Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324208213
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324208213.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Branext, s.r.o., Jégeho
12, 821 08 Bratislava, IČO: 48 324 264, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r.
o., Ružinovská 40, 821 03 Bratislava, IČO: 36 863 319 proti žalovanému: Závodisko, š. p., Starohájska
29, 852 69 Bratislava, IČO: 31 354 301, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 76Cb/137/2024 - 39 zo dňa
14.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 76Cb/137/2024 - 39 zo dňa
14.11.2024 m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.10.2024
z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoištančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 76Cb/137/2024 - 39 zo dňa 14.11.2024 uložil vo výroku
I žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi nerušené užívanie nebytového priestoru - stánku rýchleho

občerstvenia č. 2 „Hanačka“, vo výmere 16 m2, umiestneného na parcele č. XXX/XX, zapísanej
na LV č. XXXX, k. ú. D., v súlade s podmienkami Nájomnej zmluvy č. 54/EU/2022 o prenájme
nebytových priestorov, zároveň uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorým
by ohrozil prevádzkovanie podnikateľskej činnosti žalobcu. Ďalej mu tiež uložil povinnosť strpieť v
Nehnuteľnosti prevádzkovanie podniku žalobcom a zároveň zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by
ohrozil prevádzkovanie tohto podniku a zároveň zdržať sa akéhokoľvek zásahu do užívacieho práva

k Nehnuteľnosti vyplývajúceho zo Zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a v neposlednom
rade strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobcom. Výrokom II vo zvyšku návrh zamietol, výrokom III
uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 (tridsiatich) dní od právoplatnosti tohto uznesenia voči
žalovanému žalobu na uplatnenie nárokov z nájomnej zmluvy s tým, že ak žalobca nepodá žalobu
v súdom určenej lehote, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. O trovách
neodkladného opatrenia rozhodol vo výroku IV tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť mu nerušené užívanie nebytového priestoru -
stánku rýchleho občerstvenia č. 2 „Hanačka“ (ako je špecifikovaný vo výroku I napadnutého uznesenia)
v súlade s podmienkami Nájomnej zmluvy č. 54/EU/2022 o prenájme nebytových priestorov, tiež

povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by ohrozil prevádzkovanie podnikateľskej činnosti
žalobcu a strpieť v nehnuteľnosti prevádzkovanie podniku žalobcom a zároveň zdržať sa akéhokoľvekzásahu, ktorým by ohrozil prevádzkovanie tohto podniku a akéhokoľvek zásahu do užívacieho práva k
nehnuteľnosti vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a v neposlednom rade
strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobcom, a to do 31.12.2025, kedy sa končí doba nájmu dohodnutá v

zmluve. Súd prvej inštancie aplikoval § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 336 ods.
1, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovenia § 123
a 126 ods. 1, ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a konštatoval,
že každému vlastníkovi určitej veci podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR prináleží ochrana vlastníckeho
práva, ktorá sa realizuje prostredníctvom vecnoprávnych a obligačných žalôb vyplývajúcich z § 126

Občianskeho zákonníka, ktoré predpokladá dva druhy vlastníckych žalôb, a to negatórnu žalobu (žaloba
o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva) a reivindikačnú žalobu (žaloba o vydanie veci). Oba
majú odlišný samostatný skutkový základ určený podľa spôsobu rušenia, resp. zasahovania do výkonu
vlastníckeho práva, čo však nevylučuje, aby sa vlastník veci domáhal vydania veci a zároveň aj zdržania
sa rušivých zásahov do výkonu vlastníckeho práva, rovnaké práva ako vlastník má aj oprávnený držiteľ.
Súd prvej inštancie poukázal na úpravu výpovede nájmu v § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb.

o nájme a podnájme nebytových priestorov a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.01.2018, sp.
zn. 3Cdo/160/2017 k tomuto ustanoveniu, aplikovateľné na posudzovanú vec, ako aj odbornú literatúru
k výkladu § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. (Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie.
Bratislava: Eurokódex 2015, str. 539 - Rozhodnutie NS ČR z 13.01.2011, sp. zn. 26 Cdo 4547/2009).

