Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121206554
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:8121206554.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Rozhlasu a televízie Slovenska, Bratislava - mestská
časť Karlova Ves, Mlynská dolina, IČO: 47 232 480, proti žalovanému P.. P. W., narodenému XX. U.
XXXX, Č., M. XXX, o zaplatenie 171,97 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 9Csp/105/2021, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13. októbra
2022 sp. zn. 6CoCsp/12/2022, takto

r o z h o d o l :

V dovolacom konaní p o k r a č u j e s právnou nástupkyňou žalobcu Slovenskou televíziou a rozhlasom,
Bratislava - mestská časť Karlova Ves, Mlynská dolina, IČO: 56 398 255.

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. januára 2022 č. k.
9Csp/105/2021-86 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 162,69 eura a náhradu trov konania
v rozsahu 87 %. Dopĺňacím rozsudkom z 20. januára 2020 č. k. 9Csp/105/2021-95 zastavil konanie v
časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 162,69 eura. Rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 3 písm.
a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti

poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o úhrade za služby verejnosti“). Vecne ho odôvodnil tým, že žalovaný nezaplatil úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v období od 1. júna 2018 do 28. februára
2021, poštovné sadzby súvisiace s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady a pokutu podľa zákona
o úhrade za služby verejnosti, napriek tomu, že bol dodávateľom elektriny evidovaný ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

2.KrajskýsúdvPrešove(ďalej„odvolacísúd“,spolusosúdomprvejinštancie„nižšiesúdy“)naodvolanie
žalovaného rozsudkom z 13. októbra 2022 sp. zn. 6CoCsp/12/2022 rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) potvrdil a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

3. S námietkou žalovaného proti postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa neho napriek existencii
zákonných podmienok nerozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, sa odvolací súd
nestotožnil. Uviedol zistenia zo spisu, že predvolanie na pojednávanie nariadené na 10. januára 2022
bolo doručené do elektronickej schránky žalobcu 4. novembra 2021 o 13.14 hod. a žalobca podaním
z 12. novembra 2021, doručeným súdu prvej inštancie e-mailom v ten istý deň a poštou 19. novembra

2021, označeným ako „Vyjadrenie žalobcu, čiastočné späťvzatie žaloby a žiadosť o ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a o konanie v neprítomnosti“, požiadal súd o ospravedlnenie svojej neúčasti napojednávaní a o konanie v jeho neprítomnosti. Uviedol, že ročne podáva tisícky žalôb o úhrady za služby
verejnosti na všetkých súdoch v Slovenskej republike a že jeho prítomnosť, resp. osobná prítomnosť
jeho právneho zástupcu na každom pojednávaní konanom v týchto veciach by si pri takomto vysokom

počte súdnych konaní vyžiadala nemalé náklady, ktoré v konečnom dôsledku len zvyšujú trovy konania.
Súd prvej inštancie prípisom z 13. decembra 2021 oznámil žalobcovi, že ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní akceptuje. Žalovaný na pojednávaní konanom 10. januára 2022 navrhol rozhodnúť
o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že ospravedlnenie žalobcu nie je dostatočné.
Súd prvej inštancie tomuto návrhu žalovaného nevyhovel. Odvolací súd považoval tento postup súdu

prvej inštancie za správny a zdôraznil, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené
všetky zákonom stanovené podmienky a zároveň musí byť splnenie, resp. nesplnenie niektorej z týchto
podmienok, dôsledkom splnenia alebo nesplnenia podmienky, ktorá jej časovo predchádzala. Ak teda v
danej veci žalobca včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (osem dní po doručení predvolania
a takmer dva mesiace pred konaním pojednávania podaním doručeným súdu e-mailom) a súd mu
takmer mesiac pred pojednávaním oznámil, že toto ospravedlnenie akceptuje, pričom o tom informoval

na začiatku pojednávania aj žalovaného, žalovaný nielenže nemal návrh na vydanie rozsudku pre
zmeškanie prednášať, ale ani nemohol očakávať, že mu bude vyhovené. Naviac žalobca bol počas
celého súdneho konania aktívny, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a žalovaný nenavrhoval
výsluch kohokoľvek reprezentujúceho žalobcu. Vážnosť okolností, pre ktoré súd neprítomnosť strany
sporu na pojednávaní ospravedlní, posudzuje výhradne súd, nie druhá strana sporu.

