Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202526
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522202526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore
žalobcu A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - B.,
F. G. XX, štátny občan SR, právne zastúpený URBAN & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto, Červeňova 15,
IČO: 47 244 895, proti žalovanej H. I., J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. K., G. J. XXX/X, štátny občan
SR, zastúpenej zástupcom:
D. I. K., bytom F., G. XXX/XX, o zaplatenie 3.000,- eur

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. NM-4C/40/2022-101 zo dňa 6. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a IV.
p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.000,- eur zastavil, vo
výroku II. zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo

sumy 300,- eur od 16.08.2022 do 19.01.2024, vo výške 6,25 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.09.2022
do 19.01.2024, vo výške 6,25 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.10.2022 do 19.01.2024, vo výške 7,00
% ročne zo sumy 300,- eur od 16.11.2022 do 19.01.2024, vo výške 7,00 % ročne zo sumy 300,- eur od
16.12.2022 do 19.01.2024, vo výške 7,50 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.01.2023 do 19.01.2024, vo
výške 8,00 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.02.2023 do 19.01.2024, vo výške 8,00 % ročne zo sumy
300,- eur od 16.03.2023 do 19.01.2024, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.04.2023 do
19.01.2024 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.05.2023 do 19.01.2024, a to všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV.
zaviazal žalovanú k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

2. Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.04.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 3.000,- eur
spolu s úrokom vo výške 10 % ročne od 16.08.2022 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 0,5 % denne od 16.08.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dôvodil tým,
že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 06.07.2022 Zmluvu

o pôžičke, predmetom ktorej bolo bezodplatné poskytnutie pôžičky vo výške 3.000,- eur. Žalovaná sa
zaviazala takto poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 250,-
eur, pričom jednotlivé splátky boli splatné vždy k 15. dňu
v mesiaci počnúc 15.08.2022 a končiac 15.07.2023, a to na bankový účetč. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa zmluvy neuhradením čo i len časti jednej splátky riadne a
včas, mala sa stať splatnou celá neuhradená časť dlhu. Žalovaná sa rovnako zaviazala zaplatiť spolu s
dlžnou sumou aj úroky z omeškania vo výške 0,5% za každý deň omeškania

z dlžnej sumy až do zaplatenia a úrok vo výške 10 % ročne až do zaplatenia. Žalovaná neuhradila dňa
15.08.2022 prvú splátku, čím sa podľa zmluvy o pôžičke stal splatným celý dlh aj s príslušenstvom. Na
preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil kópiu Zmluvy o pôžičke zo dňa 06.07.2022, výpis z účtu
č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 06.07.2022.

3. Podaním zo dňa 03.10.2022 a dňa 11.11.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti
úroku z omeškania. Nakoľko k tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred doručením žaloby
žalovanej, súd o zvyšku nároku konal bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (§ 145 ods.
3 CSP).

4. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že žalobca ju oslovil prostredníctvom siete

Facebook v prvej polovici roka 2022, pričom mal záujem o vzťah s ňou. Keď žalobcovi uviedla, že nie
je pre neho vhodný typ ženy vzhľadom na jej zdravotný stav
a ekonomickú situáciu, žalobca jej ponúkol pomoc. Je pravdou, že si od žalobcu požičala sumu 3.000,-
eur, avšak žalobca jej túto pôžičku prezentoval ako bezodplatnú a splatnú 15.07.2023. Ona sama
žiadnou zmluvou o pôžičke nedisponuje a nie je si vedomá, že by zmluvu predloženú žalobcom

podpisovala. Peniaze potrebovala na svoju liečbu. Žalovaná uviedla, že je nemajetná a trpí závažnou
poruchou osobnosti. Má diagnostikovaných viacero porúch spojených
s vnímaním reality a súčasne so schizofrénnymi stavmi (poruchu s bludmi, schizofrénnu poruchu,
epizodu ťažkej depresie, sociálnu fóbiu, fóbickú úzkostnú poruchu, poruchu štítnej žľazy, priestorovú a
obrazovú derealizáciu, závislosť na liekoch stilnox, lexaurin). Na svoje ochorenia užíva viacero liekov.

Po poskytnutí pôžičky niekoľkokrát odmietla návrhy žalobcu smerujúce k intímnemu vzťahu, pričom
následne sa jej žalobca začal vyhrážať, že je advokát
a podá na ňu žalobu a zoberie jej všetok majetok, dokonca aj ten, čo má zdediť, teda majetok jej
rodičov, ktorí sú dôchodcovia a diabetici. Uviedol, že on je advokát a ona je hlúpa, preto dosiahne
svojho. Žalovaná uviedla, že jej mesačný invalidný príjem je 893 eur, nedisponuje žiadnym hnuteľným

ani nehnuteľným majetkom, je slobodná a bezdetná. V domácnosti má
10ročnéhopsa.Žijevpodnájme,kdemánáklady415eurmesačne,nákladynastravu300eurmesačne,
náklady na liečbu 450 eur mesačne, náklady na psa 30 eur mesačne. Vo vzťahu
k uplatneným trovám konania uviedla, že žalobca je advokát, teda je schopný skoncipovať žalobu aj
sám, teda ním uplatnené trovy nemožno považovať za účelné, ale iba účelovo vedúce k umelému

navyšovaniu nákladov súdneho konania na úkor žalovanej. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná
predložila kópiu lekárskej správy a výpis z internetovej komunikácie. Žalovaná označila svoj podpis na
žalobcom predloženej Zmluve o pôžičke zo dňa 06.07.2022 za falzifikát, ktorý nie je jej podpisom. V
uvedenej zmluve sa navyše uvádza, že bola popísaná v K. M. K., hoci žalovaná sa trvale zdržiava v K.
L. K.. Ťažko si možno predstaviť racionálny dôvod, aby išla podpisovať uvedenú zmluvu do K. M. K..

