Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202982
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2323202982.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/X, C., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony D. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/X, C., v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XXX, C., o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, proti rozsudku Okresného

súdu Galanta č.k. 32Ps/4/2023-99 zo dňa 26. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I obmedzil D. B. A., nar. XX.XX.XXXX v
spôsobilosti na právne úkony tak, že tento nie je spôsobilý:

- nakladať s finančnými prostriedkami v žiadnom rozsahu,
- na právne úkony, ktorými by vo vlastnom mene ako aj v mene obchodných spoločnostiach v ktorých
je štatutárnym orgánom a spoločníkom podpisoval listiny, podával vysvetlenia, činil vyhlásenia rôzneho
druhu voči fyzickým osobám, právnickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy, ako aj voči
peňažným ústavom, sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni a ktorými by s nimi osobne konal v
právnych záležitostiach, podával návrhy, žiadosti, uzatváral zmluvy, uzavieral zmiery, uznával uplatnené

nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, prijímal
plnenia nárokov a ich plnenie potvrdzoval, nakladal s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na
účtoch v peňažných ústavoch vedených na svoje meno, vystupoval pred špecializovanými orgánmi
štátnejsprávyavsúdnychsporoch,akoajnadopravnýchinšpektorátoch,preberalpeňažnéinepeňažné
poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované svojej osobe, zásielky do vlastných rúk, ako
aj iné zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi poštou alebo vo vlastnom mene podával a

preberal žiadosti o výpis alebo odpis z registra trestov)
- uskutočňovať dedičské právne úkony, spísať závet
- rozhodovať o mieste svojho trvalého či prechodného pobytu, rozhodovať o sociálnej detencii,
- na právne úkony týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane odmietnutia poskytovania
zdravotnej starostlivosti, rozhodovania o potrebe zdravotnej starostlivosti a spôsobe, čase a mieste
liečby, hospitalizácii, rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zdravotníckeho zariadenia, dania

informatívneho súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
- riadiť motorové vozidlá
- opustiť územie Slovenskej republiky bez sprievodu ustanoveného opatrovníka alebo ním poverenej
dospelej osoby
Výrokom II súd D. B. A., nar. XX.XX.XXXX ustanovil za opatrovníka A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, výrokom
III vyslovil, že opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať D. B. A. pri právnych úkonoch, na ktoré

nie je spôsobilý s tým, že právne úkony presahujúce rámec bežnej správy vykonanej opatrovníkom
vyžadujú pre svoju platnosť schválenie súdom, opatrovník je povinný dvakrát ročne, a to do 30.06. a31.12. kalendárneho roka, podávať súdu správu o výkone opatrovníctva, nakladaní s majetkom, po
skončení funkcie je povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca. Výrokom IV
súd rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania a výrokom V rozhodol, že účastníci nemajú

právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 10 ods. 1, 2 a § 27 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 231 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
vecne dôvodil, že navrhovateľ sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil jeho syna

spôsobilosti na právne úkony, nakoľko trpí psychickým ochorením, ktoré si nepriznáva a odmieta sa
podrobiť navrhovanej liečbe a tiež návštevám psychológov. Jeho syn býva sám, avšak v mieste bydliska
neudržiava poriadok, stravuje sa zo znečisteného a mesiace neumývaného kuchynského riadu, žije
teda v nevyhovujúcich sociálnych a hygienických podmienkach. Nevie hospodáriť so svojím invalidným
dôchodkom a niekoľkokrát mu hrozila strata nároku na invalidný dôchodok, keďže sa nepodroboval
kontrolám zdravotného stavu. Nedokáže sa o seba sám postarať a keďže mu nikto z rodiny nedokáže

zabezpečiť náležitú starostlivosť, je potrebné umiestniť ho v špecializovanom ústavnom zariadení, ktoré
zabráni ďalšiemu úpadku v jeho sociálnom správaní a prispôsobivosti. Preto navrhol jeho obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony s tým, že za opatrovníka mu bude ustanovený navrhovateľ.

