Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201479
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624201479.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobkýň : 1.) A. B. C., nar.

XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXX, F. G., a 3.) H. D., nar. X. X. XXXX, bytom D. E. XXX, F. G., zastúpenej
žalobkyňou v 1. rade, proti žalovanej : Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., IČO : 31335004, so sídlom
Bajkalská 30, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO : 36851574, o zaplatenie 2.000 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 500 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 438,58 eur, a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnom rozsahu žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobkyňa v 1. rade m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

V. Žalobkyňa v 3. rade m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 4. 4. 2024 bola na tunajší súd doručená žaloba z 3. 4. 2024, v ktorej sa žalobkyňa 1. rade
a žalobkyňa v 3. rade (spolu s už zomr. žalobcom v 2. rade - A. I. D., nar. X. XX. XXXX, naposledy bytom
D. E. XXX) domáhali rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť každému zo žalobcov v 1.
až 3. rade peňažnú sumu 1.000 eur, pričom pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobcovia v 1. až 3. rade
navrhli, aby im súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Tento žalobný návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade čerpala od žalovanej úver na základe
zmluvy o stavebnom sporení č. 2023090503, zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2023090204
a zmluvy o stavebnom úvere č. 2023090503. Úver bol zabezpečený ručením zo strany žalobcov v 2.
až 3. rade, ako aj zo strany manžela žalobkyne v 1. rade - J. C., a priateľov žalobkyne v 1. rade - K.
K. a K. K.. Žalobkyňa v 1. rade tento úver splácala priebežne, a to buď priamo alebo prostredníctvom
žalobcov v 2. a 3. rade. Vzhľadom na určité nezrovnalosti, žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade listom

z 2. 1. 2019 požiadali žalovanú o zaslanie výpisu - prehľadu prijatých úhrad. Žalovaná listom z 15. 1.
2019 zaslala žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade súhrnný prehľad splácania k medziúveru, súhrnný
prehľad splácania k účtu sporenia a stavebného úveru a amortizačnú tabuľku. Žalobkyňa v 1. rade
následne listom z 28. 6. 2019 namietala, že žalovaná si účtuje poplatky, na ktoré nemá zákonný nárok,a ktoré ona neakceptuje, na základe čoho potom skonštatovala, že úver bol v plnom rozsahu splatený,
pričom požiadala o vystavenie tzv. kvitancie a tiež o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v
tejto žiadosti žalobkyne v 1. rade nevyhovela, a následne listom z 24. 4. 2020 informovala o nezaplatení

splátky, listom z 1. 5. 2020 zaslala prvú upomienku, listom z 20. 5. 2020 opäť informovala o nezaplatení
splátky a listom z 1. 6. 2020 zaslala druhú upomienku. Žalobkyňa v 1. rade na vyššie uvedené výzvy
reagovala e-mailom z 5. 6. 2020, kde uviedla, že uplatnené nároky považuje za nedôvodné a zotrvala na
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Následne žalovaná listom z 19. 6. 2020 opäť informovala
o nezaplatení splátky a listom z 1. 7. 2020 zaslala predžalobnú upomienku. Listom z 25. 6. 2020

žalovaná zotrvala na stanovisku, že námietky žalobkyne v 1. rade sú nedôvodné. Potom žalovaná
listom zo dňa 21. 7. 2020 opäť informovala o nezaplatení splátky, a ďalej listom z 5. 8. 2020 zaslala
poslednú výzvu na úhradu. Listom z 20. 8. 2020 opäť žalovaná informovala o nezaplatení splátky,
anáslednelistomz21.9.2020informovalaonezaplatenísplátky.Ďalejlistomz9.10.2020upozornilana
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a listom z 21. 10. 2020 informovala o nezaplatení splátky. Žalobkyňa
v 1. rade na uvedené výzvy reagovala listom (e-mailom) z 29. 10. 2023, kedy uviedla, že uplatnené

nároky považuje za nedôvodné. Následne žalovaná listom z 20. 11. 2020 informovala o nezaplatení
splátky a listom z 8. 12. 2020 zaslala oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Potom
žalobkyňu v 1. rade oslovila listom z 13. 4. 2021 spoločnosť HeyPay s.r.o. za účelom vymáhania
dlhov žalobkyne, na čo žalobkyňa v 1. rade reagovala listom (mailom) zo 14. 4. 2021, kde uviedla, že
uplatnený nárok považuje za nedôvodný. Následne žalovaná listom z 20. 5. 2021 zaslala predžalobnú

výzvu na zaplatenie dlhu, ku ktorej pripojila aj predtlačené uznanie dlhu, na čo žalobkyňa v 1. rade
reagovala listom (mailom) z 1. 6. 2021, kde uviedla, že uplatnené nároky považuje za nedôvodné.
Následne žalovaná listom (mailom) z 3. 6. 2021 vyrozumela žalobkyňu v 1. rade, že k vzneseným
námietkam bude písomne vyrozumená. Potom žalovaná žalobkyňu v 1. rade písomne vyrozumela listom
z 8. 6. 2021, kedy zotrvala na uplatnenom nároku, a ku ktorému pripojila predtlačené uznanie dlhu.

Žalobkyňa v 1. rade mailom z 15. 6. 2021 zotrvala na stanovisku, že uplatnené nároky považuje za
nedôvodné, na čo jej mailom zo 16. 6. 2021 bolo oznámené, že žalovaná uplatní svoj nárok cestou
súdu. Žalovaná následne 16. 6. 2021 podala na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu o vydanie
platobného rozkazu, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. : 2Up 1186/2021. Okresný súd Banská
Bystrica 16. 9. 2021 na to vydal platobný rozkaz pod uvedenou spisovou značkou, ktorým zaviazal

žalobkyňu v 1. rade a jej ručiteľov zaplatiť žalovanej sumu 373,64 eur aj s príslušenstvom. Žalobcovia
podali proti tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom neuznali nárok ani z časti. Žalovaná (ktorá
vystupovala v upomínacom konaní ako žalobkyňa) po doručení odporu na vyjadrenie však nepodala
návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, a preto bolo upomínacie konanie zo zákona
zastavené. Po zastavení konania boli žalobcovia v 1. až 3. rade v tom, že opakované uplatňovanie

nárokov zo strany žalovaných skončilo, čo sa však v skutočnosti nestalo. Od uvedeného termínu
boli totiž žalobcovia permanentne poštou, e-mailami, automatizovanými telefonátmi, ako aj telefonátmi
prostredníctvom operátorov takmer dennodenne kontaktovaní rôznymi vymáhačskými spoločnosťami
ako EOS KSI, HeyPay a pod., a to za účelom vymáhania údajného dlhu žalobkyne v 1. rade, ktorý
majú mať v mandátnej správe. Tieto spoločnosti uvedenú pohľadávku vymáhali aj napriek výslovnému

a opakovanému stanovisku žalobcov v 1. až 3. rade, že dlh neuznávajú, a že žalovaná má možnosť
si ho uplatniť cestou príslušného súdu. Napriek vysvetleniu zo strany žalobcov tieto spoločnosti na
argumenty žalobcov nereagovali a agresívne trvali na zaplatení dlhov bez právneho dôvodu. Takéto
obchodné praktiky žalobcovia v 1. až 3. rade však považujú za nekalé obchodné praktiky. Vzhľadom na
to, že napriek opakovaným žiadostiam a výzvam žalovaná od nekalých obchodných praktík neustúpila,

tak žalobcovia v 1. až 3. rade podali na Okresnom súde Ružomberok návrh na vydanie neodkladného
opatrenia, kde sa domáhali, aby súd zakázal žalovanej ich akýmkoľvek spôsobom kontaktovať vo
veci vymáhania pohľadávky z vyššie uvedených troch zmlúv. Krajský súd v Žiline uznesením z 25.
8. 2023, č. k. : 10CoCsp 32/2023 - 120 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal
priamo alebo prostredníctvom iných spoločností kontaktovať navrhovateľov (žalobcov) za použitia

agresívnych obchodných praktík, najmä zdržať sa obchodnej praktiky spočívajúcej v zasielaní listov,
automatizovaných SMS správ, vo vykonávaní automatizovaných telefonických hovorov a telefonickom
kontaktovaní operátormi vo veci vymáhania pohľadávky z vyššie uvedených troch zmlúv. Následne
žalobcovia v 1. až 3. rade poukázali na odseky 21 až 27 odôvodnenia predmetného uznesenia Krajského
súdu v Žiline, ktoré pritom odcitovali. Ďalej žalobcovia v 1. až 3. rade poukázali na to, že toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 19. 10. 2023, a následne na to žalovaná už nakoniec
upustila od obťažovania žalobcov v 1. až 3. rade. Nárok na súde ku dňu podania tejto žaloby však
neuplatnila. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa na súde úspešne dovolali ochrany svojich práv - ochrany
pred zakázanými nekalými obchodnými praktikami - agresívnymi obchodnými praktikami, v dôsledkučoho im vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi zodpovedá, teda
od žalovanej ako dodávateľky. Žalobcovia v 1. až 3. rade ďalej poukázali na to, že v zmysle judikatúry

