Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22CoCsp/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202078
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123202078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Peter Duman v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. C. XXXX/X,XXX XX C., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti výroku I. a II. rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 61Csp/28/2023 – 90 zo dňa 11. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. m e n í tak,
že žalobu z a m i e t a .

II. Odvolací súd žalovanému voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobkyni žalovaným na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg.č.
000909311250117 zo dňa 25.01.2017 (ďalej len „úverová zmluva“) je bezúročný a bez poplatkov,
výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 766,41 eura do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia

zamietol a výrokom IV. nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil použitím ustanovenia § 488, § 489, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, §
101, § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ ), §
497, § 507 ods. 1, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 11
ods. 4, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), g), h), § 9 ods. 2 písm. f), g), k), § 7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b),
d), § 11 ods. 2, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, resp. „citovaný zákon“) a § 290, § 295, § 137 písm. c),
§ 251, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 a čl. 4 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.04.2023 domáhala určenia, že
úverposkytnutýnazákladeúverovejzmluvydňa25.01.2017uzatvorenejmedzižalobkyňouažalovaným
je bezúročný a bez poplatkov a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5 694,41 eura

titulom bezdôvodného obohatenia, ako aj zaplatenia náhrady trov konania. Vykonaným dokazovaním
súdprvejinštanciezistil, žežalovanýakoveriteľažalobkyňaakodlžníkuzavrelidňa25.01.2017úverovú
zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver na splatenie spotrebiteľských
úverov vo výške 10 000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,40 % ročne so zľavou z tituluvoliteľnej služby a vo výške 13,40 % ročne bez zľavy z titulu voliteľnej služby. Žalobkyňa sa zaviazala
splácať uvedený úver s príslušenstvom v mesačných splátkach pri zľave z voliteľnej služby vo výške
173,80euraztohomesačnásplátkapoistného14,80euraavmesačnýchsplátkachbezzľavyzvoliteľnej

služby vo výške 184,80 eura z toho mesačná splátka poistného 14,80 eura. Pri výške úrokovej sadzby
11,40 % ročne bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (v ďalšom texte „RPMN“) vo výške
12,62 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,27 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške
15 464 eur. Pri výške úrokovej sadzby 13,40 % ročne bola uvedená RPMN vo výške 14,89 %, priemerná
hodnota RPMN vo výške 9,27 % a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 16 520 eur.

1.2 Predmetný právny vzťah posudzoval prvoinštančný súd podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že žalovaný
nepreukázal, že ako veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch). Žalovaný v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch netvrdil ani nepreukázal, že by si ako veriteľ za účelom posudzovania bonity od žalobkyne

vyžiadal akékoľvek doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky. Žalovaný posudzoval schopnosť
žalobkyne splácať úver bez riadnych údajov o jej výdavkoch a bez akýchkoľvek dokladov o jej príjmoch
a výdavkoch. Údaje, ktoré žalovanému postačovali pre záver o bonite žalobkyne (výška príjmu, náklady
na úvery, žiadna vyživovacia povinnosť) sú nepostačujúce pre záver o schopnosti žalobkyne splácať
úver. Naviac, pri výške príjmu žalobkyne 650 eur mesačne, splátke iného úveru 325 eur mesačne a

splátke úveru dojednaného medzi stranami sporu vo výške 173,80 eura mesačne je zrejmé, že suma
151,20 eura, ktorá žalobkyni na živobytie zostala, nedosahuje ani len výšku životného minima na jednu
plnoletú fyzickú osobu. Súd prvej inštancie dodal, že veriteľ je povinný riadne skúmať bonitu spotrebiteľa
vždy, nielen keď nadobudne pochybnosti o pravdivosti tvrdení klienta. Ani vyhlásenie klienta pri podpise
žiadosti (že všetky informácie v žiadosti sú pravdivé) nemôže zbaviť veriteľa povinnosti zisťovať

objektívnu finančnú situáciu spotrebiteľa. Žalovaný tak hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti
stanovené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa preto považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

1.3 Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobkyne o absencii náležitostí zmluvy podľa § 9

ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože z výpisu z účtu predloženého žalobkyňou
vyplýva, že jej bola na účet ako suma úveru poukázaná suma 10 000 eur a až následne na základe
inkasa dohodnutého v zmluve bola vykoná úhrada poplatku za poskytnutie úveru v sume 200 eur.