3.Súdprvejinštancievykonaldokazovanieznaleckýmposudkomč.8/2024vypracovanýmustanoveným

znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia a odvetvia psychiatria MUDr. Máriom Strakom, výsluchom
účastníkov konania, znalca a listinnými dôkazmi a z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, trpí viacero rokov ochorením trvalého charakteru, ktoré ho
robí nespôsobilým na právne úkony v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku. Duševné ochorenie u
vyšetrovaného spôsobuje, že nie je schopný samostatnej sociálnej existencie, vyžaduje si kontinuálny

dohľad vo všetkých oblastiach fyzickej, sociálnej i právnej existencie. Vzhľadom na to, že znalec potvrdil
závery znaleckého posudku, kde uvádza, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná nie je schopná
vykonávaťprávneúkonyatouzatváranieprávnehmotnýchmateriálnychafinančnýchzáväzkov,naseba
preberať finančné a materiálne záväzky, nakladať financiami v žiadnej miere, nie je schopná vykonávať
hlavne nasledovné právne úkony, a to právne úkony, ktorými by vo vlastnom mene ako aj v mene

obchodných spoločností, v ktorých je štatutárnym orgánom a spoločníkom podpisovala listiny, podávala
vysvetlenia, činila vyhlásenia rôzneho druhu voči fyzickým osobám, právnickým osobám, orgánom
štátnejsprávyasamosprávy,akoajvočipeňažnýmústavom,sociálnejpoisťovniazdravotnejpoisťovnia
ktorými by s nimi osobne konala v právnych záležitostiach, podávala návrhy, žiadosti, uzatvárala zmluvy,
uzavierala zmiery, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a

vzdávala sa ich, vymáhala nároky, prijímala plnenia nárokov a ich plnenie potvrdzovala, nakladala
s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účtoch v peňažných ústavoch vedených na svoje
meno, vystupovala pred špecializovanými orgánmi štátnej správy a v súdnych sporoch, ako aj na
dopravných inšpektorátoch, preberala peňažné i nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové
zásielky adresované svojej osobe, zásielky do vlastných rúk, ako aj iné zásielky na finančné prostriedky

doručované šekmi poštou alebo vo vlastnom mene podávala a preberala žiadosti o výpis alebo odpis
z registra trestov, súd dospel k záveru, že návrh vo veci bol podaný dôvodne, preto súd osobu, o
ktorej spôsobilosti sa koná obmedzil spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku tohto
rozhodnutia. V rámci konania bolo preukázané, že menovaná osoba trpí duševnou poruchou trvalého
charakteru, ktorá je neliečiteľná, pričom prihliadajúc na to, že momentálne osoba, o ktorej spôsobilosti sa

koná, popiera existenciu akejkoľvek duševnej poruchy, nie je schopná samostatnej sociálnej a právnej
existencie, dospel aj znalec k záveru, že toho času nie je schopná prijať rozhodnutie s adekvátnym
prehľadom o svojej medicínskej liečbe. Osoba aktuálne vyžaduje kontinuálny dohľad, dozor inou osobou
alebo inštitúciou. Práve prihliadajúc na tieto závery vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je
potrebné vyhovieť návrhu navrhovateľa a v žiadanom rozsahu obmedziť D. B. A. spôsobilosti na právne

úkony. Súd je presvedčený, že prijaté rozhodnutie predstavuje opatrenie, ktoré je z dlhodobého hľadiska
najlepším riešením, ktorým súd sleduje najlepší záujem duševne chorej osoby a to aj s poukazom
na vyjadrenie znalca, že nastavením adekvátnej terapie by sa jeho zdravotný stav mohol lepšiť. Súd
zároveň ustanovil osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná opatrovníka, ktorý ju bude zastupovať tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti tomuto rozsudku podala osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná (ďalej len odvolateľ), odvolanie
a to v celom rozsahu. Odvolateľ je toho názoru, že nepatrí do kategórie pacientov trpiacich psychickýmiproblémami a neexistujú také závažné dôvody oprávňujúce vyvodiť voči nemu podobné dôsledky, čo
zdieľajú s odvolateľom aj iní psychiatri. Na základe nezávislého posúdenia psychiatrami vo Fakultnej
nemocnici v Brne Bohuniciach mu bolo poradené, aby sa odvolal a v prípade potreby žiadal o zmenu

súdneho znalca z odboru psychiatria, ktorý nebude zdieľať taký extrémny názor ako MUDr. Straka,
podľa ktorého by mal byť zbavený spôsobilosti na právne úkony. Odvolateľ sa považuje za spôsobilého
a považuje za potrebné prešetrenie jeho zdravotného stavu nezávislým psychiatrom. Odvolateľ uvádza,
že sa cíti subjektívne dostatočne dobre, aby mohol vykonávať bežné každodenné činnosti a žiť
plnohodnotným životom, nájsť si prácu a byť nezávislý na podobnej „pomoci“ ktorá by mu skomplikovala