Najvyššieho súdu SR nárok na primerané finančné zadosťučinenie je nárokom objektívnym, ktorý nie
je viazaný na splnenie akýchkoľvek subjektívnych podmienok, pričom treba mať na zreteli, že finančné
zadosťučinenie a jeho výška má byť kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel, resp.
má sa prihliadnuť na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca
týmto konaním žalovaného strpieť. Žalobcovia v 1. až 3. rade si uplatnili zhodne primerané finančné

zadosťučinenievovýškepo1.000eur,pričomokrempoukazunauvedenéúspešnéuplatnenieporušenia
práva vyplývajúce z predmetného uznesenia Krajského súdu v Žiline žalobcovia tiež poukázali na to, že
pri určení sumy vychádzali z nasledovných kritérií : 1.) dĺžka konania - keď protiprávne konanie žalovanej
trvalo sústavne od júna 2019, t.j. ku dňu spísania žaloby zhruba 5 rokov, 2.) intenzitu konania - keď
protiprávne konanie žalovanej je neoblomné, vytrvalé a má rastúcu tendenciu, a to napriek tomu, že
žalobcovia trvali na tom, že uplatnený nárok neuznávajú ani len z časti, 3.) zásah do subjektívnych práv

žalobcov - žalobcovia ako osoby vysokého veku vnímali konanie žalovanej ako mimoriadne intenzívne,
ponižujúce a strpčujúce im život, pričom súd sú navyše osoby ťažko zdravotne postihnuté, 4.) arogancia
konania - protiprávne konanie žalovanej pokračuje aj napriek opakovanému stanovisku žalobcov, že
uplatňovaný nárok neuznávajú ani z časti, 5.) osoba spotrebiteľa - kde žalobcovia poukázali znova
na vysoký vek a ťažké zdravotné postihnutie žalobcov v 1. až 3. rade, 6.) mocenské postavenie

žalovanej - keď žalovaná je oproti žalobcom v 1. až 3. rade silnou obchodnou spoločnosťou s prakticky
neobmedzenými zdrojmi, zatiaľ čo jediný príjem žalobcov v 1. až 3. rade predstavuje starobný dôchodok,
a to v prípade žalobkyne v 1. rade zhruba 700 eur, v prípade žalobcu v 2. rade vo výške 650 eur,
a v prípade žalobkyne v 3. rade zhruba 450 eur, a 7.) výška vymáhanej sumy - ktorá predstavuje
438,58 eur, a ktorá teda nie je výrazne vysoká, čo len dokresľuje neadekvátnosť zvolených foriem

konania žalovanej. Následne žalobcovia v 1. až 3. rade dodali, že pre prípad, že by súd považoval
uplatňovaný nárok za neprimeraný, ponechávajú výšku primeraného finančného zadosťučinenia na
úvahukonajúcehosúdu.Následnežalobcoviapoukázalina§3ods.5,§7ods.1,§7ods.4,§7ods.5a§
9 písm. a) až e) zákona č. 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Na účely
preukázania existencie pokusov o kontakt zo strany žalovanej, ich intenzity a stupňujúceho sa charakter,

ako aj na osvedčenie uvádzaných postupov žalobcov, kde sa dlhodobo, iniciatívne a aktívne domáhali
ochrany svojich práv, navrhli žalobcovia v 1. až 3. rade vykonať ako dôkazy obsah spisu Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. : 13Csp 1/2023 a spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. : 2Up 1186/2021.

3. Dňa 4. 6. 2024 bolo na tunajší súd doručené podanie z 3. 6. 2024, v ktorom žalovaná (okrem

žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe) sa tiež súčasne (prvýkrát) vyjadrila k uvedenej
žalobe, keď uviedla, že uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. : 10 CoCsp/32/2023 z 25. 8. 2023
je rozhodnutím o neodkladnom opatrení, a teda súd nerozhodoval vo veci samej, pričom aj z poučenia
v uvedenom uznesení je zrejmé, že toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené, ak pominú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené. Žalovaná uviedla, že uplatnený nárok žalobcov neuznáva v celom rozsahu,

pretože má za to, že nie je naplnená jedna zo základných podmienok uvedených v zákone o ochrane
spotrebiteľa, a to požiadavka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo porušenia povinnosti.
Spomenutým uznesením Krajského súdu v Žiline totiž nebolo deklarované žiadne porušenie povinnosti,
ani porušenie práva, a odvolací súd tiež nerozhodoval o žiadnom nároku vyplývajúcom z porušenia
práva alebo porušenia povinnosti. Krajský súd v tomto rozhodnutí len vzájomne upravil pomer medzi

stranami. Následne žalovaná poukázala na to, že podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ bola
oprávnená vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie za stanovených podmienok, za predpokladu, že o tom
dlžníka vopred upozorní. Upozornenie na omeškania a na mimoriadne zosplatnenie je povinnosťou
v zmysle zákona, a nikde nie je uvedené koľkokrát môže veriteľ upozorniť na omeškanie veriteľa
s úhradou splátok, a teda veriteľ tak môže upozorňovať dlžníka aj pravidelne, resp. každý mesiac

na to, že je v omeškaní s úhradou ďalšej splátky, prípadne predošlej splátky, a následne aj pristúpiť
k zosplatneniu úveru. Takéto konanie nemôže byť vyhodnotené ako agresívna obchodná praktika,
nakoľko veriteľ tým, že uplatňuje svoje zákonné práva si neuplatňoval nezákonné nároky. V zmysle
zákonaoochranespotrebiteľaveriteľmôžekontaktovaťdlžníka,nesmievšakvsúvislostisuplatňovaním
alebo vymáhaním pohľadávky osobne navštevovať spotrebiteľa v jeho domácnosti alebo na pracovisku

alebo akýmkoľvek spôsobom ho kontaktovať alebo obťažovať počas sviatkov, dní pracovného pokoja
alebo počas pracovných dní v čase po 18. tej hodine. Tieto agresívne obchodné praktiky neboli
preukázané, a krajský súd ich v uznesení ani nekonštatoval. Žalovaná ďalej poukázala na samotnú
povahu uznesenia o neodkladnom opatrení, kedy súd rozhoduje len o úprave pomerov, a to výslovnelen na základe tvrdených skutočností navrhovateľa, pričom sa nevykonáva dokazovanie, a ani sa
nevykonalo dokazovanie v tomto prípade. Krajský súd ani nemal k dispozícii všetky dôkazy, ktoré by
preukazovali tvrdenia žalobcov o tom, že ide o agresívne obchodné praktiky. Na základe predložených

výziev mal krajský súd len za osvedčené, že žalovaná, aj prostredníctvom tretích osôb, žalobcov
písomne kontaktovala s tým, že im zaslala výzvy, čo však nie je možné ešte bez ďalšieho považovať
za agresívnu obchodnú praktiku. Následne žalovaná poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. : PL ÚS 11/2016 zo 7. 2. 2018, v zmysle ktorého pri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany
spotrebiteľa - dlžníka je nutné dbať na vyváženosť právnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných

štandardov, vrátane princípu právneho štátu, pričom na základe tohto nálezu žalovaná tiež uviedla,
že pokiaľ by malo byť priznané finančné zadosťučinenie žalobcom na základe vydaného uznesenia
KrajskéhosúduvŽilineoneodkladnomopatrení,potombybolnarušenýprincípprávnehoštátuaprávnej
istoty. Navyše žalobcovia už sami v podanej žalobe uvádzajú, že ich žalovaný už žiadnym spôsobom
nekontaktuje, z čoho vyplýva, že aj pominuli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie vydané.
V prípade, ak by žalovaný podal návrh na zrušenie tohto uznesenia o neodkladnom opatrení, a toto by aj

bolo zrušené, bol by tak nárok žalobcov nepreukázaný, keďže by neexistovalo rozhodnutie o porušení
práva alebo o porušení povinnosti. Žalovaná znovu poukázala na to, že na účely priznania finančného
zadosťučinenia sa má na mysli také úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, kedy súd
meritórne rozhodne o tom, že si veriteľ na základe agresívnych obchodných praktík alebo nekalých
zmluvných podmienok vymohol nároky zo spotrebiteľskej zmluvy od spotrebiteľa, avšak takéto meritórne

rozhodnutie tu absentuje, pričom žalobcovia ani nekonkretizovali aké práva mali byť porušené alebo
aká povinnosť mala byť porušená. K primeranosti finančného zadosťučinenia žalovaná uviedla, že
uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia považuje za absolútne neprimeranú, a to s ohľadom na to,
že takéto finančné zadosťučinenie sa priznáva v prípade nemajetkovej ujmy priznávanej pozostalým
obetí pri dopravnej nehode. Žalovaná ďalej poukázala na to, že prostredníctvom spoločnosti EOS KSI

boli žalobcovia kontaktovaní v auguste 2022 a v septembri 2022. Spoločnosť HeyPay zaslala žalobcom
listyvmarci2023,akeď11.9.2023nadobudlouznesenieKrajskéhosúduŽilinaoneodkladnomopatrení
právoplatnosť a vykonateľnosť, došlo k ukončeniu tejto aktivity. Žalobcovia v rámci konania o nariadení
neodkladného opatrenia nepreukázali zasielanie listín alebo SMS komunikácie v dôsledku toho, že
v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia sa dokazovanie ani nevykonáva a nemožno riadne

zistiť skutkový stav. Konštatovanie odvolacieho súdu, že žalovaná účinne tieto skutočnosti nepoprela,
nemôže byť smerodajné pre riadne zistenie skutkového stavu. Intenzitu zásahu odvolací súd neskúmal,
táto je nepreukázaná, preto nie je ani možné považovať uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia
za primeranú. K argumentácii žalobcov ohľadne dĺžky protiprávneho konania, žalovaná uviedla, že po
vydaní uznesenia Krajského súdu v Žiline o neodkladnom opatrení žalobcov už žiadnym spôsobom

nekontaktovala, a preto tento stav nemôže trvať až ku dňu podania žaloby, ako to uviedli žalobcovia,
a rovnako je potrebné zohľadniť, že výzvy zasielané žalovanou od roku 2019 do podania žaloby na
upomínacomsúdevroku2021súviselisúspešnýmuplatnenímprávanasúde,asosplnenímzákonných
požiadaviek na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, a následne bolo preukázané, že žalovaná už
priamo žalobcov nekontaktovala, pričom prostredníctvom tretích osôb boli žalobcovia preukázateľne

kontaktovaní len v auguste 2022 a v marci 2023, čím sa tak nejedná o sústavné protiprávne konanie
trvajúce po dobu piatich rokov. Ďalej, pokiaľ ide o žalobcami namietanú intenzitu konania žalovanej, tak
žalovaná uviedla, že skutočnosť, že žalobcovia nárok neuznávajú čo i len v časti ešte neznamená, že
žalovaná nemôže žalobcov vyzývať na plnenie, pretože žalovaná mala legitímny nárok na vymáhanie
a uplatňovanie svojej pohľadávky. Nakoniec žalovaná od svojho konania ustúpila, a preto akákoľvek

intenzita nie je rastúca, ani preukázaná. Pokiaľ ide o žalobcami namietaný zásah do subjektívnych
práv žalobcov, tak žalovaná uviedla, že rešpektuje vek a zdravotný stav žalobcov, čo však neznamená,
že nemôže podniknúť akékoľvek kroky smerujúce k vymáhaniu svojej pohľadávky, a teda nemôže
ísť o zásah do subjektívnych práv žalobcov, pričom tiež argumentovala, že ak by žalobcovia boli
kontaktovaní zo strany súdu alebo exekútora bola by to pre nich rovnako ponižujúca skutočnosť. Vo

vzťahu k arogancii konania namietanej žalobcami žalovaná uviedla, že ide len o subjektívne ničím
nepreukázané tvrdenia žalobcov. K namietanému postaveniu žalobcov ako spotrebiteľov žalovaná
poznamenala, že nepopiera, že sú v postavení spotrebiteľa, to však zo zákona nevylučuje, aby si
žalovaný ako veriteľ nemohol svoj dlh voči ním ako spotrebiteľom vymáhať a kontaktovať ich za
účelom vyriešenia predmetnej záležitosti mimosúdnym spôsobom. Na záver vzhľadom na uvedenú

argumentáciu žalovaná navrhla súdu žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a priznať jej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.4. Dňa 14. 6. 2024 bolo na tunajší súd doručené ďalšie vyjadrenie žalovanej k žalobe z 13. 6. 2024,
v ktorom žalovaná uviedla, že problematikou výkladu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa sa zaoberal Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. : 6 Cdo 389/2015 zo 14. 9. 2016,

v rámci ktorého uzavrel, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti (v zmysle
tohto ustanovenia) treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo
povinnosti, čím zase treba rozumieť to, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok
z porušenia práva alebo povinnosti, resp. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného
obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétnej zmluvnej podmienky používanej

v spotrebiteľskej zmluve. Takéto súdne konanie, v ktorom by bol spotrebiteľ úspešný v ochrane
svojho práva, a v ktorom súčasne súd určil konkrétne porušenie práva alebo povinnosti možno
tiež označiť podľa žalovanej pojmom základné konanie. Rozhodnutie súdu v základnom konaní je
podľa žalovanej konečným rozhodnutím, ktoré nemôže byť následne zrušené v dôsledku odpadnutia
dôvodov, pre ktoré bolo vydané. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. : 10CoCsp/32/2023
však nebolo deklarované žiadne konkrétne porušenie povinnosti alebo porušenie práva, pričom súd

v tomto konaní ani nerozhodoval o akomkoľvek konkrétnom nároku vyplývajúcom z porušenia práva
alebo povinnosti len dočasne upravil vzájomné pomery strán. Toto rozhodnutie súdu navyše môže byť
aj zrušené, ak odpadnú dôvody jeho vydania. Na základné konanie nadväzuje primerané finančné
zadosťučinenie, pričom nie je vylúčené ani to, že základné konanie bude spojené s uplatnením nároku
na primerané finančné zadosťučinenie, z ktorej charakteristiky základného konania potom vyplýva, že

v konaní, v ktorom súd rozhoduje o vydaní neodkladného opatrenia nemôže zároveň rozhodnúť aj
o priznaní finančného zadosťučinenia. K primeranosti finančného zadosťučinenia žalovaná uviedla,
že nebol preukázaný rozsah porušenia spotrebiteľského práva, pričom otázka rozsahu porušenia
spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom vydaným v základnom konaní, z čoho je potrebné
vychádzať aj v konaní o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože tento rozsah

zisteného porušenia spotrebiteľského práva nemožno v konaní o primeranom finančnom zadosťučinení
moderovať, a to ani rozširovať, ani zužovať (v tejto súvislosti v poznámke pod čiarou žalovaná poukázala
na článok v Justičnej revue č. 5, ročník 2022, konkrétne na stranu 595, ktorého autorom je Dragašič,
M., pod názvom „Rozhodovacia prax súdov pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia
spotrebiteľa“.) Súd prvej inštancie, ani odvolací súd v konaní o vydanie neodkladného opatrenia

pritom neskúmali skutočný rozsah porušenia povinnosti alebo práva spotrebiteľa, keďže v konaní
nevykonávali v tomto smere žiadne dokazovanie a rozhodnutie bolo vydané len na základe tvrdení
žalobcov, ktoré osvedčili len priložením výziev na zaplatenie. Keďže sa v tomto konaní dokazovanie
nevykonalo, nebolo možné zistiť žiaden skutkový stav. Konštatovanie odvolacieho súdu, že žalovaná
v tomto smere účinne uvedené skutočnosti nepoprela nemôžu byť smerodajné pre riadne zistenie