5. Žalobca poprel, že pôžička mala byť bezodplatná a splatná dňa 15.07.2023. Poprel aj to, že
by žalovaná predloženú zmluvu o pôžičke nepodpisovala. Uviedol, že žalovaná Zmluvu o pôžičke
podpísala dňa 06.07.2022. K námietke týkajúcej sa účelnosti právneho zastúpenia žalobcu, ktorý je sám
advokátom,poukázalnauznesenieNSSRsp.zn.3MCdo30/2012zodňa17.10.2013,zktoréhovyplýva,

že aj advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej
činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, má právo dať sa v konaní zastúpiť zástupcom (advokátom),
ktorého si zvolí.

6. Dňa 23.01.2024 žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 3.000 eur z dôvodu úhrady tejto časti

pohľadávky žalovanou dňa 19.01.2024, čo preukázal výpisom z účtu v banke. Súd prvej inštancie preto
výrokom I. rozhodol o zastavení konania v tejto časti s poukazom na § 145 ods. 2 CSP.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný stav veci:
Žalobca dňa 06.07.2022 žalovanej poskytol pôžičku vo výške 3.000 eur, a to bezhotovostným prevodom

z bankového účtu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet
č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Prevod finančných prostriedkov bol uskutočnený
s poznámkou: „pôžička splatnosť 10 mesačných splátok od 15.08.2022 do 15.08.2023 pre H. I.“. Zmluva
o pôžičke zo dňa 06.07.2022, ktorá je opatrená podpisom dlžníka aj veriteľa, pričom žalovaná ju označilaza falzifikát, mala byť žalovanou ako dlžníčkou podpísaná dňa 06.07.2022 v K. M. K.. Žalobca ako veriteľ
túto zmluvu podpísal tiež dňa 06.07.2022, avšak vo I., ktoré sa nachádzajú v N.. Napriek tomu sa v
článku II. bod. 1 Zmluvy o pôžičke uvádza, že: „...za podpis veriteľa na tejto zmluve sa považuje bankový

prevod požičanej sumy zaslaný Veriteľom na bankový účet dlžníka, a to účet č. F..“ Predmetom tejto
zmluvy je bezodplatné poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 3.000 eur s tým, že pôžička bude vrátená
v 12 mesačných splátkach po 250 eur splatných dňa 15.08.2022, 15.09.2022, 15.10.2022, 15.11.2022,
15.01.2023, 15.02.2013, 15.03.2023, 15.04.2023, 15.05.2023, 15.06.2023 a 15.07.2023, a to prevodom
na bankový účet veriteľa. V čl. II. bod 3 zmluvy sa uvádza, že nesplatením čo i len jednej mesačnej

splátky riadne a včas, teda v termíne a vo výške dohodnutej v čl. III. bod. 2 zmluvy, sa splatnou stane
celá neuhradená časť požičanej sumy a od toho okamihu je dlžník v omeškaní s úhradou celej časti
požičanej sumy, z ktorej je odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa stala splatnou celá neuhradená časť
požičanej sumy, je dlžník povinný platiť veriteľovi tak úroky z omeškania uvedené v čl. IV. bod 1 tejto
zmluvy (t.j. 0,5% denne), ako aj úroky uvedené v čl. IV. bod 2 tejto zmluvy (t.j. 10 % p.a.). Žalovaná
od počiatku popierala, že žalobcom predloženú Zmluvu o pôžičke podpísala, resp. uzatvorila. Súd prvej

inštancie skonštatoval, že podpis žalovanej na tejto zmluve sa značne odlišuje od podpisov žalovanej
na podanom odpore, na udelenom plnomocenstve alebo na predloženej kópii občianskeho preukazu
žalovanej.

8. Z výpisu z bankového účtu žalobcu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vyplýva, že dňa 19.01.2024

bola na tento účet pripísaná úhrada vo výške 3.000,- eur, ktorá bola odoslaná
z účtu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s označením I. J.. V detaile transakcie je uvedený text:
„ Vrat. istiny 3000 EUR, neuznanie nároku 4C/40/2022“.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ustanovenia § 657, §

658, § 565, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. a dospel
k nasledovným záverom:
V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca žalovanej dňa 06.07.2022 poskytol pôžičku vo výške
3.000eur,atobankovýmprevodomvrámcijednejbanky.Uvedenéprostriedkyboližalovanejpoukázané
s poznámkou, že ide o pôžičku so splatnosťou v 10 mesačných splátkach od 15.08.2022 do 15.07.2023.

Poskytnutie tejto pôžičky žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nerozporovala. Tvrdila však, že malo
ísť o bezodplatné požičanie finančných prostriedkov, na ktorom sa so žalobcom dohodli v rámci inej,
osobnej, komunikácie prebiehajúcej medzi stranami sporu na sociálnej sieti O.. Žalobca opieral svoj
nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 10% p.a. a úroku z omeškania 5 % p.a. z celej sumy
pôžičky 3.000,- eur od 16.08.2022 do zaplatenia o predloženú Zmluvu o pôžičke zo dňa 06.07.2022.

