Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210362
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8118210362.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcov: 1. A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. X/X, XXX XX F., 2. A. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX
B., 3. E. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXXX/XX, XXX XX E., všetci zast. A. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, XXX XX B., proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, so sídlom Hlavná
73, 080 01 Prešov, právne zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080
01 Prešov, IČO: 35 519 193, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 29C/5/2018-404 zo dňa 16.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Stranám náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak,
že cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne titulom náhrady škody
sumu 10.525,20 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný pred meštianskym domom so súpisným č. XXXX vedeného na LV č. XXXXX

kat. úz. B. vykonať opravu chodníka tak, že na svoje náklady zabezpečí dilatačnú škáru o veľkosti 2 cm
medzi chodníkom a stavbou v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
III. Priznáva žalobcom v 1. až 3. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo
veci samej“.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 106 ods. 1 až 3, § 415, § 417 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 až 3,

§ 422 ods. 1 až 4, § 442a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú podielovými
spoluvlastníkminehnuteľnostivedenejnaLVč.XXXXX,naJ.G.XXI.B..MestoPrešovvseptembri2016
vykonalo opravu chodníka pred predmetnou nehnuteľnosťou. Žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2018
sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť im sumu 10.525,20 eur s povinnosťou

vykonať opravu chodníka pred meštianskym domom so súpisným číslom XXXX K. G. XX tak, že na svoje
náklady zabezpečí vytvorenie dilatačnej špáry o veľkosti 2 cm medzi chodníkom a nehnuteľnosťou, a
to v primeranej lehote určenej súdom.4. Súd konštatoval, že skorším rozsudkom zo dňa 06.05.2020 bola žaloba zamietnutá pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného s tým, že za prípadnú škodu na majetku žalobcov realizáciou
diela v plnom rozsahu zodpovedá jeho zhotoviteľ, ktorý ako sporová strana v konaní označený nie je.

5. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 06.05.2021 pod sp. zn. 23Co/42/2020 zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 2Cdo/1855/2012, podľa ktorého ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dopadá na prípady, kedy konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická, či

fyzická osoba nielen sama, ale aj prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva, alebo ich prácu ku
svojej činnosti využíva. Táto zodpovednosť právnickej, či fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch,
keď škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy keď bola spôsobená inými osobami, ktoré
podnikateľský subjekt použil k svojej činnosti. Nie je preto podmienkou priamy (zmluvný) vzťah toho,
kto škodu spôsobil voči podnikateľovi. Tzv. osoba použitá k činnosti neuskutočňuje prácu pod vlastným
menom a na vlastné riziko, ale pre právnickú osobu podľa jej pokynov, či príkazov, prípadne v jej záujme.

Podstatné je, aby konaniu toho, kto škodu spôsobil, nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu
úlohy podnikateľa v rámci jeho činnosti, teda aby nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj vlastný
záujem; rozhodujúci je vnútorný vzťah konania, pri ktorom škoda vznikla k činnosti podnikateľa, ktorú
uskutočňuje. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil nastáva len v prípade, že jeho konanie,
ktorým bola škoda spôsobená, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého prácu vykonal (tzv.

exces).

6. Po zrušení rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie súd prvej inštancie v zmysle záverov Krajského
súdu v Prešove dospel k existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Doplnil dokazovanie
výsluchom A. E., spismi Krajského pamiatkového úradu, ako aj znaleckým posudkom č. 89/2022.

Svedok A. L. E. vo svojej výpovedi uviedol, že je podnájomníkom od roku 2016 v predmetnej stavbe
meštianskeho domu. Keďže po tomto chodníku a do uvedenej stavby meštianskeho domu dochádzal
do práce denno-denne, bol svedkom ako búracích, tak aj stavebných prác realizovaných na predmetnej
stavbe chodníka. S poukazom na svoju 40-ročnú prax dospel k záverom, že došlo ku chybným postupom
pri realizácii uvedených stavebných prác, a to z dôvodu, že povrchová úprava asfaltobetónu bola

realizovaná bez dilatačnej škáry a dotiahnutá až po fasádu predmetného domu.

7. Podstatou uvedeného problému je skutočnosť, že pieskovec má 25 krát vyššiu nasiakavosť
ako asfaltobetón, a teda vlhkosť spod rekonštrukcie chodníka prechádzala do priľahlého muriva a
pieskovcových prvkov. Následkom toho po premrznutí vlhkého pieskovca dochádzalo k postupnej

degradácii uvedeného materiálu. Napriek tomu, že uvedený pieskovcový portál bol poznačený
storočiami, bol stabilizovaný, teda nebolo vidno žiadne rozsypávanie v časti stavby medzi pieskovcom a
chodníkom. Pokiaľ ide o dilatačnú škáru, táto sa nachádzala medzi kamenným obkladom a chodníkom
ako medzera, teda išlo o tzv. prevetrávaciu škáru.

8. Zo záverov znaleckého posudku č. 89/2022 vyplynulo, že príčinou ohnutia priľahlého muriva
polyfunkčnej budovy súpisné číslo XXXX K. G. J. XX I. B. ku chodníku, je nedostatočný spád
spevnených plôch a zatekanie zrážkových vôd ku základom, čo spôsobuje vlhnutie nosného muriva
polyfunkčnej budovy, keďže suterénne murivo nie je dostatočne chránené izoláciou proti zrážkovým
vodám. Hydroizolácia medzi chodníkom z asfaltobetónu a stavbou mala byť vložená pri realizácii

spevnených plôch z asfaltobetónu včítane podkladových vrstiev.

9. Žalovaný v konaní tvrdil, že k poškodeniu pieskovcového portálu dochádzalo dlhé roky z dôvodu
poveternostných vplyvov, a teda nemohlo k jeho poškodeniu dôjsť tak krátko po realizácii rekonštrukcie
chodníka. Tento záver podľa žalovaného potvrdzuje aj list zástupcu žalobcov zo septembra roku 2016,

kedy už poukazoval na zistené poškodenie pieskovcového portálu. Na základe uvedeného vzniesol
námietku premlčania voči uplatnenému nároku na náhradu škody s tým, že žalobcami vyčíslené náklady
nezodpovedajú skutočnej škode, keďže tieto ešte vynaložené neboli.

10. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaný dňa 28.04.2016 ako objednávateľ

uzatvoril so zhotoviteľom spoločnosťou EUROVIA SK, a.s. zmluvu o dielo o predmete komplexnej
rekonštrukcie a údržby miestnych komunikácií na území mesta Prešov špecifikovaného v bode 3.1
zmluvy. Zhotoviteľ sa zaviazal zabezpečiť na jednotlivé objekty spracovanie jednoduchej projektovej
dokumentácie s technickou správou, situáciou a charakteristickými rezmi v súlade so všetkýmipríslušnými právnymi a technickými normami za podmienok dohodnutých v zmluve. Zaviazal sa
zrealizovať dielo v požadovanej kvalite a rozsahu, ktoré vykoná vo vlastnom mene na svoje náklady
a na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo. Zhotoviteľ zodpovedá za škody, ktoré boli spôsobené

pri vykonávaní predmetu zmluvy na svojom alebo prenajatom majetku tretích osôb a na inom majetku;
zodpovedá za všetky škody na zdraví a majetku tretích osôb spôsobených zanedbaním povinností, ktoré
je zhotoviteľ v zmysle tejto zmluvy povinný zabezpečiť a zaväzuje sa podnikať všetky kroky na ochranu
životného prostredia na stavenisku a v jeho okolí, predchádzať škodám a úrazom osôb alebo verejného
či iného vlastníctva v dôsledku zničenia, hluku alebo iných príčin vznikajúcich ako dôsledok jeho metód

práce.