skutkového stavu. Intenzitu zásahu odvolací súd neskúmal, táto je nepreukázaná, a preto nie je možné
ani považovať výšku finančného zadosťučinenia za primeranú. V danom prípade neexistuje žiaden
reálny ekonomický dopad na strane žalobcov, keďže tento stav nastal len na základe svojvoľného
rozhodnutia žalobkyne v 1. rade, ktorá sa rozhodla prestať splácať poskytnutý stavebný úver, z ktorého
zostalo uhradiť istinu len vo výške 320,99 eur. Vo vzťahu k požadovanému finančnému zadosťučineniu

v úhrnnej sume 3.000 eur je tak majetková ujma, ktorá by žalobcom hrozila nepomerne menšia. Bez
zohľadnenia tiež nemôže zostať ani tá skutočnosť, že práve žalobkyňa v 1. rade svojim postojom
k neplneniu si zmluvných povinností vystavila žalobcov v 2. a 3. rade tejto situácii, kedy žalovaná
využila právo kontaktovať žalobcov v 2. a 3. rade ako ručiteľov. Pri stanovení výšky peňažnej náhrady
je preto potrebné zohľadniť jednak rozsah vzniknutej ujmy a jednak okolnosti, za ktorých došlo

k porušeniu práv. Žalovaná následne poukázala na rozhodnutia súdov, ktoré priznávajú primerané
finančné zadosťučinenia vo výške, v akej bola uplatnená v súvislosti s obohatením dodávateľa alebo
v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľa obohatiť. V rámci uvedených
rozhodnutí bola priznaná finančná náhrada v sume od 400 eur do 600 eur, a to s ohľadom nielen
na majetkovú, ale aj nemajetkovú ujmu, ktorú mali spotrebitelia utrpieť, resp. ktorá im hrozila. Výška

finančného zadosťučinenia požadovaná žalobcami v tomto konaní je s ohľadom na všetky okolnosti
prípadu neprimerane vysoká, ide o takú výšku, v ktorej sa priznáva finančné zadosťučinenie osobám,
ktoré utrpeli nemajetkovú ujmu v dôsledku neprimeranej dĺžky súdneho konania (niekoľkoročné prieťahy
v konaní) alebo pri kompenzácii nemajetkovej ujmy pri strate blízkej osoby v dôsledku dopravnej nehody
alebo nedôvodnom trestnom stíhaní a pod. Pri priznávaní finančného zadosťučinenia spotrebiteľom

súdy priznávajú zhruba 500 eur, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, kedy táto výška finančného
zadosťučinenia je všeobecne akceptovateľná a považovaná za primeranú. Napriek tomu, že právna
úprava neobsahuje konkrétne kritériá pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia
žalovaná mala za to, že je potrebné vychádzať zo smernice 2019/2161, ktorá ustanovuje výpočet kritériípri ukladaní sankcie primeraného finančného zadosťučinenia (v bode 16 tejto smernice), medzi ktoré
kritériá patrí aj zohľadnenie akéhokoľvek opatrenia prijatého zo strany veriteľa na zmiernenie škody,
získaniefinančnejvýhody,všetkypoľahčujúceapriťažujúceokolnostiprípadu,sankcieuloženéveriteľovi

za rovnaké porušenie právnych predpisov a pod. Žalovaná mala preto za to, že je potrebné zohľadniť
skutočnosť, že už nepokračuje vo vymáhaní dlžnej sumy, neiniciovala ďalšie súdne konanie a žalobcov
už v tomto smere nekontaktuje, a to nielen žalovaná ale ani tretie osoby. Žalovaná tak nezískala
žiaden majetkový prospech preto je potrebné tieto okolnosti vyhodnotiť ako poľahčujúce faktory v danom
prípade. V závere vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu

a priznať jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. V podaní doručenom na tunajší súd (e-mailom) 19. 7. 2024, a následne doručeným 22. 7. 2024 aj vo
vlastnoručne podpísanej písomnej forme žalobcovia v 1. až 3. rade k námietke žalovanej, že v uznesení
Krajského súdu v Žiline z 25. 8. 2023 č. k. : 10CoCsp/32/2023 - 120 nie je deklarované žiadne porušenie
povinnostianiporušenieprávauviedli,žestoutoargumentáciounesúhlasia,apoukázalinaodôvodnenie

tohto krajského uznesenia v bodoch 21. až 27., ktoré odcitovali a dodali, že z tejto citácie vyplýva, že sa
úspešne domáhali porušenia práva spočívajúceho v realizácii nekalej praktiky žalovanou. Skutočnosť,
či k uvedenému došlo formou rozhodnutia vo veci samej alebo formou neodkladného opatrenia je
irelevantné, pretože zákon v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa viaže nárok na primerané finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

alebo osobitnými predpismi. Pokiaľ žalovaná namietala neprimeranosť výšky uplatneného primeraného
finančného zadosťučinenia, tak žalobcovia nesúhlasil ani s touto argumentáciou, pričom uviedli, že
odkazujú na článok III. žaloby, v ktorom podrobne uvádzali skutočnosti relevantné pre určenie výšky
primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalej poukázali na to, že základnou chybou žalovanej je, že
sčítava uplatnený nárok, pravdou však je, že žalovaná sa porušenia práv dopustila vo vzťahu k rôznym

spotrebiteľom, z ktorých si nárok na primerané finančné zadosťučinenie (podľa § 3 ods. 5 zákona
o ochrane spotrebiteľa) uplatnil každý z nich individuálne. Suma 1.000 eur za jednu osobu sa vzhľadom
na všetky skutkové okolnosti sporu žalobcu javí ako primeraná. Pokiaľ ide o námietky žalovanej, ohľadne
jej postupu pri vymáhaní dlhu, tak tieto mala a mohla vzniesť v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia, kedy jej bolo umožnené aj vyjadriť sa, a ktorú možnosť aj využila. V súvislosti s námietkou

žalovanej, že v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica nepokračovala, vraj z dôvodu
administratívnej chyby, žalobcovia uviedli, že toto vyjadrenie sa javí ako účelové, a v tejto súvislosti
dávali do pozornosti súdu, že v rámci sporu žalobcovia uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnili vzájomnou žalobou, a pokiaľ by žalovaná skutočne len administratívne pochybila
nič jej nebránilo znova podať žalobu, nakoľko zastavenie upomínacieho konania nezaložilo prekážku

rozhodnutej veci. Žalovaná si svoj nárok neuplatnila ani napriek tomu, že bola o možnosti podania žaloby
poučená v neodkladnom opatrení.

6. V duplike z 13. 9. 2024, doručenej na tunajší súd 16. 9. 2024 žalovaná uviedla, že zotrváva
na tom, čo už uviedla vo svojich vyjadreniach z 3. 6. 2024 a 14. 6. 2024, v ktorých podrobne

odôvodnila, prečo v konaní pred Krajským súdom v Žiline (o nariadení neodkladného opatrenia) nebola
naplnená jedna zo základných hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 250/2007 Z.z.
v znení neskorších predpisov pre uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia, a to požiadavka
úspešného uplatnenia porušenia práva alebo porušenia povinnosti, pretože pod úspešným uplatnením
práva alebo povinnosti je treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok

z porušenia práv alebo povinností, resp. nárok zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia
alebo vo výroku rozsudku vysloví neplatnosť určitej zmluvnej podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve. Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. : 10CoCsp/32/2023 z 25. 8. 2023 však vo výroku
rozhodnutia neurčil, že konanie žalovanej je nekalou obchodnou praktikou, ale uložil žalovanej zákaz
priamo alebo prostredníctvom tretích osôb kontaktovať žalobcov za použitia agresívnych obchodných

praktík, čo však neznamená, že zasielaním výziev žalobcom sa týchto nekalých praktík žalovaná aj
dopustila. Žalovaná zopakovala, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonal žiadne
dokazovanie za účelom zisťovania intenzity zásahu a ani nerozhodoval o tom, či ide o použitie takýchto
agresívnych praktík, ale rozhodoval výlučne na základe tvrdení žalobcov, ktoré v tomto konaní ani
neboli preukázané s tým, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia je postačujúce osvedčenie

takýchto skutočností, kedy na základe tvrdení navrhovateľa sa môže javiť, že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Osobitne dala žalovaná do pozornosti tú časť odôvodnenia
uznesenia Krajského súdu v Žiline, kde sa uvádza, že pokiaľ ide o vyhodnotenie, či konanie žalovanej
nadobudlo intenzitu agresívnej obchodnej praktiky, je v rozsahu významnom pre aktuálne štádiumkonania, t.j. o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia potrebné poukázať jednak na skutočnosť, že
k rozoberanému postupu žalovanej dochádzalo už viac než tri roky (časová neprimeranosť), t.j. sústavne
a dlhodobo, a ďalej na frekvenciu tohto konania - podľa navrhovateľov „dennodenne“. Uvedené konanie

