Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoPs/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624200637
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6624200637.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.ZuzanyŠtolcoveja
členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci osoby pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., t.č.
umiestnený: Zariadenie sociálnych služieb E., C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpený
opatrovníkom - navrhovateľkou: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX, XXX XX H., za účasti

navrhovaného opatrovníka: Mesto E., so sídlom I. J. XXX, XXX XX E., IČO: 00 316 181, zastúpeného
právnym zástupcom JUDr. Róbert Gombala, advokát, so sídlom Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01
Lučenec, o návrhu na zmenu opatrovníka, o odvolaní Mesta E., so sídlom I. J. XXX, XXX XX E., IČO:
00 316 181, proti výrokom II., III., IV. a V. uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 5Ps/4/2024-98 zo
dňa 3. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 5Ps/4/2024-98 zo dňa 3. decembra 2024 v napadnutých

výrokoch II., III., IV., V. v spojení so závislým výrokom VI. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. odvolal F. G., nar. XX.XX.XXXX, z funkcie
opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX. Výrokom II.

osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, umiestnenom v Zariadení
sociálnych služieb E., so sídlom: D. C. XX, XXX XX E. ustanovil za opatrovníka Mesto E., so sídlom: K.
C. L. X, E., IČO: 00 316 181, ktoré je oprávnené a povinné ho zastupovať, spravovať všetky jeho bežné
záležitosti pri rozhodovaní o dôležitých životných otázkach v súvislosti s plánovaním a riadením jeho
života, ako aj vo všetkých majetkovoprávnych otázkach pri disponovaní s materiálnymi a finančnými
prostriedkami v styku so štátnymi úradmi, úradmi samosprávy, so zaisťovaním a starostlivosťou o jeho

zdravie, pričom všetky finančné a materiálne prostriedky je povinné používať v jeho záujme. Podľa
výroku III. v podstatných veciach potrebuje súhlas súdu. Výrokom IV. bola uložená opatrovníkovi
povinnosť predkladať príslušnému súdu správu o výkone funkcie opatrovníka vždy k 30.06. a k 31.12.
v každom kalendárnom roku a po skončení zastupovania, prípadne po ukončení jeho funkcie, predložiť
súdu záverečný účet zo správy majetku. Výrokom V. zmenil uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k.
7Ps/1/2019-15 zo dňa 27.02.2019 a výrokom VI. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na návrh navrhovateľa - ustanoveného opatrovníka
osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony A. B. o zmenu opatrovníka a jeho zdôvodnenie, na
písomnú odpoveď Mesta E. s vyjadreným nesúhlasom s ustanovením Mesta E. za opatrovníka osobe
obmedzenej spôsobilosti na právne úkony vedené na Okresnom súde Lučenec sp.zn. 5Ps/4/2024,

s návrhom, aby za opatrovníka bol ustanovený rodinný príslušník, jeho brat B. B., ktorý je bytom Mesto
M. (č.l. 14 spisu).3. Okresný súd uviedol rozsah vykonaného dokazovania a z neho zistený skutkový stav, ktorý právne
posúdil za aplikácie § 274 ods. 1 a 2, § 275, § 276, § 277 ods. 1 a 2 CMP v spojení s § 27 ods. 2 a

3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a 2, § 3 ods.1, § § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon č. 369/1990Zb“), § 1, § 2 ods. 1, § 8 ods. 12, § 55 ods. 1 zákona
č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 448/2008 Z.z“)
a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

4. Vo všeobecnosti okresný súd uviedol, že opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, má byť
predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba. V prípade, keď sa súdu nepodarí nájsť v okruhu
príbuzných, či iných vhodných subjektov osobu opatrovníka, súd ustanoví za opatrovníka orgán
miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom v zmysle § 27

ods. 3 Občianskeho zákonníka. Takzvaný verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom
svojich zamestnancov na základe uznesenia súdu a v súlade s vymedzením úloh podľa zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je
starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a obyvateľov v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona ako aj
zabezpečovanie poskytovania sociálnej služby obcou podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych

službách v znení neskorších predpisov. Na výkon funkcie takzvaného verejného opatrovníka osobe,
ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená, resp. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony môže byť
ustanovená obec (mesto, mestská časť), v ktorej má opatrovanec trvalý pobyt, alebo jej zariadenie,
ktoré má právnu subjektivitu a bolo zriadené na plnenie podobných úloh miestnej samosprávy, pričom
ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas.