životviacakodoteraz.Argumentynavrhovateľasapodľanehonezakladajúnaskutočnomstaveazávery
súdu považuje za neprimerane prísne. Podľa odvolateľa neexistuje u neho žiadny dôvod na stratu
vodičského preukazu, obmedzenia pohybu mimo územia Slovenskej republiky, zákaz manipulovania
s financiami, podpisovania úradných dokumentov a pod., keďže v konaní neboli predložené dostatočné
dôkazy na vydanie takéhoto rozhodnutia. I zo subjektívneho hľadiska si odvolateľ nevie predstaviť
takúto mieru obmedzenia osobnej slobody a to len na základe tvrdení v návrhu. Argumenty, ktorými

navrhovateľ odôvodnil svoj návrh (vraj nemá poriadok v byte, vraj odmietal lieky), odvolateľ neakceptuje.
Súd tiež pochybil, keď sa nezaoberal komplexne celou situáciou ale iba posledným obdobím, preto
v ďalšom sa odvolateľ venuje dôvodom predchádzajúcim diagnostikovaniu jeho ochorenia a opisovaniu
udalostí v jeho živote od roku 1997 až do súčasnosti. Odvolateľ nesúhlasí s rozsudkom v celom
rozsahu, považuje ho za nespravodlivý a nezodpovedajúci skutočnému stavu, takýmto rozsudkom by

život odvolateľa stratil zmysel a bol by úplne odpísaný. Argumentáciu navrhovateľa pokladá za zaujatú
protinemu,plnúpredsudkov,výmyslov,zámerneprehnanýchtvrdeníaúčelovýchdezinterpretáciáchaje
šokovaný z toho, že súd tieto argumenty akceptoval. Neuprataný byt nemôže byť dôvodom na zbavenie
svojprávnosti.Napadnutérozhodnutiejeneadekvátneanekorešpondujúcesodvolateľovýmzdravotným
stavom. Žiada preto nezávislé posúdenie jeho zdravotného stavu iným odborníkom i s prihliadnutím na

správu Fakultnej nemocnice v Brne.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že aj zo znaleckého posudku vyplýva, že
jeho syn sa považuje za zdravého a preto 25 rokov odmietal liečbu. Kvalitatívne poruchy myslenia, ktoré
sú tiež dôsledkom ochorenia odvolateľa, sú o.i. reprezentované racionalizáciami a intelektualizáciami,

obsiahnutými aj v podanom odvolaní. Na prvý pohľad rozumnými argumentmi, ktoré sú však v rozpore
s jeho reálnymi schopnosťami dodržiavať podmienky a pravidlá spoločensky prijateľného spôsobu
života. Navrhovateľ ho má veľmi rád a odkedy ochorel sa mu snažil adekvátnym spôsobom pomôcť,
svoju otcovskú lásku mu však nemôže prejavovať prispôsobovaním sa jeho patologickým požiadavkám
a predstavám. To, že podaný návrh jeho syn chápe ako akt nepriateľstva voči nemu nie je pri jeho

diagnóze prekvapivé. Súd môže dať preveriť, že odvolateľ v súčasnosti žije z pohľadu ľudských
práv spôsobom úplne nedôstojným a zároveň mu denne hrozí, že v byte, ktorý je v neudržiavanom
katastrofálnom stave, spôsobí haváriu, ktorá môže mať následky aj pre susedov. Navrhovateľ je
v pokročilom veku a snaží sa synovi pomôcť „5 minút po dvanástej“, pretože sa k tomu konečne
vytvorili podmienky, keď jeho mama, ktorá doposiaľ svojim nesprávnym prístupom zabezpečenie syna

