Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122284587
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6122284587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724
803, právne zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. D., o zaplatenie 9.482,89 eur
s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
10Csp/59/2022-190 zo dňa 14.3.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte ako súd prvej inštancie) v celom
rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu
9.482,89 eur spolu s príslušenstvom.

2.Východiskovo s poukazom na aplikáciu ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b), § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v spojení

s § 37 ods. 1, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a zmene a doplnení niektorých zákonov (ustanovenia citované v napadnutom rozsudku)
konštatoval, že vo vzťahu k úverovej zmluve uzavretej dňa 23.9.2019 medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným došlo k porušeniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. s následkom, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný, alebo bez poplatkov.

3.Následne súd prvej inštancie posudzoval otázku platnosti vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru a

(platnosti) postúpenia pohľadávky zo B. B. E., teda
z banky na žalobcu - nebankový subjekt.
4.Medzi stranami v tejto súvislosti bolo nesporné, že v roku 2020 už žalovaný úver riadne nesplácal a
k 30.1.2021 tak, ako to vyplynulo z upomienky banky z tohto dňa, dlhoval na splátkach sumu 1,692,97
eur, čo je súčin 10 celých splátok po 153,91 eur a nezaplatená časť 11. splátky. Žalobca preukázal,
že túto výzvu poslal žalovanému ako doporučenú zásielku, ktorá bola doručená podľa evidencie pošty
dňa 4.2.2021. V tomto liste žalovaný bol poučený, že v prípade, ak dlžnú sumu do 15 dní od doručenia

výzvy nezaplatí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Keďže žalovaný dlžnú sumu
nezaplatil, banka listom z 4.3.2021, ktorý žalovaný prevzal 10.3.2021, vyhlásila okamžitú splatnosť
úveru. Listom z 18.3.2021, prevzatým žalovaným 24.3.2021 banka súčasne žalovaného vyzvala, aby jejcelkovú pohľadávku v sume 10.667,38 eur zaplatil okamžite. Dňa 22.6.2021 banka zmluvu o postúpení
pohľadávok, uzavretou v súlade s úst. § 524 Obč. zákonníka a
v súlade s úst. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy vo vzťahu k

žalovanému na žalobcu. Tento list, ktorým banka oznámila postúpenie pohľadávky
z 29.6.2021, žalovaný prevzal 1.7.2021.
5.Okresný súd tu zdôraznil, že z notifikácie, ktorú žalovaný prevzal 4.2.2021, ani
z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 4.3.2021 nevyplynulo, s ktorými splátkami v poradí
žalovaný bol v omeškaní a pre ktorú omeškanú splátku banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru listom

zo dňa 4.3.2021. Skutočnosť, že z predmetného listu nevyplýva, pre nezaplatenie ktorej splátky sa úver
zosplatňuje, spôsobuje neurčitosť tohto právneho úkonu veriteľa a v dôsledku toho neplatnosť podľa
ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka.
6.Súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že výzva na predčasné splatenie úveru je právnym úkonom
veriteľa, ktorý nachádza oporu v zmluvných dojednaniach a ktorým sa mení predchádzajúca dohoda
dlžníka s veriteľom o podmienkach splácania úveru. Takouto výzvou sa v zmysle § 565 Obč. zákonníka

ruší možnosť splatiť úver v pravidelných splátkach a vzniká povinnosť dlžníka vrátiť úver okamžite na
výzvu veriteľa. Pre platnosť takéhoto úkonu musia byť samozrejme v prípade spotrebiteľských zmlúv
splnené podmienky § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, ale podľa presvedčenia súdu aj všeobecné ustanovenia
Obč. zákonníka, ktoré stanovujú základné náležitosti pre všetky právne úkony. Nie je úlohou súdu v
prípade nezrozumiteľnej a nekonkrétnej notifikácie v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zákonníka a následne