Podľa tejto zmluvy malo v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky pôžičky automaticky
dôjsť k predčasnému zosplatneniu celého dlhu. Zároveň malo započať úročenie poskytnutej pôžičky
zmluvným úrokom vo výške 10% ročne a zároveň aj úrokom z omeškania vo výške 0,5% denne. Táto
zmluva bola súdu predložená len v kópii. Žalobca bol súdom márne vyzvaný na predloženie jej originálu,
nakoľko žalovaná od počiatku popierala, že takúto zmluvu so žalobcom niekedy vôbec uzatvorila,

pričom aj z laického pohľadu sa údajný podpis žalovanej na tejto zmluve príliš nepodobal jej podpisom
nachádzajúcim sa v súdnom spise.
Z uvedeného dôvodu sa tieto tvrdenia žalovanej súdu nejavili ako zjavne účelové alebo nepravdivé.
Bez ohľadu na tvrdenia žalovanej, súd aj tak predloženú zmluvu o pôžičke vyhodnotil ako výrazne
nevierohodný dôkaz. V rade prvom z obsahu zmluvy nie je zrejmé, kedy a kde v skutočnosti táto zmluva

mala byť stranami sporu podpísaná. Žalovaná ju mala podpísať dňa 06.07.2022 v K. M. K. (kde nežije)
a žalobca ako veriteľ ju mal podpísať v rovnaký deň vo I. nachádzajúcich sa v N.. Žalobca súdu žiadnym
spôsobom neozrejmil, akým spôsobom došlo k uzatvoreniu tejto zmluvy v jeden deň na dvoch výrazne
vzdialených miestach, pričom zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. II bod. 1 zmluvy, kde sa uvádza, že
za podpis veriteľa na tejto zmluve sa považuje bankový prevod požičanej sumy zaslaný veriteľom na

bankový účet dlžníka, vyznieva v kontexte s podpisom veriteľa ako nonsens. Okrem toho, predložená
zmluva o pôžičke upravovala splácanie poskytnutej pôžičky formou 12 mesačných splátok á 250,- eur od
15.08.2022 do 15.07.2023, pričom z popisu bankovej transakcie, ktorou bola pôžička reálne poskytnutá
vyplývala požiadavka na splatenie len 10-timi mesačnými splátkami od 15.08.2022 do 15.07.2023. Z
uvedenýchdôvodovsúddospelkzáveru,žesúdupredloženákópiaZmluvyopôžičkezodňa06.07.2022

je ako dôkaz úplne nevierohodná. V dôsledku toho žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadne
existencie dohody medzi stranami sporu o jeho práve požadovať od žalovanej dlžníčky predčasné
splatenie celého dlhu pre nezaplatenie jednotlivej splátky (§ 565 OZ), ako ani ohľadne existencie dohody
strán sporu o zmluvnom úroku z predmetnej pôžičky vo výške10 % ročne. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti výrokom III. zamietol. Zmluva
o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý vzniká až v momente poskytnutia predmetu pôžičky dlžníkovi.
Žalobca dňa 06.07.2022 reálne poskytol žalovanej pôžičku vo výške 3.000,- eur,

a to bezhotovostným prevodom a v popise tejto bankovej transakcie stanovil splatnosť
10 mesačnými splátkami od 15.08.2022 do 15.07.2023. Súd preto v záujme spravodlivého usporiadania
pomerov medzi stranami sporu dospel k záveru, že bolo povinnosťou žalovanej poskytnutú pôžičku
vrátiť veriteľovi formou rovnomerných, pravidelných 10-tich mesačných splátok á 300,- eur zročných
k 15. dňu v mesiaci, a to počínajúc dňom 15.08.2022. Hoci žalovaná musela z bankového výpisu

vedieť o tom, že žalobca jej pri poukázaní pôžičky stanovil určitý spôsob splácania dlhu a predovšetkým
určitú lehotu splatnosti, žalovaná pôžičku žalobcovi vôbec žiadnym spôsobom nesplácala. Tým sa
podľa presvedčenia súdu dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to dňom nasledujúcim po
splatnosti každej jednotlivej splátky. V dôsledku toho vznikol veriteľovi nárok požadovať od žalovanej
úrok z omeškania vo výške stanovenej predpismi občianskeho práva, a to odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivej mesačnej splátky až do zaplatenia celého dlhu, t.j. do 19.01.2024. Súd preto priznal