1.4 Hodnota RPMN nebola v zmluve správne uvedená, ale bola podhodnotená a správny údaj mal

byť vyšší, pričom to platí aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bol uvedený vo výške 15 464 eur, správne mal byť vo výške 16
884,80 eura (173,80 eura x 96 + poplatok za poskytnutie úveru 200 eur). Pri výpočte bolo potrebné
vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (§ 2 písm. g) a h) zákona o spotrebiteľských
úveroch), pretože poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalobkyňa nemala možnosť uzavrieť

zmluvu bez poistenia (formulácia textu v čl. 8. zmluvy, v zmysle ktorej dlžník podpisom zmluvy
zároveň automaticky súhlasí s poistením schopnosti splácať úver). Žalobca ani na výzvu súdu zo
dňa 12.12.2023 nepreukázal, že poistenie nebolo podmienkou pre uzavretie predmetnej zmluvy, keď
uvedené z Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere žiadnym spôsobom nevyplýva. V rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahuje správne

uvedenú RPMN, keď tento údaj je uvedený vo výške 12,62 %, pričom správny údaj o výške RPMN je
podľa tohto výpočtu 15,02 %. Súd prvej inštancie mal za to, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať
z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie, ako aj z poplatku za poskytnutie úveru. Ďalej zmluva
neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Doba trvania zmluvy je uvedená spôsobom „do vyrovnania

záväzkov dlžníka voči banke“ (čl. III. ods. 3 zmluvy ), čo nie je naplnením zákonného ustanovenia.
Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, t. j. či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú,
alebo na dobu určitú. Pri absencii vyššie uvedených náležitostí a pri absencii riadneho skúmania bonity
žalobkyne pred uzavretím zmluvy, sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) a ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný

a bez poplatkov.

1.5 S poukazom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov vo
výroku I. tohto rozsudku, veriteľ potom nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutieúveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru,
pričom všetky plnenia žalobkyne na zmluvu mali byť započítané výlučne na istinu úveru. Žalobkyňa
sa tiež domáhala vydania bezdôvodného obohatenia ako sumy peňažných prostriedkov, ktoré uhradila

nad rámec istiny. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že na zmluvu uhradila celkom 15 494,41 eura, súd prvej
inštancie uviedol, že z výpisu z účtu v spojení s Potvrdením o ukončení vymáhania dlžnej pohľadávky
banky zo dňa 22.02.2022, ktoré boli priložené k žalobe, uhradenie sumy vyššej, ako uznal žalovaný (a
síce 14 766,41 eura), nevyplýva. Z výpisu z účtu vyplýva úhrada sumy celkom 9 766,41 eura, pričom
z Potvrdenia o ukončení vymáhania dlžnej pohľadávky banky zo dňa 22.02.2022 vyplýva úhrada sumy

5 000 eur, čo spolu predstavuje sumu 14 766,41 eura. Napriek tomu, že uhradenie sumy viac ako 14
766,41 eura na zmluvu bolo v konaní sporným, do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej žalobkyňa
uhradenie vyššej sumy ničím nepreukázala. Vzhľadom na to súd nemal za preukázané, že by žalobkyňa
na zmluvu uhradila viac ako sumu 14 766,41 eura. Ak potom žalobkyňa čerpala úver v sume 10 000
eur a zaplatila žalovanému celkom sumu 14 766,41 eura, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené
uzavrieť, že zaplatila žalovanému o 4 766,41 eura viac, ako bola povinná. O uvedenú sumu sa potom

žalovaný bezdôvodne obohatil, pretože mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu. Zo všetkých vyššie
uvedených dôvodov považoval súd žalobu za čiastočne dôvodnú, a preto jej vo výroku II. rozsudku v
rozsahu sumy 4 766,41 eura vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol. Na plnenie
súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 C. s. p. primerane dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

