Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203429
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222203429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX,
adresa C. D., E. F. G. XX/XX, 2. A. H., nar. XX.X.XXXX, adresa C. I., H. J. XXX/X, obaja žalobcovia
zastúpení advokátkou: JUDr. Tünde Keszegh, PhD., so sídlom Komárno, Jókaiho 24, pobočka Dunajská
Streda, Alžbetínskej nám. 1203, proti žalovanej: A. D., nar. X.XX.XXXX, adresa K., L. X, zastúpenej
advokátom: JUDr. Juraj Czirfusz, so sídlom Dunajská Streda, Hlavná 48, o určenie neplatnosti závetu
a listiny o vydedení, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
20C/68/2022-177 zo dňa 25.6.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1 a 2 p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe, keď vo výroku rozhodol
nasledovne:
I. Určuje, že
a/ listina o vydedení spísaná dňa 17.12.2021 poručiteľom A. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K.
- K. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade Mgr. Alexandra Csalu,

notára so sídlom v Dunajskej Strede pod sp. zn. N 306/2021, NZ 55133/2021, NCRza 8388/2021, NCRls
56103/2021, je neplatná,
b/ závet spísaný dňa 17.12.2021 poručiteľom A. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. - K. XXX,
zomr. XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade Mgr. Alexandra Csalu, notára
so sídlom v Dunajskej Strede pod sp. zn. N 306/2021, NZ 55133/2021, NCRza 8388/2021, NCRls
56103/2021, je neplatný v tej časti, v ktorej sa žalobkyni 1/ nedostáva jedna polovica jej dedičského
podielu zo zákona a v tej časti, v ktorej sa žalobcovi 2/ nedostáva jedna polovica jeho dedičského podielu

zo zákona.
II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu na základe vykonaného
dokazovania, keď konštatoval, že žalobkyňa 1 na pojednávaní uviedla, že v detstve boli s bratom zo
strany otca týraní počas dlhých rokov. Po rozvode sa s matkou nasťahovali k jej rodičom, pričom otec mal
možnosť ich kedykoľvek vyhľadať, no už sa na nich „ani nepozrel,“ hoci do jej 15-tich rokov žili v rovnakej

obci. Ak sa náhodou stretli, prešiel okolo nich bez toho, aby nadviazal rozhovor. Ona sa ho pokúšala
kontaktovať telefonicky, ale otec telefón nezdvihol. Žalobcovia otca nikdy neobťažovali, rešpektovali
ho, nič zlé mu nespôsobili. O jeho chorobe sa žalobkyňa 1 dozvedela až po jeho smrti od spoločného
lekára, ktorý jej aj povedal, že otec zanedbával liečbu; otec ani jeho družka im chorobu neoznámili anepožiadali o žiadnu pomoc. O otcovom úmrtí žalobcov informovali ľudia z obce. Nikto im nedal vedieť
ani o pohrebe, všetko bolo naplánované a udialo sa bez ich prítomnosti. Počas manželstva otec matke
často fyzicky ubližoval. Raz ho spolu s bratom pri návrate zo školy pristihli pri pokuse vtlačiť matke

tvár do nádoby s horúcim olejom. Správanie otca vnímala ako výraznú psychickú záťaž, čo je podľa
nej týraním. Aj na nich so žalobcom 2 otec mieril vzduchovkou. Žalobkyňa 1 nemala vedomosť o tom,
že by sa ich otec pokúšal ešte ako maloletých kontaktovať, a nevyhľadal ich ako dospelých. Oni ho už
potom tiež nekontaktovali ani nenavštívili, nakoľko sa domnievali, že si to tak želá, a trochu sa ho ešte
stále báli. Časom nadobudli pocit, že pre otca nie sú dôležití, preto ho neinformovali ani o významných

udalostiach vo svojom živote ako ukončenie školy, svadba či narodenie dieťaťa (podľa predloženého
rodného listu sa žalobkyni 1 dňa 12.6.2007 narodila dcéra). Žalobca 2 sa k výpovedi žalobkyne 1 pripojil.
Doplnil, že ako prvák alebo druhák na strednej škole sa s otcom stretol na autobusovej stanici. Otec
mu na seba nenechal ani telefónne číslo, len nastúpil do autobusu a odišiel. Nedalo sa s ním hovoriť.
Uviedol, že od rozvodu rodičov otec nikdy žalobcov nenavštívil ani im nedal žiadny darček. Žalobca 2
sa s ním rozprával iba raz, keď sa náhodne stretli. Ďalej uviedol, že z obce K. sa žalobcovia s matkou

odsťahovali, keď mal asi 16 rokov. Potom už v obci nikoho nenavštevovali, a o otcovi mali informácie len
z náhodných stretnutí s niekým z obce. Vedeli, že s niekým žije, ale nevedeli presne, s kým. O otcovej
chorobe sa dozvedeli v čase, keď ešte žil, ale nemali presné informácie, v akom stave je. Po jeho smrti
žalovanú nevyhľadali; jednako nevedeli, o koho ide, a žalobca 2 nemal dôvod vybavovať pohreb, keď
s otcom nebol v kontakte 25 rokov.

3. Žalovaná uviedla, že poručiteľ mal v čase začiatkov ich vzťahu záujem o kontakt so žalobcami, no
bránili mu v ňom ich matka a jej rodičia, ktorí maloletých zatajovali. Informácie o maloletých získaval
iba sprostredkovane od známych, ktorí ich stretávali, resp. poznali. Tvrdenie žalobkyne o nezdvihnutí
jej telefónu poručiteľom označila za nepravdivé, nakoľko ten nadobudol mobilný telefón až po tom, ako

začal žiť so žalovanou; dovtedy hovorieval, že ak od neho niekto niečo chce, tak ho nájde doma. Nie
je ani pravdou, že by sa neliečil na svoju chorobu. Išlo o rakovinu, ktorú mu diagnostikovali v decembri
2017, a od januára nasledujúceho roka chodil na ožarovanie i chemoterapie v maximálnom možnom
rozsahu. O jeho smrti žalobcovia museli vedieť, nakoľko ich matka mala túto informáciu vo svojom
profile na sociálnej sieti. Poručiteľ zomrel v sobotu, pohreb bol nasledujúci utorok. Žalovaná bola vo

vzťahu s poručiteľom 16 rokov a nikdy nespozorovala správanie, aké opísali žalobcovia. Poručiteľ jej
mal povedať, že pri náhodnom stretnutí v obci to boli práve žalobcovia, ktorí od neho „odvracali hlavu.“
Žalobkyňa 1 niekedy na jeseň 2018 poručiteľa navštívila, prišla si vypýtať peniaze a aj ich dostala. V
domácnosti poručiteľa bola dva dni po sebe, žalovaná ju prvý deň aj osobne stretla. Žalovaná uviedla,
že o snahe poručiteľa kontaktovať žalobcov ako maloletých má vedomosť od neho samotného. Prečo

