Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Cpr/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201714
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6723201714.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. XXXX/XX, v konaní zastúpeného JUDr. Janou
Bajužíkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 8/8, Michalovce, IČO: 35 540 150, proti žalovanému
Slovenská pošta, a.s., Partizánska cesta č. 9, Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, o zaplatenie náhrady
mzdy s príslušenstvom z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru a náhradu príspevku do DSS,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e .

Žalovanýmánárokvočižalobcovinanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktorýmuježalobcapovinný
zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 26. 04. 2023 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy spolu s príslušenstvom z titulu neplatne skončeného
pracovného pomeru a náhradu príspevku do DSS.

2. Žalovaný s návrhom vyjadril nesúhlas, žiadal tento ako nedôvodný zamietnuť.

3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09.
03. 2005, čo preukazoval pracovnou zmluvou zo dňa 09. 03. 2005, ktorou súd vykonal dokazovanie
a mal túto skutočnosť za preukázanú.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 27. 01. 2020 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru,

na základe ktorého sa mal skončiť jeho pracovný pomer v zmysle § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce,
pričom dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť porušenie základných povinností
zamestnanca tak, ako sú tieto uvedené v ustanovení § 81 písm.b) a c) Zákonníka práce.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že takéto okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné,
pričom dňa 28. 01. 2020 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnaní a keďže žalovaný zotrval
na svojom stanovisku, podal dňa 23. 03. 2020 žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru.6. Uvedená sporová vec bola prejednávaná na Okresnom súde Zvolen v konaní pod sp.zn.
13Cpr/9/2020, kde dňa 30. 05. 2022 rozhodol Okresný súd Zvolen tak, že určil, že takéto okamžitého
skončenie pracovného pomeru zo dňa 08. 01. 2020 je neplatné.

7. Po podaní opravného prostriedku žalovaným bol spor vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp. zn. 12CoPr/2/2022, ktorý v čase podania žaloby nebol právoplatne rozhodnutý.

8. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 08. 01.

2020, ktoré žalobca prevzal dňa 27. 01. 2020, oznámením o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 28.
01. 2020, stanoviskom žalovaného k oznámeniu o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 06. 02. 2020.

9. Žalobca teda tvrdil, že pokiaľ zamestnancovi dal zamestnávateľ neplatnú výpoveď alebo ak s ním
neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, v zmysle § 79 ods.1 Zákonníka
práce, patrí mu náhrada mzdy v zmysle § 134 ods.3 a 4 Zákonníka práce.

10. Z tohto titulu sa teda žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy z určeného jeho priemerného
zárobku za obdobie od 01. 04. 2020 do 31. 03. 2023 v celkovej sume 45 878,40 Eur brutto.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že potom čo podal odvolanie proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen pod sp. zn. 13Cpr/9/2020, v rámci konania ktorého bolo rozhodnuté o tom, že okamžité
zrušenie pracovného pomeru je neplatné, vo veci rozhoduje Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp. zn.
12CoPr/2/2022, ktorý spor nie je právoplatne ukončený.

12. Vzhľadom k tomu, že v minulosti prebiehalo medzi sporovými stranami iné konanie o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, pričom zo záverov vyjadrení súdov v tomto konaní vyplynulo,
že je potrebné žiadať, aby zamestnávateľ žiadal rozhodnúť o tom, že pracovný pomer u žalovaného
netrvá, žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného
netrvá.

13. V priebehu konania žalovaný však svoju žalobu o takéto určenie zobral späť s poukazom na
ustanovenie § 144 CSP, pričom súd takéto konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods.1 CSP zastavil.

14. Žalovaný svojím podaním zo dňa 09. 02. 2024 navrhol prerušiť konanie vzhľadom k tomu, že konanie
ohľadne určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo pôvodne vedené

na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13Cpr/9/2020, bolo po podaní odvolania prejednané Krajským
súdom v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 12CoPr/2/2022, pričom dňa 27. 07. 2023 bolo vydané
uznesenie, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

15. Z uvedeného dôvodu žiadal súd, aby toto konanie bolo prerušené až do právoplatného skončenia
veci vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13Cpr/9/2020. Zároveň žalovaný žiadal, aby
bolo toto konanie prerušené aj z dôvodu prebiehajúceho konania na Najvyššom súde SR pod sp. zn.
K2-11Cpr/38/2019, v ktorom je predmetom konania určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a vec je prejednávaná na Okresnom súde Košice II.

