Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201572
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3118201572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
X, D., proti žalovaným 1/ R.F. PLUS, s.r.o., so sídlom Emila Skákalu 1753/5, Leopoldov, IČO: 36 827
771, právne zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova č. 46, Hlohovec,
IČO: 42 402 344, 2/ VERSLUN, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 50 439 782, právne

zastúpený Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina,
IČO: 36 806 498, 3/ HPC AUCTION s.r.o., so sídlom Jesenského 7371/2, Trenčín, IČO: 36 336 092,
o určenie neplatnosti dražby a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k.
11C/9/2018-569 zo dňa 23. mája 2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č. k. 11C/9/2018-614 zo dňa
3. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

Žalovaný 2/ m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol (výrok I.), žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal
(výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 3 ods. 5, 6, 7, 9, § 6 ods. 2, 3, § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 2,
§ 9, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4, § 11 ods. 1, 4, 5, § 12, § 13, § 17 ods. 3, 5, § 21 ods. 2, ods. 4 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 151j ods. 1,2, § 151h ods. 1,2, § 853 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5Co/95/2018-131 zo dňa 21.06.2018.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd
zrušil uznesenie dražobníka o príklepe a určil neplatnosť dražby; ďalej, aby súd určil, že
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v okrese Trenčín, v obci Trenčín, v katastrálnom
území D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ako byt č. X, na 1. poschodí

bytového domu so súp. číslom XXXX v Trenčíne, postavený na parcele č. XXXX/XXX
ulica C., vchod č. 4, pozemok - parcela C-KN č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
357 m2, v podiele 1/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a
pozemku prislúchajúci k bytu o veľkosti 73/2338 v podiele 1/1 neviazne záložné právo zmluvne zriadené
na zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni a aby súd na predmetných nehnuteľnostiach
zrušil záložné právo.

3. V podanej žalobe namietala nesplnenie procesných podmienok pre rozhodnutie o príklepe,
ktorý prebehol v rámci vykonania dobrovoľnej dražby dňa 25.01.2018. V dražbe neboli dodržanézákonné termíny, neoznámili jej, či navrhovateľ dražby písomne vyhlásil, že predmet
dražby je možné dražiť, aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhol výkon záložného
práva. Nevedela, či došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a v akej výške, koľko bolo na

predmetný úver zaplatené, v akej výške je uplatňovaný nárok a z čoho pozostáva a aký je dôvod
jeho vzniku, nebola vyzvaná na zaplatenie, nebolo jej doručené oznámenie o postúpení pohľadávky.
Uviedla, že jej nebola doručená dražobná vyhláška, oznámenie o začatí realizácie záložného práva a iné
listiny okrem oznámenia o dobrovoľnej dražbe. S dobrovoľnou dražbou nesúhlasila, preto podala proti
uzneseniu, ktorým bol pri dražbe udelený príklep vydražiteľovi, odvolanie. Dražiteľ ju nepoučil o postupe

prebiehajúcej dražby, nepoučil a nedal jej možnosť odvolať sa proti znaleckému posudku č. XXX/XXXX
vyhotovenému znalcom Ing. Štefanom Pastierovičom, ktorý jej nebol ani doručený, nemala možnosť
vzniesť námietky proti ohodnoteniu premetu dražby a žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom.
Nepoučili ju o možnosti žiadať od znalca preukázanie uzavretia poistenia o
zodpovednosti za škodu, o možnosti nazrieť do písomností súvisiacich s dražbou, o možnosti žiadať
dražobníka o výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladov dražby, nemala vedomosť

o tom, či navrhovateľ dražby predložil dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace a či
označil osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby, alebo ktoré majú spoluvlastnícky podiel
k predmetu dražby. Podľa žalobkyne bol porušený § 3 ods. 5,7 a 9, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z.. Uviedla, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 26.08.2015 a jej
dodatku č.1 zo dňa 08.03.2016, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky, jej poskytol právny

predchodca navrhovateľa dražby, spoločnosť EsoFin, s.r.o. úver vo výške 25.000,- eur a dodatkom
č. 1 sumu 5.500,- eur, celkom 30.500,- eur. Z dôvodu nesplácania dlhu bolo na základe realizácie
zmluvného záložného práva prikročené k vykonaniu dobrovoľnej dražby
žalovaným 3/. Do finančnej tiesne sa dostala z osobných a pracovných dôvodov. Zároveň podala žalobu
o určenie neúčinnosti a neexistencie záložného práva a zdržania sa výkonu záložného práva, ktorou

sa domáha vyslovenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Tvrdila, že jej bola spôsobená
závažná ujma na základe neprimeraných požiadaviek veriteľa čo do výšky plnenia. Tento nevyčerpal
všetky možnosti k úhrade jej dlhu, rovno prikročil k výkonu záložného práva a tým jej spôsobil stratu
obydlia,anajmäzískaväčšiuhodnotudanejnehnuteľnostioprotivýškedlhu.Hodnotajejnehnuteľnostije
podstatne vyššia ako nárok navrhovateľa dražby, nakoľko poskytnutý úver bol 30.500,- eur a znaleckým

posudkombolajejnehnuteľnosťznačnepodhodnotená,nakoľkobytbolrekonštruovaný.Cenuúverovod
právneho predchodcu navrhovateľa dražby považovala za rozpornú s dobrými mravmi, keď požaduje od
dlžníkov obrovské úroky napriek tomu, že mal pohľadávky istené nehnuteľnosťami. Navrhovateľ dražby
avydražiteľkonalitendenčnevosvojprospechsjasnýmcieľomazámerompripraviťnevýhodneklientao
jehonehnuteľnosť.Zmluvaoúverenebolaindividuálnedojednaná,bolauzavretánavopredpripravenom

formulári vyhotovenom veriteľom iba s možnosťou doplniť dlžníkom podpis, dátum a miesto, preto
sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. Mala za to, že na určení, že záložné právo neexistuje je daný
naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v nutnosti výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností
a súd by mal otázku platnosti záložnej zmluvy posúdiť ako predbežnú. Zmluvné podmienky sú zjavne
neurčité a nezrozumiteľné podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Vyslovila obavu, že výkon záložného práva a dražby
ohrozí jej práva a spôsobí jej vážnu ujmu. V ďalších podaniach žalobkyňa uviedla genéziu vzniku jej
dlhu, keď dňa 31.01.2013 so spoločnosťou SKORFIN s.r.o, IČO: 46 474 315 uzavrela zmluvu o úveru
č. XXXXXXXXXX na sumu výške 3.200,- eur, ktorý bol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXX
zo dňa 06.08.2014 so spoločnosťou TRUSTFIN s.r.o., IČO: 47 225 874 preúverovaný. Na návrh

konateľa spoločnosti SKORFIN s.r.o., ktorá od nej k 20.11.2014 požadovala sumu 17.645,- eur, pričom
spoločnosti SKORFIN, s.r.o. bolo vyplatené 11.970,- eur, bol úver preúverovaný právnym predchodcom
navrhovateľa dražby spoločnosťou EsoFin, s.r.o.. Na návrh konateľa spoločnosti TRUSTFIN s.r.o., ktorá
jej poskytla úver vo výške 25.000,- eur na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 26.08.2015,
jejbolponúknutýkonateľomspoločnostivrámcitzv."výhodnostisplátok"Dodatokč.1zodňa08.03.2016

o navýšení úveru o sumu 5.500,- eur, ktorého súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky vydané
právnym predchodcom (pôvodný veriteľ), ktoré nie sú v jej držaní. Napádala platnosť úverových zmlúv,
záložnej zmluvy, čím spochybňovala právo spoločnosti VERSLUN, s.r.o., IČO: 50 439 782, domáhať
sa práva realizovať dobrovoľnú dražbu. Dobrovoľnú dražbu považovala za nezákonnú aj z dôvodu,
že pred jej konaním nebolo právoplatne ukončené konanie o jej návrhu na vydanie neodkladného

opatreniavedenépodsp.zn.21C/4/2018predOkresnýmsúdomTrenčín.Poukázalanaspoločnézávery
Komisie Ministerstva spravodlivosti SR na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
nekalých obchodných praktík predávajúcich a Slovenskejobchodnej inšpekcie, v zmysle ktorých zmluva
o záložnom práva spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.Je preto v rozpore s § 53 ods. l Občianskeho zákonníka, aby spotrebiteľ už v čase vzniku právneho
vzťahu nemal inú možnosť, ak chce získať úver, ako spolu s úverovou zmluvou pristúpiť aj na vopred
formulovanú zmluvu o záložnom práve. Mala za to, že spoločnosť VERSLUN, s.r.o, IČO: 50

439 782 účinne odstúpila od predmetnej úverovej zmluvy dňom dražby, nevydala oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, čím bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal titulom bezdôvodného obohatenia a tým zanikla aj záložná
zmluva. Vzniesla námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, nakoľko žalovaný vykonal dobrovoľnú
dražbu dňa 25.01.2018, po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Domáhala sa ochrany svojich práv ako

spotrebiteľa, ktorý je "slabším" účastníka zmluvy.

4. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že o dražbe sa dozvedela až z internetu, mala zalepené dvere,
aj v dome bolo zverejnené, že byt sa draží. Nevedela koľko z predmetného úveru uhradila. Keď ju veriteľ
SKORFIN, s.r.o. vyzýval na uhradenie zostatku poskytnutého úveru vo výške 17.000,- eur, kontaktovala
ju pani E. s ponukou na pomoc a predstavila sa ako zástupkyňa spoločnosti EsoFin

s.r.o.. Oznámila jej, že jej môže poskytnúť úver, ktorým uhradí dlžnú sumu, avšak len za predpokladu,
že si vybaví živnosť. Potom sa s ňou a nejakým pánom stretli na notárskom úrade za
účelom podpisu úverovej zmluvy, kde pani E. odovzdala živnostenský list a určila čísla účtov, z ktorých
dva patrili jej mame, a tretí nepoznala. Po podpise zmluvy o úvere nedostala žiadne peniaze a pani E. jej
povedala, že týmto bude splatený úver spoločnosti SKORFIN, s.r.o.. Poštou jej prišiel splátkový kalendár

na splátky po 300,- eur mesačne, ktoré asi po roku pre finančnú tieseň splácať prestala. Ddodatkom
č. 1 k zmluve o úvere došlo k navýšeniu dlžnej sumy a zmene splátky na 360,- eur. Poslednú splátku
zaplatila v júli 2016. Mala vedomosť o tom, že keď trikrát za sebou nezaplatí splátky, poruší zmluvu
a príde o nehnuteľnosť, no nič s tým neurobila.

5. Obrana žalovaného 1/ v konaní spočívala v tvrdení, že nehnuteľnosť žalobkyne vydražil v dobrej viere
a spochybňovanie jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobkyňou považuje za nedôvodné.

6. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobkyňa ako dlžník platne uzavrela dňa 26.08.2015 zmluvu o úvere
č. XXXXXX a k nej dňa 08.03.2016 dodatok č. 1. Zmluvu o úvere žalobkyňa uzavrela ako fyzická

osoba podnikateľ a účelom použitia finančných prostriedkov poskytnutých veriteľom dlžníkovi bol "
Účelový prevádzkový úver", ktorý sa zaviazala vrátiť veriteľovi spolu s príslušenstvom najneskôr do
26.08.2016. Povinnosť dlžníka vyplývajúca zo zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným
právom k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Po splatnosti úveru žalovaný 2/ ako veriteľ
opakovane kontaktoval žalobkyňu, ktorá však bola nezastihnuteľná. Žalobkyňa sa vyhýbala aktívne

svojim povinnostiam dlžníka a vzniknutý stav spôsobil to, že veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva
k nehnuteľnosti, aby dosiahol uspokojenie jeho nárokov. Žalovanému 3/ podal návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá mala na výkon dobrovoľných dražieb podnikateľské oprávnenie
a v rámci procesu prípravy dražby dražobná spoločnosť žalobkyni zasielala všetky listiny, informácie
a výzvy písomne, pričom táto si poštu väčšinou nepreberala. Podľa žalovaného 2/ v priebehu výkonu

záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby neboli porušené žiadne ustanovenia zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, dražbu považoval za platnú s tým, že žalovaný 1/ ako
vydražiteľ sa stal legitímnym vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti. K tvrdeniam žalobkyne uviedol,
že žalobkyňa ako záložca nevyužila svoje práva, ktoré jej právny poriadok poskytoval a žiadny
z úkonov v stanovených lehotách nerozporovala, pričom všetky listiny jej boli riadne doručované,

avšak tieto žalobkyňa nepreberala. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že pri uzatváraní úveru bola v
pozícií spotrebiteľa, nakoľko úver čerpala ako podnikateľ. Tvrdenie žalobkyne, že jej nebolo doručené
oznámenie o začatí výkonu záložného práva, je nepravdivé, nakoľko záložný veriteľ zaslal žalobkyne
oznámenie o začatí výkonu záložného práva dňa 24.02.2017 a zásielka sa mu nevrátila ako neprevzatá
jej adresátom. Konštatoval, že záložné právo bolo zriadené zákonným spôsobom.

7. Žalovaný 3/ popieral skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom realizácie dobrovoľnej dražby v plnom
rozsahu. Žalobkyni doručil všetky doklady týkajúce sa realizovanej dražby, keď dňa 11.04.2017 bola
žalobkyni doporučene do vlastných rúk zaslaná výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti na
deň 09.05.2017 o 09:00 za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa prevzala dňa

18.04.2017,dňa17.08.2017bolažalobkynizaslanádoporučenedovlastnýchrúkvýzvanasprístupnenie
nehnuteľnosti na deň 12.09.2017 o 10:00 hod. za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti,
pričom žalobkyňa predmetnú výzvu prevzala dňa 21.08.2017, dňa 26.10.2017 bol žalobkyni zaslaný
doporučene do vlastných rúk originál znaleckého posudku č. 104/2017 zo dňa 14.09.2017 vypracovanýIng. Štefanom Pastierovičom a zároveň bola žalobkyňa poučená podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002
Z. z. o práve do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným

znalcom, pričom žalobkyňa uvedený posudok a poučenie neprevzala, zásielka sa vrátila s poznámkou
"zásielkaneprevzatávodbernejdobe".Dňa19.12.2018boložalobkynizaslanédoporučenedovlastných
rúk "Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. HPC 02/2017", ktoré žalobkyňa prevzala dňa 21.12.2017.
Dňa 19.12.2017 bolo oznámenie o dražbe vyvesené na dverách žalobkyne. Dňa
25.01.2018 o 13:00 hod. sa konala dražba nehnuteľností a o jej priebehu bolo spísané Osvedčenie

o vykonaní dobrovoľnej dražby N 32/2018, Nz 2423/2018, NCRls 2526/2018 zo dňa 25.01.2018.
Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby bolo zverejnené v Centrálnom registri dražieb ako aj v
Obchodnom vestníku. Dňa 29.01.2018 bolo žalobkyni doporučene do vlastných rúk zaslané jedno
vyhotovenie Osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby N 32/2018, Nz 2423/2018, NCRls 2526/2018
zo dňa 25.01.2018, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 01.02.2018. K ďalším námietkam žalobkyne uviedol,
že si riadne splnil povinnosť zaslať žalobkyni znalecký posudok č. 104/2017 v stanovenej 30-dňovej

lehote pred konaním dražby (zaslanie posudku 26.10.2017 a konanie dražby 25.01.2018),
pričom žalobkyňa nevyužila možnosť znalecký posudok namietať. Ako dražobník si splnil aj
povinnosť podľa § 13 zákona č. 527/2002 Z. z. a v oznámení o vykonaní dražby č. HPC 02/2017 určil
dva termíny na vykonanie ohliadky, pričom oznámenie o vykonaní dražby bolo žalobkyni doručené do
vlastných rúk dňa 21.12.2017. Dňa 19.12.2017 v Obchodnom vestníku č. 241/2017 zverejnil Oznámenie

odobrovoľnejdražbeč.HPC02/2017adňa19.12.2017OznámenieodražbezaregistrovalvCentrálnom
notárskom registri dražieb. Zároveň dňa 19.12.2017 v súlade s § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.
zaslal oznámenie o dražbe všetkým osobám uvedeným v zákonnom ustanovení. Ďalej k argumentom
žalobkyne uviedol, že vlastnícke právo žalobkyne k predmetu dražby nebolo
obmedzené predkupným právom, ktoré by bolo zapísané na liste vlastníctva a na nehnuteľnosť, ktorá

bola predmetom dražby nebolo uplatnené zádržné právo. Navrhovateľ dražby mal zriadené záložné
právo k nehnuteľnosti, ktoré bolo riadne zapísané na liste vlastníctva.
Žalovaný 3/, ktorý je dražobníkom, je právnickou osobou, ktorej osoba zodpovedného zástupcu spĺňa
podmienky uvedené v § 6 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.. Žalovaný 3/ má uzavretú zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. od roku 2011, toto poistenie

doposiaľ trvá. Navrhovateľ dražby si splnil povinnosť podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. a spolu s návrhom na vykonanie dražby predložil aj vyhlásenie o tom, že
predmet dražby je možné dražiť spolu s vyhlásením o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
navrhoval výkon záložného práva. Žalobkyňa ako vlastník predmetu dražby nepožiadala žalovaného
3/ o možnosť nahliadnuť do písomností. Licitátor dražobnej spoločnosti spĺňa všetky podmienky pre

výkon funkcie licitátora. Na základe dohody s navrhovateľom bolo miesto,
dátum a čas začatia dražby dohodnutý tak, aby nebola obmedzená účasť na dražbe. Dražba sa konala
v zasadacej miestnosti na 1. poschodí domu na ul. F. G. XX H. D. v čase o 13:00 hod. a dražby sa
zúčastnili 4 záujemci. Dražobník zaslal dňa 19.12.2017 oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby na
Mesto Trenčín, pričom predložil mestu oznámenie o dobrovoľnej dražbe v počte 2 ks a žiadal, aby jedno

vyhotovenie predmetného oznámenia zverejnili na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej
tabuli, najneskôr v termíne 15 dní pred termínom konania dražby. Mesto Trenčín prevzalo zásielku dňa
21.12.2017, oznámenie vyvesilo v zákonnej lehote na úradnej tabuli a dňa 26.01.2018 (deň po vykonaní
dražby) originál oznámenia vrátilo na adresu dražobníka. Dražobník zverejnil v periodickej tlači
v denníku SME - inzerciu o rozmeroch 84 x 55, čiernobiela, a to v termínoch 08.01.2018 a 22.01.2018

a inzerciu dražby na internetových portáloch spoločnosti XEMAR s.r.o.. Náklady spojené s inzerciou
dražobník riadne uhradil.