11. Na základe predmetnej zmluvy o dielo bola zrealizovaná aj oprava chodníka na G. ul. obojstranne
od M. J. B. H. J., a to aj pred objektom stavby v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Podľa
žalobcov dochádza k poškodeniu pieskovcového portálu na uvedenej stavbe z dôvodu nesprávneho
technologického postupu použitého pri oprave chodníka. V rozpore s projektovou dokumentáciou nebol

odstránený iba vrchný kryt chodníka, ale aj podkladový betón, pričom položením novej vrstvy došlo k
uzatvoreniu vzduchovej dilatačnej škáry medzi pôvodným chodníkom a soklovým obkladom domu, ktorá
eliminovala tepelnú rozťažnosť rôznych druhov použitých stavebných materiálov a zároveň umožňovala
odtekanie dažďovej vody, ktorá sa pod sokel dostala pri daždi. Po rekonštrukcii chodníka bola táto
dilatačná škára uzatvorená, a tak pod soklom vznikol uzatvorený priestor, kde sa zhromažďuje voda a

spôsobuje poškodenie pieskovcového portálu.

12. Na podporu svojej argumentácie žalobcovia predložili odborné stanovisko A. L. G. č. 12/2018,
z ktorého vyplýva, že pri oprave chodníka a položení živičného krytu na jeho povrchu neboli
dodržané obvyklé stavebné postupy, hlavne nebola vytvorená dilatácia medzi konštrukciou chodníka a

predmetným stavebným objektom a následkom toho stavu sa objemové zmeny vyplývajúce z teplotného
zaťaženia chodníka prenášajú priamo na povrch budovy a nepochybne spôsobujú v ňom nepriepustné
napätia. Tieto napätia sa ešte znásobujú vplyvom prudkých zmien teploty a výrazne rozdielnej tepelnej
rozťažnosti tmavého povrchu živičnej zmesi a svetlého povrchu kamenných prvkov. Následky chýbajúcej
dilatácie sa už prejavujú na postupnej degradácii omietky sokla päty pieskovcového obkladu vstupného

portálu. Postupne hrozí poškodenie kamenného obkladu sokla, ako sa to už prejavilo na jednom zo
susedných objektov. Pre odstránenie chybného stavu a zamedzenie vzniku ďalších škôd bude potrebné
upraviť chodník takým spôsobom, aby bol vybavený dilatáciou na styku s posudzovaným stavebným
objektom a aby bola obnovená cirkulácia vzduchu v medzere medzi obvodovým murivom a kamenným
obkladom sokla. Dilatačná škára má byť zriadená osadením špeciálnych dilatačných prosédov alebo

zaplnením pružnou hmotou.

13. Súčasne z písomného stanoviska Krajského pamiatkového úradu zo dňa 28.05.2018 vyplýva, že
pieskovcový portál situovaný na hlavnej fasáde predmetného objektu je v zlom stavebno-technickom
stave s výrazným úbytkom kamennej hmoty. Obnovu portálu je možné realizovať iba reštaurátorským

spôsobom, avšak zároveň je nevyhnutné odstrániť bezprostrednú príčinu jeho zvýšeného zvlhnutia, a to
odstránením časti asfaltového spevnenia komunikácie, keďže má negatívny vplyv na terajší stav portálu.

14. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Prešove možno
vyvodiť jednoznačný záver, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore za predpokladu

preukázania, že k poškodeniu pieskovcového portála na stavbe v podielovom spoluvlastníctve žalobcov
došlo z dôvodu použitia nesprávneho technologického postupu pri rekonštrukcii chodníka, ktorú si
žalovaný ako objednávateľ objednal u zhotoviteľa.

15. Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny

úkon spočívajúci v porušení právnej povinnosti; pričom môže ísť o porušenie zmluvných alebo
iných záväzkových povinností, ako aj iných zákonom uložených povinností (tzv. mimozáväzková
zodpovednosť), ktorej sa môže povinný subjekt dopustiť konaním alebo opomenutím.

16. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik existencie škody ako ujmy, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom - peniazmi.

17. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane jej
rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus).18. Zároveň ako posledný predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tu musí byť dané zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu

vo vzťahu ku škode, ktorá je výsledkom toho protiprávneho konania (tzv. subjektívny predpoklad
zodpovednosti).

19. Protiprávny úkon môže spočívať v konaní alebo opomenutí povinného subjektu. Môže spočívať aj
v porušení preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t. j. fyzickým aj právnickým osobám v

ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, majetku, právach iných, k prírode a životnému prostrediu. Zodpovedným podľa tohto
ustanovenianebudeten,ktosivobčianskomprávnomstykupočínapodľapodmienokkonkrétnejsituácie
natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku,
právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať
s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd.

20. Pokiaľ ide o predloženú projektovú dokumentáciu vrátane technickej správy v predmete zmluvy o
dielo, z tejto nesporne vyplýva, že na Slovenskej ulici mala byť realizovaná iba výmena krytu chodníka
s použitím asfaltového betónu na rozdiel od iných ulíc, kde podľa technickej správy malo dôjsť k
odstráneniu a oprave aj podkladového betónu. Uvedená technická správa súčasne zodpovedá záverom

chodníka rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu. O porušenie právnej povinnosti žalovaného ako
objednávateľa rekonštrukcie chodníka by išlo, ak by došlo k úprave chodníka spôsobom tvrdeným
žalobcami, teda vybúraním podkladového betónu, ako aj v rozsahu zhotovenia vrchného krytu asfaltu.

21. Zo znaleckého posudku č. 89/2022 vypracovaného A. D. K. vyplýva, že pri realizácii sond bolo

zisťované zloženie vrstiev chodníka. Priľahlý chodník má vrchnú nášľapnú vrstvu z asfaltobetónu o
hrúbke 5 až 6 cm; pod ním je vrstva 8 až 10 cm zo suchého betónu, ktorý mal pri realizácii sond malú
pevnosť a súdržnosť s tým, že pod vrstvou suchého betónu je pôvodný terén. Pri realizácii podkladaných
betónov bolo použité do suchého betónu drvené kamenivo frakcie 0 - 50 mm.

22. V zmysle záverov uvedeného znaleckého posudku tak nebola preukázaná pravdivosť skutkového
tvrdenia žalobcov, teda že rekonštrukcia chodníka bola realizovaná v rozpore so zmluvou o dielo a
projektovou dokumentáciou, teda že nebol odstránený iba vrchný kryt, ale aj podkladový betón.

23. Zo záverov odborného stanoviska A. L. G. č. 12/2018 nesporne vyplýva, že pri oprave chodníka

a položení živičného krytu na jeho povrchu neboli dodržané obvyklé stavebné postupy, hlavne nebola
vytvorenádilatáciamedzikonštrukciouchodníkaapredmetnýmstavebnýmobjektom,čomázanásledok
postupnú degredáciu omietky sokla päty pieskovcového obkladu vstupného portálu.

24. Podľa záverov znaleckého posudku č. 89/2022 je vlhnutie nosného muriva polyfunkčnej budovy

spôsobené chýbajúcou zvislou hydroizoláciou v styku chodníka z asfaltobetónu a suterénneho nosného
muriva.