5. Okresný súd poukázal na to, že predmetom konania je zmena súdom ustanoveného opatrovníka
pre pozbaveného spôsobilosti na právne úkony p. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorému bola ustanovená
za opatrovníka na základe uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 7Ps/1/2019-15 zo dňa 27.02.2019
p. F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá navrhuje zmenu opatrovníka z dôvodu, že od 01.03.2024 ukončuje

pracovný pomer v ZSS E., plánuje cestovať a venovať sa rodine. Počas konania okresný súd zistil, že
navrhovateľka je vážne chorá.

6. Z vykonaného dokazovania okresnému súdu vyplynulo, že neexistuje žiadny známy príbuzný, ktorý
by vyjadril súhlas s výkonom funkcie opatrovníka a súdu nebola známa žiadna ďalšia osoba z rodinného,

či blízkeho okolia na výkon funkcie opatrovníka, ako ani zariadenie sociálnych služieb. Opatrovanec má
hlásený trvalý pobyt na území mesta E. a toho času sa zdržuje v Zariadení sociálnych služieb E. N. E..

7. V rámci dokazovania okresný súd vyzval brata obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony B. B.,
nar. XX.XX.XXXX, požiadal Sociálnu poisťovňu, ÚPSVaR Prievidza a ORPZ Prievidza o správu ohľadne

brata B. B., kedy z písomnej odpovede sociálnej poisťovne zo dňa 05.04.2024 zistil, že nie je evidovaný
ako zamestnanec, ani ako SZČO, nie je a nebol poberateľom nemocenských dávok, adresu nemá
evidovanú, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti (v novembri 2022 uviedol kontaktnú adresu
E. XXX/XX, XXX XX M.), nie je a nebol poberateľom úrazových dávok, nie je a nebol poberateľom
dôchodku. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza mal okresný súd za preukázané,

že B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. M., nepoberá z úradu žiadne štátne sociálne dávky, ani sa
mu neposkytuje pomoc v hmotnej núdzi. Podľa dostupných informačných údajov má nahlásený trvalý
pobyt v M.. Z potvrdenia o trvalom pobyte G. M. zo dňa 16.04.2024 mal za preukázané, že B. B., nar.
XX.XX.XXXX v O., je prihlásený na trvalý pobyt na adrese: G. M. od 22.12.2014. Iné údaje o menovanom
nie sú známe a nie je im známa žiadna iná adresa jeho pobytu. Z písomnej odpovede syna B. B. G. B.,

nar. XX.XX.XXXX, vyplývalo, že sa s otcom nestretáva už vyše 10 rokov, vôbec nevie kde sa zdržiava.
Disponuje informáciou, že otec je bezdomovcom.

8. Následne okresný súd vyzval ďalších lustráciou zistených príbuzných osoby pozbavenej spôsobilosti
na právne úkony C. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, F. B., nar. XX.XX.XXXX, vrátane jeho

syna G. B., nar. XX.XX.XXXX, či by súhlasili s ustanovením za opatrovníka pozbavenému na právne
úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX. F. B. a G. B., napriek preukázanému doručeniu neodpovedali súdu na
výzvu. C. B. a C. B. nebola listinne doručená výzva z dôvodu, že si neprevzali zásielku v odbernej lehote.9. Okresný súd poukázal na to, že predpokladom na ustanovenie osoby za opatrovníka je súhlas tejto
osobysprevzatímfunkcieopatrovníka;vkonaníoustanoveníopatrovníkajeosobanavrhnutádofunkcie
opatrovníka účastníkom konania, ak sa nepodarilo nájsť vhodného občana - fyzickú osobu pre túto

funkciu, povinnosťou súdu je, aby ustanovil orgán miestnej správy (R 45/1986).