4. Námietku žalovaného, že pred pojednávaním na súde prvej inštancie nebol oboznámený s vyjadrením
žalobcu a odpoveďou Stredoslovenskej energetiky, a. s., (ďalej aj „SSE“) na žiadosť súdu, odvolací súd
považoval za dôvodnú. Zároveň však dodal, že obsahom vyjadrenia žalobcu boli výhradne skutočnosti
týkajúce sa toho, či žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti a na základe čoho mu tento status

vznikol a odpoveď SSE sa týkala len jeho zmluvného vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou, teda išlo
o informácie, o ktorých sa predpokladá, že by žalovanému mali byť známe. Navyše zásielka od SSE
bola súdu doručená 5. januára 2022 (streda), 6. január 2022 nebol pracovným dňom (štvrtok, Traja králi)
a 7. január 2022 ako najskorší deň na odoslanie zásielky žalovanému bol piatok pred víkendom, po
ktorom nasledoval pondelok, kedy sa malo konať pojednávanie v danej veci. K neexistencii adresy J. X.

XXX, XXX XX Č. v odpovedi SSE odvolací súd uviedol, že v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 CSP
reagoval na toto tvrdenie žalovaného lustráciou v Registri obyvateľov a v katastri nehnuteľností a zistil,
že údaj „J. X.“ síce nie je správny, avšak žalovaný nielenže je podielovým spoluvlastníkom rodinného
domu (veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1) so súpisným číslom XXX v katastrálnom území M., v obci
Č., ale v tejto nehnuteľnosti má od 22. októbra 2021 aj trvalý pobyt.

5. K tvrdeniu žalovaného o nevysporiadaní sa s jeho odvolaním proti trovám konania v platobnom
rozkazeasťažnosťouprotiopravnémuuzneseniuodvolacísúdpoukázalnato,žeešteskôrakobolojeho
odvolanie proti výroku o trovách konania doručené súdu prvej inštancie, súd vydal opravné uznesenie (z
22. septembra 2021 č. k. 9Csp/105/2021-22) a neskôr žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor

a proti opravnému uzneseniu sťažnosť. Keďže podaním odporu sa platobný rozkaz, súčasťou ktorého
bolonapadnutéopravnéuzneseniezrušil,súdprvejinštanciestratilpodkladprerozhodovanieoodvolaní
účastníka konania o trovách konania o platobnom rozkaze a jeho oprave.

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie s poukazom na

ustanovenie § 420 písm. f) CSP. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal predovšetkým to, že v spore bolo rozhodnuté
na základe nezákonného dôkazu a že s dôkazmi, na základe ktorých súd prvej inštancie dospel k záveru
o vzniku dlhu žalovaného, a to výňatkom z evidencie žalovaného a potvrdením SSE z 30. decembra
2021 o uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny z 8 februára 2017 na adresu odberného miesta

- J. X. XXX, XXX XX Č., nemal možnosť sa pred pojednávaním 10. januára 2022 oboznámiť. Doplnil,
že adresa „J. X. XXX, XXX XX Č.“ neexistuje na území Slovenskej republiky a to, že je podielovým
vlastníkom nehnuteľnosti so súpisným číslom XXX v katastrálnom území M. a v tejto nehnuteľnosti má
od 22. októbra 2021 trvalý pobyt, je pre účely tohto súdneho konania irelevantné, nakoľko predmetný
dlh mal podľa žalobcu vzniknúť v súvislosti s nehnuteľnosťou na adrese J. X. XXX, XXX XX Č., t. j. v

nehnuteľnosti na odlišnej adrese a navyše 8 mesiacov pred tým, ako si žalovaný nahlásil trvalý pobyt v
tejto nehnuteľnosti. Žiadosť súdu prvej inštancie adresovaná spoločnosti SSE, aby oznámila, odkedy je
evidovaný ako odberateľ elektriny v odbernom mieste J. X. XXX, XXX XX Č., nebola na návrh sporovej
strany a keďže nepatrí medzi dôkazy, ktoré môže súd vykonať bez návrhu podľa ustanovenia § 185 ods.2 a 3 CSP, porušil súd princíp rovnosti zbraní a právo žalovaného na spravodlivý proces. Vykonanie
dôkazu potvrdením SSE je právne neúčinné a nižšie súdy mali povinnosť v zmysle čl. 16 ods. 2 CSP na
tentodôkaznahliadať,akobyvôbecnebolvykonaný,resp.akobypotvrdenieSSEnebolosúčasťouspisu.