nepodal návrh na súdnu úpravu styku s nimi, nevedela. Záležitosti okolo vydedenia žalobcov u notára
poručiteľ zariaďoval sám v čase, keď už bol „zmierený s osudom,“ dovtedy zrejme čakal, že žalobcovia
za ním prídu. Bol ešte plne pri zmysloch, k notárovi šiel autom. Liečil sa do roku 2020, potom chodil na
kontroly, v r. 2021 mu zistili metastázy na pečeni. Počas posledného roku života sa cítil lepšie, aj niečo
málo pribral. Nemala vedomosť o tom, že by poručiteľ mal zbraň, nikdy žiadnu nevidela, určite na ňu

nemal povolenie. Agresívne sa voči nej, ani nikomu inému nikdy nesprával. Žalobcovi 2 odmietol požičať
auto z dôvodu, že bolo úplne nové, na čo on reagoval vulgárne. Žalovaná tiež spochybnila tvrdenie
svedkyne J. o jej vernosti počas manželstva s poručiteľom.

4. Svedkyňa A. J., bývalá manželka poručiteľa a matka žalobcov vo svojej výpovedi uviedla, že

manželstvo s ním uzavrela z lásky v r. 1986, no už po krátkom čase zistila, že manžel si niektoré veci
vynucuje. Po narodení žalobcu 2 dostala rodina byt v K. a už v tom čase ju manžel začať biť, a to
aj kvôli drobnostiam ako bežný neporiadok v byte. „Záchvaty agresivity“ mal raz za dva až tri týždne
a odôvodňoval ich problémami v práci. Svedkyňu bil tak, aby stopy nebolo vidieť, pred cudzími ľuďmi
sa tváril ako vzorný manžel a otec. Svedkyňa znášala jeho správanie 11 rokov kvôli deťom, no jeho

agresivita sa stupňovala, a keď na ňu namieril zbraň, rozhodla sa rozviesť. Od rozvodu poručiteľ navštívil
svoje deti raz, na Mikuláša, priniesol im vrece plné obnoseného oblečenia. Viac ich nenavštívil, ani
im nezavolal. Na prosbu žalobcu 2 o požičanie auta reagoval odmietavo, a pri ich osobnom stretnutí
po zistení, že žalobca 2 si robí druhú maturitu, mal uviesť, že už mu nebude musieť posielať výživné.
Svojich detí sa ani v náročných životných situáciách nezastal, nikdy sa na neho nemohli spoľahnúť.

Žalobcom ako maloletým v styku s otcom nebránila. Žalobca 2 asi ako 9-ročný otca navštívil, no ten
s ním škaredo hovoril a po dedine potom rozprával, že ho svedkyňa poslala pre peniaze. Potom už
žalobcovia k otcovi ísť nechceli. Na otázku, či svedkyňa počas manželstva poručiteľovi bola neverná,
odpovedala jednoznačne záporne.5. Svedok M. B., vo svojej výpovedi uviedol, že s poručiteľom boli susedia i kolegovia, takmer 4 roky
sa stretávali v podstate denne, boli traktoristi. V r. 1989 každý z nich prešiel na inú pozíciu a potom

už sa stretávali menej. Jeho manželku poznal svedok z videnia, sú z rovnakej obce. Rodiny svedka a
poručiteľa sa nestretávali, len ich deti sa spolu hrávali. Poručiteľ o svojej rodine nehovoril, ale svedok
si myslí, že deti mal rád, rodina pôsobila normálnym dojmom. Poručiteľ nemal veľa priateľov. Do krčmy
nechodil,lebopoprácichodileštedoH.,kderodinachovalaošípané.Sosvedkomsaobčaspohádali,tak
ako chlapi bežne. Žiadne známky agresivity u poručiteľa neboli, kým si jeho manželka nenašla známosť,

čo bolo v r. 1995, onedlho sa aj rozviedli. Keď svedok s poručiteľom hovoril už „po operácii,“ poručiteľ mu
povedal, že „deti nič“ a že veci, ktoré po nich zostali, opatruje pre vnúčatá. S poručiteľom boli susedmi od
r. 1986, z bytového domu sa on a jeho rodina odsťahovali v r. 2003. Z bytu poručiteľa bolo počuť hádky
po tom, ako si jeho manželka našla známosť. O tejto skutočnosti sa mal prerieknuť spoločný kamarát
v práci, ktorý mal informáciu sprostredkovane.

6. Zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 10C/82/1997 vyplýva, že dňa 16.6.1997 podala
matkažalobcovnávrhnarozvodmanželstvasichotcomanaúpravuprávapovinnostíkvtedymaloletým
žalobcom na čas po rozvode. Návrh odôvodnila panovačnou povahou manžela a jeho agresivitou, čo sa
prejavovalo tým, že ona už 10 rokov nemôže pracovať a je vystavovaná fyzickým útokom. Maloletých
žiadala zveriť do svojej starostlivosti, nakoľko manžel sa o nich nestará. Agresivitu manžela ako príčinu

rozvratu vzťahov uviedla aj zamestnankyni kolízneho opatrovníka maloletých pri šetrení pomerov v
domácnosti, a na pojednávaní 3.7.1997 uviedla, že manžel ju niekoľkokrát zbil aj pred maloletými, čo on
nepoprel. Manžel (otec žalobcov) spočiatku s rozvodom manželstva nesúhlasil, svoje správanie prisľúbil
zmeniť. Priznal, že je nervóznej povahy a manželku viackrát zbil. S rozvodom napokon súhlasil, ohľadne
úpravy práv k vtedy maloletým žalobcom rodičia uzavreli dohodu, ktorú súd schválil. Dohoda nezahŕňala

úpravu styku otca s maloletými a ani súd o jej úprave nerozhodol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
21.8.1997.

7. Dňa 17.12.2021 notár Mgr. Alexander Csala na žiadosť poručiteľa spísal notársku zápisnicu sp. zn.
N 306/2021, NZ 55133/2021, NCRza 8388/2021, NCRls 56103/2021 obsahujúcu závet poručiteľa a

listinu o vydedení; poručiteľ nimi pre prípad svojej smrti vydedil žalobcov a za jedinú dedičku svojho
majetku určil žalovanú. Ako dôvody vydedenia uviedol znenie § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho
zákonníka; konkrétne skutočnosti, v ktorých by malo naplnenie týchto dôvodov spočívať, v zápisnici
uvedené nie sú.