8. Súd prvej inštancie konštatoval medzi sporovými stranami nesporné skutočnosti, a to že právny
predchodca žalovaného 2/ spoločnosť EsoFin, s.r.o. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli písomne

dňa 26.08.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXX na sumu 25.000,- eur s konečnou splatnosťou 26.08.2016,
žalobkyňa ako dlžník je v zmluve označená obchodným menom, miestom podnikania, IČO a číslom
živnostenského registra, ako účel úveru je v zmluve uvedené: ,,Účelový prevádzkový podnikateľský
úver". Na základe zmluvy boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky v uvedenej výške vyplatením na
ňou uvedené účty v peňažnom ústave. Za účelom zabezpečenia pohľadávky bolo Zmluvou o záložnom

práve k nehnuteľnostiam uzatvorenou dňa 26.08.2015 zriadené
záložné právo na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Dodatkom č.
1 k zmluve o úvere zo dňa 08.03.2016 bol úver navýšený o sumu 5.500,- eur. Dňa 25.01.2018 sa
uskutočnila dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, ktoréboli zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 2/ na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.08.2015. V notárskej zápisnici notárky JUDr.
Ľudmily Chodelkovej č. N 32/2018, NZ 3423/2018, NCRls 2526/208 bol na predmetnej dražbe príklep

udelený žalovanému 1/ ako vydražiteľovi a žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote súdu žalobu
o určenie neplatnosti tejto dražby pre jej rozpor so zákonnými ustanoveniami.

9. Súd prvej inštancie sa najprv vysporiadal s tvrdením žalobkyne ohľadom spotrebiteľského charakteru
zmluvy o úvere a dodatku č. 1 k tejto zmluve. Dospel k záveru, že zo zmluvy o úvere jednoznačne

a nepochybne vyplýva, že žalobkyňa zmluvu uzavrela ako fyzická osoba podnikateľka, keď v zmluve je
ako dlžník označená obchodným menom, miestom podnikania, IČO a číslom živnostenského registra.
Pri uzavretí zmluvy o úvere poskytnutom dlžníkovi - podnikateľovi nie je povinnosťou veriteľa zaoberať
sa jeho bonitou, ani tým, na čo skutočne finančné prostriedky použije, uvedené je na zodpovednosti
dlžníka. Veriteľ nie je v takomto prípade povinný ani skúmať právne tituly, na základe ktorých dlžník
hradí z úveru záväzky a ich súvislosť s podnikateľskou činnosťou dlžníka. To, že dlžník, ktorý uzavrie

úverovú zmluvu s tým, že úver je účelovým prevádzkovým podnikateľským úverom a tieto
finančné prostriedky na tento účel nepoužije, je výlučne na zodpovednosti dlžníka, a to bez ohľadu na
to, či o tom veriteľ mal alebo nemal vedomosť. Skutočnosť, že veriteľovi, muselo byť podľa žalobkyne zo
zmluvyazpredloženýchdokladovkzmluvezrejmé,žefinančnéprostriedkybudúpoužiténauspokojenie
súkromných individuálnych záujmov dlžníka, nemôže viesť k záveru, že predmetná úverová zmluva

je v skutočnosti zmluvou spotrebiteľskou, keď žalobkyňa jednoznačne vystupovala
v tomto zmluvnom vzťahu ako podnikateľka. Rovnako skutočnosť, že uzavretie úverovej zmluvy bolo
sprostredkované fyzickou osobou, je pre rozhodnutie v predmetnej veci irelevantná, nakoľko podstatné
je, kto uzavrel samotnú zmluvu ako veriteľ a dlžník a samotný obsah zmluvy. Súd prvej inštancie sa
zaoberal aj tým, že v úverových vzťahoch môže nastať situácia, že spotrebiteľ, ktorý má v určitých

prípadoch eminentný záujem na kontrahovaní, účelovo uvedie dodávateľa do omylu v otázke svojho
nespotrebiteľského štatútu, pričom následne v priebehu trvania zmluvy sa začne účelovo dovolávať
spotrebiteľskej ochrany. Keby v takomto prípade bolo hodnoverne v súdnom konaní preukázané, že
spotrebiteľ uviedol dodávateľa do omylu už v čase vzniku záväzku, spotrebiteľský štatút a ochrana
spotrebiteľa mu patriť nebude. Tento záver ale nemôže platiť vtedy, ak sa akýmkoľvek spôsobom na

konanítakéhotodlžníkazúčastňujeveriteľ,teda akvyvoláaleboinýmspôsobom,čiužpriamo
alebo nepriamo motivuje resp. "navedie" osobu budúceho dlžníka vydávať sa v čase kontrahovania za
podnikateľa a žiadať podnikateľský úver. V predmetnom konaní takáto skutočnosť nebola preukázaná,
žalobkyňa ju vo vzťahu k veriteľovi ani netvrdila, len poukazovala na personálne prepojenie
postupcu a postupníka. Štatutárny zástupca právneho predchodcu žalovaného 2/ takúto skutočnosť

poprel. Potvrdil, že žalobkyňa bola s podmienkami poskytovania úverov veriteľom vopred
oboznámená a to, že spĺňa podmienky na poskytnutie predmetného úveru, v procese uzatvárania
zmluvy žiadnym spôsobom nespochybnila. V danom prípade preto súd prvej inštancie uzavrel, že nešlo
o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, resp. žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa v zmysle §
52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka.

10. Následne súd prvej inštancie posudzoval žalobkyňou uvádzané jednotlivé dôvody neplatnosti
predmetnej dražby. K tvrdeniam žalobkyne týkajúcim sa doručovania listín v priebehu dražby súd
prvej inštancie uviedol, že žalobkyni bola dňa 11.04.2017 doporučene do vlastných rúk zaslaná výzva
na sprístupnenie nehnuteľnosti na deň 09.05.2017 o 09:00 hod. za účelom vykonania ohodnotenia

nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 18.04.2017. Výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti na
deň 12.09.2017 o 10:00 hod. za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti bola žalobkyni zaslaná
doporučene do vlastných rúk dňa 17.08.2017, pričom žalobkyňa predmetnú výzvu prevzala dňa
21.08.2017. Dňa 26.10.2017 bol žalobkyni zaslaný doporučene do vlastných rúk originál znaleckého
posudku č. 104/2017 zo dňa 14.09.2017, ktorý vypracoval I. J. F., a zároveň bola žalobkyňa

poučená v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., že ako vlastník predmetu dražby je oprávnená
do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Žalobkyňa
uvedený posudok a poučenie neprevzala, zásielka sa vrátila s poznámkou "zásielka neprevzatá v
odbernej dobe". Dňa 19.12.2018 bolo žalobkyni zaslané doporučene do vlastných rúk

"Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. HPC 02/2017", ktoré žalobkyňa prevzala dňa 21.12.2017. Dňa
19.12.2017 bolo oznámenie o dražbe vyvesené na dverách žalobkyne. Dňa 25.01.2018 o 13:00 hod.
sa konala dražba nehnuteľností. O priebehu dražby bolo spísané Osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej
dražby N 32/2018, Nz 2423/2018, NCRls 2526/2018 zo dňa 25.01.2018. Oznámenie o výsledkudobrovoľnej dražby bolo zverejnené v Centrálnom registri dražieb ako aj v Obchodnom vestníku. Dňa
29.01.2018 bolo žalobkyni doporučene do vlastných rúk zaslané jedno vyhotovenie Osvedčenia
o vykonaní dobrovoľnej dražby N 32/2018, Nz 2423/2018, NCRls 2526/2018 zo dňa

25.01.2018, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 01.02.2018. Dňa 04.05.2018 bola žalobkyni doporučene do
vlastných rúk zaslaná výzva na odovzdanie nehnuteľností, ktorú žalobkyňa prevzala dňa
09.05.2018. Dňa 25.05.2018 sa dražobník a vydražiteľ dostavili k predmetu dražby za účelom
jeho odovzdania, pričom žalobkyňa odmietala komunikovať, o čom bol spísaný záznam. Z uvedeného
preukázateľne vyplýva, že všetky listiny sa žalobkyni riadne a včas doručovali doporučene do vlastných

rúk, pričom žalobkyňa listiny prevzala. Žalobkyňa teda mala vedomosť o realizácii dobrovoľnej dražby.
Ktorá konkrétna listina žalobkyni nebola žalovaným 3/ doručená žalobkyňa neuviedla, ani ju neoznačila.

11. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal s tvrdeniami žalobkyne o nedodržaní termínov stanovených v
§ 12 ods. 4, 5, § 13, § 17 ods. 3 a 5 zákona č. 527/2002 Z. z.. Z vykonaného dokazovania súd prvej
inštanciezistil,žedražobníkzaslalžalobkyniznaleckýposudok č.104/2017zodňa14.09.2017

dňa 26.10.2017, pričom dražba sa konala dňa 25.1.2018 o 13:00 hod., preto konštatoval splnenie
povinnosti podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. žalovaným 3/. Žalovaný 3/ zaslal žalobkyni spolu
s uvedeným znaleckým posudkom poučenie o práve vzniesť námietky proti ohodnoteniu dražby, ale
žalobkyňa túto možnosť nevyužila. Žalovaný 3/ v oznámení o vykonaní dražby č. HPC 02/2017 určil dva
termíny na vykonanie ohliadky a oznámenie o vykonaní dražby bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk

dňa 21.12.2017, preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný si splnil povinnosť podľa § 13 zákona
č. 527/2002 Z. z.. Žalovaný 3/ si splnil aj povinnosť podľa § 17 ods. 3 zákona č. 527/2002
Z. z., keď dňa 19.12.2017 v Obchodnom vestníku č. 241/2017 zverejnil oznámenie o dobrovoľnej dražbe
č. HPC 02/2017 a dňa 19.12.2017 oznámenie o dražbe zaregistroval v Centrálnom
notárskom registri dražieb. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný 3/ si splnil aj povinnosť

podľa § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., keď dňa 19.12.2017 oznámenie o dražbe zaslal všetkým
osobám uvedeným v zákonnom ustanovení.

12. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal aj tvrdeniami žalobkyne o porušení § 3 ods. 5, 7,
9, § 6 ods. 2 a 3, § 7 ods. 2, § 8 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 a 4, § 9, § 21 ods. 2 zákona č.

527/2002 Z. z. a dospel k záveru, že ani tieto neboli dôvodné. Poukázal na to, že
vlastnícke právo žalobkyne k predmetu dražby nebolo obmedzené predkupným právom, ktoré by bolo
evidované na liste vlastníctva a žalobkyňa uvedené skutočnosti ani netvrdila. Na nehnuteľnosť,
ktorá bola predmetom dražby, nebolo uplatnené zádržné právo a navrhovateľ dražby mal zriadené
záložné právo k nehnuteľnosti, ktoré bolo riadne zapísané na liste vlastníctva. Súd prvej inštancie

konštatoval u žalovaného 3/ splnenie podmienok podľa § 6 ods. 2, 3 zákona č. 527/2002 Z. z.. Žalovaný
2/ ako navrhovateľ dražby a ako záložný veriteľ spolu s návrhom na vykonanie dražby predložil aj
vyhlásenie o tom, že predmet dražby je možné dražiť spolu s vyhlásením o pravosti, výške a splatnosti
pohľadávky, pre ktorú navrhoval výkon záložného práva, teda svoju povinnosť podľa § 7 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z. z. si splnil. Podľa vyjadrenia žalovaného 3/ žalobkyňa ako vlastník predmetu dražby

nepožiadala dražobnú spoločnosť o možnosť nahliadnuť do písomností, pričom žalobkyňa toto tvrdenie
nespochybnila, preto nemožno konštatovať nesplnenie povinnosti žalovaným 3/ podľa § 8 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z.. Podľa vyjadrenia žalovaného 3/ licitátor dražobnej spoločnosti spĺňa všetky
podmienky pre výkon funkcie licitátora a žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by jeho tvrdenie
spochybňovali. Žalobkyňa tvrdila, že počas dražby polo porušené ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č.

527/2002 Z. z., avšak z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že všetky písomnosti boli
žalobkyni zasielané doporučene do vlastných rúk. Súd prvej inštancie nezistil ani porušenie povinností
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., nakoľko na základe dohody s navrhovateľom
dražby dražobník stanovil miesto, dátum a čas začatia dražby tak, aby nebola obmedzená účasť
na dražbe. Dražba sa konala v zasadacej miestnosti na 1. poschodí domu na ul. F. G. XX H. D. v

čase o 13:00 hod. a dražby sa zúčastnili 4 záujemci. Dražobník zaslal dňa 19.12.2017 oznámenie o
vykonaní dobrovoľnej dražby na Mesto Trenčín, pričom predložil mestu oznámenie o dobrovoľnej dražbe
v počte 2 ks a požiadal, aby jedno vyhotovenie predmetného oznámenia zverejnili na
úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli, najneskôr v termíne 15 dní pred termínom
konania dražby. Mesto Trenčín prevzalo zásielku dňa 21.12.2017, oznámenie vyvesilo v zákonnej lehote

na úradnej tabuli a dňa 26.01.2018 (deň po vykonaní dražby) originál oznámenia vrátilo na adresu
dražobníka. Dražobník zverejnil v periodickej tlači a to v denníku SME - inzerciu o rozmeroch
84 x 55, čiernobiela, v termínoch 08.01.2018 a 22.01.2018. Zároveň prebiehala inzercia dražby na
internetových portáloch spoločnosti XEMAR s.r.o.. Vzhľadom na uvedené si žalovaný 3/ splnil povinnostivyplývajúce mu z § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.. Žalobkyňa vo svojich písomných a ústnych
vyjadreniach v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedla, v čom konkrétne a určite bolo toto porušené
ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z..

13. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie mal za preukázané, že bol dodržaný postup
aj lehoty uvedené v zákone č. 527/2002 Z. z., porušenie ustanovení tohto zákona nebolo v konaní
preukázané. Predložené listinné dôkazy vyvracajú skutkové tvrdenia žalobkyne o tom,
že nemala vedomosť o uskutočnení dobrovoľnej dražby a jednotlivých úkonoch pri jej realizácii. Súd

prvej inštancie nezistil žiadne porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. pri predmetnej
dražbe, ktorým porušením bola žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Mal za preukázané, že došlo
k vykonaniu dražby v zmysle platnej právnej úpravy a žalobu o určenie jej neplatnosti ako nedôvodnú
zamietol.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala aj určenia, že na

predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo zmluvne zriadené na
zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2/ voči žalobkyni a zrušenia záložného práva, súd prvej inštancie
sa vysporiadal aj s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobu subsumoval
pod ustanovenie § 137 písm. c) CSP a uzavrel, že žalobkyňa podmienku existencie naliehavého
právneho záujmu osvedčila, keďže v dôsledku realizácie výkonu záložného práva zo strany veriteľa

a dražobníka, hrozí strata jej obydlia a žaloba v tejto časti môže v prípade kladného rozhodnutia
súdu poskytnúť žalobkyni ochranu jej vlastníckych práv k obydliu. Žalobkyňa sa žalobou domáhala
aj určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, avšak aj dôvodná žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby
by vyriešila právne postavenie žalobkyne len čiastočne, a to do konania prípadnej ďalšej dražby na
podklade tej istej záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie však konštatoval, že ohľadom nároku na určenie

neexistencie záložného práva si žalobkyňa nesplnila základnú procesnú povinnosť podľa § 150 ods.
1 CSP, t. j. povinnosť úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
(tzv. substancované tvrdenia). Vo vzťahu k neexistencii záložného práva žalobkyňa v žalobe nijako
nekonkretizovala, netvrdila rozhodujúce skutočnosti a okolnosti týkajúce sa dôvodnosti žaloby.

15. Žalobkyňa neuviedla z akých dôvodov by zmluva o zriadení záložného práva, prípadne zmluva o
úvere vrátane dodatku boli neplatné, resp. akým iným spôsobom by mohlo dôjsť k
tomu, že záložné právo vôbec nevzniklo. Preverením predmetnej záložnej zmluvy v rámci posúdenia
neplatnosti dražby súd prvej inštancie nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonané

dokazovanie preukázalo, že záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bolo
zriadené písomnou zmluvou (§ 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka), v nej bola určená aj pohľadávka
ktorú zabezpečuje a konkrétne vymedzenie záloh (§ 151b ods.2 OZ). Pre vznik záložnej zmluvy bola
splnená zákonná podmienka, zápis do katastra - zavkladovaním, nakoľko záložné právo
bolo zriadené k nehnuteľnosti. Rovnako bola preukázaná existencia peňažnej pohľadávky veriteľa voči

žalobkyni ako dlžníčke, ktorú zmluva o záložnom práve zabezpečuje a peňažná pohľadávka žalobkyňou
veriteľovi splnená nebola. Záložná zmluva pohľadávku veriteľa zabezpečovala aj pre prípad neplatnosti
úverovej zmluvy a z toho vyplývajúcej povinnosti vydať z nej získané bezdôvodné obohatenie podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka, preto ani prípadný záver o neplatnosti tzv. hlavnej zmluvy nevyvolá zánik
(neexistenciu) bezprostredne nadväzujúcej zmluvy o záložnom práve.

16. Záverom sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným návrhom na zrušenia záložného práva, pričom
ohľadom takto uplatňovaného nároku uzavrel, že žaloba o zrušenie záložného práva nepatrí do žiadnej
z kategórií žalôb ktoré predpokladá hmotné právo a takto formulovaný petit žaloby vyhodnotil ako
neprípustný a žalobu aj v tejto časti zamietol bez toho, aby skúmal vecnú opodstatnenosť jej dôvodov.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 CSP a
priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

18.Dopĺňacímrozsudkom,č.k.11C/9/2018-614zodňa03.08.2023súdprvejinštanciezrušilneodkladné
opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu Trenčín, č. k. 5Co/95/2018-131 zo dňa 21.06.2018
(výrok IV.).19. Proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP a navrhla odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v okrese Trenčín, v obci Trenčín, v k. ú. D., zapísané Okresným úradom Trenčín,
katastrálny odbor na LV č. XXXX ako byt č. 8 na 1.p. bytového domu so súp. č. XXXX v
Trenčíne, postavený na parcele č. XXXX/XXX, ulica C., vchod číslo 4, pozemok - parcela CKN parc. č.
XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2, v podiele 1/1, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemku prislúchajúcemu k

bytu o veľkosti 73/2338, ktorého vlastníkom bola žalobkyňa, vykonaná žalovaným 3/ ako dražobníkom
dňa 25.01.2018 na návrh žalovaného 2/ je neplatná a neprípustná, prípadne, aby rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Namietala, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, spochybňovala platnosť
záložnej zmluvy a žiadala o určenie neplatnosti dražby. Podľa žalobkyne mal súd prvej inštancie skúmať,

