Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010127
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522010127.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valášeka a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. XXX/X, t. č. na slobode, pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm.
a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 11. februára 2025 prejednal
odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom

zo dňa
20. marca 2024 pod sp. zn. NM-2T/35/2022 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 3 Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa v celom rozsahu.

II. Podľa § 280 odsek 2 Tr. poriadku sa trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, vedená

na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-2T/33/2022, na podklade podanej obžaloby prokurátora
OkresnejprokuratúryNovéMestonadVáhomzodňa30.03.2022podč.k.Pv311/20/3304-62,doručenej
okresnému súdu dňa 31.03.2022,
pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 25.08.2019 v čase o 18.00 h v hoteli B. v obci E. po predchádzajúcom zoznámení sa vylákal v
úmysle nevrátiť od poškodenej A. F. finančnú hotovosť v sume 300,- Eur, za účelom vrátenia vodičského
preukazu s prísľubom vrátenia peňazí a následne v uvedený deň po ceste do Nového Mesta nad Váhom
od nej vylákal sumu 40,- Eur za účelom natankovania paliva do svojho auta, na čo poškodená vybrala
z bankomatu G. H. na ulici I. J. K. L. A. L. K. peniaze v sume 340,- Eur, ktoré mu následne dala na
čerpacej stanici na M. N. B. K. L. A. L. K., avšak pri odovzdávaní, po zistení, že má ďalšie peniaze od

nej vylákal ďalšiu sumu 30,- Eur, ktorú mu tiež dala, s prísľubom, že jej splatí sumu 400,- Eur, teda aj
sumu 30,- Eur, ktorú A. F. zaplatila za ich spoločný pobyt v hoteli B., pričom v dohodnutom termíne do
dňa 26.08.2019, ani po telefonických výzvach finančnú hotovosť v celkovej sume 370,- Eur nevrátil, čím
uvedeným konaním seba obohatil, tým, že uviedol poškodenú A. F. do omylu a spôsobil jej škodu vo
výške 370,- Eur,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Nové Mesto nad Váhom, odboru všeobecnej
a vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin a vec má byť prejednaná ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 20. marca 2024 pod sp. zn. NM-2T/35/2022 bol A. B.,
nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania zločinu podvodu podľa §
221 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu

Nitra sp. zn. 1T/90/2020 zo dňa 14.03.2023, právoplatného v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/90/2023 zo dňa 17.10.2023 vo výrokocho vine a treste ako aj ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad, na tom skutkovom
základe, že

1) po tom, čo sa prostredníctvom zoznamovacej webovej stránky O. zoznámil s poškodenou A. P. H.,
ktorej tvrdil, že je podnikateľ v oblasti stavebníctva a privyrába si aj kúpou a predajom áut, v období odo
dňa 12.10.2018 do dňa 18.12.2018 na rôznych miestach v Bratislave a v Nitre pod zámienkou rôznych
skutočností
v úmysle získať pre seba finančné prostriedky vylákal od poškodenej A. P. H. finančnú hotovosť tak, že

- dňa 12.10.2018 v poobedných hodinách zaslal poškodenej mms správu s fotografiou
z pohotovosti, na ktorej mal poranenú hlavu a infúziu, pričom jej tvrdil, že mal nehodu
a následne pri osobnom stretnutí jej uviedol, že sa stal obeťou fyzického útoku, pri ktorom mu bola
odcudzená finančná hotovosť vo výške 60.000,- eur, ktorú musí vrátiť, tak mu poškodená postupne
vybrala hotovosť z jej účtu vo K. H., Q. v Bratislave dňa 12.10.2018 sumu
vo výške 2.000,- eur, dňa 13.10.2018 sumu vo výške 2.000,- eur, dňa 23.10.2018 sumu

vo výške 3.000,- eur a dňa 25.10.2018 sumu vo výške 3.000,- eur, pričom jej dňa 13.10.2018 obžalovaný
predložil úradne overený doklad, z ktorého vyplývalo, že má v jeho prospech blokovanú čiastku vo výške
cca 250.000,- eur, čím ubezpečoval poškodenú, aby si o ňom nemyslela nič zlé, že peniaze má, ale
teraz je vo finančnej tiesni a peniaze jej čoskoro vráti,
- dňa 02.11.2018 v Bratislave vylákal sumu vo výške 10.000,- eur, ktorú poškodená vybrala