aj úkonu veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka rozpočítavaním dlžných súm zisťovať, pre ktorú dlžnú
splátku mohol veriteľ takouto nezrozumiteľnou výzvou na splatenie celého zostatku úveru platne, pri
dodržaní príslušných zákonných ustanovení, úver zosplatniť.
7. Na základe toho je podľa okresného súdu nutné prijať záver, že banka úver platne nezosplatnila,
z čoho vyplýva, že žalovaný ho podľa pôvodnej dohody môže splácať tak, ako to bolo dohodnuté 96

splátkami, z ktorých prvá pripadla na 15.11.2019 a posledná na deň 15. 10.2027. Ku dňu rozhodovania
súdu, ale ani ku dňu postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt, preto suma požadovaná
žalobcom nebola zročná, čo spôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky voči spotrebiteľovi zo
spotrebiteľského úveru z banky na nebankový subjekt, ktorým je žalobca.

8.Okrem toho, postúpením pohľadávky z banky na žalobcu došlo podľa súdu prvej inštancie aj k
porušeniu zákona o bankách, keďže banka postupovala pohľadávku, ktorá
v čase postúpenia nebola splatná. Naviac postupovala pohľadávku, ktorá nezodpovedala skutočnému
peňažnému záväzku žalovaného voči banke (ktorý tvorili len splátky dlžné ku dňu postúpenia
pohľadávky). Preto je postúpenie pohľadávky voči žalovanému

z dotknutej úverovej zmluvy neplatné. Žalobca sa preto nemohol stať novým veriteľom žalovanej
pohľadávky voči žalovanému v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka, a preto nie je vecne legitimovaný
na uplatňovanie nároku uvedeného v žalobe.

9.Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, priznal mu okresný súd proti žalobcovi právo na náhradu trov

konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).

10.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny v podobe vyhovenia
v celom rozsahu.
11.Primárne okresnému súdu vytýkal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore

s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to uznesením Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, v zmysle ktorého: „Dovolací súd sa nestotožňuje s
názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,
by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v
zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na

tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo
právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie
alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej
určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné
uviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,trebavychádzaťzprincípuracionálneho

správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na
ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo
vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“. Ústavný súd pritom
v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatoval, že k imanentným znakom právneho štátupatrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95, IV. ÚS 108/2010), ktorého súčasťou
je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99).

12.Ďalej odvolateľ namietal, že postupca v posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť
pohľadávku a podaním zo dňa 4.3.2021 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje ku dňu
3.3.2021. Postupca toto svoje právo využil po omeškaní žalovaného
s platením splátok po dobu troch mesiacov a po upozornení žalovaného na možné uplatnenie tohto
práva výzvou zo dňa zo dňa 30.1.2021. Postupca toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ

(t. j. po omeškaní s platením splátok po dobu troch mesiacov a po upozornení žalovaného na možné
uplatnenie tohto práva v podaní zo dňa 30.1.2021, v ktorom bol žalovaný taktiež vyzvaný v lehote nie
kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru
k dobrovoľnej úhrade omeškaných splátok) a zároveň v súlade s ust. § 565 OZ pre nesplnenie splátky,
ktorá využitiu práva podľa ust. § 565 OZ predchádzala po dobu 3 mesiacov za splnenia podmienky 3-
mesačného omeškania s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t. j.

pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.11.2020. Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní
bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky splátky
úveru splatné do budúcna stali splatnými.
13.Žalobca tiež vymedzil, že plnenie v splátkach je spôsob zaplatenia dlhu, ktorý je výsledkom
zmluvnej slobody medzi veriteľom a dlžníkom. Rovnako tak uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti

splátok v prípade neplnenia splátkového kalendára je ponechané len na vôli veriteľa, ktorý si môže
vymáhať každú jednotlivú splátku samostatne, alebo môže (a zároveň nemusí) v dôsledku porušovania
povinností dlžníka pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dlhu a žiadať zaplatenie dlhu okamžite
a jednorazovo. Žalobca preto zastáva názor, že právny predchodca žalobcu B. B., E., v posudzovanom
prípade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadal o zaplatenie celej pohľadávky