8. Dňa 15.1.2022 poručiteľ zomrel; na súde sa po ňom vedie dedičské konanie pod sp. zn. 7D/11/2022.
Súdom poverený notár uznesením z 12.9.2022 dedičské konanie prerušil a žalobcov odkázal na podanie
žaloby o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia
z dôvodu, že ich dedičské právo (ako zákonných dedičov) sa javí ako menej pravdepodobné (§ 194 ods.
1 CMP). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.10.2022, žaloba bola súdu doručená v rovnaký deň.

9. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 137 CSP, § 194 ods. 1 a 2 zák. č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (v texte aj len CMP), § 461 ods. 1, § 469a a § 479
Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. – v texte aj len OZ).

10. Prvoinštančný súd pokračoval, že vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať
určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných
požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v
zákone (§ 469a ods. 1 OZ). Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení, a to konkrétnym
skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona môže spôsobiť dôkaznú núdzu. Pre

formálne náležitosti listiny o vydedení platia ustanovenia § 476 a § 480 OZ, ktoré upravujú formálne a
obsahové náležitosti jednotlivých druhov závetu. Listina o vydedení môže byť napísaná a podpísaná
vlastnou rukou (§ 476a OZ). Možno ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov (§ 476b a
476c OZ) alebo vo forme notárskej zápisnice (§ 476d ods. 1 OZ). Listina o vydedení musí obsahovať
náležitosti uvedené v ustanovení § 576 ods. 2 OZ. Listina o vydedení môže byť spísaná samostatne

alebo spolu so závetom v jednej listine.

11. Podľa § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmúkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný

iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

12. V danom prípade poručiteľ odôvodnil vydedenie žalobcov ust. § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ, pričom
ale neuviedol konkrétne skutky, v ktorých by malo naplnenie týchto dôvodov spočívať.

13. Skutková podstata prvého uvedeného dôvodu predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v
chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor
takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi
(porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/109/2010); teda rozpor s etickými
a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje

vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Tieto predpoklady sa musia posudzovať
so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či
pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi
poskytnúť (napr. nemoc, invalidita, pobyt dediča vo väzení) a či potrebnú pomoc poručiteľ potreboval,
pretože bez cudzej pomoci si svoje základné životné potreby nemohol zabezpečiť. Súčasne musí

ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, a keď poručiteľ potomkom
ponúknutú pomoc bezdôvodne neodmietne. Treba však prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa
a vydedeného potomka od jeho vzniku, t. j. od narodenia potomka. Pod iný závažný prípad možno
podradiť napríklad prípady stavu núdze, teda prípady, v ktorých sa poručiteľ nečakane ocitol. Sem patrí
napríkladnedostatokfinančnýchprostriedkovnazabezpečeniezákladnýchpotriebporučiteľavdôsledku

veku či choroby alebo problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom,
povodňou), kedy si poručiteľ nie je schopný sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné
potreby (zdravotné, hygienické a iné).

14. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem,

ktorý by ako potomok prejavovať mal (druhý dôvod vydedenia), môžu spočívať v nezáujme potomka
o poručiteľa, ale aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom
nezodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim
zásady spoločenskej slušnosti). Súdna prax vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo
potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takého stavu (porovnaj napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/239/2009); za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa sa
nepovažuje prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr.
že vzájomný vzťah medzi otcom a dieťaťom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a dieťaťa, že
otec sa o dieťa nezaujímal, nebudoval si k nemu vzťah od detstva). Poručiteľ sa za svojho života môže
dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by

potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci dôvody
pre vydedenie žalobcov poručiteľom (ich otcom) neboli dané.

16. Podľa obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda zn. 10C/82/1997 poručiteľ už v júni 1997 pri
rozvode manželstva s matkou žalobcov sám pred súdom priznal, že je nervóznej povahy a manželku
viackrát zbil, a keďže „záchvaty agresivity“ mal podľa matky žalobcov (svedkyňa J.) každé dva až tri
týždne, je zrejmé, že to muselo mať vplyv na celkovú atmosféru v rodine, čo citlivo vnímali aj vtedy
10 a 9-roční žalobcovia, ktorí boli opakovane aj svedkami násilia voči matke; žalobkyňa 1 vo svojej

výpovedi uviedla, že sa otca „trochu báli“ aj po dovŕšení plnoletosti. Zároveň z obsahu návrhu na rozvod
manželstva vyplýva, že poručiteľ sa o vtedy maloletých žalobcov osobne nestaral. Pokiaľ ide o dôvod
rozvratu manželstva spočívajúci v prípadnej nevere matky žalobcov, na ktorú poukazovala žalovaná a
tvrdil ju i svedok B., táto mohla byť skutočnosťou podstatnou v konaní o rozvode manželstva (kde o nej
ale nie je ani zmienka), avšak pre toto konanie nemá absolútne žiadny význam, pretože správanie otca

voči svojim deťom nemôže byť podmieňované správaním ich matky či ďalších osôb voči otcovi.

17. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ po rozvode manželstva vyvinul snahu o pravidelný
kontaktsožalobcamizaúčelombudovaniaichvzájomnéhovzťahu.Akbyajmatkabolaichstykubránila,poručiteľ mal možnosť podať návrh na úpravu styku súdom, čo neurobil. Podľa matky maloletý žalobca
2/ absolvoval u poručiteľa jednu návštevu, z ktorej sa vrátil sklamaný s tým, že už sa s ním stretnúť
nechcel; dôvodom bolo správanie poručiteľa. Ak poručiteľ mal skutočný záujem o kontakt so žalobcami,

bolo na ňom, aby ako rodič prekonal prekážky s tým spojené, vrátane prípadného počiatočného
odporu maloletých, ktorý mohol byť spôsobený jeho dovtedajším správaním. Ani po dovŕšení plnoletosti
žalobcov nemohol poručiteľ očakávať automatický „obrat“ vzájomných vzťahov, keď ich nielenže sám
nekontaktoval, ale ani pri náhodných stretnutiach neprejavil o nich skutočný záujem - neopýtal sa na ich
osobný život, nepozval ich na návštevu a pod.

