Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/98/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240238
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123240238.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/98/2023

OkresnýsúdNitrasudkyňouJUDr.DanouBartovouvsporežalobkyne:A.B.C.,D.E.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, IČO:
36 859 061, proti žalovaným: 1/Milan G., D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., 2/
A. H. G., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., obaja právne zastúpení Advokátska
kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300,

o obmedzenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

8C/98/2023

I. Súd vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami cez p.č. XXXX/X, XXXX/X v celom rozsahu v prospech vlastníkov p.č. XXXX/X a rodinného
domu s.č. 1117, zriadené Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatku

zo dňa XX.XX.XXXX, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F., obec F., okres F. podľa C. XXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX – XXXX/XXXX, obmedzuje v rozsahu zakreslenom v Geometrickom pláne č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom vyhotoviteľom I. B. A. – GEOWORX, Novomeského
509/67, 949 12 Nitra, IČO: 53 988 914, autorizačne overeným A. E. J. dňa 15.05.2024, úradne overenom
A.K.G.,pracovníčkouOkresnéhoúraduNitra,katastrálnyodbor,dňaXX.XX.XXXXpodčíslomL./XXXX,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Súd nepriznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu za obmedzenie vecného bremena.

III. Žalobkyni súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
ktorú sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne vo výške určenej samostatným uznesením vydaným
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8C/98/2023

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala obmedzenia vecného bremena spočívajúceho v práve
prechodupešiaosobnýmianákladnýmimotorovýmivozidlamicezp.č.XXXX/X,XXXX/Xvk.ú.F.vcelom
rozsahu v prospech vlastníkov p.č.XXXX/X (panujúci pozemok) a rodinného domu s.č.XXXX, podľa C.XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XXXX/XXXX, titulom zmeny pomerov, ktoré majú za následok hrubý
nepomer medzi povinnosťou žalobkyne ako vlastníčkou pozemkov p.č. XXXX/X a XXXX/X (ďalej aj ako
slúžiace pozemky alebo aj nehnuteľnosti žalobkyne) a právom žalovaných ako oprávnených z vecného

bremena. Nároku sa domáhala podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka titulom premlčania a
v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý bude vypracovaný v priebehu konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v prospech nehnuteľnosti žalovaných – parcely č. XXXX/X a domu súp.
č. XXXX na uvedenej parcele, je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu

cez nehnuteľnosti žalobkyne. Žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti (svoje ako aj žalovaných) kúpnou
zmluvou ako parcelu č. XXXX, ktoré rozdelila geometrickým plánom a parcelu č. XXXX/X darovala
žalovaným darovacou zmluvou z roku XXXX, spolu s ktorou bolo zriadené vecné bremeno v prospech
panujúceho pozemku, nakoľko jej vlastník nemal prístupovú cestu, ktoré spočívalo v práve prechodu
cez parc.č. XXXX/X M. XXXX/X, a to do šírky osobného motorového vozidla po okraji oboch parciel.
Toto vecné bremeno nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Neskôr bolo vecné bremeno zriadené

zmluvou z roku XXXX v rozsahu práva prechodu peši a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami
v rozsahu celých parciel č. XXXX/X M. XXXX/X, toto vecné bremeno bolo zapísané do katastra
nehnuteľností pod V 8110/07. Tvrdila, že vecné bremeno bolo užívané rovnakým spôsobom t.j. z
ľavej časti okrajového pásu oboch parciel a to bez rozdielu pokračovalo aj po zápise z roku XXXX.
Formulácia plnenia v zmluve z roku XXXX vyvoláva pochybnosti o možnosti zabezpečiť takéto plnenie,

nakoľko na parcele č. XXXX/X sa nachádza a už v roku XXXX sa nachádzala stavba rodinného domu.
Uviedla, že medzi stranami pretrvávajú konflikty aj z dôvodu spôsobu výkonu práv a povinností plynúcich
z vecného bremena. Zmenu pomerov žalobkyňa vidí v premlčaní práva z vecného bremena podľa § 109
Občianskeho zákonníka, poukazujúc na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/346/2006 a právnu doktrínu.
V tejto súvislosti vzniesla námietku premlčania práva vyplývajúceho z vecného bremena vo vzťahu

kčastizaťaženýchpozemkov,ktorénaprechodčiprejazdžalovanínikdynepoužívali,a toztohodôvodu,
že žalovaní využívajú vecné bremeno iba v časti zaťažených pozemkov tak, že prechádzajú na svoj
pozemok cez spoločnú bránu a presúvajú sa po vybetónovaných spevnených plochách po ľavej strane.
Hrubý nepomer medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom vidí žalobkyňa v objektívne nižšej
bonitenehnuteľnosti,obmedzeníekonomickyprimeranejdispozíciesnehnuteľnosťami,nesúladuzápisu

a faktického výkonu vecného bremena žalovanými, využívanie slúžiacich pozemkov na parkovanie
žalovanými, v obmedzení žalobkyne efektívne chrániť svoje nehnuteľnosti. Uviedla, že žalovaní sa
nijakýmspôsobomnepodieľalinanákladochspojenýchsúdržboupozemku.Argumentovala,ževsúlade
s konštantnou judikatúrou premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu považovať za trvalú
zmenu pomerov, právo žalovaných z vecného bremena sa tak viaže len na časti pozemkov, kde svoje

právo fakticky vykonávali a v ostatnom rozsahu je právo zodpovedajúce vecnému bremenu oslabené
premlčaním. Na pretrvávajúcu právnu vadu pozemkov, ktorá sa vyskytla v dôsledku premlčania, nazerá
ako na hrubý nepomer. Ostatné uvádzané skutočnosti tento nepomer len zvýrazňujú. Vo vzťahu
k primeranej náhrade za obmedzenie vecného bremena uviedla, že sú dané okolnosti na nepriznanie
náhrady, a to z dôvodu, že vecné bremeno bolo v prospech žalovaných zriadené bezodplatne, zúžením

vecného bremena len na využívanú časť žalobkyňa nenadobudne žiaden prospech a žalovaní by
neutrpeli žiaden úbytok a ide len o zosúladenie stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so skutočným
stavom.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasili v celom rozsahu a žiadali ju zamietnuť.

Knadobudnutiunehnuteľnostíuviedli,žerodičiažalobkyneažalovanejzdôvoduobmedzeniavlastníctva
majetku nemohli vlastniť ďalšie nehnuteľnosti, preto kupujúcou v tom čase bola žalobkyňa, avšak pod
podmienkou, že pozemok rozdelí a daruje sestre – žalovanej v 2.rade. Vstupná brána bola financovaná
otcom žalobkyne a žalovanej s pomocou žalovaného v 1.rade. Vzhľadom na konflikty v júni 2023
boli žalovaní nútení podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa začala

bezdôvodne znemožňovať žalovaným prechod a prejazd, Okresný súd Nitra neodkladné opatrenie
nariadil. S poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Cdo 291/2009, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/72/2022 a 12Co/335/2018 dôvodili, že samotná žalobkyňa potvrdila, že k zmene
pomerov reálne od roku XXXX nedošlo. V rámci dispozície predmetných pozemkov nie je objektívne
možné realizovať výkon vecného bremena iným spôsobom ako doposiaľ. Nestotožnili sa s názorom

žalobkyneoúdajnomrozporezmluvyozriadenívecnéhobremenazrokuXXXXaskutočnýmvyužívaním
vecného bremena od roku XXXX. To, že na predmetných nehnuteľnostiach je jasne vyznačená časť
vybetónovanými koľajami, cez ktoré majú prechádzať motorové vozidlá, predsa neznamená, že sa
akýmkoľvek spôsobom pomery medzi stranami sporu zmenili. Pokiaľ takýto výkon prebiehal od rokuXXXX, bolo zrejme práve úmyslom strán v roku XXXX uzatvoriť zmluvu v tom znení a vecným
bremenom ponechať zaťažené celé predmetné nehnuteľnosti. Išlo jednoznačne o vôľu zmluvných strán,
pričom jednou z nich bola aj žalobkyňa, ktorej takáto úprava vecného bremena vyhovovala počas

16 rokov. Tvrdili, že od zmluvného zriadenia vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu od
roku XXXX, prípadne od roku XXXX do dnešného dňa nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by
dostatočne odôvodňovala návrh žalobkyne. Jedinou zmenou pomerov, ku ktorej došlo medzi sporovými
stranami, je správanie žalobkyne. Výkon vecného bremena bol realizovaný v rovnakom rozsahu od jeho
počiatočného zriadenia čo znamená, že tu v žiadnom ohľade nejde o značnú neprimeranosť výhod

žalovaných a zaťaženia žalobkyne v porovnaní s dobou, kedy bolo vecné bremeno zriaďované. Popreli
tvrdenia žalobkyne o ohrozovaní jej majetku, o parkovaní vozidiel na miestach určených na prechod, ku
konfliktom uviedli, že tieto vyvolala žalobkyňa a tvrdenia o bonite považovali za nelogické, nakoľko tento
stav trvá viac ako 30 rokov. K premlčaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu uviedli, že súd
ani nemá zohľadňovať premlčanie, nakoľko je žaloba podaná na základe § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Ďalej namietali, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu je vykonávané na dennej báze,

preto k premlčaniu nemohlo dôjsť. K náhrade za obmedzenie nehnuteľností uviedli, že akékoľvek
obmedzenie vecného bremena značne poškodí žalovaných pri prechode a prejazde nehnuteľnosťami
a takisto im zníži hodnotu ich nehnuteľností, preto im vzniká nárok na primeranú náhradu.