z jej účtu vo K. H., Q. v Bratislave pod zámienkou, že vie peniaze otočiť, takto zarobiť a požičané peniaze
jej vráti, pričom tomu predchádzala hádka medzi poškodenou A. P. H. a obžalovaným kvôli tomu, že si
poškodená písala s iným mužom cez aplikáciu Whaťs App, za čo sa cítila vinná a čo obžalovaný využil
na získanie finančnej hotovosti,
- dňa 03.11.2018 v Bratislave vylákal od poškodenej sumu vo výške 1.500,- eur

pod zámienkou opravy jeho auta, pričom prišiel za poškodenou, ktorej tvrdil, že má nabúrané auto a
nedá sa na ňom poriadne jazdiť a následne na opravu auta vylákal od poškodenej dňa 4.11.2018 v
Bratislave sumu vo výške 1.000,- eur a dňa 5.11.2018 v Bratislave sumu vo výške 1.500,- eur,
-dňa12.11.2018počasobedavolalpoškodenej,žepotrebujesúrneposlaťjehoznámemunanímurčený
účet sumu vo výške 800,- eur ako zálohu na nešpecifikovaný tovar, pričom jej tvrdil, že je obchodne na

východe a tak poškodená vložila dňa 12.11.2018 v Bratislave sumu vo výške 800,- eur na účet, ktorý
jej nadiktoval a to na účet vedený v R., Q. č. ú.
R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čo však bol účet jeho dcéry P. B.,
- dňa 16.11.2018 sa poškodená a obžalovaný dohodli, že obžalovaný pre poškodenú vybaví kúpu
motorového vozidla a to motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, ktoré malo byt' zakúpené od I. J. vo

výške cca 6.000,- eur až 7.000,- eur, za týmto účelom poškodená odovzdala v Nitre obžalovanému na
zakúpenie uvedeného motorového vozidla sumu 8.700,- eur vo viacerých splátkach a to dňa 16. 11.
2018 v sumu vo výške 3.000,- eur, dňa 19.11.2018 sumu vo výške 2.000,- eur, dňa 20.11.2018 sumu vo
výške 1.700,- eur a dňa 22.11.2018 sumu vo výške 2.000,- eur, avšak auto nekúpil a peniaze poškodenej
nevrátil,

- dňa 04.12.2018 na žiadosť obžalovaného pod prísľubom spolužitia a pod zámienkou kúpy rodinného
domu v Nitre si poškodená dňa 04.12.2018 vybavila vo K. H., Q..
v Bratislave na svoje meno spotrebný úver vo výške 10.000,- eur, pričom sumu vo výške 4.000,- eur
poškodenávložilanasvojupracovnúkartuzaúčelomvyrovnaniadebetuazvyšnúsumuvovýške6.000,-
eur odovzdala v Bratislave obžalovanému, ktorému keď povedala, že do Nitry bývať nepôjde, tak jej

povedal, že dom kúpi, následne predá a na tom zarobí a jej vráti všetky peniaze,
- dňa 08.12.2018 v Nitre poškodená pod zámienkou kúpy a dovozu auta z Nemecka odovzdala
obžalovanému sumu vo výške 300,- eur, 800,- eur a 2.000,- eur, pričom jej uvádzal, že mu
na kúpu auta chýba 3.100,- eur, ktoré potrebuje doložiť a uisťoval ju, že keď auto predá, ihneď jej peniaze
vráti,

- dňa 18.12.2018 v Nitre mu poškodená pod zámienkou opravy auta, ktoré kúpil v Nemecku, odovzdala
sumu vo výške 3.300,- eur, pričom jej uvádzal, že na aute sa pokazilo svetlo
a bez opravy svetla auto nebude môcť' predať a vyplatiť ju,
pričom vedel, že poškodenej A. P. H. vzhľadom k jeho finančnej situácii
a dosahovaným príjmom nevráti požičané finančné hotovosti a vedel, že nikdy nebol obeťou fyzického

útoku, počas ktorého by mu bola odcudzená suma 60.000,- eur, nezakúpi a ani nevybaví osobné
motorové vozidlo pre poškodenú, peniaze nepoužije na opravu auta a ani nenadobudne do vlastníctva
žiadnu nehnuteľnosť, peniaze minul pre vlastnú potrebua doposiaľ ich napriek viacerým výzvam poškodenej nevrátil, čím poškodenej A. P. H., trvale bytom D.
S. E. XXX spôsobil škodu v celkovej výške
45.900,- eur,