25. Svedok A. L. E. uviedol, že v predmetnej stavbe je podnájomníkom od roku 2014 a s poukazom na
svoju 40-ročnú prax dospel k záverom, že došlo ku chybným postupom pri realizácii stavebných prác

rekonštrukcie chodníka z dôvodu, že povrchová úprava asfaltobetónu bola realizovaná bez dilatačnej
škáry a dotiahnutá až po fasádu predmetného domu. Do rekonštrukcie uvedeného chodníka sa medzi
kamenným obkladom meštianskeho domu a chodníkom nachádzala zvislá dilatačná škára, išlo o tzv.
prevetrávaciu škáru.

26.Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštanciedospelkjednoznačnémuzáveru,
že pri rekonštrukcii chodníka položením vrchného krytu z asfaltobetónu nebola zachovaná dilatačná
škára, ktorá sa nachádzala medzi kamenným obkladom meštianskeho domu a stavbou priľahlého
chodníka, ktorá zabezpečovala prevetrávanie soklovej časti steny.

27. Skutočnosť, že išlo o postačujúce opatrenie na zabezpečenie prevetrávania sokolovej časti steny,
podľa názoru súdu prvej inštancie, vyplýva aj z pripojeného spisu Krajského pamiatkového úradu Prešov
č. k. XXXX/XX, ktorým bola schválená predložená projektová dokumentácia riešiaca nové exteriérové
schodisko do suterénov predmetného objektu za dodržania podmienky odsadenia navrhovaného sokla zdosák z umelého pieskovca od muriva, teda vytvorenia vzduchovej medzery s možnosťou prevetrávania
soklovej časti steny s tým, že spodnú hranu sokla je potrebné odsadiť nad úroveň chodníka cca 3 - 5 cm.

28. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že bezprostrednou príčinou
poškodenia pieskovcového portála na stavbe meštianskeho domu v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov, je nedodržanie stavebného postupu pri rekonštrukcii priľahlého chodníka, a to nezachovaním
dilatačnej (prevetrávacej) škáry medzi kamenným obkladom a stavbou chodníka, ktorá tam bola
umiestnená pred jeho rekonštrukciou.

29. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že pieskovcový portál bol poškodený už pred rekonštrukciou chodníka, potom
dôkazné bremeno uvedeného skutkového tvrdenia je na žalovanom, a nie na žalobcoch. Žalovaný
nenavrhol doplnenie dokazovania za účelom preukázania skutkového tvrdenia, teda že predmetný
pieskovcový portál bol poškodený už v čase pred rekonštrukciou chodníka. Uvedenú skutočnosť nie
je možné vyvodiť, ani z komunikácie zástupcu žalobcov voči žalovanému z 19.09.2016, v ktorom

iba upozorňoval na nesprávnosť technologického postupu rekonštrukcie priľahlého chodníka k stavbe
meštianskeho domu s tým, že tento bude do budúca spôsobovať poškodenie kamenného obkladu
pieskovcového portálu. Z uvedeného podania teda nevyplývajú akékoľvek skutkové okolnosti, z ktorých
by bolo možné vyvodiť záver, že už krátko po vykonanej rekonštrukcii priľahlého chodníka došlo k
rozsiahlej degradácii pieskovcového portálu.

30.Nazákladetýchtoskutočnostížalovanýzodpovedážalobcomzaškoduspôsobenúnapieskovcovom
portáli v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka vo výške skutočnej škody v zmysle
ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka.

31. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda (ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým
poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu

veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971).

32. Z vyššie uvedeného rozhodnutia teda vyplýva jednoznačný záver, že skutočnou škodou je výška
nákladov, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, teda v konkrétnom prípade na
odstránenie poškodenia pieskovcového portálu do stavu pred rekonštrukciou priľahlého chodníka; teda

neobstojí argumentácia žalovaného, že skutočnou škodou je výška reálne vynaložených nákladov na
odstránenie poškodenia veci.

33. Keďže v zmysle stanoviska Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 28.05.2018 je potrebné
vykonať obnovu poškodeného pieskovcového portálu reštaurátorským spôsobom, žalobcovia súdu

predložili rozpočtové náklady na jeho opravu podľa ponuky Dr. Vjačeslava Bobáka - ATELIÉR KAMEŇA
v sume 10.525,20 eur. Napriek tomu, že žalovaný spochybňoval dôvodnosť výšky uvedených nákladov,
nenavrhol vykonať akékoľvek dokazovanie, ktoré by spochybnilo správnosť a oprávnenosť výšky
nákladov nevyhnutných na opravu pieskovcového portálu spôsobom uloženým Krajským pamiatkovým
úradom.

34. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom
náhradu škody vo výške nákladov potrebných na uvedenie pieskovcového portálu do pôvodného stavu
v zmysle predložených rozpočtových nákladov vo výške 10.525,20 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaný až na pojednávaní konanom dňa 16.11.2022 vzniesol hmotno-právnu námietku

premlčania v zmysle ustanovenia § 152 CSP ako prostriedku procesnej obrany.

35. V danom prípade súd prvej inštancie s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie v zmysle
ustanovenia § 153 CSP neprihliadal na prostriedky procesnej obrany žalovaného vrátane hmotno-
právnej námietky prednesenej žalovaným až na pojednávaní konanom dňa 16.11.2022 z dôvodu, že

tieto neboli uplatnené včas, pričom žalovaný neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili
hmotno-právnu námietku vzniesť v priebehu súdneho konania, ktoré sa začalo na základe žaloby
zo dňa 13.09.2018, a to najneskôr v podaní zo dňa 05.10.2022, ktorým reagoval na predložený
znalecký posudok č. 89/2022. Okrem toho žalovaný neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, pre ktoréby malo dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku na náhradu škody, iba uviedol, že k poškodeniu
pieskovcového portálu dochádzalo v priebehu niekoľkých rokov pred rekonštrukciou chodníka ako
dôsledok poveternostných vplyvov, pričom uvedené skutkové tvrdenie žalovaného v konaní ani

preukázané nebolo. Práve naopak, v konaní bolo jednoznačne konštatované, že k poškodeniu
pieskovcového portálu došlo z dôvodu nesprávnej realizácie rekonštrukcie chodníka v septembri
roku 2016, a teda si žalobcovia nárok na náhradu škody uplatnili v rámci premlčacej doby určenej
ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka.

36. Žalobcovia sa druhým žalobným návrhom domáhali uloženia povinnosti žalovanému vykonať opravu
priľahlého chodníka pred budovou meštianskeho domu tak, že bude vytvorená dilatačná škára medzi
chodníkom a stavbou v rozsahu 2 cm.

37. Žalobcami uplatnený nárok možno subsumovať pod ustanovenie § 417 Občianskeho zákonníka,
ktorémácharakteršpeciálnejprevencie.Povinnosťuskutočniťprevenčnýzákroknaodvráteniehroziacej

škody podľa prvého odseku tohto ustanovenia majú všetci ohrození účastníci občiansko-právnych
vzťahov bez ohľadu na to, či ide o osoby fyzické alebo právnické. Zákrok smerujúci k odvráteniu škody
však musí byť vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu primeraný. Nesplnenie tejto povinnosti
by bolo možné za splnenia ďalších zákonných predpokladov považovať za zavinenie poškodeného v
zmysleustanovenia§441Občianskehozákonníka,ktoréjespôsobilézásadneovplyvniťrozsahnáhrady

škody.

