Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Gibaľová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 10Csp/17/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622200779
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gibaľová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6622200779.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobkyne: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zast.: JUDr. Pavel Polakovič, advokát, so sídlom Detvianska
č. 14, Bratislava proti žalovaným: 1/ E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, G. a 2/
EKONOMIK SERVIS s.r.o., so sídlom Trieda SNP 58, Košice, IČO: 36 569 747, obaja žalovaní zast.:
JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o. so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573,
o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa A. B., E. B., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, D., štátny občan Slovenskej republiky je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností,
pozemok registra H. G. parcelné číslo XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
pozemok registra H. G. parcelné číslo XXXXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
pozemok registra H. G. parcelné číslo XXXX/XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2,
stavba rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku registra H. G. s parcelným číslom XXXX/X –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne
územie D., obec D., okres D. v podiele X/X.
II. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pozemok registra H. G. parcelné číslo XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok registra H. G. parcelné číslo XXXXXX
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok registra H. G. parcelné číslo XXXX/XXX
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, stavba rodinný dom so súpisným číslom XXXX na
pozemku registra H. G. s parcelným číslom XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2,
zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie D., obec D., C. D., voči žalovanému 2/
s a z a m i e t a .
III. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným 2/ vrátane dodatkov č. 2 až 9 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015
s a z a m i e t a .
IV. Žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019 uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným 1/, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX
v katastrálnom území D., s a z a m i e t a .
V. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2019 uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/ k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom
území D. s a z a m i e t a .
VI. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.05.2020 uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/ k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom
území D. s a z a m i e t a .VII. Žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy číslo I. zo dňa 16.02.2015 uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom
území D. s a z a m i e t a .
VIII. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 66,67 % do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
IX. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 02.03.2022 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
- neplatnosti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ č. XXXX/XX zo dňa
16.02.2015,
- neplatnosti dodatkov č. 2 až 9 k zmluve o úvere,
- neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísané na LV č. XXXX,
- neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2019 uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaný 1/ k nehnuteľnostiam v k.ú. D. zapísaným na LV č. XXXX,
- neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.05.2020 uzatvorenej medzi žalobkyňou a
žalovaným 1/ k nehnuteľnostiam v k.ú. D. zapísaným na LV č. XXXX,
- neplatnosti záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ k nehnuteľnostiam v k.ú.
D. zapísaným na LV č. XXXX,
- určenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. D. zapísaných na LV č. XXXX,
a to rodinný dom súp. č. XXXX, na parc. XXXX/X, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/
XXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XX m2.
1.1. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný 2/ uzatvorili zmluvu o úvere č. 2015/01
zo dňa 16.02.2015 podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobkyni
finančné prostriedky v sume 11.500,- Eur v hotovosti alebo na účet do 7 dní po splnení podmienok, a to:
dlžník vystaví na veriteľa dve bianko zmenky, predloží opečiatkovaný návrh katastra záložnej zmluvy I.
J., dlžník predloží veriteľovi list vlastníctva s plombou na predmetné nehnuteľnosti s podaním návrhu na
vklad záložnej zmluvy. Účastníci dohodli úrok vo výške 200,- Eur za obdobie od poskytnutia úveru do
vrátenia peňažných prostriedkov. Úrok je splatný v deň poskytnutia peňažných prostriedkov, RPMN je
0%. Dlžník mal vrátiť peňažné prostriedky do 31.05.2015. Dlžník bol povinný pri porušení dohodnutých
povinností zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.000,- Eur, ktorá je splatná podľa lehoty veriteľa, resp. do
3 dní od výzvy. Pokutu možno ukladať opakovane. Účastníci si tiež dohodli úrok z omeškania vo výške
0,25% denne z dlžnej sumy.
1.2. Následne účastníci asi uzatvorili dodatok č. 2 a 3, ktoré žalobkyni neboli odovzdané. Potom bol
spísaný dodatok č. 4 zo dňa 10.11.2016, podľa ktorého ku dňu 09.11.2016 dlží žalobkyňa sumu 14.550,-
Eur a vyplatená bola nová čiastka vo výške 12.550,-Eur, splatnosť celej sumy 27.100,-Eur bola ku dňu
31.01.2017. Nasledoval dodatok č. 5 zo dňa 30.01.2017 s dlžobou 27.100,- Eur a novým termínom
splatnosti k 28.02.2017. Nasledoval dodatok č. 6 zo dňa 27.02.2017 s dlžnou sumou 27.100,- Eur
s povinnosťou splatenia sumy 1.620,- Eur do 30.05.2017, výška istiny mala byť 25.480,-Eur. Veriteľ
následne mal do 30.06.2017 vyplatiť dlžníkovi sumu 5.670,- Eur, celková výška dlhu tak dosiahne sumu
31.150,- Eur so splatnosťou do 30.09.2017. Následne bol vypracovaný dodatok č. 7 z 25.09.2017 s
dlžobou 31.150,- Eur, veriteľ vyplatí do 31.12.2017 sumu 5.850,- Eur, celkovo dlžná suma 37.000,- Eur.
Následne bol vypracovaný dodatok č. 8 z 05.03.2019 s dlžobou k 04.03.2019 vo výške 44.000,- Eur so
splatnosťou do 28.02.2018. Dlžníkovi bola poskytnutá dňa 23.01.2018 ďalšia istina v sume 4.000,- Eur a
dňa 09.02.2018 vo výške 3.000,- Eur, ďalej bola poskytnutá istina vo výške 14.400,- Eur. Celková dlžná
suma predstavuje sumu 58.400,- Eur so splatnosťou do 31.03.2019. Dlžník uhradí zmluvnú pokutu vo
výške 1.000,- Eur a úrok za obdobie od 05.03.2019 do 31.03.2019 v sume 200,- Eur. Následne bol
vypracovanýdodatokč.9z03.07.2019,podľaktoréhoboldlhk02.07.2019vovýške58.400,-Eur,termínsplatnosti do 31.07.2019. Veriteľ vyplatí dlžníkovi sumu 11.600,- Eur v hotovosti pri podpise dodatku,
čím bude dlh 70.000,- Eur so splatnosťou do 31.07.2019.
1.3. Listom z 05.02.2019 vyzval veriteľ na splatenie sumy 44.000,- Eur a zmluvnú pokutu vo výške
12.000,- Eur, spolu 56.000,- Eur a upozornil na výkon záložného práva.
1.4. Nasledovala kúpna zmluva z 03.07.2019 uzatvorená medzi žalobkyňou a E. B. (žalovaným 1/),
predmetom ktorej zmluvy boli nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísané na LV č. XXXX. Podľa tejto kúpnej
zmluvy mal kupujúci (žalovaný 1/) uhradiť na účet predávajúceho sumu 70.000,- Eur v prospech
EKONOMIK SERVIS s.r.o. do 31.07.2019. V čl. V. bod 8 zmluvy si účastníci dohodli, že predávajúca
odovzdá nehnuteľnosti do 31.12.2019 a ak tieto neodovzdá, môže si kupujúci od tejto vymáhať sumu
1.000,- Eur ako bezdôvodné obohatenie - primerané nájomné z dôvodu užívania.
1.5. Následne dňa 21.10.2019 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný 1/ zmluvu o budúcej zmluve, podľa
ktorej bol povinný žalovaný 1/ zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu vo výške 70.000,- Eur na účet v K. L. č. A.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX najneskôr do 31.05.2020.
1.6. Následne bola medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzatvorená zmluva o budúcej zmluve zo dňa
15.05.2020 na nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísané na LV č. XXXX, podľa ktorej mal budúci kupujúci uhradiť
na účet budúcej predávajúcej č.ú. A. XXXXXXXXXXXXX XXXXXXXXXX sumu 63.000,- Eur najneskôr
do 31.5.2021 .
1.7. Rozhodnutím č. M. XXXXX/XX z 26.07.2019 katastrálny odbor prerušil katastrálne konanie a vyzval
účastníkov kúpnej zmluvy, aby v lehote do 30 dní odstránili vady návrhu na vklad, a to štátnu príslušnosť,
predmet návrhu na vklad a zoznam príloh v zmysle § 24 ods. l zákona o katastri nehnuteľností.
1.8. Podľa výpisov z účtov zaplatila žalobkyňa na účet žalovaného 2/ sumy: 450,- Eur 19.10.2016,
600,- Eur dňa 19.05.2016, 900,- Eur dňa 27.09.2017, 300,- Eur dňa 01.02.2016 Tatrabanka, 1.400,-
Eur v prospech E. J. dar, č.ú. A. XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX ČSOB. Podľa výpisov z účtu
žalobkyne (Tatrabanka) táto prijala od žalovaného 2/ sumy 115000,- Eur dňa 18.02.2015, 10.000,-
Eur dňa 10.11.2016, 2.000,- Eur dňa 18.12.2017, 3.000,- Eur dňa 09.02.2018. Podľa výdavkových
pokladničných dokladov prevzala žalobkyňa od žalovaného 2/ 30.06.2017 sumu 5.670,- Eur, 10.11.2016
sumu 2.550,-Eur, 20.12.2017 sumu 3.850,- Eur, 05.03.2019 sumu 14.400,-Eur. Podľa výdavkových
pokladničných dokladov prevzal žalovaný 2/ od žalobkyne 200,- Eur dňa 05.03.2019, 1.000,- Eur dňa
05.03.2019. Niekedy v apríli 2020, kedy bol prvý lockdown, druh žalobkyne bol vyplatiť N. E. sumu
17.000,- Eur, ktorú sumu mu dala jeho matka a túto odovzdal N. E. na benzínovej pumpe v hotovosti,
ako sa ide na I.. Peniaze žiadal N. E. odovzdať v hotovosti.
1.9. Žalovaný 2/ uvádzal žalobkyňu do omylu, keď jej poskytoval pôžičku, pričom jej povedal, že pôžičku
môže kedykoľvek vrátiť a nezoberie jej rodinný dom. Neskôr, keď podpísala 9. dodatok zmluvy o úvere,
jej povedal, aby podpísala len pro forma kúpnu zmluvu, pretože ak túto nepodpíše, tak ju vysťahuje z
rodinnéhodomu,vktorombývala.Žalobkyňamalastrach,žežalovaný2/juvysťahujezrodinnéhodomu,
preto mu postupne podpisovala všetko, čo len chcel. Podobne uhradila na účet konateľa spoločnosti J.
E. sumu 1.400,- Eur s tým, ako jej prikázal, že do správy v banke má napísať, že je to dar.
1.10. Žalobkyňa si prvú sumu peňazí zobrala z dôvodu, že jej druh dlžil peniaze a hrozil mu veriteľ, že by
išiel do basy. Následne jej žalovaný 2/ povedal, že on jej bude poskytovať ďalšie pôžičky, aby mohla dať
peniaze druhovi. V tom období žalovaný 2/ dobre vedel, že žalobkyňa nemá príjem, z ktorého by vedela
zaplatiť úver. Podobne vedel, že žalobkyňa nemá žiadne iné nehnuteľnosti, ktoré by vedela predať a
z týchto by zaplatila úver. Taktiež vedel, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré založila, nie sú predajné,
pretože v týchto nehnuteľnostiach bývala i matka druha žalobkyne, ktorá potrebovala opateru. Táto v
predmetnom dome stále býva.
1.11.ŽalobkyňamánízkeIQatakakovminulosti,idnesnerozumie,čopodpisovala aakýtomávýznam.
Žalobkyňa advokátovi vysvetlila, že J. E. jej povedal, že ju ešte krátko nechá v dome a potom si ho
prevedie a túto so svokrou a deťmi z domu vyhodí. Advokát si pozrel na portáli katastra list vlastníctva
a zistil, že rodinný dom je prevedený na žalovaného 1/ už od roku 2019. Označené nehnuteľnosti majú
cenu minimálne 170.000,- Eur.1.12. Podľa vyjadrenia žalobkyne táto prevzala od žalovaného 2/ v spojení s úverom tieto sumy:
zmluva 18.02.2015 jej poukázal sumu 11.500,- Eur,
dodatok 3 - 05.08.2015 namiesto sumy 6.500,- Eur vyplatené 500,- Eur,
dodatok 4 - 10.11.2016 namiesto 12.550,- Eur vyplatené 10.000,- Eur a sumu 2.550,- Eur na doklad
nevyplatil,
dodatok 5 - 30.01.2017 0,
dodatok 6 - 27.02.2017 malo byť vyplatené 5.670,- Eur, skutočnosť 0,- Eur,
dodatok 7 - 25.09.2017 malo byť vyplatené 5.850,- Eur, vyplatené 30.06.2017 suma 5.670,-Eur,
vyplatené bolo 18.12.2017 suma 2.000,- Eur prevodom a 09.02.2018 suma 3.000,- Eur prevodom,
dodatok 8 - 05.03.2019 vyplatené 14.400,- Eur doklad nevyplatené,
dodatok 9 - 03.07.2019 vyplatené 3.850,- Eur doklad nevyplatené,
teda v skutočnosti bola vyplatená žalobkyni suma 32.670,- Eur. Žalobkyňa vyplatila žalovanému 2/ sumu
4.850,- Eur. Peniaze v hotovosti 17.000,- Eur. Teda celkovo dlží žalobkyňa žalovanému 2/ sumu 10.820,-
Eur.
1.13. Úžerou sa bude rozumieť právny úkon fyzickej osoby, nepodnikateľa, pri ktorom niekto zneužije
tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť
alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie,
ktorého majetková hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere. Úžera pozostáva
zo získania odplaty v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu a splnenia niektorého zo znakov
nadvlády nad slabšou zmluvnou stranou (spotrebiteľom). Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 zo dňa 28.09.2011, sp. zn. 16Co/71/2011 zo
dňa 08.12.2011, sp. zn. 3Co 151/2013 zo dňa 25.09.2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22 Cdo 1993/2001 zo dňa 08.04.2003.
1.14. Žalobkyňa má problémy ekonomicky rozmýšľať, nevedela konať nezávisle, pričom, ako je zrejmé
z chronológie deja, dlžila a bola pod tlakom, že príde o nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ pôsobil na žalobkyňu,
aby uzatvorila s ním zmluvu o úvere a takto zachránila svojho druha. Žalobkyňa vykonala však podstatne
horší a nelogický právny úkon, keď uzatvorila vyššie opísané zmluvné vzťahy so žalovaným 2/. Právne
úkony vykonala v tiesni
a za maximálne nevýhodných podmienok. Pri predaji nehnuteľností v roku 2015 by dostala vtedy
rozdiel medzi dlžnou sumou, teda sumou 27.820,- Eur a predajnou cenou za 190.000,- Eur, čo bolo cca
160.000,- Eur.
1.15. V súčasnej dobe sú nehnuteľnosti cenené sumou minimálne 190.000,- Eur, pričom dlh podľa
zmluvy o pôžičke je podľa výpočtu žalovaného 2/ 70.000,- Eur. Podľa výpočtu žalobkyne je to 27.820,-
Eur.
1.16. Žalobkyňa má za to, že právne úkony, ktoré vykonala, a to zmluva o úvere, záložná zmluva, kúpna
zmluva a dve zmluvy o budúcej zmluve, spravila v tiesni, pričom žalovaní 1/ a 2/ využili jej neskúsenosť,
slabomyseľnosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť a možno uviesť i ľahkomyseľnosť, neschopnosť plniť
záväzok druhej strane, pričom sľúbili druhej strane plnenie, ktorého majetková hodnota bola v hrubom
nepomere. V danom období poskytovali bankové domy úvery do 1% ročne. V prípade, ak by žalovaný
2/ konal v súlade so zákonom, neuviedol by do zmluvy, že peniaze zaplatil v hotovosti, ale tieto by
zaplatil na účet dlžníka, čo sa nestalo, naviac tieto peniaze často nezaplatil ani v hotovosti. Žalobkyňa
podpisovala žalovaným 1/ a 2/ listiny bez toho, aby im rozumela, resp. si ich prečítala. Nevie presne,
aké listiny a kedy podpísala. Napríklad i zmluvu o záložnom práve, ako aj kúpnu zmluvu nemala a tieto
získala na katastri na požiadanie advokáta.
1.17. K neplatnosti zmluvy o úvere a jej dodatkom žalobkyňa uviedla, že odporujú zákonu, pretože zákon
neumožňoval v danom období uzatvárať predmetné zmluvy. Takéto zmluvy mohli uzatvárať len subjekty,
ktoré mali povolanie uzatvárať spotrebné úvery, čo žalovaný 2/ nemal. Naviac, táto zmluva je v rozpore
so zákonom o spotrebných úveroch.
1.18. K neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňa uviedla, že kúpna zmluva podľa § 588 OZ musí mať
dojednaný predmet, cenu a úhradu kúpnej ceny predávajúcemu. Ako je zrejmé z kúpnej zmluvy, v
tejto chýba úhrada kúpnej ceny predávajúcemu, čo túto zmluvu robí neplatnou. Podľa kúpnej zmluvymal kupujúci (žalovaný 1/) uhradiť na účet spoločnosti EKONOMIK SERVIS s.r.o. sumu 70.000,- Eur
do 31.07.2019. Týmto nie je zaplatená kúpna cena, ani nie je dohodnuté, komu bude zaplatená. V
čl. V. bod 8 si účastníci dohodli, že predávajúca odovzdá nehnuteľnosti do 31.12.2019, a ak tieto
neodovzdá, môže si kupujúci od tejto vymáhať sumu 1.000,- Eur ako bezdôvodné obohatenie, tento
bod sa prieči dobrým mravom. Katastrálny odbor mohol povoliť vklad len na základe návrhu. Ako je
zrejmé, katastrálny úrad prerušil konanie s tým, že je potrebné doplniť návrh na vklad, pričom doplnený
návrh na vklad nie je podpísaný žalobkyňou. Túto skutočnosť sa ona ani nedozvedela, pretože až do
konca februára 2022 pán E. tvrdil, že je ona vlastníčkou nehnuteľností. Žalobkyni bola kúpna zmluva
predložená na podpis s tým, že nehnuteľnosti sa nebudú prevádzať, teda nebude podaný návrh na
vklad do katastra. Podobne zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sú neplatné, keďže tieto sú spísané po
tom, ako boli nehnuteľnosti odpredané žalovanému 1/ a teda uzatvorená bola nevlastníkom, podobne
pri nich chýba vôľa žalobkyne prevádzať predmetné nehnuteľnosti. Pri kúpnej zmluve treba spomenúť,
že žalobkyňa vždy komunikovala len s pánom E., nevedela o tom, že E. B. je spoločník spoločnosti a
konateľ EKONOMIK SERVIS, s.r.o. Pán E. mal spomínať kupujúceho len ako nasadenú osobu. Zmluvy
sú teda v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a v prípade úveru i § 39a OZ.
1.19.Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostizmluvyoúvere,resp.zmluvyozáložnompráve,ako
aj kúpnej zmluvy a zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách je v tom, že žalobkyňa nemá inú právnu formu
ako dosiahnuť to, že zmluvné vzťahy sú neplatné a ona je jediným platným vlastníkom predmetných
nehnuteľností. V súčasnej dobe je na LV vedený ako vlastník žalovaný 1/. Zo zmluvných vzťahov je
zrejmé, že žalobkyňu pán E. uvádzal do omylu, keď jej dával podpisovať zmluvy o budúcej zmluve
napriek tomu, že žalobkyňa už nebola vlastníčkou nehnuteľností.
1.20. Žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zdržať sa vypratania žalovanej z nehnuteľnosti v k.ú. D. zapísanej na LV č. XXXX, a to rodinný dom súp.
č. XXXX, na parc. XXXX/X, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere XX m2, všetko v celosti, pozemky v reg. H. G..
2. K žalobe žalobkyňa pripojila zmluvu o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015, dodatok č. 2 k zmluve
o zriadení záložného práva č. I. zo dňa 16.02.2015, dodatky č. 3 až 9 k zmluve o úvere č. 2015/01 zo
dňa 16.02.2015, predžalobnú výzvu zo dňa 05.02.2019, potvrdenia o vkladoch a výberoch v hotovosti,
výdavkové pokladničné doklady zo dňa 30.06.2017, 10.11.2016, 20.12.2017, 05.03.2019, príjmové
pokladničné doklady zo dňa 05.03.2019, prehľad transakcií k účtu v K. L., výpis z obchodného registra
žalovaného 2/, návrh na povolenie vkladu do katastra zo dňa 03.07.2019, kúpnu zmluvu zo dňa
03.07.2019, dodatok k návrhu na povolenie vkladu do katastra zo dňa 05.08.2019, výpis z LV č. XXXX
pre k.ú. D., rozhodnutie C. O. D. č. M. XXXX/XX zo dňa 26.07.2019 a zmluvy o budúcej zmluve na
nehnuteľnosť zo dňa 21.10.2019 a 15.05.2020.
3. Uznesením č.k. 10Csp/17/2022-58 zo dňa 28.03.2022 súd návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 02.03.2022 zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.
11CoCsp/9/2022-81 zo dňa 17.05.2022 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.05.2022.
4. Písomným podaním zo dňa 30.06.2022 (č.l. 102 spisu) žalobkyňa na výzvu súdu opravila petit žaloby,
z ktorého podania vyplýva, že predmetom konania nie je určenie neplatnosti dodatkov č. 2 a 3 k zmluve
o úvere č. XXXX/XX s odôvodnením, že tieto žalobkyňa nemá k dispozícii, pretože jej nikdy neboli
odovzdané (hoci dodatok č. 3 bol spolu so žalobou doručený súdu už dňa 02.03.2022), a preto tieto
dodatky navrhla vyžiadať od žalovaného 2/ prostredníctvom súdu s tým, že následne upraví žalobný
petit. Súd dodatky č. 2 a 3 k zmluve o úvere vyžiadal od žalovaných, tieto boli dňa 01.08.2022 doručené
právnemu zástupcovi žalobkyne (doručenka na č.l. 144 spisu). Žalobkyňa podala návrh na pripustenie
zmeny žaloby v zmysle jej rozšírenia o výroky, ktorými sa domáhala určenia neplatnosti dodatkov č. 2 a
3 k zmluve o úvere zo dňa 16.02.2015 až na ostatnom súdnom pojednávaní v tejto veci dňa 06.12.2023.
Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní v súlade s § 142 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol o prípustnosti zmeny žaloby.
5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe žalobkyne zo dňa 25.07.2022 (č.l. 122 spisu) žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť dôvodiac, že podaná žaloba je procesne neprípustná. Navrhované výroky smerujúcek určeniu neplatnosti právnych úkonov odporujú ustanoveniam § 137 písm. c), d) CSP, pretože nie sú
spôsobilé vyriešiť namietanú spornosť právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/. Navrhovaný
výrok smerujúci k určeniu vlastníckeho práva síce prípustný je, jeho nedostatkom je však to, že úplne
ignoruje fakt, že kúpnou zmluvou bol medzi stranami sporu založený tzv. synalagmatický právny vzťah,
na základe ktorého boli poskytnuté vzájomné plnenia, pričom návrh smeruje len k vráteniu jedného z
týchto vzájomných plnení.
5.1. Podľa svojho obsahu sú navrhované výroky žaloby, smerujúce k určeniu neplatnosti právnych
úkonov – kúpnej zmluvy a zmlúv o budúcej zmluve, žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa §
137 písm. d) CSP. Evidentne sa nejedná o určenie, či tu právo je alebo nie je, pretože konštatovanie
neplatnosti právneho úkonu nie je určením práva ani povinnosti (k tomu napr. Civilný sporový poriadok,
Veľký komentár, C.H. Beck 2016, str. 505 a nasl.). Pre procesnú prípustnosť takýchto výrokov žaloby
musí existovať priame hmotnoprávne zmocnenie, t.j. možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti musí
vyplývať priamo z hmotného práva (napríklad žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru podľa Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu podľa § 711 ods. 6
Občianskeho zákonníka, žaloba na určenie neplatnosti dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z., atď.).
Žalobkyňa neuviedla, ktorý osobitný právny predpis ju oprávňuje domáhať sa voči žalovanému 1/
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a zmlúv o budúcej zmluve. Podľa vedomostí žalovaného 1/ žiadny
takýto právny predpis neexistuje. Žalobkyňa napriek tomu, že vo vzťahu k výrokom smerujúcim k
určeniu neplatnosti právnych úkonov sa nejedná o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, v bode 19.
žaloby odôvodnila svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a zmluvy o
budúcej zmluve tak, že údajne nemá inú právnu formu, ako dosiahnuť to, že zmluvné vzťahy sú
neplatné a ona je jediným platným vlastníkom nehnuteľností. Toto však evidentne neplatí – žalobkyňa
predsa súčasne navrhuje samostatným výrokom určiť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a
tento navrhovaný výrok konzumuje výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý sa vzhľadom k tomu stáva
nadbytočným, resp. otázka platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy je vo vzťahu k posúdeniu otázky,
kto je vlastníkom, len predbežná. Žiadne odôvodnenie naliehavého právneho záujmu nebolo poskytnuté
vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmlúv o budúcej zmluve, ktorými sa žalovaný 1/ zaviazal previesť
na žalobkyňu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam späť. Evidentne na tieto zmluvy sa odôvodnenie
naliehavého právneho záujmu žalobkyňou, spočívajúce v obnovení jej vlastníckeho práva, nevzťahuje.
V tejto súvislosti žalovaný 1/ zároveň poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo 60/1998 (publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000), sp. zn. 3Cdo 112/2004
(81/2006 ZSP) a sp. zn. 3Cdo 98/2004. Jediný výrok žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý spĺňa
takto definované kritériá naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na podaní určovacej žaloby, je výrok,
ktorým sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva, ktorý však nie je prípustný z iného dôvodu. Pri
ostatných navrhovaných výrokoch nebol preukázaný ani naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm.
c), ani osobitné hmotnoprávne zmocnenie v zmysle § 137 písm. d) CSP.