2) dňa 25.08.2019 v čase o 18.00 hod. v hoteli B. v obci E.,
po predchádzajúcom zoznámení sa, vylákal v úmysle nevrátiť od poškodenej A. F. finančnú hotovosť v
sume 300,- eur, za účelom vrátenia vodičského preukazu
s prísľubom vrátenia peňazí a následne v uvedený deň po ceste do Nového Mesta nad Váhom od

nej vylákal sumu 40,- eur za účelom natankovania paliva do svojho auta, na čo poškodená vybrala z
bankomatu G. H. na ulici I. J. K. L. A. L. K. peniaze
v sume 340,- eur, ktoré mu následne dala na čerpacej stanici na M. N. B.
K. L. A. L. K., avšak pri odovzdávaní, po zistení, že má ďalšie peniaze, od nej vylákal ďalšiu sumu 30,-
eur,ktorúmutieždala,sprísľubom,žejejsplatísumu400,-eur,tedaajsumu30,-eur,ktorúA.F.zaplatila
za ich spoločný pobyt v hoteli B., pričom v dohodnutom termíne do dňa 26.08.2019, ani po telefonických

výzvach sľúbenú finančnú hotovosť v celkovej sume 400,- eur nevrátil, čím uvedeným konaním seba
obohatil, tým, že uviedol poškodenú A. F. do omylu a spôsobil jej škodu
vo výške 400,- eur.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený doslovne takto:

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 41 ods. 3 Trestného zákona
na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa

obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje skúšobná doba
v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 45.900,-
eur poškodenej A. P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. S. XXX, adresa na doručovanie písomností
H., A. T. R. XX

a škodu vo výške 400,- eur poškodenej A. A. F., nar. XX.XX.XXXX
v J., trvale bytom L. A. L. K., D. C. XX/X.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno f) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej A. P. H., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom: D. S. XXX, adresa
na doručovanie písomností H., A. T. R. XX a poškodenej A. A. F., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom
L. A. L. K., D. C. XX/X.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona sa obžalovanému

ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa a preukazovať zdroje svojho príjmu probačnému
a mediačnému úradníkovi, a to vždy k prvému dňu kalendárneho polroka po právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa

na psychologickom poradenstve zameranom predovšetkým na rešpektovanie noriem spoločnosti, ich
dodržiavanie a predchádzanie návratu k páchaniu trestnej činnosti.

V adhéznom konaní, t. j . v konaní o náhrade škody okresný rozhodol nasledovne:

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A.
P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. S. XXX, adresa na doručovanie písomností H., A. T. R. XX,
škodu vo výške 45.900,- eur.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej A. A.
F., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom L. A. L. K., D. C. XX/X, škodu vo výške 400,- eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote po jeho
vyhlásení resp. doručení (obžalovaný nebol osobne prítomný pri vyhlásení rozsudku), voči všetkým jeho
výrokom napadol písomným odvolaním sám obžalovaný dňa 03. mája 2024 a taktiež aj prostredníctvom
svojho obhajcu písomným podaním zo dňa
02. mája 2024. V písomných odôvodneniach odvolania obžalovaný sám a prostredníctvom svojho

obhajcu uvádzal, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, keď namietal
jednak porušenie ustanovení o hodnotení dôkazov, nevypriadanie sa s obhajobnými námietkami
obžalovaného a jeho záverečnou rečou, pričom ďalej namietal aj naplnenie znakov trestného činu vo
vzťahu jeho konaniu (k skutku č. 2), keď poškodená nezachovala primeranú mieru opatrnosti. Poukázal
na vykonané dokazovanie a zdôraznil, že z výpovede svedka H., ani iných vykonaných dôkazov
nevyplynulo, že obžalovaný sa s poškodenou dňa 25.08.2019 stretol a táto mu odovzdala peniaze

v zmysle popisu skutku
č. 2. Podľa jeho názoru je poškodená voči jeho osobe zaujatá pričom poukázal na sériu trestných
oznámení, ktoré na jeho osobu podávala. Namietal taktiež (vo vzťahu k skutku č. 2) svedeckú výpoveď
svedkyne H., ktorá reálne nemala žiadne relevantné poznatky k tomuto skutku. Súčasne okresný súd
nedostatočne vyhodnocoval výpoveď poškodenej, keď sa jedná o jediný reálny usvedčujúci dôkaz,

pričom neprihliadal na možný majetkový motív vo výpovedi poškodenej. Obžalovaný namietal ďalej
nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, ktoré považoval za relevantné na preukázanie jeho neviny,
pričom odmietnutie ich vykonania navyše považuje za nedostatočne odôvodnené. Obžalovaný ďalej
namietal ukladanie spoločného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/90/2020
zo dňa 14.03.2023, pričom poukazoval na časový odstup jednotlivých skutkov (8 mesiacov), ktorý podľa