žalovaného, a to telefonické kontaktovanie a kontaktovanie formou SMS však vôbec nebolo pred
krajským súdom preukázané, nebola tak preukázaná ani jeho intenzita, pričom súd vychádzal výlučne
z tvrdení žalobcu a dodal, že uvedené už zjavne prekročilo štandardnú / únosnú mieru vymáhania
pohľadávky, avšak krajský súd vôbec neuviedol, čo vlastne za štandardnú mieru vymáhania pohľadávky
považoval. Takéto konštatovanie odvolacieho súdu je podľa žalovanej ničím nepodložené, a takýto

záver krajského súdu je potom aj nepreskúmateľný, pretože krajský súd sa nezaoberal skutočnosťou,
či zasielanie písomných výziev zo strany žalovanej vychádzalo z jej zákonných povinností. Ďalej
žalovaná poukázala na to (čo aj považovala tým za nesporné), že žalobcovia v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. : 13Csp/1/2023, a ani v rámci konania pred krajským súdom pod sp. zn. :
10CoCsp/32/2023 netvrdili a ani nepreukazovali, že do momentu vydania rozhodnutia o zastavení
upomínacieho konania pod sp. zn. : 2Up/1186/2021 by boli zo strany žalovanej kontaktovaní iným

spôsobom ako písomnými výzvami. V tomto smere je potrebné zohľadniť zákonný rámec a zákonné
povinnosti žalovanej ako veriteľa pred podaním žaloby na súd. V zmysle § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 OZ je žalovaná ako veriteľ oprávnená vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie za stanovených
podmienok, ak o tom dlžníka vopred upozorní, a teda upozornenie na omeškanie a mimoriadne
zosplatnenie je povinnosťou v zmysle zákona, pričom nikde nie je uvedené koľkokrát môže veriteľ

upozorniť na omeškania veriteľa s úhradou splátok. Taktiež následné zosplatnenie úveru je právom
veriteľa. Veriteľ môže upozorňovať dlžníka pravidelne, resp. každý mesiac na to, že je v omeškaní
s úhradou ďalšej splátky prípadne predošlej splátky a následne po splnení zákonných podmienok
pristúpiť k zosplatneniu úveru. Zosplatnenie úveru musí byť opätovne písomné a doručené dlžníkovi,
spoludlžníkovi aj ručiteľom, nakoľko sa jedná o jednostranne adresovaný právny úkon. Následne

žalovaná argumentovala aj poukazom na § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 307/2016 Z.z. - o upomínacom
konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje (podľa
písmena d)) nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov s ňou
súvisiacich a žalovaný nebol na jej zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním
návrhu. Žalovaná teda musela v zmysle zákona zaslať žalobcom písomné výzvy a upozorniť na

omeškaniesosplácanímjednotlivýchsplátokanásledneupozorniťnamimoriadnezosplatnenieaajúver
zosplatniť, a pred podaním žaloby musela žalobcov opätovne vyzvať, aby splnila zákonom ustanovenú
podmienku prípustnosti návrhu. Navyše, výzvy žalovanej, a tiež vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti
úveru žalobcom v 2. a 3. rade ani neboli doručené, nakoľko si ich neprevzali v odbernej lehote. Uvedené
popísané konanie žalovanej, tak nemôže byť vyhodnotené ako agresívna obchodná praktika, nakoľko

veriteľ tým, že uplatňuje svoje zákonné práva, realizuje svoje práva podľa zákona, pričom skutočnosť,
že žalobcovia pohľadávku neuznávajú je irelevantná. Súd nerozhodol, že by si žalovaná uplatňovala
pohľadávku na základe žalobcami tvrdených skutočností, a že by si uplatňovala akékoľvek nezákonné
nároky. Následne poukázala žalovaná na § 9 písm. a) až e) zákona o ochrane spotrebiteľa týkajúce
sa charakteristiky agresívnej obchodnej praktiky, ktoré odcitovala a dodala, že vzhľadom na vyššie

popísané okolnosti žalovaná nenaplnila zákonnú definíciu agresívnej obchodnej praktiky v zmysle
zákona a podľa nej bolo evidentné, že krajský súd pri svojom rozhodovaní tieto súvislosti neskúmal a ani
sa nimi nezaoberal. Ďalej argumentovala žalovaná, že žalobcovia sa v upomínacom konaní nebránili
tým, že by žalovaná voči nim uplatnila pohľadávku prostredníctvom agresívnych obchodných praktík.
Žalovaná zase zopakovala, že uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. : 10CoCsp/32/2023 nie je

deklarované žiadne konkrétne porušenie povinnosti ani porušenie práva, kedy súd ani nerozhodoval
o akomkoľvek konkrétnom nároku vyplývajúcom z porušenia práva alebo porušenia povinnosti a svojim
rozhodnutím len dočasne upravil vzájomné pomery medzi stranami, pričom takéto rozhodnutie nenapĺňa
zákonom požadovanú podmienku určenia, resp. judikovania použitia nekalej praktiky alebo nekalej
obchodnej podmienky. K primeranosti finančného zadosťučinenia žalovaná uviedla, že zotrváva na tom,

že požadované finančné zadosťučinenie považuje za neprimerane vysoké. Zopakovala, že z aktuálnej
rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že sa vychádza z prípadnej ujmy hroziacej žalobcom v súvislosti
s tým, že žalovaná sa chcela na ich úkor takýmto konaním obohatiť. Žalovaná zdôraznila, že žalobcov
nekontaktovala formou osobných návštev, ani počas víkendov, či sviatkov a pod. Pri určení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia sa má súd vyporiadať so všetkými skutkovými okolnosťami

prípadu.Vdanomprípadeniejepreukázanýanirozsahporušeniaspotrebiteľskéhopráva,pričomotázka
rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je daná rozsudkom súdu prvej inštancie, prípadne druhej
inštancie v základnom konaní, ktoré sú hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné
zadosťučinenie.Podľažalovanejsúdprvejinštancieaaniodvolacísúdvkonaníovydanieneodkladnéhoopatrenia neskúmali skutočný rozsah porušenia povinnosti alebo práva spotrebiteľa, keďže v konaní
nevykonávali v tomto smere žiadne dokazovanie a rozhodnutie bolo vydané len na základe tvrdení
žalobcov, ktoré osvedčili len priložením výzvy na zaplatenie. Nebola tiež naplnená ani jedna zo

zákonných definícií použitia nekalej obchodnej praktiky alebo agresívnej obchodnej praktiky, pretože
neexistuje žiadne meritórne rozhodnutie súdu o tom, že žalovaná sa takéhoto konania nedopustila,
či už vo vzťahu k žalobcom alebo k iným spotrebiteľom. Kontaktovanie spotrebiteľa prostredníctvom
tretích osôb, a to aj mimosúdne nie je samo o sebe nekalou obchodnou praktikou. Žalovaná tiež
preukázala a vyvrátila tvrdenia žalobcov, že sú dlhodobo viac ako štyri roky vystavení dennodennému

kontaktovaniu prostredníctvom telefonátov alebo SMS správ a pod. Do konania bola predložená správa
spoločnosti EOS KSI, z ktorej vyplýva kedy a v akom období boli žalobcovia kontaktovaní, a teda nešlo
o dennodenné a sústavné konanie. Intenzitu zásahu odvolací súd neskúmal a táto je nepreukázaná,
a preto nie je možné považovať výšku finančného zadosťučinenia za primeranú. Na posúdenie výšky
finančného zadosťučinenia má podľa žalovanej vplyv rozsah a intenzita zásahu do práv spotrebiteľa,
keď na strane spotrebiteľa v súvislosti s konaním veriteľa vznikli nepriaznivé ekonomické dôsledky,

prípadne mali dopad na ekonomickú situáciu a zabezpečovanie potrieb rodiny spotrebiteľa. V tomto
prípade však neexistoval žiadny reálny ekonomický dopad na strane žalobcov, pretože len na základe
svojvoľného rozhodnutia žalobkyne v 1. rade došlo k vzniku tohto stavu, keď sa táto rozhodla prestať
splácať poskytnutý stavebný úver, z ktorého zostala uhradiť istina len vo výške 320,99 eur. Vo vzťahu
k požadovanému finančnému zadosťučineniu vo výške 3.000 eur je tak majetková ujma, ktorá by