v dôsledku neplnenia splátok riadne a včas v súlade s ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9
OZ. V žiadnom ohľade sa nemožno stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého je pred
uplatnením tohto práva potrebné špecifikovať, pre nesplnenie ktorej splátky je toto právo uplatnené,
resp. s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania (či už vo výzve zo dňa 30.1.2021, t.
j. vo výzve pred zosplatnením, ako ani vo výzve zo dňa 4.3.2021, ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru), nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu – resp. naopak, bolo by to úplne
nadbytočné, keďže v zmysle ust. § 565 OZ nemožno toto právo uplatniť pre nesplnenie inej splátky, než
tej, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto práva po dobu 3-mesiacov za splnenia podmienky
v ust. § 53 ods. 9 OZ. Je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
3.3.2021 podaním zo dňa 4.3.2021 – toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 OZ

v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.11.2020, ktorá bezprostredne
predchádzala zosplatneniu po dobu 3 mesiacov a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53
ods. 9 OZ po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom premlčacia
doba začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, t. j. odo dňa 16.2.2021.

14.Posúdenie súdu a jeho právne závery sú navyše podľa odvolateľa v priamom rozpore so závermi
najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých: „Podľa ústavne konformného výkladu je preferovaná
platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť výklad, ktorý rešpektuje vôľu zmluvných
strán, pred výkladom, ktorý vedie

k absolútnej neplatnosti účastníkmi uzatvorenej zmluvy. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej
podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na
samostatnú listinu, ktorá nebola podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto zmluvy za
podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto dojednania.
Stačí, že zmluvné strany ju vyhlásia za súčasť zmluvy

v podpísanom texte vlastnej zmluvy.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo
9/2019 z 27. mája 2020).
15.Žalobca sa nestotožnil ani s názorom súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index, alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorých je

výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobie, v ktorom dochádza
k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny;
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa
tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a že nedostatoktejto náležitosti a totiž podmienok, ktoré upravovali použitie v zmluve uvedenej úrokovej sadzby, podľa
presvedčenia súdu spôsobuje absenciu náležitosti úverovej zmluvy uvádzanej v § 11 ods. 1 písm. b), čo
spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žiadna norma

spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie totiž nevyžaduje, aby spotrebiteľská
zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne
podpísaná (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15).
16.V súvislosti s fakultatívnosťou poistenia uviedol, že poistenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere, no bolo podmienkou poskytnutia zľavy z fixnej úrokovej sadzby, ktorá bola v zmysle

čl. I Zmluvy 10,90 %, resp. 8,90 % po zohľadnení zľavy.

17.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

18.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),

preskúmalrozsudokokresnéhosúduvrozsahuvyplývajúcomzustanovenia§379CSPabeznariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

19.Úvodom sa žiada vymedziť, že odvolateľom citované rozhodnutia iných krajských súdov nie sú

pre súdy konajúce v prejednávanom prípade záväzné (§ 193, eventuálne § 455 CSP). Zároveň
nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2
základných princípov CSP. Uvedeného „deficitu záväznosti“ si je zrejme vedomý aj samotný odvolateľ,
ktorý v danej spojitosti nepoužíva zákonné pomenovanie „rozhodovacia prax najvyšších súdnych
autorít“, ale vytvára si vlastný pojem „rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít“.

20.Následne, už z hľadiska vecného posúdenia predostretého opravného prostriedku platí, že
uvedenie údaja (že ide o splátku splatnú dňa 15.11.2020) až v odvolaní, je z procesného hľadiska
neakceptovateľnou novotou (§ 366 CSP). Jedná sa totiž o skutkové tvrdenie, nie (o) právne posúdenie.
Tým je až použitie príslušnej právnej normy na skutkový stav založený (práve) takýmto/týmto tvrdením.