38. Zo stanoviska Krajského pamiatkového úradu je možné vyvodiť záver, že pred samotnou obnovou
pieskovcového portálu reštaurátorským spôsobom je potrebné odstrániť bezprostrednú príčinu jeho
vlhnutia, a to odstránenie časti asfaltového spevnenia komunikácie, ktoré má negatívny vplyv na terajší

stav portálu.

39. Bez ohľadu na závery znaleckého posudku č. 89/2022, v ktorom znalec navrhoval položenie
hydroizolácie medzi suterénne murivo stavby a asfaltový kryt chodníka, súd prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka považoval za primerané opatrenie, ktoré by zabránilo

ďalšiemu poškodzovaniu pieskovcového portálu, vytvorenie dilatačnej (prevetrávacej) škáry v styku
medzi stavbou meštianskeho domu a priľahlým chodníkom. Zo záverov odborného stanoviska A.
L. G. č. 12/2018, rozhodnutí Krajského pamiatkového úradu, ako aj svedeckej výpovede A. L. E.
nesporne vyplynulo, že uvedená dilatačná (prevetrávacia) škára bola umiestnená v styku medzi stavbou
meštianskeho domu a priľahlým chodníkom už v čase pred jeho rekonštrukciou, kedy nedochádzalo k

poškodzovaniu pieskovcového portálu s tým, že táto je postačujúca za účelom zabezpečenia vetrania
soklovej časti steny, a tým zabránenia vlhnutia kamenného portálu a jeho ďalšej degradácie. Preto
súd prvej inštancie uložil v zmysle ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka žalovanému povinnosť
vytvoriť podľa návrhu žalobcov dilatačnú škáru v styku medzi stavbou meštianskeho domu a priľahlým
chodníkom v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

40. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom
v 1. až 3. rade priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

b) f), h) CSP.

42. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že z odôvodnenia
rozsudku sa nedá zistiť, a to pre nedostatok dôvodov, ako sa súd vysporiadal s obsiahlou a
detailnou argumentáciou uvádzanou žalovanou stranou v jej písomných podaniach napr. zo dňa

31.10.2018, 04.03.2019 a k tomuto podaniu pripojenou fotodokumentáciou, z 28.08.2019, z 24.11.2020
a obsiahlou argumentáciou prednesenou na pojednávaní dňa 10.02.2020. Uvedená argumentácia, ako
aj predložené dôkazy vyvracali tvrdenie žalobcov, že samotná oprava chodníka je v príčinnej súvislosti
s ohrozením majetku žalobcov a so vznikom škody. Namietali rozsah vyčíslenej škody, ktorej výška
uplatnenážalobcaminezodpovedalaskutkovýmtvrdeniamžalobcu,atonajmävovzťahukuskutočnosti,

kedy došlo, resp. dochádzalo k poškodeniu pieskovcového portálu vstupnej brány.

43. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný uviedol, že súd prvej
inštancie neposúdil hodnovernosť skutkových tvrdení žalobcov z pohľadu časovej súvislosti medziškodou konštatovanou na objekte v liste zo dňa 19.09.2016 resp. v liste 19.09.2017 v príčinnej
súvislosti s opravou chodníka vykonanou v septembri 2016. Pri hodnotení odborného stanoviska
A. L. G., B., č. 12/2018 súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že úlohou bolo posúdiť vplyv

konštrukcie uličného chodníka, a nie samotné vykonanie opravy chodníka. V odbornom stanovisku
nekonštatuje a neporovnáva stav chodníka pred opravou a po jeho oprave. V stanovisku neuvádza,
aby pred opravou chodníka existovala dilatačná škára, ktorá by zabraňovala vlhnutiu objektu. Výrok II.
rozsudku obsahovo nespĺňa požiadavku vyplývajúcu z odborného stanoviska. Žalovaný tiež poukázal
na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 89/2022 zo dňa 16.05.2022 vypracovaného A. D.

K.. Znalec zisťoval príčiny vlhnutia muriva polyfunkčnej budovy súp. č. XXXX na J. G. XX I. B. od
priľahlého chodníka. Zo znaleckého posudku nevyplýva, aby pred opravou chodníka už existovala
hydroizoláciaobjektu.Jezrejmé,žeobjektnebolchránenýhydroizoláciounielenpoopravechodníka,ale
nepochybne aj pred tým. Podľa žalovanej strany túto povinnosť vykonať celkovú hydroizoláciu objektu
má vlastník objektu. Súd prvej inštancie sa dôsledne nevysporiadal s odlišnými závermi vyplývajúcimi z
odbornéhostanoviskaapodanéhoznaleckéhoposudku.ŽalovanýpoukázalajnarozhodnutieKrajského

pamiatkového úradu Prešov zo dňa 17.04.2002 pod č. k. 2002/08, z ktorého vyplýva, že jednou z
podmienok bolo odsadenie navrhovaného sokla z dosák z umelého pieskovca od muriva (nie je zrejmé,
ktorého muriva) a aby spodná hrana sokla bola osadená nad úroveň chodníka cca 3 - 5 cm. V
stanovisku Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 28.05.2018 č. KPÚPO- 2018/9688-2/41100/1
sa okrem iného konštatuje, že pieskovcový klasicistický portál situovaný na hlavnej fasáde objektu

je v zlom stavebno- technickom stave už s výrazným úbytkom kamennej hmoty. Pri hodnotení tohto
listinného dôkazu je dôvodné dať do pozornosti časovú súvislosť medzi vykonaním opravy chodníka
(prvá polovica septembra 2016) a konštatovaním Krajského pamiatkového úradu Prešov v podaní
zo dňa 25.05.2018 „o zlom stavebno- technickom stave už s výrazným úbytkom kamennej hmoty“
pieskovcového klasicistického portálu na hlavnej fasáde objektu. Je zrejmé, že za dvadsať mesiacov

od vykonania opravy chodníka reálne nebolo možné dospieť k záveru o zlom technickom stave a
výraznom úbytku kamennej hmoty pieskovcového portálu. Žalovaný ďalej namietal, že výrok II. rozsudku
je obsahovo neurčitý a v podstate nevykonateľný. Ak má dilatačná škára (nie je obsahovo vymedzená)
predstavovať len výrez o veľkosti 2 cm časti asfaltového chodníka, potom tam zostane v podstate diera
v ktorej sa bude udržiavať dažďová voda. Takýto výrok rozsudku a jeho výkon je spôsobilý žalobcom

zapríčiniť väčšiu škodu ako existujúci stav. Z rozsudku vyplýva, že dilatačná škára ma byť realizovaná
„medzi chodníkom a stavbou“, môžeme sa domnievať, že súd zrejme mal na mysli meštiansky dom so
súpisným č. XXXX. Z výroku jednoznačne vyplýva, že dilatačná škára ma byť realizovaná aj v časti, kde
je vstup do meštianskeho domu. Žalobcovia netvrdili a ani v konaní nepreukazovali, že v časti vstupu
do domu (okrem pieskovcového portálu) dochádza k vlhnutiu steny muriva objektu, pretože v tejto časti

sa samozrejme stena muriva nenachádza.

