju majetkovú sféru od zistenia v roku 2014, že žalovanému časť poskytnutého plnenia nesvedčí,
na ktoré súd prihliadol. Aj keď sa na vznik ujmy u spotrebiteľa pre splnenie predpokladu priznania

primeraného finančného zadosťučinenia nevyžaduje, pre určenie jej výšky sú vždy významné aj
konkrétne okolnosti tohto ktorého prípadu.
27. V prevyšujúcom rozsahu preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Má za to, že v tejto časti by
s ohľadom na vyššie uvedené úvahy také finančné plnenie vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným presahovalo rámec primeranosti rešpektujúci to, aby poskytnuté finančné prostriedky plnili

len vyššie uvedené funkcie bez možného obohacovania sa v podobe (jednorazového) zdroja príjmu.
28. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia súd dáva do pozornosti rozhodovaciu
prax súdov, keď bolo tiež rozhodnuté o vydaní bezdôvodného žalovaným žalobcovi, ide napr. o rozsudok
Okresného súdu Prešov z 9. novembra 2020 sp. zn. 7Csp/87/2020, ktorým bola priznaná suma
primeraného finančného zadosťučinenia 150 eur, pričom bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo

2.134,31 eur, rozsudok Okresného súdu Rožňava z 14. októbra 2021 sp. zn. 6Csp/104/2020, ktorým
bola priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia 800 eur, pričom bezdôvodné obohatenie
žalovaného bolo 5.577,91 eur, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2021 sp. zn.
8Co/116/2020, ktorým bola priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia 289,33 eur, čobolo 10% z bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 28.
júna 2023 sp. zn. 10Co/138/2022, ktorým bola priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia
500 eur, pričom bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo 2.054,60 eur, rozsudok Krajského súdu

v Košiciach z 26. júna 2024 sp. zn. 9CoCsp/47/2023, ktorým bola priznaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia 500 eur, pričom bezdôvodné obohatenie žalovaného bolo 3.031,45 eur a na
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2023 sp. zn. 7Cdo/91/2022, ktoré sa týkalo sporu,
v ktorom bola priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia 100 eur, pričom bezdôvodné
obohatenie žalovaného bolo 604,79 eur. V tomto uznesení dovolací súd tiež uviedol, že: „ ...správna

výška primeraného finančného zadosťučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia
individuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného
finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. (ktorých výpočet nie je právnou
normou určený, pozn.) musia súdy postupovať vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a
preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach.“

29. I keď sú známe aj rozhodnutia, kedy výška priznaného primeraného zadosťučinenia dosahovala až
polovicu sumy, či celú sumu bezdôvodného obohatenia, súdom priznaná suma zohľadňuje konkrétne
okolnosti tohto prípadu a súčasne sa nevymyká vyššie spomínanej rozhodovacej praxi ostatných
súdov, pričom ako uviedol najvyšší súd, pre určenie výšky neexistuje výpočet daný zákonom, či nejaké
zovšeobecnenie alebo hranice.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Žalobca bol v spore úspešný, keď súd jeho žalobe vyhovel
a výška priznaného nároku, jeho korekcie oproti žalobou uplatnenému nároku, bola len vecou úvahy
súdu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).