4. Žalobkyňa v replike dôvodila, že obsah vecného bremena zriadeného v roku XXXX a v roku XXXX

nie je totožný. Vecné bremeno je využívané tak, ako bolo definované v roku XXXX. Zdôraznili, že
žalobkyňa za zmenu pomerov (a nakoniec aj za dôvod vzniku hrubého nepomeru) považuje najmä
premlčanie vecného bremena v nevyužívanej časti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS ČR
sp. zn. 22Cdo/431/2006 zo dňa 30.11.2006. Bez ohľadu aká bola vôľa strán v roku XXXX, žalovaní
svoje oprávnenie v celom rozsahu nevyužívali. Uviedla, že existencia vzájomných konfliktov preukazuje

narušenie vzťahov odôvodňujúce usporiadať vzťahy v súlade so skutočným stavom. Tvrdila, že
k zhoršeniu vzťahov však nedošlo len konaním žalobkyne, poukazujúc na parkovanie vozidiel, odloženie
stavebného materiálu na nehnuteľnostiach žalobkyne a na priestupkové konania, v ktorých boli riešené
ich konflikty. K právnemu posúdeniu veci žalobkyňa argumentovala, že pre prípad premlčania práva
zodpovedajúcehovecnémubremenusaustáliloposúdeniepodľa§151pods.3Občianskehozákonníka,

ktoré vedie k obmedzeniu vecného bremena v premlčanom rozsahu. Ak má zmena pomerov spočívať
v premlčaní, ktorého dôsledkom je existencia práva žalovaných len v podobe naturálnej obligácie, nie
je dôvod na priznanie náhrady. Žalobkyňa poukázala na nedávno publikované rozhodnutie NS SR sp.
zn. 4Cdo/169/2021 (R 70/2023), ktoré sa venovalo premlčaniu záložného práva a s odkazom na toto
rozhodnutie uviedla, že možno alternatívne žiadať o určenie rozsahu nepremlčaného vecného bremena.

5. Žalovaní v duplike zotrvali na svojich vyjadreniach, opakovane uviedli, že výkon vecného bremena
prebieha rovnako a na dennej báze od roku XXXX. Nevylučujú však, že v predchádzajúcom období
neslúžila na prechod peši aj iná časť pozemku. Uviedli, že žalobkyňa začala bezdôvodne obmedzovať
žalovaných a ich rodinných príslušníkov, pričom najmä za to, že toto správanie žalobkyne bolo účelové

a vynútené, aby mohla niečo konštatovať v podanej žalobe.

6. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Právny zástupca žalobcov uviedol, že jediný možný
prístup na pozemok žalobcov je možný po vybudovaných koľajach. Poukázal na § 3 a podporne na §
151p ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozsah vecného bremena je dopísaný len rukou a tento dopísala

žalovaná. K uvedenému určeniu rozsahu došlo v katastrálnom konaní pred katastrálnym úradom, kde
bolo zistené, že rozsah vecného bremena stanovený nie je.

7. Právny zástupca žalovaných uviedol, že cez pozemky žalobkyne vedú potrubia a inžinierske siete
k nehnuteľnosti žalovaných. Žalovaní popierajú, že by využívali len presne vymedzenú časť pozemku

predstavujúcu koľaje. Tie nie sú dosť široké, aby nimi prešlo motorové vozidlo. Posledných 10 rokov
žalovaní využívali prechod peši aj iným spôsobom, teda mimo vybudovaných koľají. Žalobkyňa za
zmenu pomerov označila premlčanie, ktoré rozporujú. Ďalšou podmienkou je hrubý nepomer, pričom
všetky skutočnosti označené žalobkyňou predstavujúce hrubý nepomer vznikli, resp. existovali už pred
zriadením vecného bremena.

8. Žalovaná v 2. rade v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že nehnuteľnosti im daroval otec.
Za predchádzajúceho režimu nemohli rodičia vlastniť také množstvo pôdy. Prišli za nimi s tým, že
nehnuteľnosti kúpia pre nich a pre sestru, ktorá nebola vydatá, preto bolo jednoduchšie vybaviť papierena jej meno. Kúpili to, sestra hneď darovala časť nehnuteľnosti im. K príjazdovej ceste mali len zápisnicu.
Malo sa to vyriešiť po stavbe domu. Až v roku XXXX jej deti pripomenuli, že to nie je doposiaľ
vyriešené. Na geodézii jej povedali, aby tam dali doložku na celý pozemok, pretože cez pozemok ide

plyn a v prípade problému s plynom resp. v prípade opravy by nastal problém. Nepopiera, že to napísala
jej perom. Poradila jej to však pracovníčka na geodézii a boli pri tom prítomní všetci. Prítomná bola aj
sestra, ktorá s uvedeným súhlasila. Bolo im to vysvetlené, že je to pre ochranu všetkých strán, najmä
pre jej ochranu, aby mali prístup, keď bude potreba opravy inžinierskych sietí. Nevie, či jej bolo zo
strany úradníčky vysvetlené, že v prípade vecného bremena v celom rozsahu budú mať žalovaní právo

prechodu a prejazdu cez celý pozemok žalobkyne. Prístupové koľaje vybudoval jej muž s otcom, muž ich
udržiaval, rovnako vybudoval oplotenie okolo pozemkov. Na prechod cez pozemky využíva aj cestičku,
ktorá bola vyšliapaná a ktorá vedie z ich domu do domu žalobkyne popri hranici ich pozemkov, od
začiatku až do vyhrotenia sporov v lete XXXX. Aj do roku XXXX využívali aj peší chodník vyšliapaný na
nehnuteľnosti žalobkyne. Jej manžel s jej otcom ošetrovali a opilovali aj stromy pozdĺž príjazdovej cesty.
V prvom dome od cesty bývala jeden čas jej dcéra, cca pred 5 rokmi, pričom na prechod k tomuto domu

používali vyšlapaný chodník mimo koľají. Keď mama išla ku kaderníčke, ktorú objednala žalobkyňa, do
svojho domu, ona tam išla navštíviť matku cez peší chodník. To bolo asi 9 rokov dozadu. Ďalej keď
vyštudovala dcéra a dávali sme jej veci do predného domu, išli cez parcely žalobkyne po vyšlapanom
chodníku, to bolo cca pred 5 rokmi. Po vyšliapanom chodníku prechádzali, aj keď odstraňovali haluze
z jej pozemku. Syn má v starej garáži auto, pričom tiež využíval vyšlapaný chodník, cca pred 9 rokmi.