3. Súd prvej inštancie skúmal základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), skúmal predpoklad, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným

neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, a
či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a napokon či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Z návrhu a pripojených listín dospel potom k záveru, že žalobca osvedčil
existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď osvedčil Zmluvou č. 54/EÚ/2022 o

prenájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi procesnými stranami podľa zák. č. 116/1990 Zb. dňa
31.03.2022, existenciu nájomného záväzkového vzťahu medzi stranami, na základe ktorého žalovaný
prenajal žalobcovi nebytový priestor - stánok rýchleho občerstvenia č. 2 „Hanačka“ na pozemku parcely
č.XXX/XXzapísanomnaLVč.XXXX,k.ú.D.,naposkytovanieobčerstveniapočasdostihovýchmítingov
a iných podujatí organizovaných žalovaným alebo inou fyzickou alebo právnickou osobou v areáli

žalovaného, na dobu určitú do 31.12.2025. Žalobca tiež osvedčil výpovede zmluvy dané mu žalovaným,
ktoré považuje za neplatné. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca osvedčil existenciu, trvanie práva,
vo vzťahu ku ktorému sa domáha poskytnutia neodkladnej procesnoprávnej ochrany, a tým je právo
žalobcuužívaťčasťpozemkuztitulunájomnejzmluvy.Čiježalobcaskutočnenositeľomtvrdenéhopráva
bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej, na účely nariadenia neodkladného opatrenia

možno uzavrieť, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil. Súd prvej inštancie ďalej dospel k
záveru, že žalobca osvedčil aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na práve, teda nutnosť dočasnej
úpravy pomerov účastníka, keď z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný uzatvoril
zmluvu s iným subjektom na rovnaký alebo obdobný predmet činnosti ako má žalobca, opakovane
vyzval žalobcu na vypratanie nebytových priestorov, dal žalobcovi 2x výpoveď, ktorú vzhľadom na

nekonkretizovaný dôvod žalobca spochybňuje. Súd prvej inštancie uviedol, že posúdenie platnosti
výpovede presahuje rozsah osvedčovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a musí byť
predmetomsamostatnéhosporovéhokonania.Zatakýchtookolností, keďžalobcaakooprávnenýdržiteľ
má rovnaké práva ako vlastník, sa súdu prvej inštancie javilo potrebné neodkladné opatrenie nariadiť.
K výroku II uznesenia uviedol, že žalobca žiadal neodkladné opatrenie nariadiť do 31.12.2025, kedy

sa končí doba nájmu dohodnutá v zmluve s odôvodnením, že takto sa zabezpečí dočasná úprava
vzájomných práv sporových strán do konečného vyriešenia vzťahov, a to skončením zmluvy podľa
dohodnutej doby nájmu. Súd prvej inštancie návrhu v takomto rozsahu nevyhovel, nakoľko by išlo o
obmedzenie povinnej osoby nad nevyhnutný rozsah v rozpore s princípom proporcionality, keď v tejto
dobe môže dôjsť k platnému vypovedaniu nájomnej zmluvy.

4. Za aplikácie § 336 ods. 1 veta prvá CSP súd prvej inštancie z dôvodu, že vzhľadom na tvrdené
neplatné skončenie nájomného vzťahu nemožno neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami, vo výroku III uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu na uplatnenie nárokovz nájomnej zmluvy, nakoľko žalovaný nájomnú zmluvu vypovedal (dokonca 2x) a platnosť výpovede
žalobca namietol, preto je trvanie nájomného vzťahu pochybné. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní aplikujúc § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, navrhol aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. V odvolaní uviedol, že je
vlastníkom č. parcely registra C č. XXX/XX, ostatná plocha zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu R.. Žalovaný poukázal na čl. 13 ods. 4 a čl. 20 ods.

4 Ústavy SR, oprávnenia a ochranu vlastníka vyplývajúce z § 123, § 126 Občianskeho zákonníka a § 6
ods. 2 zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a na skutočnosť, že areál štátneho podniku nie je verejným
priestranstvom. Základným predmetom činnosti žalovaného v zmysle zakladacej listiny a zápisu v
obchodnom registri je organizovanie dostihových dní a riadenie testovania výkonnostného potenciálu
dostihových koní, vedenie plemenárskej a zootechnickej dokumentácie v oblasti chovu plnokrvníka
a klusáka v Slovenskej republike, plnenie funkcie Dostihovej autority v Slovenskej republike a v

súvislosti s touto funkciou zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnom styku pod názvom „Turf
Direktorium Bratislava“. Žalovaný v odvolaní uvádza, že konflikt sa v právnom štáte rieši požiadavkou
na spravodlivú rovnováhu medzi nimi, v zmysle ktorej súkromný záujem nesmie byť neprimerane
a nadmerne obmedzený kvôli verejnému záujmu. Z judikatúry štrasburských orgánov ochrany práv
vyplýva, že každý zásah do pokojného užívania majetku musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi

potrebami verejného záujmu a požiadavkami ochrany základných práv a slobôd. K rovnováhe verejného
záujmu a súkromného záujmu Ústavný súd SR uviedol, že táto je dôležitým kritériom na primeranosti
obmedzenia každého základného práva alebo slobody (Pl. ÚS 7/96).

6. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že riaditeľ štátneho podniku ako štatutárny orgán štátneho

podniku, ktorý vykonáva svoju pôsobnosť v súlade s § 19 ods. 3 zákona o štátnom podniku, je
povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami podniku. Preto
pozval nájomcov nebytových priestorov - občerstvovacích zariadení, stánkov, vrátane žalobcu na
osobné stretnutie, nakoľko dochádzalo k degradácii dostihov a ničenia areálu žalobcu, poškodzovaniu
a znečisťovaniu majetku štátu v správe štátneho podniku konzumentami alkoholických nápojov, ktoré

najmä vo večerných hodinách užívali vo veľkej miere „štamgasti“ žalobcu a ostatných nájomcov stánkov.
Účelom stretnutia malo byť riešenie situácie a dohoda, aké tovary, vrátane nápojov môže žalobca
podľa čl. V ods. 9 zmluvy predávať a týkalo sa to aj ostatných nájomcov prenajatých nebytových
priestorov, občerstvovacích zariadení - stánkov v areáli žalovaného, s ktorými chcel žalovaný dohodnúť
v zmysle čl. V ods. 9 zmluvy obmedzenie predaja alkoholických nápojov. Žalobca aj ostatní nájomcovia

nebytových priestorov sa stretnutia bez ospravedlnenia nezúčastnili, na základe čoho žalovaný pristúpil
k výpovedi nájomnej zmluvy. Podľa žalovaného sám žalobca dal svojim konaním žalovanému podnet,
aby zmluvu vypovedal z dôvodu jej porušovania. Žalovaný namieta, že v zmluve nebola zakotvená
povinnosť upozorniť žalobcu na porušovanie zmluvy, nie je v nej zakotvená ani lehota na odstránenie
zistených nedostatkov, preto tvrdenie žalobcu, že žalovaný nikdy neupozornil žalobcu, je irelevantné.

Podľa žalovaného na základe výpovede z nájmu zo dňa 19.8.2024 nájom žalobcu skončil 30.9.2024,
podľa č. VI. ods. 5 zmluvy bol preto žalobca povinný odovzdať predmet nájmu v pôvodnom stave s
ohľadom na jeho primerané opotrebenie, a to v lehote 5 dní od skončenia nájmu, t. j. do 5.10.2024.
Žalovaný v liste žiadal žalobcu, aby sa dňa 7.10.2024 0 10.00. hod. po skončení nájmu 30.9.2024 a
vyprataní občerstvovacieho zariadenia, osobne dostavil na sekretariát Závodiska, š.p. a odovzdal kľúče

od nebytového priestoru - bufetu, žalobca tak doteraz neurobil. Podľa názoru žalovaného je výpoveď
z nájmu platná a namieta, že podanie výpovede neodôvodňuje nariadenie neodkladného nariadenia.
Žalovanýzadôležitétiežpovažuje,žeMestskýsúdBratislavaIIIvtejistejvecivydaldverôzneuznesenia
a nie rovnako posudzoval právny stav, a to v totožnom prípade vo veci navrhovateľa: Gastro B & E, s.no.,
ktorej konateľkou je Eva Pokorná, exmanželka žalobcu, ktorá má prenajaté občerstvovacie zariadenie

na vedľajšej parcele v tesnom susedstve zariadenia žalobcu, Mestský súd Bratislava III uznesením č. k.
68Cb/79/2024-39 zo dňa 01.01.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenie zamietol a Krajský
súd v Bratislave uznesením sp. zn. 6Cob/164/2024-72 zo dňa 19.9.2024 uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil, pričom ide vo veci o totožné návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, uviedol, že argumentácia žalovaného, že areál
štátneho podniku nie je verejným priestranstvom nevyvracia, že žalobca ako nájomca so žalovaným
ako prenajímateľom uzatvorili zmluvu o nájme nehnuteľností. Žalobca uvádza, že nerozumie, ako
analýza verejného priestranstva a vymedzenie základných predmetov činnosti súvisia s nariadenýmneodkladným opatrením. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný svojím konaním vytvára neustále stav
právnej neistoty, preto bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, keďže bez tejto
úpravy žalovaný nebude umožňovať dobrovoľný výkon práv žalobcu. Žalobca námietku žalovaného o