44. Žalovaná strana predložila súdu okrem iných listinných dôkazov aj technickú správu z mája 2016
označenú ako dokumentácia na realizáciu stavby-zjednodušená (DRS-zjed.). Z uvedenej technickej
správy vyplýva, že v prípade chodníka na G. ulici sa jednalo iba o opravu vrchného krytu chodníka

(výmena obrusnej vrstvy, oprava chodníka asfaltový povrch) dočasného charakteru. Mesto pri obnove
vrchnej časti krytu chodníka realizovalo výmenu asfaltu, nie budovanie dilatácií, čo je plne v kompetencii
vlastníka nehnuteľnosti.

45. Žalovaná strana predložila súdu fotografie z GOOGLE WIEV z r. 2012 a 2014, z ktorých je

evidentné poškodenie a rozpad pieskovcového portálu - poškodenie je obdobné (prakticky identické)
i na fotodokumentácii z r. 2017 i v súčasnosti, t. j. portál bol v rovnakom stave ako v r. 2019, aj v r.
2017, 2014 a 2012. Pieskovcový portál bol v styku s chodníkom napojený na pôvodnom liatom asfalte
rovnako pred realizáciou, ako po realizácii bežnej údržby v r. 2016. Situácia sa vôbec nezmenila. Z
vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k nepochybnému skutkovému zisteniu, že príčinnou

vlhnutia objektu je chýbajúca dilatačná škára. Žalovaná strana opravou chodníka nevytvorila nový stav
tak, aby dochádzalo k vážnemu ohrozeniu majetku žalobcov.

46. Žalovaný namietal aj žalobcami predložený rukou písaný listinný dôkaz, ktorý mal vyhotoviť Dr. V.
Bobák – ATELIER KAMEŇA. Podľa žalovaného nie je zrejmé, kedy a kde bola táto listina vyhotovená,

chýba na nej dátum a miesto vyhotovenia. Z listín nie je zrejmé, či vyhotoviteľ aj reálne vykonal
ohliadku vstupného portálu meštianskeho domu, napr. či urobil príslušnú fotodokumentáciu a pod.
Súd prvej inštancie pri hodnotení tohto listinného dôkazu opomenul, že rozsah, spôsob, použitie
materiálov na obnovu pieskovcového portálu (nielen jeho) podliehal schváleniu pamiatkového úradu.Žalobcovia nepredložili súdu listinný dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že uvedenie vstupného portálu
do pôvodného stavu (stavu, ktorý bezprostredne bol pred opravou chodníka) a vyčíslenie nákladov
na uvedenie do pôvodného stavu, bolo odsúhlasené pamiatkarmi. Žalovaný s poukazom na výpis zo

živnostenského registra PaeDr. Vjačeslav Bobák - ATELIER KAMEŇA, IČO : 31 288 740, podľa ktorého
má tento podnikateľský subjekt v predmete činností aj kamenárstvo, namietal, že z neho nevyplýva
aj právo stanovovať výšku škody, resp. ju vyčísľovať alebo zisťovať jej rozsah. Konštatovanie súdu
prvej inštancie, že žalovaná strana nenavrhla vykonať akékoľvek dokazovanie, ktoré by spochybnilo
správnosť a oprávnenosť výšky nákladov, je formalistické a v rozpore so zákonnou povinnosťou súdu

hodnotiť dôkazy.

47. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h ) CSP žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie
vyvodil zodpovednosť nielen za už vzniknutú škodu, ale aj hroziacu škodu z ustanovenia § 417 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že žalobou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa možno domáhať len zákazu zásahov, ktoré iba hrozia, kým podľa § 127 Občianskeho

zákonníka sa možno domáhať už vykonaných zásahov, ktoré trvajú, alebo ak hrozí ich opakovanie.
Žalovaný poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť, podľa ktorej ustanovenie § 417 Občianskeho
zákonníkaposkytujeochranuprotihroziacejškode,atovážnejškode,tedaprotihroziacejujmenazdraví
alebomajetku,kýmustanovenie§126a127Občianskehozákonníkaposkytujevlastníkoviochranupred
akýmkoľvek zásahom (R 65/1972, s. 237). Osoba, ktorej hrozí vznik škody, má právo zakročiť tak, aby

ňou zvolené opatrenie zodpovedalo najmä druhu a intenzite ohrozenia, situácii, ktorá bola ohrozením
vyvolaná, prípadne možnostiam a schopnostiam ohrozeného. Výška nákladov účelne vynaložených
na odstránenie hrozby (na ich náhradu má ohrozená osoba právo) je limitovaná výškou škody, ktorá
bola prijatím primeraného opatrenia odvrátená. (NS ČR 25Cdo/1360/2003). Podľa žalovaného súd vec
nesprávne právne posúdil. Ak škoda vznikla, t. j. nie iba ešte hrozí, potom súd mal po právnej stránke

vec posudzovať podľa § 127 Občianskeho zákonníka a prostriedkom ochrany dotknutých vlastníkov
mala byť žaloba podľa tohto zákonného ustanovenia, čo znamená, že prostriedkom ochrany je uloženie
povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia.

48. Podľa žalovanej strany v konaní nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že oprava

chodníka (škodová udalosť) skutočne spôsobila škodu vo výške tak, ako ju ustálil súd prvej inštancie.
Príčinnú súvislosť nie je možné zamieňať s časovou súvislosťou. Žalobcovia v konaní vierohodným
spôsobom nepreukázali, v akom stave bol pieskovcový portál a pieskovcové kamenné prvky na
meštianskom dome v čase pred opravou chodníka. V tomto smere neuniesli dôkazné bremeno. Podľa
žalovanéhoopravouchodníkanedošlokvznikuškodynastranežalobcovaniejedanápríčinnásúvislosť

medzi opravou chodníka a vznikom škody.

49. V posudzovanej veci nebol zo strany žalobcov dodržaný zákonný postup vyplývajúci zo zákona
č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Podľa žalovanej strany až po odsúhlasení úprav zo
strany pamiatkového úradu je možné skonštatovať rozsah úprav, použitie materiálov a dospieť tak

rozpočtovým nákladom potrebným na navrátenie do pôvodného stavu. Z tohto dôvodu sú vyčíslenie
škody a rozpočtové nálady potrebné na opravu predčasné a v konaní nepreukazujú majetkovú ujmu
vzniknutú na strane žalobcov.

50. Žalovaný zotrval aj na vznesenej námietke premlčania.

51.Nazákladeuvedenéhonavrholrozsudoksúduprvejinštancievovýrokochzmeniťažalobuzamietnuť
a priznať mu voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

52. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobcovia uviedli, že v liste zo dňa 19.09.2016 adresovanom

žalovanému poukázali na možnú škodu do budúcnosti, avšak o reálnej škode sa dozvedeli, keď podali
tútožalobu.Tvrdeniežalovanejstrany,žeospôsobenejškodevedelibezprostrednepoopravechodníka,
teda vopred, preto nie je pravdivé. Pred zimnou sezónou listom zo dňa 19.09.2017 opakovane žiadali
žalovaného o riešenie problému, pretože degradácia pieskovcového portálu sa začala prejavovať.
Žalovaný však nekonal.

53. Tiež uviedli, že nie je pravdou, aby znalec konal podľa ich inštrukcií. Navyše žalovaný neprizval
iného znalca, ktorý by vyvrátil tvrdenia pána A. L. G.. Poukázali na to, že nezávislé foto z „google maps“,
svedok a pamiatkový úrad jasne hovoria o tom, že dilatačná špára tam bola a že je potrebná. Mestorealizovalo opravu - rekonštrukciu chodníkov aj na iných uliciach (H. J., N., M., L.) a dilatácia tam bola
zriadená vrátane hydroizolácie.