Na otázku, aké chodníky využívali posledných 10 rokov, uviedla, že využívali len vyšliapaný chodník
z ich záhrady do záhrady žalobkyne, ktorý už spomínala predtým a samozrejme betónové časti, teda
koľaje. Využívali aj chodník okolo domu žalobkyne, keď sa sťahovala dcéra. Ďalej uviedla, že šírka
koľají nie je dostatočná, nakoľko pri manévrovaní s väčším autom ich rozsah nepostačuje a je potrebné
prejsť aj po tráve. Žalobkyňa začala v lete XXXX vyvolávať konflikty. Nabila kolíky do zeme, odmontovala

zvonček a schránku, ktoré boli na prednom plote, priestor na smetné nádoby zastavala a preto ich tam
už nemôžme mávať. Na otázku, či vie aké vecné bremeno má zapísané žalobkyňa, žalovaná v 2.rade
uviedla,ževie,aspoňsimyslí,žemáprávochodiťpojejpozemkoch,otomsadozvedelaažvrokuXXXX,
keď nastal spor. Význam vecného bremena vidí v tom, že keby ona prešla na jej pozemok, bude menej
prísne postihovaná ako keď by žalobkyňa prišla na jej pozemok. Ďalej uviedla, že pozemky žalobkyne

nepotrebuje. Doteraz nebol žiadny problém, nehovorí, že to chce tak stále. Nechce, aby v budúcnosti
mali jej deti alebo deti žalobkyne nejaké problémy, prípadne aby mala žalobkyňa problémy s predaním
pozemku. Žalovaná chce chrániť len seba, aby jej žalobkyňa nerobila problémy, nenapichala kolíky
pozdĺž koľají, neodstránila betónové koľaje, čím sa vyhrážala, pretože potom sa nedostane k svojim
pozemkom. Má obavu, že koľaje od garáže žalobkyne smerujúce k jej pozemku žalobkyňa vybúra a oni

nebudú môcť prechádzať k ich domu. Na otázky uviedla, že posledných 10 rokov pred podaním žaloby
osobným autom chodili len po koľajach, rovnako aj nákladným autom, väčšie nákladné autá stade ani
neprešli, nakoľko koľaje sú úzke. Mimo tých koľají nákladné autá nechodili. Posledných 10 rokov pred
podaním žaloby z hlavnej cesty na svoj pozemok chodili po koľajach. Mimo tých koľají z hlavnej cesty
k pozemku nechodili.

9. Svedok E. C., syn žalobkyne vypovedal, že žalovaní využívali len príjazdovú cestu cez spevnené
koľaje. Takto sa to využívalo minimálne 20 rokov. Vybetónované sú len koľaje, potom majú chodníky
v rámci pozemku, kde realizujú výsadbu zeleniny. Tieto chodníky sa menia podľa potreby, resp. podľa
výsadby. Syn žalovanej využíval ich garáž, bolo to 6-10 rokov spätne. Kolíky pri betónových kolajách sú

tam preto, že tam mali výsadbu, rastliny boli malé a aj preto, aby žalovaní videli, kde je koniec koľaje
a neroznášali blato. Kolík je tam preto, že žalovaní prešli po rastline a museli nasadiť novú. Kolíky sa
tam nachádzajú pár rokov.

10. Svedkyňa K. C., dcéra žalobkyne, vypovedala, že žalovaní prechádzali celým pozemkom cez koľaje,

využívali len túto cestu. Na pozemku ide k nim do domu vybetónovaný chodník a vyšliapané chodníky
bývajú tam, kde sa sadí, môžu byť rôzne, podľa toho, ako sa sadí.

11. Svedok G. G., syn žalovaných, vypovedal, že odjakživa sa využívali na prechod betónové koľaje
od susedného plotu. Mimo týchto koľají sa využíval prechod peši. A to vtedy, keď si zaobstaral osobné

motorové vozidlo, žalobkyňa mu ponúkla, že môže parkovať v garáži. Ku garáži chodil po vyšliapaných
chodníkoch, čím si skracoval cestu, nešiel cez koľaje, naposledy využíval tieto chodníky asi pred 4
rokmi. Starý otec strihával konáre a jeho otec ich vyvážal, aj v prospech žalobkyne, aj v tomto prípade
sa využívali vyšliapané chodníky. Rovnako aj v prípade, keď čerpali vodu zo studne a polievali rastliny.V čase, keď jeho sestra bývala v prednom dome, chodieval ju navštevovať cez tieto vyšliapané chodníky,
čo bolo pred 3-4 rokmi. Tri roky dozadu býval u nich švagor, ktorý mal v prednej garáži motorku, ku ktorej
chodil cez vyšliapané chodníky. V roku XXXX ich upozornil sused, že nemajú právo prechodu zapísané

v katastri. Pozemky sa zaťažili v celom rozsahu. V júli XXXX nastali prvé problémy, keď žalobkyňa
demontovala poštovú schránku a menovku. V súčasnosti považuje šírku koľají za nedostatočnú. Má
obavu, ako by sa správala žalobkyňa, keby došlo k obmedzeniu vecného bremena. Svedok uviedol, že
motorovými vozidlami sa prechádzalo len cez spevnené koľaje.

12. Svedkyňa G. N., dcéra žalovaných, vypovedala, že na skutočnosť, že nie je vyriešený prechod,
ich upozornil sused, preto to rodičia začali riešiť. Navštívili niekoľkokrát advokátku K.. Vecné bremeno
v celom rozsahu bolo zriadené preto, že si rodina celé roky pomáhala, ako aj aby sa predišlo sporom,
že niekto ide mimo vymedzeného vecného bremena a preto, že na pozemku sú inžinierske siete. Medzi
XXXX-XXXX jej otec na pozemkoch oral, rotavátoroval, opravoval predný dom, udržiaval studňu. Jej brat
parkoval 4-5 rokov dozadu auto v garáži, kde chodieval cez parcelu žalobkyne. Sestra bývala v prednom

dome, v roku XXXX – XXXX, jej muž tam bol v čase covidového obdobia koncom roka XXXX až XXXX.
Všetci chodili cez pozemky mimo vybetónovaných koľají. Ďalej uviedla, že teraz je problém zacúvať na
koľaje, nakoľko tam zatĺkla kolíky. Šírka 3 metrov na prejazd nie je dostatočná. Motorovými vozidlami sa
jazdilo len po koľajach, ktoré boli už po XXXX vybudované. K sestre do predného domu chodili návštevy
aj po vybudovaných koľajach a vyšliapaných chodníkoch.

13. Žalovaní doručili do konania geometrický plán a stanovenie odhadu nehnuteľnosti, z ktorého
má vyplývať suma X.XXX eur ako porovnanie súčasného stavu zaťaženej nehnuteľnosti a stavu po
obmedzení vecného bremena. Zároveň odvolali svoje predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom žiadali
primeranú náhradu a majú za to, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie vecného bremena. Nimi

predložený geometrický plán nepredstavuje protinávrh, iba preukazuje, že nimi navrhované zameranie
reflektuje aj právo prechodu nákladnými vozidlami. Pokiaľ by však súd pristúpil k obmedzeniu vecného
bremena, aby nimi predložené ohodnotenie bolo smerodajné pri určení primeranej náhrady. Okrem
toho doplnili svojho argumentáciu, že právo je nedeliteľné, premlčať sa môže len ako celok a možno
sa zaoberať len tým, či bolo právo vykonávané, alebo nie a je irelevantné, v akom rozsahu a ktorou

časťou pozemku žalovaní prechádzali. Nebolo preukázané, že vecné bremeno nebolo posledných 10
rokov využívané. Majú za to, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi a ide o šikanózny
výkon práva, čo preukazuje aj to, že žalobkyňa požaduje aj 60 cm z druhej strany od oplotenia, čo bude
predstavovať ďalšie problémy, keď uvedenou časťou vedú inžinierske siete a odpadová rúra.

14. Právnyzástupcažalobkynevzáverečnejrečiuviedol,žehlavnýmprávnymargumentomje,ževecné
bremeno tak, ako je zapísané do katastra, sa v časti premlčalo, čím v časti zostalo v povahe naturálnej
obligácie, pričom z ich strany bola vznesená námietka premlčania tohto práva, a v tomto prípade je
zápis v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným právom žalovaných. Túto skutočnosť považujú
za zásadnú zmenu pomerov, nakoľko žalovaní sa nemôžu účinne domáhať ochrany výkonu takéhoto

práva a z vykonaného dokazovania aj vyplynulo, že ho minimálne 10 rokov pred podaním žaloby
nevykonali. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, potvrdená aj priamo žalovanými. Nestotožňujú
sa právnym názorom žalovaných, že právo sa môže premlčať ako celok. To je to, čo sa týka tej zmeny
pomerov. Ten nepomer vyplynul aj z toho dokazovania, že je veľký rozdiel v cene nehnuteľností
zaťaženej vecným bremenom a nehnuteľnosti nezaťaženej vecným bremenom. Bolo tam vedené

dokazovanie, že dochádzalo k nejakým prechodom medzi jednotlivými domami. Je toho názoru, že tuto
sa nejedná o výkon vecného bremena, ale o určité zdvorilostné návštevy, ktoré sú bežne medzi susedmi
uskutočňované. V žiadnom prípade však nebolo preukázané, že by sa chodilo pešo mimo koľají, bol
preukázaný opak. Vecné bremeno právo prechodu ostáva žalovaným zachované a ocenenie, ktoré
žalovaní podali do konania, majú za to, že neocenili skutočnú hodnotu vecného bremena. Čo sa týka

obáv z budúceho výkonu toho práva, že prejazd hasičských áut a podobne, ten dom je skolaudovaný
a bola tam taká prístupová cesta, aká tam reálne je, takže z hľadiska povoľovania musela byť táto otázka
vyriešená.