7. Podľa dovolateľa jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým, že súd prvej inštancie
nerozhodol o jeho sťažnosti proti opravnému uzneseniu z 22. septembra 2021 č. k. 9Csp/106/2021-22,
ktorým bola opravená zrejmá nesprávnosť vo výroku platobného rozkazu z 11. augusta 2021 č.
k. 9Csp/105/2021-10. Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie spočíva v tom, že v ňom

nie je uvedený záver, že bol evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v
domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste a ani kto bol dodávateľom
elektriny do uvádzaného odberného miesta, pričom ani odvolací súd tieto závery nedoplnil. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol ani to, dokedy bol dodávateľom elektriny vedený v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste,
a na základe ktorých dôkazov a tvrdení dospel k záveru, že tak tomu bolo v období od augusta

2018 do februára 2021, pričom ani tu odvolací súd tieto závery nedoplnil. Vzhľadom na uvedené
odôvodnenie rozsudku nedáva odpoveď na otázku, kedy vznikol uplatňovaný nárok a teda rozsudok je
nepreskúmateľný.

8. Dovolateľ ďalej namietal, že nižšie súdy pochybili, keď nevyhoveli jeho návrhu na vydanie rozsudku

pre zmeškanie žalobcu podľa ustanovenia § 278 CSP, pre ktorý boli splnené všetky podmienky. Na
pojednávanie súdu 10. januára 2022 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, predvolanie
na pojednávanie s poučením o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP, bolo žalobcovi doručené 4. novembra 2021. Súdy sa
odmietli zaoberať podmienkou existencie vážnych okolností ospravedlňujúcich neúčasť žalobcu na

pojednávaní, keď súd prvej inštancie odôvodnil zamietnutie návrhu na vydanie takéhoto rozsudku tým,
že ospravedlnenie mu bolo doručené včas, z čoho vyvodil, že žalobca týmto dáva najavo, že predvolanie
súdu „neignoruje“. Podľa názoru súdu je neprimerané v prípade ospravedlnenia sa z pojednávania
(pričom súd žalobcovi oznámil, že jeho ospravedlnenie akceptuje) a využitia možnosti sa na ňom
nezúčastniť (pričom žalobca si zároveň musí byť vedomý straty možnosti argumentácie voči tvrdeniam

žalovaného)rozhodnúťrozsudkomprezmeškanie.Žalovanýpoukázalnato,žeospravedlnenieneúčasti
žalobcu na pojednávaní vážnymi okolnosťami je súčasťou hypotézy ustanovenia § 278 písm. b) CSP
ako jedna z podmienok pre nevydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu; a contrario potom nedostatok
vážnychokolnostínastranežalobcujejednouzpodmienoknavydanierozsudkuprezmeškaniežalobcu.
Žalovaný sa domnieva, že nižšie súdy pochybili, keď sa vôbec nezaoberali otázkou, či okolnosti, ktoré

žalobca uviedol na ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, predstavujú „vážne okolnosti“ v
zmysle § 278 písm. b) CSP. Záver súdu prvej inštancie potvrdený krajským súdom, že na nevyhovenie
návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu stačí, ak bolo ospravedlnenie žalobcu doručené
súdu včas, je zjavne nesprávny. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní stručným tvrdením,
že ročne podáva tisícky žalôb na súdy po celom území Slovenskej republiky a zúčastňovať sa na

pojednávaniach súdov by bolo nehospodárne, čo však nepreukázal. Súd prvej inštancie preto pochybil,
keď nevyhovel jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu a namiesto toho pokračoval
v pojednávaní, a odvolací súd pochybenie nenapravil, čím porušili právo žalovaného na spravodlivý
proces.

9. Žalobca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) zistil, že v priebehu dovolacieho konania došlo zákonom č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii
a rozhlase a o zmene niektorých zákonov k zrušeniu Rozhlasu a televízie Slovenska ku dňu účinnosti

tohto zákona (1. júla 2024) s tým, že Slovenská televízia a rozhlas sa ku dňu účinnosti tohto zákona
stáva právnym nástupcom Rozhlasu a televízie Slovenska a preberá všetky jeho práva a povinnosti ku
dňu účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 438 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane

použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak zákon neustanovuje inak.

12. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 CSP). Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví (§ 62 CSP). Ak stranazanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje
s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. (§ 64 CSP).