či záložná zmluva je platná a či neboli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
Uviedla, že záložná zmluva aj zmluva o vykonaní dražby trpia vadami,
ktoré spôsobujú ich neplatnosť, navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby,
oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote a zákonným spôsobom, znalecký posudok
bol vyhotovený v rozpore so zákonom a zákonom určené osoby neboli upovedomené

o dražbe, nebola umožnená obhliadka predmetu dražby bez zavinenia vlastníka predmetu dražby,
dražba prebehla spôsobom, ktorý odporuje zákonu, predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu než
ustanovuje zákon, a preto mal súd prvej inštancie vyhlásiť dražbu za neplatnú. Naďalej tvrdila, že jej
neboli doručené ani zasielané oznámenie o dražbe a dražobná vyhláška. Tvrdila, že dražobná vyhláška
nie je v súlade so zákonom, nebola riadne vyvesená na úradnej tabuli príslušného úradu

mestskej časti, k zmluve nebolo pripojené čestné vyhlásenie navrhovateľa dražby spísané
formou notárskej zápisnice, preto mal dražobník upustiť od dražby. Navrhovateľ dražby nebol skutočným
vlastníkom a nebol preukázaný ani zákonný prechod práv na ďalšie osoby a keďže nevlastník nemôže
previesť svoje vlastníctvo na iného, mal súd dražbu označiť za neplatnú. Postup dražobníka bol rozpore
s § 14 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., keď dražobník v dražobnej vyhláške neuviedol, že dražobnú

zábezpeku môže účastník zložiť aj v peniazoch a aj vo forme bankovej záruky. Takéto porušenie zákona
môže mať za následok neplatnosť dražby. Tvrdila, že žalovaní 2/ a 3/ v rozpore s § 17 ods. 3 zákona
č. 527/2002 Z. z. nezverejnili oznámenie o dražbe a ani zápisnicu o vykonanej dražbe v
rozsahu údajov v zmysle § 24 ods. 2 písm. a), b), c) v Obchodnom vestníku. Žalobkyňa ďalej uviedla,
že žalovaný 2/ nešpecifikoval, konkrétne z čoho sa skladá istina vo výške 30.500,- eur, aký je jej dôvod,

ako aj dôvod príslušenstva vo výške 17.017,50 eur a úrok vo výške 45,75 eur denne, čo považovala za
úplne v rozpore s dobrými mravmi.

21. Ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie dôsledne neurobil genézu dlhov a ich riadne
odôvodnenie od prvopočiatku vrátane ich previazanosti s osobami konateľov a ich kontaktov. Namietala

premlčanie dlhu, dôsledné neodôvodnenie a neriešenie problematiky postúpenia pohľadávky na
žalovaného 2/ a doručovanie pošty bez preukázania doručenia a obsahu zásielky. Podľa žalobkyne zo
žiadnej časti doručení neplynie ako a podľa akého zákonného ustanovenia bola správa doručovaná,
pričom nepostačujú tvrdenia súdu a protistrany o tom, že žalobkyni bolo doručované podľa ustanovení
CSP alebo zákona o dobrovoľných dražbách. Rozhodnutie súdu považovala za prekvapivé, bez

vykonaniaďalšiehodokazovaniaanáležitéhopoučenia.Postupžalovanýchjepodľanejzjavnevrozpore
s dobrými mravmi, nehnuteľnosť sa pokúsili nadobudnúť čisto zo špekulatívnych dôvodov za výrazne
nižšiu cenu, čomu nemožno súdom poskytnúť právnu ochranu.

22. Podľa žalobkyne pre posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka je rozhodujúci účel, pre ktorý osoby vstupujú do zmluvného vzťahu, a nie iba
ich status v čase uzavretia zmluvy. Pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala s podnikateľským zámerom
a nikdy nežiadala úver na podnikateľský účel. Od počiatku vystupovala voči právnemu predchodcovi
žalovaného 2/ ako spotrebiteľ a o úver žiadala na súkromný účel. V zmluve o úvere č. XXXXXX
zo dňa 26.08.2015 a jej dodatku č. 1 zo dňa 08.03.2016 a záložnej zmluve zo dňa 26.08.2015 nebola

označená ako podnikateľ, veriteľ si ponechal sprostredkovateľský poplatok vo výške 500,- eur,
ktorý si automaticky strhol z poskytnutého úveru a suma 5.000,- eur bola priamo v dodatku
určená na úhradu splátok zo zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 26.08.2015. Podmienky úveru
dohovárala pani E. a nie žalobkyňa. Obsah bodu zmluvy o úvere č. XXXXXX zo dňa 26.08.2015 a jejdodatku č. 1 zo dňa 08.03.2016 a záložnej zmluvy zo dňa 26.08.2015 je nepravdivý, nakoľko žalobkyňa
nevykonávala štandardnú podnikateľskú činnosť, výkon práce opatrovateľky v Rakúsku
si nevyžaduje živnosť, žiadne prevádzkové náklady ani nákup materiálu. Na výkon práce opatrovanie

seniorov nepotrebuje počítač. Zmluvu o úvere podpísala iba preto, že nemala na výber medzi viacerými
zmluvami a bola nútená akceptovať požiadavku pán E. a zástupcov právneho predchodcu žalovaného
2/, inak by jej úver na preúverovanie predchádzajúceho dlhu nebol poskytnutý. O účelovosti týchto
krokov svedčia aj účelovo krátkodobo zriadené živnostenské listy s tým, že v predmete podnikania -
sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu jej vzniklo živnostenské oprávnenie 19.08.2015 a zaniklo

10.09.2015, následne vzniklo 07.03.2016 a zaniklo 19.03.2016. Uvedené sa javí ako obchádzanie
zákona o ochrane spotrebiteľa v snahe zvýhodniť veriteľa. Úver žiadala na súkromný účel
a bola jej predložená predmetná úverová zmluva, ktorú dobrej viere podpísala, pani E. a zástupcovia
právneho predchodcu žalovaného 2/ ju oklamali. Predmetnú zmluvu považovala za spotrebiteľskú.
Právny predchodca žalovaného 2/, žalovaný 2/ vrátane pani E., ktorej zrejme išlo iba o províziu, ju
zámerne uviedli do omylu v čase vzniku záväzku a donútili ju zaobstarať si účelovo živnostenské listy, s

ktorýmjejpomáhalapaniE.tak,abyúvermohladostaťavyhlisaaplikáciizákonaoochranespotrebiteľa.
Zmluva o úvere aj dodatok č. 1 vrátane záložnej zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré sú
neprípustné. Neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy mal súd posudzovať podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a vychádzať z toho, že pri
predajizálohumázáložnýveriteľpostupovaťsnáležitoustarostlivosťoutak,abyzálohpredalzacenu,za

ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva a za porovnateľných podmienok v čase
a mieste predaja zálohu. Podľa žalobkyne pri predaji nehnuteľností žalovaný nepostupoval s odbornou
starostlivosťou. Ďalej poukázala na to, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
c), f), i), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie mal

dospieť k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko si
nebola vedomá toho, že zmluva je s ňou uzatváraná ako s podnikateľským subjektom. Žalovaný 2/
žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňa požadovala úver na podnikateľský účel
a jeho právny predchodca neskúmal účel použitia finančných prostriedkov. Poprela, že by poskytnuté
finančné prostriedky použila podnikaní. Namietala žalovaným 2/ uplatňovanú zmluvnú pokutu a úrok z

omeškania s tým, že tieto neboli individuálne dojednané a spôsob ich určenia a mechanizmus dohody
o zmluvnej pokute nemôže požívať právnu ochranu. Žalobkyňa nemala možnosť vylúčiť ustanovenia o
zmluvnej pokute, zmluvu musela prijať a podpísať ako celok, preto sa jedná o neplatne uzavretú dohodu
o zmluvnej pokute. Tvrdila, že nikdy nekonala ani pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nemala uzavretý ani podnikateľský

účet, ako spotrebiteľ bola nútená otvoriť si živnosť a vtedy jej mal byť poskytnutý úver, čo považovala
za štandardné obchádzanie zákona, ktoré je neplatné. Poukázala na to, že nebankové spoločnosti
obchádzajú zákon a požičiavajú aj ľuďom, ktorí by úver dostať nemali, využívajú na to podnikateľský
úver, ktorý v skutočnosti slúži ako spotrebiteľský. Záložné právo bolo zriadené už skôr v spotrebiteľskej
zmluve so spoločnosťou SkorFin, s.r.o. zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2013. Mala

za to, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky medzi právnym predchodcom žalovaného
2/ a žalovaný 2/, oznámenie o postúpení pohľadávky dostala až od súdu a neboli dodržané
požiadavky zákona pri postúpení pohľadávky. Podľa žalobkyne žalovaný 2/ nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu. Tvrdila, že nikdy jej nebolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru ani výzva na úhradu dlžných splátok. Zosplatnenie úveru pre nedodržanie podmienok

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalovaný
2/ nepreukázal doručenie výzvy na úhradu dlžnej sumy, ktorou vyhlásil predčasnú splatnosť celého
úveru, kde za splnenia zákonných podmienok by mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Postúpením
pohľadávky preto považovala za neplatné, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol
splatný celý úver a konečná splatnosť nebola v zmluve o úvere určená.

23. Ďalej žalobkyňa vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku z dôvodu
uplynutia premlčacej doby na strane žalovaného 2/. Tvrdila, že žalovaný 2/ ani jeho právny predchodca
ju nekontaktovali, nezaslali výzvu na splatenie dlhu či vydaním bezdôvodného obohatenia, žalovaný 2/
rovno prikročil k dražbe, pričom jej nebolo doručené ani len oznámenie o začatí výkonu záložného práva

či postúpenie pohľadávky.