10. Okresný súd uviedol, že ustanovenie obce alebo mesta za opatrovníka má byť výnimočné, ak niet
žiadnej inej vhodnej osoby, ktorá by túto funkciu mohla riadne vykonávať. Platí, že ak je k dispozícii
vhodná blízka osoba, ktorá súhlasí s ustanovením do funkcie opatrovníka, pri ktorej nie je dôvodné

predpokladať, že by nikdy nevykonávala funkciu riadne, nemožno za opatrovníka ustanoviť obec
alebo mesto. Rozhodovacia prax uprednostňuje ustanovenie za opatrovníka tú obec/mesto, prípadne
jej zariadenie s právnou subjektivitou, v ktorej sa nachádza skutočné bydlisko osoby obmedzenej v
spôsobilosti.

11. Námietku, že súd by mohol ustanoviť za opatrovníka podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka

aj samosprávny kraj, teda Banskobystrický samosprávny kraj a prípadne jeho ďalšie zariadenia (mimo
zariadenia, v ktorom je opatrovanec umiestnený) okresný súd nezhodnotil v tomto prípade ako
dôvodnú. Vychádzal z toho, že ,,orgánom miestnej správy” je obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva
ako ,,organizačnú súčasť štátu”. Zároveň z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov zistil, že A. B.
má trvalý pobyt od 14.09.1993 v meste E., C. D. XXXX/XX v ZSS E., v ktorom sa nachádza skutočné

bydlisko osoby obmedzenej v spôsobilosti, teda trvalý pobyt opatrovanca nemá iba evidenčný charakter.
Teda je povinnosťou obce, v tomto konkrétnom prípade mesta E., postarať sa o svojho občana. Mesto E.
vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej
samosprávy. Mesto je nepochybne personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby
mohlo vykonávať funkciu opatrovníka pre osobu pozbavenú v spôsobilosti s prihliadnutím práve k tomu,

že táto má dlhodobo bydlisko v meste E. a reálne sa tam zdržiava. Za takýchto okolností si obec/mesto
môže plniť funkciu opatrovníka, nakoľko má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade
so záujmami opatrovanca. Obec je povinná starať sa o svojich občanov a v tomto konkrétnom prípade
je obec (mesto) kompetentným subjektom túto funkciu, v rozsahu súdom vymedzených povinností
vyjadrených vo výrokoch II. až IV. uznesenia, vykonávať.

12. Podľa okresného súdu neexistuje zákonná prekážka pre aplikáciu § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka na to, aby obec/mesto E. nemohlo byť ustanovené za opatrovníka pre osobu pozbavenú
spôsobilostinaprávneúkonyp.A.B.,nar.XX.XX.XXXX.Súhlasobce(mesta)vtomtoprípade,keďžeide
o ustanovenie opatrovníka hmotnoprávneho, tzv. verejného opatrovníka podľa § 27 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, sa nevyžaduje.

13. Okresný súd poukázal na ust. § 28 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého opatrovník je povinný
spravovať majetok opatrovníka (ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie
súdu) a v prípade potreby je opatrovník povinný zastupovať opatrovanca v konaní pred súdom, štátnymi

orgánmi, orgánmi samosprávy. So správou majetku je potom spojené predkladanie správy o výkone
opatrovníckej funkcie dvakrát ročne a po skončení opatrovania predloženie záverečného účtu o správe
majetku opatrovanca. Vymedzený rozsah opatrovníckych práv a povinností determinujúci charakter
funkcie opatrovníka, nemôže tak predstavovať pre orgán miestnej správy neprimerané zaťaženie, ktoré
by od neho nebolo možné spravodlivo požadovať.

14. Okresný súd zároveň zmenil uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 7Ps/1/2019-15 zo dňa
27.02.2019.

15. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na ich náhradu, ak nie je ustanovené inak.

16. Proti tomuto uzneseniu, a to výrokom II., III., IV. a V. podalo v zákonnej lehote odvolanie Mesto
E. (ďalej aj „odvolateľ“) prostredníctvom právneho zástupcu a návrhom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je aj predčasne vydané. Podľa odvolateľa okresný súd zisťoval okruh
príbuzných osoby pozbavenej spôsobilosti, ktorých sa mu podarilo aj zistiť, kde z okruhu žijúcich
príbuzných ohľadne brata osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, B. B., nebolo zistenémiesto jeho súčasného pobytu a ostatní príbuzní si buď výzvu súdu o tom, či chcú byť opatrovníkom
osobe pozbavenej spôsobilosti, prevzali, ale neodpovedali súdu (F. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar.
XX.XX.XXXX) alebo výzva im nebola doručená z dôvodu, že si ju adresát neprevzal v odbernej lehote.