15. Žalovaní predložili záverečnú reč písomne a následne ju zhrnul právny zástupca na pojednávaní.

Zopakovali predchádzajúce argumenty spočívajúce v absencii zmeny pomerov a hrubého nepomeru,
poukázali na konflikty medzi sporovými stranami podľa nich účelovo vyvolané žalobkyňou, na šikanózny
výkon práva žalobkyne, namietalo predložený geometrický plán. K žiadnemu premlčaniu výkonu práva
v uvedenom prípade nemohlo dôjsť, majú za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo,že právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami, je vykonávané žalovanými a ich blízkymi na dennodennej báze.
Zároveň uvádzame, že v danom súdnom konaní absentuje zmena pomerov a hrubého nepomeru

v tomto smere uvádzame, že žalobkyňa či už v žalobe resp. v rámci predmetného konania nepreukázala
absolútne zmenu pomerov a už vôbec nie z toho vyplývajúce hrubý nepomer medzi stranami sporu
v dôsledku takejto zmeny pomerov. V tomto smere poukazujeme na rozsiahlu judikatúru z ktorej
vyplýva, že musí ísť o zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena, má trvalý charakter
a táto viedla k hrubému nepomeru. Jediná zmena pomerov ku ktorej došlo medzi stranami spočíva

v správaní žalobkyne voči žalovaným a aj jej rodinných príslušníkov voči žalovaným, ktoré začalo
z nepochopiteľných dôvodov narúšať dlhodobo pokojný stav.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade, výsluchom svedkov, miestnou obhliadkou,
listinnými dôkazmi, najmä výpismi z LV č. XXXX M. O. XXXX, notárskou zápisnicou F. XXX/XX, F. XXX/
XX, zmluvou o zriadení vecného bremena a jej dodatkom, fotodokumentáciou, geometrickými plánmi,

stanovením odhadu hodnoty nehnuteľnosti, kópiou spisu Okresného úradu Nitra C. XXXX/XXXX a zistil
tento skutkový stav:

17. Žalobkyňa je výlučnou vlastníckou pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX o výmere 438
m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/X o výmere 209 m2 – orná pôda, parc.č. XXXX/X

o výmere 742 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavieb – domu so súp. číslom XX postavenom na
parc.č. XXXX a domu so súp. číslom XXXX na parcele č. XXXX/X C. katastrálnom území F., obec F.,
okres F., zapísaných na LV XXXX. V časti C ťarchy je zapísané vecné bremeno - právo prechodu peši
a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez p.č.XXXX/X,XXXX/X v celom rozsahu v prospech
vlastníkov p.č.XXXX/X M. rodinného domu s.č.XXXX,E. C. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XXXX/

XXXX. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X
o výmere 741 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavby – domu so súp. číslom XXXX postavenom na
parc.č.XXXX/XvkatastrálnomúzemíF.,obecF.,okresF.,zapísanýchnaLVXXXX,vpodiele1/1kcelku.

18. Žalobkyňa bola pôvodne výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. území F. na LV č. XXXX parc.č.

XXXX zastavaná plocha s domom č. XX a parc.č. XXXX orná pôda. Nadobudnutie týchto nehnuteľností
financovali rodičia, resp. Otec žalobkyne a žalovanej (nerozporované tvrdenie). Žalobkyňa uvedené
nehnuteľnosti rozdelila podľa geometrického plánu zo dňa XX.XX.XXXX na novovytvorené parcely č.
XXXX zastavaná plocha dom č. XX, parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 209 m2, XXXX/X orná pôda
o výmere 647 m2 a XXXX/X orná pôda o výmere 836 m2.

19. Na základe darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena spísanej na Štátnom notárstve
v Nitre č. N XXX/XX, F. XXX/XX žalovaní od žalobkyne nadobudli novovytvorenú parcelu č. XXXX/
X. Žalobkyňa ako darujúca zriadila žalovaným vecné bremeno spočívajúce v ich práve prechodu cez
nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere 209 m2 a parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere

647 m2, a to do šírky osobného motorového vozidla po okraji oboch parciel tak, aby vlastníčku týchto
nehnuteľností neobmedzovali.

20.Zmluvouozriadenívecnéhobremenazodňa12.09.2007žalobkyňaakopovinnázvecnéhobremena
zriadila vecné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti vlastníka zaťažených pozemkov – parc.č. XXXX/

X M. XXXX/X strpieť, aby vlastníci parcely č. XXXX/X a rodinného domu súp.č. XXXX ako aj iní
užívatelia týchto nehnuteľností ako oprávnení z vecného bremena mali právo prechodu peši a osobnými
a nákladnými motorovými vozidlami cez susedné parcely č.XXXX/X M. O.XXXX/X. Vecné bremeno sa
zriadilo bez náhrady. Dňa XX.XX.XXXX bol spísaný dodatok k zmluve, ktorým žalovaná zriadila vecné
bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka zaťažených pozemkov – parc.č. XXXX/X M. XXXX/X trpieť

aby vlastníci parcely č. XXXX/X a rodinného domu súp.č. XXXX ako aj iní užívatelia týchto nehnuteľností
ako oprávnení z vecného bremena mali právo výkonu v nevyhnutnom rozsahu potrebných prác pri
odstraňovaní poruchy vodovodného potrubia, kanalizácie, plynového potrubia a elektrického vedenia
bezprostredne sa týkajúce rodinného domu súp. č. XXXX a parcely č. XXXX/X. Uvedené vecné bremeno
nebolo zavkladované v katastri nehnuteľností. V dodatku bolo rukou dopísané: „Doložka o oprave:

V zmluve o vecnom bremene sa dopĺňa rozsah a to tak, že vecné bremeno sa zriaďuje v celom rozsahu.
V Nitre dňa XX.XX.XXXX“ Pod doložkou boli podpísaní žalobkyňa a žalovaní. Vklad vecného bremena
spočívajúci v práve prechodu a prejazdu bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod C. XXXX/XX (časť C –
ťarchy na LV č. XXXX).21. Medzi stranami sporu a ich rodinnými príslušníkmi nastali konfliktné situácie, ktoré boli riešené
v priestupkových konaniach. Priestupkové konanie voči synovi žalobkyne (za poškodenie poštovnej

schránky žalovaných) bolo zastavené z dôvodu, že obvinenie nebolo obvinenému preukázané.
V priestupkovom konaní bola žalovanému v1. rade uložená sankcia - pokarhanie za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

22. Na návrh žalovaných nariadil tunajší súd uznesením č.k. 8C/58/2023-52 zo dňa 18.07.2023

neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobkyni (tam v pozícii žalovanej)
- povinnosť zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá ohrozuje alebo narúša právo žalobcov prechodu peši
a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky parc.č. XXXX/X orná pôda
o výmere 209 m2 a parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 742 m2, zapísané na LV č.
XXXXprekatastrálneúzemieF.,vyplývajúcezvecnéhobremenazapísanéhonaLVč.XXXXapovinnosť
umožniť voľný prechod a prejazd žalobcom cez tieto nehnuteľnosti;

- povinnosť vydať žalobcom kľúče od všetkých zámkov na bráne postavenej na pozemku parc.O. XXXX/
X zapísaného na LV č.XXXX pre katastrálne územie F.;
- povinnosť zdržať stavebných prác, činností alebo úprav na pozemku parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/
X zapísaných na LV č.XXXX pre katastrálne územie F., ktoré by sťažovali žalobcom prechod peši,
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez tieto pozemky a povinnosť zdržať sa konania, ktorým

by kládla prekážky spôsobujúce sťaženie prechodu a prejazdu žalobcom;
- povinnosť strpieť umiestnenie poštovej schránky, menovky s číslom a domového zvončeka žalobcov
na bráne postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X zapísaného na LV č.XXXX pre katastrálne územie F.;
- povinnosť strpieť vykonanie potrebných prác v nevyhnutnom rozsahu pri odstraňovaní poruchy
vodovodného potrubia, plynového potrubia a elektrického vedenia bezprostredne týkajúceho sa

rodinného domu súp. č. XXXX a parcely č. XXXX/X zapísaných na LV. č. XXXX pre katastrálne územie
F., vedúcich cez pozemky žalovanej parc. č. XXXX/X M. O. XXXX/X.
Súd neuložil vo výroku uznesenia povinnosť podať žalobu vo veci samej s tým, že nariadením
neodkaleného opatrenia je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán sporu.