v budúcnosti blokovala, zostala sama odkázaná na ústavnú pomoc. Pred 20 rokmi sa navrhovateľ
rozhodol nepokračovať v rovnakom právnom spore so synom kvôli postoju jeho matky. Poskytnutie
zariadenej garsónky pred štyrmi rokmi bolo súčasťou snahy naučiť syna o seba sa v budúcnosti postarať
podporením jeho samostatnosti, čo však účel nesplnilo, naopak, fakty dokazujú, že nie je schopný
viesť samostatný život v primeraných sociálnych podmienkach a bez zmienených rizík. Lekárska

správa z Brna nespochybňuje posudok znalca, ako si odvolateľ správu nesprávne interpretuje. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že už rokoval predbežne s niekoľkými zariadeniami, kde by jeho syn mohol ostať
rok, dva a učiť sa samostatnému životu, prípadne aj dlhodobo, ak by to nezvládol. Navrhovateľ nemá
záujem syna samoúčelne pozbaviť práv a už vôbec mu nejde o zištné dôvody, ostatne jeho syn je
nemajetný, poberá iba invalidný dôchodok cca 400 eur, ktorý mu tiež musel vybavovať on proti jeho

vôli v roku 2008 ( dovtedy ho „hrdo“ odmietal a pokladal za „demokratické a slobodné“ nechať sa
vydržiavať mamou). Aktuálne reálnu pomoc, že neskončí bez zdravotnej starostlivosti alebo na ulici či vo
väzení, môže jeho syn očakávať jedine od otca za podpory brata, vystupujúceho v konaní ako procesný
opatrovník. Navrhol preto rozsudok ako správny potvrdiť.

6. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa plne stotožňuje s vyjadrením
navrhovateľa.7. Odvolateľ v replike zopakoval svoj nesúhlas s rozsudkom prvoinštančného súdu a argumenty
vyjadrené v odvolaní. Je sklamaný z toho, ako navrhovateľ súdu podáva celú situáciu a manipuluje
s faktami. Nie je pravda, že by odmietal liečbu, v minulosti bral lieky a boli mu vysadené, rovnako mu

bol vrátený vodičský preukaz. Nie je tiež pravda, že by nevedel riešiť údržbu bytu, o byt sa dokáže
postarať, má však finančné problémy, keď všetky životné potreby si musí hradiť zo svojho príjmu
a nemá si za čo kúpiť ani práčku ( predtým mu prala mama). Rovnako nie je pravda, že by nechcel
komunikovať. Samozrejme, že nemá chuť rozprávať sa s ľuďmi, ktorí sa k nemu správajú podozrievavo
a vyhrážajú sa mu, tak im povedal, aby ho nechali tak. Nimi navrhované riešenie je pre odvolateľa

neprijateľné. Požiadavky navrhovateľa sú nehorázne, ľudia s takýmito názormi by radi niekam zatvárali
neprispôsobivých ľudí s inými názormi, čo je asi znakom ich totalitného zmýšľania, odvolateľ však dúfa,
že spravodlivosti a zdravému rozumu bude učinené zadosť.

8. Navrhovateľ v odvolacej duplike zotrvával na doterajších vyjadreniach. Má za to, že jeho návrh na
začatie konania obsahuje podrobnú argumentáciu a motiváciu, ktorá je rovnako aj doložená listinnými

dôkazmi vrátane znaleckého posudku MUDr. Mária Straku z roku 2004 v tejto veci. Menovaný znalec,
ktorý bol za znalca ustanovený aj v tomto konaní, na základe osobného vyšetrenia a odborného
posúdenia anamnézy ochorenia návrh navrhovateľa podporil. I najnovšie vyjadrenie odvolateľa pokladá
navrhovateľ za patologickú manipuláciu, ktorú s ním rodina zažíva 25 rokov a vyplýva z absencie
náhľadu chorobnosti a neschopnosti prijať stanovisko iných, odlišné od jeho bludných presvedčení. Syn

je presvedčený, že iba on je v poriadku a ostatní by sa mali prispôsobiť jeho absurdným požiadavkám
a potrebám, opak vyhodnocuje ako nepriateľstvo, kruté zaobchádzanie, porušovanie ľudských práv
a podobne. Integruje okolie do bludného kruhu jeho patologického myslenia a práve táto patová
situácia viedla navrhovateľa k podania návrhu. Návrh podal pre jeho občianskoprávnu nezodpovednosť
s potenciálne trestnoprávnymi následkami nielen pre neho ale aj pre brata E., v ktorého byte je