5.2. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019 žalovaný 1/ ako kupujúci odkúpil od žalobkyne ako
predávajúcej nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 70 000,- Eur. Zmluvou bol založený dvojstranný
právny vzťah, na základe ktorého došlo k plneniu zo strany obidvoch strán – žalobkyňa poskytla
žalovanému 1/ vlastnícke právo k nehnuteľnosti a žalovaný 1/ poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo
výške 70 000,- Eur. Vzájomnú podmienenosť plnení, tzv. synalagmu právneho vzťahu zmluvných strán,
nie je možné pri podaní žaloby opomenúť – ak je zmluva neplatná, majú si obidve strany vrátiť navzájom
poskytnuté plnenia, t.j. nie len žalovaný 1/ žalobkyni nehnuteľnosti, ale aj žalobkyňa žalovanému 1/
peniaze. Žalovaný 1/ poukázal na judikatúru, ktorá sa týka výrokov žaloby pri tzv. synalagmatických
právnych vzťahoch, a to rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 397/2018, nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 915/2014, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
33 Odo 1615/2006. Navrhovaný výrok tieto základné kritériá definované súdmi pri vysporiadaní tzv.
synalagmatických právnych vzťahov evidentne nespĺňa. Nie je možné domáhať sa určenia vlastníckeho
práva z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy bez toho, aby súčasne aj žalobkyňa vrátila žalovanému
plnenie nadobudnuté na základe tejto zmluvy.
5.3. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ nie je a ani z podstaty veci nemohol byť
spotrebiteľský. Žalovaný 1/ je fyzická osoba – nepodnikateľ, rovnako tak žalobkyňa. V kúpnej zmluve mal
žalovaný 1/ právne postavenie kupujúceho, a nie dodávateľa. Na právne vzťahy strán sporu je vylúčená
aplikácia ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, týkajúca sa ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa
v podanej žalobe ako dôvod neplatnosti uvádza, že ju mal pri uzatvorení zmluvy o úvere a záložnejzmluvy z roku 2015 uvádzať do omylu žalovaný 2/, ktorý ani nie je zmluvnou stranou tejto zmluvy. Nie je
známy žiadny súvis týchto skutkových tvrdení s právnym vzťahom medzi žalobkyňou a žalovaným 1/.
V žalobe absentuje tvrdenie, že by žalobkyňu uvádzal do omylu žalovaný 1/ v súvislosti s uzatvorením
kúpnej zmluvy.
5.4. Vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňa uvádza aj nasledovné dôvody: zmluva
nemá predpísané náležitosti, lebo chýba úhrada kúpnej ceny predávajúcemu; kupujúci mal uhradiť
kúpnu cenu na účet spoločnosti žalovaného 2/ vo výške 70 000,- Eur do 31.07.2019; nie je zaplatená
kúpna cena ani nie je dohodnuté, komu bude zaplatená kúpna cena; článok V ods. 8 odporuje dobrým
mravom, pretože v ňom je dohodnuté, že ak predávajúci neodovzdá nehnuteľnosti do 31.12.2019,
môže kupujúci vymáhať sumu 1.000,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia ako primerané nájomné za
nehnuteľnosť; na doplnení návrhu na vklad nie je podpísaná žalobkyňa.
5.5. Ani jeden z týchto tvrdených dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy nie je daný:
- kúpna zmluva má všetky predpísané náležitosti, vrátane kúpnej ceny vo výške 70.000,- Eur, ktorá je
upravená v článku IV zmluvy. Na základe kúpnej zmluvy bez formálnych a obsahových náležitostí by
nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva žalovaného 1/ do katastra;
-konkrétnyúčet,naktorýkupujúcihradíkúpnucenu,jevecoupredávajúceho.Vpraxijebežné,napríklad
pri refinancovaní úveru, ak sa kúpna cena platí inému subjektu ako predávajúcemu, napríklad banke,
prípadne po častiach na viacero rôznych účtov veriteľov predávajúceho. Takéto dojednanie nerobí
zmluvu neplatnou, jedná sa o bežnú prax;
- v kúpnej zmluve je jasne špecifikovaná výška kúpnej ceny aj číslo účtu, na ktorý má byť uhradená. To, či
bola kúpna cena zaplatená, nesúvisí s otázkou platnosti zmluvy, ale zakladá pohľadávku predávajúceho
voči kupujúcemu, prípadne v prípade nezaplatenia v dodatočnej lehote možnosť od zmluvy odstúpiť. V
tomto prípade k úhrade kúpnej ceny došlo;
- nie je známe, v čom odporuje dobrým mravom, ak si zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak
nehnuteľnosť nebude vyprataná do určitému termínu, bude ten, kto ju užíva po strate vlastníckeho práva
bez právneho dôvodu, platiť za jej užívanie dohodnutú odplatu;
- každá zo zmluvných strán kúpnej zmluvy môže samostatne podať návrh na vklad a iné procesné úkony
v katastrálnom konaní. Pre návrh na vklad ani pre podanie doplnenia k návrhu na vklad sa nevyžadoval
podpisžalobkyne.Okolnosť,čižalobkyňapodpísalaalebonepodpísaladoplnenienávrhunavklad,nemá
žiadny vplyv na otázku platnosti kúpnej zmluvy.
5.6. Absentuje akýkoľvek dôkaz o skutkových tvrdeniach žalobkyne, týkajúcich sa hodnoty predmetných
nehnuteľností v roku 2019. Podľa tvrdenia žalobkyne sa malo raz jednať o sumu 170.000,- Eur (bod
10. žaloby), raz o sumu 190.000,- Eur (bod 16. žaloby), pričom je ale potrebné zdôrazniť, že nie je
možné založiť žalobnú argumentáciu k zmluve z roku 2019 na cenách nehnuteľností v roku 2022, najmä
vzhľadom na aktuálne neobvykle vysokú infláciu, ktorá v roku 2019 nebola. Žalobkyňa nepreukázala
žiadnu z ňou tvrdených cien relevantným dôkazom. Vo všeobecnosti platí, že samotná ekonomická
výhodnosť alebo nevýhodnosť nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Aj keby mala nehnuteľnosť
vyššiu hodnotu, než za akú ju žalobkyňa predala žalovanému 1/, tento fakt sám o sebe nerobí kúpnu
zmluvu neplatnou.
5.7. Dôvod neplatnosti zmlúv o budúcej zmluve, na základe ktorých sa žalovaný 1/ zaviazal uzatvoriť
v budúcnosti so žalobkyňou kúpnu zmluvu, na základe ktorej na ňu prevedie vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam zapísaným v k. ú. D. na liste vlastníctva č. XXXX za sumu 70.000,- Eur (zmluva o
budúcej zmluve zo dňa 21.10.2019), resp. neskôr len za sumu 63.000,- Eur (zmluva o budúcej
zmluve zo dňa 15.05.2020) má podľa podanej žaloby spočívať v tom, že tieto zmluvy boli uzatvorené
po tom, čo žalobkyňa už predala tieto nehnuteľnosti žalovanému 1/, teda nebola oprávnená s nimi
disponovať ako vlastník, a preto v nich chýba vôľa budúceho predávajúceho. Vo vzťahu k tomu žalovaný
1/ uvádza, že v týchto zmluvách vystupuje žalobkyňa ako budúca kupujúca, t.j. nevlastník, a žalovaný 1/
ako budúci predávajúci, t.j. vlastník. Tvrdený dôvod neplatnosti v žalobe vychádza z toho, ako keby to
bolo naopak. Zrejme došlo k pochybeniu, resp. nepozornosti pri oboznámení sa s obsahom tejto zmluvy,
resp.kzámenezmluvnýchstrán.Žalovaný1/akovlastník,ktorýzanehnuteľnostiplatíajvšetkydane,jes
týmito oprávnený disponovať. Žalovaný 1/ aj vzhľadom na existenciu poslednej zmluvy o budúcej zmluve
v princípe nerozumie podanej žalobe – žalobkyňa sa domáha určenia, že je vlastníčkou nehnuteľnosti,
čo nie je možné bez toho, aby súčasne vrátila kúpnu cenu vo výške 70.000,- Eur. Pritom má možnosť v
súlade so zmluvou o budúcej zmluve nadobudnúť tie isté nehnuteľnosti len za sumu 63.000,- Eur. Takúmožnosť, aby sa žalobkyňa stala vlastníčkou nehnuteľností z dôvodu údajnej neplatnosti kúpnej zmluvy
bez toho, aby bola súčasne povinná vrátiť žalovanému 1/ ním riadne zaplatenú kúpnu cenu, žalovaný
1/ jednoznačne odmieta.
6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2022 (č.l. 117 spisu) navrhol rovnako žalobu v celom
rozsahu zamietnuť argumentujúc procesnou neprípustnosťou žaloby o určenie neplatnosti právnych
úkonov, pretože navrhované výroky odporujú ustanoveniam § 137 písm. c), d) CSP, pričom nie sú
spôsobilévyriešiťnamietanúspornosťprávnehovzťahumedzižalobkyňouažalovaným2/,aniposkytnúť
pevný základ pre stanovenie obsahu tohto právneho vzťahu. Žalobkyňa neuviedla, ktorý osobitný
právny predpis ju oprávňuje domáhať sa voči žalovanému 2/ určenia neplatnosti zmluvy o úvere
a záložnej zmluvy, pričom podľa vedomostí žalovaného 2/ žiadny takýto právny predpis neexistuje.
Žalobkyňa napriek tomu, že sa nejedná o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, odôvodnila svoj naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy tak, že údajne nemá inú
právnu formu, ako dosiahnuť to, že zmluvné vzťahy sú neplatné a ona je jediným platným vlastníkom
nehnuteľností. Táto argumentácia je evidentne nepravdivá a nesprávna, ktorá nespĺňa kritériá pre
odôvodnenie naliehavého právneho záujmu tak, ako ich definuje ustálená judikatúra vyšších súdov.
Žalobkyňa si môže prinavrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti jedine určovacím výrokom smerujúcim k
určeniuvlastníckehopráva.Takýtovýroksavšakprávnehopostaveniažalovaného2/nijakýmspôsobom
nedotýka.
6.1.Žalovaný2/tiežzdôraznil,ženiejevžiadnomprávnomvzťahusožalobkyňoutitulomzmluvyoúvere
ani titulom záložnej zmluvy, a preto ani nemôže byť sporný obsah takéhoto právneho vzťahu. Žalovaný
2/ bol v právnom vzťahu so žalobkyňou na základe zmluvy o úvere z roku 2015, ktorej uzatvorenie
nepopiera, ale táto zmluva zanikla jej splnením, t.j. splatením úveru v roku 2019. Žalovaný 2/ bol rovnako
v právnom vzťahu so žalobkyňou na základe záložnej zmluvy, ale vzhľadom na zánik zabezpečenej
pohľadávky zo zmluvy o úvere v roku 2019 došlo k zániku záložného práva priamo zo zákona podľa
§ 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že na základe predmetnej
záložnej zmluvy nedošlo nikdy k začatiu výkonu záložného práva, a vlastnícke právo žalovaného 1/ k
nehnuteľnostiam nemá pôvod v tejto záložnej zmluve. Zmluva o úvere bola z obidvoch strán splnená,
t.j. žalovaný 2/ úver poskytol a žalobkyňa úver následne splatila. V obidvoch prípadoch sa jednalo o
poskytnutie peňažného plnenia. Zaoberať sa otázkou platnosti alebo neplatnosti tohto právneho úkonu
je možné výlučne v súvislosti s uplatnením konkrétneho nároku, inak je táto otázka len akademická,
a nemá žiadny vplyv na potreby praktického života. Tvrdenie, že žalobkyňa nemá inú možnosť, ako
žalovať na určenie neplatnosti úverovej zmluvy, je evidentne nepravdivé – do úvahy predsa prichádza
žalovať priamo na plnenie, nakoľko plnenie na základe neplatnej zmluvy je bezdôvodným obohatením.
Samotné určenie neplatnosti zmluvy o úvere nie je spôsobilé vyriešiť namietanú spornosť ani stanoviť
pevný základ pre obsah právneho vzťahu medzi stranami sporu, pretože nezodpovedá základnú otázku,
kto komu titulom bezdôvodného obohatenia dlží, a akú sumu. Tieto otázky môže vyriešiť jedine žaloba
podľa § 137 písm. a) CSP.
6.2. Žalobkyňou tvrdená neplatnosť právneho úkonu má spočívať údajne v tom, že ju mal žalovaný
2/ uviesť do omylu. Konkrétne ju mal pri poskytovaní úveru uviesť do omylu v tom, že pôžičku bude
môcť kedykoľvek vrátiť a že jej nezoberie rodinný dom. Žiadne iné „uvedenie do omylu“ v súvislosti
s uzatvorením zmluvy o úvere sa v podanej žalobe neuvádza. Takto opísané „uvedenie do omylu“
evidentne nenapĺňa definičné znaky skutkového omylu uvedené v § 49a Občianskeho zákonníka. Ak
žalovaný 2/ uviedol žalobkyni, že pôžičku bude môcť kedykoľvek vrátiť, tak nepochybne takéto tvrdenie
bolo pravdivé, ak odhliadneme od toho, že v skutočnosti sa jednalo o poskytnutie úveru a nie pôžičky, a
nepochybne sa týmto tvrdením nemyslelo, že žalobkyňa bude môcť splatiť úver aj o 80 rokov. Rovnako
pravdivéboloajtvrdenie,žejejžalovaný2/nezoberierodinnýdom.Žalovanýnazákladezáložnejzmluvy
nikdy nepristúpil k výkonu záložného práva.
6.3. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka má na zreteli omyl
vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre uskutočnenie právneho úkonu. Podľa názoru
žalovaného 2/ nie je možné odvolávať sa na omyl spočívajúci v tom, že si dlžník pri podpísaní úverovej
zmluvy myslel, že úver nebude musieť splatiť, resp. ho bude môcť splatiť kedykoľvek, bez ohľadu na
dojednanú dobu splatnosti, a rovnako že si záložca pri podpísaní záložnej zmluvy myslel, že záložné
právo nebude nikdy vykonané, aj keď nedôjde k splneniu ním zabezpečeného záväzku (hoci v tomto
prípade to ani nebol tento prípad, pretože žalovaný 2/ záložné právo nikdy nevykonal v žiadnomrozsahu). Žalobkyňou popísané údajné tvrdenia, aj keby bolo v konaní preukázané, že skutočne odzneli,
nie sú vo svojej podstate spôsobilé naplniť podstatu skutkového omylu.
6.4. Žalobkyňa nepreukázala, že by ju žalovaný 2/, či už v súvislosti s uzatvorením zmluvy o úvere alebo
záložnej zmluvy, relevantným spôsobom uviedol do omylu, a žalovaný 2/ jednoznačne takéto skutkové
tvrdenia žalobkyne popiera. To isté platí aj vo vzťahu k dodatku č. 9, na základe ktorého žalovaný 2/
poskytol žalobkyni ďalšie úverové prostriedky vo výške 11.600,- Eur. Žalobkyňa požiadala žalovaného
2/ o poskytnutie úveru a tento jej úver poskytol. V súvislosti s úverovými právnymi vzťahmi, resp. s
uzatváranímzmluvyoúvereajejdodatkovnemalžalovaný2/žiadnydôvoduvádzaťžalobkyňudoomylu.
6.5. Právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej dobe, ktorá vo vzťahu k zmluve o úvere a záložnej zmluve zo dňa 16.02.2015 uplynula
dňa 16.02.2018. Ak žalobkyňa v roku 2015 uzatvorila zmluvu o úvere a záložnú zmluvu, na základe
ktorých čerpala úver, ktorý následne v roku 2019 splatila a zmluva o úvere aj záložná zmluva tým zanikla,
a následne až v roku 2022 žalobkyňa prišla na to, že bola v roku 2015 pri uzatváraní zmluvy uvedená
do omylu, tak žalovaný 2/ namieta premlčanie.
6.6. Nie je daný ani dôvod neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, spočívajúci
v údajnom porušení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré má spočívať v tom, že
žalovaný 2/ nemal povolenie NBS podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona, pretože podľa § 1 ods. 3 písm. c)
zákona spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Žalovaný
2/ neposkytoval žalobkyni spotrebiteľský úver a z tohto dôvodu nepotreboval pre jeho poskytnutie
ani povolenie NBS. Ustanovenie § 20 ods. 1 písm. a) zákona v znení citovanom žalobkyňou, ktoré
vyžaduje povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov, je účinné od 01.04.2015. Zmluva o úvere
a záložná zmluva boli podpísané pred účinnosťou tohto ustanovenia, ešte dňa 16.02.2015. Povolenie sa
nevyžadovalo,včasepodpísaniazmluvyanivzákonenebolo,pričomsavyžadovalolennaposkytovanie
spotrebiteľských úverov, a nie úverov zabezpečených záložným právom.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.08.2022 (č.l. 145 spisu) k vyjadreniam žalovaných
1/ a 2/ uviedla, že tvrdenia žalovaného 2/ nemajú oporu v zákone a sú v rozpore so zákonom, ako
aj platnou judikatúrou, čo platí aj vo vzťahu k tvrdeniam o neprípustnosti žaloby. Právnym predpisom,
ktorý žalobkyni umožňuje žalovať o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, sú podľa
názoru žalobkyne ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Záložná
zmluva je aktuálna podľa listu vlastníctva a nikto a ničím ju nezrušil. Žalobkyňa zopakovala, že v
čase uzatvárania zmluvy bola vo veľmi zložitej situácii tým, že jej druh bol v base a bolo potrebné
vyplatiť kauciu vo výške úveru, teda 11.000,-Eur. Ona peniaze nemala a preto prijala ponuku zástupcu
žalovaného 2/ a zmluvný vzťah uzatvorila za nápadne nevýhodných podmienok napriek tomu, že tieto
skutočnosti si v tom čase neuvedomovala. Žalovanému 2/ povedala, že peniaze nemá, ani peniaze
tak skoro nebude mať, až keď ich zarobí druh. Napriek zaplateniu kaucie z poskytnutého úveru jej
druha pustili z basy až v roku 2018, o čom bol zástupca spoločnosti informovaný. Väčšina dodatkov
zmluvy bola robená vonku na lavičke, kde žalobkyňa o celej svojej finančnej situácii vždy informovala
žalovaného 2/, pričom ten jej povedal, že to nevadí, keď bude potrebovať peniaze, kedykoľvek jej ich
prinesie. Na otázku žalobkyne, prečo jej vždy dá menšiu sumu, ako je uvedené v dodatku, jej odpovedal,
aby to neriešila, že to je úrok.
8. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 CSP (č.l. 154 spisu) k vyjadreniu žalobkyne uviedli,
že podaná žaloba vo vzťahu k žalovanému 2/ smeruje výlučne k určeniu neplatnosti právnych úkonov.
Samotné posúdenie otázky platnosti právneho úkonu má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu obsahu právneho vzťahu, je len právnou skutočnosťou, ktorá má vplyv na to, čo je v tomto
prípade jediné významné, a to je otázka, kto je koho dlžníkom, a akú sumu dlží. Podstatou určovacej
žaloby je vo všeobecnosti to, že sa ňou má odstraňovať existujúca spornosť v právnom postavení strán
sporu, a to súdnym rozhodnutím, ktorým sa vytvorí pevný základ pre ďalšiu existenciu právneho vzťahu.
V tomto konkrétnom prípade však naopak spornosť neexistuje a navrhovaným určovacím výrokom sa
nielen že neodstráni, ale naopak vytvorí. Obsah tejto výhrady nie je formálny, ale má konkrétne praktické
dôsledky. Zmluva o úvere z roku 2015 bola v roku 2019 splnená. Odvtedy žalovaný 2/ nie je v žiadnom
právnom vzťahu so žalobkyňou. Zmluva, ktorej platnosť má súd posudzovať, zanikla, a to pred troma
rokmi. Žalovaný 2/ eviduje úverový vzťah ako riadne ukončený. Ak by súd za tohto stavu vyslovil len to,
že pôvodná zmluva o úvere bola neplatná, bez toho, aby súčasne stanovil, kto je z tohto dôvodu kohodlžníkom, a aká je výška jeho záväzku, takéto rozhodnutie by neslúžilo potrebám praktického života, a
bolo by v praxi ťažko vykonateľné.
8.1. Nakoľko na základe zmluvy o úvere bolo poskytnuté a následne vrátené peňažné plnenie, sú len tri
možnosti – buď dlží žalovaný 2/ určitú sumu žalobkyni, alebo žalobkyňa dlží určitú sumu žalovanému 2/,
alebo nikto nedlží nikomu nič. V poslednom prípade – ak neplatnosť právneho úkonu nemá žiadny vplyv
na obsah majetkovej sféry ktorejkoľvek strany sporu, či už žalobkyne alebo žalovaného 2/, nemá význam
sa vôbec zaoberať otázkou, či je zmluva neplatná – aj tak to nebude v praxi viesť k žiadnemu právnemu
následku. Vo všetkých ostatných prípadoch by jediným procesne prípustným prostriedkom právnej
ochrany mala byť žaloba na plnenie. Určenie neplatnosti zmluvy ako samostatné, resp. preventívne bez
uloženia akejkoľvek povinnosti na plnenie, môže byť relevantné v prípadoch, kedy sa zmluva ešte len
plní alebo dokonca bude v budúcnosti plniť, ale 3 roky po jej zániku nič nerieši, a každá zo strán sporu
si môže len domýšľať, čo by malo byť vlastne následkom takéhoto určenia, resp. ako bude môcť byť
vykonaný rozsudok obsahujúci takýto výrok o určení neplatnosti 3 roky neexistujúcej zmluvy.
8.2. Vyjadrenie žalobkyne považujú žalovaní za nezrozumiteľné. Po prvé, v celej pôvodnej žalobe
sa nikdy nespomínalo žiadne započítanie, ani sa žalobkyňa nedomáha určenia neplatnosti takéhoto
právneho úkonu. Nerozumejú, ktoré započítanie žalobkyňa myslela. Po druhé, čo je významné z
hľadiska podanej žaloby, je to predsa žalobkyňa (a nie žalovaný 2/), kto tvrdí, že právne úkony po
16.02.2015 sú neplatné. Žalovaný 2/ má na otázku platnosti týchto úkonov opačný názor. Ak samotná
žalobkyňa uviedla, že ak by mala byť zmluva a jej dodatky neplatné, tak by jej mal žalovaný 2/ niečo
dlžiť, potom sa dá len ťažko rozumieť tomu, prečo nepodala voči nemu žalobu na plnenie.
8.3. Žalobkyňa ďalej uvádza, že trvá aj na určení neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu, že je aktuálne
zapísaná na liste vlastníctva a nikto ju ničím nezrušil. Vo vzťahu k tomu žalovaný 2/ opätovne
poukázal na ustanovenie § 151md Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje, kedy dochádza k zániku
záložného práva. Hneď v písm. a) sa uvádza, že záložné právo zaniká zo zákona automaticky zánikom
zabezpečenej pohľadávky, k čomu v tomto prípade došlo v roku 2019. To, aby záložné právo niekto
„zrušil“, nie je podmienkou jeho zániku, napr. zaniká aj v prípade zániku zálohu alebo uplynutím
dohodnutého času. Vo všetkých prípadoch dochádza k zániku priamo zo zákona momentom, kedy
nastane právna skutočnosť, s ktorou zákon spája právny následok v podobe zániku záložného práva. V
tomto prípade touto právnou skutočnosťou bol zánik zabezpečenej pohľadávky. To, že je záložné právo
stále zapísané v katastri, je len vec jeho evidencie, ale nie existencie.
9. Žalovaní 1/ a 2/ dňa 01.03.2023 doručili súdu písomné vyjadrenie a listinné dôkazy (č.l. 303 – 314
spisu), z ktorých vyplýva, že formou bankového prevodu boli žalobkyni poskytnuté platby v celkovej
výške 69.000,- Eur a v hotovosti jej boli poskytnuté platby 44.570,- Eur, spolu jej bolo zo strany
žalovaného 2/ vyplatené 113.570,- Eur. Žalobkyňa z poskytnutého úveru splatila sumu 44.070,- Eur
vkladmi v hotovosti na účet žalovaného 2/. Poskytnuté prostriedky 113.570,- Eur mínus splatené platby
44.070,- Eur predstavujú nesplatenú istinu 69.500,- Eur a dlžný úrok predstavuje 500,- Eur, spolu
70.000,- Eur. Žalovaný 1/ zaplatil sumu 70.000,- Eur uvedenú v kúpnej zmluve v troch bezhotovostných
platbách:dňa29.07.2019sumu30.000,-Eur,dňa30.07.2019sumu30.000,-Euradňa31.07.2019sumu
10.000,- Eur. Tým došlo k úplnému splneniu kúpnej zmluvy zo strany žalovaného 2/ a zároveň k úplnému
splneniu úverovej zmluvy zo strany žalobkyne. Žalovaní zároveň predložil súdu prehľad zmlúv, ktoré
uzatváral žalovaný 2/. Z prehľadu vyplýva, že v roku 2015 uzatvoril žalovaný 2/ štyri zmluvy o úvere, z
toho jednu so žalobkyňou, v roku 2016 dve zmluvy o úvere, v roku 2017 jednu zmluvu o úvere, v roku
2018 dve zmluvy o úvere a v roku 2019 dve zmluvy o úvere. Celkovo za obdobie od roku 2015 do roku
2019 uzatvoril žalovaný 2/ jedenásť zmlúv o úvere s ôsmimi rôznymi dlžníkmi, v priemere uzatvoril dve
takéto zmluvy ročne. Jedná sa vo všetkých prípadoch o zmluvy podobného druhu, ako boli uzatvorené
so žalobkyňou.
10. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 04.05.2023 (č.l. 350, 351 spisu) na výzvu súdu doplnila
rozhodujúce skutkové tvrdenia a uviedla, že žalobkyňa bola družkou P. P., ktorého zdržala niekedy v
roku 2014 polícia v A.. Menovaný vtedy komunikoval so svojou matkou, ktorá oznámila žalobkyni, že
jej druh potrebuje peniaze v A. na advokáta. Žalobkyni jej známa oznámila, že pozná p. E. (správne
malo byť uvedené E. – pozn. súdu), ktorý by jej požičal sumu 15.000,- Eur. Pán E. prišiel do D. s
tým, že by jej mohol požičať peniaze, ale či niečo vlastní. Žalobkyňa mu oznámila, že vlastní rodinný
dom s pozemkom, v ktorom býva aj s deťmi a matkou P. P.. Žalobkyňa bola ochotná dom založiť nazabezpečenie požičanej sumy peňazí, žalovaný 2/ jej poskytol úver, pričom zmluvu podpisovala v D.
vonku na lavičke. Takto uzatvorila všetky zmluvy, t.j. zmluvu o úvere a jej dodatky, zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve, záložnú zmluvu aj kúpnu zmluvu.
10.1. Žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe, že si požičala sumu 32.670,-Eur. V skutočnosti si požičala
sumu o 40.000,- Eur vyššiu, čo neuviedla, pretože túto sumu po tom, ako jej prišla na účet a nebolo
potrebné uhradiť náhradu škody v A. spojenú s trestným stíhaním jej druha, obratom žalovanému 2/
vrátila (30.000 a 10.000,-Eur). Preto o tejto sume nikdy nič neuvádzala.
10.2. S konateľom žalovaného 1/ (správne malo byť zrejme uvedené žalovaného 2/ - pozn. súdu) bola
v telefonickom kontakte. Ak mu povedala, že by potrebovala určitú sumu peňazí, tento prišiel za ňou
do Lučenca. Ak požadovala napr. pri dodatku č. 3 sumu 6.500,- Eur, žalovaný jej odovzdal pri podpise
tohto dodatku sumu 500,- Eur a vo vzťahu k zvyšnej sume do 6.500,-Eur, ktorá bola uvedená ako
prevzatá suma, povedal, že to je úrok. Podobne to bolo i pri dodatku č. 4, kde 10.000,- Eur bolo uhradené
prevodom a žalobkyňa musela potvrdiť ešte prevzatie sumy 2.550,- Eur v hotovosti, ktorá suma jej
nebola vyplatená. Podobne to bolo až do dodatku č. 7. Od dodatku č. 7 už nepýtala od žalovaného
žiadne peniaze. Naopak, žalovaný jej telefonoval, že je potrebné uhrádzať úroky z pôžičky s tým, že ak
peniaze neuhradí, resp. mu nepodpíše navýšenie pôžičky, tak ju s rodinou z rodinného domu vysťahuje.
Žalobkyňa v strachu, aby ju žalovaný z rodinného domu s deťmi nevysťahoval, tomuto podpísala i
dodatky č. 8 a 9 vrátane dokladov o prevzatí peňazí.
10.3. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný neustále menil dlžnú sumu, napr. podľa výzvy z
05.02.2019 bola dlžná suma 44.000,- Eur a k tomu účtoval zmluvnú pokutu vo výške 12.000,- Eur. Podľa
saldokonta založeného do spisu z 23.02.2023 by bola dlžná suma 80.000,- Eur. Podobne nesedia ani
výpočty na niektorých dodatkoch zmluvy.
10.4. Žalobkyňa v čase, keď uzatvárala zmluvu o pôžičke a jej dodatky, mala záujem peniaze riadne
vrátiť po tom, ako príde jej druh z väzenia zo A. a pôjdu spolu pracovať do E.. Žalobkyňa napriek tomu,
že podpísala zmluvu o úvere a jej dodatky, mala a dodnes má za to, že má splatiť len sumu, ktorú
v skutočnosti prevzala a nie peniaze, ktoré neprevzala. Žalobkyňa trvá na tom, že je v súčasnej dobe
dlžná žalovanému sumu 10.820,-Eur a nie sumu 70.000,- Eur. Žalobkyňa má deficit intelektu a preto
bezvýhradne verila, že bude musieť uhradiť len sumu, ktorú jej v skutočnosti vyplatili. Ona podpísala
prevzatie peňazí, ktoré v skutočnosti neprevzala, len kvôli tomu, že žalovaný sa jej vyhrážal vyprataním z
rodinnéhodomunaulicu. Žalobkyňanemáinýmajetok,anidom,kdebysamohlasrodinoupresťahovať.
Žalobkyňa nerozumie, prečo aj peniaze ktoré jej mal žalovaný vyplácať fiktívne v hotovosti, neposlal
na účet. Príjmové doklady o prevzatí peňazí v hotovosti boli fiktívne a tieto peniaze v prevažnej časti
žalobkyňa neprevzala. Podľa žalovaného to mali byť nezaplatené úroky. Takéto úroky však účastníci
v zmluve nemali dohodnuté.
10.5. Žalobkyňa sa domáha neplatnosti právnych úkonov v zmysle § 39 OZ, keď pri spotrebiteľskom
úvere ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom takáto zmluva nebola vypracovaná. Okrem iného neboli v zmluve uvedené celkové náklady
spotrebiteľa, časť peňazínebola uhradenábezhotovostnýmprevodomapod.Žalobkyňaodôvodňovala
neplatnosť právneho úkonu tiež úžerou a porušením dobrých mravov. Žalovaný využil tieseň žalobkyne,
jej neskúsenosť, rozumovú slabosť, dôverčivosť a možno až ľahkomyseľnosť. Je jednoznačné, že dlh
žalobkyne vo výške 10.820.-Eur je v nepomere k cene nehnuteľností – 120.000,- Eur. Pokiaľ ide o
neplatnosť záložnej zmluvy, túto zmluvu podpísala žalobkyňa s úmyslom zabezpečiť svoj záväzok voči
veriteľovi. Podľa § 552 OZ záložná zmluvy má dve funkcie a to zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Keďže
zmluvy o úvere s jej dodatkami sú neplatnými právnymi úkonmi, stratila sa potreba ich zabezpečenia,
nehovoriac o tom, že žalovaný vymyslel úkony, čím stratila túto funkciu, keď formou ľsti pripravil kúpne
zmluvy.
10.6. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a samotná kúpna zmluva sú neplatnými právnymi úkonmi,
pretože boli uzatvorené v rozpore s § 34 až 38 OZ, keď žalobkyňa nemala úmysel odpredať ani darovať
nehnuteľnosti. Tento úkon nespravila vážne, slobodne ani zrozumiteľne, ale urobila ho výslovne pod
nátlakom, keď žalovaný jej dal opäť podmienku, že ak zmluvu nepodpíše, vysťahuje ju z domu.10.7. Kúpna zmluva okrem iného musí mať uvedené, ako bude kúpna ceny zaplatená. Tým, že zmluvy
o úvere sú neplatnými právnymi úkonmi, chýba táto časť kúpnej zmluvy. Taktiež nemôže byť odvolávka
na niečo, čo neexistuje (aj keby zmluva o úvere bola platná). Teda ide o neplatnosť právneho úkonu i
podľa § 40 ods. l OZ. Naviac žalovaný žalobkyni povedal, že ak zmluvu podpíše, túto nedá zapísať do
katastra, aby prešlo vlastníctvo na iného, ale vyčká do splatenia úveru.
11. Vo veci sa uskutočnili štyri súdne pojednávania, dňa 15.02.2023, 26.04.2023, 06.09.2023
a 06.12.2023.
12. Žalobkyňa na súdnych pojednávaniach trvala na podanej žalobe v celom rozsahu, domáhajúc sa
určenia neplatnosti právnych úkonov z dôvodov vymedzených v písomných podaniach, argumentujúc
predovšetkým psychickými problémami žalobkyne, nedostatkami v náležitostiach kúpnej zmluvy
a konaním v tiesni vyvolanej potrebou finančných prostriedkov a zároveň žiadala určiť vlastnícke právo
k rodinnému súdu.
13. Žalovaní 1/ a 2/ zdôrazňovali nedostatok žaloby, ktorým je predovšetkým to, že nerozlišuje viaceré
právne vzťahy, ktoré sú samostatné a ktoré zostanú po súdnom rozhodnutí neupravené. Podstata
určovacej žaloby by mala spočívať v tom, že súd by svojím výrokom mal vysporiadať vzťahy tak, aby už
ďalšie konanie nemuselo nasledovať a zároveň vyriešiť spornosť v právnom postavení strán.
14. Žalobkyňa A. B. na pojednávaní dňa 06.09.2023 vypovedala, že s pánom E. sa spoznala cez
kamarátku, keď potrebovala peniaze pre muža, lebo bol v base v A.. Stretli sa pred katolíckym kostolom
v D. a pán E. jej povedal, že jej môže pomôcť, ale pýtal od nej papiere od domu, list vlastníctva. Postupne
jej požiadal jednotlivé sumy, ktoré spočiatku vrátila – najprv 10.000,- Eur, čo mu vrátila, potom povedal,
že jej môže dať 40.000,- Eur, ale nedal celých 40.000,- Eur, ale dal 38.000,- Eur a ona mu vrátila
30.000,- Eur, o čom má bankový doklad. Postupne dostávala ďalšie sumy, spravidla menej, ako žiadala,
pretože platila úroky. Zmluvy vždy uzatvárali na benzínke alebo lavičke. Posledné dve platby 05.03.2019
a 03.07.2019 žalobkyňa nedostala, naposledy dostala 3.000,- Eur na účet, iné peniaze nepýtala, aj keď
sa jej pán E. pýtal, povedala mu, že nepotrebuje. Dodatky č. 8 a 9 k zmluve o úvere však podpísala,
lebo nechcela prísť o dom a bála sa o druha. Najprv jej pán E. povedal, že to je nič, že to je pre šéfa a
potom, že môže prísť o dom a bude pod mostom. Preto podpísala aj kúpnu zmluvu. Potvrdila však, že ju
nečítala, pričom nerozumela obsahu kúpnej ani úverovej zmluvy. Za dom nič nedostala. Od roku 2018 od
pána E. ani nič nepýtala. O tom, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, sa dozvedela v roku 2022, keď išla
k advokátovi. Kupujúceho pána B. nepozná, pozná iba pána E.. Žalobkyňa zároveň uviedla, že keď bol
prvý lockdown, jej druh odovzdal na benzínke vo I. pánovi E. 17.000,- Eur. Žalobkyňa tiež vo výpovedi
potvrdila, že bola trestne stíhaná v E. Q. R.. Ďalšie peniaze po prvých dvoch pôžičkách, ktoré vrátila, si
brala, lebo bola v tiesni, myslela si, že tie peniaze potrebuje, ale ona tie peniaze nevyhadzovala, keď
ich nepotrebovala, poslala ich naspäť.
15.Žalovaný1/E.B.,konateľžalovaného2/asúčasnývlastníkspornejnehnuteľnosti,vosvojejvýpovedi
na pojednávaní dňa 06.09.2023 uviedol, v roku 2019 dostal investičnú ponuku od pána E. vo forme
kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť a možnosti výnosu vo forme nájomného. V tom roku uzavrel kúpnu
zmluvu aj s náležitosťami, ktoré prislúchajú na nehnuteľnosti v D., kde predávajúca bola žalobkyňa.
NáslednehopánE.informovalpriebežneosituáciianáslednedvakrátpodpísalzmluvuobudúcejkúpnej
zmluve z dôvodu, že žalobkyňa mala záujem na spätnom odkúpení. Od nadobudnutia nehnuteľnosti
platil dane a poplatky s tým súvisiace. Nikdy nevyvíjal žiadnu činnosť proti žalobkyni, a to osobnú ani
písomnú. Predtým, ako žalobkyňu stretol na pojednávaní, ju nikdy nevidel a v nehnuteľnosti nikdy nebol.
Kúpna cena nehnuteľnosti bola výsledkom obojstrannej dohody. Kúpna cena bola uhradená prevodom
na účet spoločnosti, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, čo bola podmienka zmluvy, ktorá bola vecou
dohody, pričom o všetkých podmienkach zmluvy sa sprostredkovane dohodol cez pána E.. Keďže
žalobkyňa podpísala zmluvu u notára, žalovaný 1/ predpoklad, že súhlasila so všetkými podmienkami,
aj s úhradou kúpnej ceny na účet spoločnosti. Ako konateľ žalovaného 2/ mal žalovaný 1/ prehľad
o dlžnej sume žalobkyne, keďže je to dostupné v priebežných výkazoch firmy. Na otázku ohľadne zmlúv
o budúcich kúpnych zmluvách, prečo nemal záujem predať nehnuteľnosti drahšie, keďže tieto mali
hodnotu cca 140.000,- Eur, žalovaný 1/ uviedol, že on nemal záujem predať nehnuteľnosť, pretože
dohoda so žalobkyňou bola taká, že si ju odkúpia naspäť.16. N. J. E., konateľ žalovaného 2/ vo výpovedi na pojednávaní dňa 06.09.2023 úvodom k fungovaniu
spoločnosti žalovaného 2/ uviedol, pokiaľ človek príde so zabezpečením nejakou nehnuteľnosťou, tak
si môže z ich spoločnosti urobiť až „bankomat“, ako to bolo v prípade žalobkyne. Na začiatku prišiel
dňa 18.02.2015 N. E. za žalobkyňou už s pripravenými zmluvami, ktoré dohodli telefonicky, na podpis
zmluvy, a došlo k vyplateniu 11.500,- Eur. Žalobkyňa mu uviedla, že ona a jej druh cestujú po Európe
a obchodujú spravidla z S., I. A. a prevážajú tovar do T. ďalšej, tzn. že ich vyhodnotil ako ideálneho
klienta – dostane úver, ktorý si zatelefonuje, zavolá, nakúpi nejaký tovar na Ukrajine, tento tovar predá a
vzápätí vráti danú sumu. Fantasticky to začalo fungovať, pretože v apríli, tzn. o dva mesiace potom, ako
jej peniaze vyplatili, vrátila bez akýchkoľvek telefonátov, výziev, 10.000,- Eur. O polroka sa žalobkyňa
ozvala, že potrebuje 40.000,- Eur. Spoločnosť po počiatočnom váhaní nakoniec súhlasila, a koncom
mesiaca november prišiel N. E. do D., u notára boli uzatvorené dodatky a bola vyplatená suma 38.500,-
Eur, táto suma vytvára so zbytkom prvej istiny sumu 40.000,- Eur. Následne zostal nejaký rozdiel zhruba
10.000,- Eur, tak ich vzťah nekončil a chceli, aby žalobkyňa niečo pravidelne splácala. Ona si vybrala
sumu 300,- Eur, ktorú môže posielať, poslala ju dvakrát. 2. mája 2016 žalobkyňa telefonovala N. E., že
sa jej neporadil obchod, nemajú peniaze. Tento spôsob komunikácie prebiehal až do leta 2016, kedy ho
žalobkyňa prvýkrát pustila k nim domov, pričom mu neskôr vysvetlila, že si to pán P. neželal, aby chodil
k nim domov dovnútra, preto boli náhradné riešenia a stretávali sa v Hypernove v kaviarni, sedeli v aute,
v kaviarni na pumpe a podobne. V auguste 2016, keď došlo k navýšeniu o tých 6.500,- Eur a celková
suma sa dostala na 15.000,- Eur, sa N. E. prvýkrát dozvedel od žalobkyne, že pán P. je v A., že je vo
väzení a že tie peniaze potrebuje pre neho. Koniec roka 2016 už prešiel v móde pochopenia, v akom
staveježalobkyňaaženiejeschopnásamasplácaťúverajeplneodkázanánanávratpánaP.zväzenia.
V tom čase N. E. žalobkyňa neustále ubezpečovala o tom, že všetko dobre dopadne, že keď príde pán
P., všetko sa vyrieši. Začiatkom roka 2017 žalobkyňa začala hovoriť, že si vezme úver od nejakého
príbuzného, bola pripravená sa odsťahovať do R., predať dom a odsťahovať sa s deťmi do R., prípadne
že jej otec splatí úver za ňu. Tento komunikačný šum, ktorý obsahoval v sebe všetky tieto alternatívy, bol
až do konca roku 2017, kedy už žalovaní vedeli, že pani B. musia pomáhať s peniazmi, nič iné neostáva,
iba pani B. dávať ďalšie a ďalšie peniaze, aby mohla existovať, aby sa naozaj dočkali pána P.. Bankomat
ďalej fungoval. Keď sa pán P. vrátil domov, k úhrade úveru nedochádzalo. Pán P. navrhol, aby žalovaní
rok počkali, aby ich nenaháňali, nepísali im žiadne výzvy a že sú ochotní prepísať dom na EKONOMIK
SERVIS, s.r.o., s čím N. E. nesúhlasil, ponúkol však súkromne túto možno žalovanému 1/. Pokiaľ ide
o sumu 70.000,- Eur uvedenú v kúpnej zmluve, k tomu N. E. uviedol, že pre nich bola rýchlopredajná
cena domu odhadovaná na úrovni 80.000,- Eur, rýchlopredajná, tzn. že zajtra sa dá predať za 80.000,-
Eur. 70.000,- Eur bola stanovená cena, že dovtedy bankomat je ešte ochotný vydávať peniaze, aby tam
bola nejaká rezerva 10.000,- Eur. 70.000,- Eur bol úplný strop a do toho stropu to pán P. s pani B. vytiahli
a to bol koniec, tam došlo k tomu, prečo je to 70.000,- Eur. Strojcom myšlienky, aby sa dom predal,
bola podľa vyjadrenia N. E. žalobkyňa. Kúpnu cenu 70.000,- Eur do kúpnej zmluvy navrhol pán P.. N. E.
dodal, že ohľadne úverovej zmluvy žalobkyni všetko vždy vysvetlil, úrok za celé obdobie činil len 500,-
Eur, úroky z omeškania a pokuty boli 0.
17. Znalec U. N. Q., J., U., U. na pojednávaní dňa 06.09.2023 trval na záveroch svojho znaleckého
posudku č. V. XX/XXXX zo dňa 19.06.2023 a uviedol, že podkladom na vypracovanie znaleckého
posudku bolo samotné psychiatrické vyšetrenie žalobkyne, bolo mu poskytnuté znenie žaloby o
neplatnosť právnych úkonov a mal možnosť nahliadnuť aj do zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorú
si doniesla na vyšetrenie. Pokiaľ ide o zdravotnú dokumentáciu, znalec skúmal to, čo mu žalobkyňa
ukázala. Bolo tam psychologické vyšetrenie, nálezy, ktoré sa ale týkali telesných ťažností, že má
poruchu sluchu; tieto len nazrel a zobral na vedomie. Viacej údajov, ktoré by boli pozoruhodné, tam
nenachádzal. Iné podklady nemal. Do znaleckého posudku zo žaloby vybral, čo považoval za dôležité
pre neho informatívne. Samozrejme, podkladom znaleckého posudku bolo aj vyšetrenie. So žalobkyňou
sa stretol jedenkrát, 11.05.2023. Na otázku, aké metódy použil pri vypracovaní znaleckého posudku,
znalec uviedol, že to nie je ani metóda, vyšetrenie vykonal tak, ako sa realizuje klasické psychiatrické
vyšetrenie, tzn. základom je rozhovor s vyšetrovanou, pozorovanie jej správania a štúdium podkladov,
ktoré má znalec k dispozícii. Na základe toho sa robí vyšetrenie, potom aj formulujú závery. Také
vyšetrenie štandardne trvá hodinu, do hodiny. Na dotaz, že zo znaleckého posudku vyplýva, že znalec
mal problém sa dorozumieť so žalobkyňou, znalec uviedol, že dohovoriť sa dalo, ale boli tam isté
problémy.Žalobkyňahoršiepočuje,muselviackrátopakovaťotázkualebohlasnejšiehovoriť,ajjazyková
bariéra zohrávala úlohu. Žalobkyňa v slovenčine komunikuje, vie sa dohovoriť, aj rozumie, ale ťažšie,
slovenčina nie je zrejme jazyk, ktorým doma bežne hovorí, doma hovorí asi po maďarsky. Keď jej človek
rozpráva, tak rozumie. Žalobkyňa znalcovi odpovedala v slovenskom jazyku, aj keď ťažkopádnejšie. Jejnedostatočnosť nebola v takej miere, že by to bolo nutné na vyšetrenie pribrať tlmočníka. Neznamenalo
to, že sa znalecký posudok nedal spraviť.
17.1.Kdiagnostickémuzáverusvojhoposudkuznalecuviedol,žepojemduševnejporuchyachorobynie
je identický v súdnej psychiatrii, ani v psychiatrii vôbec. Duševná porucha je všeobecný termín pre každý
odklon, odchýlku od duševného zdravia. Pod pojmom duševné choroby chápeme istú skupinu ťažkých
duševných porúch, ktoré zásadným spôsobom narušujú osobnosť človeka, vzťah k jeho realite, narušujú
jeho sociálne fungovanie. Ide o choroby, ktoré sú niekedy označované ako psychotické poruchy,
napríklad schizofrénia, bipolárna afektívna porucha, demencia. Ale existuje aj mnoho iných porúch,
ktoré nemôžeme označiť, že je to duševná choroba, a vo zvlášť forenznej psychiatrii. Keď hovoríme
„duševná porucha“, myslia sa tým aj ľahké poruchy, neurózy, rôzne reaktívne stavy, aj porucha, ktorú
opísal žalobkyni. Z hľadiska medicínskeho sa nejedná o ťažkú poruchu, čiže tieto stavy sa neoznačujú
pojmom choroba, lebo nemajú znaky choroby, teda morbus v medicínskom slova zmysle. Keď niekoho
označujeme za chorého, je to už niečo závažné, čo môže mať závažný dopad pre hodnotenie jeho
rozpoznávacích a ovládacích schopností, v civilných posudkoch, keď ide o spôsobilosť k právnym
úkonom. V psychiatrii sa používa hlavne pojem porucha; pojmom choroba sa rozumie len úzky okruh
porúch, ktoré sú veľmi závažné a spĺňajú definíciu pojmu choroba z medicínskeho hľadiska.
17.2. Porucha žalobkyne, ktorú znalec označil diagnózou, sa môže prejavovať v každodennom živote,
tzn. ako znalec uviedol, astenicky štrukturovaná, závislá osoba, je málo samostatná, je viacej náchylná,
citlivá, že reaguje na nejaké podnety z vonkajšieho prostredia citlivejšie ako iní ľudia. To súvisí s trvalými
osobnostnými zmenami, ktoré má žalobkyňa celý život.
17.3. Na otázku, či znalec nejakým spôsobom verifikoval, či to, čo je uvedené v žalobe, ktorá bola
podkladom znaleckého posudku, je pravda, znalec uviedol, že nie je jeho úlohou ani v jeho možnostiach
skúmať pravdivosť žaloby, za to je zodpovedný právny zástupca žalobkyne, ktorý mu to poskytol, čiže on
vychádzal z dát, ktoré mu poskytol obhajca. Len vychádzal zo žaloby, ktorú v mene žalobkyne formuloval
obhajca. Na otázku, v akej miere boli závery znaleckého posudku ovplyvnené žalobou, znalec uviedol,
že iste boli ovplyvnené, lebo na základe žaloby sa dalo vidieť, akým spôsobom žalobkyňa reagovala,
správala sa, vnímala celú situáciu od začiatku, súviselo to s jej rodinnou situáciou, partnerom, s jej
sociálnou situáciou, s jej možnosťami si v tej ťaživej situácii pomôcť a zo žaloby bolo zrejmé, akým
spôsobom sa správala. Na dotaz, do akej miery vie znalec počas hodinového vyšetrenia identifikovať,
či bola vyšetrovaná osoba pripravená, ako má počas vyšetrenia reagovať, znalec uviedol, že to sa nedá
presne ohraničiť, ale skúsený psychiater veľmi rýchlo zistí, či vyšetrovaný hovorí autenticky alebo je
niečo umelo štylizované, pripravované, zohľadňuje aj celé jeho schopnosti, osobnosť. V tomto prípade
mal znalec istotu, že to, čo hovorí žalobkyňa, je prirodzene autentické, nebola nijako pripravovaná a to,
čo hovorila, konzistentne do seba zapadalo. Nenadobudol dojem, že je to niečo pripravené.
17.4. Na otázku, ako si znalec vysvetľuje, že psychológ uviedol, že intelektová výkonnosť žalobkyne je
v pásme priemeru s populačnou normou a on uviedol, že ide o osobnosť so subnormným intelektom,
znalec pripustil, že je tam diskrepancia. Poukázal však na skutočnosť, že on má 20-ročnú prax primára
psychiatrického oddelenia, aj dlhoročnú odbornú a pedagogickú prax. K správe z psychologického
vyšetrenia uviedol, že to nie je psychologické vyšetrenia z odborného hľadiska, len klinický dojem, ako
keby sa on s niekým 10 minút rozprával a napísal by, čo si myslí. Ak by sa jednalo o psychologické
vyšetrenie, malo by tam byť uvedené, aké objektívne vyšetrovacie metódy a testy boli vykonané, a tu to
nie je uvedené. Okrem toho psychologička uviedla psychiatrickú diagnózu, čo nie je úlohou psychológov.
Na poznámku, že psychologička sa so žalobkyňou stretla trikrát, znalec uviedol, že sú to iné profesie s
iným vzdelaním. On je lekár, má na to kompetenciu. J. už mohla súčasne vykonávať aj psychoterapiu,
čo síce neuvádza, len doporučuje. Diagnózu je však kompetentný stanoviť psychiater, nie psychológ.