žalobcom hrozila nepomerne menšia. Žalobcovia ani netvrdili ani nepreukázali žiadnu ujmu, ktorú by
utrpeli, resp. ktorú utrpeli tým, že im boli výzvy na zaplatenie zasielané. Bez zohľadnenia nemôže zostať
ani tá skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade svojim postojom a neplnením si zmluvných povinností vystavila
žalobcu v 2. a 3. rade takejto situácii, kedy veriteľ má právo žalobcov v 2. a 3. rade kontaktovať ako
ručiteľov,atonapriektomu,žeideostaršieosoby,ktorésatiežzaručilizasplneniepovinnostižalobkyňou

v 1. rade, ktorá však svoje povinnosti porušila. Do dnešného dňa neexistuje žiadne rozhodnutie súdu,
ktoré by potvrdilo žalobkyňou uvádzaný postoj v tomto konaní, že žalovaný na poplatky nemá nárok.
Navyšesamotnýzákonospotrebiteľskýchúverovpriznávaveriteľomajnárokynapoplatky.Pristanovení
výšky peňažnej náhrady je potrebné zohľadniť jednak rozsah vzniknutej ujmy a jednak okolnosti, za
ktorých došlo k porušeniu práva. Rozhodnutie o peňažnej náhrade musí vychádzať z okolností prípadu,

ktoré mali smerovať k napraveniu alebo vyváženiu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť
porušením práva spotrebiteľa. Žalovaná poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, kde bola priznaná
finančná náhrada vo výške od 400 do 600 eur, a to s ohľadom nielen na majetkovú ale aj nemajetkovú
ujmu, ktorí mali ako spotrebitelia utrpieť, resp. ktorá im hrozila. Na základe čoho je uplatnená výška
finančného zadosťučinenia, ktorú považujú žalobcovia v tomto konaní, neprimerane vysoká, a je

možné ju prirovnať k náhrade, ktorá sa priznáva v iných konaniach v súvislosti s niekoľkoročnými
prieťahmi v konaní alebo v súvislosti s kompenzáciami nemajetkovej ujmy pri strate blízkej osoby
v dôsledku dopravnej nehody alebo pre neoprávnené stíhanie a pod. Žalovaná tiež zopakovala, že pri
určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo smernice 2019/2,
ktorá stanovuje výpočet kritérií pri ukladaní sankcie - primeraného finančného zadosťučinenia (viď bod

16 tejto smernice.) Medzi tieto kritériá patrí aj zohľadnenie akéhokoľvek opatrenia prijatého zo strany
veriteľa na zmiernenie škody, získanie finančnej výhody, všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
prípadu, sankcie ukladané veriteľovi za rovnaké porušenie právnych predpisov a pod. Z dôkazov
predložených žalovanou do konania je evidentné, že vymáhanie pohľadávky prostredníctvom tretích
osôb bolo ukončené na základe žiadosti žalovanej, pričom táto žiadosť smerovala EOS KSI ani nie

po uplynutí celého mesiaca od začatia vymáhania. Žalovaná tak sama podnikla kroky k tomu, aby
žalobcovia neboli ďalej kontaktovaní. Napriek tomu, že žalovaná považovala rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline o neodkladnom opatrení za nepreskúmateľné, rozhodla sa rozhodnutie súdu akceptovať
a nepodala mimoriadny opravný prostriedok, a od uvedeného rozhodnutia žalobcov nekontaktovala,
pričom vydané uznesenie o neodkladnom opatrení jej aj bráni v tom, aby mohla opätovne podať žalobu

naupomínaciekonanie,nakoľkovzmyslezákonajepotrebnéspotrebiteľovvyzvaťminimálnetrimesiace
pred podaním žaloby, inak je návrh neprípustný, a keďže žalovaná má nariadeným neodkladným
opatrením zakázané žalobcov kontaktovať prostredníctvom výziev jej zákonné právo je obmedzené.
Vzhľadom na túto argumentáciu žalovaná navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu s tým aby jej súd
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Právoplatným uznesením tunajšieho súdu sp. zn. : 21Csp/29/2024 z 13. 1. 2025 bolo rozhodnuté
o zastavení konania v časti vedenej voči žalobcovi v 2. rade, a to z dôvodu, že predmetom konania boli
nárokyžalobcovv1.až3.radenaprimeranéfinančnézadosťučineniepodľa§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľov, ktoré sú výlučne osobnej povahy, a preto zanikajú smrťou strany sporu, ktorá si takýto
nárok uplatňuje, a teda toto právo neprechádza na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia, čo vyplýva
z § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie

obmedzené len na jeho osobu (viď aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. : 7CoCsp/4/2020
z 20. 7. 2020.) Vzhľadom na to, že žalobca v 2. rade zomrel počas konania, tak vzhľadom na povahu
tohto sporu týkajúceho sa práva osobnej povahy súd rozhodol podľa § 63 ods. 1 CSP o zastavení
konania v časti vedenej voči tomuto žalobcovi.

8. Na pojednávaní 11. 2. 2025 žalobkyne v 1. a 3. rade uviedli, že odkazujú na žalobu z 3. 4.
2024, a takisto na podanie z 18. 7. 2024, a nad rámec uvedeného by chceli dať do pozornosti súdu
splnenie jednak procesných a jednak hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie tohto návrhu, a teda
že predmetným rozhodnutím - rozhodnutím Krajského súdu v Žiline bola skonštatovaná agresívna
obchodná praktika v súvislosti s vymáhaním záväzku, čím je daný základ nároku, pričom ide o nárok
objektívneho charakteru, a teda predmetom tohto sporu je len výška primeraného zadosťučinenia, a to

s ohľadom na trvanie a intenzitu tak, ako bolo opísané v žalobe. Pokiaľ ide o opis tých skutkových
okolností ako dochádzalo ku kontaktu, tak tieto boli žalovanou v zásade nespochybnené. V rozhodnom
období žalovaná zaslala viac ako 20 písomných listov a oslovila dve externé spoločnosti, externé
spoločnosti ako inkasné spoločnosti, ktorých agresívny postup je už notoricky známy. Pokiaľ ide o úvahu
súdu ohľadne kritérií na určenie primeraného finančného zadosťučinenia, tak v žalobe boli popísané

kritériá, z ktorých žalobkyne vychádzali, pričom individuálne okolnosti na strane žalobcov boli v zásade
nespochybnené. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, tak žalobkyne mali za to, že táto obrana je účelová,
keď skutočnosť, že po právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení už žalobcov nekontaktovali
nie je liberačný dôvod, ale je to plnenie povinnosti uloženej súdom. Takisto pokiaľ ide o uplatnenie
tohto nároku samostatnou žalobou, teda nároku na zaplatenie sumy, ktorá je podľa vyjadrenia žalovanej

odlišná od sumy, ktorá bola reálne uplatňovaná týmito externými spoločnosťami, žalobu mohli podať od
7. 12. 2021, kedy došlo k zastaveniu upomínacieho konania, do 11. 9. 2023 kedy došlo k rozhodnutiu
o nariadení neodkladného opatrenia, bez akýchkoľvek obmedzení. Navyše na podanie tejto žaloby
boli poučení, a takisto výrok neodkladného opatrenia nebránil splneniu osobitných podmienok na
uplatnenie nároku žalovanou, pretože tento výrok jej len zakazuje agresívnu obchodnú praktiku nie

tento kontakt en block. Žalobkyne si vo vzťahu ku žalovanej konzistentne uplatňovali nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý bol aj uplatnený v rámci upomínacieho konania s tým, že o tomto
nároku nebolo rozhodnuté, pretože nebol daný návrh na pokračovanie v konaní, a teda zo zákonného
obmedzenia nebol prejednaný. Žalobkyne poukázali na ich osobnú zraniteľnosť a vynaloženú energiu,
ktorú v súvislosti s bránením ich práva a iniciovaním všetkých konaní museli vydať, ako aj to, že žalobca