bezplatným nájomníkom, platí iba nevyhnutné náklady, netuší, že existuje nejaká zodpovednosť voči
spoločenstvu vlastníkov bytov a susedom a stále hovorí, že vo svojej garsónke si môže robiť čo chce,
pričom ani nevie, že existuje nejaký list vlastníctva, kde je ako vlastník bytu zapísaný jeho brat. Odvolateľ
má citový a sociálny vek malého dieťaťa, nežije v realite ale „ v ríši divov“, kde sa veci dejú samy
od seba, ale v skutočnosti ich celé roky zabezpečuje jeho rodina. Uvedené vie navrhovateľ posúdiť

i ako psychológ, ktorý pôsobil 30 rokov ako znalec z odboru klinickej psychológie. Napriek množstvu
presvedčivej dokumentácie z oblasti psychiatrie pritom odvolateľ dosahuje, čo mu vyhovuje. Pokiaľ
mu súd dovolí, bude v tom pokračovať a spôsobovať prieťahy s rizikom, že navrhovateľ premešká
vhodný čas pomôcť mu. Jediné, čo v dokumentácii chýba, je podľa navrhovateľa prešetrenie podmienok,
v akých odvolateľ žije, pričom zo svojej znaleckej činnosti vie, že súdy týmto poverovali príslušné odbory

sociálnych vecí, oddelenie starostlivosti o rodinu, rovnako i zástupca spoločenstva vlastníkov bytov by
bol súdu schopný podať súdu informáciu o pomeroch v predmetnom byte.. Navrhovateľ preto navrhuje
súdu dať v rámci zákonných možností preveriť stav bývania odporcu.

9. Procesný opatrovník sa opäť stotožnil s vyjadrením navrhovateľa, opísal akým spôsobom sa rodina

dlhodobo snažila jeho bratovi pomôcť ale márne, poukázal zhodne s navrhovateľom na chorobné nároky
jeho brata tak v oblasti finančnej i v oblasti starostlivosti o neho a neschopnosť samostatne sa o seba
postarať. Brat je síce verbálne zdatný ale jeho pohľady na vec sú nereálne a zjavne deformované
chorobou. Procesný opatrovník preto s navrhovateľom plne súhlasí a rovnako sa pridáva k jeho návrhu,
aby súd nariadil z úradnej moci preverenie stavu v predmetnom byte.

10. Odvolateľ v reakcii na vyjadrenia ostatných účastníkov znova zopakoval vlastnú argumentáciu.
Nepotrebuje navrhovateľom definovanú „pomoc“, ktorá by mu skôr uškodila ako pomohla. Žije normálne
v byte, ničoho sa nedopustil, nikoho neohrozil a nikomu neubližuje, garsónka je v normálnom stave.
Nevidí dôvod na prešetrovanie pomerov a nesúhlasí s jeho nariadením zo strany súdu, bolo by to trapné,

zbytočné a ponižujúce. Niektoré veci sú proste aj otázkou finančného rozpočtu. Pokúsi sa veci zmeniť,
ale nemôže pripustiť, aby voči nemu mali neadekvátne požiadavky hraničiace s hrozbami, nesúhlasí,
aby ľudia s takýmito názormi získali nad ním moc a právo rozhodovať o jeho osude pod zámienkou,
že majú o neho strach.

11. V priebehu odvolacieho konania zaslal navrhovateľ súdu ďalšie podanie, v ktorom poukázal na
rastúcu hrozbu havarijného stavu v garsónke, keďže jeho syn nielenže v nej nedokáže udržiavať
poriadok, ale ani jej hygienický a technický stav a odmieta ju sprístupniť aj jej vlastníkovi. Zamyká sa
zvnútra, čo je neúnosné aj kvôli zdravotným rizikám vzhľadom k jeho extrémnej obezite. Už pol rokamajú pre neho pripravenú „ mäkkú variantu“ umiestnenia v komunite s pobytom, kde by mal šancu
naučiť sa počas jedného až dvoch rokov základom pre neskorší samostatný život. Vedenie komunity
ich pozvalo na rozhovor, čo však jeho syn odmietol a navrhovateľ nemá bez právoplatného rozsudku

páky, ako ho tam dostať. Pokiaľ by stratil možnosť pobytu v komunite, hrozí mu nedobrovoľný pobyt
v psychiatrickej nemocnici.