23. Súd vykonal miestnu obhliadku nehnuteľností strán sporu, ktorej účelom bolo zistenie miestnych
pomerov, ako aj nájsť zhodu v predstavách sporových strán o rozsahu zúženia aktuálneho práva
prechodu a prejazdu, ktorá by bola podkladom pre mimosúdne riešenie. Obhliadka bola vykonaná za
účasti geodeta A. A.. Bolo obhliadnuté žalobkyňou navrhované obmedzenie rozsahu vecného bremena.
Žalovaná v 2. rade predkladala svoje návrhy na jednotlivé zmeny (rozšírenie práva prechodu a prejazdu

pri vstupe na pozemok z miestnej komunikácie, posunutie vonkajšej hranice v časti, kde je vybudovaný
betónový múrik, rozšírenie v časti vstupu na pozemok žalovaných).

24. Žalobkyňou predložený geometrický plán vyhotoviteľa I. B. A. – GEOWORX, č. XXXXXXXX-XXX/
XXXX vymedzuje rozsah vecného bremena – práva prechodu a prejazdu, počínajúc 60 cm od hranice

susedného pozemku z ľavej strany, zaberajúc vybudované spevnené koľaje (po pravý okraj týchto
koľají), s rozšírením pri vstupe z verejnej komunikácie a miernym rozšírením pri vstupe z pozemkov
žalobkyne na pozemok žalobcov.

25. Žalovanými predložený geometrický plán vyhotoviteľa Geo-group s.r.o. č. XXX/XXXX zhodne

vyznačuje priebeh vecného bremena ako geometrický plán I. B. A. – GEOWORX, okrem priebehu ľavej
hranice vyznačeného prechodu, ktorá začína od hranice pozemku. V nadväznosti na uvedený rozsah
vecného bremena prechodu a prejazdu spoločnosť M. D., P. stanovila odhad hodnoty nehnuteľností
žalobkyne (nehnuteľnosti na LV č. XXXX) a to so zriadeným vecným bremenom v celom rozsahu na
259.692 eur a so zmenou práva prechodu (zúžením vecného bremena) na 268.692 eur, čo prestavuje

rozdiel 9.000 eur.

26. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:

27. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.28. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

29. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú
náhraduobmedzujealebozrušuje.Akprezmenupomerovnemožnospravodlivotrvaťnavecnomplnení,
môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

30. Podľa § 109 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa
desať rokov nevykonávalo.

31.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

32.Žalobkyňasažaloboudomáhaobmedzeniazmluvnezriadenéhovecnéhobremena.Vkonanínebolo
sporné, že nehnuteľnosti žalobkyne a žalovaných pôvodne nadobudla žalobkyňa, ich nadobudnutie však
financovali rodičia žalobkyne a žalovanej a vopred bolo dohodnuté, že časť pozemkov daruje žalobkyňa

žalovaným. Sporné nebolo darovanie nehnuteľnosti – parcely č. XXXX/X žalobkyňou žalovaným, ani
zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu najskôr notárskou zápisnicou v roku XXXX
v rozsahu okrajového pása po ľavej časti nehnuteľností žalobkyne (ktoré však nebolo zavkladované)
a následne zmluvou o zriadení vecného bremena z roku XXXX v celom rozsahu. Sporným je naplnenie
predpokladov na zánik vecného bremena (zmena pomerov a hrubý nepomer medzi vecným bremenom

a výhodou oprávneného), výkon práva vecného bremena a s tým súvisiace premlčanie práva.

33. Svoj nárok žalobkyňa oprela o premlčanie časti práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
z dôvodu, že ho oprávnení z vecného bremena nevykonávali (vykonávali ho len v rozsahu prechodu
a prejazdu po vybudovaných spevnených koľajach a v ostatnom rozsahu sa právo premlčalo). Na

základe dokazovania bolo výpoveďami žalovanej a svedkov preukázané, že na prechod a prejazd
z miestnej komunikácie na pozemok žalovaných žalovaní využívali spevnené koľaje vybudované na
pozemku žalobkyne. Okrem toho žalovaní a ich rodinní príslušníci prechádzali po pozemku žalovanej
po dočasných (vyšliapaných chodníkoch) a to za rôznym účelom – návštevy dcéry žalovaných, ktorá
určité obdobie bývala v dome v prednej časti pozemkov žalobkyne (z pohľadu od miestnej komunikácie),

využívania garáže synom žalovaných, údržby stromov žalobkyne. Samotná žalovaná v 2. rade sa
výslovne vyjadrila, že posledných 10 rokov pred podaním žaloby chodili žalovaní z hlavnej cesty na svoj
pozemok po koľajach, mimo tých koľají z hlavnej cesty k pozemku nechodili.

34. Vzhľadom na zistený skutkový stav bolo potrebné posúdiť, či prechod žalovaných a ich rodinných

príslušníkov mimo vybudovaných koľají predstavovalo výkon práva zo zmluvne zriadeného vecného
bremena. Na zodpovedanie uvedenej otázky je podľa názoru súdu potrebné vychádzať z charakteru,
obsahu a účelu práva prechodu a prejazdu.

35. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právo prechodu alebo právo prejazdu v sebe spravidla
zahŕňa právo prechádzať cez cudzí pozemok pešo, vozidlom či motorovým vozidlom. Účelom práva
prechodu a prejazdu je umožniť oprávnenej osobe z vecného bremena prechod na svoju nehnuteľnosť
cez nehnuteľnosť inej osoby, spravidla v prípadoch, keď iný prechod nie je možný alebo je sťažený.
Tento účel vyplýva aj z historických okolností nadobudnutia pozemkov, kedy pozemky žalobkyne

a žalovaných tvorili jeden väčší celok, z ktorého sa odčlenila časť (zadná časť pozemku s pohľadu od
verejnej komunikácie), ktorú nadobudli žalovaní. Vzhľadom k tomu, že od verejnej komunikácie neviedol
k pozemku žalovaných žiaden prechod, už spolu s darovacou zmluvou v roku 1988 žalobkyňa zriadila
právo prechodu cez jej parcely, a to v rozsahu šírky motorového vozidla po okraji jej parciel. Z dôvodu,
že toto právo prechodu nebolo zapísané v katastri nehnuteľností, strany sporu uzatvorili v roku XXXX

zmluvu a zriadili vecné bremeno v celom rozsahu na pozemkoch žalobkyne.

36. Bolo nesporné, že žalovaní využívajú na prechod a prejazd z verejnej komunikácie vybudované
koľaje (prejazd motorovým vozidlom ani iným spôsobom možný nie je). Pokiaľ však žalovaní tvrdili, žeoni a ich rodinní príslušníci prechádzali po pozemkoch žalovanej aj v iných prípadoch, vzhľadom na
vyššie uvádzanú povahu a účel práva prechodu a prejazdu v týchto prípadoch nešlo o výkon práva
z vecného bremena, nakoľko účelom nebol prechod z / na verejnú komunikáciu, ale účelom bola

návšteva dcéry, návšteva matky v dome žalobkyne, využívanie garáže. Titulom na prechod po pozemku
žalobkyne tak v týchto prípadoch nie je vecné bremeno, ale iné právne skutočnosti, napr. nájomná
zmluva, zmluva o výpožičke alebo obdobný záväzkovo právny vzťah (v prípade, keď dcéra žalovaných
bývalavdomežalobkynevprednejčastipozemkov,alebovprípadeužívaniagarážesynomžalovaných).
Rovnako to je v prípade návštevy matky v dome žalobkyne, alebo v prípade údržby vysadených stromov

otcom žalobkyne a žalovanej a manželom žalovanej, keď ide o bežnú rodinnú (spoločenskú) návštevu,
resp. o rodinnú úsluhu. Preto možno dospieť k záveru, že právo vyplývajúce zo zriadeného vecného
bremena sa minimálne 10 rokov pred podaním žaloby vykonávalo prechodom a prejazdom výlučne
cez vybudované koľaje. V ostatnom rozsahu sa právo prechodu a prejazdu z miestnej komunikácie na
pozemok žalovaných oprávnenými osobami nerealizovalo.