nedodržaní princípu proporcionality považuje za nedôvodnú, nakoľko nebolo narušené ani obmedzené
základné právo žalovaného v rozsahu, ktorý by mal za následok značnú ujmu a ani v odvolaní žalovaný
nepreukázal opak. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný v medziach zákona nekonal, keď žalobcovi
2 krát vypovedal zmluvu, obe výpovede žalobca považuje za neplatné, keďže žalovaný nekonal v
medziach zákona, žalobca podal nielen návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj žalobu o

určenie existencie práva alebo právneho vzťahu na miestne príslušnom súde. Žalobca ďalej poukazuje
na to, že žalovaný v odvolaní uvádza, že navrhol stretnutie, ktoré sa malo týkať predaja tovarov, vrátane
nápojov, o tejto skutočnosti sa žalobca dozvedá prvý raz, v emaili, ktorý predložil žalovaný, nie je
preukázané, že by sa malo stretnutie týkať dohody o predaji tovaru. Žalovaný podľa žalobcu zavádza,
že by sa žalobca bez ospravedlnenia stretnutia nezúčastnil, poukazuje na predložený dôkaz, z ktorého
vyplýva, že mu navrhované termíny nevyhovovali z dôvodu pobytu v zahraničí. Žalovaný iné termíny

stretnutia nenavrhol a svojvoľne pristúpil k výpovedi zmluvy. Žalobca ďalej poukazuje na to, že v prípade
uznesenia Mestského súdu č. k. 68Cb/79/2024 - 39 nejde o totožný prípad, avšak analogicky je danú
vec potrebné posudzovať tak, ako v prípade uznesenia Mestského súdu Bratislava IV č. k. 46C/22/2024
- 26 a uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. 81Cb/140/2024 - 104. Žalobca považuje napadnuté
uznesenie za vecne správne, nedochádza podľa neho k neprimeranému zásahu do práv žalovaného

a navrhuje ho potvrdiť.

8. Ďalšie podania doručené neboli.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k

návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu

prvejinštancieasodvolanímžalovanéhoa vyjadrenímžalobcu,odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie je v dôsledku nesprávne vyhodnotených podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia vecne nesprávne a je potrebné ho zmeniť.18. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd
nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval

svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia)
musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v
záujme dosiahnutia ochranného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom osvedčiť.
Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery, bude spravidla
opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu

alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením
potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd predovšetkým skúmať, či žalobca hodnoverne osvedčil
dôvodnosť nároku. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej,
je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy,
že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť procesnú predbežnú ochranu. Keďže neodkladné

opatrenia majú preventívny charakter, súd musí primárne vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť,
nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv žalobcu v rámci konania vo veci samej.
Požadované obmedzenie musí byť primerané, nesmie poskytovať žalobcovi neprimeranú výhodu. Pred
nariadenímneodkladnéhoopatreniatedaposudzujesúdvcelkovomkontextepožadovanejochrany,čije
osvedčená:a)existenciaprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,b)existenciapotrebyneodkladnej

úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) podmienka, že uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), d) podmienka, že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp reparibility), e) podmienka, že právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah (princíp proporcionality), f) podmienka, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením (princíp subsidiarity). Povinnosťou súdu je veľmi dôsledne vyhodnotiť, či došlo k osvedčeniu
všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Odvolací súd z obsahu návrhu žalobcu a jeho príloh zistil, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako

prenajímateľ uzatvorili na dobu určitú od 01.04.2022 do 31.12.2025 Zmluvu č. 54/EU/2022 o prenájme
nebytových priestorov, ktorej predmetom je nájom nebytového priestoru - stánku rýchleho občerstvenia
č. 2 „Hanačka“ vo výmere 16m2, umiestneného na parcele č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXXX, k.
ú. D.. Žalobca uviedol, že počas trvania nájomného vzťahu začal vnímať, že žalovaný začal vyvíjať
rôzne aktivity smerujúce k znemožňovaniu užívania prenajatých nehnuteľností, a to svojvoľne zmenil