jeho názoru vylučoval takýto postup, keďže nie je možné konštatovať medzi jednotlivými skutkami
objektívnu súvislosť. Obžalovaný taktiež namietal výrok o náhrade škody, keď tento podľa jeho názoru
nebol riadne uplatnený v prípravnom konaní a v súvislosti s týmto výrokom ďalej poukázal na nesúlad
výroku o náhrade škody s popisom skutku 2/, keď priznaná náhrada škody je v sume 400,- €, pričom v
zmysle popisu skutku mal od poškodenej vylákať iba sumu 370,- €. Záverom navrhol, aby krajský súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie, prípadne aby
ho sám spod obžaloby podľa § 285 písm. a) trestného poriadku oslobodil nakoľko nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Krajský súd v Trenčíne ako príslušný odvolací súd v zmysle § 315 Tr. zákona,

na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa
21. mája 2024, na neverejnom zasadnutí dňa 11. februára 2025 postupom podľa § 317 odseku 1
Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že z podnetu odvolania
obžalovaného, ktoré je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, je

potrebné podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 3 Tr. poriadku zrušiť napadnutý rozsudok okresného
súdu v celom rozsahu, keď napadnutý rozsudok je chybný, pretože ním došlo k porušeniu ustanovení
Trestného zákona /§ 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku/, keď v konečnom dôsledku mal okresný súd vec
správne a zákonne postúpiť podľa § 280 odsek 2 Tr. zákona príslušnému Okresnému úradu Nové Mesto
nad Váhom, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, ale ho možno posúdiť ako priestupok.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti
o tom, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, že skutok je trestným činom a že skutok
spáchal obžalovaný.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Tr. poriadku vyžaduje, aby každá okolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade
so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu
veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledkydokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť
iného alebo celkom opačného záveru.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné
dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

V prvom rade krajský súd uvádza, že v predmetnej veci bolo okresným súdom už rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. decembra 2021, ktorý však bol krajským súdom

z dôvodov podľa § 321 odsek 1 písm. b) a písm. d) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušený
a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie. Krajský súd uvádza, že celkovo
pred okresným súdom boli vykonané všetky dostupné a relevantné dôkazy, tieto boli vykonané správne
a zákonne, čo ani obžalovaný ako odvolateľ napokon podaným odvolaním nenamietal. Vo vzťahu
k nevykonaným dôkazom, resp. dôkazom, ktorých vykonanie okresný súd odmietol, krajský súd uvádza,
že sa stotožňuje s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaných dôkazov.

Okresný súd teda správne vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku o vine a taktiež sa vysporiadal
s dôvodmi, ktoré viedli. Okresný súd potom vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov zákonným
spôsobom podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v zásade nepochybil ani vtom, keď žalovaný skutok, pokladal
za preukázaný, ako i jeho spáchanie obžalovaným, keď poukázal jednak na výpoveď poškodenej, ale
aj listinné dôkazy korelujúce s jej výpoveďou a tiež

na výpoveď svedkyne H., ktorá aj keď nepopisovala skutok pod bodom 2/ vyjadrovala sa k spôsobu
správania sa obžalovaného v inom obdobnom prípade. Je síce pravdou, že jediným priamy dôkazom
trestnej činnosti obžalovaného bola iba výpoveď poškodenej. Na druhú stranu však jej výpoveď
poškodenej bola nepriamo podporovaná aj výpoveďou svedkyne L. H. a podporne k výpovedi
poškodenej vystupoval aj listinný dôkaz - výpis transakcii z účtu poškodenej potvrdzujúci výber sumy

340,- € poškodenou. Výpoveď poškodenej je pozitívne prepojená s inými vykonanými dôkazmi, ktoré
nemajú priamy súvis so skutkom, keď poškodená napríklad v rámci svojej výpovede uvádzala, že
obžalovaný používal motorové vozidlo zn. Audi bielej farby, keď aj zo zoznamu vozidiel vo vlastníctve
obžalovaného vyplýva, že takéto vozidlo bolo skutočne vo vlastníctve obžalovaného (o čom by ináč
poškodená nemala mať ako vedomosť), pričom sám poškodený uvádzal používanie iného vozidla šedej

farby) a výpoveď poškodenej nie je ani v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. Krajský súd uvádza,
že svedecká výpoveď poškodenej je konzistentnou vo vzťahu k skutkovým zisteniam orgánov činných
v trestnom konaní v prípravnom konaní tak, ako tieto vyplývajú z obsahu žalovaného skutku.

Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona sa za pokračovací trestný čin považuje, ak páchateľ pokračoval

v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin.