18. Poručiteľ po rozvode nadviazal vzťah so žalovanou, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a ktorá sa
starala o jeho potreby. Keďže žalobcov nekontaktoval a pri náhodných stretnutiach im o svojej osobnej
situácii nič nepovedal, títo sa o jeho chorobe dozvedeli len sprostredkovane od cudzích osôb (čo uviedli
obaja žalobcovia, aj keď ich výpovede sa nezhodujú v spôsobe oboznámenia sa s touto informáciou),
a preto ani nemali možnosť osobne mu ponúknuť akúkoľvek pomoc. Ani sám poručiteľ či jeho družka

žalobcov nikdy o pomoc nepožiadali. Od žalobcov, zvyknutých na neprístupné a odťažité správanie
poručiteľa od čias svojho detstva, nebolo preto dôvodné očakávať, že sami aktívne vyhľadajú poručiteľa
a prípadne mu ponúknu pomoc; toto ich konanie však nemožno kvalifikovať ako rozporné s dobrými
mravmi, pretože len naďalej udržiavali stav, aký poručiteľ sám pred rokmi nastolil.

19. Rovnako treba posudzovať aj prejavovanie nezáujmu žalobcov o osobu poručiteľa. Keďže sám
poručiteľ kontakt so žalobcami aktívne nevyhľadával, nemohol dôvodne predpokladať, že v neskoršom
období budú oni vyhľadávať kontakt s ním. Úprimné prejavovanie záujmu totiž predpokladá určitý stupeň
kvality vzájomných vzťahov (ich „vrúcnosti“), ktorá je však dôsledkom ich budovania a rozvíjania od
detstva. V danom prípade neboli vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami budované od počiatku (od

detstvažalobcov),čomuzodpovedalaajichkvalita.NasvedčujetomuivýpoveďsvedkaB.,podľaktorého
poručiteľ o svojej rodine nehovoril (svedok vyslovil iba svoje presvedčenie, že mal svoje deti rád). Vinu za
tento stav však nemožno pričítať žalobcom. Je vždy na rodičovi, aby ako dospelá osoba svojím konaním
budoval vzťah so svojím maloletým dieťaťom, o.i. preto, že rodič je pre maloleté dieťa prirodzeným
vzorom a dieťa automaticky nasleduje jeho príklad.

20. Za uvedených okolností nemožno správanie žalobcov voči poručiteľovi kvalifikovať ako zakladajúce
dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ. Aj keď sa totiž žalobcovia o poručiteľa dlhodobo
nezaujímali, ich postoj nemožno považovať za úmyselný ani nimi zavinený; išlo len o prirodzený
dôsledok dlhodobo „podvyživených“ vzájomných vzťahov (žalobcovia sa aj v dospelosti domnievali,

že pre poručiteľa nie sú dôležití; viď výpoveď žalobkyne 1), ktorý stav zavinil sám poručiteľ ešte v
čase ich detstva. Vydedenie žalobcov tak vychádza len zo subjektívneho presvedčenia poručiteľa, nie z
existencie objektívnych, zákonom ustanovených dôvodov. Žalobe preto súd v celom rozsahu vyhovel.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP s ohľadom na plný úspech žalobcov v spore s tým, že o výške náhrady trov konania sa
rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Tento rozsudok výslovne vo výrokoch I. a II. v plnom rozsahu napadla odvolaním žalovaná, pričom
uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie sa dostatočne

vysporiadal s predloženými dôkazmi a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods.
1 písm. f) CSP, že súd vec nesprávne právne posúdil, pričom sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom žalovanej prizná nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcom 1 a 2 v rozsahu 100%.

23. Odvolateľka vyslovila názor, že dôvody vydedenia sú existentné, nesúhlasí s názorom žalobcov, že
dôvodom rozvodu bola agresia poručiteľa a úplne odmieta tvrdenia žalobcov, že by niekedy poručiteľ
ubližoval žalobcom. Skutočným dôvodom rozvratu manželstva bol mimomanželský pomer matky
žalobcov. Nie je pravdou, že poručiteľ sa o žalobcov nezaujímal, práve naopak, snažil sa o kontakt s nimi,

avšak z dôvodu vplyvu matky sa žalobcovia od poručiteľa dištancovali a odmietali ho, čím poručiteľ trpel.
Nerozumie tvrdeniam žalobkyne 1, že mala z poručiteľa strach, nakoľko tento strach nepociťovala, keď
v roku 2018 poručiteľa prišla požiadať o finančnú pomoc, ktorú od poručiteľa aj dostala, iný kontakt
s poručiteľom navodiť nechcela. Žalobkyňa 1 nikdy poručiteľa neoboznámila s narodením dcéry a aniju nepredstavila poručiteľovi, hoci poručiteľ by to uvítal. Poručiteľ sa o narodení vnučky dozvedel iba
sprostredkovane. Poručiteľ mal v širokom okolí povesť nápomocného a priateľského človeka, nikdy
neprejavil ani najmenšiu agresiu voči žalovanej. Žalovaná sa po poručiteľa počas celej choroby starala,

poskytovala mu pomoc, na ktorú bol počas náročnej liečby odkázaný a postarala sa aj o poručiteľov
pohreb, ktorého sa žalobcovia ani len nezúčastnili a neposkytli ani minimálnu súčinnosť. Za nonsens
považuje tvrdenie, že by poručiteľ žalobcov svoje deti týral. Poručiteľ maloletých žalobcov vyhľadával,
avšak tento styk mu bol odopieraný a pod vplyvnom tvrdení matky žalobcov, s ktorou žalobcovia žili,
odmietaný. Odvolateľka poukázala aj na to, že žalobkyňa 1 uvádzala, že o chorobe poručiteľa sa

dozvedela až po jeho smrti od spoločného lekára, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu 2, ktorý uviedol, že
o otcovej chorobe sa dozvedeli v čase, keď ešte žil. Za nepravdivé považuje tvrdenia, že žalobcovia sa
o smrti poručiteľa dozvedeli až od ľudí z obce a nikto im nedal vedieť o pohrebe. Matka žalobcov o smrti
a pohrebe poručiteľa sama informovala na sociálnych sieťach, čo znamená, že o smrti a pohrebe boli
veľmi dobre informovaní a napriek tomu sa ho nezúčastnili. Žalovaná má za preukázané, že žalobcovia
nehovoria pravdu, ich výpovede sú v príkrom rozpore, s čím sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

Poručiteľ mal záujem o kontakt so žalobcami, avšak matka a rodina žalobcov v styku poručiteľa so
žalobcamibránili,zatajovaliichpredporučiteľom.Tvrdeniažalobkyne1,žeporučiteľjejnezdvíhaltelefón
sa nezakladajú na pravde, nakoľko toho času poručiteľ žiadnym telefónom nedisponoval a preto ani
nenechal telefónne číslo žalobcovi 2. Taktiež tvrdenia, že poručiteľ nedodržiaval liečebný režim sa
nezakladajú na pravde. Pomoc poručiteľovi žalobcovia nielenže neposkytli, dokonca žalovaný 2 mu

verejne prial smrť. Ak by za takýchto okolností mali byť žalobcovia poručiteľovými dedičmi, bolo by to
v rozpore s akýmikoľvek dobrými mravmi. Posledná vôľa poručiteľa by mala byť zachovaná. Tvrdenia
matky žalobcov žalovaná považuje za vyfabulované a účelové, nezakladajúce sa na pravde, od ktorých
sadištancuje.SvedokM.B.uviedol,žemanželstvoporučiteľaamatkyžalobcovbolorozvedené,nakoľko
manželka ešte počas manželstva udržiavala mimomanželský pomer. Žalovaná nesúhlasí s tvrdeniami,