17.5. Na dotaz, že predmetom zadania znaleckého posudku bolo posúdiť stav žalobkyne v roku 2015, či
sa to vôbec dá v roku 2023, po 8 rokoch, a či v roku 2015 porucha mohla alebo nemohla byť u žalobkyne
prítomná, znalec uviedol, že porucha osobnosti je trvalou poruchou, čiže keď ňou trpela v roku 2015, trpí
ňou aj dnes, s tým človek rastie, vyvíja sa, ako sa stane dospelým, už sa formuje. Je to trvalá odchýlka
od zdravej harmonickej osobnosti, čiže keď ňou trpí v súčasnosti, tak ňou trpela aj v roku 2015, nie je
to niečo, čo by sa menilo z roka na roka alebo nejako dramaticky. Isteže človek starne, istá modifikácia
tam je, aj sa menia jeho životné podmienky, ale v princípe to je trvalá porucha, ako povaha. Je to trvalý
rys, biologický základ vytvorený v človeku. Porucha sa môže vyvíjať, ale modus, jadro zostáva.17.6. Na otázku, ako vplýva porucha osobnosti, ktorú diagnostikoval žalobkyni, na vedomostnú a vôľovú
zložku žalobkyne pri vykonávaní jej právnych úkonov, znalec uviedol, že primárne na vedomostnú ani
nie, vedomostná zložka je trvale modifikovaná jej subnormným intelektom, čo je druhá časť diagnózy.
Vôľová zložka je priamo ovplyvňovaná osobnostnými dispozíciami. Na otázku, v čom konkrétne táto
porucha ovplyvnila konanie žalobkyne pri pôžičke 11.500,- Eur, znalec uviedol, že vie podľa rozprávania
žalobkyne, že bola v ťaživej životnej situácii, potrebovala získať isté množstvo peňazí, aby pomohla
svojmu druhovi, nebola schopná nadobudnúť peniaze štandardne, teda pôžičkou v banke. V dôsledku
toho sa uchýlila k pôžičke tohto typu, ktorá podľa jej slov bola zajednaná na ulici na lavičke, nebola
to štandardná obchodno-klientská situácia, nevedela, ako sa pohnúť v živote a v tom zohrávali úlohu
obidve zložky, jej osobnosť, že nebola schopná urobiť nejaký ráznejší úkon a zároveň svojím intelektom
nebola schopná zvážiť a predvídať riziko tej situácie. Na poznámku, že žalobkyňa si požičala určitú sumu
peňazí, tú takmer celú vrátila, následne si tiež požičala ďalšiu sumu, ktorú tiež skoro celú vrátila, ako táto
situácia zapadá do uvedeného a či v prípade, keby znalec o tejto situácii vedel, malo by to vplyv na záver
jeho znaleckého posudku, znalec uviedol, že tieto presné transakcie už nebude skúmať, vie len jedno,
že keby to bolo tak jednoducho, celá záležitosť by sa skončila. Nemožno však povedať, že nie je žiadna
informácia pre znalca, že teraz žalobkyňa nemá žiadny majetok, žiadny dom, lebo keby to bolo tak, že by
bola vec korektne vybavovaná, už by sme tu neboli. Závery jeho posudku by však v zásade boli celkom
identické. Znalec tiež prejavil počudovanie, prečo sa zadanie znaleckého posudku vzťahovalo na jeden
dátum (rok 2015), kedy bol začiatok kontaktu, ale tá udalosť mala svoje pokračovanie, hoci začiatok
ovplyvňoval celý ďalší vývoj a osobnostné slabiny žalobkyne sa prejavovali pri ďalších úkonoch.
17.7. Na otázku, akú úlohu zohrávala skutočnosť, že žalobkyňa prišla o dom v roku 2019, čo zistila
v roku 2020, resp. 2021, vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorú uzatvorila 4 roky predtým v roku 2015,
znalec uviedol, že porucha žalobkyne je trvalá. Taká, ako bola v roku 2015, bola vo svojej podstate aj
v roku 2019 a taká je aj teraz.
17.8. Na dotaz k vyjadreniu znalca, že sa žalobkyňa ťažkopádnejšie vyjadruje, či jej táto ťažkopádnosť
vyplýva nielen z nižšej znalosti jazyka, ale aj z diagnózy žalobkyne, znalec uviedol, že to podstatné
nie je jazyk, podstatou je jej osobnosť a jej intelektová zdatnosť. Zásadným spôsobom ovplyvnila to,
ako sa vyjadruje, jej osobnosť a intelektová zdatnosť. Žalobkyňa pri vyšetrení slovenský jazyk ovládala
tak, aby znalec mohol vyšetrenie vykonať. Jej osobnostné vlastnosti a jej disponovanie intelektom je
druhá vec, aj keby znalec vedel hneď perfektne po maďarsky. Spolupráca bola síce komplikovanejšia,
ale vyšetrenie bolo možné, inak by ho nevykonal.
18. Svedok P. P. na pojednávaní dňa 26.04.2023 vypovedal, že peniaze si vypožičala jeho družka
(žalobkyňa) od pána E., pretože on bol vo výkone trestu v roku 2014 v Srbsku a potreboval financie na
advokáta. Mama ho chodila navštevovať, on jej povedal, nech povie žene, nech požičia peniaze, lebo
financie na to nemali. Potom dostal pokutu 10.000,- Eur, ktorú musel zaplatiť, inak by dostal rok naviac.
Manželka zase vypožičala peniaze a museli to zaplatiť. Keď prišiel domov z basy po štyroch rokoch,
stretol sa s pánom E. a družkou na benzínke vo I.. Bez papiera pán E. povedal, že sú dlžní 50 000,- Eur.
Svedok ho prosil, nech počká, že pôjdu pracovať, zoberú si úver. On však povedal, že sú tam veľké úroky
a budú stúpať. Po 6 mesiacoch sa s pánom E. opäť stretli, pričom tento im povedal, že len tak sa môže
počkať, keď manželka podpíše kúpnopredajnú zmluvu ako poistku pre nich. Oni ničomu nerozumeli a
ani nevedeli, že každý mesiac majú platiť 1.000,- Eur, to im povedal až advokát. Pán E. povedal, že
sú dlžní 60.000,- Eur plus 10.000,- Eur do roka, inú šancu nemajú. Všetko, čo povedal, urobili. Po roku
zase volal pán E., že treba platiť. Stretli sa na benzínke vo I., kde svedok P. P. odovzdal pánovi E.
17.000,- Eur. Išlo to na 53.000,- Eur, pričom pán E. povedal, že úroky zostanú takisto. Svedok sa ho
pýtal, či nedostanú nejaký papier. Pán E. im dal papier, novú kúpnopredajnú zmluvu, že už nebudú dlžiť
70.000,- Eur, ale 63.000,- Eur, tzn. 53.000,- Eur plus 10.000,- Eur úrok znovu na rok. Svedok dodal, že
sa dostali do takého podvodu, že ani nerozmýšľali, čo robia, ako robia, len sa báli, že ich vyhodia z domu
a nebudú mať kde bývať. Svedok uviedol, že podľa jeho vedomostí dostala žalobkyňa v spojitosti so
zmluvou o úvere a jej dodatkami od 30 do 35 000,- Eur, na 100 % viac nie. Žalobkyňa v žiadnom prípade
nemala záujem predať dom žalovanému 1/. Znalkyňa vyčíslila hodnotu domu na 120.000,- Eur, predtým,
ako si družka začala požičiavať peniaze, to mohlo byť 110.000,- Eur. Keď žalobkyňa podpisovala kúpnu
zmluvu na dom, pán E. im povedal, že to je iba poistka pre nich. Pokiaľ ide o výšku požičaných súm,
svedok uviedol, že 18.02.2015 si žalobkyňa požičala 11.500,- Eur, lebo potreboval na advokáta, ale
nevie, či aj dostala takú sumu, lebo žalobkyňa mu rozprávala, že jej dali podpísať 10.000,- Eur, ale dalijej iba 8.000,- Eur a 2.000,- Eur boli úroky, aby to mala dopredu zaplatené. Na otázku, čo žalobkyňa
urobila s peniazmi, keď si dňa 27.11.2015 zobrala ďalšiu pôžičku 38.500,- Eur, svedok uviedol, že mal
poškodeným nahradiť škodu, čo nakoniec nebolo potrebné, pretože dostal vysoký trest s tým, že o
náhrade škody bude rozhodnuté v osobitnom konaní. Žalobkyňa si požičala 38.500,- Eur, ale 30.000,-
Eur hneď poslala naspäť a asi 8.000,- Eur si nechala. O tom, že aj zo sumy 11.500,- Eur žalobkyňa
vrátila po 2 mesiacoch sumu 10.000,- Eur, nemal svedok vedomosť. Je pravdou, že oni si od pána E.
požičali peniaze, ale nie toľko, ako oni vravia a čo dali na úroky. O každej ďalšej sume pôžičky svedok
vedel. Uviedol, že žalobkyni vždy dávali podpísať papiere, avšak nie v kancelárii alebo v ich dome, ale v
krčme, na benzínke, na ulici a nikdy tie sumy neboli vyplatené také, ako pýtala. Keď pýtala 5.000,- Eur,
dali jej 4.500,- Eur, keď pýtala 10.000,- Eur, dali je 8.500,- Eur, lebo ten zvyšok bol úrok na 3 mesiace
dopredu. Vždy, keď sa jednalo o vyššiu sumu, tak musela podpísať papiere, lebo pán E. jej povedal,
že to nie je sranda a môže prísť o dom. V dokladoch však bola uvedená vyššia suma. Počas výkonu
trestu svedok so žalobkyňou komunikoval telefonicky a ona ho informovala o pôžičkách. Kúpnu zmluvu
na dom dal pán E. družke prečítať na lavičke pri Q., svedok bol pri tom. Oni chceli, aby čakal jeden
rok, pán E. však povedal, že inak sa nedá, len tak, že družka podpíše kúpnu zmluvu a on bude mať
poistku, že to bude poistka preňho. Kúpnu zmluvu žalobkyňa podpísala u notára, tam svedok už nešiel.
Na otázku, na aký účel si žalobkyňa zobrala ďalšie pôžičky, svedok uviedol, že okolo 33.000,- Eur išlo
za ním do A., 10.000,- Eur bola pokuta, v roku 2019 im pán E. nepožičal ani 100,- Eur, tých 14.400,- Eur
je klamstvo, dokopy im požičal od 30 do 35.000,- Eur. Od roku 2018 nedostali od pána E. ani 100,- Eur,
je to klamstvo. Pán E. to robil tak, že zobral 4 papiere, dal prvý družke, povedal: podpíšte toto, a ďalšie
papiere ona nepozerala, ani nečítala, len to podpísala. Oni boli v ťaživej situácii, báli sa, že prídu o dom,
nie sú školovaní. Svedok do uvádzanej požičanej sumy nepočítal sumu 38.500,- Eur, keďže 30.000,-
Eur sa vrátilo a koľko si nechali, nevedel uviesť.
19. Svedok F. U. na pojednávaní dňa 06.12.2023 vo svojej výpovedi uviedol, že on si od spoločnosti
EKONOMIK SERVIS, s.r.o. požičal viackrát peniaze, 7-8-krát, naposledy pred 6-7 rokmi. Peniaze sa mu
vyplácali v hotovosti. Napríklad, keď si vypožičal 20.000,- Eur, boli tam úroky 4-5 tisíc, ale do zmluvy sa
dalo, že si požičal 25.000,- Eur. 25.000,- Eur bolo uvedené ako to, čo musí vrátiť. Svedok nenamietal,
súhlasil s tým, chcel si požičať. Požičané peniaze chcel vrátiť, ale nevyšlo mu to, tak sa dohodli na
predaji jeho domu, ktorý mal hodnotu 300.000,- Eur, dlžoba bola 80-90 tisíc. V kúpnej zmluve, ktorou
svedok predával dom pánovi E., bola uvedená taká cena, ako dlžil. Dohodli sa, že keď pán E. dom
predá, rozdiel svedkovi vyplatí. V kúpnej zmluve, ktorou pán E. predával dom ďalej, bola znovu uvedená
taká suma, aká bola dlžoba, ale svedok má vedomosť, že dom pán E. predal za vyššiu cenu, než bola
uvedená v zmluve, kupujúci mu to povedal, pričom rozdiel činil niekoľko desaťtisíc Eur. Svedok dodal,
že to nebolo tak, že by on chcel predať dom. Bola to dohoda medzi ním a pánom E., lebo inak by mu už
nebol požičal. Pán E. vedel, že viac nebude vládať splácať, preto to urobili tak, že predal dom a svedok
je na ulici. Dom svedok predal žalovanému 2/ pred 6 – 8 rokmi. Ako podstatné svedok vníma, že dom
predal pánovi E., ktorý si zobral to, čo mu dlžil a keď dom ďalej predal, zostatok mal dať svedkovi. Na
otázku, prečo sám nepredal dom za 300.000,- Eur, keď mal takú hodnotu, svedok uviedol, že on dom
nechcel predať, lebo má rodinu. Svedok ďalej doplnil, že oni boli s pánom E. dohodnutí aj tak, že keď
bude mať peniaze, pôžičku vyrovná a dom mu späť prepíše. On to ale nevedel vyplatiť, preto pán E.
povedal, že on dá dom predať a rozdiel svedkovi vyplatí, lebo tam boli vysoké penále. Keby neboli tie
penále, ešte by si od rodiny požičal, ale penále tam neboli uvedené, pán E. tam dal, že je to pôžička. Na
otázku k vyjadreniu, že keď si svedok požičal 80 – 90.000,- Eur a v zmluve bolo uvedených 80 – 90.000,-
Eur, či penále boli k tomu navyše alebo to bolo zahrnuté v tejto sume, svedok uviedol, že to bolo v tej
sume. Na otázku, koľko si od žalovaného požičal, svedok uviedol, že si to už nepamätá, do 100.000,-
Eur. Na otázku, koľko tvorili penále, svedok uviedol príklad, že dostal od pána E. pôžičku 10.000,- Eur,
ale on si hneď zobral penále. Keď mu dal 20.000,- Eur, tak mu dal menej. Na otázku, koľko peňazí teda
svedok dostal skutočne od žalovaného 2/, svedok uviedol 80 – 90.000,- Eur naposledy, do 100.000,- Eur.
20. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, pripojenými listinnými dôkazmi
a obsahom spisov C. O. D., katastrálny odbor č. M. XXX/XX Q. V. M. XXXX/XX. Na návrh žalobkyne súd
vyžiadal stanovisko R. L. A. a doklady od P. O. G.. Žalobkyňa predložila súkromný znalecký posudok
znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností N. Q. L.
V. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2022 a znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
a sexuológia U. N. Q., J., U., U. V. XX/XXXX zo dňa 19.06.2023, ako aj správu z psychologického
vyšetrenia vyhotovenú klinickou psychologičkou U. F. A.. Na súdnych pojednávaniach súd vykonal
dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného 1/, konateľa žalovaného 2/ N. J. E., výsluchom znalcaU. N. Q., J., U., U., výsluchom svedkov P. P. a F. U.. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní prečítané ani
oboznámené v súlade s § 204 CSP. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:
21. Dňa 16.02.2015 uzatvoril veriteľ (žalovaný 2/) EKONOMIK SERVIS, s.r.o. a dlžník (žalobkyňa) A. B.
zmluvu o úvere č. XXXX/XX (čl. 10 spisu) podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 11.500,- Eur v hotovosti alebo prevodom/
vkladom na účet dlžníka alebo ich kombináciou a žalobkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver vo výške
11.500,- Eur najneskôr dňa 31.05.2015 v hotovosti alebo prevodom na účet veriteľa.
21.1. Podľa čl. I zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015:
1. Nehnuteľnosťami sa na účely tejto zmluvy rozumie:
- rodinný dom, súpisné číslo XXXX, parc. č. 4989/3 o výmere XXX m2 – zastavané plochy a nádvoria,
k.ú. D., obec D., okres D., podľa výpisu z LV č. XXXX v podiele X/X,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 ako zastavané plochy
a nádvoria, parc. reg. „H.“, k.ú. D., obec D., okres D. podľa výpisu z LV č. XXXX v podiele X/X,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 ako zastavané plochy
a nádvoria, parc. reg. „H.“, k.ú. D., obec D., okres D. podľa výpisu z LV č. XXXX v podiele X/X,
-spoluvlastníckypodielnapozemkuparc.č.4989/233ovýmere39m2akozastavanéplochyanádvoria,
parc. reg. „C“, k.ú. D., obec D., okres D. podľa výpisu z LV č. XXXX v podiele X/X.
2. Záložnou zmluvou sa na účely tejto zmluvy rozumie zmluva o zriadení záložného práva číslo I., ktorou
sa za účelom zabezpečenia pohľadávok v nej uvedenej (najmä pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy)
zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam.
3. Záložcom sa na účely tejto zmluvy rozumie fyzická osoba, s ktorou veriteľ ako záložný veriteľ uzatvoril
záložnú zmluvu, ako aj každá ďalšia osoba, na ktorú v dôsledku prevodu alebo prechodu nehnuteľností
alebo inej právnej skutočnosti prejdú práva a povinnosti zo záložnej zmluvy.
21.2. Podľa čl. II zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015, touto zmluvou sa veriteľ zaväzuje, že po
splnení určených podmienok na požiadanie dlžníka poskytne peňažné prostriedky v dohodnutej výške,
a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť veriteľovi a zaplatiť mu dohodnutý úrok.
21.3. Podľa čl. III zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015, dlžník je oprávnený požiadať veriteľa
o poskytnutie peňažných prostriedkov v dohodnutej výške po splnení nasledujúcich podmienok:
a) každý dlžník vystaví na rad veriteľa 2 vlastné bianko zmenky v súlade s článkom VI odsek 2;
b) dlžník predloží veriteľovi potvrdený (pečiatkou) návrh o povolení vkladu do katastra príslušným
katastrálnymúradomsvyznačenímprijatianáležitýchdokumentovtýkajúcichsazáložnejzmluvyI.,ktoré
vedú k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam v tejto zmluve vyznačenej;
c) dlžník predloží veriteľovi originál listu vlastníctva č. XXXX, použiteľného na právne úkony, ktorý potvrdí
zápis plomby záložnej zmluvy I. k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam a neexistenciu iných
tiarchakosúčasných,prípadneinýchskutočností,ktorésazapisujúdočastiClistuvlastníctva,vovzťahu
k nehnuteľnostiam.
Po splnení všetkých podmienok [uvedených v čl. III bod 1 a), b), c)] je veriteľ povinný do 7 pracovných
dní poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 11.500,- Eur v hotovosti alebo prevodom/vkladom
na účet dlžníka, resp. ich kombináciou.
Každázmluvnástranajeoprávnenávypovedaťposkytnutieúveru,akdo65dnípopodpísanítejtozmluvy
nebudú splnené všetky podmienky určené v odseku 1. Výpoveď je účinná dňom jej doručenia druhej
zmluvnej strane.
21.4. Podľa čl. IV zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015, zmluvné strany sa dohodli, že dlžník
zaplatí veriteľovi úrok vo výške 200,- Eur za obdobie od poskytnutia peňažných prostriedkov až do
vrátenia a to podľa čl. V. Úrok je povinný dlžník uhradiť v deň poskytnutia peňažných prostriedkov.
21.5. Podľa čl. V zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015, dlžník je povinný vrátiť poskytnutý úver
vo výške 11.500,- Eur najneskôr dňa 31.05.2015 v hotovosti alebo prevodom na účet veriteľa.
22. Zo spisu C. O. D., katastrálny odbor č. M./XX pripojeného na návrh žalobkyne vyplýva, že dňa
16.02.2015 bola medzi záložným veriteľom EKONOMIK SERVIS, s.r.o. (žalovaným 2/) s záložcom A.
B. (žalobkyňou) uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva č. I. (č.l. 167 spisu), ktorou zmluvou
bolo zriadené záložné právo k zálohu – nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. v podiele X/X, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi na vrátenie peňažných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 uzatvorenej medzi záložným
veriteľom ako veriteľom a záložcom ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 11.500,- Eur. Záložným právom boli zabezpečené aj iné pohľadávky záložného veriteľa voči
dlžníkovi (napr. ktoré záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku odstúpenia od zmluvy o úvere alebo jej
zániku z iného dôvodu, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, pohľadávky na zaplatenie
zmluvných pokút, pohľadávky na náhradu škody, pohľadávky na úhradu nákladov vynaložených
záložným veriteľom v súvislosti s výkon záložného práva), a to do najvyššej hodnoty istiny 15.000,- Eur.
Záložnázmluvabolapodpísanázáložnýmveriteľomajzáložcom.PravosťpodpisuzáložcuA.B.boladňa
17.02.2015 osvedčená notárkou F. F. E. so sídlom v D.. Vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
bol povolený rozhodnutím C. O. D., katastrálny odbor pod č. M. XXX/XXXX zo dňa 18.02.2015. Návrh na
povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zo dňa 16.02.2015 bol podpísaný záložným
veriteľom aj záložcom.
23. Dodatkom č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva č. I. uzatvoreným medzi záložným veriteľom
EKONOMIK SERVIS, s.r.o. (žalovaný 2/) a záložcom A. B. (žalobkyňa) dňa 05.03.2019 (č.l. 11
spisu) došlo k zmene čl. II záložnej zmluvy „Zabezpečenie pohľadávky“ tak, že záložným právom sa
zabezpečujú aj ďalšie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi až do najvyššej hodnoty istiny
100.000,- Eur a k zmene čl. IV záložnej zmluvy tak, že už existujúce nájomné alebo iné obdobné zmluvy
záložcu musia byť do 30 dní od podpisu zmluvy zmenené tak, aby sa skončili najneskôr do 31.03.2019.
24. Dňa 27.11.2015 bol medzi veriteľom (žalovaným 2/) a dlžníkom (žalobkyňou) uzatvorený dodatok
č. 2 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 137 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu
27.11.2015 má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 1.500,- Eur. Na základe žiadosti dlžníka a následnej
dohodyveriteľasdlžníkomsadodatkomuzatvárapísomnádohodaovyplatenínovejčastiistinydlžníkovi
a to vo výške 38.500,- Eur. Veriteľ vyplatí najneskôr do 3 pracovných dní dlžníkovi na účet novú časť
istiny vo výške 38.500,- Eur. Celková výška dlhu tak dosiahne výšku 40.000,- Eur. Splatnosť celej istiny
vo výške 40.000,- Eur je dohodnutá zmluvnými stranami na 31.12.2015. Zabezpečenie celej novej
pohľadávky nehnuteľnosťou ostáva podľa platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva č. I.
vrátane jej dodatkov, na základe ktorej je v katastri nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech veriteľa.
Dodatkom bola úverová zmluva doplnená tak, že zmluvné strany sa dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi
úrok vo výške 250,- Eur za obdobie od 27.11.2015 do 31.12.2015. Dlžník je povinný uhradiť úrok
najneskôr dňa 30.11.2015. Dodatkom došlo tiež k zmene čl. VI úverovej zmluvy v tom zmysle, že ak
dlžník poruší ktorúkoľvek zo svojich povinností dohodnutých v zmluve, je veriteľ oprávnený požadovať
od neho zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.000,- Eur. Dlžník je v takom prípade povinný zaplatiť
zmluvnú pokutu veriteľovi, a to v lehote určenej vo výzve veriteľa, inak do 3 pracovných dní po doručení
takej výzvy. V prípade opakovaného porušenia rovnakej povinnosti môže veriteľ požadovať zaplatené
zmluvné pokuty aj opakovane.
25. Dňa 05.08.2016 bol medzi veriteľom (žalovaným 2/) a dlžníkom (žalobkyňou) uzatvorený dodatok
č. 3 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 11 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu
05.08.2016 má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 8.500,- Eur. Na základe žiadosti dlžníka a následnej
dohodyveriteľasdlžníkomsadodatkomuzatvárapísomnádohodaovyplatenínovejčastiistinydlžníkovi
a to vo výške 6.500,- Eur. Veriteľ vyplatí pri podpise tohto dodatku dlžníkovi v hotovosti novú časť istiny
vovýške6.500,-Eur.Celkovávýškadlhutakdosiahnevýšku15.000,-Eur.Splatnosťcelejistinyvovýške
15.000,- Eur je dohodnutá zmluvnými stranami na 30.09.2016. Zabezpečenie celej novej pohľadávky
nehnuteľnosťou ostáva podľa platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva č. I. vrátane jej
dodatkov, na základe ktorej je v katastri nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech veriteľa.
26.Dňa10.11.2016bolmedziveriteľom(žalovaným2/)adlžníkom(žalobkyňou)uzatvorenýdodatokč.4
k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 12 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu 09.11.2016
má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 14.550,- Eur. Na základe žiadosti dlžníka a následnej dohody
veriteľa s dlžníkom sa dodatkom uzatvára písomná dohoda o vyplatení novej časti istiny dlžníkovi a to vo
výške12.550,-Eur.Veriteľvyplatípripodpisetohtododatkudlžníkovivhotovostialeboprevodomnaúčet
novú časť istiny vo výške 12.550,- Eur. Celková výška dlhu tak dosiahne výšku 27.100,- Eur. Splatnosť
celej istiny vo výške 27.100,- Eur je dohodnutá zmluvnými stranami na 31.01.2017. Zabezpečenie celej
novej pohľadávky nehnuteľnosťou ostáva podľa platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného právač. I. vrátane jej dodatkov, na základe ktorej je v katastri nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech
veriteľa.
27. Dňa 30.01.2017 bol medzi veriteľom (žalovaným 2/) a dlžníkom (žalobkyňou) uzatvorený dodatok
č. 5 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 12 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu
30.01.2017 má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 27.100,- Eur. Zmluvné strany sa dohodli na zmene
termínu splatnosti istiny na 28.02.2017. Zabezpečenie celej novej pohľadávky nehnuteľnosťou ostáva
podľa platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva č. I. vrátane jej dodatkov, na základe ktorej
je v katastri nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech veriteľa.
28.Dňa27.02.2017bolmedziveriteľom(žalovaným2/)adlžníkom(žalobkyňou)uzatvorenýdodatokč.6
k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 13 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu 26.02.2017
má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 27.100,- Eur. Na základe žiadosti dlžníka a následnej dohody
veriteľa s dlžníkom sa dodatkom uzatvára písomná dohoda o splácaní časti istiny a o vyplatení novej
časti istiny dlžníkovi. Dlžník sa zaväzuje splatiť veriteľovi do 30.05.2017 časť istiny vo výške 1.620,- Eur.