12.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací(§3ods.5písm.b/CMP)pozistení,žeodvolaniepodalavčas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozhodnutie je treba zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1
CSP vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Predmetom konania je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby označenej navrhovateľom.

Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) priznáva každej fyzickej osobe spôsobilosť na práva, t. j.
právnu subjektivitu. Právna subjektivita znamená, že túto osobu právny poriadok nášho štátu uznáva za
subjekt, „za právnu osobnosť“, ktorá môže nadobúdať práva. Takýto status fyzickej osoby zakotvený v
Ústave je aj zároveň výrazom úplnej rovnosti fyzických osôb ako právnych osobností. Právo na integritu
osobnosti je v mnohých prípadoch prelomené inštitútom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony,

problematika ktorých je upravená v OZ a v CMP.

14. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej OZ), ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,
ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne

úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

15. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím
prvoinštančného súdu musel konštatovať, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, pretože
nespĺňa náležitosti riadneho rozhodnutia a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

17. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

19. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46
ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené

právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/1994).

20. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 220 CSP vymedzuje obsahové náležitosti, ktoré musí
odôvodnenie rozsudku obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti
rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho súdu, ktorý ho bude preskúmavať,

ale aj zo strany verejnosti. Podľa uvedeného ustanovenia musí súd okrem iného jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia. O
arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy
zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

22. Aj podľa základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky má strana právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV.
ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „z odôvodnenia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými

zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú,
treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I.
ÚS 243/07). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre
uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.

23. V preskúmavanej veci síce doposiaľ vykonané dokazovanie preukázalo, že D. B. A. trpí duševnou
poruchou trvalého charakteru, ktorá ho zrejme robí nespôsobilým na určité právne úkony, odvolací
súd však musel konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o obmedzení jeho spôsobilosti
na právne úkony je nepreskúmateľné a postup okresného súdu pri rozhodovaní možno považovať
za zjavne arbitrárny. Rozhodnutie nespĺňa náležitosti riadneho rozhodnutia, pretože v odôvodnení

absentujú relevantné dôvody pre jeho vydanie. Odôvodnenie rozhodnutia v časti, ktorou súd obmedzil
spôsobilosť D. B. A. na právne úkony v jednotlivých oblastiach života tak, ako vyplývajú z výroku
napadnutého rozsudku, totiž postráda akúkoľvek relevantnú argumentáciu súdu a to napriek tomu,
že mimoriadne zásadným spôsobom zasahuje do množstva základných práv a slobôd menovaného,
pričom súd v podstate svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne odkazom na závery znaleckého posudku

ustanoveného znalca (citujúc znalcom uvedený rozsah právnych úkonov, na robenie ktorých je
vyšetrovaný z dôvodu ochorenia trvalého charakteru podľa názoru znalca nespôsobilým). Odôvodnenie
rozsudku neobsahuje žiadne hodnotenie súdom vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti, neobsahuje žiadne úvahy súdu pri posudzovaní primeranosti obmedzenia v konkrétnych
oblastiach života osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súd iba mechanicky prevzal závery znalca

do svojho rozhodnutia bez toho, aby sa s nimi akýmkoľvek spôsobom vysporiadal, porovnal ich
s ostatnými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a posúdil nevyhnutnosť
každého jedného zásahu do práv dotknutej osoby. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd nijako
neaplikoval zásadu primeranosti pri rozhodovaní o zásahu do práv dotknutej osoby, keď absentujú
akékoľvek myšlienkové postupy súd, ktoré by tomu nasvedčovali.

24. Odvolací súd pripomína, že jedným z určujúcich kritérií pri rozhodovaní o obmedzovaní spôsobilosti
na právne úkony je zásada proporcionality, alebo inak povedané primeranosti. Obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je totiž nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do duševnej integrity fyzickej
osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej moci boli výsledkom starostlivého

a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom, resp. znalcom. Súdy sú povinné
skúmať okolnosti každej konkrétnej veci a pristúpiť práve k takému obmedzeniu spôsobilosti na právne
úkony, ktoré je v najlepšom záujme daného človeka, pričom obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
musí byť vždy považované za prostriedok najkrajnejší. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou
poruchou, totiž ešte nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti, ale musí byť náležite zdôvodnené,

prečo je nutné obmedzenie spôsobilosť práve v konkrétnom rozsahu a prečo nemožno situáciu riešiť
miernejšími prostriedkami. Inými slovami musí sa dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia.