V prípade príbuzných F. B., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
B., nar. XX.XX.XXXX však okresný súd nevynaložil všetko potrebné úsilie na zistenie ich stanoviska
k opatrovníctvu, pretože mal možnosť aj opakovane vyzvať rodinného príslušníka – príbuzného osoby
pozbavenejspôsobilostinaprávneúkony,resp.malmožnosťvyužiťajiný(opakovaný)spôsobdoručenia
výzvy na vyjadrenie k opatrovníctvu, a preto už len z týchto dôvodov je napadnuté uznesenie predčasné.

Podľa odvolateľa pri ustanovení Mesta E. za opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne
úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX súd prvej inštancie nesprávne vyložil obsah ust. § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka s ohľadom na pojmové vymedzenie „orgánu miestnej správy“, ktorým je okrem obce
i samosprávny kraj, v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 1 ods. 5 zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve
vyšších územných celkov. Dodal, že ustanovenie opatrovníka neznamená len autoritatívne súdne
určenie, ale predchádza mu skúmanie, ako opatrovník dokáže zabezpečiť každodenné potreby osoby

pozbavenej/obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Samosprávny kraj a hlavne jeho zariadenia
(mimo Zariadenia sociálnych služieb E., kde je p. A. B. umiestnený) s vlastnou právnou subjektivitou
- rozpočtové organizácie (Zariadenie sociálnych služieb HARMONIA, Zariadenie sociálnych služieb
P. a Zariadenie sociálnych služieb Q.) vedia tak po odbornej, ako aj personálnej stránke oveľa
lepšie zabezpečiť každodenné potreby osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony p. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, než mesto E., nakoľko zamestnanci iných zariadení na poskytovanie sociálnych služieb
v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, ktorých sa netýka hmotnoprávna diskvalifikácia v
zmysle aktuálne platného ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v aktuálnom znení, vedia operatívnejšie, účelnejšie a hospodárnejšie reagovať na potreby

A. B. pri nakladaní s jeho majetkom a úhradou bežných potrieb, ako aj riešiť ďalšie úkony súvisiace s
výkonom opatrovníctva. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadny príbuzný opatrovanca nie je
vhodnou osobou pre ustanovenie opatrovníka, tak zákonodarca nevylúčil z okruhu osôb opatrovníka
samosprávne kraje a prípadné ich ďalšie zariadenia zriaďovateľa, okrem zariadenia, v ktorom je
umiestnená osoba pozbavená/obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a jeho zamestnancov,

z ktorého dôvodu zariadenia Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré sa nachádzajú v meste
E. (Zariadenie sociálnych služieb O., Zariadenie sociálnych služieb P. a Zariadenie sociálnych služieb
Q.) spĺňajú kritéria v zmysle ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka (sú zariadeniami orgánu
miestnej správy a sú oprávnené vystupovať svojím menom) a zároveň majú vytvorené personálne,
administratívne aj ekonomické podmienky na to, aby mohli vykonávať funkciu opatrovníka lepšie,

ako mesto E.. Z uvedeného je možnosť ustanoviť jedno zo zariadení zriadených Banskobystrickým
samosprávnym krajom za opatrovníka pre osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony. Všetky
zariadenia sú nepochybne personálne, administratívne a ekonomicky zabezpečené tak, aby mohli
vykonávať funkciu opatrovníka. Zákonodarca nevylúčil z okruhu osôb opatrovníka samosprávne kraje
a prípadne ich ďalšie zariadenia zriaďovateľa, vylúčil jedine zariadenie, v ktorom je umiestnená osoba

pozbavená/obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a jeho zamestnancov a v nadväznosti na novelu
zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v platnom znení, ktorou sa prijalo aj v súčasnosti platné
znenie ust. § 8 ods. 12, nedošlo k nijakej zmene § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

17. Odvolateľ ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14CoP/28/2022

zo dňa 04.10.2022, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/20/2022 zo dňa 28.02.2022, keď
pri alternatívach verejného opatrovníka je potrebné vybrať opatrovníka z hľadiska teritoriálnej blízkosti,
a preto podľa odvolateľa najvhodnejším opatrovníkom je niektoré z iných zariadení Banskobystrického
samosprávneho kraja, ktoré sa nachádza v meste E., a to Zariadenie sociálnych služieb O., Zariadenie
sociálnych služieb P. a Zariadenie sociálnych služieb Q., ktoré spĺňajú kritériá v zmysle § 27 ods. 3