Výška istiny tak dosiahne novú hodnotu 25.480,- Eur. Veriteľ následne do 30.06.2017 vyplatí dlžníkovi
v hotovosti alebo prevodom na účet novú časť istiny vo výške 5.670,- Eur. Celková výška dlhu tak
dosiahne čiastku 31.150,- Eur. Splatnosť celej istiny vo výške 31.150,- Eur je dohodnutá zmluvnými
stranami na 30.09.2017. Zabezpečenie celej novej pohľadávky nehnuteľnosťou ostáva podľa platne
uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva č. I. vrátane jej dodatkov, na základe ktorej je v katastri
nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech veriteľa.
29. Dňa 25.09.2017 bol medzi veriteľom (žalovaným 2/) a dlžníkom (žalobkyňou) uzatvorený dodatok
č. 7 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 13 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu
25.09.2017 má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 31.150,- Eur. Na základe žiadosti dlžníka a následnej
dohodyveriteľasdlžníkomsadodatkomuzatvárapísomnádohodaovyplatenínovejčastiistinydlžníkovi
a zmene splatnosti istiny. Veriteľ do 31.12.2017 vyplatí dlžníkovi v hotovosti alebo prevodom na účet
novú časť istiny vo výške 5.850,- Eur. Celková výška dlhu tak dosiahne výšku 37.000,- Eur. Splatnosť
celej istiny vo výške 40.000,- Eur je dohodnutá zmluvnými stranami na 28.02.2018. Zabezpečenie celej
novej pohľadávky nehnuteľnosťou ostáva podľa platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva
č. I. vrátane jej dodatkov, na základe ktorej je v katastri nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech
veriteľa.
30.Dňa05.03.2019bolmedziveriteľom(žalovaným2/)adlžníkom(žalobkyňou)uzatvorenýdodatokč.8
k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 14 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu 04.03.2019
má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 44.000,- Eur. Istina bola splatná v zmysle dodatku č. 7 zmluvy
dňa 28.02.2018. Dodatkom č. 7 zo dňa 25.09.2017 bola predĺžená splatnosť pôvodnej istiny vo výške
37.000,- Eur na deň 28.02.2018 a na základe žiadosti dlžníka bola dlžníkovi poskytnutá ďalšia istina a to
dňa 23.01.2018 vo výške 4.000,- Eur (prevodom na účet dlžníka) a dňa 09.02.2018 vo výške 3.000,-
Eur (prevodom na účet dlžníka). Celková výška istiny tak dosiahla dňa 09.02.2018 výšku 44.000,- Eur.
V termíne splatnosti dňa 28.02.2018 nebola dlžníkom vyrovnaná dlžná čiastka a nenastalo zo strany
dlžníka ani čiastočné plnenie. Zmluvné strany sa dňa 05.03.2019 dohodli na pokračovaní zmluvného
vzťahu tak, že veriteľ vyplatí dlžníkovi v hotovosti novú časť istiny vo výške 14.400,- Eur pri podpise tohto
dodatku. Celková výška dlhu tak dosiahne výšku 58.400,- Eur. Splatnosť celej istiny vo výške 58.400,-
Eur je dohodnutá zmluvnými stranami na 31.03.2019. Dlžník uhradí zmluvnú pokutu vo výške 1.000,-
Eur za omeškanie splatnosti istiny dohodnutej v dodatku č. 7. Dlžník ďalej uhradí úrok za obdobie od
05.03.2019 do 31.03.2019 vo výške 200,- Eur. Zabezpečenie celej novej pohľadávky nehnuteľnosťou
ostáva podľa platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva č. I. vrátane jej dodatkov, na základe
ktorej je v katastri nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech veriteľa.
31. Dňa 03.07.2019 bol medzi veriteľom (žalovaným 2/) a dlžníkom (žalobkyňou) uzatvorený dodatok
č. 9 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 (č.l. 15 spisu), z ktorého vyplýva, že ku dňu
02.07.2019 má dlžník dlh voči veriteľovi vo výške 58.400,- Eur. Istina bola splatná v zmysle dodatku
č. 8 zmluvy dňa 31.03.2019. V termíne splatnosti dňa 31.03.2019 nebola dlžníkom vyrovnaná dlžná
čiastka a nenastalo zo strany dlžníka ani čiastočné plnenie. Zmluvné strany sa dňa 03.07.2019 dohodli
na pokračovaní zmluvného vzťahu tak, že veriteľ vyplatí dlžníkovi v hotovosti novú časť istiny vo výške
11.600,- Eur pri podpise tohto dodatku. Celková výška dlhu tak dosiahne výšku 70.000,- Eur. Splatnosť
celej istiny vo výške 70.000,- Eur je dohodnutá zmluvnými stranami na 31.07.2019. Zabezpečenie celejnovej pohľadávky nehnuteľnosťou ostáva podľa platne uzatvorenej zmluvy o zriadení záložného práva
č. I. vrátane jej dodatkov, na základe ktorej je v katastri nehnuteľností vyznačená ťarcha v prospech
veriteľa.
32. Listom zo dňa 05.02.2019 označeným ako „Predžalobná výzva, výzva na úhradu zmluvnej pokuty“
žalovaný2/oznámilžalobkyni,žedňa16.02.2015bolauzatvorenázmluvaoúvereč.XXXX/XX,vzmysle
platne uzatvorených dodatkov, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalobkyni zo strany žalovaného
2/ v celkovej výške 44.000,- Eur na obdobie do 31.03.2018. Celková výška istiny úveru predstavuje
sumu 44.000,- Eur. Táto suma nebola zo strany žalobkyne splatená v akomkoľvek rozsahu. Na základe
zmluvy o zriadení záložného práva č. I. bola pohľadávka veriteľa zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX
zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. D. vo
vlastníctve žalobkyne. Žalovaný 2/ vyzval žalobkyňu na bezodkladnú úhradu celkovej dlžnej istiny úveru
44.000,- Eur a zmluvnej pokuty podľa dodatku č. 2 k zmluve o úvere č. XXXX/XX vo výške 12.000,- Eur,
čo je spolu 56.000,- Eur. Žalovaný 2/ zároveň upozornil žalobkyňu na možnosť výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam, ak uvedené sumy nebudú uhradené.
33. Dňa 03.07.2019 uzatvorila žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný 1/ ako kupujúci kúpnu zmluvu
(č.l. 38, 39 spisu), ktorou predávajúca predala zo svojho výlučného vlastníctva do výlučného vlastníctva
kupujúceho nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D., parc. reg. „H.“, parc.
č. XXXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2
– zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XXX o výmere XX m2 – zastavaná plocha a nádvorie,
rodinný dom č. súp. XXXX, parc. č. 4989/3 o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Kupujúci
zároveň pristúpil k ťarchám: záložné právo v prospech EKONOMIK SERVIS, s.r.o., Trieda SNP 58,
040 11 Košice, IČO: 36 569 747, č. M. XXX/XX z 18.02.2015 na pozemky registra H. G. parc č.
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX a stavbu s.č. XXXX na pozemku registra H. G. parc. č. XXXX/X –
XXXX/XX. Z čl. IV kúpnej zmluvy vyplýva dojednanie zmluvných strán o kúpnej cene a spôsobe
jej zaplatenia. Z uvedeného ustanovenia kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci má záväzok voči
spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o. z titulu zmluvy o úvere č. XXXX/XX vo výške 70.000,- Eur, ktorý
je splatný dňa 31.07.2019. Dohodnutá kúpna cena za predaj predmetu kúpy predstavuje sumu 70.000,-
Eur, ktorú kupujúci uhradí na bankový účet spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o., a to najneskôr
dňa 31.07.2019. Pravosť podpisu predávajúceho (žalobkyne) na kúpnej zmluve bola dňa 03.07.2019
notárskyosvedčenánotáromF.U.F.sosídlomvD..Zpredloženéhoadministratívnehospisuč.M.XXXX/
XX F. zrejmé, že vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím C. O. D., katastrálny odbor pod
č. M./XXXX dňa 08.08.2019.
33.1. Podľa čl. VI. bodu 4 kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019, ak okresný úrad, katastrálny odbor preruší
konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy v prospech
kupujúceho, zmluvné strany sú povinné poskytnúť súčinnosť druhej zmluvnej strane a odstrániť
nedostatky zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh.
Predávajúci týmto udeľuje kupujúcemu splnomocnenie pre takéto prípadné opravy tejto zmluvy pred
pracovníkom okresného úradu, katastrálny odbor povereného povoľovať vklady.
34. Návrhom zo dňa 03.07.2019 (č.l. 37 spisu) zmluvné strany kúpnej zmluvy (žalobkyňa ako
predávajúca a žalovaný 1/ ako kupujúci) navrhli C. O. D., katastrálny odbor, aby vydal rozhodnutie,
ktorý povolí vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Návrh na vklad vlastníckeho práva je podpísaný
predávajúcim a kupujúcim. Rozhodnutím č. M. XXXX/XX zo dňa 26.07.2019 (č.l. 41 spisu) C. O. D.,
katastrálny odbor prerušil na 30 dní konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 03.07.2019
ohľadom nehnuteľností v k.ú. D. na LV č. XXXX z dôvodu chýbajúcich údajov o štátnej príslušnosti
navrhovateľov v návrhu na vklad a chýbajúceho zoznamu príloh podľa § 24 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.
z. o katastra nehnuteľností. Dodatkom k návrhu na povolenie vkladu do katastra zo dňa 05.08.2019 (č.l.
40 spisu) zmluvné strany doplnili návrh v zmysle rozhodnutia katastrálneho úradu. Dodatok k návrhu na
povolenie vkladu je podpísaný kupujúcim (žalovaný 1/).
35. Z LV č. XXXX, k.ú. D., obec D., okres D. (č.l. 41 spisu) vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti –
parc. reg. „H.“, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX
o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XXX o výmere XX m2 – zastavaná
plocha a nádvorie, rodinný dom č. súp. XXXX na parc. č. XXXX/X v podiele X/X je žalovaný 1/ E. B..
Ako titul nadobudnutia je uvedené: Kúpna zmluva č. M./XXXX I. XX.XX.XXXX – XXXX/XX. M. časti C:Ťarchy listu vlastníctva je uvedené: Záložné právo v prospech EKONOMIK SERVIS, s.r.o., Trieda SNP
58, 040 11 Košice, IČO: 36 569 747, č. M. XXX/XX z 18.02.2015 na pozemky registra H. G. parc č.
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX a stavbu s.č. XXXX na pozemku registra H. G. parc. č. XXXX/X – XXXX/
XX, XXXX/XX.
36. Dňa 21.10.2019 uzatvorili žalobkyňa A. B. ako budúci kupujúci a žalovaný 1/ E. B. ako budúci
predávajúci zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec
D. (č.l. 42 spisu), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že uzatvoria v budúcnosti zmluvu o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vymedzeným v čl. I, ktorou budúci predávajúci prevedie zo svojho
výlučného vlastníctva a budúci kupujúci nadobudne do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti
uvedené v čl. I za dohodnutú kúpnu cenu 70.000,- Eur. Dohodnutú kúpnu cenu 70.000,- Eur najneskôr
dňa 31.05.2020 uhradí budúci kupujúci na bankový účet budúceho predávajúceho. Z čl. III. zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že zmluvné strany sa podpisom zmluvy zaviazali, že zmluvu uzatvoria
v lehote 30 dní od doručenia výzvy k uzavretiu zmluvy, pričom obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať
druhú zmluvnú stranu k uzavretiu zmluvy podľa čl. II, a to písomne alebo elektronicky na v zmluve
uvedené adresy. V čl. IV zmluvy si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ by k uzatvoreniu budúcej kúpnej
zmluvy neprišlo v stanovenej lehote uvedenej v čl. III tejto dohody, má každá zo zmluvných strán
právo v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka domáhať sa do jedného roka na súde, aby vyhlásenie
vôle druhej zmluvnej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Podľa čl. V zmluvy zmluvné strany
prehlásili, že si túto zmluvu pred jej podpisom riadne prečítali a potvrdili, že jej obsah presne odpovedá
ich pravej a slobodnej vôli a zakladá právne následky, ktorých dosiahnutie svojím jednaním sledovali,
a preto ju ako správnu podpisujú. V prípade, ak nedôjde k úhrade dohodnutej kúpnej ceny v plnej výške
do 31.05.2020, nie je budúci kupujúci oprávnený požiadať podľa čl. III o uzatvorenie kúpnej zmluvy
a budúci predávajúci nie je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim. V takom prípade
dňom 01.06.2020 nie je budúci predávajúci viazaný touto zmluvou a môže nehnuteľnosti uvedené v čl.
I predať akémukoľvek inému záujemcovi za akúkoľvek inú cenu podľa vlastného uváženia. Zmluva
o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2019 je podpísaná budúcim kupujúcim (žalobkyňou) a budúcim
predávajúcim (žalovaným 1/).
37. Dňa 15.05.2020 uzatvorili žalobkyňa A. B. ako budúci kupujúci a žalovaný 1/ E. B. ako budúci
predávajúci v poradí ďalšiu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX, k.ú. a obec D. (č.l. 43 spisu), v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že uzatvoria v budúcnosti
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vymedzeným v čl. I, ktorou budúci predávajúci
prevedie zo svojho výlučného vlastníctva a budúci kupujúci nadobudne do svojho výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti uvedené v čl. I za dohodnutú kúpnu cenu 63.000,- Eur. Dohodnutú kúpnu cenu 63.000,-
Eur najneskôr dňa 31.05.2021 uhradí budúci kupujúci na bankový účet budúceho predávajúceho. Z čl.
III. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že zmluvné strany sa podpisom zmluvy zaviazali, že
zmluvu uzatvoria v lehote 30 dní od doručenia výzvy k uzavretiu zmluvy, pričom obe zmluvné strany sú
oprávnené vyzvať druhú zmluvnú stranu k uzavretiu zmluvy podľa čl. II, a to písomne alebo elektronicky
na v zmluve uvedené adresy. V čl. IV zmluvy si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ by k uzatvoreniu
budúcej kúpnej zmluvy neprišlo v stanovenej lehote uvedenej v čl. III tejto dohody, má každá zo
zmluvných strán právo v súlade s § 50a Občianskeho zákonníka domáhať sa do jedného roka na
súde, aby vyhlásenie vôle druhej zmluvnej strany bolo nahradené súdnym rozhodnutím. V prípade, ak
nedôjde k úhrade dohodnutej kúpnej ceny v plnej výške do 31.05.2021, nie je budúci kupujúci oprávnený
požiadať podľa čl. III o uzatvorenie kúpnej zmluvy a budúci predávajúci nie je povinný uzatvoriť kúpnu
zmluvu s budúcim kupujúcim. V takom prípade dňom 01.06.2021 nie je budúci predávajúci viazaný touto
zmluvou a môže nehnuteľnosti uvedené v čl. I predať akémukoľvek inému záujemcovi za akúkoľvek
inú cenu podľa vlastného uváženia. Zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.05.2019 je podpísaná
budúcim kupujúcim (žalobkyňou) a budúcim predávajúcim (žalovaným 1/).
38. Na základe návrhu na vykonanie dokazovania zo strany žalobkyne vyžiadal súd stanovisko Národnej
banky Slovenska (ďalej aj „NBS“), či žalovaný 2/, ktorý má v predmete činnosti „poskytovanie úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“ potrebuje povolenie podľa § 20 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, príp. či ho takto vymedzený predmet činnosti oprávňuje na poskytovanie
úverov na bývanie, resp. či takýmto povolením disponuje, či poskytovanie financovania touto obchodnou
spoločnosťou napĺňa definičné znaky podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak povolením
nedisponuje, či by sa inak na poskytovanie takéhoto úveru povolenie vyžadovalo a aké, a ak spoločnosť
povolením disponuje, či úver poskytnutý na základe zmluvy bol v súlade s oprávnením spoločnosti.38.1. Národná banka Slovenska v odpovedi na žiadosť súdu zo dňa 30.09.2022 doplnenej odpoveďou
zo dňa 08.12.2022 (č.l. 171 a 183 – 185 spisu) uviedla, že spoločnosť EKONOMIK SERVIS, s.r.o.
nedisponuje a ani nedisponovala žiadnym povolením vydaným NBS podľa § 20 ods. 1 písm. a)
alebo b) zákona o spotrebiteľských úveroch. NBS v minulosti viedla aj register veriteľov poskytujúcich
spotrebiteľské úvery a v rámci registra veriteľov aj podregister iných veriteľov podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch do 31.08.2015. Spoločnosť EKONOMIK SERVIS, s.r.o. sa v uvedenom registri
taktiež nenachádzala. Zároveň z pozície orgánu dohľadu nad dodržiavaním povinností veriteľa podľa
zákona č. 90/2016 Z. z. NBS dodala, že „poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov" zapísané v obchodnom registri v predmete činnosti spoločnosti neoprávňuje spoločnosť na
poskytovanie úverov na bývanie. NBS spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o. doposiaľ neudelila ani
povolenienaposkytovaniespotrebiteľskýchúverovaleboúverovnabývanie(pozn.ideodvesamostatné
licencie).
38.2. NBS zároveň posúdila zmluvu o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 s dodatkami zaslanú súdom
a v tejto súvislosti uviedla, že pojem „dodávateľ“ je definovaný širšie ako pojem „veriteľ“ podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 90/2016 Z. z., a preto nie je vylúčené, že posudzovaný zmluvný vzťah
založený zmluvou o úvere v znení dodatkov bude spadať pod právny režim spotrebiteľských zmlúv
posudzovaných v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa (§ 52 až §
54a), ale zároveň nepôjde ani o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani o zmluvu o úvere na bývanie. Týmto
záverom však nie je vylúčené, že na základe zistených skutkových okolností zmluva o úvere vrátane
jej dodatkov, bude predstavovať ojedinelú zmluvu spoločnosti, ktorá nebude spadať ani pod „obchodnú
činnosť" spoločnosti. V takom prípade sa na zmluvu budú vzťahovať príslušné stanovenia Obchodného
zákonníka bez spotrebiteľskej ochrany. Pred rozhodnutím súdu vo veci samej je nutné skúmať status
oboch strán, teda nielen dlžníka, ale aj veriteľa, pričom vo vzťahu k veriteľovi NBS zdôraznila nutnosť
posúdiť, za akých podmienok a či vôbec túto činnosť spoločnosť vykonávala z hľadiska obchodov
zachytených v účtovníctve, v obchodnej dokumentácii, v obratoch na bankových účtoch a pod. a teda,
či je poskytovanie úveru podnikateľskou činnosťou spoločnosti žalovaného 2/. Ak súd vyhodnotí, že
činnosť spoločnosti nemožno posúdiť ako podnikanie, potom spoločnosť nebola povinná podať žiadosť
o povolenie vydávané NBS, či už na poskytovanie spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie.
38.3. Vo vzťahu k predloženej zmluve o úvere a s ňou súvisiacej zmluve o zriadení záložného práva NBS
uviedla, že zákon č. 129/2010 Z. z. účinný do 20.03.2016 za spotrebiteľské úvery nepovažoval úvery
zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, ktorých účelom je nadobudnutie alebo zachovanie
vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, a takisto úver zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Do dňa 20.03.2016 však
zákon č. 129/2010 Z. z. považoval za spotrebiteľský úver aj úver so splatnosťou kratšou ako 10 rokov,
ktorý bol zabezpečený záložným právom a zároveň jeho účelom nebolo nadobudnutie nehnuteľnosti.
Prijatím zákona č. 90/2016 Z. z. prestali byť s účinnosťou od 21.03.2016 úvery zabezpečené záložným
právom považované za spotrebiteľské úvery. Vo vzťahu k posúdeniu, či dodatky k zmluve o úvere
predstavujú úvery na bývanie, NBS odkázala na smernicu 2014/17/EU5 o úveroch na bývanie. V zmysle
jej čl. 4 ods. 3 je „zmluva o úvere“ každý dvojstranný právny úkon, ktorým veriteľ poskytuje alebo dáva
prísľub, že poskytne spotrebiteľovi úver spadajúci do rozsahu pôsobnosti článku 3 vo forme odloženej
platby, pôžičky či inej podobnej finančnej výpomoci. Úverom na bývanie bude preto každé poskytnutie
finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, ak sú splnené kumulatívne všetky definičné znaky úveru na
bývanie v zmysle § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 90/2016 Z. z. a zároveň nespĺňa niektorú z výnimiek podľa
§ 1 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z.
38.4. V závere stanoviska NBS poukázala tiež na potrebu posúdenia, či vo vzťahu k zmluve o úvere a
jej neskorším dodatkom išlo o jeden úver alebo viaceré samostatné úvery.
39. Žalobkyňa v konanípredložila súkromný znalecký posudok znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností N. Q. L. V. XXX/XXXX zo dňa 17.10.2022 (č.l. 193 –
210 spisu), ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti – rodinného domu č. súp. XXXX
na parc. č. XXXX/X s príslušenstvom a pozemkami parc. č. H. G. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX
v k.ú. D. vedených na LV č. XXXX podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
213/2017 Z. z. a ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu 08.08.2019 – zápis
kúpnej zmluvy M. XXXX/XXXX do katastra nehnuteľností, ktorú by tieto dosiahli na trhu v podmienkachvoľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou
i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nebude ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, vo výške
122.000,- Eur.
40. Na návrh žalujúcej strany vyžiadal súd daňové priznania k dani z príjmu právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2015 až 2021 (č.l. 217 – 280 spisu), týkajúce sa žalovaného 2/. Podľa daňového
priznania za rok 2015 činil výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením sumu 5.005,20
Eur, za rok 2016 sumu 2.917,25 Eur, za rok 2017 sumu 50.983,99 Eur, za rok 2018 sumu 2.918,40 Eur,
za rok 2019 sumu 37.160,05 Eur, za rok 2020 sumu 7.659,64 Eur a za rok 2021 sumu 8.909,32 Eur.
41. Na pojednávaní dňa 15.02.2023 žalobkyňa predložila nedatovanú správu z psychologického
vyšetrenia svojej osoby vyhotovenú klinickou psychologičkou U. F. A. (č.l. 296 spisu), v ktorej správe
sa uvádza, že vyšetrenie bolo realizované v troch sedeniach, žalobkyňa prišla podľa termínu, habitus
normostenický, zovňajšok upravený, vedomie lucidné, orientácia správna, zmysel vyšetrenia chápe.
Kontakt nadväzuje s neistotou, v sociálnej komunikácii podrobivá situačne neistejšia, tenznejšia,
rapport k vyšetreniu postačujúci. Psychomotorické tempo kolíše. Dynamogénia znížená, spontaneita
nedostatočná. Konatívne sa manifestuje únavnosť, hypobúlia, situačne neistota, tenzia, kolísanie
výkonu so spomaľovaním, zárazmi a zlyhávaním v čase. Myslenie koherentné, bez patologických
bludných obsahov alebo produkcií. Kresebný prejav diferencovaný so známkami neistoty. Aktuálna
intelektová výkonnosť je v pásme priemeru v porovnaní s populačnou normou, s lepším výkonom
v performačnej zložke, s nevyrovnanými výkonmi v jednotlivých subtestoch. V osobnostnom teréne
je vysoká emocionálna vzrušivosť s abnormne zvýšenou anxietou, adjustačná a sociálna rigidita,
nízka je ašpirácia, znížené je sebahodnotenie a sebadôvera, precitlivelosť, prežívanie je anxiózne-
depresívne, schémy konania sú frustrovanejšie, schémy prispôsobovania sú menej regulované,
pohotovosť k impulzívnemu správaniu. HT — ponúka dostatok kategórií, prísun asociácií blokovaný,
asociácie bežne vypracované, kontakt s realitou spoľahlivý, poukazuje na adaptačné problémy. Na
základe psychologického vyšetrenia dospela klinická psychologička k záveru, že žalobkyňa je mentálne
diferencovaná osobnosť s anxiózne-depresívnym prežívaním a adaptačnými problémami a doporučila
jej individuálnu psychoterapiu.
41.1. Na návrh žalovanej strany súd vyžiadal od psychologičky U. F. A. doplnenie správy z
psychologického vyšetrenia žalobkyne za účelom zistenia, ako postupovala pri vypracovaní správy
z psychologického vyšetrenia, aké testy vykonala ohľadom vôľovej a vedomostnej zložky osobnosti
žalobkyne a aké metódy použila pri psychologickom vyšetrení. J. U. A. dňa 17.10.2023 doručila
súdu doplnenie svojej správy (č.l. 463 spisu), v ktorom uviedla, že psychologické vyšetrenie bolo
realizované na základe uvádzaných psychických ťažkostí žalobkyne, pre objektivizáciu psychického
stavu, prežívania a pre následnú individuálnu psychoterapiu. Psychologické vyšetrenie bolo prevedené
s použitím štandardizovaných psychodiagnostických metód.
Použité psychodiagnostické metódy - pozorovanie, interview, FDT, EOD, SPIDO, RAVEN PM, WAIS-R,
HT
Kvantitatívne
FDT - kresba na úrovni e/ diferencovanejšej realistickej kresby
EOD-P-89 E-59 N -98 L -33
SPIDO - KO - 9/6 EM - 17/8 RE - 6/5 AD - 12/4 OV - 6/6 MH - 2/3 KR - 3/5 ER - 10/8
KA -5/2 EA -4/3 RA -9/5 FM-3/3 US -13/5 EX -6/8
RAVEN PM - HS - 35 IV - 4 IQ - 100
WAIS-R - IQ v - 91 / 8,10,7,7,9,7 / IQ p - 96 / 7,8,9,9,7 / 1Qc-92
HT - R=14 AIRT= 7,8 H-L=15 AIRT=4
ER=8:2:4:0 AOR=5:3
Kvantitatívne výsledky sú interpretované v objektívnom psychologickom náleze a v záveroch
psychologického vyšetrenia.