37. Vzhľadom na uvedené je potrebné sa vysporiadať s námietkou žalovaných, že právo z vecného
bremena je nedeliteľné, môže sa premlčať iba ako celok a vzhľadom k tomu, že žalovaní toto
právo realizovali, nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu. Súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje.
Tvrdenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je nedeliteľné, nevyplýva zo žiadneho zákonného
ustanovenia. Naopak, samotné ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá

obmedzenievecnéhobremena,čímdochádzaajkobmedzeniuprávavyplývajúcehozvecnéhobremena
(t.j. že sa bude realizovať v užšom rozsahu, čo by pri akceptácii premisy o všeobecnej nedeliteľnosti
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možné nebolo). Preto podľa názoru súdu pri posúdení, či
je možná deliteľnosť práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, je potrebné vychádzať z konkrétneho
dojednaného vecného bremena a z reálnej možnosti časť takéhoto práva oddeliť. V danom prípade je to

vzhľadom na charakter a obsah vecného bremena možné (je možné oddeliť plochu – rozsah vecného
bremena) a teda je možné aj jeho premlčanie v časti.

38. Počiatok plynutia premlčacej doby je v zmysle § 109 Občianskeho zákonníka stanovený na posledný
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Konkrétny obsah tohto výkonu závisí od povahy práv

a povinností z vecného bremena – výkonom práva sa v komentovanom ustanovení rozumie faktická
realizácia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, spočívajúca vo výkone konkrétneho oprávnenia
obmedzujúceho vlastníka nehnuteľnej veci. Ak toto právo spočíva v prechode a prejazde cez cudzí
pozemok, začína premlčacia lehota plynúť deň po poslednom faktickom prechode alebo prejazde
oprávneného cez pozemok povinného. Prípadné dôkazné bremeno znáša v plnom rozsahu žalobkyňa.

Súd má za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo nad rozsah prechodu a prejazdu po vybetónovaných
koľajach využívané viac ako 10 rokov (čo v konečnom dôsledku potvrdila samotná žalovaná) a nad tento
rozsah sa premlčalo.

39. Následne pokiaľ súd dospel k záveru o premlčaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
zostáva vyriešiť otázku, či došlo k naplneniu zákonných predpokladov podľa § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka, teda či zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. Podmienkou obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena súdom je zmena pomerov,
t.j. taká zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena a má trvalý charakter. Trvalá

zmena musí existovať v čase rozhodovania súdu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z porovnania
pomerov, ktoré tu existovali v čase vzniku vecného bremena, s pomermi, ktoré nastali neskôr, či
už na základe objektívnych alebo subjektívnych skutočností. Druhou podmienkou je hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, t.j. predstavuje porovnanie práv osoby z vecného
bremena oprávnenej a povinnosti osoby povinnej. Zistenie hrubého nepomeru je otázkou skutkovou

a od jej posúdenia závisí rozhodnutie súdu, či vecné bremeno zruší alebo obmedzí. Napokon poslednou
podmienku je príčinná súvislosť medzi uvedenými dvoma podmienkami, teda zmena pomerov a hrubý
nepomer musia byť vo vzťahu príčiny a následku.

40. Žalovaní namietali, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov od zriadenia vecného bremena v roku

XXXX, prípadne v roku XXXX doposiaľ a už vôbec nie k hrubému nepomeru medzi stranami sporu
vyplývajúcemuzozmenypomerov. Tvrdili,žeakmásúdzato,žeexistujehrubýnepomer,tentoužmusel
existovať v roku XXXX, keď sa strany sporu rozhodli zaťažiť obe celé parcely. Ďalej tvrdili, že v prípade
vecného bremena im rem by muselo dôjsť k zmene pomerov v súvislosti so samotnou nehnuteľnosťou.41. Súdna prax ako aj právna doktrína ako jednu zo zmien, za ktorých možno žiadať súd, aby vecné
bremeno zrušil, patrí aj premlčanie vecného bremena spolu so vznesenou námietkou premlčania

(Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 1754 s.).

42. Najvyšší súd v ČR v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 346/2006 zo dňa 27.02.2006 uviedol, že podľa § 151p
ods. 2 ObčZ vecné bremeno v dôsledku zmien tam uvedených zaniká zo zákona, zatiaľ čo ak nastanú

zmeny uvedené v § 151p ods. 2 ObčZ (ak k takým zmenám patrí aj premlčanie vecného bremena spolu
so vznesenou námietkou premlčania), možno žiadať súd, aby vecné bremeno zrušil.

43. V rozsudku z 27. 10. 2020, sp. zn. 22 Cdo 1491/2020 Najvyšší súd v ČR (ohľadne služobnosti,
ktorá sa mala premlčať v roku 2007) uviedol:„ Judikatúra Najvyššieho súdu na premlčanie služobnosti
(vecného bremena) za účinnosti zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, vyvodila, že premlčanie

vecného bremena spolu so vznesenou námietkou premlčania predstavuje takú trvalú zmenu, na základe
ktorej možno podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (obč. zák.) žiadať súd, aby
vecné bremeno zrušil (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 27. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 346/2006).

44. V prípade, ak sa právo premlčalo a bola vnesená námietka premlčania, vzniká aj hrubý nepomer

medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Premlčané právo existuje ďalej vo forme
naturálneho záväzku (obligácie), ktorý nie je žalovateľný, resp. mu nie je možné priznať súdnu ochranu.
Oprávnenéosobyzpremlčanéhoprávazodpovedajúcehovecnémubremenusatakéhotoprávanemôžu
dovolávať.

45. Pokiaľ žalovaný opakovane namietali, že k žiadnej zmene nedošlo a právo z vecného bremena sa
vykonáva rovnako od roku XXXX, resp. XXXX, toto tvrdenie úplne nezodpovedá zistenému skutkovému
stavu. Tvrdenie, že vecné bremeno sa realizovalo rovnako od roku XXXX, v konaní predkladala aj
žalobkyňa. Je nesporné, že v notárskej zápisnici bolo vecné bremeno práva prechodu a prejazdu
zriadené v šírke motorového vozidla po okraji parciel žalovanej. Ak sa potom strany sporu v roku

XXXX rozhodli (bez ohľadu na dôvod takéhoto rozhodnutia), že vecné bremeno zriadia v celom rozsahu
nehnuteľností žalobkyne a následne oprávnení z vecného bremena toto nevyužívali po premlčaciu
dobu, došlo ku kvalifikovane zmene pomerov – premlčaniu (obdobné závery v prípade nerealizovania
zriadeného vecného premena prijali súdy v konaní, ktoré preskúmal NS ČR na základe dovolania
v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/1491/2019, kde odvolací súd (zhodne so súdom prvého stupňa) uzavrel,

že predmetná služobnosť nebola žalovanými od svojho vzniku v roku XXXX nikdy vykonávaná a
žalovaní sa nikdy nebránili nimi tvrdenému konaniu žalobcu, ktorým im mal byť výkon práva služobnosti
odopieraný. Služobnosť sa preto premlčala uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Dovolací súd
z takto formulovaného záveru o premlčaní vychádzal).

46. Pre prípad premlčania práva z vecného bremena v právnej doktríne nie je jednoznačný názor na
to, aký prostriedok ochrany zvoliť (či určovaciu žalobu, žalobu na plnenie, resp. iný typ žaloby – napr.
komentár k § 109. [Premlčanie práva z vecného bremena]. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2.
vydanie. Praha: C. H. Beck, s. 771 – 772). Ak však súdna prax pripúšťa záver, že premlčanie práva

z vecného bremena predstavuje zmenu, na základe ktorej možno žiadať súd, aby vecné bremeno
zrušil alebo obmedzil, je žalobkyňou zvolený nástroj prípustný. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné
zaoberať sa možnosťou analogicky posudzovať vec podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021
(R70/2023), kde súd v prípade premlčania záložného práva pripustil žalobu o určenie a určovací
výrok, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom považoval za spôsobilý podklad pre výmaz

predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. Z uvádzaného
rozhodnutia sú však relevantné závery, ktoré je možné pre podobnosť právnych inštitútov aplikovať aj na
prejedávanú vec, spočívajúce v konštatovaní, že ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko
bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby
bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou.