1.6 V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne. Súd mal za to, že vzhľadom
na to, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a z ničoho nevyplýva, že by už skôr mala za to, že
by plnila viac ako bola povinná, dospel súd k záveru, že žalobkyňa sa o tom, že sa žalovaný na jej
úkor bezdôvodne obohatil, dozvedela najskôr prvého dňa po tom, čo žalovanému na zmluvu plnila

poslednýkrát (17.02.2022), t. j. dňa 18.02.2022. Bolo by totiž nelogickým, aby žalobkyňa žalovanému
plnila s vedomím toho, že plní nad rámec toho, čo je povinná. Plnením v sume 5 000 eur dňa
17.02.2022 sa žalobkyňa prvýkrát dostala nad sumu istiny úveru a plnila viac, ako pri bezúročnom a
bez poplatkovom úvere bola povinná. Preto teda najskôr až od 18.02.2022 začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Žaloba bola podaná na súde dňa 12.04.2023, bola preto

podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie
v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej
doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade by malo ísť o platby, ktorými
žalobkyňa ako dlžník zaplatila viac, ako len vrátila prijaté plnenie istiny úveru. Žalovaný sa bezdôvodne

obohatil pri platbe uhradenej dňa 17.02.2022 vo výške 5 000 eur, z ktorej časť vo výške 233,59 eura
bola doplatkom do sumy poskytnutej istiny 10 000 eur a zvyšná časť už bola bezdôvodným obohatením
žalovaného, pretože na plnenie nad sumu 10 000 eur nemal žalovaný právny nárok. Žaloba bola podaná
dňa 12.04.2023, bola podaná aj v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby pri sume bezdôvodného
obohatenia uhradenej dňa 17.02.2022. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval námietku

premlčania vznesenú zo strany žalovaného za vznesenú nedôvodne.

1.7 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.
s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. a čl. 4 ods. 2 C. s. p., keď žalobkyňa bola v časti konania o
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru plne úspešná a v časti konania o vydanie bezdôvodného

obohatenia bola úspešná v rozsahu 68 % (z istiny 5 694,41 eura jej bola priznaná suma 4 766,41 eura).
Uvedenébyznamenalonárokžalobkynevočižalovanémunanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v rozsahu 100 % a konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia v rozsahu 68 %. Žalobkyni však nárok na náhradu trov konania vo výroku IV. rozsudku
nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Poukázal na čl. 17 základných princípov C.s.p., t.

j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhradetrovžalobkyneuvedenýmspôsobomzapoužitiačl.4ods.2C.s.p(keďpotrebnéhoustanovenia
niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

2. Proti výroku I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že žalobu zamietne, pričom žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania.2.1 Podľa žalovaného zákonodarca v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nekonkretizuje,
aké výdavky má veriteľ zisťovať, ale v kontexte so zvyškom príslušnej vety „alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra...“ je zrejmé, že ide o výdavky, ktoré možno preveriť v
úverovom registri (pojem databáza je potrebné spojiť s databázou Sociálnej poisťovne, čo má význam
pri preverovaním príjmu spotrebiteľa). Tento záver možno považovať za logický aj pri výklade tretej
vety § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na rozdiel od výkladu, že za výdavky, ktoré má
povinnosť veriteľ zistiť treba považovať aj výdavky spojené s vedením domácnosti, čo pripúšťa rôzny

výklad, a že by nimi mali byť aj výdavky na stravu, čo možno považovať za absurdné. Záveru o tom,
že zákonodarca v § 11 ods. 2 vete tretej zákona o spotrebiteľských úveroch nemal na mysli aj výdavky
bezprostredne súvisiace s vedením domácnosti nasvedčuje aj neskoršie doplnenie § 11 ods. 2 vety
tretej citovaného zákona o nesplnenie ďalších povinností veriteľa uvedených v § 7 ods. 19 až 42
citovaného zákona v súvislosti s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Zákonodarca v
nich ďalej konkretizoval položky, z ktorých sa počíta ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver

a tými sú – čistý príjem spotrebiteľa, jeho životné minimum, ale aj životné minimum osôb, voči ktorým
má vyživovaciu povinnosť, výška splátky poskytovaného spotrebiteľského úveru a peňažné záväzky
znižujúce príjem spotrebiteľa. Preto aj v kontexte s týmto ustanovením aplikujúc systematický výklad, je
potrebné dospieť k záveru, že zákonodarca pri výdavkoch uvedených v § 11 ods. 2 vete tretej citovaného
zákona nemal na mysli výdavky na domácnosť, pretože tie sú irelevantné pri výpočte ukazovateľa

schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ale relevantnými sú len jeho peňažné záväzky, tie sú vysvetlené
v opatrení NBS č. 10/2017 Z. z. a tými sú záväzky z úverov, resp. kreditných kariet. Ak súd prvej
inštancie pri rozhodovaní o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru dospel k záveru o hrubom porušení
povinnosti žalovaného podľa § 11 ods. 2 vety tretej zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu
údajného neskúmania, neanalyzovania a nevyhodnocovania výdavkov žalobkyne (výdavky nevyhnutné

na bývanie, stravu, hygienu, ošatenie, telefón, pohonné hmoty/cestovné, atď., špecifikované v bode č.
34 napadnutého rozsudku), tento právny záver nemožno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za
správny a súladný so zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalovaný posudzoval, resp. bral do úvahy pri posudzovaní schopnosti žalobkyne splácať úver, údaje mu
dostupnézdatabázaúdajezískanéodžalobkyne.Jejzákonnoupovinnosťouvzmysle§7ods.2zákona

o spotrebiteľských úveroch bolo poskytnúť žalovanému úplné, presné a pravdivé údaje. Žalobkyňa
deklarovala svoje osobné a majetkové pomery v žiadosti o flexipôžičku – bezúčelovú zo dňa 25.01.2017.
Správnosť a úplnosť poskytnutých údajov v žiadosti potvrdila svojím podpisom. Žalovaný, ako veriteľ,
svoje oprávnenie nahliadnuť do príslušnej databázy údajov využil a bonitu klienta v úverovom registri
overoval. V prílohe k tomuto vyjadreniu predložil výpis zo Spoločného registra bankových informácií

(SRBI), ktorý bol vytvorený bankami na základe zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
predpisov za účelom uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity,
dôveryhodnosti a platobnej disciplíny ich klientov a výsledok dopytu, ktorý žalovaný obdržal od Sociálnej
poisťovne. Žalovaný považuje za absolútne nesporné, že si svoje predzmluvné povinnosti ohľadom
skúmania bonity žalobkyne riadne splnil.

2.2 V ďalšej časti odvolania žalovaný uviedol, že nepodmieňoval uzavretie úverovej zmluvy so
žalobkyňou uzavretím poistenia. Poistné sa v tomto prípade do výpočtu RPMN nezahrnulo, pretože
poistenie schopnosti splácať úver bolo v tomto konkrétnom prípade fakultatívne, t. j. nie povinné.
Kladenie dôrazu na „kolónky“ napr. s uvedením možností áno/nie ako jediného smerodajného

ukazovateľa pokiaľ ide o vyjadrenie súhlasu/odmietnutia doplnkovej služby akou je poistné zo strany
klienta považuje v tejto súvislosti za extrémne formalistické. Poistenie schopnosti splácať úver ako typ
zabezpečenia záväzkov plynúcich zo zmluvy o úvere je v tomto prípade fakultatívne, t. j. ide o možnosť,
nie povinnosť dojednať taký druh poistenia - dané vyplýva z bodu 8. zmluvy o úvere (nikde nie je
uvedené, že poistenie je povinné na uzavretie zmluvy), taktiež z formulára so štandardnými európskymi

informáciami o spotrebiteľskom úvere a zo žiadosti o poskytnutie flexipôžičky (dôkazné prostriedky
predložené žalovaným sú v súdnom spise): už pri vypĺňaní Žiadosti o flexipôžičku – bezúčelová zo
dňa 25.1.2017 si žalobkyňa zvolila poistenie – viď časť „Informácie o žiadateľovi“, kde je okrem iného
uvedené „Poistenie žiadateľa: Rozšírený súbor poistenia (poistenie pre prípad smrti, poistenie invalidity
v rozsahu nad 70%, poistenie práceneschopnosti nad 30 dní a poistenie straty zamestnania“; listina

„Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere“ zo dňa 25.01.2017, táto bola žalobkyni
predložená pred uzavretím Zmluvy o úvere a žalobkyňa jej podpisom potvrdila, že túto prevzala, ktorá
skutočnosť medzi stranami nie je sporná; predmetná listina obsahuje informáciu, že Podmienky za
ktorýchsamôžunákladyspotrebiteľatýkajúcesaúveruzmeniť–Mesačnásplátkapoistného:14,80EURa to v prípade poistenia úveru. Aj z tejto listiny predloženej žalovaným v konaní jednoznačne vyplýva,
že poistenie nebolo podmienkou na získanie úveru alebo na získanie úveru za ponúkaných podmienok.
Ďalej vzhľadom na to, že sa žalobkyňa rozhodla pre poistenie schopnosti splácať úver, do návrhu Zmluvy

o úvere bol v bode 8 článku I. doplnený text s názvom „Pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať
flexipôžičku“. Žalobkyňa sa pre poistenie schopnosti splácať úver rozhodla pri podaní žiadosti o úver,
pričom si zvolila rozšírený balík, čomu zodpovedal text návrhu zmluvy. Žalobkyňa netvrdila, že by bolo
uzavretie poistenia pre ňu povinným. V žalobe poistenie vôbec nenamietala a v konaní k tejto otázke ani
nebola vypočutá, pretože sa nezúčastnila ani jedného pojednávania, aj keď na nich bola riadne a včas

predvolaná. Žalobkyňa mala žiadosť so zvoleným poistením k dispozícii, následne uzatvorila zmluvu o
úvere, v ktorej je výslovne uvedené, že súčasťou splátky je aj poistné a v ktorej je celá jedna časť o jeho
pristúpení k poisteniu, poistenie nenamietala po celú dobu trvania zmluvného vzťahu a ani v podanej
žalobe a tiež ani v konaní, v ktorom bola celú dobu pasívna. S ohľadom na relevantnú právnu úpravu § 2
ods. 2 písm. g) až i) zákona o spotrebiteľských úveroch poistné sa do celkových nákladov (aj do celkovej
čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN) zahŕňa iba v prípade, pokiaľ je získanie úveru alebo

získanie úveru za ponúkaných podmienok podmienené poistením. Poistenie schopnosti splácať úver
bolo žalobkyni ako klientke pri uzatváraní zmluvy o úvere ponúkané ako možnosť, preukázateľne nebolo
povinné.Zmluvuoúveremohlažalobkyňauzatvoriťajbezdojednaniapoistenia,ataksapoistnévsúlade
s vyššie citovaným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch do výpočtu celkových nákladov, a
teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN nezapočítavalo.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C.
s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s.
p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce a zistil, že je potrebné zopakovať
dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1, postupom podľa § 385 ods. 1 C. s. p., nariadil preto vo veci

pojednávanie, a po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné v napadnutých výrokoch I. a II. zmeniť.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozhodnutia prvoinštančného súdu, ktorý
čiastočne vyhovel žalobe, keď v napadnutom výroku I. určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý

žalobkyni žalovaným na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg.č.
000909311250117 zo dňa 25.01.2017 je bezúročný a bez poplatkov a napadnutým výrokom II. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 766,41 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Závislým výrokom IV. potom v konaní úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že
jej žiadne nevznikli, keď pritom poukázal na princíp racionálneho zákonodarcu (bližšie ods. 1.7 tohto

odôvodnenia).

6. Žalovaný právne odôvodnil svoje odvolanie poukazom na odvolacie dôvody, podľa ktorých súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Právnym posúdením je
činnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryanazistenýskutkovýstavaplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C. H. Beck, 2016, 1240, 1241 s).

8. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania oboznámením obsahu relevantných častí úverovej zmluvy
zo dňa 25.01.2017, žiadosti žalobkyne o flexipôžičku zo dňa 25.01.2017, európskych informácii
o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa konverzie dlhu, dožiadania zo dňa 25.01.2017 – dáta dopytu
z dátového zdroja Spoločný register bankových informácií (SRBI) zistil, že v konaní bola nespornouskutočnosť, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela dňa 25.01.2017 so žalovaným ako veriteľom úverovú
zmluvu. Ako druh úveru bol uvedený: na splatenie spotrebiteľských úverov, výška úveru 10 000 eur,
lehota splatnosti 96 mesiacov, druh úrokovej sadzby: fixná počas celej lehoty splatnosti, čerpanie úveru

jednorazovo dňa 25.01.2017, celkový počet splátok: 96, dátum prvej anuitnej splátky: 20.02.2017, dátum
poslednej anuitnej splátky (termín konečnej splatnosti): 20.01.2025, doba trvania úverovej zmluvy: do
splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy, výška úrokovej sadzby: 11,40 % p. a. (vo
výške so zľavami, ak boli poskytnuté), mesačná anuitná splátka vrátane poistného: 173,80 eura, z toho
mesačná splátka poistného: 14,80 eura, výška úrokovej sadzby bez zľavy z Voliteľnej služby: 13,40 %

ročne, mesačná anuitná splátka vrátane poistného bez zľavy z Voliteľnej služby: 184,80 eura z toho
mesačná splátka poistného: 14,80 eura.

9. Zo zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol určený na splatenie zostatku spotrebiteľských úverov v
B. B. D. so zostatkami: 2 765, 00 eur (splátka vo výške 51 eur), 2 000 eur (splátka 42 eur), 2 430 eur
(splátka 77 eur). V prípade, ak výška úveru prevýšila zostatok uvedených úverov, príslušný rozdiel mal

byť poukázaný na účet dlžníka.

10. V zmluve je uvedený výpočet RPMN vo výške 12,62 %, pričom do výpočtu boli zahrnuté celkové
náklady dlžníka 5 464 eur, z toho: výška úrokovej sadzby 11,40 % ročne, výška poplatku za poskytnutie
úveru 200 eur, výška mesačnej anuitnej splátky 159 eur, celkový počet anuitných splátok 96, lehota

splatnosti úveru 96 mesiacov, výška úveru 10 000 eur, celková čiastka ktorú musí dlžník zaplatiť v
súvislosti s poskytnutým úverom 15 464 eur, z toho: výška istiny 10 000 eur, výška celkových nákladov
dlžníka 5 464 eur, priemerná RPMN 9,27 %.

11. RPMN bez zľavy z Voliteľnej služby bola vypočítaná vo výške 14,89 % pričom do výpočtu boli

zahrnuté celkové náklady dlžníka 6 520 eur, z toho: výška úrokovej sadzby 13,40 % ročne, výška
poplatkuzaposkytnutieúveru200eur,výškamesačnejanuitnejsplátky170eur,celkovýpočetanuitných
splátok 96, lehota splatnosti úveru 96 mesiacov, výška úveru 10 000 eur, celková čiastka ktorú musí
dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom 16 520 eur, z toho: výška istiny 10 000 eur, výška
celkových nákladov dlžníka 6 520 eur, priemerná RPMN 9,27 %.

12. Z výšky mesačnej anuitnej splátky v oboch prípadoch výpočtu RPMN vyplýva, že do výpočtu RPMN
nebolo zahrnuté poistné v sume 14,80 mesačne. Z bodu 8. zmluvy vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka
pristúpila k poisteniu schopnosti splácať flexipôžičku, prejavila záujem o rozšírený súbor poistenia,
(bližšie popísaný v texte uvedeného bodu zmluvy), súhlasila s tým, aby ju žalovaný zahrnul medzi

poistené osoby v zmysle Rámcovej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver – spotrebiteľský úver
uzavretej medzi žalovaným a Generali Poisťovňou, a.s.

13. Voliteľná služba „Odmena – zľava z úrokovej sadzby“ vo výške 2 % podľa zmluvy predstavuje
zvýhodnenie pre dlžníka za to, že úver nebude predčasne splatený alebo čiastočne splatený

mimoriadnou splátkou počas obdobia uvedeného v zmluve.