žalobcovi z každej jednotlivej splátky úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5%-uálnych bodov vyššej, než bola základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s jednotlivými splátkami,
t.j. tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že žalovaná zaplatila celú istinu žalovanej pohľadávky
v priebehu tohto konania, procesne tým zavinila zastavenie konania, následkom čoho súd postupoval
podľa § 256 ods. 1 CSP a priznal v celom rozsahu náhradu trov konania protistrane. Po zastavení
konania v tejto časti zostalo predmetom konania len samostatne nevyčíslené príslušenstvo, preto

prípadný úspech alebo neúspech strany sporu
v tejto časti nie je z pohľadu rozhodovania o trovách konania právne významný. O výške trov konania
rozhodnetunajšísúdpoprávoplatnomskončeníkonaniasamostatnýmuznesením(262ods.2CSP). Pri
rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nezistil relevantné dôvody, pre ktoré by bolo možné
postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Hoci žalovaná tvrdila, že na

jej strane existuje nepriaznivá finančná situácia, ktorá je podmienená jej zlým psychickým a zdravotným
stavom, nedostatočnými príjmami
a vysokými životnými nákladmi, súd dospel k záveru, že tieto tvrdenia súdu žalovaná relevantne
nepreukázala. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd totiž zistil, že žalovaná je dlhodobo a riadne
zamestnaná, pričom za posledné 2 roky dosahuje konštantný príjem vo výške mierne pod úrovňou

priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR, nebýva dlhodobejšie práceneschopná a nemá ani
priznaný invalidný dôchodok. Rovnako sa súd nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalovanej ohľadne
toho, že žalobca ako advokát sa v takejto jednoduchej veci nemal nechať právne zastúpiť. Žalobca mal
v tomto konaní ako strana sporu rovnaké práva a povinnosti ako žalovaná a preto bolo výlučne na jeho
rozhodnutí, či sa nechá v tomto konaní právne zastúpiť alebo nie, pričom tento záver má oporu aj v

rozhodovacej činnosti vyšších súdov.

11. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a to proti výroku III. a v rozsahu ostatných výrokov považuje
rozsudok za správny a zákonný. Výrok III. rozsudku je podľa žalobcu nesprávny, nedôvodný, arbitrárny
a nezákonný. Žalobca v odvolaní poukazoval na svoju skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu

prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj argumentáciu obsiahnutú v odvolaní.
Odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Žalobca
nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie v posúdení zmluvy o pôžičke ako celku a na toto právne
posúdenie neskôr prijatý záver o tom, že vo zvyšku žaloby došlo k jej zamietnutiu, a teda nesprávnemu
vecno

– právnemu posúdeniu uplatneného príslušenstva najmä v rozsahu zmluvne dohodnutého úroku vo
výške 10% p.a. Konajúci súd spochybnil ako riadny dôkaz predloženú zmluvu, nakoľko tá mala
obsahovať podpis zjavne iný ako podpis bežný žalovanej, ako aj z dôvodu, že miesto podpisu
nekorešpondovalo s trvalým pobytom žalovanej. Žalobca navrhol svoj výsluch ako sporovej strany
a znalecké dokazovanie pravosti podpisu žalovanej na zmluve o pôžičke zo dňa 6.7.2022. Uvedené

vykonané nebolo, rovnako súd k uvedeným návrhom na vykonanie dokazovania, postoj nezaujal,
čím došlo k procesnému pochybeniu zo strany konajúcemu súdu. Žalobca má za to, že práve jeho
výsluchom, nikdy nedošlo k vysvetleniu skutočností, ktoré zakladajú pochybnosti prvoinštančného súdu,
ako aj navrhnuté dokazovanie vo vzťahuk legalite podpisu žalovanej. Spochybniť podpis je možné iba odborným znaleckým posudkom, a to
výlučne znalcom z odboru grafológie, ktorý do konania nebol zabezpečený, a to aj napriek návrhu
žalobcu. Žalobca ako advokát nemá povinnosť si ako fyzická osoba overovať podpis žalovanej. Žalobca

ďalej poukázal na zákonné znenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Asan/3/2016, na čl. 1:301 PECL, čl. 1.11 PICC Unidroit, ďalej poukázal na Perna test,
ktorého aplikáciou sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 1TdoV/5/2021 a 1TdoV/4/2018
aÚstavnýsúdSRvoveciI.ÚS177/2021akoajďalšierozhodnutiavovzťahuknevykonaniunavrhnutého
dôkazu. Žalobca uviedol, že vykonaním navrhovaného dokazovania by boli odstránené rozpory, ktoré sú

podkladom súdneho rozhodnutia, a na základe ktorých sa jedná o rozhodnutie predčasné a nezákonné,
ako aj ústavne nonkonformné, porušujúce základne práva a slobody žalobcu. Z uvedeného právneho
posúdenia následne konajúci súd nesprávne vyhodnotil nároky žalobcu v zmysle uzatvorenej zmluvy,
a teda v zmysle nárokov na ročné úroky vo výške 10% p.a. zo sumy 3.000,- eur od 16.08.2022 do
úplného zaplatenia, a teda do dňa 19.01.2024. Samotné príslušenstvo v zmysle žaloby predstavovalo
úroky z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania z dlžnej požičanej sumy až do dňa úplného

zaplatenia celej požičanej sumy, ako aj ročné úroky vo výške 10% p.a. až do úplného zaplatenia celej
požičanej sumy. V čl. II. bod 3 Zmluvy o pôžičke sa uvádza, že nesplatením čo i len jednej mesačnej
splátky riadne a včas, teda v termíne a vo výške dohodnutej v čl. III. bod. 2 zmluvy, sa splatnou stane
celá neuhradená časť požičanej sumy
a od toho okamihu je dlžník v omeškaní s úhradou celej časti požičanej sumy, z ktorej je odo dňa