že by poručiteľ vlastnil zbraň. Z výpovede žalobcov je zrejmé, že poručiteľovi v chorobe pomoc
neposkytli, pohrebu, o ktorom vedeli, sa nezúčastnili. Poručiteľa za života vyhľadali iba za účelom
získania peňazí a o finančný prospech sa snažia aj po jeho smrti. Je v rozpore s dobrými mravmi,
aby za týchto okolností dedili deti poručiteľa, ktorému dokonca počas náročnej liečby rakoviny priali
smrť. Odvolateľka je názoru, že vydedenie spĺňa všetky potrebné materiálne aj formálne náležitosti, keď

poručiteľ uviedol konkrétne dôvody vydedenia, ktorých skutkový opis bol ozrejmený aj počas konania.
Žalobcovia o chorobe poručiteľa vedeli, napriek tomu sa o jeho zdravotný stav žiadnym spôsobom
nezaujímali. Poručiteľ sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať
o neho záujem. Poručiteľ sa po rozvode snažil o kontakt so žalobcami, avšak títo ho pod vplyvom matky
odmietali, až nakoniec prevzali je rétoriku a od poručiteľa sa úplne dištancovali. Žalovaná má tiež za to,

že žalobcovia o poručiteľa trvale neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia prejavovať
mali. Ani ich správanie nezodpovedalo náležitému správaniu potomka k rodičovi, nakoľko prianie smrti
ťažko chorému otcovi zásady spoločenskej slušnosti jednoznačne prekračuje. Odvolateľka má za to, že
dôvody vydedenia boli dané, poručiteľ ich uviedol a to nezameniteľným a nespochybniteľným spôsobom.

24. Podľa názoru odvolateľky treba odlišovať situácie, kedy poručiteľ vydedí maloletého potomka,
o ktorého sám neprejavuje záujem, keď je nepochybné aj vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť
maloletého, že tento často nemá objektívne možnosť sám rozhodnúť o tom, či záujem bude prejavovať
alebo nie. V prípade vydedenia už dospelého potomka je podmieňovanie ne/platnosti vydedenia
neprejavovaním záujmu poručiteľa o potomka často argumentačne alibistické, pričom sa na ostatných

dedičov v prípade vzniku sporu kladie neprimerané bremeno vôľu poručiteľa zachovať. Pri vydedení
potomkazdôvoduneprejavovaniaskutočnéhozáujmuoporučiteľajepodstatnéposudzovaťskutočnosť,
či potomok možnosť prejavovať záujem nielen mal, ale záujem o poručiteľa prejavovať sám chcel.
V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach pod sp. zn. R23/98
a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 173/1996. Uvedená interpretácia do istej miery neguje aj ostatný

trend v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít SR a to snahu o rešpektovanie a zachovanie
vôle poručiteľa. Preto by bolo namieste prehodnotiť, s aspektom a odkazom na vývoj spoločenských
hodnôt, ustálenú rozhodovaciu prax prekonať a to smerom k posilneniu a zachovaniu vôle poručiteľa
prejavenú v listine o vydedení. Odvolateľka tiež vyslovila isté zastaranie právnych konceptov, na ktorých
je založené doterajšie riešenie.

25. Žalovaná v závere odvolania zhrnula, že vzhľadom na uvedené v odvolaní, poručiteľ mal plné právo
žalobcov vydediť, nakoľko sa o neho počas celého života nezaujímali, keď ochorel ho nenavštevovali,
nestarali sa o neho, neposkytli mu pomoc pri závažnej chorobe, hoci o nej vedomosť mali. Syn mudokonca prial smrť. Na základe týchto skutočností poručiteľ sa rozhodol svoje deti vydediť a spísať
závet, v ktorom za dedičku svojho majetku ustanovil žalovanú, nakoľko sa o neho starala a poskytla mu
namiesto jeho detí pomoc v chorobe. Okrem iného sa žalovaná aj postarala o poručiteľov pohreb, na

ktorom sa žalobcovia ani len nezúčastnili, hoci o smrti a pohrebe poručiteľa vedomosť mali. Dedenie
žalobcov za týchto okolností by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

26. Žalobcovia odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu žalovanej predložili prostredníctvom svojej
advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že s rozsudkom a jeho odôvodnením súhlasia, majú

za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vychádzal
zo správneho právneho posúdenia veci, naopak s odvolaním nesúhlasia a navrhujú, aby odvolací súd
odvolaniu nevyhovel a napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň žalobcom priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

27. Žalobcovia uviedli, že žalovaná v odvolaní opätovne uvádza tie isté tvrdenia, ktoré uviedla počas

konania, že nebohý A. H. sa snažil o kontakt so svojimi deťmi, avšak žalobcovia ho odmietali, ktoré
tvrdenia sú nepravdivé. Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepreukázala,
nepreukázala, že by A. H. vyvinul snahu o akýkoľvek kontakt so žalobcami. V čase, keď sa rodičia
žalobcov rozviedli, žalobcovia mali 10 a 9 rokov. Po rozvode sa otec o svoje deti nezaujímal,
nenavštevoval ich, nekontaktoval ich, nedostali od neho ani raz darček, ani sa na ne neinformoval

u matky žalobcov a ani neskôr u nich. A. H. v rámci rozvodového konania nežiadal súd, aby upravil jeho
styk so žalobcami a ani po rozvode sa ani raz neobrátil na súd s návrhom na úpravu jeho styku s deťmi.
Žalobcovia nesúhlasia s tým, že otec sa s nimi nestýkal, lebo matka žalobcov mu v tom bránila, nakoľko
to nie je pravdivé. Otec žalobcov nevyhľadal ani vtedy, keď už boli vo vyššom veku. Napríklad, keď
žalobca 2 býval na internáte. Otec žalobcov neskúsil nadviazať kontakt so žalobcami ani vtedy, keď už

bolidospelí,nevyhľadalanisvojuvnučku.Žalobcoviamalizáujemootca,alebálisahovyhľadať,nakoľko
ako deti boli svedkami toho, ako zbil ich matku a pravidelne jej ubližoval. Žalobca 2 raz po rozvode otca
aj osobne vyhľadal, nakoľko mu vtedy otec naznačil, že nemá o neho záujem, už ho viac nevyhľadal.
Žalobcovia neskôr len rešpektovali stav, ktorý nastolil a udržiaval práve otec. Boli presvedčení o tom,
že si to takto otec želá.