42. Dňa 21.06.2023 žalobkyňa doručila súdu súkromný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia U. N. Q., J., U., U. V. XX/XXXX zo dňa 19.06.2023
vypracovaný na žiadosť žalobkyne vo veci určenia jej spôsobilosti/nespôsobilosti s ohľadom na jej
zdravotný stav uskutočniť dňa 16.02.2015 zmluvu o úvere so žalovaným 2/ (č.l. 391 – 396 spisu). Ako
vyplýva z obsahu znaleckého posudku, tento bol vypracovaný na základe prevedeného psychiatrického
vyšetrenia dňa 11.05.2023 v priestoroch J. Q. S. L., pričom boli skúmané aj ostatné podklady prevypracovanie znaleckého posudku (žaloba o neplatnosť právnych úkonov adresovaná Okresnému
súdu Lučenec dňa 02.03.2022, zdravotná dokumentácia žalobkyne). Tieto podklady označil znalec
ako dostatočné pre vypracovanie znaleckého posudku. Z časti II. znaleckého posudku označenej ako
„Posudok“ je zrejmé, že táto má rozsah 7 strán formátu A4, z toho 5 strán tvorí tzv. „Výpis zo spisovej
a zdravotnej dokumentácie“, v ktorom znalec uvádza, že preskúmal spisovú dokumentáciu v celom
rozsahu,písomneuvádzatiečasti,ktorésúrozhodujúceprevypracovaniezáverovznaleckéhoposudku.
Následne ako časti rozhodujúce pre vypracovanie znaleckého posudku uvádza „žalobu o neplatnosť
právnych úkonov adresovanú na Okresný súd Lučenec (02.03.2022)“, ktorú podrobne cituje v rozsahu
presahujúcom 4 strany formátu A4 a „30.01.2023, Psychologické vyšetrenie (U. F. A., D.), kde cituje
správu z psychologického vyšetrenia žalobkyne (bod 41 odôvodnenia).
42.1. Pokiaľ ide o samotné psychiatrické vyšetrenie vykonané znalcom, znalec zhrnul nasledujúci
objektívny nález: Menovaná bola vyšetrená ambulantným spôsobom, na vyšetrenie sa dostavila podľa
dohovoru. Pri vyšetrení vystupuje neisto a bezradne. Jej správanie je podmienené i sluchovou vadou,
nakoľko horšie počuje, úlohu zahráva i jazyková bariéra. Zovňajšok iná podľa svojich možností
upravený. Verbálny kontakt je sťažený, kladeným otázkam miestami nerozumie, odpovedá chaoticky,
neusporiadane. Anamnestické údaje podáva stručne, ťažkopádne. Počas rozhovoru afektívne labilná,
pohybovo instabilná, pohybový útlm je striedaný diskrétnym nekľudom. Základné ladenie je tupo
dysforické. Očný kontakt udržiava. Artikulácia je menej zreteľná slovná zásoba slabá, schopnosť
abstraktného myslenia zásadne zredukovaná. Verná skladba je primitívna. Celková spolupráca s
obvinenou je limitovaná jej slabšou mentálnou výbavou. Zmysel vyšetrovacej situácie chápe. Orientačné
telesné vyšetrenie. Nižšej postavy, habitus ženský. Bez známok telesnej stigmatizácie. Kostra a svalstvo
je bez deformít, kardiopulmonálne a metabolicky kompenzovaná. Bez ložiskových neurologických
príznakov.
42.2. Z psychologického rozboru žalobkyne vyplýva, že jej vedomie nie je neporušené. rámcovo je
orientovanávovšetkýchsmeroch,psychomotorikajeinstabilná,emotivitalabilná,celkovýemočnýprejav
plochý, nediferencovaný, nálada dysforicko úzkostne ladená, vyššie city menej diferencované. Vnímanie
je bez porúch, myslenie koherentné, nevýpravné, obsahovo chudobné, prítomné obavy, neistota, bludné
témy neprítomné. Abstrakčná schopnosť myslenia je málo rozvinutá, intelektové schopnosti subnormné,
mnestické funkcie zodpovedajú celkovému deficitu kognitívnych schopností, osobnosť nesamostatná,
jednoducho štrukturovaná, závislá, emočne labilná, ľahko ovplyvniteľná inými osobami. Diagnostický
záver: F60.7 - Závislá (astenická) porucha osobnosti, so subnormným intelektom.
42.3. V rámci forenzného rozboru znalec konštatoval, že psychiatricky vyšetril 47-ročnú ženu, doteraz
psychiatricky neliečenú, netrestanú. Po telesnej stránke je žalobkyňa v poriadku, je však od detstva
nedoslýchavá a dobre neovláda slovenský jazyk. Žije v D. so svojim druhom a synmi v rodinnom dome,
vykonáva domácu starostlivosť o matku svojho druha. Má základné školské vzdelanie, problém vznikol
v r. 2015, kedy bol jej druh trestne stíhaný na území bývalej F.. Nemala prostriedky na finančnú pomoc
svojmu druhovi, bolo treba platiť obhajcu, obrátila sa na osoby, ktoré poskytovali rýchle pôžičky. Do veci
saalepostupne„zamotala“,sumy,ktorébolopotrebnévracať,saneprimeranenavyšovali,ažsižalovaná
skupina začala robiť nároky na dom, v ktorom posudzovaná aj so svojou rodinou bývala. Situácia
postúpila natoľko, že predmetný dom má v súčasnosti už iného vlastníka. 30. januára 2023 podstúpila
žalobkyňa v D. psychologické vyšetrenie, ktoré však nemá štandardnú štruktúru psychologického
vyšetrenia, obsahuje len objektívny nález, absentuje v ňom jasná prezentácia požitých metodík s
jednotlivými výstupmi. V závere konštatovaná mentálne diferencovaná osobnosť nekorešponduje s
výsledkom klinického psychiatrického vyšetrenia.
42.4. Spolupráca s vyšetrovanou bola v rámci znaleckého psychiatrického vyšetrenia menej
plynulá, komplikovaná sluchovou vadou vyšetrovanej, ako aj jazykovou bariérou. Na niektoré otázky
odpovedala až po latenciách, resp. dlhšom vysvetľovaní. Pri vyšetrení bola morózne až plocho
úzkostne ladená, zmysel vyšetrovacej situácie chápala. V popredí psychopatologického nálezu jasne
dominovali osobnostné mechanizmy jednoducho štruktúrovanej, astenickej osobnosti, intelektovo ľahko
subnormnej. Známky duševnej choroby v úzkom slova zmysle znalec u vyšetrovanej v rámci aktuálneho
vyšetrenia nezistil. Nemožno pochybovať o tom, že menovaná je ľahko ovplyvniteľná zo strany iných
osôb, je viac ako pravdepodobné, že žalovaní v čase vykonania predmetného právneho úkonu
využívali nepriaznivú rodinnú situáciu žalobkyne, jej tieseň, kedy nedokázala problém riešiť inak, ako
kontaktom s neznámymi osobami, ktorí mohli mat' aj iné úmysly, ako žalobkyni skutočne pomôcť. Svojouobmedzenou rozumovou kapacitou nedokázala dňa 16.02.2015 a neskôr rozpoznať postup žalovaných
a emočne odolávať ich nátlakovému postupu, ktorí si počínali ..šikovne“, poznajúc slabiny a spôsoby
reagovania typu človeka, akým bola a je žalobkyňa. Znalec konštatoval, že vyšetrovaná v rámci aktuálne
posudzovaného právneho aktu nedisponovala takými rozumovými a ani vôľovými schopnosťami, aby
sa v predmetnej situácii adekvátne orientovala a konala rozvážne. Naopak, skutočnosť bola taká, že
konala proti svojim záujmom a záujmom celej svojej rodiny.
42.5. Na základe vykonaného psychiatrického vyšetrenia a skúmania príslušných podkladov k
vypracovaniu znaleckého posudku dospel znalec k záveru, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa
16.02.2015 trpela žalobkyňa poruchou osobnosti astenického, závislého typu, súčasne išlo a ide o
osobnosť so subnormým intelektom. V uvedenom čase bola žalobkyňa v osobnej i rodinnej tiesni, jej
zdravotný stav mal významný dopad na jej konanie. Duševný a celkový zdravotný stav žalobkyne jej
dňa 16.02.2015 neumožnil rozpoznať a v potrebnej miere pochopiť predmetný právny úkon – zmluvu
o úvere v sume 11.500,- Eur.
43. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:
44. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 16.02.2015 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.02.2015“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.
45. Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.02.2015,
spotrebiteľským úverom nie sú:
a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu, 1)
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti,
e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je splatenie úverov na základe
zmlúv uvedených v písmenách a) až d),
f) úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel
uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn
všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona,
g) nájom podľa Občianskeho zákonníka, 2) ak v zmluve o nájme nie je ustanovená povinnosť kúpy
predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby,
h) úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie
je ustanovené inak,
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom z vlastných zdrojov bez úroku alebo s
ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka
verejne,
k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného
orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
m) úver podľa osobitného predpisu, 3)
n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu,
o) úver, na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy
veriteľa hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec,
p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov 4) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver,
alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom
trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu,q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru
rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou
splátok,
r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom alebo
spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. 4a)
46. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.02.2015, na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania.
XX. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.02.2015, na účely
tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
48. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.02.2015, na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
49. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.02.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
50. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)
51. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
XX. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
53. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
54. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
55. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
56. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
57. Podľa 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
58. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.
59. Podľa § 38 ods. 1 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.60. Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.
61. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
62.Podľa§39aOZ,neplatnýjeprávnyúkonurobenýfyzickouosobounepodnikateľom,priktoromniekto
zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú
závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť
plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
63. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
64. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona,3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
65. Podľa § 151j ods. 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.
66. Podľa § 151j ods. 3 OZ, akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej
záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke
právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je
zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
67. Podľa § 552 OZ, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje
pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
68. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.
69. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
70. Podľa § 516 ods. 1 OZ, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
71. Podľa § 516 ods. 2 OZ, ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má
doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené
zákonom požadované náležitosti.
72. Podľa § 516 ods. 3 OZ, zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode
došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda
nebola.
73. Podľa § 570 ods. 1, 2 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým
záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok
zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí,
ak sa nahrádza premlčaný záväzok.
74.Podľa§571OZ,doterajšízáväzoksapokladázanahradenýibavrozsahu,ktorýnepochybnevyplýva
z dohody o novom záväzku.75. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
76. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 02.03.2022 po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní
dňa 06.12.2023 domáhala určenia neplatnosti viacerých právnych úkonov, a to neplatnosti zmluvy
o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 vrátane jej dodatkov č. 2 až 9, neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva č. I. zo dňa 16.02.2015, ktoré zmluvy boli uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným 2/
EKONOMIKSERVIS,s.r.o.,ďalejneplatnostikúpnejzmluvyoprevodenehnuteľnostizodňa03.07.2019,
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť zo dňa 21.10.2019 a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
na nehnuteľnosť zo dňa 15.05.2020, ktoré zmluvy boli uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ E.
B. a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. D..
77. Zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 vyplýva, že túto uzatvorila žalobkyňa A. B.
ako dlžník so žalovaným 2/ EKONOMIK SERVIS, s.r.o. ako veriteľom, pričom predmetnom zmluvy bol
záväzok veriteľa, že po splnení podmienok podľa článku III. zmluvy o úvere na požiadanie dlžníka
poskytne peňažné prostriedky výške 11.500,- Eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť spoločnosti a zaplatiť dohodnutý úrok v sume 200,- Eur. Doba splatnosti bola stanovená na
31.05.2015.
78. Za účelom zabezpečenia pohľadávky bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam bližšie
špecifikovaným v čl.1 bod 1 zmluvy o úvere, a to zmluvou o zriadení záložného práva č. I. uzatvorenou
medzi záložným veriteľom (žalovaným 2/) a záložcom (žalobkyňou) rovnako dňa 16.02.2015 (v znení
dodatku č. 2 k zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 05.03.2019). Vklad záložného práva bol
povolený dňa 18.02.2015 pod č. M./XXXX.
79. Zmluvné strany následne uzatvorili 8 dodatkov k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015,
ktorými došlo k poskytnutie ďalších finančných prostriedkov dlžníkovi postupne až do výšky 70.000,- Eur
a zároveň predĺženiu splatnosti úveru, a to nasledovne:
- dodatok č. 2 k zmluve o úvere č. XXXX/XX I. dňa 27.11.2015 (aktuálna výška dlhu 1.500,- Eur +
navýšenie úveru o 38.500,- Eur, t.j. celková výška dlhu 40.000,- Eur + zmena termínu splatnosti na
31.12.2015),
- dodatok č. 3 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 05.08.2016 (aktuálna výška dlhu 8.500,- Eur +
navýšenie úveru o 6.500,- Eur, t.j. celková výška dlhu 15.000,- Eur + zmena termínu splatnosti na
30.09.2016),
- dodatok č. 4 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 10.11.2016 (aktuálna výška dlhu 14.550,- Eur +
navýšenie úveru o 12.550,- Eur, t.j. celková výška dlhu 27.100,- Eur + zmena termínu splatnosti na
31.01.2017),
- dodatok č. 5 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 30.01.2017 (aktuálna výška dlhu stále 27.000,- Eur;
zmena termínu splatnosti na 28.02.2017),
- dodatok č. 6 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 27.02.2017 (aktuálna výška dlhu stále 27.000,- Eur.
Dlžníksazaväzujedo30.05.2016splatiť1.620,-Eur,veriteľnáslednedo30.06.2017poskytnenavýšenie
úveru o 5.670,- Eur, t.j. celková výška úveru 31.150,- Eur + zmena termínu splatnosti na 30.09.2017),
- dodatok č. 7 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 25.09.2017 (aktuálna výška úveru 31.150,- Eur
+ navýšenie úveru o 5.850,- Eur, t.j. celková výška úveru 37.000,- Eur + zmena termínu splatnosti na
28.02.2018) + následne dňa 23.01.2018 poskytnutá suma 4.000,- Eur a dňa 09.02.2018 suma 3.000,-
Eur, t.j. celková výška dlhu 44.000,- Eur,
- dodatok č. 8 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 05.03.2019 (aktuálna výška úveru 44.000,- Eur +
navýšenie úveru o 14.400,- Eur, t.j. celková výška úveru 58.400,- Eur + zmena termínu splatnosti úveru
na 31.03.2019),
- dodatok č. 9 k zmluve o úvere č. XXXX/XX zo dňa 03.07.2019 (aktuálna výška úveru 58.400,- Eur +
navýšenie úveru o 11.600,- Eur, t.j. celková výška úveru 70.000,- Eur + zmena termínu splatnosti úveru
na 31.07.2019).80. Z kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019 vyplýva, že bola uzatvorená medzi žalobkyňou v právnej pozícii
predávajúcej a žalovaným 1/ E. B. v právnej pozícii kupujúceho. Predmetom zmluvy bol odplatný prevod
sporných nehnuteľností z predávajúcej na kupujúceho za kúpnu cenu 70.000,- Eur. Dohodnutá kúpna
cena mala byť podľa kúpnej zmluvy vyplatená na bankový účet žalovaného 2/ EKONOMIK SERVIS,
s.r.o. najneskôr dňa 31.07.2019. V kúpnej zmluve sa zároveň uvádza, že predávajúci má záväzok voči
spoločnostiEKONOMIKSERVIS,s.r.o.ztituluzmluvyoúvereč.XXXX/XXvovýške70.000,-Eur,ktorýje
splatný dňa 31.07.2019. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho (žalovaného 1/) bol povolený
dňa 08.08.2019 pod č. M./XXXX.
81. Prioritne sa súd zaoberal žalobným návrhom žalobkyne na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D.. Dôvodom, pre ktorý sa žalobkyňa domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je tvrdená neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorou
došlo k prevodu vlastníckeho práva (ale aj zmluvy o úvere, záložnej zmluvy a oboch zmlúv o budúcej
kúpnejzmluve),pričomžalobkyňaargumentovala,žekúpnazmluvajeneplatnáprechýbajúcupodstatnú
obsahovú náležitosť – kúpnu cenu, ktorá bola uvedená nesprávne, keďže nebola totožná so zostatkom
úveru a naviac zmluva neobsahovala príkaz na vyplatenie kúpnej ceny predávajúcej. Za dôvod
neplatnosti žalobkyňa považovala, že obsahom kúpnej zmluvy bolo dojednanie o vyplatení celej kúpnej
ceny žalovanému 2/ ako veriteľovi zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX. Žalobkyňa tiež argumentovala,
že kúpna zmluva je absolútne neplatná, pretože chýbala jej vôľa scudziť nehnuteľnosť, pričom kúpna
zmluva jej bola predložená na podpis s tým, že nehnuteľnosti sa nebudú prevádzať a taktiež nebude
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ale veriteľ počká na splatenie
úveru.
82. Vo vzťahu k žalobnému návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti súd považuje za
potrebné prejudiciálne vyriešiť otázku platnosti zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zo žalobkyne na žalovaného 1/. Nebolo sporným, že zmluvné strany uzatvorili kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a zároveň podpísali
aj návrh na vklad vlastníckeho práva. Pri posudzovaní vôle pri uzatváraní kúpnej zmluvy súd prihliadal
na výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 06.09.2023, kde žalobkyňa uviedla: „Zmluvu som podpísala,
lebo pán E. mi povedal, že prídem o dom, alebo ho predajte.“, „Pán E. mi povedal, že keď urobíme
túto kúpnu zmluvu, on bude čakať, akože nezoberie dom a že budeme pod mostom bývať, že musím
podpísať túto kúpnu zmluvu.“, „Ale on mi povedal, že to potrebuje len pre seba ako zábezpeku.“.
Z výpovede žalobkyne tiež vyplýva, že jej nie je zrejmé, kde kúpnu zmluvu podpísala (na akom alebo
ktorom úrade), čo podpisovala, k dôsledkom právnych úkonov na ňu, na život jej rodiny dodala, že sa
bála, „veď som to aj pánovi E. povedala, on mi povedal, nebojte sa, že on to potrebuje pre svojho šéfa
ako zábezpeku“, pričom za nehnuteľnosť nič nedostala.
83. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej strany, že
je potrebné oddeliť obsah právneho úkonu – zmluvy o úvere a obsah právneho úkonu – kúpnej zmluvy (s
ohľadom na rozdielne zmluvné strany). Vo vzťahu k obsahu týchto zmlúv súd poukazuje na ustanovenie
§ 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd hodnotí všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Výklad týchto
právnych úkonov súd hodnotí tiež ako rozporný s ustanovením § 35 ods. 2 OZ a zastáva názor, že
úmyslom zmluvných strán (predovšetkým žalobkyne) bolo zabezpečiť pohľadávku zo zmluvy o úvere
kúpnou zmluvou k spornej nehnuteľnosti. Pritom je potrebné vziať do úvahy nespornú skutočnosť,
že ohľadne nehnuteľnosti, ktorej prevod bol predmetom kúpnej zmluvy, bola uzatvorená aj záložná
zmluva, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. Pokiaľ boli súčasne
uzatvorenéobaprávneúkony(kúpnaajzáložnázmluva),ktorýchpredmetombolirovnakénehnuteľnosti,
avšak s rôznymi dôsledkami (prevod aj zabezpečenie), má súd za to, že nemožno vôľu strán výlučne
posudzovať na základe toho, ako bola vyjadrená v kúpnej zmluve, ale je potrebné zohľadniť všetky
okolnosti, ktoré boli podstatné pri uskutočnení daného právneho úkonu.
84. Vôľu zriadiť záložné právo k sporným nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia pohľadávky
záložného veriteľa (žalovaného 2/) zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 zmluvné strany
(žalobkyňa ako záložca a žalovaný 2/ ako záložný veriteľ) prejavili v záložnej zmluve č. I. zo dňa
16.02.2015, pričom bezodkladne (dňa 17.02.2015) po podpise záložnej zmluvy podali návrh na vklad
záložného práva na príslušnom katastrálnom úrade, ktorý vklad v prospech žalovaného 2/ povolil dňa
18.02.2015. Záložný veriteľ k výkonu záložného práva nikdy nepristúpil. Následne dňa 03.07.2019
došlo medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcej k uzatvoreniu kúpnej zmluvyk sporným nehnuteľnostiam. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný na katastrálnom úrade dňa
03.07.2019 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 08.08.2019. V tejto súvislosti je ešte potrebné
uviesť, že pohľadávka zo zmluvy o úvere zabezpečená záložným právom sa mala stať splatnou dňa
31.07.2019 (čo vyplýva z dodatku č. 9 k zmluve o úvere aj čl. IV. kúpnej zmluvy). Kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa 03.07.2019, teda ešte pred splatnosťou pohľadávky.
85. Podľa § 151j ods. 3 OZ, akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej
záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke
právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je
zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
86. Citované ustanovenie § 151j ods. 3 OZ výslovne zakazuje uzavrieť dohodu o tzv. prepadnom zálohu
(pactum commissorium) pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky. Takáto dohoda je neplatná podľa §
39 OZ, ktoré ustanovenie zakladá skutkové podstaty neplatnosti právneho úkonu, pričom jednou z nich
je, ak právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu. Predmetné zákonné ustanovenie
zároveň ustanovuje, že právny úkon je in fraudem legis aj vtedy, ak síce nie je v rozpore s výslovnou
zákonnou normou, ale svojimi účinkami odporuje účelu právnej normy. Najvyšší súd Českej republiky v
rozsudku sp. zn. 22 Cdo 1772/2004 zo dňa 16.11.2004 (R 23/2005) vyslovil: „Obcházení zákona spočívá
ve vyloučení závazného pravidla záměrným použitím prostředku, ktorý sám o sobě není zákonem
zakázán, v důsledku čehož se uvedený stav stane z hlediska pozitivního práva nenapadnutelným.
Jednáním in fraudem legis představuje postup, kdy se někdo chová podle práva, ale tak, aby záměrne
dosáhl výsledku právní normou nepředvídatelného a nežádoucího.“. Najvyšší súd Českej republiky
v tomto rozhodnutí zároveň uviedol: „V posudzovanén případe uzavření kupní smlouvy samo o sobě
zákonu neodporuje. Situaci je však nutné posoudit v kontextu ostatních smluvních ujednání souběřne
uzavřených. Z nich vyplývá, že kupní smlouva byla, stejné jako smlouva o zřízení zástavního práva,
uzavřena za účelem zajištění smlouvy o půjčce a že realizací sjednaného zajištení mělo dojít k převodu
vlastnického práva k zástavě na zástavního véřitele, tedy k propadnutí zástavy. Takové ujednání svými
důsledky obchází kogentní zákonnou úpravu realizace zástavního práva. Kupní smlouvu je proto
namístě podľa ustanovení § 39 obč. zák. považovat za absolutně neplatnou pro obcházení zákona.
K obdobným závěrům v této otázce dospěl rovněž Nejvyšší sous (srov. 22 Cdo 1053/2001).“. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vo veciach sp. zn. 22
Cdo 1053/2001, 29 Cdo 4877/2008, 29 Odo 928/2003, rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 31/05, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 2/2006 zo
dňa 01.11.2009.
87. Zákon stanovuje spôsob, ktorým sa záložný veriteľ môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
zo zálohu (§ 151j ods. 1, 2 OZ). Účelom kúpnej zmluvy malo byť obídenie zákonom stanoveného
postupu pri uspokojení záložného veriteľa zo zálohu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníkom
založenej nehnuteľnosti sa nemal stať záložný veriteľ (k tomu pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1772/2004 zo dňa 16.11.2004). Uvedenú situáciu ešte podčiarkuje
skutočnosť, že kupujúcim v zmysle kúpnej zmluvy sa stal jeden z konateľov žalovaného 2/ - teda veriteľa
zo zmluvy o úvere E. B., ktorému druhý konateľ žalovaného 2/ N. J. E. ponúkol kúpu tejto nehnuteľnosti
ako investičnú príležitosť. E. B. v tejto súvislosti na pojednávaní dňa 06.09.2023 uviedol: „Ja som v roku
2019 dostal investičnú ponuku od pána E. vo forme kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť a možnosti výnosu
vo forme nájomného.“. N. J. E. uviedol: „(...) ja som túto možnosť ponúkol pánovi B. ako súkromne, keď
chceš, máš voľných 70.000,- Eur, urob to. Pán B. túto ponuku po nejakom rozmýšľaní prijal (...)“.