otváracie hodiny v areáli dostihovej dráhy, zaslal výpovede z nájomných zmlúv, ktoré sú zo strany
nájomcov považované za neplatné a v neposlednom rade začal ohovárať nájomcov prostredníctvom
televíznej reportáže. Ďalej z návrhu a príloh vyplýva, že dňa 12.07.2024 bola žalobcovi žalovaným
doručená výpoveď zo zmluvy zo dňa 18.06.2024, daná v súlade s článkom VI bodom 2 písm. a) zmluvy
z dôvodu, že žalobca mal nehnuteľnosť užívať v rozpore so zmluvou bez špecifikácie spôsobu užívania

nehnuteľnosti, ktoré by bolo v rozpore so zmluvou. Žalovaný počas celej doby nájmu nekonfrontoval
žalobcu, že by z jeho strany došlo k užívaniu nehnuteľnosti v rozpore so zmluvou. Žalobca považoval
výpoveď za absolútne neplatnú, keďže nespĺňala náležitosti výpovede v zmysle zákona, žalovaný
ho nikdy neupozornil na porušovanie zmluvy a zároveň neboli dané dôvody na vypovedanie zmluvy.
Následne dňa 30.08.2024 bola žalobcovi doručená druhá výpoveď zo zmluvy, v ktorej žalovaný uviedol,

že žalobca mal povinnosť v zmysle čl. V ods. 9 Zmluvy v nehnuteľnosti na dostihových dňoch predávať
len tovary značky dohodnutej so žalovaným, pokiaľ sa nedohodlo inak. Žalobca tvrdí, že si nie je
vedomý, že by predával tovar inej značky, ako bolo pri podpise zmluvy so žalovaným dohodnuté a pokiaľ
mal žalovaný záujem predávať tovary inej značky, bolo jeho povinnosťou dohodnúť zmenu zmluvných
podmienok, preto aj túto výpoveď žalobca považuje za neplatnú, keďže žalovaný nepreukázal, že došlo

k porušeniu zmluvy zo strany žalobcu spôsobom uvedeným vo výpovedi.

20. Ďalej žalobca v návrhu uvádza, že dňa 18.09.2024 mu bolo doručené oznámenie o uzatvorení
areálu zo strany žalovaného a žalovaný sa domáhal vypratania nehnuteľnosti a odovzdania kľúčov
na sekretariáte žalovaného, v opačnom prípade bude žalobcovi znemožnený vstup do nehnuteľnosti.

Žalobca v odpovedi na výzvu uviedol, že výpovede považuje za neplatné, nie je povinný vypratať
nehnuteľnosť ani odovzdať kľúče. Žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na vypratanie priestorov emailom
doručeným dňa 16.10.2024, súčasne zakázal žalobcovi prevádzkovať obchodnú činnosť a poskytnutie
občerstvenia aj na dostihových dňoch, ktoré sa konali dňa 20.10.2024. Žalobca v návrhu tvrdí, žežalovaný toho času už obmedzil žalobcove právo vyplývajúce z platnej zmluvy a dôvodom je zmluva
uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou JVS TRADE GROUP s.r.o., ktorá bola zverejnená
v centrálnom registri zmlúv k 19.09.2024. V čl. VI bode 27 tejto zmluvy je uvedené nasledovné:

„Prenajímateľ (Žalovaný) sa zaväzuje, že počas trvania výstavy od 18.10.2024 nebudú v prevádzke
občerstvovacie zariadenia, ktoré majú v areáli prenajímateľa v prenájme tretie osoby, s výnimkou
dostihového dňa 20.10.2024, keď budú v prevádzke občerstvovacie zariadenia otvorené do 16.30
hod.. Nájomca (JVS TRADE GROUP s.r.o.) si zabezpečí pojazdné občerstvovacie zariadenia spolu
s inventárom na sedenie na svoje náklady.“ Žalobca má za to, že bol teda žalovaným obmedzený

vo výkone svojej podnikateľskej činnosti tým, že dovolil tretej osobe umiestniť občerstvovacie stánky
od 23.09.2024 do 31.03.2025, čím zakázal predaj v občerstvovacom zariadení žalobcu, pričom účel
zmluvy je jasne vymedzený: „Prenajímateľ dáva nájomcovi do nájmu nebytové priestory podľa článku I
tejto zmluvy za účelom prevádzkovania obchodnej činnosti a poskytovania občerstvenia počas konania
dostihových mítingov a iných podujatí organizovaných prenajímateľom alebo inou fyzickou alebo
právnickou osobou v areáli prenajímateľa.“ Žalobca potom prezentoval obavu, že dňa 03.11.2024, kedy

sa bude konať 13. Veľká októbrová cena, nebude mať prístup k nehnuteľnosti a bude mu tak zamedzený
prístup k jeho právam, ako aj jeho právo podnikať.