Okresný súd však už nedospel k rovnako správnym právnym záverom, keď posúdil konanie
obžalovaného ako čiastkový útok pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek
3 písm. a) Trestného zákona. Krajský súd sa pri hodnotení možnosti posudzovania konania
obžalovaného v rámci žalovaného skutku ako čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu
nestotožnil s hodnotením okresného súdu, že pri uvedenom konaní možno konštatovať objektívnu

súvislosť v čase vo vzťahu ku skutkom za ktoré bol obžalovaný uznaný za vinného v konaní vedenom
na okresnom súde Nitra sp. zn. 1T/90/2020 zo dňa 14.03.2023, právoplatného v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 1To/90/2023 zo dňa 17.10.2023. Je možné sa stotožniť s argumentáciou obhajoby, že časový
odstup cca 8 mesiacov medzi skutkom obžalovaného vo vzťahu k poškodenej a jeho konaním pre ktoré

bol trestnoprávne postihnutý v konaní vedenom na okresnom súde Nitra sp. zn. 1T/90/2020 vylučuje
posúdenie týchto skutkov ako čiastkových útokov jedného pokračovacieho trestného činu, keď medzi
týmito skutkami nebola zistená ďalšia obdobná trestná činnosť obžalovaného, ktorá by ich z pohľadu
časovej súvislosti prepájala. Časová súvislosť medzi jednotlivými čiastkovými útokmi, podľa konštantnej
judikatúry súdov Slovenskej republiky, je pritom daná v prípade ak čiastkové útoky po sebe nasledujú v

rámci niekoľkých hodín, dní, týždňov alebo aj mesiacov. Časová súvislosť však nie je zachovaná
v prípade, ak páchateľ na niekoľko mesiacov upustí od protiprávneho konania a až následne znovu
začne páchať trestnú činnosť, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade. Konanie obžalovaného je tak
podľa názoru krajského súdu potrebné posudzovať ako samostatný skutok.Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu

avynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladá
podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona v znení novely 40/2024 Z. z. sa škodou malou rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur.

Podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona sa ten, kto sa na škodu cudzieho majetku seba alebo iného
obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku
malú škodu, potrestá odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 50 odsek 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa

priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne podvodom spôsobí škodu
na cudzom majetku alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Krajský súd v predmetnom prípade považuje za nevyhnutné uviesť, že celková škoda, ktorú obžalovaný
svojim konaním spôsobil je vo výške 400,- €, pričom škoda v takejto výške síce bola v čase spáchania

skutku považovaná za malú škodu (prevyšovala 266,- €). Avšak v čase po podaní obžaloby došlo k
prijatiu zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa novelizujú okrem iného aj ustanovenia Trestného zákona.
Aplikácia Trestného zákona v znení účinnom po 15. marci 2024 (t. j. po nadobudnutí účinnosti novely
č. 40/2024 Z. z.) je vzhľadom
na priaznivosť týchto ustanovení pre obžalovaného (vo vzťahu k právnej kvalifikácii jeho konania resp.

naplneniu objektívnych znakov trestného činu), pritom priamo vyžadovaná ustanovením § 2 odsek 1 Tr.
zákona. Nakoľko Trestný zákon v aktuálnom znení považuje
za malú škodu iba škodu presahujúcu sumu 700,- €, nie je možné na konanie, ktoré bolo obžalovanému
v predmetnej veci kladené za vinu nahliadať ako na trestný čin, nakoľko škoda, ktorú poškodenej
obžalovaný svojím konaním spôsobil je nižšia ako 700,- €. Škoda spôsobená predmetným trestným

činom tak nedosahuje úroveň čo i len malej škody v zmysle Trestného zákona a nie je tak naplnená
objektívna stránka tohto trestného činu (ani iného trestného činu). Konanie obžalovaného, ktoré mal
krajský súd vykonaným dokazovaním
za preukázané síce nenapĺňa znaky trestného činu, avšak napĺňa znaky priestupku proti majetku
v zmysle zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, keďže spáchanie protiprávneho konania vo forme

priestupku na úseku majetku nie je, pri zachovaní ostatných znakov konania páchateľa, viazané na
minimálnu výšku spôsobenej škody. Krajský súd, preto na rozdiel
od okresného súdu dospel k záveru, že v predmetnej veci nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by
mal prejednať ako priestupok iný orgán, a to Okresný úrad Nové Mesto
nad Váhom, keď pri správnom ustálení skutkového stavu a správnom právnom posúdení, tak mal urobiť

už okresný súd (nakoľko rozhodoval po 15. marci 2024).

Vzhľadom na uvedené dôvody preto odvolací krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.