Občianskeho zákonníka a ktoré môžu byť ustanovené za verejných opatrovníkov aj bez ich súhlasu
a majú vytvorené personálne, administratívne, ekonomické podmienky, aby mohli vykonávať funkciu
opatrovníka lepšie ako mesto E., čo je v záujme opatrovaného, na čo musí súd pri ustanovení
opatrovníka prioritne prihliadať. Podľa odvolateľa sa okresný súd vôbec nezaoberal možnosťou
ustanoviť za opatrovníka osoby zamestnané v týchto iných zariadeniach po vyslovení ich súhlasu.

18. Okresný súd podaním zo dňa 23.01.2025 (č.l. 118 spisu) zaslal odvolanie na vyjadrenie odvolanej
opatrovníčke, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužila.19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou
oprávnenou posúdil v zmysle ust. § 65, § 66 CMP uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch

II., III., IV., V. a v závislom výroku VI. a dospel k záveru o ich vecnej správnosti, a preto uznesenie
okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

20. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie odvolateľa, a to Mesta E. proti výrokom II. až V. uznesenia okresného súdu. Podstatou
odvolania boli námietky, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj, že ide o rozhodnutie predčasné, pretože okresný súd
dostatočne nezisťoval stanovisko príbuzných p. A. B. k opatrovníctvu, nesprávne vyložil ust. § 27 ods.
3 Občianskeho zákonníka, pretože pokiaľ nebola zistená fyzická osoba, ktorá by vykonávala funkciu
opatrovníka osobe pozbavenej v spôsobilosti na právne úkony, tak za verejného opatrovníka aj bez jeho

súhlasu malo byť ustanovené iné zariadenie samosprávneho kraja, nachádzajúce sa v meste E., resp.
osoba zamestnaná v týchto iných zariadeniach (po vyslovení súhlasu), ak majú vytvorené personálne,
administratívne, ekonomické podmienky na to, aby mohli vykonávať funkciu opatrovníka lepšie ako
Mesto E.. Odvolateľ poukázal na ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z., v zmysle ktorého z postavenia
verejnéhoopatrovníkajevylúčenéibazariadenie,vktoromjeumiestnenáosobapozbavená/obmedzená

v spôsobilosti na právne úkony a jeho zamestnanci.

21. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žiaden z odvolateľom uvádzaných dôvodov
nebol naplnený. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch II. až V. považuje
za vecne správne s tým, že vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie predstavovalo dostatočný

podklad pre rozhodnutie o ustanovení opatrovníka.

22. Podľa ust. § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého
súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony
súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť

príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojim
menom (§ 18 ods. 1).

23. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len ,,zákon č. 369/1990

Zb.”), obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,
ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a vlastnými príjmami.

24. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je

starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri výkone samosprávy
možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce
trvalý pobyt.

26. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. p) zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä plní úlohy
na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, 6a).

27. Podľa ust. § 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 448/2008 Z.z.”) tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb,
financovanie sociálnych služieb a kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb.

28. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. sociálna služba je odborná činnosť, obslužná

činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na a/ prevenciu vzniku
nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej
sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b/ zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti
fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, c/ zabezpečenienevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby, d/ riešenie
krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny, e/ prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby
a rodiny, f/ zabezpečenie starostlivosti o dieťa z dôvodu situácie v rodine, ktorá vyžaduje pomoc pri

starostlivosti o dieťa.

29. Podľa ust. § 8 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovateľ sociálnej služby alebo zamestnanec
poskytovateľa sociálnej služby nemôže byť ustanovený za opatrovníka 15) prijímateľa sociálnej služby
v zariadení, v ktorom prijímateľovi sociálnej služby poskytuje sociálnu službu. Obmedzenie podľa prvej

vety neplatí, ak štatutárny orgán poskytovateľa sociálnej služby alebo zamestnanec poskytovateľa
sociálnej služby je blízka osoba 16a) prijímateľa sociálnej služby.

30. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností
je sociálna služba poskytovaná opatrovníkovi, fyzickej osobe, ktorá má záujem vykonávať funkciu
opatrovníka a fyzickej osobe, ktorá si sama nedokáže uplatňovať a chrániť práva a právom chránené

záujmy.

31. Odvolací súd uvádza, že opatrovníctvo je inštitút, ktorý slúži na ochranu určitých skupín subjektov,
resp. ich záujmov. Výkon opatrovníctva je viazaný na určitý účel a tam, kde plní právno-ochrannú
funkciu, pričom predpoklady a dôvody pre jeho ustanovenie vyplývajú z hmotného práva, je táto funkcia

označovaná ako hmotnoprávny opatrovník, ktorý vo všeobecnej rovine plní funkciu ochrany subjektov
v hmotnoprávnych vzťahoch. Zastúpenie fyzických osôb, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony (§ 26,
§ 27 Občianskeho zákonníka), je obligatórne. Subjekt opatrovníka nemusí byť výlučne fyzická osoba.
Z vyššie citovaného ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva preferencia určitých subjektov a
ich ustanovenie do tejto funkcie. Ide predovšetkým o príbuzných fyzickej osoby a ak ich niet, tak inej

vhodnej osoby. Pre naplnenie inštitútu opatrovníctva zo strany fyzickej osoby je potrebné, aby opatrovník
s výkonom tejto funkcie súhlasil.

32. Krajský súd zvýrazňuje, že subsidiárne zákon počíta i s možnosťou ustanovenia tzv. verejného
opatrovníka, a to v prípade, keď sa súdu nepodarí nájsť v okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov

žiadnu fyzickú osobu, ktorá by mohla vykonávať funkciu opatrovníka. Takzvaný verejný opatrovník
vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov na základe uznesenia súdu a v súlade s
vymedzením úloh podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého základnou úlohou
obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a obyvateľov v zmysle
§ 1 ods. 2 tohto zákona ako aj zabezpečovanie poskytovania sociálnej služby obcou podľa zákona

č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov. Na výkon funkcie takzvaného
verejného opatrovníka osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu pozbavená, resp. obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony môže byť ustanovená obec (mesto, mestská časť), v ktorej má opatrovanec trvalý
pobyt, alebo jej zariadenie, ktoré má právnu subjektivitu a bolo zriadené na plnenie podobných úloh
miestnej samosprávy, pričom ustanovenie verejného opatrovníka nie je viazané na jeho súhlas.

33. Odvolací dôvod mesta E., že okresný súd dostatočne nezisťoval stanovisko príbuzných, a to F. B.,
G. B., C. B., C. B., k opatrovníctvu p. A. B., krajský súd nepovažuje za dôvodný. Ak totiž okresný súd
tieto príbuzné osoby zistil a následne ich jednotlivo vyzval (výzva na č.l. 60 spisu) na vyjadrenie sa, či
by súhlasili s ustanovením za opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony : A. B., nar.

XX.XX.XXXX, pričom napriek doručenej výzve F. B. dňa 05.06.2024, G. B. dňa 13.06.2024 (doručenky
na č.l. 61,62 spisu) a C. B. a C. B. fikciou doručenia v zmysle § 112 CSP (informácia o doručovaní č.l.
63, 64 spisu), na ktorú žiadnym z adresátov reagované nebolo, tak nebolo možné konštatovať, že by
snaha okresného súdu nebola dostatočná. Okresný súd postupoval v súlade s § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, teda preferoval najskôr príbuzné osoby, z ktorých nereagovania na výzvu okresného súdu

možno vyvodiť, že o výkon funkcie opatrovníka nejavia záujem. V tejto súvislosti sa žiada zvýrazniť,
že v záujme opatrovanca predovšetkým je, aby sa výkon funkcie opatrovníctva uskutočňoval riadne,
zodpovedne a svedomito, a preto postoj týchto fyzických osôb už len k výzve okresného súdu (z ich
strany žiadna reakcia) možno hodnotiť aj so záverom, že sa nejavia ako osoby vhodné na výkon funkcie
opatrovníka pre p. A. B.. Okresný súd tak dospel k správnemu záveru, že neexistuje žiadny známy