21. Odvolací súd na úvod k osvedčeniu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov uvádza, že pokiaľ žalobca v návrhu argumentuje tým, že žalovaný toho času už obmedzil

žalobcove právo z platnej zmluvy a dôvodom má byť zmluva uzatvorená medzi žalovaným a
spoločnosťou JVS TRADE GROUP s.r.o. , ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv k
19.09.2024 a že žalobca bol teda žalovaným obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti tým,
že dovolil tretej osobe umiestniť občerstvovacie stánky od 23.09.2024 do 31.03.2025, čím zakázal
predaj v občerstvovacom zariadení žalobcu, tieto skutkové tvrdenia žalobcu nie je možno posúdiť ako

osvedčené z predložených listín. Odvolací súd po posúdení obsahu oboch zmlúv zistil, že predmetom
nájmu na základe Zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou JVS TRADE GROUP s.r.o. je
časť areálu a nebytové priestory na parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/XX a XXX/X až XXX/X, pričom
predmetomnájmuvzmluvesožalobcomjeNPnaparceleč.XXX/XX,tedapokiaľžalobcaargumentačne
obmedzenie výkonu svojej podnikateľskej činnosti z platnej zmluvy odôvodňuje uzatvorenou zmluvou

so spoločnosťou JVS TRADE GROUP s.r.o., nejde o identický predmet nájmu. Zo skutočnosti, že
žalovaný dovolil tretej osobe umiestniť občerstvovacie stánky od 23.09.2024 do 31.03.2025 nevyplýva,
že by tým zakázal predaj v občerstvovacom zariadení žalobcu, nakoľko predmetom nájmu na základe
Zmluvy medzi žalovaným a spoločnosťou JVS TRADE GROUP s.r.o. je časť areálu a nebytové priestory
na parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/XX a XXX/X až XXX/X, žalobca má prenajatý NP na parcele

č. XXX/XX. Skutočnosť, že žalovaný zmluvne umožnil tretej osobe umiestniť občerstvovacie stánky
na parc. č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/XX a XXX/X až XXX/X od 23.09.2024 do 31.03.2025 tiež ešte
sama o sebe neosvedčuje, že zasiahol do práv žalobcu, keď nejde o totožný predmet nájmu, sama
skutočnosť, že si ďalší nájomca v inej časti areálu má právo umiestniť občerstvovacie stánky právne
žalobcu neobmedzuje, ani neobmedzuje jeho právo podnikať (umiestnenie ďalších občerstvovacích

stánkov môže mať síce vplyv na podnikanie žalobcu v rovine zníženia tržieb, čo je však v tejto veci
právne bez významu). Je síce pravdou, že žalovaný sa v čl. VI bode 27 so spoločnosťou JVS TRADE
GROUP s.r.o zaviazal, že „počas trvania výstavy od 18.10.2024 nebudú v prevádzke občerstvovacie
zariadenia, ktoré majú v areáli prenajímateľa v prenájme tretie osoby, s výnimkou dostihového dňa
20.10.2024, keď budú v prevádzke občerstvovacie zariadenia otvorené do 16.30 hod.. Nájomca (JVS

TRADE GROUP s.r.o.) si zabezpečí pojazdné občerstvovacie zariadenia spolu s inventárom na sedenie
na svoje náklady“, avšak z návrhu žalobcu doručeného súdu prvej inštancie 30.10.2024 nie je možné
zistiť, či skutočne od 18.10.2024 došlo k zásahu do práv žalobcu, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah
súdu vo forme neodkladného opatrenia. Ak súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca osvedčil aj
existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na práve, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníka

(o.i.)tým,žežalovanýuzatvorilzmluvusinýmsubjektomnarovnakýaleboobdobnýpredmetčinnostiako
má žalobca, uzatvorenie zmluvy s iným subjektom na rovnaký predmet podnikania nijako neodôvodňuje
potrebu neodkladne upraviť pomery strán sporu, tento záver súdu prvej inštancie je nesprávny.