25. Žiada sa zdôrazniť, že pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 OZ sa nemožno obmedziť
iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je

predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri
obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka
a až následne záujem verejný či tretích osôb, pretože je to závažným zásahom do osobnej integrity a
osobnostných práv fyzickej osoby. Obmedzenie človeka v spôsobilosti na právne úkony (jeho „právnasmrť“) je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne
prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa
stanú neúčinnými (I. ÚS 313/2012).

26. Z ustanovenia § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo negatívnym
spôsobom vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo nemôže sama
vykonávať. Tak ako samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, rovnako aj rozsah právnych
úkonov, ktorých sa obmedzenie týka, je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde bez znaleckého

skúmania, resp. bez odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné
znalosti. Znalecký posudok je tak jedným zo základných dôkazných prostriedkov v takomto konaní,
avšak nie jediným, je treba prihliadať aj na ďalšie vykonané dôkazy. Súd je povinný zistiť skutočný stav
veci a vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6, § 35,
36 CMP), je povinný si zaobstarať úplné a spoľahlivé zistenia o osobných pomeroch obmedzovaného,
ako sa chová, ako sa prejavuje pri sociálnych kontaktoch, ako sa stará o svoje potreby a o potreby

svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami a pod. Až na základe komplexných výsledkov
dokazovania súd zváži a rozhodne, či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony
dôvod a ak áno, tak v akom konkrétnom rozsahu, pričom platí, že pri určení rozsahu obmedzenia nie je
súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd pri rozhodovaní musí dôsledne dbať na to,
aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu než je nevyhnutne potrebné k ochrane

jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy zistené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k
právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Potrebné
je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery
osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých
týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony a v akých oblastiach.

27. Teda aj pri hodnotení znaleckého posudku treba vychádzať zo všeobecných pravidiel pre hodnotenie
vykonaných dôkazov a v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CMP, pričom významným

kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, pretože dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliada zároveň
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti
prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd

však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

28. Súd sa teda musí náležite vysporiadať s podaným znaleckým posudkom a následne, opierajúc sa
nepochybne i o názor odborníka vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u konkrétnej

osoby, súd musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané, účinné ale
zároveň čo najmenej represívne záruky poskytujúce osobe ochranu pred jej neuváženým konaním
poškodzujúcim ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb. Jednou zo zásad
uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony pritom je, aby tento
prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony v čo najmenšom rozsahu pokiaľ

to okolnosti prípadu dovoľujú a zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný.

29. V danom prípade súd prvej inštancie tieto základné zásady v konaní nerešpektoval. Súd mechanicky
a bez ďalšieho prevzal závery znalca a to navyše za situácie, kedy ani samotný znalec sa v posudku
nezaoberal podrobnejším zdôvodnením jeho záveru v otázke označenia okruhu právnych úkonov,

v ktorých považuje D. B. A. za nespôsobilého samostatne konať. Súd sa nijako bližšie nezaoberal
žiadnou z oblastí života, v ktorých odvolateľa obmedzil na spôsobilosti a ani nezvažoval aká je hrozba
eventuálnej ujmy v prípade, ak by ku konkrétnemu obmedzeniu práve spôsobom zvoleným súdom
nedošlo ( súd napr. bez ďalšieho akceptoval názor znalca, že dotknutá osoba nie je schopná nakladať
s finančnými prostriedkami v žiadnej výške, alebo bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia odňal osobe

právo preberať svoje poštové zásielky a podobne). Nemožno tiež nechať bez povšimnutia, že niektoré
právne úkony, v ktorých bola súdom spôsobilosť D. B. A. obmedzená, znalec dokonca ani nespomína
(napr. riadenie motorových vozidiel, opustenie územia SR bez sprievodu opatrovníka). Z odôvodnenia
rozsudku tak nie je vôbec zrejmé, ako dospel súd k svojmu záveru o potrebe obmedziť menovanéhopráve spôsobom, ako to súd vo svojom rozsudku urobil. Takýto rozsudok je arbitrárny, založený na
svojvôli súdu a nerešpektujúci zákon.