príbuzný ani iná fyzická osoba, ktorá by za udelenia súhlasu s výkonom funkcie opatrovníka mohla
takúto funkciu vykonávať.34. Po vykonanom dokazovaní a za stavu zistenia, že u osoby pozbavenej spôsobilosti na právne
úkony nie je príbuzná fyzická osoba a ani iná fyzická osoba, ktorá by s funkciou opatrovníka súhlasila
a vedela ju vykonávať, za správnej aplikácie ust. § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka ustanovil

za opatrovníka Mesto E.. Rozhodovacia prax uprednostňuje ustanovenie za opatrovníka tú obec/
mesto, prípadne jej zariadenie s právnou subjektivitou, v ktorej sa nachádza skutočné bydlisko osoby
obmedzenej v spôsobilosti.

35. Odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ust. § 27 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, pretože v zmysle tohto ustanovenia môže byť za verejného opatrovníka ustanovený aj
samosprávny kraj, teda Banskobystrický samosprávny kraj, prípadne jeho ďalšie zariadenia (mimo
zariadenia, v ktorom je opatrovanec umiestnený), odvolací súd nezhodnotil v tomto prípade ako
dôvodnú. Vychádzal z toho, že ,,orgánom miestnej správy“ je obec, ktorá opatrovnícku funkciu vykonáva
ako ,,organizačnú súčasť štátu“. Zároveň z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov odvolací súd
zistil, že od 14.9.1993 (obálka na č.l. 6, ... spisu) má pán A. B. trvalý pobyt v meste E. a Zariadenie

sociálnych služieb E., v ktorom sa nachádza skutočné bydlisko osoby obmedzenej v spôsobilosti, má
sídlo v E., teda trvalý pobyt opatrovanca nemá iba evidenčný charakter. Bol preto správny postup
okresného súdu, ktorý pri voľbe tzv. verejného opatrovníka a pri aplikácii § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ustanovil za opatrovníka obec (mesto), ktorá má zákonnú povinnosť starať sa o svojich
občanov vyplývajúcu jej z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.. Teda je povinnosťou obce, v

tomto prípade mesta E., postarať sa o svojho občana. Mesto E. vykonáva svoju funkciu prostredníctvom
svojich zamestnancov a v súlade s vymedzením úloh miestnej samosprávy. Mesto je nepochybne
personálne, administratívne aj ekonomicky zabezpečené tak, aby mohlo vykonávať funkciu opatrovníka
pre osobu obmedzenú v spôsobilosti s prihliadnutím práve k tomu, že táto má dlhodobo bydlisko v
meste E. a reálne sa tam zdržiava. Za takýchto okolností si obec/mesto môže plniť funkciu opatrovníka,

nakoľko má reálnu možnosť kontaktu s opatrovancom, čo je v súlade so záujmami opatrovanca. Obec
je povinná starať sa o svojich občanov a v tomto konkrétnom prípade je obec (mesto) kompetentným
subjektom túto funkciu, v rozsahu súdom vymedzených povinností vyjadrených vo výrokoch III., IV. a V.
napadnutého uznesenia, vykonávať.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje zákonná prekážka pre aplikáciu § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka na to, aby obec/mesto E. nemohlo byť ustanovené za opatrovníka pre osobu obmedzenú
v spôsobilosti na právne úkony pánovi A. B.. Súhlas obce (mesta) v tomto prípade, keďže ide o
ustanovenie opatrovníka hmotnoprávneho tzv. verejného opatrovníka podľa § 27 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, sa nevyžaduje.

37. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu v konaní o zmene opatrovníka podľa výroku II. považuje za
vecne správne rozhodnutie v spojení s výrokmi III., IV.,V. a závislým výrokom VI., a preto bolo v týchto
výrokoch potvrdené za použitia ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

38. Vzhľadom aj k princípu právnej istoty, t.j. aby sa na určitú právne relevantnú otázku za stavu
rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď, krajský súd poukazuje aj na svoje rozhodnutia sp.zn.
13CoPs/7/2024, sp.zn. 13CoPs/8/2024, sp. zn. 13CoPs/9/2024, v ktorom bol vyhodnocovaný odvolací
argument nesprávneho výkladu ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri ustanovení za opatrovníka
obec/mesto a rozhodnutie sp.zn. 12CoPs/9/2023.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody
postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania v zmysle § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.