22. Odvolací súd z návrhu tiež nezistil, či okrem vzájomnej korešpondencie žalovaný znemožnil aj

reálne užívanie predmetu nájmu nájomcom. Žalobca okrem opisu tvrdeného hroziaceho porušovania
záväzkového vzťahu netvrdil, že k zásahu do jeho práv aj reálne prišlo, neosvedčil, že by mu žalovaný
skutočne zamedzil počas trvania výstavy od 18.10.2024 alebo dňa 03.11.2024, kedy sa mala konať
13. Veľká októbrová cena, užívať predmet nájmu. Nebezpečenstvo bezpostredne hroziacej ujmy tak znávrhu fakticky nevyplýva, samotný spor o neplatnosť výpovede je dôvodom podania žaloby vo veci
samej, neodôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením.

23. Nariadenie neodkladného opatrenia v posudzovanej veci tiež nezodpovedá naplneniu požiadavky
proporcionality. Súd pri rozhodovaní musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). V
rámci úvah súdu o nariadení neodkladného opatrenia musí tento okrem iného zohľadňovať i to, že v
tomto druhu konaní je povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj žalovanému, ktorý môže byť

obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie
ochrany jeho oprávnených záujmov. Z hľadiska rozsahu nariadenia neodkladného opatrenia tak
nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Predmetom neodkladného opatrenia nemôže byť uloženie všeobecne
formulovanej povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by ohrozil prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti žalobcu, či zdržať sa akéhokoľvek zásahu, ktorým by ohrozil prevádzkovanie
tohto podniku, zdržať sa akéhokoľvek zásahu do užívacieho práva k nehnuteľnosti vyplývajúceho zo

zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Takto vymedzená povinnosť je všeobecná a neurčitá,
je možné ju interpretovať rôzne, napr. aj vo vzťahu k právne aprobovanému zásahu, v dôsledku čoho je
tak navrhované obmedzenie žalobcu neproporcionálne. Rozhodnutie tak nespĺňa požiadavku určitosti
a vykonateľnosti žalobcom navrhovaného petitu a ani vyhovujúceho testu proporcionality.

24. Odvolací súd napokon uvádza, že pokiaľ žalobca aj žalovaný poukazujú na rozhodnutia súdov
vo veciach návrhov iných nájomcov, odvolací súd dáva do pozornosti obom stranám v prvom rade
tú skutočnosť, že nejde o identické návrhy, a to najmä s ohľadom na navrhovaný petit návrhov v
týchto konaniach (uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 46C/22/2024-26 zo dňa 06.08.2024
alebo uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č.k. 81Cb/140/2024-104 zo dňa 09.12.2024, resp.

uznesenieMestskéhosúduBratislavaIIIč.k.68Cb/79/2024-39zodňa01.08.2024vspojenísuznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cob/164/2024-72 zo dňa 19.09.2024,). Výskyt rozdielnych rozhodnutí
vskutkovorovnakých,prípadnepodobnýchveciachjeprirodzenousúčasťouvzásadekaždéhosúdneho
systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného
súdu spis. zn. I. ÚS 51/2014). Rozhodnutie iného senátu toho istého odvolacieho súdu, na ktoré

poukazuje žalovaný, resp. iného súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje žalobca, nenapĺňa atribúty
pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, nejde o viazanosť súdu prvej inštancie
rozhodnutiami podľa § 193 CSP a nemá ani horizontálnu záväznú silu pre senát prejednávajúci túto vec
(§ 391 ods. 2 CSP).

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia (ako ich odvolací súd uvádza v ods. 18 odôvodnenia), ktoré musia
byť naplnené kumulatívne, nemožno preto vyvodiť osvedčenie potreby nevyhnutnej a bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto ani nie je možné poskytnutie procesnej prevencie súdom.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP zmeniť a návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255
ods. 1 CSP vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto uznesenia
odvolacieho súdu končí (§ 262 ods. 1 CSP), má úspešná strana sporu, ktorou je v tomto prípade

žalovaný.

27. V zmysle § 396 ods. 2 CSP, pri zmene rozhodnutia zároveň dochádza k zákonnej zmene výroku
o trovách, kedy odvolací súd rozhodne i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
Odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi za konanie pred

súdom prvej inštancie i za konanie pred odvolacím súdom.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).