13. V zmysle vyššie uvedeného preto dovolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 64 CSP v spojení s
jeho § 438 ods. 1 o pokračovaní v dovolacom konaní s právnou nástupkyňou zrušeného Rozhlasu a
televízie Slovenska.

14. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§

427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
ktorá je fyzická osoba a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1 a 2 CSP)
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a
bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie
nie je prípustné, a preto je potrebné ho odmietnuť.

15. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úprava jeho prípustnosti. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti
tomu-ktorémurozhodnutiuodvolaciehosúduprípustné,nemožnotakérozhodnutie(úspešne)napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

16.Podľaustanovenia§420CSPdovolaniejeprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolaciehosúduvo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e)rozhodovalvylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúdaf)súdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

17. Žalovaný vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa
tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,

2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto
posudzoval opodstatnenosť argumentácie žalovaného, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ním
tvrdeným vadám zmätočnosti.

18. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej

došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie faktická,
vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda postup prejednania
veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúci strane realizáciu jej procesných oprávnení a mariaci

možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017, 3Cdo/22/2018,
4Cdo/87/2017,5Cdo/112/2018,7Cdo/202/2017a8Cdo/85/2018).Podstatouprávanaspravodlivýsúdny
proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky.

19. Žalovaný predovšetkým namietal nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s procesom
vykonávania dokazovania spočívajúcu v tom, že konal nad rámec svojich zákonných oprávnení, keď
si zabezpečil dôkazné prostriedky, ktoré strany nenavrhli (potvrdenie SSE) a následne nimi vykonal

dokazovanie a na ich podklade ustálil skutkový stav v jeho neprospech, pričom tento nedostatok nebol
odstránený ani odvolacím osudom.20. Podľa § 185 ods. 1, 2 a 3 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez
návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,

ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

21. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie zabezpečil bez toho, aby to navrhli strany sporu
potvrdenie od SSE z 30. decembra 2021, podľa ktorého eviduje zmluvu o dodávke elektriny od 8.

februára 2017 na adrese odberného miesta J. X. X, XXX XX Č. uzatvorenú so žalovaným. V danej veci
nešlo o žiaden z prípadov uvedených v § 185 ods. 2 a ods. 3 CSP, kedy môže súd vykonať dôkaz aj bez
návrhu. Dôkazná povinnosť procesnej strany je jej základnou procesnou povinnosťou, ktorou sa riadi
dokazovanievsporovomsúdnomkonaní,ajepredovšetkýmvecouaktívnehoprístupuprocesnýchstrán,
aké dôkazné prostriedky navrhnú na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Vlastná dôkazná iniciatíva
súdu je spôsobilá posunúť zisťovanie skutkového stavu do inej roviny, a to spravidla v prospech jednej zo

strán, čo môže znamenať nielen porušenie zásady nestrannosti súdu, ale aj rovnosti procesných strán. V
okolnostiach danej veci však dovolací súd uvedený postup súdu nepovažoval za spôsobilý porušiť právo
žalovaného na spravodlivý proces, pretože podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nešlo o
jediný dôkaz, z ktorého mal súd preukázanú skutočnosť, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o dodávke
elektriny (tu porovnaj bod 6.2. rozsudku súdu prvej inštancie). Ani ďalšie námietky žalovaného k procesu

dokazovania, a to, že nebol oboznámený s listinami označenými ako „Výňatok evidencie žalovaného“
a potvrdenie SSE neboli dôvodné, pretože podľa obsahu zápisnice z pojednávania 10. januára 2022
súd prvej inštancie na pojednávaní tieto dôkazy vykonal spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 204
CSP (oboznámením obsahu týchto listín).

22. Žalovaný ďalej dovolaním namietal, že odôvodnenia rozsudkov nižších súdov nie sú preskúmateľné,
nakoľko z nich nie je zrejmé, kto by mal byť jeho dodávateľom elektriny.

23. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia Federálneho
ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), je okrem práva domáhať sa svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý

argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

24. V danej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, keď nižšie súdy dospeli k záveru, že žalovaný bol odberateľom elektrickej

energie v domácnosti, v dôsledku čomu mu podľa § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti
v znení platnom v rozhodnom období (ktorý stanovoval, že ,,Platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome“), vznikla povinnosť platiť
úhradu za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Z odôvodnení rozhodnutí

týchto súdov, chápaných ako celok (I. ÚS 259/2018), je podľa dovolacieho súdu dostatočne zrejmé,
z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich
posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd a pred ním
súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Z obsahu ich
rozhodnutí je zrejmé, že v spore mali za preukázanú skutočnosť, že žalovaný bol evidovaný v evidencii

odberateľom elektriny v domácnosti od SSE (bod 6.2. rozsudku súdu prvej inštancie), ku ktorému pripojil
odvolací súd svoje zistenie po doplnení dokazovania podľa § 185 ods. 2 CSP o vzťahu žalovaného
k nehnuteľnosti v katastrálnom území M., súpisné číslo XXX. S potrebnou presvedčivosťou tak nižšie
súdy opísali všeobecné právne úvahy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzali, ako aj individuálne okolnosti
preskúmavaného prípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie.