47. Sumarizujúc uvedené predstavuje podľa názoru súdu premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu osobitnú zmenu pomerov, ktorá má za následok vznik hrubého nepomeru medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného, čím došlo k naplneniu dôvodov na obmedzenie vecného bremenav zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Hrubý nepomer spočíva najmä v tom, že napriek
tomu, že došlo k premlčaniu práva z vecného bremena, je toto vecné bremeno ako ťarcha zapísané
v katastri nehnuteľností, čo predstavuje nesúlad medzi reálnym a právnym a logicky sa to negatívne

prenáša do dispozičných oprávnení osoby povinnej z vecného bremena, do bonity nehnuteľnosti a do
povinnosti znášať vecné bremeno napriek jeho premlčaniu (bonita a dispozícia s nehnuteľnosťou sú
logicky ovplyvnené zriadeným vecným bremenom, s čím musí byť povinná osoba uzrozumená, ale nie
je žiaden dôvodov, aby takéto obmedzenia pretrvávali aj po premlčaní práva z vecného bremena – práve
tu je zvýraznený hrubý nepomer vyvolaný premlčaním).

48. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala podporne aplikácie § 151p ods. 2
Občianskeho zákonníka (vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;), skutkový stav
nemožnosubsumovaťpodtotoustanovenie,nakoľkopredpokladomzánikuvecnéhobremenajefaktická
zmena veci – nehnuteľnosti, a nie premlčanie práva.

49. Vo vzťahu k zhoršeniu vzťahov a ku konfliktom vznikajúcim medzi stranami sporu súd uvádza,
že tieto neposudzoval v kontexte zmeny pomerov (aj keď podľa názoru súdu na rozdiel od názoru
žalovaných aj pri vecnom bremene zriadenom in rem nemusí ísť len o zmenu pomerov výlučne vo
vzťahu k nehnuteľnosti – napr. Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn.12Co/335/2018, 31. 10. 2019),

avšak žalobkyňa ani netvrdila, že toto má predstavovať naplnenie podmienok pre obmedzenie vecného
bremena. Uvedené okolnosti neboli v konečnom dôsledku rozhodujúce pri posudzovaní veci súdom
(preto ak neboli niektoré vyjadrenia svedkov ohľadom konfliktov alebo schválností zachytené v zápisnici
– ako podotkli žalovaní, nemá to vplyv na vecné posúdenie; okrem toho zápisnica z úkonu zachytáva
podstatný obsah prednesu, celá výpoveď a pojednávanie je uložená na nahrávke v elektronickom

súdnom spise).

50. Čo sa týka rozsahu obmedzenia vecného bremena, žalovaní namietali geometrický plán
predložený žalobkyňou ako nedostatočný podklad, vypracovaný za účelom pokusu o uzatvorenie
mimosúdnej dohody, nereflektujúci všetky potrebné okolnosti určujúce pre obmedzenie vecného

bremena, vychádzajúci len z tvrdení žalobkyne. Uvedené námietky súd nepovažuje za dôvodné. Je
pravdou, že uvedený geometrický plán, ktorý je podkladom rozhodnutia, bol vyhotovený na základe
obhliadky, ktorej účelom bol pokus o mimosúdne vyriešenie sporu (dohodu), ale aj zistenie stavu a
overenie skutočností súdom na mieste samom (ak by nedošlo k dohode). Pôvodne predložený návrh
žalobkyne a k tomu korešpondujúci geometrický plán (č.l.XXX) bol v užšom rozsahu. Geometrický plán,

ktorý je podkladom pre zúženie vecného bremena, zahŕňa aj pripomienky žalovanej predkladané pri
miestnej obhliadke (rozšírený vstup na pozemok z miestnej komunikácie, ako aj prechod z pozemku
žalobkyne na pozemok žalovaných). Rozhodujúcou skutočnosťou však je, že tento geometrický plán
pokrýva, až presahuje rozsah nepremlčaného vecného bremena. Právo z vecného bremena sa
realizovalo výlučne po spevnenej ploche koľají a tieto sú v plnom rozsahu zahrnuté vo vymedzenom

rozsahu vecného bremena. Súd preto nevidí dôvod, na základe ktorého by nebol tento geometrický
plán prípustný. Požiadavka, aby geometrický plán zohľadnil (všetky) námietky žalovaných, resp. aby bol
vyhotovený tak, aby vyhovoval obom stranám, mohla byť predkladaná a riešená v rámci mimosúdnych
rokovaní. V prípade, ak súd obmedzuje vecné bremeno z dôvodu premlčania, určujúce je, aby rozsah
vecného bremena určený geometrickým plánom zahŕňal celý rozsah nepremlčaného práva, čo je

v danom prípade splnené, pričom rozsah zúženého vecného bremena dokonca presahuje nepremlčanú
časť.

51. Vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovaným ohľadom geometrického plánu súd nepovažuje za
relevantné tvrdenie, že plán nerátal s prechodom vozidiel záchranných zložiek a nákladných vozidiel.

Súd zdôrazňuje, že prechod a prejazd sa bude realizovať ako doposiaľ, napokon pre záchranné zložky
neexistuje limitácia vecným bremenom. Ak bol rozsah prechodu a prejazdu vyhovujúci doposiaľ a tento
rozsah zostal zachovaný, tak námietky žalovaných neobstoja. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že niekedy je nutné
vyjsťkolesommimokoľaje(astávasatoajsynovižalobkyne)súduvádza,žeanivrámcijednaní,ktorých
cieľom bola mimosúdna dohoda (na pojednávaní, resp. obhliadke) žalovaní nepožadovali rozšírenie

prechodu za okraj pravej hranice koľaje. Žalovaní síce zdôrazňovali v záverečnej reči (predloženej
písomne), že žiadna ani len čiastočná zhoda v rozsahu obmedzenia vecného bremena nejestvuje,
vyjadrenia predkladané do konania však naznačujú, že žalovaní by za určitých podmienok súhlasili
s rozsahom vecného bremena v obdobnom rozsahu, v akom navrhovala žalobkyňa. Na pojednávanídňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalovaných uviedol, že bol zaslaný protinávrh žalobkyni spočívajúci
v obmedzení vecného bremena od plota (po ľavej strane – pozn.) po vonkajší kraj koľaje s tým, že obe
strany sporu zabezpečia opravu chodníka, zväčšenie príjazdovej cesty s rozšírením pri vstupe a výstupe

(zápisnica z pojednávania, úradný záznam na č.l. 361).

52. Súd nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaných, že nedostali žiaden priestor na to, aby predniesli
svoj vlastný návrh, ktorý by predstavoval protinávrh žalobkyne. Sami napokon do konania predložili
geometrický plán (následne tvrdiac, že nejde o protinávrh), ktorý v podstate kopíruje rozsah priebehu

vecného bremena geometrickým plánom predloženým žalobkyňou, s tým, že vecné bremeno na pravej
strane začína od hranice so susedným pozemkom, a nie 60 cm od hranice pozemku. Žalovaní ani
neavizovali, že by chceli v tomto smere predkladať dôkazy, resp. návrhy.

53. Žalovaní namietali, že podaná žaloba predstavuje šikanózny výkon práva žalobkyne a jej jedinou
snahou je zasiahnuť do legitímnych práv žalovaných, sťažiť im výkon ich vlastníckeho práva a spôsobiť

ujmu. K tomu súdu uvádza, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha zákonnými prostriedkami svojho práva za
situácie, že žiada obmedziť vecné bremeno v rozsahu, v ktorom ho oprávnené osoby nevykonávajú,
nemôže ísť o šikanózny výkon práva. Pokiaľ žalovaní upozorňujú na konfliktné vzťahy a schválnosti,
ktorými má žalobkyňa brániť výkonu ich práva, samotným zamietnutím žaloby sa tieto negatívne javy
pravdepodobne neodstránia. Pokiaľ žalovaní uvádzajú budúce prekážky, ktorým sa budú vyhýbať,

a tým presiahnu vymedzený rozsah vecného bremena, ide len o hypotetické situácie. Žalobkyňa je
povinná zdržať sa všetkého, čím by ohrozovala alebo narúšala právo žalovaných vyplývajúce z vecného
bremena. Žalovaní sa už o takúto ochranu uchádzali a bola im poskytnutá neodkladným opatrením
v konaní sp. zn. 8C/58/2023. Neodkladné opatrenie je stále aktuálne a v prípade obmedzenia vecného
bremena by sa táto ochrana vzťahovala na toto (zúžené) vecné bremeno, resp. právo z neho plynúce.