30. Keďže konaním o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 a nasl. CMP) možno výrazne a závažným
spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené
zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty
aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobody. Súd prvej inštancie sa však v predmetnom
konaní nezameral na naplnenie cieľa – zaistenie najlepšieho záujmu osoby, ktorej spôsobilosť na

právne úkony má byť obmedzená, nevykonal ani dostatočné dokazovanie ( buď vyzvaním ustanoveného
znalca na doplnenie a upresnenie záverov jeho znaleckého posudku, ktorý v predloženej podobe
čo do jeho úplnosti a logického odôvodnenia nevykazuje znaky presvedčivosti, alebo vykonaním
kontrolného znaleckého dokazovania, overením si skutočností tvrdených navrhovateľom ohľadom
podmienok, v akých D. B. A. žije, dokazovaním súvisiacim spisom vo veci o pozbavenie spôsobilosti
atď.) a výsledkom takéhoto postupu prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné rozhodnutie, založené

na nesprávne a neúplne zistenom skutočnom stave veci.

31. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, ako aj znemožnenie strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že tým dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces, musí
byť napravená, pretože bráni vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, pričom konvalidácia

uvedených nedostatkov súdom vyššej inštancie nie je možná. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil v celom rozsahu (vrátane závislých výrokov týkajúcich sa
opatrovníctva a trov konania) a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

32. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní vykonať riadne a úplné dokazovanie tak, aby
zistil skutočný stav veci, pričom vzhľadom na len všeobecné závery znalca a tým nepresvedčivosť
znaleckého posudku, zváži kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré odvolateľ počas konania aj žiadal,
pričom vhodnosť takéhoto dôkazu vyplýva tiež z potreby, aby sa k zdravotnému stavu D. B. A. vyjadril aj
iný odborník než MUDr. Straka, ktorý nielenže bol za znalca ustanovený už v minulom súdnom konaní

v roku 2003 o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony ( v ktorom odporučil súdu jeho plné pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony), ale zároveň ide o lekára, ktorý bol v minulosti aj psychiatrom D. B. A..
Je preto namieste, i s ohľadom na argumentáciu odvolateľa a ním predloženú lekársku správu z FN
v Brne, aby v záujme objektívneho posúdenia zdravotného stavu menovaného bolo vykonané kontrolné
znalecké dokazovanie. Zároveň súd pripojí spomenutý súvisiaci spis, doplní dokazovanie o prešetrenie

pomerov v bydlisku D. B. A., vykoná prípadne ďalšie dokazovanie na zistenie jeho osobných pomerov
a fungovania v bežnom živote, jeho aktivitách, o spôsobe ako hospodári s finančnými prostriedkami,
aký je stav jeho majetku a pod., prihliadne na všetky skutočnosti zistené počas konania a jednotlivé
dôkazy vyhodnotí jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, posúdi znalecký posudok za predpokladu
splnenia všetkých jeho náležitostí z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a logických postupov. Za

predpokladu naplnenia podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony odvolateľa sa súd
pri rozhodovaní bude riadiť zásadami opísanými vyššie v bodoch 21 až 26 a svoje rozhodnutie riadne
odôvodní, nie len opíše závery znalca, ktoré ako bolo už vyššie uvedené, nemajú znaky presvedčivosti
a úplnosti. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takých interpretačných a aplikačných postupov,
následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k

popretiu práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke bude musieť prvoinštančný súd podriadiť celé
súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. Preto len v prípade, ak v konaní vykonané dôkazy
budú dávať spoľahlivý podklad pre záver súdu o potrebe obmedziť spôsobilosť na právne úkony u D.
B. A. vo vzťahu k jednotlivým právnym úkonom, súd v uvedenom zmysle rozhodne a svoje rozhodnutie
riadne a presvedčivo zdôvodní, v opačnom prípade menovanému túto spôsobilosť ponechá. Tiež sa

dôkladne bude zaoberať vhodnosťou osoby opatrovníka pre odvolateľa, a to s prihliadnutím na jeho
najlepší záujem a ochranu jeho práv aj záujmov. V novom rozhodnutí súd rozhodne i o náhrade trov
prvoinštančného a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).