25. Dovolací súd okrem toho považuje za potrebné k problematike odôvodňovania rozhodnutí uviesť,
že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na
spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky

uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

26. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho
súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika jeho prístupu zvoleného pri
právnom posudzovaní veci, významovo taktiež nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP.
Nesprávne právne posúdenie nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (R 24/2017),
lebo takáto nesprávnosť nepredstavuje procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v tomto ustanovení.

27. Za nesprávny procesný postup znemožňujúci žalovanému aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd nepovažoval
ani to, že súd nevyhovel návrhu žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa §
278 CSP. Podľa dovolateľa súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil ospravedlnenie žalobcu, že sa
nezúčastní na pojednávaní, ktoré bolo nariadené súdom na 10. januára 2022 ako včasné a odôvodnené

hospodárnosťou konania v snahe nezvyšovať náklady konania.

28. Posudzovanie vážnosti okolností ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní je na úvahe súdu. Pri
rozhodovaní kontumačným rozsudkom podľa ustanovenia § 278 CSP je potrebné vychádzať z kritérií,
ktoré zohľadňujú predovšetkým individuálne procesné štádium sporu, stav a výsledky dokazovania a

dovtedajšie správanie sporovej strany, resp. jej zástupcu, v neprospech ktorej má byť rozsudok pre
zmeškanie vydaný. Medzi základné princípy Civilného sporového poriadku patrí princíp hospodárnosti
konania zakotvený v článku 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Súdne rozhodnutie by malo

byť založené nielen na náležite zistenom skutkovom stave a vydané tak rýchlo, ako je to len
možné, ale zároveň by malo byť výsledkom procesu, ktorý je možné charakterizovať ako hospodárny.
Hospodárnosťou konania sa predovšetkým rozumejú čo najnižšie náklady vynaložené v konaní.
Zmyslom zásady hospodárnosti konania, ktorá priamo súvisí so zásadou rýchlosti je, aby konanie
netrvalo dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné pre zabezpečenie ochrany ohrozených alebo porušených

práv, a tým nevznikali stranám a štátu neodôvodnené výdavky. Náklady by mali byť tiež úmerné významu
a hodnote sporu, čo súvisí predovšetkým so spormi o bagateľnú alebo nízku hodnotu, ktoré by mali byť
čo najmenej nákladné.

29. S ohľadom na okolnosti predmetného sporu dovolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzaný

dôvod neprítomnosti, spočívajúci v jeho snahe nezvyšovať trovy konania, možno považovať za
vážnu okolnosť zakladajúcu ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní. Procesný postup,
ktorým žalobca výslovne z dôvodu hospodárnosti žiada o pojednávanie bez jeho prítomnosti, nie
je možné považovať za pasivitu žalobcu a formalisticky tak rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
(2Obdo/27/2022 a 5Cdo/217/2021). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd nezistil pochybenie v

postupe súdu prvej inštancie, ktorý na návrh žalovaného nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu a akceptoval žiadosť žalujúcej strany o pojednávanie v jej neprítomnosti a jej ospravedlnenie
odôvodnené hospodárnosťou konania, ktoré by viedlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

30. Ani okolnosť, že súd (prvej inštancie) nerozhodol o sťažnosti žalovaného podanej proti opravnému

uzneseniu z 22. septembra 2021 č. k. 9Csp/106/2021-22, ktorým bola opravená zrejmá nesprávnosť vo
výroku platobného rozkazu z 11. augusta 2021 č. k. 9Csp/105/2021-10 v situácii, keď platobný rozkaz
bol podaním odporu zrušený, podľa dovolacieho súdu nie je možné považovať za postup znemožňujúci
žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva, a už vôbec nie v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

31. Dovolací súd preto dovolanie žalovaného namietajúce vadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420
písm. f) CSP odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.