14.Zožiadostižalobkyneoflexipôžičkuodvolacísúdzistil,žežalobkyňažiadalaoflexipôžičkuzaúčelom
refinancovaniatrochspotrebnýchúverovvB.B.D.sozostatkami:2765,00eur(splátkavovýške51eur),
2 000 eur (splátka 42 eur), 2 430 eur (splátka 77 eur), uviedla, že je slobodná a bezdetná, býva u rodičov,

uviedla zamestnávateľa, u ktorého je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere s čistým príjmom 650
eur, spláca spotrebný úver s výškou mesačnej splátky 325 eur, požiadala o rozšírený súbor poistenia.

15. Odvolací súd zistil, že žalovaný požiadal SRBI dňa 25.01.2017 o výpis z registra klientskych
informácií, z ktorých zisťoval úverovú zaťaženosť a profil splácania žalobkyne.

16. Žalobkyňa dňa 25.01.2017 prevzala Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré obsahujú
opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovaným a ďalšie relevantné informácie
týkajúce sa predmetného úveru.

17. Podstata odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vychádza zo záverov,
že1. žalovaný hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalobkyne splácať spotrebiteľský úver (keď od
žalobkyne nevyžiadal dostatočné doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky)

2. zmluva neobsahuje riadne uvedenú RPMN, pretože do údaju o celkovej čiastke, ktorú musí žalobkyňa
zaplatiť bolo potrebné zahrnúť aj poistné.
3. zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, keď doba trvania zmluvy je uvedená spôsobom „do
vyrovnania záväzkov dlžníka voči banke“, čo nie je naplnením zákonného ustanovenia.

18. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania v rozsahu viazanom na odvolacie dôvody námietky
žalovaného vyhodnotil vykonané dôkazy odlišne od súdu prvej inštancie, a to nasledovne:

19. K odvolacej námietke žalovaného k nesprávnemu výpočtu RPMN z dôvodu nezahrnutia poistného
do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom:

20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že do RPMN mal byť započítaný aj poplatok za poistenie,
pretože žalobkyňa nemala možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia, pričom túto skutočnosť vyvodil
z obsahu čl. 8 zmluvy. Podľa žalovaného poistenie schopnosti splácať úver bolo v prejednávanom
prípade fakultatívne, teda nie povinné, poistné si zvolila žalobkyňa už v žiadosti o flexipôžičku, poistenie
nebolo podmienkou získania úveru.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

22. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v žalobe, ani ďalších svojich vyjadreniach netvrdila, že
poistenie schopnosti splácať úver bol podmienkou pre získanie predmetného úveru. Takáto skutočnosť
ani nevyplynula zo žiadnych dôkazov, nie je tak možné súhlasiť so súdom prvej inštancie, že podľa
formulácie textu v bode 8. zmluvy dlžník podpisom zmluvy zároveň automaticky súhlasí s poistením
schopnosti splácať úver. Podľa žiadosti o flexipôžičku žalobkyňa prejavila záujem o poistenie – rozšírený

súbor poistenia, pričom vyhlásila, že spĺňa podmienky pre vznik poistenia. Pretože nebolo preukázané,
že získanie predmetného úveru bolo podmienené dojednaním poistenia, nebol dôvod na zahrnutie
poistného do výpočtu RPMN. K výpočtu RPMN odvolací súd dodáva, že žalobkyňa vo svojej žalobe
tvrdila, že žalovaný do výpočtu RPMN nesprávne zahrnul výšku úveru, keď do výšky úveru zahrnul
aj poplatok za jeho poskytnutie, pričom súčasne tvrdila, že úver jej v skutočnosti nebol poskytnutý vo

výške 10 000 eur, ale len vo výške 9 800 eur. Na tieto tvrdenia dal súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí správne odpovede, keď uviedol, vychádzajúc z výpisu z účtu žalobkyne, že úver jej bol
poskytnutý v súlade s uzatvorenou zmluvou vo výške 10 000 eur a až následne na základe inkasa
dohodnutého v zmluve, bola vykonaná úhrada poplatku za poskytnutie úveru v sume 200 eur. Žiadne
iné relevantné tvrdenia vo vzťahu k výpočtu RPMN pred súdom prvej inštancie žalobkyňou produkované

neboli a z obsahu spisu nevyplýva vykonanie dokazovania, z ktorého by súd prvej inštancie mohol
vyvodiť záver o nesprávnom výpočte RPMN. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie
zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne závery, odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu
k zahrnutiu poistného do výpočtu RPMN je preto dôvodná.