88. V kontexte vyššie uvedeného súd posudzoval aj úverový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
2/. Žalovaný 2/ zmluvou o úvere zo dňa 16.02.2015 vrátane jej dodatkov č. 2 až 9 poskytol žalobkyni
podľa svojho vyjadrenia peňažné prostriedky v celkovej hodnote 113.570,- Eur. Predpísaný úrok pritom
činil len 500,- Eur, čo sa môže javiť ako neprimerane nízke plnenie vzhľadom na výšku istiny úveru,
pertraktované neustále omeškanie žalobkyne so splácaním úveru aj dĺžku zmluvného vzhľadom (od
02/2015 do 07/2019). Časť úveru žalobkyňa splatila – podľa tvrdení žalovaných sa jednalo o sumu
44.070,- Eur. Zostatok dlhu žalobkyne činil 70.000,- Eur, ktorá suma bola zároveň uvedená ako kúpna
cena nehnuteľnosti v kúpnej zmluve zo dňa 03.07.2019. V tejto súvislosti je nutné dodať, že žalovaný
2/, ktorý je podľa zmluvy o úvere veriteľom, je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného
zákonníka, Podnikaním sa pritom rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Za zvlášť nelogické preto súdpovažuje konanie žalovaného 2/, ktorý napriek tomu, že po tom, čo zistil pravdivé informácie o reálnych
neuspokojivých sociálnych, príjmových, majetkových pomeroch žalobkyne aj jej bonite, poskytoval
žalobkyni ďalšie a ďalšie finančné prostriedky s vedomím, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach
mu tieto prostriedky vrátiť. N. E. na pojednávaní dňa 06.09.2023 uviedol: „Tento komunikačný šum, ktorý
obsahoval v sebe všetky tieto alternatívy, tzn. úver, tzn. otec, tzn. že sa vráti pán P., bol až do konca roku
2017, kedy samozrejme nespomínam tieto epizódy, kde už sme vedeli, že pani B. musíme pomáhať s
tými peniazmi, nič iné už nebolo, ja som to vedel, pán B. to nevedel, kde už nič iné neostáva v tejto chvíli,
iba naozaj pani B. dávať ďalšie a ďalšie peniaze, aby mohla existovať, aby sme sa naozaj dočkali pána
P..“. Teda minimálne od začiatku roka 2018 mal žalovaný 2/ vedomosť o situácii žalobkyne a napriek
tomu v rozpore so svojím statusom podnikateľa poskytoval žalobkyni navyšovanie úveru o ďalších
33.000,- Eur (dňa 23.01.2018 sumu 4.000,- Eur na účet v K. L., dňa 09.02.2018 sumu 3.000,- Eur na
účet v K. L., dňa 05.03.2019 sumu 14.400,- Eur v hotovosti na pokladničný doklad, dňa 03.07.2019
sumu 11.600,- Eur v hotovosti na pokladničný doklad). Neuniklo pritom pozornosti súdu, že od roku 2016
žalobkyňavpodstatezúveruničnesplácalaazostranyžalovaného2/napriektomuneustáledochádzalo
k navyšovaniu istiny úveru, až dlh žalobkyne dosiahol sumu 70.000,- Eur, čo považoval žalovaný 2/ v
osobe svojho konateľa N. E. za hornú hranicu rýchlej predajnosti (likvidity) nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne, a to všetko za situácie, kedy už koncom roka 2017 vedel, že žalobkyňa nie je schopná splatil
ani dovtedy poskytnutý úver, a napriek tomu poskytoval žalobkyni ešte ďalšie prostriedky až vo výške
33.000,- Eur. Pozornosť súdu v tejto súvislosti zaujalo aj vyjadrenie Ing. Rudzana, konateľa žalovaného
2/, ohľadne sumy 70.000,- Eur: „(...) prečo bola 70.000,- Eur suma, ešte by som to uviedol do takého
rámca, my sme dlhodobo komunikovali s pani B., keď ona začala nás používať ako ten bankomat, že kde
je tá horná hranica, pre nás bola rýchlopredajná cena toho domu odhadovaná na úrovni 80.000,- Eur,
rýchlopredajná,tzn.žezajtrasadápredaťza80.000,-Eur.140.000,-Eurtosúrozprávky,za80.000,-Eur
bola rýchlopredajná cena. My sa ale nezaoberáme obchodovaním s nehnuteľnosťami ani nič podobné,
my sme ani nechceli predávať tento dom, ani nie sme realitka, ani nič podobné, chceme, aby to riešili
tí ľudia. 70.000,- Eur bola stanovená cena, že dovtedy bankomat je ešte ochotný vydávať peniaze, aby
tam bola nejaká rezerva tých 10.000,- Eur. 70.000,- Eur bol úplný strop a do toho stropu to pán P. s
pani B. vytiahli a to bol koniec, tam vlastne došlo k tomu, prečo je to 70.000,- Eur. V okamihu, kedy
došlo toho 03.07.2019 k podpisu zmluvy s pánom B., pre mňa ako konateľa EKONOMIK SERVIS, s.r.o.
tento príbeh končil, pán B. zaplatil pohľadávku a my to, čo robíme v spoločnom podnikaní s pánom B.,
pre mňa bolo uzatvorené. Ten príbeh s kúpnou zmluvou, zmluvou o budúcej zmluve a tieto veci, som
zastupoval čo najlepšie som vedel pána B. a čo najústretovejšie voči, musím už povedať, že v tej chvíli
ani nie pani B., ale pánovi P., pretože pán P. bol ten, ktorý ma neustále prosil, neustále mi ďakoval, že
nič nepodnikáme, že sme jedni z mála na Slovensku, ktorí nič by neurobili a podobné záležitosti.“.
89. Na základe vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že zmyslom kúpnej zmluvy bola dohoda
o prepadnom zálohu, pričom bola uzatvorená v rozpore s ustanoveniami o záložnej zmluve a realizácii
záložného práva (§ 552 OZ a § 151a až 151j OZ). Keďže k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa
03.07.2019, t.j. pred splatnosťou pohľadávky zo zmluvy o úvere, ktorá mala nastať dňa 31.07.2019, je
kúpna zmluva s poukazom na ustanovenie § 39 OZ absolútne neplatná z dôvodu, že svojím obsahom
a účelom odporuje zákonu. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že vklad vlastníckeho práva
bol povolený až po splatnosti pohľadávky (návrh na vklad bol však podpísaný aj podaný pred jej
splatnosťou), nakoľko v danom prípade prejav vôle dopadá na moment uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 96/1995 uviedol, že absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na
absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon
nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
90. Pri riešení predbežnej otázky posúdil súd kúpnu zmluvu zo dňa 03.07.2019 ako absolútne neplatnú
pre rozpor s § 39 a § 151j ods. 3 OZ, z čoho vyplynul záver, že nedošlo k platnému prevodu vlastníctva zo
žalobkynenažalovaného1/apretourčil,žežalobkyňajevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostízapísaných
na LV č. XXXX, k.ú. D..
91. Keďže sa žalobkyňa domáhala popri určení svojho vlastníckeho práva aj určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, súd sa zaoberal touto otázkou ako predbežnou, pričom predmetnú kúpnu zmluvu vyhodnotil
ako neplatnú a návrh v časti tohto určenia zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení.92. Pod pojmom vecná legitimácia je možné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden
účastník občiansko-súdneho konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide,
t.j. žalobca (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane, t.j. žalovaný je
subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Skúmanie vecnej legitimácie, či
už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku
vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je,
že strany majú vecnú legitimáciu na konanie.
93. Keďže žalovaný 2/, voči ktorému žaloba žalobkyne ako celok tiež smerovala, nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, a teda nie je nositeľom práv ani povinností vyplývajúcich z hmotného práva, musel súd
žalobu o určenie vlastníckeho práva pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie voči žalovanému 2/
zamietnuť. Hoci súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol ako takú, je potrebné dodať,
že dôvodom zamietnutia žaloby v tejto časti voči žalovanému 2/ je tiež skutočnosť, že nie je pasívne
vecne legitimovaný, nakoľko ani nebol účastníkom tohto zmluvného vzťahu.
94. Len podporne súd uvádza (keďže už posúdil kúpnu zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon
podľa § 39 OZ), že z výpovede žalobkyne na súdnom pojednávaní dňa 06.09.2023 vyplýva, že jej
vôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť nesmerovala k prevodu vlastníckeho práva k tejto
nehnuteľnosti, ale ju skutočne vnímala len ako prostriedok zabezpečenia splnenia pohľadávky svojho
veriteľa. Nedostatok vážnosti vôle, či dokonca absencia slobodnej vôle, je tiež okolnosťou zakladajúcou
absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 37 OZ). Na podporu tohto názoru súd poukazuje aj na výpoveď
konateľa žalovaného 2/ N. E., ktorý na súdnom pojednávaní dňa 06.09.2023 rovnako uvádzal, že sám
navrhoval žalobkyni, aby nehnuteľnosť predala, kým jej partner nebude prepustený z výkonu trestu,
čo ona odmietala. Žalobkyňa odôvodňovala túto skutočnosť aj tým, že nehnuteľnosť nepovažovala za
svoju, ale za dom svojho partnera a jeho matky. N. E. tiež naznačoval možnosť násilia muža voči žene vo
vzťahužalobkyneajejpartnera,atieždodal,žežalobkyňabolasilnenaviazanánasúhlasysvojhodruha,
ona nič neurobila, nepodpísala bez jeho súhlasu. Preto sa z tohto pohľadu javí ako nedôveryhodné
vyjadrenie N. E., že myšlienka, že sa dom predá, pochádzala od žalobkyne.
95. V tejto súvislosti súd len pre úplnosť uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že dojednanie
o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny na účet osoby odlišnej od predávajúceho ako také robí kúpnu
zmluvu neplatnou. Účet takejto osoby je len platobným miestom pre úhradu kúpnej ceny. Dojednanie
takéhoto spôsobu úhrady kúpnej ceny je v praxi bežné, napríklad pri hypotekárnych úveroch, kedy banky
nezriedka poukazujú kúpnu cenu nehnuteľnosti, resp. jej časť záložnému veriteľovi, ktorý mal zriadené
záložné právo na nehnuteľnosti zabezpečujúce jeho pohľadávku z úveru poskytnutého predávajúcemu,
teda predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľnosti. Rovnako sa súd domnieva, že nie je vadou, ak
dodatok k návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 05.08.2019 podpísal len kupujúci,
keďže splnomocnenie na opravu návrhu mu vyplývalo z kúpnej zmluvy (čl. VI. bod 4).
96. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek argumentácii žalovaných o procesnej neprípustnosti žalôb
o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP žalobkyňa počas celého konania vytrvalo
zotrvávala na žalobných návrhoch na určenie neplatnosti právnych úkonov, a to v prípade každého
z petitov voči obom žalovaným (bez ohľadu na to, kto boli zmluvné strany konkrétnej zmluvy), súd sa
v ďalšom odôvodnení zaoberal otázkou platnosti namietaných právnych úkonov.
97. Pred rozhodnutím vo veci samej považoval súd za nevyhnutné najprv posúdiť status strán sporu,
aby bolo možné predovšetkým vo vzťahu k zmluve o úvere vrátane jej dodatkov posúdiť, či sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu alebo o zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka bez
spotrebiteľskej ochrany.
98. Podľa § 52 ods. 1 OZ je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
99. Súd má v konaní za preukázané, že žalobkyňa ako dlžník zo zmluvy napĺňa obsah pojmu
„spotrebiteľ“. Už zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa (dlžník) „si prvú sumu peňazí zobrala z
dôvodu, že jej druh dlžil predmetné peniaze a hrozil mu veriteľ, že by išiel do basy. Následne žalovanýv 2. rade jej povedal, že on jej bude poskytovať ďalšie pôžičky, aby mohla dať peniaze druhovi. V tomto
období žalovaný v 2. rade dobre vedel, že žalobkyňa nemá príjem, z ktorého by vedela zaplatiť úver“,
(...) „žalobkyňa uzatvorila zmluvu o úvere a takto zachránila svojho druha“. Z obsahu spisu nevyplýva,
že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu podnikania alebo povolania.
100. Ďalej sa súd zaoberal posúdením statusu veriteľa, resp. dodávateľa (žalovaného 2/) v tomto konaní.
101. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
102. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
103. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
104. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci,
a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej
len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej
nehnuteľnosti,
b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, a to na
základenadobudnutiaalebozachovaniavlastníckehoprávakpozemkualebokexistujúcejnehnuteľnosti
určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu na predmet záložného práva
alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo
c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3.
105. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o úveroch na bývanie, na účely tohto zákona sa rozumie
veriteľom (okrem iného) právnická osoba, ktorá má splatené peňažné prostriedky základného imania
vo výške najmenej 16 600 000 eur, a má povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného
predpisu11) a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver na
bývanie.
106. Ako vyplýva zo stanoviska Národnej banky Slovenska, pojem „dodávateľ" je definovaný širšie ako
pojem „veriteľ“ podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 90/2016 Z. z., a preto nie je vylúčené, že
posudzovaný zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere v znení dodatkov bude spadať pod právny režim
spotrebiteľských zmlúv posudzovaných v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa (§ 52 až § 54a), ale zároveň nepôjde ani o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ani o zmluvu o
úvere na bývanie. Týmto záverom však nie je vylúčené, že na základe zistených skutkových okolností
zmluva o úvere vrátane jej dodatkov, bude predstavovať ojedinelú zmluvu spoločnosti, ktorá nebude
spadaťanipod„obchodnúčinnosť“spoločnosti.Vtakomprípadesanazmluvubudúvzťahovaťpríslušné
stanovenia Obchodného zákonníka bez spotrebiteľskej ochrany.
107. Pokiaľ ide o pojem „veriteľ“, veriteľom je osoba, ktorá poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver
(spotrebiteľský úver/úver na bývanie) v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Kritérium pre posúdenie
činnosti ako podnikania však nie je existencia verejného oprávnenia alebo zápis predmetu činnosti
v obchodnom registri, ale až faktické naplnenia hmotnoprávnych znakov podnikania podľa § 2
Obchodného zákonníka. Pojem „veriteľ“ v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. aj zákona č. 90/2016 Z. z.
predstavuje funkčný pojem vyžadujúci si posúdenie, či zmluva o úvere a jej dodatky patria do rámca
takých činností, ktoré spoločnosť vykonáva alebo vykonávala ako podnikanie. Naplnenie definičných
znakov podnikania je skutkovou záležitosťou, ktoré sa v konkrétnom prípade preskúmava nielen s
ohľadom na zmluvný vzťah s jedným dlžníkom - spotrebiteľom, ale s ohľadom na činnosť spoločnosti v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a jej jednotlivých dodatkov. Je teda nutné posúdiť, za akých podmienoka či vôbec túto činnosť spoločnosť vykonávala z hľadiska obchodov zachytených v účtovníctve, v
obchodnej dokumentácii, v obratoch na bankových účtoch a pod.
108. Súd sa teda zameral na posúdenie, či bolo poskytovanie (poskytnutie) úveru žalovaným 2/
podnikateľskou činnosťou spoločnosti.
109. Žalovaný 2/ EKONOMIK SERVIS, s.r.o. (veriteľ podľa zmluvy o úvere zo dňa 16.02.2015) je
podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, t.j. osobou zapísanou v obchodnom
registri od 17.03.2003. V predmete činnosti má podľa výpisu z obchodného registra odo dňa
26.06.2004 zapísanú činnosť „poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“. Ako
vyplynulo k vykonaného dokazovania, poskytovanie úverov touto spoločnosťou je činnosťou (z hľadiska
vykonávania obchodov), ktorá je zachytená v obchodnej dokumentácii spoločnosti aj v obratoch na
bankových účtoch, o čom svedčia predložené listinné dôkazy (časti výpisov z účtu, pokladničné doklady,
saldokonto – č.l. 304 – 314 spisu). Zároveň zo zoznamu zmlúv z rokov 2015 – 2019 (č.l. 314 spisu),
ktorý žalobkyňa nespochybňovala, je zrejmé, že v tomto období uzatvorila spoločnosť celkovo 11
zmlúv s 8 klientmi, a teda možno dovodiť, že v prípade úverovej zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou sa
nejednalo o ojedinelú zmluvu žalovaného 2/, ktorá by nespadala pod obchodnú činnosť spoločnosti. Na
základe uvedeného dospel súd k záveru, že činnosť spoločnosti EKONOMIK SERVIS, s.r.o. spočívajúca
v poskytovaní úverov je podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalovaný 2/ spĺňa
definičné znaky pojmu „dodávateľ“ a zmluva o úvere zo dňa 16.02.2015 vrátane jej dodatkov je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ.
110. Národná banka Slovenska vo svojej odpovedi zo dňa 30.09.2022 a 08.12.2022 uviedla,
že „poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov“ zapísané v obchodnom
registri v predmete činnosti žalovaného 2/ ako také neoprávňuje túto spoločnosť na poskytovanie
spotrebiteľských úverov, na ktoré sa vyžaduje povolenie pre veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) alebo
b) zákona č. 129/2010 Z. z. a rovnako neoprávňuje túto spoločnosť ani na poskytovanie úverov na
bývanie podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 90/2016 Z. z. Národná banka Slovenska doposiaľ
žalovanému 2/ EKONOMIK SERVIS, s.r.o. neudelila povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov
alebo úverov na bývanie (ide o dve samostatné licencie). NBS však dodala podstatnú skutočnosť, a to,
že v minulosti viedla aj register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a v rámci registra veriteľov
aj podregister iných veriteľov podľa zákona č. 129/2010 Z. z. do 31.08.2015, s tým, že až zápisom
do registra veriteľov subjekt získal oprávnenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Spoločnosť
žalovaného 2/ sa v uvedenom registri nenachádzala. S ohľadom na vtedy účinný zákon č. 129/2010 Z.
z. (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 16.02.2015) však prípadné poskytovanie spotrebiteľských
úverov bez zápisu v registri veriteľov nebolo sankcionované neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (tak, ako je to v súčasnosti v platnom znení ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch).
111.Zohľadomnavyššieuvedenédospelsúdkzáveru,žezmluvaoúvereč.2015/01zodňa16.02.2015
vrátane jej dodatkov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je spotrebiteľskou zmluvou, nie je
zmluvou neplatnou z dôvodu, že veriteľ (žalovaný 2/) nebol zapísaný v registri veriteľov podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, a ďalej sa zameral na posúdenie, či ide zároveň aj o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, príp. o zmluvu o úvere na bývanie.
112. V zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ak nespĺňa
niektorú z výnimiek podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy o úvere č. XXXX/XX
zo dňa 16.02.2015 (č.l. 10 spisu) vyplýva, že vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých na základe
tejto zmluvy bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. D. (čl. I zmluvy). Zároveň v zmysle čl. III zmluvy bol úver viazaný na
splnenie podmienky. V kontexte ustanovenia čl. III bodu 2 zmluvy o úvere veriteľ poskytol úver vo výške
11.500,- Eur žalobkyni dňa 18.02.2015, keď bol vyplatený na účet žalobkyne vedený v K., ako vyplýva
z harmonogramu k zmluve na č.l. 304 spisu aj z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v K. L., Q. na č.l.
27 spisu. Splatnosť úveru bola dňa 31.05.2015, teda v lehote presahujúcej tri mesiace, keďže sa v č.l.
V zmluvy uvádza, že dlžník je povinný vrátiť poskytnutý úver vo výške 11.500,- Eur najneskôr dňa
31.05.2015 v hotovosti alebo prevodom na účet veriteľa.113. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) a l) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16.02.2015
(t.j ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere č. XXXX/XX), spotrebiteľským úverom nie sú:
c)úverzabezpečenýzáložnýmprávomknehnuteľnosti,ktoréholehotasplatnostijeviacakodesaťrokov,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
114. Ako nepochybne vyplýva aj zo stanoviska Národnej banky Slovenska, do dňa 20.03.2016 zákon
č. 129/2010 Z. z. považoval za spotrebiteľský úver aj úver so splatnosťou kratšou ako 10 rokov, ktorý
bol zabezpečený záložným právom a zároveň jeho účelom nebolo nadobudnutie nehnuteľnosti, tak,
ako je to aj v tomto prípade. Prijatím zákona č. 90/2016 Z. z. prestali byť s účinnosťou od 21.03.2016
úvery zabezpečené záložným právom považované za spotrebiteľské úvery. Úverom na bývanie bude
preto každé poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, ak sú splnené kumulatívne všetky
definičné znaky úveru na bývanie v zmysle § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 90/2016 Z. z. a zároveň nespĺňa
niektorú z výnimiek podľa § 1 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z. z.
115. Predmetom zmluvy o úvere zo dňa 16.02.2015 bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 11.500,-
Eursosplatnosťou,ktoránepresahovala10rokov,ktorýúverbolzabezpečenýzáložnýmprávom,pričom
jeho účelom nebolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Vzhľadom na znenie zákona č. 129/2010 Z. z. účinné
v čase uzatvorenia zmluvy je teda nepochybné, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy č.
XXXX/XXzodňa16.02.2015jespotrebiteľskýmúverom.Preúplnosťjepotrebnédodať,ženapredmetný
úver sa nevzťahuje ani výnimka podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
splatnosť úveru presahovala lehotu troch mesiacov.
116. Následne súd považoval za nevyhnutné zaoberať sa zmenou v obsahu záväzkov veriteľa
(žalovaného 2/) a dlžníka (žalobkyne), ktoré súviseli s dodatkami k zmluve o úvere zo dňa 16.02.2015
a posúdiť, či vo vzťahu k zmluve o úvere a jej dodatkom ide o privatívnu alebo kumulatívnu nováciu
a teda či zmluva o úvere a jej dodatky sa budú posudzovať ako jeden úver alebo jednotlivo ako viaceré
samostatné úvery.
117. Z obsahu dodatkov k zmluve o úvere vyplýva, že ich podstatou bola predovšetkým zmena výšky
(navýšenie) istiny úveru a zmena splatnosti úveru. V jednotlivých dodatkoch sa výslovne uvádza, že
zabezpečenie úveru záložným právom zostáva zachované. Táto zmena v obsahu záväzku dohodou
strán je kumulatívnou nováciou (§ 516 OZ). Na rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa § 570 OZ,
pri ktorej doterajší záväzok zaniká a je nahradený nový záväzkom, pri kumulatívnej novácii ide o
zmenuzatrvaniaexistujúcehoprávnehovzťahuspočívajúcehovzánikuurčitýchdoterajšíchvzájomných
práv a povinností a ich nahradením novodohodnutými vedľa už existujúcich. Doterajší záväzkový
vzťah teda nezaniká, právnym dôsledkom zmeneného záväzku je jednak pôvodná právna skutočnosť,
ktorá spôsobila jeho vznik, tak aj dohoda strán o zmene jeho obsahu. Pre úplnosť súd dodáva, že
pre rozhodnutie, či ide o kumulatívnu alebo privatívnu nováciu, je vždy rozhodujúca vôľa účastníkov
právneho vzťahu. Podmienkou zániku pôvodného záväzku je, aby strany vo svojej dohode o tom prejavili
nespochybniteľnú vôľu, inak ide o kumulatívnu nováciu podľa § 516 OZ. V danej veci z jednotlivých
dodatkov k zmluve vyplýva, že okrem zmien a doplnení ostáva predmetná zmluva o úvere č. XXXX/XX
v ostatných ustanoveniach nezmenená a platná. V danom prípade teda došlo k zmene obsahu záväzku
dohodou strán, pričom sa jednalo o tzv. komulatívnu nováciu, teda zmluva o úvere s dodatkami sa
posudzuje ako jeden úver.
118. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti týchto
právnych úkonov:
- zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 16.02.2015 vrátane dodatkov č. 2 až 9 k tejto zmluve,
- kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.2019,
- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 21.10.2019,
- zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.05.2020,
- zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. I. zo dňa 16.02.2015 (nie však jej dodatku č. 2
zo dňa 05.03.2019),
pričom vo vzťahu ku kúpnej zmluve už súd rozhodol.
119. Prioritne v tejto súvislosti považoval súd za potrebné zaoberať sa otázkou procesnej prípustnosti
žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a2/ namietali prípustnosť určovacieho návrhu podľa § 137 písm. d) CSP popri návrhu na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti [§ 137 písm. c) CSP], ktorý podľa názoru žalovaných neslúži žiadnej
praktickej potrebe a nie je daný žiaden osobitný záujem na požadovanom určení, pričom uvedený
určovací návrh považovali žalovaní tiež za procesne neprípustný.
120. Žaloba o určenie neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov spadá pod ustanovenie §
137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého možno žalobou požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ to nevyplýva
o osobitného predpisu (najmä z hmotného práva), nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti
(napr. že právny úkon je neplatný). Ak takéto predpisu niet, nie je možné žalovať neplatnosť právneho
úkonu, ale je potrebné formulovať petit na určenie, či tu právo je alebo nie.
121. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch
sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
122. Podľa dôvodovej správy k dotknutému ustanoveniu sa s ohľadom na ustanovenie § 137
CSP, zakotvujúce pozitívno-právne členenie súkromno-právnych žalôb na viaceré druhy, zaviedla
možnosť spotrebiteľa žiadať pred súdom o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou, ako aj neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ako osobitný právny predpis pripustil žalobu o určenie uvedenej právnej
skutočnosti, v dôsledku čoho žalobkyňa nemala povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Predmetné ustanovenie, ktoré bolo zavedené zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave
chyby č. 299/2017 Z. z. (novelizačný čl. XII), má procesnoprávny charakter a nadobudlo účinnosť dňa
01.01.2018atedabolovčaserozhodovaniasúduúčinnouprávnounormou.Žalobaourčenieneplatnosti
zmluvy o úvere vrátane jej dodatkov, ktoré sú zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je teda podľa § 137
písm. d) CSP v spojení s § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch procesne prípustná.
123.Pokiaľvšakideožalobnýnávrh,ktorýmsažalobkyňadomáhaurčenianeplatnostizmluvyozriadení
záložného práva č. I. zo dňa 16.02.2015, v tejto súvislosti súd poznamenáva, že aj v tejto časti sa jedná
o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Záložné právo k nehnuteľnosti bolo zriadené na základe
záložnej zmluvy medzi žalobkyňou ako záložcom a žalovaným 2/ ako záložným veriteľom za účelom
zabezpečenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere). Zmluva o úvere aj záložná zmluva sú
spotrebiteľskými zmluvami (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/39/2020
zo dňa 26.01.2021), avšak na rozdiel od zmluvy o úvere záložná zmluva nie je spotrebiteľským úverom,
a preto podľa § 137 písm. d) CSP nie je procesne prípustná a z toho dôvodu ju súd zamietol.
124. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách zo dňa 21.10.2019 a
15.05.2020, na tieto zmluvy sa nevzťahuje režim spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. OZ, keďže
boli uzatvorené medzi žalovaným 1/ E. B. a žalobkyňou A. B., teda medzi dvoma fyzickými osobami
– nepodnikateľmi. Žaloba o určenie neplatnosti týchto zmlúv je nepochybne žalobou o určenie právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pričom súd dospel k záveru, že táto tiež nie je procesne prípustná,
nakoľko sa nejedná o určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného predpisu a preto žalobu
v tejto časti rovnako zamietol. Žalobkyňa ani neuviedla, ktorá právna norma určenie neplatnosti takéhoto
právneho úkonu umožňuje, len všeobecne poukazovala na OZ a zákon o spotrebiteľských úveroch.