28. Žalobcovia popreli, že by dôvodom rozvodu ich rodičov bola mimomanželská známosť matky.
Svedok M. B. o údajnej nevere iba počul od kamaráta. Naviac, aj keby bola preukázaná mimomanželská
známosť matky žalobcov, táto skutočnosť by žiadnym spôsobom neovplyvnila výsledok tohto konania.
Skutočným dôvodom rozvodu manželstva bola povaha žalobcu a jeho agresívne správanie, čo vyplýva

aj z rozvodového spisu.

29. Za nepravdivé označili tvrdenia žalovanej, že v roku 2018 žalobkyňa 1 vyhľadala svojho otca
a dostala od neho finančnú výpomoc. Žalobkyňa 1 toto popiera a žalovaná to nijakým spôsobom
nepreukázala. Tvrdenie žalovanej, že žalobca 2 verejne prial smrť svojmu otcovi, tiež nie je pravdivé

a ničím nebolo preukázané. Žalobcovia nemali, ani nemohli mať vedomosť o ochorení otca, pretože
s ním neboli v kontakte a otec ich nepožiadal o pomoc. Z uvedeného dôvodu nemali možnosť mu
poskytnúť pomoc. Žalovaná naviac nepredložila dôkazy ohľadom choroby ich otca. Pokiaľ ide o dobré
mravy, otec bol ten, kto v rozpore s dobrými mravmi neposkytol žalobcom žiadnu pomoc a starostlivosť
počas ich detstva, keď to potrebovali. Rovnako, keďže otec ako dospelý človek nevybudoval si so svojimi

maloletými deťmi žiadny vzťah, nemohol neskôr vyčítať žalobcom, že ho v dospelosti nevyhľadali, teda
že o neho neprejavili opravdivý záujem ako potomkovia. Otec sám vybudoval dlhotrvajúci stav, ktorý
bránil jeho deťom prejavovať o neho záujem.

30. Žalobcovia teda naďalej majú za to, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení

nezodpovedajú skutočnosti, že zákonné dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ
neexistujú a že dôvody vydedenia žalovaná nepreukázala; závet spísaný poručiteľom A. H. dňa
17.12.2021 odporuje odporuje ust. § 479 OZ, je neplatný v tej časti, v ktorej sa žalobkyni 1 a žalobcovi
2 nedostáva 1 ich dedičského podielu zo zákona.

31. Žalovaná v podanej replike uviedla, že sa pridržiava podaného odvolania a zopakovala svoje
tvrdenia, že súd sa dostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že dôvody vydedenia sú existentné.
Nesúhlasí s názorom žalobcov, že dôvodom rozvodu bola agresia poručiteľa a úplne odmieta tvrdeniažalobcov, že by niekedy poručiteľ ubližoval žalobcom. Skutočným dôvodom rozvodu bol mimomanželský
pomer matky žalobcov. Nie je pravdou, že poručiteľ sa o žalobcov nezaujímal, práve naopak, snažil
sa o kontakt, avšak z dôvodu vplyvu matky sa žalobcovia od poručiteľa dištancovali a odmietali ho,

čím poručiteľ trpel, o čom vedelo jeho okolie. Poručiteľ mal v širokom okolí povesť nápomocného
a priateľského človeka, nikdy neprejavil ani najmenšiu agresiu voči žalovanej. Žalovaná sa o poručiteľa
počas celej choroby až do posledných dní starala, pričom žalobcovia sa ani nezúčastnili pohrebu,
ani neposkytli minimálnu súčinnosť. Zopakovala, že za nonsens považuje tvrdenia, že žalobcovia
mali záujem o ich otca, ale báli sa ho vyhľadať, nakoľko ako deti boli svedkami toho, ako zbil ich

matku a pravidelne jej ubližoval. Opätovne poukázala na skutočnosť, že poručiteľ mal dobrú povesť
a tvrdenia matky žalobcov považuje za vyfabulované a účelové, nezakladajúce sa na pravde. Žalobcovia
o chorobe poručiteľa vedeli, napriek tomu sa o neho nezaujímali. Vydedenie spĺňa všetky potrebné
materiálne a formálne náležitosti, dôvody vydedenia boli dané, poručiteľ ich uviedol a to nezameniteľným
a nespochybniteľným spôsobom. Poručiteľ mal plné právo žalobcov vydediť, nakoľko sa počas celého
života o neho nezaujímali, keď ochorel nenavštevovali ho, nestarali sa o neho, neposkytli mu pomoc,

hoci o jeho ochorení vedeli. Naopak syn mu mal priať smrť. Žalovaná sa postarala o poručiteľov pohreb,
na ktorom sa žalobcovia ani len nezúčastnili, hoci o smrti a pohrebe poručiteľa vedomosť mali. Dedenie
žalobcov za týchto okolností by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V závere navrhla, aby odvolací
súd vo veci vykonal navrhnuté (nekonkretizované) dokazovanie a po vykonaní dokazovania napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalovanej prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcom 1 a 2 v rozsahu 100%.

32. Na doručenú repliku žalovanej zareagovali žalobcovia duplikou, v ktorej uviedli, že žalovaná v replike
len opakuje svoje doterajšie vyjadrenia a tvrdenia, z uvedeného dôvodu len poukazujú na svoje

doterajšie vyjadrenia a tvrdenia, na ktorých naďalej trvajú a v ktorých už svoje argumenty a pre vec
podstatné skutočnosti rozsiahlo opísali.

33. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

34. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdaných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď

miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

35. Predmetom konania je určenie, že listina o vydedení spísaná dňa 17.12.2021 poručiteľom A. H.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. - K. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, vo forme notárskej zápisnice na
Notárskom úrade Mgr. Alexandra Csalu, notára so sídlom v Dunajskej Strede pod sp. zn. N 306/2021,
NZ 55133/2021, NCRza 8388/2021, NCRls 56103/2021, je neplatná, a že závet spísaný dňa 17.12.2021

poručiteľom A. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. - K. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, vo forme
notárskej zápisnice na Notárskom úrade Mgr. Alexandra Csalu, notára so sídlom v Dunajskej Strede
pod sp. zn. N 306/2021, NZ 55133/2021, NCRza 8388/2021, NCRls 56103/2021, je neplatný v tej časti,
v ktorej sa žalobkyni 1/ nedostáva jedna polovica jej dedičského podielu zo zákona a v tej časti, v ktorej
sa žalobcovi 2/ nedostáva jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona. Žalobcovia dôvodili, že

zákonné dôvody pre ich vydedenie otcom v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ neboli dané. Žalovaná
sa naopak bránila tvrdením, že zákonné dôvody vydedenia boli dané a listina o vydedení a nadväzne
aj závet sú platné právne úkony.36. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale
i dôvodmi uplatnenými odvolaním, bolo na základe súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania
ustáliť, či boli naplnené žalovanou uplatnené odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec nesprávne právne posúdil tak, ako tieto
dôvody odvolateľka konkretizovala v podanom odvolaní popísanom vyššie. Odvolaciemu prieskumu
pritom podliehal aj výrok II. napadnutého rozsudku o náhrade trov prvoinštančného konania výslovne
odvolaním nenapadnutý, keďže išlo o výrok závislý od výroku vo veci samej (§ 379 písm. a) CSP).

37. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatnených nárokov a pretože v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov
a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie žalovanej, dopĺňa iba nasledovné:

38. Pre posúdenie danej veci boli rozhodujúce nasledovné súdom prvej inštancie aplikované
hmotnoprávne ustanovenia:

39. Podľa § 469a ods. 1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

40. Pri dedení zo závetu sa podľa § 479 OZ maloletým potomkom musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

41. Vydedenie v zmysle cit. § 469a OZ je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa
potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi odníma úplne alebo čiastočne právo na dedičstvo, ktoré
by mu inak patrilo zo zákona, pričom poručiteľ môže zároveň výslovne určiť, že dôsledky vydedenia
sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného. Vydedený dedič nededí, hľadí sa na neho ako keby sa smrti
poručiteľa nedožil. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť

právnychúkonovexistenciakonkrétnehodôvoduvydedeniauvedenéhovzákone.Okolnostizakladajúce
niektorý dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu a otázka platnosti
vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ tento úkon urobil.

42. Pokiaľ ide o dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) OZ, že potomok v rozpore s dobrými

mravmi, neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch,
konštantná súdna judikatúra uvádza, že tieto predpoklady sa musia posudzovať vždy so zreteľom na
všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Musí sa vziať do úvahy nielen to, či pre vydedeného
bolo objektívne možné pomoc v danom čase poručiteľovi poskytnúť a či poručiteľ potrebnú pomoc
potreboval, súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak. Zároveň

treba prihliadať na to aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia
potomka. Podľa NS SR sp. zn. 2Cdo/109/2010 k naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ
bol starý, dosiahol vek, ktorý možno označiť za starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii,
potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať
poskytovanietakejtopomociaktorátútopomocajreálneposkytujeaposkytovaťmôže,pretožemápreto

lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka, teda, či poručiteľ je odkázaný na pomoc
tohto potomka. Obdobné závery prijal NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 21Cdo/3772/2007.

43. Pokiaľ ide o poručiteľom uplatnený dôvod vydedenia podľa § 469a písm. b) OZ, teda že potomok
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, súdna prax

nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem potomka bol
v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. že vzájomný vzťah nemal povahu štandardného
vzťahu rodiča a potomka; že otec sa o dieťa nezaujímal od jeho narodenia, nebudoval si k nej vzťah
od detstva), skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinudcére. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka
len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomoc poručiteľovi a prejavovať o neho
záujem (komentár k § 469a OZ,Števček, ... a kol. Občiansky zákonník II., komentár, Praha : C. H. Beck,

2015, str.1646).

44. Podľa R 23/1998 pre posúdenie dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ treba tiež
zisťovať, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejaviť, t.j., či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné

príbuzenské vzťahy. Podľa ZSP1997, č. 61 o neprejavení opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle §
469a ods. 1 písm. b) OZ nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom.

45. Podľa NS SR sp. zn. 5Cdo/239/2009 pre posudzovanie otázky, či existuje dôvod vydedenia podľa
§ 469a ods. 1 písm. b) OZ nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto

záujem aj okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého
záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené
neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Citované ustanovenie totiž vyžaduje, aby neprejavenie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Pokiaľ
je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem v dôsledkom toho, že

poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto
záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

46. V zmysle rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 2Cdo/109/2010, dôvod vydedenia sa musí
uviesť v listine o vydedení a musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine

o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny
o vydedení. Pri úvahe, že ide o dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, treba
považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter
skutočného vnútorného vzťahu a nielen formálneho. Treba posudzovať, či potomkovi v prejavovaní
opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde

o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby
neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto
stavu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom
toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie
tohto záujmu potomkov mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu

poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom.

47. Obdobne NS SR vo veci sp. zn. 21Cdo/48/2000 dospel k záveru, že jedným z hľadísk, ktoré treba
vždy skúmať je to, či potomok mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, t.j. či poručiteľ

malsámzáujemsaspotomkomstýkať,udržiavaťsnímbežnépríbuzenskévzťahy.Vydedenieprichádza
do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka
citovo dotýka, kde mu tento stav vadí a nie, ak ide o situáciu, kedy mu je tento stav ľahostajný, prípadne
k nemu sám podstatne prispel. Obdobne podľa NS ČR sp. zn. 21Cdo/705/2013, ak je skutočnosť, že
potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje

záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom malo byť
dôvodom na jeho vydedenie. Treba pritom zisťovať, či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať
a udržovať s ním bežné príbuzenské vzťahy.

48. V článku II. Základných princípov CSP je zakotvený princíp právnej istoty, podľa ktorého ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, ak k takej ustálenej rozhodovacej praxe niet aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jehosporbuderozhodnutýspravodlivo(ods.2).Aksaspornazákladeprihliadnutianaprípadnéskutkové

a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu (ods. 3). Odvolací súd pritom nenašiel žiaden dôvod na odklon od poukázanej konštantnej
súdnej judikatúry v danom prípade.49. Vychádzajúc z uvedených právnych a teoretických východísk, po oboznámení sa s obsahom spisu
a dôkazmi vykonanými pred súdom prvej inštancie, odvolací súd bol toho názoru, že prvoinštančný súd
v preskúmavanom rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec v celom rozsahu aj

správne právne posúdil, v dôsledku čoho neboli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalovanou a boli
splnené podmienky pre potvrdenie preskúmavaného rozsudku.