v 2. rade posledných 5 rokov svojho života strávil bojovaním s veternými mlynmi a bojom so žalovanou
kvôli smiešnej sume, ktorú v prípade, že by si žalovaná uplatnila nárok na súde a súd by tento nárok
priznal, boli žalobcovia pripravení bez problémov zaplatiť. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd
žalobe vyhovel. V reakcii na predbežný právny názor súdu mali žalobcovia za to, že s týmto názorom
sa možno, čo do základu nároku, aj individuálnych okolností stotožniť, a pokiaľ ide o výšku plnenia, táto

je vecou úvahy súdu, a preto žalobcovia ponechali vec výšky primeraného finančného zadosťučinenia
na posúdení súdu aj v kontexte tých kritérií, ktoré sa uvádzali aj v kontexte kritérií, ktoré súd prezentoval
v rámci predbežného právneho posúdenia. Pokiaľ by súd rozhodol tak, že by sumu, ktorú žalobcovia
žiadali priznať moderoval, žalobcovia mali za to, že napriek uvedenému by mal o nároku na náhradu
trov konania rozhodnúť tak, že prizná žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to

z dôvodu, že výška plnenia, resp. výška priznaného nároku závisí od posúdenia súdu, a preto nemožno
posudzovať úspech podľa sumy, ktorá bola priznaná, a ktorú žalobcovia nemohli predpokladať, keďže
táto je vecou úvahy súdu. Rozhodujúcim faktorom pre nárok na náhradu trov konania je posúdenie, či
je úspech daný podľa základu nároku, a tento súd prezentoval predbežne, že je daný, pričom uvedené
vyplýva aj z početnej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby

súd za zohľadnenia kritérií, ktoré sám uviedol, rozhodol o uplatnenom nároku a priznal žalobkyniam
primerané finančné zadosťučinenie vo výške, ktoré uzná za vhodné, a zároveň navrhol, aby rozhodol
o trovách konania tak, že žalobkyniam prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Na pojednávaní 11. 2. 2025 žalovaná uviedla, že považuje žalobou uplatňovaný nárok na primerané

finančné zadosťučinenie za neodôvodnený, a najmä neprimeraný. Žalobcovia odôvodnili vznik svojho
nároku rozhodnutím Krajského súdu v Žiline z 25. 8. 2023, ktorým bol uložený zákaz kontaktovať
žalobcov priamo alebo prostredníctvom tretích osôb vo veci vymáhania ich pohľadávky. Žalovaná
v tejto súvislosti odkázala na svoju argumentáciu v písomných podaniach, a to v súvislosti s poukazomna charakter rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, teda, že nejde o rozhodnutie vo veci,
klasické meritórne rozhodnutie vo veci samej, ale súd rozhoduje len na základe podkladov priložených
k takémuto návrhu, nevykonáva klasické dokazovanie, a tiež, že takéto rozhodnutie môže byť na

návrh dotknutej strany súdom zrušené. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobcovia nijakým spôsobom
neodôvodnili oprávnenosť výšky uplatňovaného nároku, pričom uvedené dôvody explicitne v plnom
rozsahu rozporovala, a to najmä tvrdenú dĺžku konania, teda že konanie žalovanej trvá sústavne od júna
2019 až do dnešnému dňu, čo má predstavovať cca. dobu 5 rokov. Žalovaná nekontaktuje žalobcov
od právoplatnosti uznesenia KS v Žiline, teda nevykonáva žiadne úkony smerujúce k vymáhaniu svojej

neuhradenej pohľadávky, pričom časť výziev žalovanej spočívala v plnení jej zákonnej povinnosti pri
vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Takisto žalovaná kontaktovala žalobcov
prostredníctvom tretích osôb len v mesiacoch august 2022 a marec 2023, teda tento argument
dĺžky trvania protiprávneho konania nemožno akceptovať. Pokiaľ ide o dôvod intenzity konania, kedy
žalobcovia uvádzali, že protiprávne konanie má byť neoblomné, vytrvalé, s rastúcou tendenciou, tak
žalovaná poukázala na to, že nevykonáva žiadne kroky k vymáhaniu svojej pohľadávky vo vzťahu

k žalobcom. K arogancii konania uvádzanej žalobcami žalovaná zopakovala, že ide o subjektívne,
ničím nepodložené tvrdenia žalobcov a pokiaľ ide o dôvod, že sú žalobcovia spotrebitelia, tak to podľa
názoru žalovanej nemôže byť dôvod ovplyvňujúci výšku primeraného finančného zadosťučinenia. Pre
posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalovaná poukázala na to, že výška ktorá má
byť primeraná je potrebné posudzovať podľa skutkových okolností daného prípadu, a preto žalovaná

poukázala na to, že pri posudzovaní rozsahu a intenzity protiprávneho konania je potrebné prihliadať na
už uvedené skutočnosti, že nekontaktuje žalobcov, nevymáha svoju pohľadávku, a že sami žalobcovia
si nesplnili svoje zmluvné a tým aj zákonné povinnosti, keďže svoj dlh neuhradili riadne a včas, a preto
bol žalovaný nútený podať žalobu a podniknúť kroky smerujúce k vymáhaniu jeho pohľadávky. To, že
si žalovaná voči žalobcom nijakým spôsobom svoju pohľadávku neuplatňuje, možno taktiež vnímať

ako určitú satisfakciu poskytnutú v prospech žalobcov ako spotrebiteľov. Požiadavka na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia nemôže predstavovať nástroj obohatenia sa, či neprimeranú
sankciu voči neúspešnému obchodníkovi, pričom v tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline z 30. 4. 2024 sp. zn. : 9CoCsp/41/2023, v ktorom sa uvádza, že neobmedzené
priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia bez prihliadnutia na to, či spotrebiteľ vrátil, resp.

splatil veriteľovi istinu, resp. jej časť pri súčasnej nemožnosti jej dodatočného vymáhania by mohlo
viesť k cielenému zneužívaniu inštitútu finančného zadosťučinenia a uvedené by bolo v rozpore so
samotnou podstatou tohto inštitútu, ktorého účelom je sankcionovať veriteľa, nie však za situácie, keď
samotný dlžník nejedná korektne, ba naopak čerpá úver napríklad so zámerom tento ďalej nesplácať.
V ostatnom žalovaná odkázala na svoje doterajšie vyjadrenia a na základe uvedeného navrhla podanú

žalobuzamietnuťapriznaťjejnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Vovzťahukpredbežnému
právnemu posúdeniu žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o výšku majetkového plnenia s tým, že ak táto
výška bola posudzovaná vo vzťahu ku každému zo žalobcov osobitne, tak je nutné prihliadnuť aj na
ich zmluvné postavenie, teda že žalobkyňa v 1. rade bola dlžníčka, a žalobkyňa v 3. rade ručiteľka,
teda nehrozila tam tá hrozba vymáhania majetkového plnenia u každej zo žalobkýň. K trovám konania

uviedla, že súhlasí s predbežným právnym posúdením sporu súdom.

10. K relevantnému skutkovému stavu tunajší súd dospel na základe dokazovania, a to (z dôvodov
uvedených v právno-kvalifikačnej časti odôvodnenia tohto rozsudku) len výlučne prostredníctvom
uzneseniaKrajskéhosúduvŽilineč.k.:10CoCsp/32/2023-120z25.8.2023(č.l.5až8spisutunajšieho

súdu v tejto civilnej veci), z ktorého obsahu vyplynulo, že vo veci navrhovateľov - žalobcov v 1. až 3.
rade (v tejto civilnej veci) proti žalovanej (v tejto civilnej veci), tento krajský súd o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia (na základe odvolania žalobcov v 1. až 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. : 13Csp/1/2023 - 77 z 29. 6. 2023) rozhodol tak, že :

I. Uznesenie okresného súdu mení v easti týkajúcej sa navrhovate3ov tak, že nariaiuje neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanej zakazuje priamo alebo prostredníctvom iných spoloeností kontaktova?
navrhovate3ov za použitia agresívnych obchodných praktík, najmä zdrža? sa obchodnej praktiky
spoeívajúcej v zasielaní listov, automatizovaných SMS správ, vo vykonávaní automatizovaných

telefonických hovorov a telefonickom kontaktovaní operátormi, vo veci vymáhania poh3adávky zo
Zmluvy o stavebnom sporení e. 2023090 5 03, Zmluvy o mimoriadnom medziúvere e. 2023090 2 04 a
Zmluvy o stavebnom úvere e. 2023090 5 03.II. Uznesenie okresného súdu potvrdzuje vo zvyšnej easti týkajúcej sa A. J. C., K. K. a K. K. ako rueite3ov
navrhovate3ky 1/.