24. Súd prvej inštancie mal určiť, že zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľností k
zmluve o úvere č. XXXXXX zo dňa 26.08.2015 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcomžalovaného 2/ nemá žalovaný 2/ záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, žalovaný 2/ nie je
oprávnený navrhnúť dražbu ktorejkoľvek z uvedených nehnuteľností a
žalovaný 3/ nie je oprávnený takúto dražbu vykonať. Zmluvu o zriadení záložného práva považovala

za neplatnú pre jej rozpor so zákonom, nakoľko neobsahuje náležitosti podľa §
151b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ako sú presné určenie pohľadávky a zálohu. Záložná zmluva
neurčuje ani hodnotu zabezpečenej pohľadávke a ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávky
zabezpečujú, preto je neplatná. Poukázala na to, že v prípade zmluvnej pokuty hodnota, ak je to
pohľadávka v záložnej zmluve, určená nebola. Podľa žalobkyne záložná zmluva musí obsahovať

určenie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právo, v zmluve je
potrebné uviesť deň a právny dôvod vzniku pohľadávky aj predmet, v prípade peňažných pohľadávok
je potrebné vyjadriť ich výšku a splatnosť, výšku úrokov a výšku úrokov z omeškania vzhľadom k tomu,
že pohľadávka musí byť v záložnej zmluve uvedená určito. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti nie je príslušenstvom pohľadávky, ale samostatným právom. Záložné
právo vzniknuté na zabezpečenie pohľadávky sa preto na zmluvnú pokutu na

rozdiel od príslušenstva pohľadávky bez ďalšieho ani nevzťahuje. Určenie pohľadávky sumou 25.000,-
eur nie je možné bez ďalšieho jednoznačného a určitého a zrozumiteľného vyjadrenia úmyslu považovať
za určenie hodnoty zabezpečenej pohľadávky, prípadne určenie najnižšej hodnoty istiny, do
ktorej sa pohľadávka zabezpečuje.

25. Namietala aj správanie sudkyne, ktoré považovala za čudné s tým, že sudkyňa odmietla prevziať
jej vyjadrenia, zakazovala jej ďalšie odvolania s tým, že ich má vlastnoručne napísať, nesúhlasila
s odovzdaním zápisnice s tým, že ju zašle poštou a vytýčila pojednávanie na deň 09.06.2022. Uvedené
konanie sa jej javilo ako odopretie jej procesných práv a znemožnenie realizácie jej práva na spravodlivý
proces.

26. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v konaní pred súdom
neprodukovala žiadne skutkové tvrdenia alebo právne hodnotenia, na základe ktorých by bolo možné
žalobe vyhovieť. Žalobkyňa priznala, že bez zásadného dôvodu sa rozhodla prestať platiť dlh
v dohodnutých termínoch splatnosti napriek tomu, že postupom času sa jej reálny príjem zvýšil. Zároveň

sa rozhodla s vtedajším veriteľom nekomunikovať. Zistený skutkový stav bol len logickým následkom
konania žalovaného 2/, ktorý pristúpil k výkonu dobrovoľnej dražby k predmetu zálohu.
Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, že boli pri procese dražby porušené ustanovenie
zákona č. 527/2002 Z. z.. Jej tvrdenia boli vyvrátené dôkazom žalovaného 3/, ktorý predložil súdu prvej
inštancie celý dražobný spis, z ktorého vyplýva, že žalobkyni boli všetky listiny riadne

doručené, avšak táto si ich nepreberala, čo teraz prezentuje ako porušenie svojich práv. Vzhľadom na
uvedené žiadal, aby súd odvolanie žalobkyne zamietol a žalovanému 2/ priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

27. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ (v podanej replike) uviedla, že

z vyjadrením žalovaného 2/ nesúhlasí. Poukázala na prepojenosť spoločnosti SKORFIN, s.r.o. a
spoločnosti VERSLUN, s.r.o., na možnosť premlčania dlhu, nedôvodné postúpenie pohľadávky a
nepreukázané doručovania pošty. Poprela, že by sa rozhodla bez zásadného dôvodu prestať platiť dlh
veriteľovi, dôvodom bola ich vtedajšia finančná situácia, o ktorej žalovaný 2/ vedel a napriek tomu jej
poskytol úvery s jasným cieľom pripraviť ju o nehnuteľnosť. Nepreveroval si

ich bonitu, doslova im natlačil podnikateľský úver za pomoci pani E.. Poprela, že by sa postupom času
jej reálny príjem zvýšil a že by sa rozhodla s veriteľom nekomunikovať. Podľa
žalobkyne išlo žalovanému 2/ o jeho neprimeraný zisk formou predaja ich nehnuteľnosti a pokrytie jeho
nemorálnych a neoprávnených nárokov. Ohľadom poskytnutia podnikateľského úveru
uviedla, že samotné zaškrtnutie políčka, že dlžníkovi sa poskytuje úver na výkon povolania, nezakladá

obchodnoprávny vzťah najmä vtedy, ak v zmluve vôbec nie je konkrétne uvedené, na aký účel sa má
zmluva v rámci aktivít v povolaní použiť. Podľa žalobkyne účelovosť poskytnutia úveru v danom prípade
nebola preukázaná. Zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní.

28. Odvolací súd podľa § 382 CSP vyzval strany sporu k použitiu § 392 ods.1, 2, § 397 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

29. Na výzvu odvolacieho súdu žalobkyňa v podaní zo dňa 23.12.2024 uviedla, že dňa 16.09.2016
došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti EsoFin, s.r.o. na žalovaného 2/. Zmluva právnehopredchodcu žalovaného 2/ bola koncipovaná ako zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka a
zákona o spotrebiteľskom úvere, ale záložná zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Bolo pre ňu
zarážajúce, že v zmluve o úvere a jej dodatku je identifikovaná ako dlžník s údajom o IČO a rodným

číslom, avšak ako záložca je evidovaná iba rodným číslom, čo podľa nej nespĺňa náležitosti zmlúv
podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Poukázala na stret záujmov
rovnakých konateľov spoločností EsoFin, s.r.o. a žalovaného 2/. Pokiaľ mal byť úver splatený dňa
26.08.2016,takspoločnosťEsoFin,s.r.o.nemaladôvodskoroihneďpostúpiťpohľadávkubezakejkoľvek
preukázateľnej výzvy žalobkyne a dávať jej nehnuteľnosti na dobrovoľnú dražbu. Od 26.08.2016 mala

začať plynúť premlčacia doba. Prvýkrát súdne v tejto veci začala konať 22.01.2018 podaním návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a dňa 19.02.2018 podala odpor proti príklepu. Poukázala na
spotrebiteľský charakter úverových zmlúv. K premlčaniu pohľadávky uviedla, že doba splatnosti záväzku
bola určená dňom 26.08.2016. Dňa 16.09.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky, pričom nesúhlasila s
platnosťou tohto postúpenia. Od žalovaného 2/ dostala oznámenie o začatí výkonu záložného práva a
dňa 21.12.2017 jej bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Nevie, kedy došlo k

zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalovaného 2/, pretože dňom zosplatnenie úveru by mala
začať plynúť premlčacia doba vo vzťahu k záložnému právu, ktoré je majetkovým právom
a premlčaniu podlieha v trojročnej premlčacej dobe. Podľa žalobkyne sa v danom prípade premlčanie
záložného práva riadi Občianskym zákonníkom. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/268/2020 z 29.11.2022, z ktorého vyplýva, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate

výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie,
ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu pri strate výhody splátok spotrebiteľských vzťahov, v ktorých
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína premlčacia doba plynúť prvým dňom nasledujúcim
po uplynutí troch mesiacov meškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatným celý dlh. V prejednávanom spore je sporné, kedy si právny predchodca žalovaného 2/ svoje

právo vyplývajúce zo zmluvy, teda právo vyhlásiť okamžitú splatnosť celej dlžnej sumy uplatnil, a či
pritom splnil podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalovaného
2/ ani žalovaný 2/ ju nevyzvali na úhradu dlžných splátok a zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
ju neupozornili, že v prípade nezaplatenia dlžných splátok či sumy úveru vyhlásia úver za
predčasne splatný. Úrok z omeškania vo výške 0,15 % denne považovala za nemravný a

protiprávny. S aplikáciou uvedených ustanovení Obchodného zákonníka nesúhlasila.

30. Žalovaný vo vyjadrení k výzve súdu uviedol, v danej veci nie je priestor pre aplikáciu zákonných
ustanovení o premlčaní či už vo vzťahu k otázke navrhovaného vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby alebo vo vzťahu k tvrdenej neexistencie záložného práva. Záložné právo k predmetu dražby bolo

zriadené záložnou zmluvou zo dňa 26.08.2015, ktorého vklad povolil Okresný úrad Trenčín, katastrálny
odbor dňa 03.09.2015. Záložným právom bola zabezpečená pohľadávka právneho predchodcu
žalovaného 2/ zo zmluvy o úvere zo dňa 26.08.2015. K uzavretiu dodatku č. 1 k zmluve o úvere došlo na
základe žiadosti dlžníka a potom, ako pôvodný veriteľ skonštatoval, že dlžník si riadne plní
svoje záväzky zo zmluvy o úvere ku dňu uzavretia dodatku. Dňa 08.03.2016 (správne 16.09.2016)

pôvodný veriteľ previedol pohľadávku zo zmluvy o úvere na žalovaného 2/. Keď žalobkyňa prestala
uhrádzať mesačné splátky úveru, pristúpil žalovaný 2/ ako veriteľ k výkonu záložného práva k predmetu
zálohu, ktorým bola povinnosť dlžníka zabezpečená. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo
zaslané žalobkyni dňa 24.02.2017, t. j. počas plynutia premlčacej doby v rámci ktorej má veriteľ možnosť
bez obmedzenia začať uplatňovať svoje nároky a tiež začať vykonávať záložné právo. Lehota splatnosti

poskytnutéhoúveruboladohodnutádodatkomč.1na28.08.2016,pričomžalobkyňapouzavretídodatku
č. 1 prestala uhrádzať dohodnuté splátky a dostala sa do omeškania. Zaslaním oznámenia o začatí
výkonu záložného práva sa prerušila štvorročná premlčacia doba pre uplatnenie pohľadávky zo strany
veriteľa podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorým sa vzťah medzi dlžníkom a veriteľom riad riadi.
Právo veriteľa na vrátenie finančných prostriedkov tvoriacich úver sa preto nepremlčalo.

31. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v konaní podané neboli.
32. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutých výrokoch I. a II. potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

33. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď konštatoval, že bol v priebehu dobrovoľnej
dražby vykonanej žalovaným 3/ na návrh žalovaného 2/ dodržaný postup aj lehoty stanovené v zákone
č. 527/2002 Z. z.. Súd prvej inštancie nezistil žiadne porušenie tohto zákona a k vykonaniu dražby došlov súlade s právnou úpravou, preto žalobu o určenie neplatnosti dražby zamietol. Žalobu v časti o určenie,
že na predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo zriadené v prospech žalovaného 2/ súd
prvej inštancie zamietol pre nesplnenie povinnosti bremena tvrdenia (povinnosť úplne uviesť podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia) a v časti o zrušenie záložného práva konštatoval neprípustnosť takto
formulovaného žalobného návrhu.

34. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie
súdom prvej inštancie, nesprávny procesný postup a inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, čím uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 365
ods. 1 písm. b), d), h) CSP.

35. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá

odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Ústavnoprávna doktrína považuje
právo na spravodlivý proces za tzv. výsledkové právo. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na prípadné ďalšie pochybenia, otázka
zvrátenia alebo nápravy nesprávneho postupu v ďalšom priebehu konania, následky pochybenia na
kvalitu konania ako celku atď.).

36. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

38. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

39. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody

uvedenévodvolanížalobkynevovecisamejodvolacísúdkonštatuje, žesasodôvodnenímsúdu
prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutím vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje
a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodom napadnutého rozhodnutia. Po
preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa
týkali procesných podmienok.

40. Žalobkyňa v podanom odvolaní naďalej tvrdila, že úverovú zmluvu s právnym predchodcom
žalovaného 2/ uzavrela ako spotrebiteľ a úver žiadala na súkromný účel. Popierala, že by konala pri jej
uzatváraní s podnikateľským zámerom. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že zmluvu o úvere a dodatok č. 1 k nej uzavrela žalobkyňa ako fyzická osoba podnikateľ

a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa na tento právny vzťah neuplatňujú.

41. Do 01.05.2014 panoval dualizmus medzi právnou úpravou osobnej pôsobnosti spotrebiteľských
právnychnoriempodľavšeobecnéhopredpisu-Občianskehozákonníkaaosobitnéhopredpisu-zákona
o ochrane spotrebiteľa. V súčasnosti sa podľa platného znenia zákona o ochrane spotrebiteľa

spotrebiteľom rozumie len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnanie alebo povolanie. Zákon
o ochrane spotrebiteľa priznáva postavenie spotrebiteľa fyzickej osobe, ktorá musí konať v záujme
uspokojenia svojich osobných potrieb prostredníctvom súkromnej spotreby, aby mohla byť považovanéza spotrebiteľa. Podnikateľ, či už je živnostník alebo obchodná spoločnosť, pokiaľ koná v rámci svojej
obchodnej činnosti, zamestnania alebo profesie, nikdy nemôže mať postavenie spotrebiteľa.

42. Žalobkyňa vo svojej výpovedi jednoznačne uviedla, že si bola vedomá svojho vtedajšieho dlhu
voči spoločnosti SKORFIN, s.r.o. a po rozhovore s pani E. pristúpila na postup, ako získa úver
na splatenie tohto dlhu od spoločnosti EsoFin, s.r.o.. Žalobkyňa mala vedomosť o tom, že predpokladom/
podmienkou poskytnutia úveru je, že zmluvu uzavrie žalobkyňa ako podnikateľ so
živnostenským oprávnením. Žalobkyni bolo na jej žiadosť vydané živnostenské oprávnenie a v tomto

smere je na ťarchu žalobkyne, že všetky úkony súvisiace so založením živnosti
vykonala s cieľom získať úver od veriteľa - právneho predchodcu žalovaného 2/, pričom súd prvej
inštancie správne z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že nebolo tvrdené ani preukázané, že by
žalobkyňa na úkony súvisiace so založením živnosti bola navedená právnym predchodcom žalovaného
2/ alebo jeho zamestnancami. Z dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa požiadala
o vydanie živnostenského oprávnenia bez participácie právneho predchodcu žalovaného 2/. Žiaden z

vykonaných dôkazov neosvedčuje pravdivosť tvrdenia žalobkyne o vedomosti právneho predchodcu
žalovaného 2/, že žalobkyňa uzatvára zmluvu o úvere v záujme uspokojiť svoje osobné potreby a úver
slúži na súkromnú spotrebu. Zo zmluvy o úvere zo dňa 26.08.2015 žalobkyňa ako dlžníčka označená
obchodným menom, miesto podnikania, IČO, číslom živnostenského registra a dostatočne jasne zrejme
špecifikovaným účelom úveru, ktorým bol účelový prevádzkový podnikateľský úver. Uvedenú zmluvu

uzavrela žalobkyňa pred notárom, pričom k priebehu uzavretie zmluvy uviedla, že sa s pani E. stretli
s nejakým pánom na notárskom úrade za účelom podpisu úverovej zmluvy, kde za ňu pani E. odovzdala
živnostenský list. Následne uviedla čísla účtov, pričom pri podpise zmluvy o úvere nedostala žiadne
peniaze. Žalobkyni postačovalo vyjadrenie pani E., ktorá jej oznámila, že týmto bude splatený úver
vočispoločnostiSKORFIN,s.r.o..Vkrátkomčasepouzavretíúverovejzmluvyžalobkyňavykonalaúkony

pre zánik živnostenského oprávnenia. Žalobkyni opätovne vzniklo na základe jej žiadosti živnostenské
oprávnenie jeden deň pred uzavretím dodatku č. 1 k úverovej zmluve s právnym predchodcom
žalovaného 2/, na základe ktorého bola navýšená dlžná suma o sumu 5.500,- eur a rovnako v krátkom
čase po uzavretí tohto dodatku žalobkyňa ukončila živnostenské oprávnenie. Z tohto konania žalobkyne
je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že to bola práve žalobkyňa, ktorá s úmyslom získať úver a jeho

navýšenie od právneho predchodcu žalovaného 2/ vykonala množstvo úkonov, ktoré jej umožnili tento
úver získať. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo preukázané, že by právny predchodca
žalovaného 2/ alebo žalovaný 2/ mali o účelovosti týchto úkonov žalovanej vedomosť, preto vzhľadom
na dojednaný účel úveru dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobkyňa uzavrela úverovú
zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba - podnikateľ. Z uvedeného dôvodu

sa preto ustanovenie o spotrebiteľskom práve na predmetnú úverovú zmluvu zo dňa 26.08.2015 a
dodatok č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 08.03.2016 nevzťahujú. Vzhľadom k tomu nie je možné skúmať,
či predmetná úverová zmluva a jej dodatok obsahujú alebo neobsahujú neprijateľné podmienky, ktoré
sú neprípustné v spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa sa nedôvodne dovoláva ochrany
práv spotrebiteľa, nakoľko predmetné zmluvy neuzavrela ako fyzická osoba nepodnikateľ – spotrebiteľ.

43. Žalobkyňa v podanom odvolaní naďalej namietala mnohé porušenie ustanovení zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách, s ktorými sa v bodoch 34 až 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie jednotlivo vysporiadal a konštatoval, že žiadne z tvrdení žalobkyne nebolo dôvodné
a v priebehu dražby predmetných nehnuteľností bol dodržaný postup a lehoty uvedené v zákone č.

527/2002 Z. z., žiadne porušenie ustanovení tohto zákona v konaní preukázané neboli. S uvedeným
záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd úplne stotožňuje.

44. Ku konkrétnym odvolacím námietkam týkajúcim sa porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných
dražbách v priebehu predmetnej dražby odvolací súd dodáva nasledovné: Žalobkyňa v podanom

odvolaní tvrdila, že žalovaný 2/ nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby s tým, že nebol skutočným
vlastníkom draženej nehnuteľnosti. Uvedený argument žalobkyne nie je dôvodný, nakoľko žalovaný
2/ podal návrh na vykonanie dražby v súlade s § 7 ods. 1 zákona číslo 527/2002 Z. z.
ako osoba vykonávajúca záložné právo - záložný veriteľ. K odvolacej námietke žalobkyne, že v zmluve
nebolo pripojené čestné vyhlásenie žalovaného 2/ ako navrhovateľa dražby spísané formou notárskej

zápisnice odvolací súd uvádza, že žalobkyňa v podanom odvolaní nešpecifikovala, o akú listinu by sa
malo jednať, pričom žalovaný 2/ ako navrhovateľ dražby k návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby
pripojil všetky zákonom vyžadované prílohy vrátane výpisu z listu vlastníctva, podľa ktorého bolo
evidované na liste vlastníctva záložné právo len v prospech žalovaného 2/ ako záložného veriteľa,a vrátane čestného vyhlásenie navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby, ktoré nemusí byť
vyhotovené vo forme notárskej zápisnice (§ 7 ods. zákona č. 527/2002 Z. z.). Žalobkyňa namietala,
že vo vyhlásení navrhovateľa dražby žalovaný 2/ dostatočne nešpecifikoval svoju pohľadávku, pričom