nasledujúceho po dni, kedy sa stala splatnou celá neuhradená časť požičanej sumy, je dlžník povinný
platiť veriteľovi tak úroky z omeškania uvedené v čl. IV. bod 1 tejto zmluvy (t.j. 0,5% denne), ako aj úroky
uvedené v čl. IV. bod 2 tejto zmluvy (t.j. 10 % p.a.). Žalobca z dôvodu právnej opatrnosti poukazuje,
že ním zmluvne dohodnutý ročný úrok nie je v rozpore s dobrými mravmi, ako uvedené nebolo ani
žalovanou napadnuté. Z právnej opatrnosti sa poukazuje, že zmluvný a úrok z omeškania sú iné právne

inštitúty a preto môžu byť dohodnuté v zmluve popri sebe. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym zisteniam, nakoľko
v zmluve dohodnutý úrok vo výške 10% p.a. je platný, pričom absentuje v tomto rozsahu zo strany súdu
preskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko nie je zrejmé, pre aké dôvody konajúci súd vyhodnotil zmluvu
ako úplne nevierohodnú. Žalobca trvá na tom, aby odvolací súd vyložil zákonný úrok z omeškania zo

zmluvy, nakoľko predložená zmluva nebola spochybnená zákonných spôsobom, ktorý by mal vplyv na
jej platnosť. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 325/2009 zo dňa 30. júna
2010 a uznesenie
sp. zn. 3 Obo 61/2009 zo dňa 25.11.2010. Podľa žalobcu Okresný súd Trenčín rozhodol nesprávne,
pričom svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku III. nedostatočne odôvodnil,

v dôsledku čoho táto skutočnosť zakladá vadu arbitrárnosti, vadu nepreskúmateľnosti, vadu
nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, a tým aj vadu nezákonnosti rozsudku v rozsahu výroku III., ktorý
nezodpovedá na všetky relevantné odpovede pre preskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca navrhol,
aby Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, rozhodol na základe odvolania žalobcu tak, že
výrok III. napadnutého rozsudku zruší a v zrušenom rozsahu vráti súdu prvej inštancie na nové

konanie a rozhodnutie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%, eventuálne ak odvolací súd bude mať za to, že nie sú splnené podmienky na zrušenie
rozhodnutia v rozsahu výroku III., výrok III. rozhodnutia Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.02.2024, č.k.
NM-4C/40/2022 zmení tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 10 % ročne
zo sumy 3.000,- eur od 16.08.2022 do zaplatenia (19.01.2024), a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia a prizná žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vrátane
nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to v rozsahu 100%, o ktorých výške
bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyššieho
súdneho úradníka.

12. Proti výroku IV. napadnutého rozsudku podala žalovaná odvolanie s odôvodnením, že aj napriek
tomu že nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k úroku z omeškania, výrok súdu vo výrokovej časti
rozsudku I., II., a III., rešpektuje a nenamieta ho. Čiastku úrokov
z omeškania stanovenej vo výroku č. II. žalovaná korektne uhradila už pred právoplatnosťou rozsudku.
Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. apríla 2014

sp. zn. 2SŽÍ/6/2014. Zopakovala tvrdenia uvádzané v prvoinštančnom konaní vo vzťahu k veci samej.
Žalobca predložil súdu fingovanú zmluvu o pôžičke, ktorej z legitímnych dôvodov ani prvoinštančný súd
podôslednomvyhodnoteníobsahutohtodôkazuneuveril.Podľatejtofalošnejzmluvyžalobcauplatňoval
voči žalovanej zmluvnú pokutu 182.5% p.a., úrokz omeškania vo výške 10 p.a., a náhradu nákladov súdneho konania. Až pod autoritou súdu sa žalobca
napokon rozhodol upustiť od nezákonne nadnesených nárokov na zmluvnú pokutu
a úrok z omeškania, pričom originál oprávnene pochybnosti vzbudzujúcej zmluvy ani napriek výzve

súdu odmietol predložiť a odmietol popísať podrobnosti údajného uzatvárania tejto zmluvy. Pri náhrade
nákladov súdneho konania je potrebné reflektovať otázku či zo strany žalobu išlo o zneužitie práva na
zastúpenie advokátom. Vo veci náhrady nákladov súdneho konania, ktoré žalobca vzniesol vo vzťahu
k žalovanej existujú významné pochybnosti o ich korektnosti. Aj keď tieto pochybností boli zo strany
žalovanej namietané, neboli

v prvostupňovom konaní hodnotené. Pokiaľ sa jedná o trovy konania za podanie návrhu na vydanie
platobného rozkazu, tak pri tomto úkone bol žalobca zastúpený advokátom
A. P. F., advokátom so sídlom G. XX, K., SAK XXXX. Žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 30.08.2022
domáhalnávrhunavydanieplatobnéhorozkazuvovýške3.000eur,zčohoodvodzujenáhradunákladov
súdneho konania.
V napadnutom rozsudku bolo za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu priznaných súdom