54. Posudok pána A. D. K. je štylisticky iný, ale v závere tvrdí to isté. V priebehu 6 rokov od opravy
chodník sadol, v strede sa vytvorila priehlbina, kde sa pri daždi tvoria mláky a na povrchu asfaltu sa
vykreslilipredchádzajúcerozkopávkyzriadenézaúčelomuloženiapodzemnýchinžinierskychsieti(pozri
foto znalecký posudok číslo 89/2022). To potvrdzuje tvrdenia žalobcov, že pod chodník sa dostáva
zrážková voda, ktorá spôsobila sadnutie nezhutnených podkladových vrstiev a aj vlhnutie muriva objektu

a vzlínanie vody aj v pieskovci portálu brány. Voda, ktorá sa počas dažďa a z roztápajúceho snehu
dostane do podkladových vrstiev chodníka, sa nemá ako odpariť, a preto rozmáča okolité prostredie
vrátane konštrukcií objektu.

55. Žalobcovia poukázali aj na list Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 28.05.2018, z ktorého
vyplýva aj to, že pieskovcový klasicistický portál situovaný na hlavnej fasáde objektu je v zlom stavebno

- technickom stave už s výrazným úbytkom kamennej hmoty. Dodali, že značný úbytok kamennej hmoty
je jednoznačne dôsledkom technologicky zlej opravy chodníka, čo mimo pamiatkového úradu potvrdil
aj prizvaný svedok.

56. V súčasnosti je pod soklom medzera, kde sa zhromažďuje zrážková voda, ktorá tam natiekla

po daždi, v zime z roztopeného snehu a tá spôsobuje podmáčanie portálu, obvodového muriva a aj
chodníka, tento technický problém je jednoducho riešiteľný a sú na to technologické riešenia aj v mieste
vstupu do domu. Jedným z takýchto riešení je aj liaty asfalt, ktorý tam bol uložený pred opravou. Stará
vrstva liateho asfaltu v dostatočnej miere izolovala budovu žalobcov od dažďovej vody z chodníka a
chodník bol zriadený až po murivo priečelia domu, takže medzerou pod pieskovcovým soklom mohla

voda, ktorá sa tam dostala, bez problémov odtiecť. Nová vrstva z asfaltového betónu nemá takéto
vlastnosti, bez dostatočného zhutnenia je pórovitá, v styku so soklom prepúšťa povrchovú vodu do
uzatvoreného priestoru pod soklom, pretože novozriadený asfaltobetón uzatvára tento priestor, lebo
prekrýva spodnú hranu sokla. Asfaltobetón nie je vhodný materiál na vypracovanie potrebných detailov
v styku chodníka s budovou a ak áno, tak bolo potrebné kompenzovať jeho malé izolačné vlastnosti

oproti liatemu asfaltu dodaním hydroizolácie. Keď izoláciu zrušili, tak ju mali nahradiť tak, ako to urobili
na ostatných už spomínaných stavbách v meste.

57. Podľa žalobcov žalovaný nevzal do úvahy výpoveď svedka A. L. E., ktorý je uznávaná autorita v B.
v obore stavebníctva. V tom čase mal a stále má prenajaté priestory v objekte žalobcov, pričom denne

chodí okolo portálu a potvrdil, že pieskovcový portál sa začal rozpadávať až po oprave chodníka. To isté
dokazujú aj predložené fotografie z google pred opravou z r. 2014 a po oprave z roku 2019.

58. K námietke žalovaného vo vzťahu k výpočtu ceny za opravu žalobcovia uviedli, že hoci na
predloženom liste nie je dátum, neznamená to, že tento návrh nebol vypracovaný pre tento účel. Miesto

vypracovania dokumentu môže byť rôzne a nijako nemôže ovplyvniť navrhovanú cenu. Navrhovaná
cena je písaná rukou pravdepodobne z dôvodu, že to bolo asi pri obhliadke. Pán E. realizoval opravu
sokla aj v predchádzajúcom období. Pokiaľ ide o vykonanie spôsobu opravy a realizáciu samotných
prác, žalobcovia sú si vedomí, že ich nemožno uskutočniť bez účasti pamiatkového úradu. Škoda na
majetku bola vyčíslená k podaniu žaloby (rok 2018), a to len čo sa týka pieskovcového portálu. Iné škody

na zamoknutom základovom murive, obklade sokla sa môžu ešte prejaviť neskôr, tie sú skryté a zatiaľ
navonok ich nie je vidieť. Podľa žalobcov sa škoda nebude časom zmenšovať, ale zväčšovať.

59. Ďalšie vyjadrenia strany v rámci odvolacieho konania nepodali.

60. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné. Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zverejnené na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove.61. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

62. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v
kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci, nesprávne zisteným skutkovým stavom

a porušením práva na spravodlivý proces, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

63. K výroku I. napadnutého rozsudku:

64. Podstatou prejednávaného sporu je žaloba o náhradu škody spôsobenej na majetku žalobcov
ako podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na G. J. XX I. B.. Súd prvej inštancie
sa stotožnil s nárokom žalobcov o tom, že škoda na objekte vznikla v príčinnej súvislosti so stavebnými

prácami na chodníku realizovanými na základe objednávky žalovaného, a to v bezprostrednej blízkosti
majetku žalobcov.

65. Žalovaný namietal najmä nedostatok príčinnej súvislosti medzi vykonaním stavebných prác
na G. ulici a škode na majetku žalobcov. Poukázal na nepravdepodobnosť vzniku škody v období

medzi realizáciou týchto stavebných prác v roku 2016 a vznikom škody, ktorú tvrdia žalobcovia v roku
2018. Žalovaný argumentoval aj listom Krajského pamiatkového úradu Prešov zo dňa 28.05.2018,
z ktorého vyplýva, že objekt je v zlom stavebno-technickom stave s výrazným úbytkom kamennej
hmoty. Žalovaný súčasne namietal, že súd sa dostatočne nevysporiadal s protichodnosťou záverov
vyplývajúcich z odborného stanoviska A. L. G., B., č. 12/18 a znaleckého posudku číslo 89/2022 A. D.

K.. Žalovaný namietal aj rozsah škody a listinný dôkaz, ktorý žalobcovia predložili. V tejto súvislosti
namietal, že ide o rukou písaný dôkaz, z ktorého nie je zrejmé kedy a kde bol vyhotovený. Namietal aj tú
skutočnosť, že Dr. V. Bobák – ATELIER KAMEŇA nemá podľa údajov vyplývajúcich zo živnostenského
registra v predmete činnosti určovanie škody a jej rozsahu. Podľa žalovaného sa tiež súd prvej
inštancie nevysporiadal s jeho rozsiahlou argumentáciou prednesenou v priebehu konania, ktorá podľa

jeho názoru vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi vykonanými stavebnými prácami a vlhnutím
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov.

66. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými

dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva
strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere,

že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba preto
považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo
ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017).

Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

67. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vysporiadal s atribútmi
náhrady škody, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením
a škodou, vznik škody a zavinenie.

68. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje najmä na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie
obsiahnuté v bode 55., v ktorom súd poukázal na význam § 415 Občianskeho zákonníka, z ktoréhovyplýva fyzickým a právnickým osobám povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

69. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým,
ako fyzická alebo právnická osoba skutočne konala, či opomenula konať a tým, ako konať mala,
aby plnila svoje povinnosti. Vedľa porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej zákon zakladá všeobecnú
povinnosť (generálnu prevenciu) ukladajúcu každému počínať si, tak aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku a na iných hodnotách. Nedodržanie tejto povinnosti je takisto porušením právnej

povinnosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda jedným zo základných
predpokladov zodpovednosti za škodu.