Podľa názoru súdu tak ani urobiť nemohla, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistuje právny predpis,
ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie ne/platnosti zmluvy. Súd sa domnieva, že na požadovanom
určení neplatnosti právnych úkonov nebol daný ani naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP). Ne/
existenciou naliehavého právneho záujmu sa však súd bližšie nezaoberal, pretože primárnou príčinou
zamietnutia žaloby bola jej procesná neprípustnosť. Uvedené skutočnosti rovnako platia aj pre kúpnu
zmluvu zo dňa 03.07.2019, ktorej neplatnosť súd skúmal ako otázku predbežnú pri posudzovaní nároku
na určenie vlastníckeho práva (viď bod 91 odôvodnenie).
125. Dôvodom zamietnutia žaloby bol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, a to žalovaného
1/ v prípade zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť a žalovaného 2/ v prípade zmlúv
o budúcich kúpnych zmluvách.126. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že v prípade právnych úkonov, ktorých
neplatnosti sa dovoláva, ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov voči jej osobe, z ktorých pre ňu
nevyplývajú žiadne povinnosti a teda sa nemožno domáhať voči nej ani žiadnych plnení, musel by súd
skúmať prejudiciálne ne/platnosť takýchto úkonov. Za takéhoto stavu potom nemá žalobkyňa naliehavý
právny záujem na požadovanom určení (žaloba na plnenie predchádza žalobe na určenie).
127. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že jediným právnym úkonom, pri ktorom možno žalovať
neplatnosť, je zmluva o úvere zo dňa 16.02.2015 vrátane jej dodatkov, a to podľa § 137 písm. d) CSP
v spojení s § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa teda zameral na skúmanie, či sú dané
dôvody neplatnosti tohto právneho úkonu. Žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť tohto právneho úkonu
odkazom na ustanovenie § 93a OZ, tzv. civilnú úžeru. V tejto súvislosti súdu uvádza, že pod úžerníckym
konaním sa vo všeobecnosti rozumie ponuka na plnenie za výrazne prehnané protiplnenie pri využití
„slabej situácie“ druhej zmluvnej strany. Úžera nie je viazaná na konkrétny typ zmluvy, týka sa však iba
odplatných právnych úkonov. Úžerou môžu byť postihnuté všetky fyzické osoby, ktoré nevykonávajú
podnikateľskú činnosť a vstupujú do právnych vzťahov s inými prevažne podnikajúcimi fyzickými alebo
právnickými osobami. Úžera nie je pritom výlučne viazaná na spotrebiteľské vzťahy, ktorých stranou
je vždy spotrebiteľ. Ustanovenie § 39a OZ vymedzuje úžeru objektívnymi a subjektívnymi znakmi.
Objektívnym znakom úžery je porovnanie vzájomných plnení v záväzkovom právnom vzťahu. Za úžeru
sa považujú situácie, pri ktorých ide o hrubý nepomer medzi plnením jednej strany voči druhej strane.
Hrubý nepomer sa teda posudzuje porovnaním hodnôt vzájomného plnenia a prípadne aj s prihliadnutím
na iné okolnosti (napr. k dobe trvania záväzku). Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde
rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej konkrétnymi pomermi odôvodnenej
hodnote, napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé. Pre určenie, či ide o hrubý
nepomer medzi plneniami, je rozhodujúcim momentom doba uzavretia právneho úkonu. Na nepomer,
ktorý nastal neskôr, sa neprihliada (k tomu pozri napr. rozhodnutie OGH sp. zn. 4Ob 557/77 zo dňa
06.12.1977).
128. Medzi subjektívne znaky úžerníckej zmluvy patrí tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky. Pojem
tiesne uvedený v § 39a OZ nie je totožný s vymedzením tohto pojmu podľa § 49 OZ. Zatiaľ čo v prípade
tiesne podľa § 49 OZ ide o hospodársku tieseň (t.j. zlé finančné pomery konajúceho), v prípade tiesne
podľa § 39a OZ ide o subjektívny stav konajúceho, v dôsledku čoho tento urobí predmetný právny
úkon. Tiesňou sa rozumie predovšetkým mimoriadne ťaživá situácia poškodeného (napr. dlžníka),
ktorá je vyvolaná určitou v danej situácii naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach
poškodeného. Tiesňou je osobitne pri úžere situácia, ktorá je tak závažná, že priamo ohrozuje existenciu
dlžníka. V takom prípade postačuje naliehavá, čo i len prechodná tieseň, ktorá však núti dlžníka, aby
si zobral úver. O tieseň ide tiež vtedy, keď stav majetku dlžníka uňho vyvoláva pocit naliehavej potreby
zabezpečiť si chýbajúcu hotovosť úverom, pričom je dlžník nútený a tiež ochotný sľúbiť alebo poskytnúť
protihodnotu, ktorá je k hodnote poskytnutého úveru v hrubou (značnom) nepomere. Okolnosť, či dlžník
za svoju tieseň znáša zodpovednosť, t.j. či si túto tieseň zavinil sám a znáša si za to dôsledky, nemá
žiadny vplyv na posudzovanie úžerníckej povahy zmluva, teda na jej platnosť alebo neplatnosť. Nemusí
ísť ani o tieseň osoby, ktorá je zmluvnou stranou, ale stačí tieseň blízkej osoby, ktorú by zmluvná
strana pociťovala ako vlastnú. Finančná závislosť konajúcej osoby zase spočíva v tom, že druhá strana
úžerníckeho právneho úkonu koná s vedomím, že konajúci je od nej závislý na základe existujúceho
právnehovzťahu.Neschopnosťsplniťsisvojezáväzkyjestavom,ktorýcharakterizujemajetkovépomery
konkrétnej osoby, v dôsledku toho často vzniká závislosť od inej osoby a ochota vstúpiť s takouto osobou
do právneho vzťahu bez ohľadu na prípadné právne následky.
129. Pre záver o tom, že zmluva predstavuje tzv. úžernícku zmluvu, je nevyhnutné zistenie naplnenia
objektívneho a aspoň jedného subjektívneho znaku úžery, ktoré sú v príčinnej súvislosti, ako aj zistenie,
že konanie osoby profitujúcej z úžery bolo úmyselné, a to aspoň vo forme nepriameho úmyslu (účastník
právneho vzťahu profitujúci z úžery vedel alebo musel vedieť, že druhá strana je postihnutá niektorou
z vyššie uvedených okolností a túto okolnosť využil vo svoj prospech). V prejednávanej veci nachádza
súd viacero subjektívnych znakov občianskoprávnej úžery podľa § 39a OZ, napríklad vyššie uvádzaná
tieseň, finančná závislosť, či neschopnosť splniť záväzky, avšak podľa názoru súdu nebolo preukázané
naplnenie objektívneho znaku civilnej úžery, a to hrubý nepomer vzájomných plnení zmluvných strán. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že podľa úverovej zmluvy poskytoval veriteľ (žalovaný 2/) žalobkyniúver až do výšky 113.570,- Eur a hoci zmluva o úvere a jej dodatky obsahovali ustanovenia o úrokoch, aj
dojednania pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobkyne plniť riadne a včas v podobe zmluvnej
pokuty, v priebehu 4,5 roka trvajúceho zmluvného vzťahu podľa predložených listinných dôkazov
predpísal žalovaný 2/ žalobkyni úroky len vo výške 500,- Eur, zvyšok tvoril istinu. Hoci možno mať
pochybnosti o tom, či je v súlade s určením a poslaním podnikateľa, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť za účelom dosiahnutia zisku, poskytovanie úverov bez toho, aby si veriteľ uplatnil aj nárok na
úrok, čo je obzvlášť markantné aj vo vzťahu k dĺžke zmluvného vzťahu a celkovej výške poskytnutého
úveru, dospel súd k záveru, že kým žalovaný 2/ predloženými listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu
aj výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré v každom jednom prípade boli podpísané aj osobou
žalobkyne, preukazoval, v akej výške mala byť poskytnutá celková suma úveru, žalobkyni sa nepodarilo
uniesťdôkaznébremenoksvojimskutkovýmtvrdeniam,ato,žepriposkytnutíjednotlivých(navýšených)
súm istiny úveru bolo pravidlom, že veriteľ poskytol v skutočnosti žalobkyni nižšiu sumu, než vyplývalo
z písomného vyhotovenia zmluvy, resp. jej dodatkov. Žalobkyňa nevedela nielenže preukázať, ale
ani uviesť, špecifikovať, v akej výške jej boli peňažné prostriedky skutočne poskytnuté, a teda koľko
predstavuje rozdiel medzi sumou finančných prostriedkov žalobkyni skutočne poskytnutou a sumou
uvedenou v zmluve o úvere. Tiež nevedela presne uviesť, koľko z poskytnutého úveru splatila, či už
v hotovosti alebo bezhotovostne, ani koľko z tejto sumy splatenej veriteľovi mali predstavovať úroky
a koľko tvorila úhrada istiny. V priebehu súdneho konania sa rôznili aj tvrdenia žalobkyne ohľadne
výšky prijatých a vrátaných peňažných prostriedkov, a to či v žalobe, ďalších písomných podaniach
žalobkyne alebo v jej výpovedi na súdnom pojednávaní. Kým v žalobe sa uvádza, že žalobkyni bola
poskytnutá suma 32.670,- Eur, v písomnom podaní zo dňa 04.05.2023 (č.l. 351 spisu) to bolo 72.670,-
Eur (o 40.000,- Eur viac) a na pojednávaní dňa 06.09.2023 uviedla, že zobrala úver celkom 34.000,-
Eur. Svedok P. P. tvrdil, že si žalobkyňa zobrala úver najviac 30 – 35.000,- Eur. Sám však do úveru
nezapočítaval niektoré sumy, napr. 38.500,- Eur, ktorá podľa jeho vyjadrenia bola obratom vrátená, ako
však vyplynulo z dokazovania, nie v celom rozsahu. Žalobkyňa aj svedok P. P. uvádzali, že od roku
2018 od žalovaného už neprijali žiadnu sumu, teda ani dve posledné navýšené istiny úveru 14.400,-
Eur a 11.600,- Eur, ktoré mali byť poskytnuté v hotovosti. Aj do roku 2018 však žalobkyni bol úver
poskytovaný v hotovosti, pričom, ako vyplynulo z výpovede žalobkyne, aj keď si mal žalovaný časť súm
ponechať ako úrok, zníženú sumu mal žalobkyni vyplatiť. Každopádne tvrdenia žalobkyne o tom, aký
úver jej mal byť poskytnutý, nedosahujú ani sumu, ktorá bola zo strany veriteľa preukázateľne žalobkyni
poskytnutá na jej účet vedený v K. L., Q. (69.000,- Eur) a hoci rozdiely medzi sumami uvedenými v
písomnej zmluvnej dokumentácii a vo výške skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom
vo svojej výpovedi naznačoval aj svedok F. U., ani tento nevedel kvantifikovať, v čom spočíval tento
rozdiel, resp. o akú sumu peňažných prostriedkov sa, napríklad na porovnanie v jeho prípade, jednalo,
nevedel uviesť, aký úver mu veriteľ podľa zmluvy presne poskytol, akú sumu skutočne dostal a koľko
z toho si mal veriteľ ponechať ako úroky. Hoci možno mať pochybnosti o postupe veriteľa pri poskytovaní
úveru žalobkyni, musel súd konštatovať, že pre záver o neplatnosti právneho úkonu nepostačujú len
pochybnosti súdu.
130. Žalobkyňa tiež odôvodňovala neplatnosť právneho úkonu rozporom s ustanovením § 38 ods. 2
OZ a na podporu svojich tvrdení predložila súkromný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia U. N. Q., J., U., U. V. XX/XXXX zo dňa 19.06.2023,
ktorý vo svojom posudku dospel k záveru, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 16.02.2015
trpela žalobkyňa poruchou osobnosti astenického, závislého typu, súčasne išlo a ide o osobnosť so
subnormým intelektom. V uvedenom čase bola žalobkyňa v osobnej i rodinnej tiesni, jej zdravotný stav
mal významný dopad na jej konanie. Duševný a celkový zdravotný stav žalobkyne jej dňa 16.02.2015
neumožnil rozpoznať a v potrebnej miere pochopiť predmetný právny úkon – zmluvu o úvere v sume
11.500,- Eur.
131.Naúvodpovažujesúdzapotrebnéuviesť,žepodľačl.15ZákladnýchprincípovCSPdôkazyhodnotí
súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden zákon nemá
predpísanú zákonnú silu. Znalecký posudok je teda len jedným z dôkazov v civilnom sporovom konaní.
Vzhľadom na absenciu odborných znalostí na strane súdu nie je súd oprávnený hodnotiť odbornú
stránku podaného znaleckého posudku a tento môže hodnotiť iba z hľadiska jeho presvedčivosti a
hodnovernosti, pričom sa musí sústrediť na to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky, či znalec
pri podávaní posudku vychádzal zo zodpovedajúceho skutkového stavu, prípadne z akého skutkového
stavu pri vypracovaní posudku vychádzal a až na základe týchto poznatkov môže dospieť k záveru
o presvedčivosti či nepresvedčivosti znaleckého posudku a rozhodnúť o ďalšom procesnom postupe,keďže súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz v zmysle ustanovenia § 191 CSP. V kontexte
vyššie uvedeného, po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd
dospel k záveru, že súkromný znalecký posudok znalca U. N. Q., J. ho nepresvedčil, a to z viacerých
dôvodov.
132. Z vykonaného dokazovania jednak vyplynulo, že znalec vypracoval znalecký posudok bez znalosti
obsahu súdneho spisu, len na podklade žaloby žalobkyne (a správy z psychologického vyšetrenia),
ktorá žaloba je však len jedným z písomných podaní v priebehu súdneho konania, ktoré obsahuje
jednostranné skutkové tvrdenia jednej z procesných strán sporu, ktoré sú následne v priebehu súdneho
konania konfrontované so skutkovými tvrdeniami protistrany a v rozsiahlom procese dokazovania
preukazované alebo naopak. Naviac žaloba bola podstatným podkladom vypracovania znaleckého
posudku, a to za situácie, kedy žalobu ani nespisovala samotná žalobkyňa, ale jej právny zástupca,
ktorý ju formuloval za použitia svojich výrazových prostriedkov, pričom jedinou vyšetrovacou metódou
znalca, okrem skúmania spomínaných podkladov, pri vypracovaní znaleckého posudku bol rozhovor
so žalobkyňou v trvaní cca jednej hodiny, ako znalec uviedol na súdnom pojednávaní, pričom
však súčasne na viacerých miestach znaleckého posudku uvádzal sťažené komunikačné podmienky
pri vypracovaní znaleckého posudku so žalobkyňou („verbálny kontakt sťažený, kladeným otázkam
nerozumie“, „spolupráca s vyšetrovanou bola v rámci znaleckého psychiatrického vyšetrenia menej
plynulá, komplikovaná sluchovou vadou vyšetrovanej, ako aj jazykovou bariérou“). Za takéhoto stavu
ovplyvneného sťaženou komunikáciou so žalobkyňou pri samotnom psychiatrickom vyšetrení pritom
znalec potvrdil, že vychádzal zo žaloby, ktorú v mene žalobkyne formuloval obhajca, pričom úlohou
znalca ani v jeho možnostiach nie je skúmať pravdivosť žaloby, za to je zodpovedný právny zástupca
žalobkyne, ktorý mu ju poskytol, a on vychádzal z dát, ktoré mu poskytol obhajca. Na otázku, v akej miere
boli závery znaleckého posudku ovplyvnené žalobou, znalec pritom uviedol, že iste boli ovplyvnené,
lebo na základe žaloby sa dalo vidieť, akým spôsobom žalobkyňa reagovala, správala sa, vnímala
celú situáciu od začiatku, súviselo to s jej rodinnou situáciou, partnerom, s jej sociálnou situáciou, s jej
možnosťami si v tej ťaživej situácii pomôcť a zo žaloby bolo zrejmé, akým spôsobom sa správala. Pritom
však neuniklo pozornosti súdu, že žaloba, ktorou bolo konanie zahájené, sa v skutkových tvrdeniach
ukázala v priebehu konania na viacerých miestach nekorektná a aj zo strany právneho zástupcu
žalobkyne bola viackrát korigovaná [napríklad ohľadnom výšky požičanej sumy (k tomu pozri napríklad
písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na č.l. 350 spisu) alebo aj účelu poskytnutia úveru,
keď sa v žalobe uvádza, že žalobkyňa si zobrala úver, lebo jej druh dlžil peniaze a hrozili mu veritelia,
v skutočnosti bol však dôvodom úveru jeho výkon trestu odňatia slobody v zahraničí]. Naviac v priebehu
konania vyšlo najavo, že žalobkyňa neuvádzala pravdu, ani pokiaľ išlo o jej kriminálnu históriu, keď
znalcovi zamlčala, že bola trestne stíhaná v E. aj v R., ako sama priznala na súdnych pojednávaniach.
Keďže súd nemá odborné znalosti z odboru psychiatrie, nevie ani vyhodnotiť, aký význam by pre
vypracovanie znaleckého posudku mala pravdivá informácia v tejto otázke.
133. Okrem toho sa súd domnieva, že znalec hodnotil aj právne otázky sporu, čo je pri znaleckom
dokazovaní neprípustné, keď v posudku napríklad uviedol: „je pravdepodobné, že žalovaní v čase
vykonania právneho úkonu využívali nepriaznivú rodinnú situáciu žalobkyne, jej tieseň, kedy nedokázala
problém riešiť inak ako kontaktom s neznámymi osobami, ktoré mohli mať aj iné záujmy ako žalobkyni
skutočne pomôcť“, „svojou obmedzenou rozumovou kapacitou nedokázala dňa 16.02.2015 rozpoznať
postup žalovaných a emočne odolávať ich nátlakovému postupu, ktorí si počínali šikovne, poznajúc
slabiny a spôsoby reagovania typu človeka, akým bola a je žalobkyňa“). Na súdnom pojednávaní dňa
06.09.2023 sa znalec vyjadril, že „nemožno povedať, že nie je žiadna informácia pre znalca, že teraz
žalobkyňa nemá žiadny majetok, žiadny dom, lebo keby to bolo tak, že by bola vec korektne vybavovaná,
už by sme tu neboli“. To, či úver bol žalobkyni poskytnutý „korektne“, teda v súlade so zákonom, však
prináleží posúdiť súdu, nie znalcovi.
134. Znalecký posudok čo do svojho záveru je v rozpore s iným dôkazom v tomto konaní, a to správou
z psychologického vyšetrenia žalobkyne klinickou psychologičkou U. F. A.. Aj keď treba prisvedčiť,
že nie je v kompetencii psychológa stanovovať medicínske diagnózy vyšetrovaného, čo prináleží len
lekárovi, znalec správe psychológa vyčítal aj absenciu uvedenia testov a metód použitých pri vyšetrení.
V znaleckom posudku znalca však tiež nie sú uvedené žiadne metódy vypracovania posudku, pričom
vo výpovedi znalec uviedol ako metódu rozhovor so žalovanou v rozsahu do jednej hodiny a skúmanie
podkladov (žaloby a správy psychológa). Vykonaným dokazovaním bolo pritom preukázané, že klinickýpsychológ vyhotovil správu po tom, ako absolvoval so žalobkyňou tri sedenia, pričom počas vyšetrenia
použil viaceré štandardizované diagnostické metódy a testy.
135. Za zmienku tiež stojí, že znalec sa na súdnom pojednávaní pozastavil nad skutočnosťou, že
predmetom znaleckého skúmania bol len právny úkon žalobkyne realizovaný v roku 2015, hoci úverový
zmluvný vzťah trval až do roku 2019 (aj keď znalec konštatoval, že v konečnom dôsledku by to nemalo
vplyv na závery jeho posudku). V tejto súvislosti musí súd iba dodať, že sa jednalo o súkromný znalecký
posudok žalobkyne, ktorá bola jeho objednávateľom a teda žalujúca strana aj formulovala úlohu pre
znalca. Žalobkyňa nenavrhla doplnenie znaleckého posudku napriek znalosti námietok k jeho obsahu
zo strany žalovaných, aj výhrad zo strany súdu, ktoré boli sformulované aj v podobe otázok znalcovi na
súdnom pojednávaní. Žalovaní zase nepredniesli návrh na kontrolné znalecké dokazovanie.
136. Záverom považuje súd za potrené dodať, že súd nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny
anahradiťhovlastnýmposúdenímskutočnostízodbornejstránky.Akobolouvedenévyššie,súdhodnotí
posudok len z hľadiska jeho hodnovernosti a presvedčivosti a po zhodnotení tohto dôkazu jednotlivo,
aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že znalecký posudok znalca z odboru
psychiatrie ho nepresvedčil, a teda tvrdenia žalobkyne ohľadom jej nespôsobilosti na právne úkony
nepovažuje za preukázané.
137. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere vrátane
jej dodatkov č. 2 až 9 pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. Opäť musel súd konštatovať,
že dôvodom zamietnutia žaloby v tejto časti voči žalovanému 1/ bol aj nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie.
138. Pokiaľ žalovaní žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa neformulovala svoju žalobu
s ohľadom na vzájomnú podmienenosť plnení podľa § 457 OZ, súd v tejto súvislosti uvádza, že
synalagmatickápovahazáväzkovpodľa§457OZsaneprejavívovzťahukžalobeourčenievlastníckeho
práva k predmetu prevodu na základe zmluvy, ktorá bola neskôr zrušená. Na podporu svojho názoru súd
poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/123/2013 zo dňa 18.02.2014,
podľa ktorého: „V predmetnom konaní však nebolo rozhodované o vzájomnej povinnosti účastníkov
konaniaakoúčastníkovneplatnejkúpnejzmluvy.Určenievlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnosti
totiž nie je plnením z neplatnej zmluvy. Nárok na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy v zmysle §
457 ods. 1 a § 560 OZ je podmienený tým, že ide o vzájomnú reštitučnú povinnosť oproti povinnosti
vrátenia predmetnej veci. O synalagmatický záväzok účastníkov neplatnej zmluvy ide vtedy, ak je možné
požadovať vrátenie plnení z takejto zmluvy z oboch strán. Určenie vlastníckeho práva však k takémuto
plneniu nepatrí. Vo vzťahu k možnosti vrátenie kúpnej ceny je možné ako synalagmatický záväzok
požadovať napr. vypratanie tejto nehnuteľnosti za situácie, ak by v zmluve bolo zaplatenie kúpnej ceny
a odovzdanie nehnuteľnosti do užívania navzájom viazané. Takáto situácia však v predmetnom konaní
o určení vlastníckeho práva nenastala. Z uvedeného je preto možné vyvodiť, že vo vzťahu k určovacej
žalobe nie je synalagmatickým záväzkom povinnosť vrátiť kúpnu cenu z neplatnej kúpnej zmluvy.“.
139. Záverom súd dodáva, že ďalším uplatneným dôkazným návrhom strán sporu nevyhovel, pričom
poznamenáva, že pri vykonávaní dokazovania nie je súd viazaný návrhmi strán a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať.
140.Súdnevyhovelnávrhužalobkynenavykonaniedokazovaniavýsluchom„pracovníčkykatastrálneho
úradu, ktorá povoľovala vklady“, „pracovníčky, ktorá žalobkyni odmietla dať listiny“ a „pracovníka, ktorý
zapisoval listiny do listu vlastníctva“, keďže navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom
konania.
141. Súd nevyhovel ani návrhu žalobkyne na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne I. A., ktorá
mala byť príbuznou zomr. F. L., ktorá mala byť tiež dlžníkom žalovaného 2/. Dlžník F. L. sa nenachádza
v zozname zmlúv uzatvorených so žalovaným 2/ v rokoch 2015 – 2019. Pôvodne žalobkyňa navrhovala
výsluch tejto osoby (I. A.) s odôvodnením, že sa jedná o príbuznú bližšie neuvedenej osoby, ktorá „si
tiež zobrala úver od žalovaných, bola tlačená do situácie, aby nesplatila pôžičku a následne sa obesila“.
Svedok P. P. však objasnil, že sa v skutočnosti jednalo o F. L., ktorá sa neobesila, ale zomrela. Keďže
žalobkyňa neobjasnila súvis s prejednávanou vecou, pričom F. L. ani osoba samotnej I. A. medzi klientmi
žalovaného 2/ nefiguruje, súd takýto dôkaz nevykonal.142. Z dôvodu hospodárnosti súd nevyhovel ani návrhu žalovaných 1/ a 2/ na vykonanie dôkazu
vyžiadaním výpisu z registra trestov z R. a E., či žalobkyňa bola v týchto krajinách skutočne odsúdená za
trestný čin, keďže už z priebehu konania, konkrétne z vyjadrenia žalobkyne, vyplynulo, že jej kriminálna
anamnéza nebola negatívna, túto skutočnosť súd považuje za nespornú a vyžiadanie výpisov z trestu
je podľa názoru súdu bez právneho významu pre výsledok sporu.
143. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
144. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
145.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
146. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
147. O nároku na náhradu trov konania žalovaného 2/ rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. Keďže súd žalobu žalobkyne voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietol (žalobu o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči žalovanému 2/ súd zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie, žalobné návrhy na určenie neplatnosti právnych úkonov boli v celosti zamietnuté z dôvodu
procesnej neprípustnosti, resp. nedôvodnosti, pričom pokiaľ išlo o žalobný návrh na určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a oboch zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách na nehnuteľnosti, v tejto časti rovnako
nebola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/), žalovanému 2/, ktorý mal v spore plný úspech,
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
148. Pokiaľ ide o žalobu žalobkyne voči žalovanému 1/, súd žalobe vyhovel v rozsahu týkajúcom sa
jedného výroku a v piatich výrokoch týkajúcich sa (aj) žalovaného 1/ (výroky III. až VII.) žalobu zamietol.
V pomernom vyjadrení úspech žalovaného 1/ predstavuje 5/6 k úspechu žalobkyne, ktorý je 1/6. Čistý
úspech žalovaného 1/ činí 4/6 (t.j. 5/6 – 1/6), t.j. 66,67 %, preto podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP
priznal súd žalovanému 1/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu.
149. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa
doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.