24. K odvolacej námietke žalovaného vo vzťahu k skúmaniu bonity žalobkyne:

25. Podľa súd prvej inštancie žalovaný hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalobkyne splácaťspotrebiteľský úver, pretože údaje, ktoré žalovanému postačovali na záver o bonite žalobkyne (výška
príjmu, náklady na úvery, žiadna vyživovacia povinnosť), sú nepostačujúce pre záver o jej schopnosti
splácať úver.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

28. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa)

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,

30. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

31. Zo žiadosti žalobkyne o fexipôžičku okrem iného vyplýva, že žalobkyňa žiadala o flexipôžičku za
účelom refinancovania troch spotrebných úverov v B. B. D. so zostatkami: 2 765, 00 eur (splátka
vo výške 51 eur), 2 000 eur (splátka 42 eur), 2 430 eur (splátka 77 eur), uviedla, že je slobodná a

bezdetná, býva u rodičov, je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere s čistým príjmom 650 eur,
spláca spotrebný úver s výškou mesačnej splátky 325 eur. Súčasne je podľa odvolacieho súdu potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že účelom predmetného úveru bolo práve refinancovanie uvedených troch
spotrebných úverov. Žalovaný predložil výpis z registra klientskych informácií Spoločného registra
bankových informácií (SRBI). Nie je teda možné konštatovať, že žalovaný poskytol žalobkyni úver bez

akýchkoľvek údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo bez prihliadnutia na údaje z
príslušnej databázy alebo registra. Nejde preto o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

32. K absencii údaja o dobe trvania zmluvy odvolací súd dodáva nasledovné:

33. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.34. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, pretože slovné
spojenie „do vyrovnania záväzkov dlžníka voči banke“, nie je naplnením zákonného ustanovenia. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra
2021, sp. zn. 2Cdo 69/2020, závery ktorého boli publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2022 pod č. R 16/2022, v ktorom občianskoprávne kolégium
najvyššieho súdu vyjadrilo jednotný záver: „V zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomdo30.apríla2018niejepotrebnéuvádzaťpresný
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm.
f) zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť,
dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá.“ Odvolací súd tu dodáva, že v zmluve o úvere bol
uvedený termín konečnej splatnosti (20.01.2025) a doba trvania úverovej zmluvy je vyjadrená slovným
spojením „do vyrovnania záväzkov dlžníka voči banke“. Účelom citovaného ustanovenia § 9 ods. 2

písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je poskytnúť spotrebiteľovi zrozumiteľnú informáciu o tom,
dokedy - ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že slovné spojenie „do vyrovnania záväzkov dlžníka
voči banke“ je dostatočne zrozumiteľným vyjadrením doby trvania záväzkov spotrebiteľa – žalobkyne
voči banke – žalovanému.

35. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody žalovaného boli naplnené, pretože súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
nekorešpondujú s vykonanými dôkazmi, pretože jednak dospel k záverom, ktoré z vykonaného

dokazovania nevyplývajú – konštatovanie o potrebe zahrnutia poistného do celkových nákladov
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, jednak nesprávne zistil, že žalovaný hrubo porušil
povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nesprávne vyhodnotil aj údaj
o dobe trvania úverovej zmluvy. Z uvedeného potom po nesprávnej aplikácii ustanovenia § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch vyvodil záver o tom, že predmetný úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov a tento záver premietol do vecne nesprávnych napadnutých výrokov I. a II.

36. Podľa ustanovenia § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

37. V preskúmavanej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, pretože
toto nie je vecne správne, nie sú dané ani dôvody pre zrušenie rozhodnutia taxatívne vymenované
v ustanovení § 389 C. s. p.. Rozsudok súdu prvej inštancie je preto potrebné v napadnutých výrokoch
I. a II. zmeniť a žalobu zamietnuť.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 2 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania.

39. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3

ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).