70. Zo záverov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný, na ktorého
objednávku vykonávala stavebné práce spoločnosť EUROVIA SK, a.s., si nepočínal tak, aby nedošlo
k následkom zasahujúcim do majetkovej sféry žalobcov.

71. Hodnotenie dôkazov je proces, v rámci ktorého súd hodnotí dôkazy jednotlivo, ale i vo vzájomných
súvislostiach. Žiaden dôkaz nemožno hodnotiť izolovane. Zo znaleckého posudku číslo 89/2022
vyplýva, že príčinou vlhnutia priľahlého muriva polyfunkčnej budovy súpisné číslo XXXX na G. XX
I. B., je nedostatočný spád spevnených plôch - priľahlého chodníka (k budove súpisné číslo XXXX)

z asfaltobetónu a zatekanie zrážkových vôd ku základom, čo spôsobuje vlhnutie nosného muriva
polyfunkčnej budovy, keďže suterénne murivo nie je dostatočne chránené hydroizoláciou (chýba zvislá
hydroizolácia v styku chodníka z asfaltobetónu a suterénneho nosného muriva) proti zrážkovým vodám.
Hydroizolácia medzi chodníkom z asfaltobetónu a chodníkom mala byť vložená pri realizácii spevnených
plôch z asfaltobetónu vrátane podkladových vrstiev. Z odborného vyjadrenia číslo 12/18, ktoré bolo

vyhotovené na objednávku žalobcov za účelom reklamácie kvality stavebných prác pri oprave chodníka
pred prevádzkovým objektom súpisné číslo XXXX vyplýva, že súčasné vyhotovenie chodníka má
vplyv na výskyt vlhkosti v stavebných konštrukciách alebo na povrchoch vo vnútri stavby, V dôsledku
tohto vyhotovenia obvodové steny stavby nedokážu odolávať všetkým vonkajším klimatickým vplyvom.
Navrhovaným opatrením je, aby chodník bol vybavený dilatáciou na styku s posudzovaným stavebným

objektom a aby bola obnovená cirkulácia vzduchu v medzere medzi obvodovým murivom a kamenným
obkladom sokla.

72.Vzhodesnázoromsúduprvejinštanciejeajodvolacísúdtohonázoružeuvedenélistinnédôkazynie
súvovzájomnomrozpore,nakoľkoichnosnézáveryspočívajúvkonštatovaní,žeaktuálnystavchodníka

spôsobuje vlhnutie nosného muriva polyfunkčnej budovy. Takýmto spôsobom tvrdili škodu aj žalobcovia.

73. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o rozpornosti týchto listinných dôkazov odvolací súd
uvádza, že pri posudzovaní odborných otázok, ktorou táto otázka nepochybne je, znalec nekonštatuje
spôsobenie škody, nakoľko ide o skutkovú otázku, o ktorej rozhoduje súd. Z oboch listinných dôkazov

vyplýva, že aktuálna situácia spôsobuje vlhnutie muriva nehnuteľnosti žalobcov. Správne súd posúdil,
že v dôsledku nepočínania si žalobcu spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, vznikla
žalobcom škoda. Zo znaleckého posudku a tiež z odborného vyjadrenia vyplýva, že sa nimi zisťovali
príčiny škody na majetku žalobcov. Znalecký posudok riešil príčinu vlhnutia muriva polyfunkčnej
budovy súpisné číslo XXXX s jednoznačným konštatovaním, že jeho príčinou je kvalita a spôsob

vyhotovenia priľahlého chodníka k polyfunkčnej budove. Skutočnosť, že tento znalecký posudok
spomína aj hydroizoláciu medzi chodníkom a asfaltobetónom, je už len dôvod navyše. Z odborného
vyjadrenia číslo 12/18 nepochybne vyplýva, že jeho úlohou bolo posúdiť vplyv konštrukcie uličného
chodníka na vlhnutie priečelia prevádzkového objektu súpisné číslo XXXX so záverom, že súčasné
vyhotovenie chodníka má vplyv na výskyt vlhkosti polyfunkčného objektu. Z uvedeného vyplýva, že ak

dva listinné dôkazy nehovoria tými istými slovami, neznamená, že nevravia to isté. Záver je teda
jednoznačný - výskyt vlhkosti na objekte vo vlastníctve žalobcov v dôsledku aktuálneho stavu chodníka
priľahlého k tomuto objektu.

74. Podľa žalovaného nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi stavebnými, resp. rekonštrukčnými

prácami na chodníku a vznikom škody, keďže žalovaný tvrdil že dilatačná škára nebola pri obvode
objektu vo vlastníctve žalobcov zriadená ani pred rekonštrukciou chodníka, ani po rekonštrukcii.75. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie,
poukazuje na svedeckú výpoveď A. L. E., ktorý ako dlhoročný nájomník v predmetnom objekte, bol
svedkom búracích a stavebných prác realizovaných pri stavbe chodníka. S poukazom na svoju 40 -

ročnú prax dospel k záverom, že došlo k chybným postupom pri realizácii stavebných prác z dôvodu,
že povrchová úprava asfaltobetónu bola realizovaná bez dilatačnej škáry a dotiahnutá až po fasádu
predmetného meštianskeho domu.

76. Žalovaný namietal, že ku škode, ktorú tvrdili žalobcovia, nemohlo dôjsť v takom krátkom období

od realizácie stavebných prác. V tejto súvislosti poukázal aj na list žalobcov zo dňa 19.09.2016, v ktorom
ho už žalobcovia upozorňovali na existenciu škody. Žalovaný tým demonštroval, že k poškodeniu
nehnuteľnosti žalobcov došlo už pred vykonaním stavebných prác. Podľa názoru odvolacieho súdu
skutočnosť tvrdená žalovaným z tohto listinného dôkazu nevyplýva. Vyplýva z neho upozornenie
žalobcov na neodbornosť vykonania stavebných prác na chodníku. Okrem toho tvrdenie žalovaného,
že v takom krátkom čase, teda od realizácie stavebných prác v roku 2016 do podania žaloby v roku 2018,

nemohla vzniknúť tvrdená škoda, nebolo ničím preukázané. Žalovaný do konania nepredložil dôkaz,
ktorým by procesný útok žalobcov vyvrátil.

77. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na fotodokumentáciu z „google maps“, ktorá bola pripojená do spisu
a z ktorej by malo vyplývať, že pred rekonštrukčnými prácami a po nich bol stav nezmenený,

ani s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožnil. Ide o listinný dôkaz, ktorý je síce
prípustný, avšak v kontexte prejednávanej veci nemá podľa názoru odvolacieho súdu významnú
výpovednú hodnotu, nakoľko z hľadiska odborných posúdení nemôže byť bezpečným dôkazom vo
vzťahu k (ne)existencii dilatačnej škáry medzi chodníkom a objektom. Odvolací súd zastáva názor, že
jednoznačnými dôkazmi o existencii dilatačnej škáry pred vykonaním stavebných prác na chodníku sú

svedecká výpoveď A. E. ako osoby znalej danej problematiky a tiež odborné stanovisko A. G., v ktorom
znalec konštatuje nedostatky vzniknuté po stavebných úpravách.