50. Pokiaľ išlo o zákonný dôvod vydedenia v zmysle citovaného § 469a ods. 1 písm. a) OZ, že žalobcovia
ako potomkovia poručiteľa v rozpore s dobrými mravmi nemali poskytnúť poručiteľovi potrebnú pomoc

v danom prípade v chorobe, tento naplnený nebol. Podľa vyššie uvedenej konštantnej judikatúry pre
uplatnenie tohto dôvodu vydedenia bolo potrebné, aby bola daná odkázanosť poručiteľa na pomoc
od dediča, teda, že poručiteľ pomoc žalobcov potreboval a o jeho potreby nebolo postarané inak.
Ako bolo v konaní preukázané, komplexnú pomoc poručiteľovi v chorobe poskytovala žalovaná, jeho
družka, ktorá s ním dlhodobo žila v spoločnej domácnosti. Nebolo ani preukázané a ani tvrdené, že by
poručiteľžalobcovpožiadalopomocatiež,žebymujuodmietliposkytnúť.Ouvedenépotrebyporučiteľa

v rozhodnom období bolo teda plnohodnotne postarané inak a preto je nevyhnutné uzavrieť, že dôvod
vydedenia v zmysle § 469a ods. 1 písm. a) OZ v danom prípade nebol daný.

51. Ak ide o dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, že žalobcovia ako potomkovia o
poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať, v konaní

bolo preukázané, že nezáujem žalobcov o poručiteľa bol v značnej, ak nie plne vyvolaný samotným
poručiteľom a zároveň, že neprejavenie opravdivého záujmu žalobcom o poručiteľa nebolo zavinené
žalobcami.Zatýchtookolnostíajpodľavyššiepoukázanejjudikatúrynepostačujelensamotnáexistencia
tohto stavu kedy potomkovia neprejavujú opravdivý záujem o poručiteľa. Vychádzajúc z preukázaných
okolností daného konkrétneho prípadu, prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, s ktorým sa

odvolací súd stotožňuje, že skutočnosť, že žalobcovia ako potomkovia trvalo neprejavovali o poručiteľa
opravdivý záujem bola dôsledkom toho, že poručiteľ dlhodobo, od rozvodu manželstva s matkou
žalobcov v čase ich maloletosti, neprejavoval skutočný záujem o potomkov, v dôsledku čoho nezáujem
potomkov bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Ako správne ustálil prvoinštančný
súd v konaní nebolo ničím preukázané, že by poručiteľ po rozvode manželstva vyvinul reálnu snahu

o pravidelný kontakt s vtedy maloletými žalobcami za účelom budovania ich vzájomného vzťahu.
Ak by aj matka maloletých bola kontaktu otca s deťmi bránila, čo nebolo preukázané, poručiteľ mal
zákonnú možnosť podať návrh na úpravu styku s deťmi súdom, čo nikdy neurobil. Ako správne uviedol
prvoinštančný súd, ak poručiteľ mal skutočný záujem o kontakt a budovanie vzťahu s maloletými deťmi
(žalobcami) bolo na ňom, aby ako dospelý rodič prekonal aj prípadné prekážky s tým spojené vrátane

prípadného počiatočného nezáujmu maloletých, ktorý mohol byť spôsobený jeho doterajším správaním.
Poručiteľ pritom ani v čase po dosiahnutí plnoletosti žalobcov sám nekontaktoval a pri náhodných
stretnutiach neprejavil o nich skutočný záujem, nezaujímal sa o ich osobný život, neinicioval stretnutie
a podobne. Zároveň poručiteľ žalobcov o svojom závažnom ochorení neinformoval a ani ich nikdy v tejto
súvislosti nepožiadal o pomoc. Poručiteľ udržiavanie, resp. budovanie vzťahu s deťmi od ich detstva

zanedbával, tieto neudržiaval a ani nebudoval, čomu napokon zodpovedala aj ich kvalita. Vinu za tento
stav ale nemožno pričítať žalobcom, ktorí boli v čase reálneho ukončenia vzťahu maloletí vo veku 9
a 10 rokov. Neprejavovanie záujmu žalobcov o poručiteľa bolo v danom prípade dôsledkom toho, že
poručiteľ dlhodobo už od ich detstva neprejavoval záujem o žalobcov. Podľa vykonaného dokazovania
žalobcovia následne iba rešpektovali vzájomný vzťah, ktorý od ich detstva nastolil a udržiaval poručiteľ.

52. Vychádzajúc z uvedeného, v danom prípade nemohol byť naplnený ani druhý zo zákonných dôvodov
uplatnených v listine o vydedení v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ, že žalobcovia ako potomkovia
o nebohého poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mali prejavovať.

53. Iba na okraj k odvolacej argumentácii žalovanej odvolací súd dodáva, že keďže ako bolo uvedené
vyššie, okolnosti zakladajúce dôvod vydedenia musia existovať pred urobením tohto právneho úkonu,
bolo nerozhodné, či a za akých okolností sa žalobcovia ako potomkovia dediča ne/zúčastnili jeho
pohrebu. Podstatnými pre rozhodnutie danej veci neboli ani dôvody rozvodu manželstva rodičov
žalobcov a však tvrdenie žalovanej, že to bola nevera matky žalobcov i s poukazom na obsah

rozvodového spisu ale v konaní dostatočným spôsobom preukázané nebolo, keď svedok M. B. sa mal
o tejto skutočnosti dozvedieť iba sprostredkovane z prerieknutia neoznačeného spoločného kamaráta.
V konaní nebolo tiež ničím preukázané tvrdenie žalovanej, žalobcom 2 popreté, že žalobca 2 potom,
ako sa dozvedel o ochorení poručiteľa mu mal verejne priať smrť. Vôľa poručiteľa prejavená v listineo vydedení a v závete môže byť zachovaná iba za podmienky, že spĺňa zákonné materiálne náležitosti
vydedenia v zmysle cit. § 469a OZ, a závetu v zmysle § 479 OZ, čo v danom prípade, s poukazom na
vyššie uvedené v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej inštancie, splnené

nebolo.

54. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí

dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

55. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku súdom prvej
inštancie, bolo potom dôvodným, aby súd vyhovel žalobe a určil, že predmetná listina o vydedení
žalobcov ako neopomenuteľných dedičov poručiteľom A. H. je neplatná a zároveň že predmetný závet

poručiteľa A. H. v dôsledku neplatnosti vydedenia žalobcov je v časti, v ktorom je v rozpore s cit. ust.
§ 479 OZ, neplatný. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a vzhľadom na spôsob prvoinštančného rozhodnutia
správneho výroku II. o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

56. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom 1 a 2 vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP), v ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto
rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už
úplné alebo čiastočné) pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto
priznal úspešným žalobcom 1 a 2 plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej
žalovanej.

57. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).