z uvedeného vyhlásenia je zrejmé, že právnym titulom pohľadávky je zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 16.09.2016, ktorou bola na žalovaného 2/ postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. XXXXXX
zo dňa 26.08.2015 a dodatku č. 1 zo dňa 08.03.2016 uzavretými žalobkyňou s pôvodným veriteľom
s tým, že suma istiny pohľadávky ku dňu podania návrhu bola 30.500,- eur, výška príslušenstva
ku dňu podania návrhu bola 17.017,50 eur a výška pohľadávky za každý deň je + 45,75 eur

s údajom, že splatnosť pohľadávky nastala 25.08.2016. Predmetná špecifikácia pohľadávky pre účely
podanéhonávrhunavýkondobrovoľnejdražbybolapostačujúca.Žalobkyňavpodanomodvolanítvrdila,
že dražobník v oznámení o dobrovoľnej dražbe neuviedol, že dražobnú zábezpeku môže účastník zložiť
v peniazoch a aj vo forme bankovej záruky. Uvedené tvrdenie žalobkyne je v rozpore s vykonaným
dokazovaním, keď z oznámenia o dobrovoľnej dražbe z č. l. 398 jasne a zrozumiteľne vyplývajú spôsoby
zloženia dražobnej zábezpeky, a to formou bezhotovostného prevodu alebo vkladu na účet dražobníka,

v hotovosti do pokladne v sídle dražobníka alebo v mieste konania dražby v deň konania dražby,
bankovou zárukou alebo notárskou úschovou. Žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že znalecký
posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom avšak nekonkretizovala, akým spôsobom malo dôjsť
pri vyhotovení znaleckého posudku k porušeniu zákona. Súd prvej inštancie sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 35 a 36 dostatočne jasne vysporiadal so splnením si povinnosti

žalovaným 3/ s doručením znaleckého posudku žalobkyni a s jej poučením o možnosti vzniesť námietky
proti ohodnotenie predmetu dražby, ktorý záver vychádzal z listín č. l. 392-395 spisu. V zákonom
stanovenej lehote žalobkyňa námietky voči znaleckému posudku nepodala, preto v odvolacom konaní
na tieto námietky nie je možné bez ďalšieho prihliadnuť. Žalobkyňa v podanom odvolaní naďalej tvrdila,
že oznámenie o dražbe nebolo uverejnené a doručované v zákonnej lehote, pričom súd prvej inštancie

správne v bodoch 38, 39 a 50 odôvodnenia rozhodnutia v súlade s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom
spise na č. l. 397-414, č. l. 422, č. l. 446-448, č. l. 458 konštatoval, že povinnosti v zmysle
§ 17 a § 24 zákona č. 527/2002 Z. z. si žalovaný 3/ splnil. V tomto smere tvrdenia
žalobkyne nevychádzali z vykonaného dokazovania. V oznámení na dobrovoľnej dražbe boli stanovené
dva termíny obhliadky predmetu dražby, a to na deň 19.01.2018 a 23.01.2018 s tým, že podľa zoznamu

prítomných z č. l. listu 429-430 vyplýva, že obhliadky dňa 23.01.2008 sa zúčastnili 2 osoby, preto
ani tvrdenie žalobkyne o porušení § 13 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. boli neopodstatnené. Žalobkyňa
v podanom odvolaní namietala, že predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu ako stanovuje zákon,
avšak odvolací súd konštatuje, že ani uvedená námietka žalobkyne nebola dôvodná, nakoľko k zníženiu
podanie došlo v súlade s § 20 ods. 10 zákona č. 527/2002 Z. z. a v súlade s článkom 3 bod 3 zmluvy

o vykonaní dobrovoľnej dražby z č. l. 357-359.

45. Súd prvej inštancie sa v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bodoch 54 až 58
vysporiadal s podaným návrhom žalobkyne ohľadom neexistencie záložného práva, pričom v tejto časti
žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia žalobkyňou v zmysle § 150 ods. 1 CSP. Zároveň súd

prvej inštancie preveril predmetnú záložnú zmluvu v rámci posúdenia neplatnosti dražby a nezistil, že by
neobsahovala zákonné náležitosti, ktorých absencia by mala za následok absolútnu neplatnosť zmluvy
o zriadení záložného práva. Súd prvej inštancie nezistil ani iné okolnosti, pre ktoré by mala byť zmluva
o zriadení záložného práva neplatná.

46. Odvolací súd k tvrdeniam žalobkyne o neplatnosti záložnej zmluvy uvedeným v podanom odvolaní
uvádza, že tieto tvrdenia sú prostriedkami procesného útoku predstavujúcimi novoty v odvolacom
konaní, ktoré žalobkyňa nemôže použiť, nakoľko sú to tvrdenia, ktoré žalobkyňa mohla uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ žalobkyňa neuviedla v konaní pred súdom prvej inštancie svoje
skutkové tvrdenia (tzv. substancované tvrdenia) hoci ich uviesť mohla, tieto už nemôže účinne predniesť

v odvolacom konaní. Sporové súdne konanie je konaním, v ktorom proti sebe stoja strany sporu
s kontradiktórnym záujmom na výsledku konania. Uvedené konanie je ovládané prejednacou zásadou,
t. z. že stranu sporu zaťažujú dve vzájomne prepojené povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť, neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu tak v záujme vlastného
úspechuvkonaníjepovinnásubstancovaťvšetkyskutkovéokolnostipodstatnéarozhodujúcezhľadiska

hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu).
Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenie kontruje povinnosť protistrany poprieť
tvrdené skutočnosti. Vzhľadom na uvedené je preto súd v sporovom konaní limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách civilnéhosporového poriadku kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného procesu.
Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva. Následkom
porušeniapovinnostižalobkynesubstancovanetvrdiť,jeneúspechvsporearovnakoplatí,ženásledkom

porušenia povinností žalovaných substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie,
nezohľadní ich procesnú obranu (dokazovaniu sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany v spore
tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Rozhodujúcim pre riadne splnenie týchto povinností nie je
len obsahové hľadisko (kvalita a relevantnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov,
pravdivosť a úplnosť, t. j. substancované tvrdenie), ale aj časové hľadisko. Civilné sporové konanie

od strán sporu vyžaduje adekvátnu mieru bdelosti a dôslednosti. Pokiaľ tak žalobkyňa až v podanom
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie uvádzala svoje tvrdenia, pre ktoré považovala záložnú
zmluvu za neplatnú, nemohol sa týmito tvrdeniami pre ich neprípustnosť odvolací súdu zaoberať.

47. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah

záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo
strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

48. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane

splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

49. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

50. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie vzniesla námietku premlčania uplatňovanej
pohľadávky keď tvrdila, že právny predchodca žalovaného 2/ vyhlásil predčasnú splatnosť poskytnutého
úveru, čím účinne odstúpil od predmetnej úverovej zmluvy a táto bola od počiatku zrušená a každý
z účastníkov bol povinný vrátiť druhému z titulu bezdôvodného obohatenia všetko, čo podľa zmluvy
dostal. V dôsledku uvedeného zanikla podľa žalobkyne aj záložná zmluva, a to s poukazom

na to, že žalovaný vykonal dobrovoľnú dražbu dňa 25.01.2018, čo je podľa žalobkyne po uplynutí
dvojročnej premlčacej doby. S takto vznesenou námietkou premlčania žalobkyne sa súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, neuviedol ako uvedenú námietku žalobkyne posúdil. Odvolací
súd preto postupoval podľa § 382 CSP a vyzval strany sporu na vyjadrenie k použitiu § 392 ods. 1, 2,
§ 397 Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňou vznesená námietka premlčania

v konaní pred súdom prvej inštancie bola nedôvodná. Žalovaným 2/ uplatňovaná pohľadávka premlčaná
nebola, nakoľko splatnosť dlžnej sumy nastala dňa 28.08.2016 bez vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
celéhoúveru,pretonedošlokžiadnemuodstúpeniu odzmluvy,vznikubezdôvodnéhoobohateniu
ani zániku záložnej zmluvy, ako tvrdila žalobkyňa. Po splatnosti pohľadávky veriteľ žalobkyne spoločnosť
EsoFin, s.r.o. postúpil dňa 16.09.2016 žalovanému 2/ pohľadávku voči žalobkyni a žalovaný 2/ po

nadobudnutí uvedenej pohľadávky pristúpil k uspokojeniu svojej pohľadávky návrhom na vykonanie
dobrovoľnej dražby dňa 24.02.2017, t. j. v priebehu štvorročnej premlčacej doby podľa § 392 ods. 2 a
§ 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k tomu, že zabezpečovaná pohľadávka nebola premlčaná,
nemožno dôjsť ani k záveru, že by záložné právo bolo premlčané. Námietka premlčania vznesená
žalobkyňou bola preto nedôvodná.

51. Námietky žalobkyne k priebehu pojednávania v konaní pred súdom prvej inštancie na
pojednávaní dňa 05.04.2022 súd vyhodnotil ako nedôvodné, na uvedenom pojednávaní súd prvej
inštancie postupoval v súlade s procesným predpisom (CSP) a poskytol sporovým stranám priestor na
vyjadrenie k predmetu sporu. Nebolo zistené, že by na tomto pojednávaní došlo zo strany súdu prvej

inštancie k akémukoľvek odopretiu procesných práv žalobkyne.

52. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. ako
aj súvisiacom výroku II. o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

53. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, z ktorých trovy odvolacieho konania vznikli len
žalovanému 2/, preto má žalovaný 2/ v súlade s ustanoveniami § 369 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262 ods. 1
CSP voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.54. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).