78. Žalovaný tiež namietal listinný dôkaz preukazujúci rozsah spôsobenej škody. Namietal, že tento
dôkaz neobsahuje údaj o mieste jeho vyhotovenia a ani údaj o dátume vyhotovenia. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa
získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Z ustanovenia § 187 ods. 2
CSP demonštratívne vyplýva, čo môže byť dôkazným prostriedkom. Z tohto zákonného ustanovenia
nevyplýva, aby ním nemohol byť dôkaz, ktorý predložili žalobcovia a ktorý vyhotovil Dr. Viačeslav Bobák
– ATELIER KAMEŇA a z ktorého vyplýva, že náklady potrebné na demontáž a montáž kamenných

prvkov na objekte G. XX I. B. predstavujú 10.525,20 eur. Okrem toho skutočnosť, že daný listinný dôkaz
neobsahuje dátum a miesto vyhotovenia, žalovaný namietal až v rámci odvolacieho konania. Ide o
prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom ide
o novotu v odvolacom konaní, ktorá nespĺňa ani jeden z predpokladov podľa § 366 CSP, na základe
ktorých by bolo možné na túto procesnú obranu žalovaného prihliadať.

79. Pokiaľ ide o výšku škody, žalovaný namietal, že žalobcovia nedodržali zákon, keďže na vykonanie
opravy je potrebné rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu. Žalobcovia však netvrdili, že už nejaké
opravy na meštianskom dome vykonali. Práve naopak, chcú ich realizovať, pričom k nákladom na ich
vykonanie predložili listinný dôkaz o rozpočte na 10.525,20 eur. Z vyjadrenia žalobcov k odvolaniu

súčasne vyplýva, že sú si vedomí súčinnosti s Krajským pamiatkovým úradom.

80. Odvolateľ tiež uviedol, že trvá na námietke premlčania nároku žalobcov. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 77., s ktorými sa
stotožňuje.

81. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný teda uplatnil odvolací dôvod o nesprávnych skutkových
zisteniach. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli

počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.82.Knámietkenesprávnehoskutkovéhozisteniazvykonanýchdôkazovjepotrebnéuviesť,ževykonané
dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods.

2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí
jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

83. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej
logiky.

84. Žalovaný uplatnil aj odvolací dôvod o nesprávnom právnom posúdení veci, keď tvrdil, že súd mal

v danom prípade aplikovať § 127 Občianskeho zákonníka, a nie § 417 Občianskeho zákonníka.

85. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

86. Všeobecná právna úprava náhrady škody v občianskoprávnych vzťahoch je upravená v paragrafe

420 a 420a Občianskeho zákonníka. S ohľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nárok žalobcov
na náhradu škody, ktorý našiel svoje vyjadrenie v bode I. enunciátu rozsudku, správne právne posúdil
v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Inými slovami ak ide o výrok rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 10.525,20 eur, ide o povinnosť
nahradiť spôsobenú škodu v peniazoch, čo plne zodpovedá prvej vete § 420 ods. 3 Občianskeho

zákonníka.

87. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného sa žiada uviesť, že ust. § 126 Občianskeho
zákonníka je hmotnoprávnym ustanovením, ktoré určuje vlastníkovi spôsob ochrany jeho vlastníctva.
Ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom generálnou klauzulou predstavujúcou

obmedzenie vlastníckeho práva vo vzťahu k tretím osobám, ktorým patrí iné právo, do ktorého vlastník
zasahuje výkonom vlastníckeho alebo iného práva.

88. Odvolací súd tiež uvádza, že v kontexte tej časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali
voči žalovanému náhrady škody v sume 10.525,20 eur, aplikácia ust. § 126, ani ust. § 127 Občianskeho

zákonníka nie je relevantná. Preto ani odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci
v súvislosti s uvedeným nebola naplnená, nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval všeobecnú
právnu úpravu o zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415
Občianskeho zákonníka o prevenčnej povinnosti.

89. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne
správny postupom podľa § 387 CSP.

90. K výroku II. napadnutého rozsudku:

91. Žalovaný uplatnil odvolacie námietky aj vo vzťahu k výroku II. rozsudku sú súdu prvej inštancie,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vykonať opravu chodníka na vlastné náklady tak,
že zabezpečí dilatačnú škáru o veľkosti 2 centimetre medzi chodníkom a meštianskym domom. V tejto
súvislosti namietal, že výrok rozsudku je neurčitý a nevykonateľný.

92. Podľa prvej vety § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.
Ide o konečné slovné vyjadrenie, teda o záver konajúceho súdu, ktorý rozhodol o prejednávanej veci.
Výrok rozsudku je podmienený žalobným návrhom v znení, aké žalobca uviedol v žalobe, respektíve
aké navrhol neskôr a súd pripustil zmenu žaloby. Je nepochybné, že takýto výrok rozsudku musí byťdostatočne určitý, aby ho bolo možné aj nútene vykonať. Výrok rozsudku musí spĺňať také kvalitatívne
predpoklady, z ktorých bezpečne možno vyvodiť konkrétne práva a povinnosti vrátane lehoty na plnenie.
Výrok musí byť výstižný a zrozumiteľný.

93. Odvolací súd zastáva názor, že výrok II. napadnutého rozsudku nie je možné nútene vykonať. Z
tohto výroku nie je zrejmé, ako má žalovaný realizovať svoje povinnosti a kde ma túto dilatačnú škáru
umiestniť. Nie je zrejmé, či táto dilatačná škára má siahať od začiatku po koniec meštianskeho domu
a či má byť prerušená pri bráne, ktorou sa vchádza do meštianskeho domu alebo má prechádzať aj

týmto miestom. Takýto zámer sa zdá byť logický, avšak zo samotného výroku nevyplýva. Žalovaný
by tak napríklad mohol začať s realizáciou dilatačnej škáry len v častiach, kde dochádza k vlhnutiu
objektu dôvodiac, že robí správne. Ak by sa žalobcovia domáhali výkonu takéhoto rozhodnutia, nebolo
by možné nútene vymáhať splnenie uloženej povinnosti, nakoľko jej obsah je nejasný. V kontexte
uvedeného by sa žiadalo, aby výrok rozsudku súdu presne špecifikoval splnenie povinnosti uloženej
žalovanému. Koncepcia výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie tak vytvára priestor pre dohady, ktoré

vnášajú pochybnosti o správnosti realizácie uloženej povinnosti a jej núteného výkonu.

94. Pokiaľ žalovaný namietal aplikáciu § 417 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k tomuto výroku, podľa
názoru odvolacieho súdu nie je potrebné bližšie sa zaoberať touto námietkou, a to z dôvodu, že odvolací
súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného o nevykonateľnosti a neurčitosti výroku II. rozsudku súdu

prvej inštancie.

95. Na základe toho odvolací súd postupom podľa § 388 CSP vo svojom II. výroku zmenil výrok II.
napadnutého rozsudku tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

96. O trovách konania (prvoinštančného a odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia sa voči žalovanému domáhali dvoch nárokov – náhrady škody
v peniazoch a uloženia povinnosti opraviť chodník. Žalobcovia boli v jednom nároku úplne úspešní
a v druhom nároku neúspešní, čo znamená plný úspech na strane žalovaného. Keďže pomer úspechu
strán bol rovnaký, odvolací súd im náhradu trov konania nepriznal.

97. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)