V tejto súvislosti súdu uvádza, že neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania, súd
neuložil navrhovateľom neodkladného opatrenia podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP
a postupom podľa § 337 ods. 1 CSP poučil stranu sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje,
o možnosti podať žalobu o zrušenie vecného bremena. Keďže však súd neprejedával žalobu o zrušenie
vecného bremena (vyhovením ktorej by odpadla potreba upraviť vzťahy neodkladným opatrením), ale

o jeho obmedzenie, nebol daný dôvod na postup na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods.
3 CSP.

54. Žalovaní namietali ako šikanózny výkon práva to, že žalobkyňa požaduje 60 cm z druhej strany
(od oplotenia). Súd zdôrazňuje, že žalobkyňa požaduje len ten rozsah, kadiaľ sa doposiaľ prechádzalo,

plus z pravej strany koľají trochu väčší rozsah. Ak žalovaní tvrdia, že od oplotenia z pravej strany
sa nachádzajú inžinierske siete a odpadová rúra, tieto skutočnosti nemajú s vecným bremenom
spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu nič spoločné, neoprávňujú žalovaných na zaťaženie pozemku
inžinierskymi sieťami (ide o obsahovo iné vecné bremeno). V prípade ich poruchy a nutnej opravy by
zásah do pozemku žalovanej nebol odôvodnený právom prechodu a prejazdu, ale inými skutočnosťami.

Pokiaľ žalovaní tvrdia, že musia niekedy ísť kolesom mimo koľaje, vecné bremeno je dostatočne široké
a môžu v konečnom dôsledku žiadať, aby žalobkyňa urobila opatrenia na plynulý prejazd z pravej strany
koľají (kde sa momentálne v časti nachádza výsadba stromov – č.l. 230; žalobkyňa je povinná udržiavať
taký stav, aby neznemožňovala prejazd).

55. Uzatvárajúc vyššie uvádzanú argumentáciu súd obmedzil rozsah vecného bremena v zmysle
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom vyhotoviteľom I. B.
A. – GEOWORX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.

56. Pokiaľ súd obmedzuje alebo zrušuje vecné bremeno, patrí oprávneným z vecného bremena

primeraná náhrada. Aplikačná prax však pripúšťa výnimky, kedy súd nemusí primeranú náhradu
priznať. Podľa názoru súdu sú v prejednávanej veci dané práve také okolnosti, kedy nie je namieste
priznať primeranú náhradu za obmedzenie vecného bremena. Súd nepristúpil k priznaniu náhrady
z dvoch dôvodov, a to v prvom rade na základe toho, že vecné bremeno bolo zriadené v prospech
žalovaných bezodplatne, teda bez toho, aby bola kompenzovaná nejaká výhoda, ktorú by žalovaní

poskytli žalobkyni. Súdna prax došla k záveru, že ak bolo vecné bremeno dojednané bezodplatne, môže
dôjsť k zrušeniu vecného bremena bez náhrady. Aj pre prípad zmluvnej dispozície súdy pripustili, že ak
bolo vecné bremeno dojednané bezodplatne (pokiaľ zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje
žiadny údaj o odplatnosti tohto práva platí, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne), ani pre prípadzrušenia vecného bremena nemožno obmedzovať zmluvnú voľnosť účastníkov dojednať zrušenie
vecného bremena bezodplatne (pozri rozsudok NS ČR 20Cdo 1265/98 z 20.12.2000). O nepriznaní
primeranej náhrady možno výnimočne uvažovať vzhľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

57. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu predstavuje určitú majetkovú hodnotu, ktorú
žalovaní nadobudli bezodplatne. Zohľadňujúc okolnosti nadobudnutie nehnuteľností stranami sporu
a bezodplatné zriadenie vecného bremena by priznanie náhrady za obmedzenie vecného bremena
žalovanýmneboloprimeranéaodporovalodobrýmmravom. ObdobnevecposúdilajKrajskýsúdvŽiline

v rozhodnutí sp zn. 11Co/6/2022 zo dňa 31. 05. 2022, kedy prihliadajúc na okolnosti uzavretia dedičskej
dohody a bezodplatnosť vzniku vecného bremena (ktoré skutočnosti vyplývajú zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie a odvolací súd sa od nich neodchyľuje) dospel k záveru, že nepriznanie
primeranej náhrady za vecné bremeno je správne, keď naopak jej priznanie by odporovalo dobrým
mravom.

58. Ďalším dôvodom pre nepriznanie náhrady bolo premlčanie (časti) práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1130/2011). V konaní sp. zn.
22 Cdo 1491/2019 Najvyšší súd ČR akceptoval závery súdov nižších súdov, ktoré konštatovali, že v
dôsledku premlčania trvá služobnosť naďalej iba ako naturálne obligácie, a preto sa žalovaní práv z tejto
služobnosti vyplývajúcich už nemôžu dovolať. Hodnota takého práva, rovnako ako jeho využiteľnosť,

je preto nulová. Najvyšší súd potom uzavrel, že ak preto v prejednávanej veci nepriznal odvolací súd
žalovaným náhradu s tým, že je rušená služobnosť premlčaná, je jeho rozhodnutie v tomto rozsahu
vecne správne.

59. Súd k zúženiu vecného bremena z dôvodu premlčania dodáva, že ak žalovaní nevyužívali celý

pozemok žalovanej k prechodu a prejazdu, zúžením vecného bremena im nevznikla žiadna ujma, ktorú
by bolo potrebné kompenzovať, t.j. žalovaní neutrpeli reálny úbytok práv.

60. Z hľadiska rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahov nie je v predmetnej veci obmedzenie
vecného bremena neakceptovateľné, práve naopak. Samotná žalovaná potvrdila, že pozemky žalovanej

nepotrebuje (a ani nechce, aby mala žalobkyňa a jej deti v budúcnosti nejaké problémy s predajom
pozemku). Vecné bremeno zaťažuje vlastníka slúžiacej nehnuteľnosti, preto sa vo všeobecnosti
spravidla zriaďuje vecné bremeno len v nevyhnutom rozsahu tak, aby čo najmenej obmedzilo povinného
z vecného bremena. V danom prípade je vecné bremeno zriadené po celej nehnuteľnosti žalobkyne,
teda okolo jej rodinného domu, na dvore, v záhrade, inými slovami povedané v celom rozsahu jej

vonkajšieho obydlia. Aj keď uvedené nemá právnu relevanciu vzhľadom na dôvody žaloby, nejde súdu
neuviesť, že uvedený rozsah nie je zrejme úplne primeraný a ani pre žalovaných nevyhnutný, ako
sami uviedli. U určeniu rozsahu vecného bremena v roku XXXX došlo až katastrálnym úradom v rámci
vkladového konania, a to na podnet pracovníčky úradu. Samotní žalovaní toho, že majú právo prechodu
po celom pozemku žalobkyne, si ani riadne neboli vedomí (ako sa vyjadrila žalovaná, zistila to až v roku

XXXX). Zohľadniac uvedené nie je podľa názoru súdu neprimerané, nespravodlivé, či dokonca rozporné
s dobrými mravmi zúžiť vecné bremeno. Pokiaľ majú žalovaní obavy (ktoré prezentovali počas celého
konania), že žalovaná im bude sťažovať výkon ich práva, majú iné právne prostriedky ochrany. Napokon
ani zúženie vecného bremena v inom rozsahu (napr. z pravej strany od hranice susedného pozemku, čo
navrhovali žalovaní v rámci mimosúdnych rokovaní) alebo nevyhovenie žalobe nezaručuje, že by obavy

žalovaných nepretrvávali.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Vo vzťahu k trovám súd posudzoval podľa vyššie cit. ustanovenia úspech procesných strán. Nakoľko
mala v konaní plný úspech žalobkyňa, súd jej priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

64. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

8C/98/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.