A práve absenciu predmetného údaja (vo výzve) považuje odvolací súd, v zhode s názorom okresného
súdu, za kvalifikovaný deficit výzvy veriteľa, spôsobujúci jeho neurčitosť/neplatnosť.
21.Samotnoupodstatou/zmyslomaplikovanejnormyjetotižvytvoreniemožnostiprespotrebiteľa/dlžníka
predísť eventualite predčasného zosplatnia jeho dlhu (a tým vyvolanej strate výhody splátok) a to tak,
že zaplatí konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace. Z uvedeného možno vyvodiť

jediný akceptovateľný záver a to nevyhnutnosť presnej/nezameniteľnej identifikácie (vo výzve) splátky,
na ktorú sa viažu tak zásadné právne dôsledky/účinky, akými sú nástup mimoriadneho zosplatnenia
a začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka v spojení so závermi súvisiacej
judikatúry Najvyššieho súdu SR (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR R 29/2023).

22. Okolnosť náležitého zadefinovania konkrétnej splátky vyplýva aj z textácie relevantnej normy –
najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, resp. keď veriteľ svoje právo na
predčasné zosplatnenie môže využiť len do splatnosti ďalšej splátky (pre určenie ktorých skutočností,
t. j. uplynutia 3 mesiacov, resp. ďalšej splátky, je logicky nevyhnutné primárne poznať, ktorá splátka je
tá „predchádzajúca“/relevantná). Spornosť/nejasnosť v týchto otázkach (určenia rozhodného momentu)

je totiž v zjavnom rozpore s princípom právnej istoty (na strane spotrebiteľa).
23.Nemôže preto obstáť odvolateľovo zľahčovanie vymedzenia (tej) splátky, pre ktorú má dôjsť
k zosplatneniu. Takýto výklad by totiž skutočne oslaboval možnosť dlžníka odvrátiť zosplatnenie
a následné postúpenie pohľadávky. Nadväzne je zodpovedajúce účelu zákona od veriteľa/banky
požadovať, aby dotknutá výzva obsahovala presné uvedenie splátky, od ktorej sa mimoriadne

zosplatnenie odvíja. Inak (ako je tomu i v súdenej veci) výzva na zaplatenie nie je dostatočne
kvalifikovaná, na základe čoho jej nie je možné priznať relevanciu vo vzťahu k splneniu podmienok
mimoriadneho zosplatnenia.

24.Na konštatovanom závere nič nemení odvolateľom akcentované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 1Cdo/123/2022. Odhliadnuc od ojedinelosti tam prezentovaného záveru, označené rozhodnutie
neponúka žiadne vysvetlenie (okrem konštatovania, že explicitne táto povinnosť zo zákona veriteľovi
nevyplýva), prečo konkretizácia určujúcej splátky postráda právnu relevanciu (ktorá vyplýva z vyššie
rozoberaných hľadísk), resp. neobsahuje úvahu spôsobilú vyvrátiť doterajšiu aplikačnú prax súdov, ktorápre účely ustálenia rozhodného momentu (pre beh premlčacej doby, resp. pre zosplatenie) vychádza
zkonkrétnejsplátky.NajvyššísúdSRzároveňvinomrozhodnutí–sp.zn.5Cdo/2/2023zodňa25.1.2024
(t. j. v rovnakom období ako bolo vydané rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/123/2022) zdôrazňuje požiadavku

špecifikácie konkrétnej splátky v procese vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu/úveru, keď uvádza:
„...pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“.
25.Súdy nižších inštancií (okresný a krajský súd) nie sú legitimované na to, aby riešili rozdielnu
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. K uvedenému účelu slúžia osobitné právne inštitúty [napr.

rozhodovanie veľkého senátu podľa § 48 CSP alebo zjednocovacia činnosť Občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.]. Prípadná existencia rozdielnej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít však z titulu zásady zákazu odmietnutia spravodlivosti
nie je dôvodom pre neprejednanie a nerozhodnutie konkrétnej súdenej veci.