16. Žalobca k uvedenému návrhu vyjadril súhlas s prerušením konania, kvôli konaniu, ktoré bolo
pôvodne vedené na Okresnom súde Zvolen, pričom žalobca oznámil, že toto konanie je v súčasnej
dobe vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7Cpr/7/2023. Zároveň uviedol, že konanie
prebiehajúce pred Najvyšším súdom SR z titulu dovolania vo veci, ktorá bola pôvodne vedená na

OkresnomsúdeKošiceII.podsp.zn.11Cpr/38/2019nemážiadensúvisspredmetnýmkonaním,pretože
sa týka len nároku na náhradu trov konania.

17. Súd uznesením č. k. 13Cpr/1/2023-189 zo dňa 04. 03. 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29. 03. 2024 rozhodol, že konanie vo veci prerušil až do právoplatného skončenia veci vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7Cpr/7/2023. Uvedené rozhodnutie bolo odôvodnené na
tom skutkovom základe, že pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 30. 05. 2022 vydal Okresný súd Zvolen
rozsudok pod sp. zn. 13Cpr/9/2020, v ktorom sa rozhodlo, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je neplatné a pracovný pomer trvá a následne po podaní opravného prostriedku žalovaným vo vecirozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 12CoPr/2/2022 a toto konanie skončilo
tak,žedošlokzrušeniurozsudkuOkresnéhosúduvoZvoleneanáslednémupostúpeniunaOkresnýsúd
Banská Bystrica tak, že toto konanie je v súčasnej dobe vedené na tomto súde pod sp. zn. 7Cpr/7/2023.

18. Súd v odôvodnení uviedol, že pokiaľ prebieha konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 7Cpr/7/2023, ktorého predmetom je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
08. 01. 2020, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 27. 01. 2020, jedná sa o také konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá má jednoznačný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Až po právoplatnosti

skončenia takéhoto konania je možné posúdiť návrh žalobcu ohľadne náhrady mzdy tak, ako sa tejto
domáha touto žalobou.

19. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

20. Súd na základe uvedeného zisteného skutkového stavu a citovaného právneho ustanovenia
Zákonníka práce konštatuje, že v konaní bolo preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného
v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2005. Súd mal v konaní ďalej za
preukázané, že dňa 08. 01. 2020 dal žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru

v zmysle § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 27. 01. 2020. V konaní
bolo ďalej preukázané, že dňom nasledujúcim teda 28. 01. 2020 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, a keďže svoj názor žalovaný nezmenil, podal žalobca dňa 23. 03. 2020 žalobu
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd mal v konaní za preukázané,
že pôvodne toto konanie prebiehalo na Okresnom súde Zvolen v konaní pod sp.zn. 13Cpr/9/2020.

Toto konanie bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen pod č.k. 13Cpr/9/2020-199 zo
dňa 30. 05. 2022, v ktorom súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. Na
odvolanie žalovaného rozhodoval vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici a svojím rozhodnutím pod č. k.
12CoPr/2/2022-270 zo dňa 27. 07. 2023 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

21. Po postúpení veci vec prejednal Okresný súd Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. 7Cpr/7/2023 kedy
vo veci dňa 11. 04. 2024 vyhlásil rozsudok, v ktorom žalobu žalobcu o určenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru ako neplatného zamietol.

22. Na odvolanie žalobcu rozhodoval vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý vo svojom rozhodnutí
zo dňa 05. 11. 2024 pod č.k. 14CoPr/1/2024-458 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.
zn. 7Cpr/7/2023 potvrdil.

23. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 12. 2024.

24. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný dal žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru
v zmysle § 68 ods.1 pím.b) Zákonníka práce, pričom takéto okamžité skončenie pracovného pomeru
je potrebné považovať za platné, pretože z právoplatného rozhodnutia súdu vyplýva, že žalobca sa
nedovolal takejto neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže jeho žaloba na takéto

určenie bola právoplatne zamietnutá.

25. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ sa žalobca domáhal svojho nároku v zmysle § 79
ods.1 Zákonníka práce, tak jeho žaloba nemôže byť úspešná z dôvodu, že v konaní nepreukázal,
že by jeho zamestnávateľ jemu ako zamestnancovi dal neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne

skončil pracovný pomer okamžite. V konaní bol preukázaný pravý opak potom, čo žaloba na určenie
takejto neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola právoplatným súdnym rozhodnutím
zamietnutá. Z uvedeného je potom možné konštatovať, že takéto okamžité skončenie pracovného
pomeru je platné a teda nie je naplnená hypotéza ustanovená v § 79 ods.1 Zákonníka práce, žezamestnávateľ je povinný svojmu zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy pokiaľ s ním neplatne skončil
pracovný pomer okamžite.

26. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

27. Súd ďalej konštatuje k námietke žalobcu o tom, že vo veci nebolo vydané rozhodnutie o pokračovaní
v konaní tak, že žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť súdu vydať takéto rozhodnutie, pričom
pripúšťa možnosť vydania takéhoto rozhodnutia za procesnej situácie tak, aby bola zachovaná právna

istota strán sporu. V uvedenej veci súd však konštatuje, že rozhodnutie o prerušení konania bolo
formulované dostatočne jednoznačným spôsobom v tom zmysle, že takéto konanie je prerušené do
tej doby, pokiaľ nebude právoplatne skončená vec prejednávajúca sa pred Okresným súdom Banská
Bystricapodsp.zn.7Cpr/7/2023.Súdtedapresnestanovilokamih,dokedybudetotokonanieprerušené
a tak isto súd stanovil jednoznačný okamih o tom, kedy v konaní bude opätovne vo veci pokračovať. Za
situácie, že žalobcu v právnej veci zastupuje advokát, súd nepovažoval za potrebné vydať v rozhodnutie

o pokračovaní v konaní z dôvodu zachovania právnej istoty.

28. Súd zároveň uvádza, že z podania žalobcu zo dňa 03. 02. 2025, nazvaného ako ospravedlnenie
z neúčasti na pojednávaní, v ktorom okrem námietky ohľadne nevydania rozhodnutia o pokračovaní
v konaní uviedol, že potom čo súd rozhodne uznesením o pokračovaní v konaní, navrhuje

prvoinštančnému súdu po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v konaní opätovné prerušenie tohto
konania z dôvodu podania mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania, ktoré chce žalobca využiť
v lehote do 21. 02. 2025, a o podaní ktorého zašle súdu potvrdenie. Žalobca zároveň uviedol, že
v prípade, že by prvoinštančný súd k uvedeným dôvodom nevzhliadol, súhlasí s tým, aby pojednával
bez jeho účasti.

29. Súd v danej súvislosti konštatuje, že podľa jeho názoru návrh na prerušenie konania nie je riadnym
spôsobom odôvodnený a nie sú ani splnené podmienky v zmysle § 164 CSP, a preto súd o takomto
návrhu nerozhodol. Vychádzal z toho, že prerušenie konania, pre ktoré rozhodujúcim hľadiskom je
zásada hospodárnosti konania a prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo,

kedy súd je povinný urobiť najprv iné vhodné opatrenia tak, aby bolo možné konštatovať, že hlavným
kritériom pre posúdenie vhodnosti prerušenia konania v zmysle § 164 CSP je vhodnosť dĺžka konania,
právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu a to aj v intenciách článku 17 CSP. Z uvedeného súd
ďalej konštatuje, že konanie, ktoré malo právny výzvam pre rozhodnutie v uvedenej veci je právoplatne
skončené a žalobca len deklaruje svoj úmysel v budúcnosti podať mimoriadny opravný prostriedok,

pričom tvrdí, že teda takéto právo chce využiť v lehote do 21. 02. 2025. Z uvedeného je zrejmé, že
v súčasnej dobe ani neprebieha konanie ohľadne mimoriadneho opravného prostriedku ako dovolania
a sám žalobca uvádza, že pokiaľ by súd k takýmto návrhom nevzhliadol, súhlasí s tým, aby sa konalo
bez jeho účasti. Z uvedeného dôvodu teda najmä neexistencie iného konania, ktoré by malo prebiehať
tak, že podľa súdu nie sú splnené podmienky ani pre skúmanie, či sú splnené predpoklady ustanovenia

§ 164 CSP o takej otázke teda prerušenia konania nerozhodol a uvedené tvrdenia súd považoval len
za vyjadrený právny názor žalobcu.

30. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalovaného ako
strane sporu, ktorá bola v plnom rozsahu úspešná, priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi,

ktorý úspešný v konaní nebol v rozsahu 100 %, ktorý je žalobca povinný náhradu trov konania zaplatiť
žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.