žalobcovi 100% náhrady trov konania. A to aj napriek tomu, že ku dňu podania návrhu bolo splatných len
10%žalovanejčiastky,tedačiastka300eur.Z90%boltentonávrhpredčasnýavdobeuplatnenianároky
nesplatný. Je na žalobcovi ako svoj žalobný návrh uplatní. Každá procesná strana musí byť zodpovedná
za svoje procesné úkony. Avšak žalovanej nemôže byť k ujme, keď žalobca podá predčasnú žalobu
s oprávneným splatným nárokom vo výške 10% nároku, avšak žalovaná bude niesť zodpovednosť za

náklady takéhoto úkonu i keď tieto náklady minimálne čo do výšky 90 % nezavinila. Napokon ani Ústavný
súd sa s takouto konštrukciou nestotožňuje (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 zo
6.októbra2015,III.ÚS481/2015,68/2015).Vďalšomkonaní,počasceléhoústnehokonaniapredsúdom
prvej inštancie následne žalobca zastupoval sám seba a to prostredníctvom advokátskej kancelárie, v
ktorejjesámžalobcaspoločníkomakonateľom.Žalobcaargumentovaljudikatúrou,žetakétozastúpenie

je možné, avšak argumentoval nepriliehavo.
V konaní nie je spor o tom, či zastúpenie advokáta jeho vlastnou advokátskou kanceláriou je možné, ale
či takéto zastúpenie je vo vzťahu k náhrade nákladov súdneho konania účelné.
V prípade zastúpenia účastníka síce vlastným konateľom, avšak v inej jeho spoločenskej pozícii - v
pozícii advokáta profesionálne za odplatu poskytujúceho právne služby takýto súdom akceptovateľný

účel zastúpenia logicky absentuje a pokiaľ naň žalobca v určitom štádiu konania vynaložil prostriedky
napriek zjavnej možnosti zastúpenia štatutárnym zástupcom, nie je dôvodné považovať ich za účelne
vynaložené v súvislosti s vedením sporu a zaťažovať ich náhradou procesnú protistranu. Nepriznanie
nároku na náhradu trov konania, keď žalobca zastupoval sám seba či už priamo, alebo prostredníctvom
advokátskejkancelárie,vktorejjesámžalobcaspoločníkomboloriešenénapr.vrozhodnutíNajvyššieho

správneho súdu SR sp.zn. 10Sžik/3/2019 zo dňa 30. septembra 2021, v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 MCdo 9/2013 zo dňa 20. júna 2014. Pokiaľ sa jedná o napadnuté rozhodnutie, nemožno sa
stotožniť s tým, že ak žalobcu zastupuje advokátska kancelária v ktorej je sám žalobca spoločníkom a
konateľom, jedná sa o účelne vynaložené náklady. Náhrada takýchto nákladov je podľa žalovanej zjavne
neúčelná. Došlo by tak k popretiu skutočného poslania súdneho konania. Žalovaná žiadala rozhodnutie

súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie vo veci a napokon, aby súd nárok na náhradu trov
konania žalobcovi nepriznal.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, podľa ktorého je výrok IV. rozsudku a jeho odôvodnenie

správny a zákonný. Žalobca sa s názormi žalovanej a jej zdôvodnením nestotožnil. Žalobca poukázal
na ods. 12 rozsudku a uviedol, že k späťvzatiu žaloby v časti istiny vo výške 3.000 eur došlo z dôvodu
zaplateniatejtosumyžalovanouažalovanásapričinilaozastaveniekonaniavtejtočasti.Kzastupovaniu
v rozsahu úkonov vykonaných A. F. sa má za to, že tieto neboli ako úkony právnej služby spochybnené.
Vo vzťahu k vykonaným úkonov právnym zástupcom spoločnosťou C. & L. F., advokátska kancelária

(predtým C. Q. K., F.) žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžik/3/2019.
V ostatnom zotrval na svojom vyjadrení v odvolaní a zotrval aj na návrhu na rozhodnutie odvolacím
súdom.

14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 378
ods. 1 a 2 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané

pred súdom prvej inštancie.

17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že súd prvej

inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o procesných právach a o
procesných povinnostiach,
o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania
a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné

práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Za aplikácie

§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje. Hlavne poukazuje na ods. 22. až 27. napadnutého rozsudku, v ktorom
súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie
§ 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie
skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými

sa stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu
uvádza:

19. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu (§ 365
ods. 1 písm. b/ CSP) treba rozumie? nesprávny procesný postup súdu spoeívajúci predovšetkým v

zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveo znamená aj porušenie ústavou zarueených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie
sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadri? sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídate3nos? rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na

relevantné konanie súdu spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

20. Pod3a ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutoeností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, kei strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutoeností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

21. Pokia3 ide o odvolací dôvod pod3a § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spoeíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutoenosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli úeastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutoenosti, ktoré boli preukázané,

alebo vyplynuli z prednesov úeastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu by? aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zrete3om na závažnos?, zákonnos? a pravdivos?
získaných poznatkov.

22. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok

hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP. Pod3a
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy pod3a svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazyvichvzájomnejsúvislosti,prieomprihliadanavšetko,eovyšlopoeaskonanianajavo.Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknú? súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahyskutoenosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov úeastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutoenosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli

v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z h3adiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu.

23. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, kei súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov pod3a § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí pod3a svojej úvahy, a to
každýdôkaz jednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,prieomstarostlivoprihliada navšetko,
eo vyšlo poeas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov
v súdnom konaní platí zásada vo3ného hodnotenia dôkazov sudcom z h3adiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknú? súdu prvej inštancie

len v prípade, ak by vzal do úvahy skutoenosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov úeastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutoenosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, ei poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z h3adiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo

vierohodnosti, je logický rozpor. Len kritika súdneho rozhodnutia bez vecnej argumentácie nezakladá
nepreskúmate3nos? súdneho rozhodnutia.

24. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, kei súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený pod3a iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal by? použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne ureený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

25. Žalobca vo vz?ahu k napadnutému výroku III. namietal hlavne nesprávne skutkové posúdenie
a právne posúdenie z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov – výsluch žalobcu a znalecké
dokazovanie. Tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Preskúmaním
obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci
vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil predmetnú žalobu a správne skonštatoval,

že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdenú dohodu o úrokoch z pôžieky vo výške 10% p.a. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatoene odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust.
§ 220
ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatoené právne
východiská pre jeho potvrdenie v napadnutom výroku III.

26. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Strana sporu má povinnos?
tvrdenia,dôkaznúpovinnos?,povinnos?vyjadrova?sakveciakdôkazom.Tietoúkonymôževykonáva?

prostredníctvom svojho zástupcu. Súd nariadi výsluch strany sporu, ak je to potrebné na preukázanie
tvrdených skutoeností, preukázanie ktorých nie je možné vykona? iným spôsobom. Žalobca vo vyjadrení
k odporu s poukazom na námietky žalovanej žiadal vykona? jeho výsluch ako sporovej strany a navrhol
vykona?znaleckédokazovanie.AkolistinnýdôkazpredložilfotokópiuZmluvyopôžiekezodoa6.7.2022.
Na pojednávaní doa 14.11.2023 súd prvej inštancie uložil žalobcovi okrem iného povinnos? predloži?

originál Zmluvy o pôžieke zo doa 6.7.2022. Žalobca originál Zmluvy o pôžieke zo doa 6.7.2022
nepredložil, v podaní zo doa 31.1.2024, ktorým ospravedlooval svoju neúeas? ako aj neúeas? jeho
právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deo 6.2.2024 dal súhlas na uskutoenenie súdneho
pojednávania,navykonaniedokazovaniaakoaj eítanielistín vichneprítomnostiasúhlasilsvyhlásením
rozsudku bez prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie v ods. 23 odôvodnenia

uviedol, že žalobca bol márne vyzvaný na predloženie originálu zmluvy o pôžieke, prieom žalovaná
od poeiatku uzavretie takejto zmluvy popierala. Žalobca sa sám z vlastného rozhodnutia nedostavil
na pojednávania doa 6.2.2024 (a ani na predchádzajúce pojednávanie) prieom nezotrval na svojom
výsluchu a súhlasil s tým, aby súd pojednával, rozhodol a vyhlásil rozsudok v jeho neprítomnosti.Z uvedeného je zrejmé, že námietka, že súd prvej inštancie nevykonal jeho výsluch je nedôvodná.
Žalobca ani len neuviedol, k akým skutoenostiam by mal súd nariadi? jeho výsluch. Pokia3 si strana
sporu splní svoju povinnos? pravdivo a úplne uvies? podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce

sa sporu, ktorá povinnos? jej vyplýva z ustanovenia § 150 CSP, nie je možné potom tvrdenie strany
sporu preukazova? jej výsluchom, ako dôkazným prostriedkom na preukázanie tohto tvrdenia.

27. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní tvrdil uzavretie zmluvy
o pôžieke v písomnej forme. Žalobca nepredložil originál ním tvrdenej písomnej zmluvy, povinnos?

uloženú súdom si nesplnil. Znalecké dokazovania preto nebolo možné nariadi? a vychádzajúc
z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie tento dôkaz z tohto dôvodu nevykonal.
Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/174/2013, ktorý uviedol:
„Pokia3 na preukázanie týchto tvrdení predložil žalobca výdavkový pokladniený doklad išlo o súkromnú
listinu a v takom prípade musel súd skúma? jej pravos?, t.j. ei ju osoby podpísané na listine skutoene
podpísali, ako aj pravdivos? jej obsahu. Pokia3 protistrana spochybní pravos? súkromnej listiny a

poprie svoj podpis na nej, nastupuje dôkazná povinnos? úeastníka, ktorý listinu predložil, aby preukázal
pravos? namietaného podpisu. Dochádza tak k prenosu dôkazného bremena na toho úeastníka, ktorý
tvrdil skutoenosti, ktoré mali by? touto listinou preukázané. Uvedené vyplýva z rôznej dôkaznej sily
súkromnej a verejnej listiny. Dôkazy produkované žalobcom v konaní na preukázanie pravosti podpisu
žalovaného na predloženej dôkaznej listine s oh3adom na skutoenos?, že ide len

o fotokópiu dokumentu, však neboli postaeujúce a neumožnili súdu prija? záver o pravdivosti jeho
tvrdení. Je potrebné zdôrazni?, že súd v rámci vo3ného hodnotenia dôkazov pod3a § 125 O.s.p. môže
vzia?doúvahyakodôkazajfotokópiusúkromnejlistiny,avšaknievprípade,akúeastníkkonaniapopiera
jej pravos? a spochybní jej vierohodnos?. Takáto listina totiž len osvedeuje skutoenosti v nej uvedené,
avšak jej dôkazná sila nie je dostatoená na preukázanie jej pravosti, pokia3 ju úeastník namieta. Keiže

niejemožnéformouznaleckéhodokazovaniajednoznaenepreukáza?pravos?podpisunatakejtolistine
(z dôvodu neexistencie originálu), je nevyhnutné, aby žalobca súdu poskytol iné dôkazné prostriedky
napr. výpovei svedka, ktoré
s istotou preukážu, že žalovaný listinu skutoene osobne podpísal.„ V danej veci žalobca predložil
fotokópiu zmluvy o pôžieke, ktorej pravos? žalovaná poprela. Pod3a názoru odvolacieho súdu

vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie bolo v súlade s obsahom spisu, aj so zásadami formálnej
logiky. Za situácie, kei uzavretie písomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou vyplývalo iba z tvrdenia
žalobcu, súd prvej inštancie správne vychádzal pri posudzovaní jej existencie zo skutkových zistení. Ak
sa teda žalobca domáhal zaplatenia úroku z pôžieky vo výške 10% p.a. a tvrdil, že táto suma súvisí s
písomne uzavretou zmluvou, spoeívalo na oom dôkazné bremeno o tomto tvrdení.

28. Žalobcove námietky, že vykonaním navrhovaného dokazovania by boli odstránené rozpory, ktoré sú
podkladom súdneho rozhodnutia, a na základe ktorých sa jedná o rozhodnutie predeasné a nezákonné,
ako aj ústavne nonkonformné, porušujúce základne práva a slobody žalobcu, odvolací súd vyhodnotil
z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodné. Súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov

správne vyhodnotil skutkový stav, aplikoval správny právny predpis a predmetnú vec správne právne
posúdil.

29. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových
a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatoený

podklad v napadnutom výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie námietky žalobcu posúdil ako
nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny a táto vecná
správnos? predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného
skutkového stavu.

30. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o nároku na náhradu trov konania (výrok IV.), o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo
zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zis?uje tak u žalobcu
ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vz?ahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému
petitu. Žalobca bol neúspešný len v easti príslušenstva žalovanej poh3adávky a patrí mu pod3a § 255

ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalovaná namietala úeelnos? vo vz?ahu k náhrade trov konania, najmä z dôvodov, že
žalobcu zastupovala advokátska kancelária, v ktorej je advokátom. V danej veci bol žalobca zastúpený
najprv advokátom A. P. F., neskôr advokátskou kanceláriou C. & L. F., prieom pojednávania sazúeastnil advokátsky koncipient tejto kancelárie. Problematika zastupovania advokáta jeho advokátskou
kanceláriou už bola súdmi riešená (napr. NS SR v konaní sp. zn. 3 MCdo 30/2012, sp. zn.
10Sžik/3/2019), prieom bolo vyslovené, že civilný sporový poriadok nezakazuje advokátovi ako strane

sporu da? sa zastúpi? vlastnou advokátskou kanceláriou, zastúpenie advokáta vlastnou kanceláriou je
teda možné. K úeelnosti vynaložených trov konania poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného
súdu SR, ktorý v rozhodnutí III. ÚS 113/2021 uviedol: „Úvaha o tom, eo treba pod3a § 251 CSP
považova? za preukázané, odôvodnené a úeelne vynaložené výdavky vzniknuté v konaní
v súvislosti s uplatoovaním alebo bránením práva bola zákonodarcom ponechaná na súd. Súd musí

každý výdavok posudzova? osobitne a jeho úvaha nesmie by? nelogická, v rozpore
s legálnou definíciou a úeelom náhrady trov konania. Úlohou okresného súdu bolo posúdi? úeelnos?
výdavkov žalobcu, ktorý je tou istou osobou ako jediný konate3 advokátskej kancelárie, ktorá žalobcu
zastupovala a v jeho mene, na jeho úeet vykonávala jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré
bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania. K tomu treba uvies?, že zákonné, eiastoene možno
aj duplicitné kategórie preukaznosti, odôvodnenosti, úeelnosti, vzniku poeas konania a súvislosti s

uplatnením alebo bránením práva sú však relatívne samostatné, a preto nesplnenie eo i len jednej z
týchto kategórií môže vies? k rozhodnutiu o nepriznaní odmeny
a náhrad za ten ei onen úkon právnej služby.“ Vo vz?ahu k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
uvádza,žeprirozhodnutíonáhradetrovkonaniavsporovýchkonaniachsaposudzujeprocesnýúspech/
neúspech strany sporu, tzv. zásada úspech, t.j. strane, ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu

trov proti neúspešnej strane. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania vznikol, nako3ko bol v konaní
úspešný. Výšku trov konania posúdi súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 251 CSP, pod3a ktorého
musí ís? o preukázané, odôvodnené a hlavne úeelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní
v súvislosti s uplatoovaním alebo bránením práva. Splnenie týchto podmienok bude pri rozhodovaní
o výške nároku na náhradu trov konania zoh3adoova? súd prvej inštancie.

31. Súd prvej inštancie teda správne priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, prieom úeelnos?
jednotlivých úkonov (ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku) bude skúma? konajúci súd pri
rozhodovaní o výške náhrady trov konania pod3a § 262 ods. 2 CSP. Odvolanie žalovanej proti výroku
IV. napadnutého rozsudku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III.
a IV. ako vecne správny pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a § 396

ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní, kedy podal odvolanie tak žalobca ako aj žalovaná,
boli obidvaja úspešní. Žalobca v easti rozhodnutia o odvolaní žalovanej a žalovaná v easti rozhodnutia
o odvolaní žalobcu. Pod3a § 255 ods. 2 CSP odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov odvolacieho konania právo.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Treneíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebozmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).