26.Z určujúceho hľadiska je ďalej potrebné zdôrazniť, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je právom

(nie povinnosťou) veriteľa, ktorý tak môže učiniť pre ktorúkoľvek, a to aj jedinú splátku; samozrejme
za splnenia zákonom predpokladaných podmienok. Tento výber je ale spojený s povinnosťami dodržať
stanovenú lehotu. A práve predmetný absolútne zásadný dôsledok, ktorý môže veriteľ dosiahnuť pre
nezaplatenie čo i len jedinej splátky, podmieňuje nutnosť náležitého zadefinovania práve tej konkrétnej
splátky, od ktorej včasného nesplnenia sa zosplatnenie celého úveru má odvíjať. Aj na tomto mieste sa

žiadazopakovať,žeúčelom§53ods.9Občianskehozákonníkajeajposkytnutiemožnostispotrebiteľovi
odvrátiť dôsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, a to zaplatením splátky, pre ktorú k takémuto
mimoriadnemu úkonu zo strany veriteľa môže dôjsť.
27. Na základe rozoberaného je nutné vysloviť, že ak upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka nevymedzuje splátku, ktorej nezaplatenie je určujúce pre využitie oprávnenia zosplatniť úver,

je opodstatneným záver o neplatnosti daného právneho úkonu pre jeho neurčitosť. Obdobne treba
uvedené aplikovať aj pre nadväzujúci úkon – vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka.
28.Na konštatovanom nič nemení (vo všeobecnosti náležitá) argumentácia žalobcu o potrebe/vhodnosti
súdneho výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Vyššie rozoberané/pomenované dôvody/

požiadavky určitosti právneho úkonu sa totiž bezprostredne týkajú (hmotných) práv spotrebiteľa,
ktorých ochrana predstavuje v „európskom právnom priestore“ hodnotu postavenú na roveň základným
hodnotám verejného poriadku.

29.Bez ohľadu na procesné limity regulované znením § 132 ods. 2 CSP odvolací súd zdôrazňuje, že

nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétneho upozornenia v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu alebo „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať, pre
ktorú dlžnú splátku veriteľ úver zosplatnil; či skôr mohol zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič iné,
ako len na základe vlastnej iniciatívy konajúceho súdu (a namiesto žalobcu, ktorého takáto povinnosť
zaťažuje) vymedzenie (presnejším je pojem vytvorenie, keďže spravidla – tak ako i v súdenom prípade

– absentujú v žalobe náležité jedinečné skutkové tvrdenia) takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá
hypotéze príslušnej právnej normy a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne)
úspešný. Niet najmenších pochýb, že takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi
civilného sporového konania (o osobitostiach spotrebiteľských sporov, ako sporov s ochranou slabšej
strany, ani nehovoriac), ale prioritne v rozpore s ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti

postavenia strán pred súdom.

30.Dôvodom zamietnutia žaloby bolo v posudzovanej veci neunesenie dôkazného bremena žalobcu na
preukázanie uskutočnenia platnej výzvy (č. l. 104 spisu) veriteľa adresovanej dlžníkovi na zaplatenie
dlhu s upozornením o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne i platného úkonu

zosplatnenia úveru.
31.Obe tieto okolnosti viedli okresný súd k náležitému záveru o nepreukázaní splnenia podmienok
podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Uvedené následne znamenalo, že veriteľ postúpil
pohľadávku pred termínom splatnosti, teda v rozpore s § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch i s
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca sa preto nikdy nestal veriteľom žalovanej pohľadávky a nemohol

tak uplatniť nárok v aktuálnom spore.
32.Ustálením vecnej správnosti predmetného záveru sa stávajú bezpredmetnými ďalšie odvolacie
námietky – body 15 a 16 tohto odôvodnenia – nakoľko pri absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
je irelevantnou otázka existencie zákonných náležitostí zmluvy o úvere.33.Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá
vecnú správnosť aj tohto výroku. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval

zásadu plného úspechu v spore.

34.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol v štádiu konania o podanom odvolaní úspešný, čo zakladá jej nárok na náhradu trov voči
protistrane, žiadne trovy mu však v rámci odvolacieho konania nevznikli. Konštatovanému nadväzne

zodpovedá súhrnný výrok o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žiadnej zo sporových strán.

35.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.