III. Poučuje žalovanú, že môže poda? žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáha? plnenia zo Zmluvy
o stavebnom sporení e. 2023090 5 03, Zmluvy o mimoriadnom medziúvere e. 2023090 2 04 a Zmluvy
o stavebnom úvere e. 2023090 5 03.

IV. Navrhovatelia 1/ - 3/ majú voei žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

Z easti odôvodnenia tohto uznesenia Krajského súdu v Žiline vyplynulo, že :

„19. Východiskovo je potrebné vymedzi?, že žalovaná strana neueinila sporným záver súdu prvej
inštancie o spotrebite3skom charaktere posudzovaného zmluvného vz?ahu.

20. Súeasne (žalovaná) nepoprela ani okolnos?/fakt opakovaných výziev smerujúcich voei
navrhovate3om na splnenie dlhu. Za tejto situácie (nespornosti existencie výziev) a v spojení s
množstvom listinných dôkazov (výziev) predložených navrhovate3mi nemôže obstá? záver okresného
súdu, že „žalobcami uvádzané skutoenosti zostali v rovine nepodložených a nepreukázaných tvrdení“.
Naopak, tieto tvrdenia nie len boli podložené, ale primárne neboli ani len úeinne popreté (§ 151 ods.

1 CSP).

21. Vo všeobecnosti je síce neoddelite3nou súeas?ou postavenia verite3a aj právo svoju poh3adávku
vymáha?, v osobitostiach súdenej veci však nemožno prehliadnu? osvedeenie zásadných skutkových
zistení, a to že navrhovate3ka 1/ (ako dlžník) existenciu dlhu popiera (na základe argumentácie, že

žalovaná úetuje poplatky a pokuty, na ktoré nemá zákonný nárok, prieom dlh je nie len splatený, ale
preplatený) a súeasne, že žalovaná svoju poh3adávku neúspešne - konanie zastavené pre opomenutie
zákonom predpísaného postupu (podania návrhu na pokraeovanie v konaní) zo strany verite3a/
žalovaného(eonepochybnemohloudlžníkaevokova?ajzáveroupusteníodvymáhaniapoh3adávkyzo
strany verite3a) - uplatnila na súde. Práve v tom (zastavenom upomínacom) konaní mal verite3 uplatni?

svoju aktivitu (namiesto jej aktuálne už nežiadúcej/nevhodnej formy realizácie) a procesne náležitým
(zodpovedným) spôsobom si „ustriehnu?“ riadne uplatnenie tvrdenej poh3adávky.

22. Za kumulácie týchto skutoeností, t.j. kei verite3 nedisponuje exekueným titulom a dlžník nárok
popiera, možno skutoene vyslovi?, že postup verite3a spoeívajúci v neustálych/opakovaných výzvach

je formálny, zbytoený, a teda neprimeraný, ktorý záver pod3a názoru odvolacieho súdu ešte
naberá na intenzite s oh3adom na (vysoký) vek navrhovate3ov – starobných dôchodcov, indikujúci
problematickejšie „znášanie“ takýchto nátlakových praktík.

23. Za plne legitímnu možno preto považova? požiadavku, že pokia3 verite3 zotrváva na tom,

že poh3adávka je daná, jediný reálny spôsob odstránenia tejto „patovej“ situácie je uplatnenie si
nároku súdnou cestou. Inak vykazuje rozoberané konanie žalovaného (neprestávajúce výzvy napriek
odmietnutiu plnenia) už atribúty ob?ažujúceho správania.

24. Opísané tiež vylueuje racionálny základ konštatovania (bližšie nevysvetleného) okresného súdu

o neproporenosti navrhnutého neodkladného opatrenia. Nie je totiž zrejmé, v eom disproporcia
spoeíva, kei je evidentné, že takýmto spôsobom sa žiadneho nároku verite3 nedomôže, zatia3 eo
(nepochopite3ne) rezignuje na efektívny nástroj v podobe možnosti svoj nárok náležite uplatni? na súde.

25. Nadväzne, pokia3 ide o vyhodnotenie, ei konanie nadobudlo intenzitu agresívnej obchodnej politiky,

je - v rozsahu významnom pre aktuálne štádium konania, t.j. o návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia – potrebné poukáza? jednak na skutoenos?, že k rozoberanému postupu žalovanej dochádza
už viac než 4 roky (easová neprimeranos?), t.j. sústavne a dlhodobo, taktiež na frekvenciu tohto
konania - pod3a navrhovate3ov „dennodenne“ - a v neposlednom rade na rozmanitos? podôb/foriem
kontaktovanianavrhovate3ov,keiže(akoužbolouvedené)žalovanýnijakonespochybnil,žeokremsúdu

doložených písomných výziev, navrhovate3ov kontaktuje aj zasielaním SMS správ, automatizovanými
telefonickými výzvami, resp. prostredníctvom mobilných operátorov.26. Uvedené tak už zjavne prekroeilo štandardnú/únosnú mieru „vymáhania“ poh3adávky verite3om a
nadobudlo - s oh3adom na trvanie a povahu (cit. ust § 9 zákona o ochrane spotrebite3a) charakteristiky
ob?ažujúcej agresívnej obchodnej praktiky. Nemožno nespomenú? aj skutoenos?, že žalovanou tvrdený

dlh einí 438,58 eur, ktorá (nie výrazne vysoká) suma len dokres3uje neadekvátnos? zvolených foriem
konania žalovanej.

27. Odvolací súd preto uzavrel, že navrhovatelia dostatoene odôvodnili rozhodujúce skutoenosti
odôvodoujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, na základe eoho pristúpil k eiastoenej zmene

napadnutého uznesenia a návrhu vo vz?ahu k navrhovate3om vyhovel tak, že žalovanej zakázal
pokraeova? v realizácii nekalej praktiky.“

11. Zistený skutkový stav tunajší súd právne posúdil najmä pod3a nasledovných hmotnoprávnych
ustanovení.

12. Pod3a § 3 ods. 5, poslednej vety zákona e. 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebite3a a o zmene zákona
SNR e. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení úeinnom v ease zaeatia tohto
konania (ialej len „ZOS“) spotrebite3, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finanené zados?ueinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi

zodpovedá.

13. Pod3a § 7 ods. 1 ZOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, poeas aj po vykonaní
obchodnej transakcie.

14. Pod3a § 7 ods. 4 ZOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania pod3a § 8 a agresívna obchodná praktika pod3a § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe e. 1.

15. Pod3a § 7 ods. 5 ZOS používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením

záväzku spotrebite3a vrátane vymáhania poh3adávky vyplývajúcej zo spotrebite3skej zmluvy.

16.Pod3a§9ZOSpriureení,eisavagresívnejobchodnejpraktikepoužívaob?ažovanie,nátlakvrátane
použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy
a) jej naeasovanie, miesto, povaha alebo dažka trvania,

b) použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného neš?astia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a
ktoré sú také vážne, že môžu zhorši? úsudok spotrebite3a, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebite3a so
zrete3om na produkt,
d) s?ažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebite3

želá vykona? práva pod3a zmluvy vrátane práva vypoveda? zmluvu alebo zmeni? produkt alebo
predávajúceho,
e) hrozba podniknú? kroky, ktoré nemožno podniknú? legálne.

17. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

18. Súd považoval základ (po eiastoenom zastavení konania už len žalobcami v 1. a 3. rade)
uplatoovaných nárokov na primerané finanené zados?ueinenie za daný, pretože títo v zmysle § 3 ods.
5 poslednej vety ZOS predtým na súde úspešne uplatnili porušenie povinnosti (žalovanou) v zmysle
§ 7 ods. 1 ZOS, kde sa ustanovuje vo všeobecnosti zákaz používania nekalých obchodných praktík,

ako aj v zmysle § 7 ods. 5 ZOS, kde sa (navyše) ustanovuje zákaz používania nekalých obchodných
praktík aj pri vymáhaní poh3adávky zo spotrebite3skej zmluvy (a za nekalú obchodnú praktiku sa pritom
považuje pod3a § 7 ods. 4 ZOS aj agresívna obchodná praktika v zmysle 9 ZOS), a to konkrétne v rámci
konania o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred odvolacím súdom - Krajským súdom
v Žiline, kde jeho právoplatným uznesením e. k. : 10CoCsp/32/2023 - 120 z 25. 8. 2023 bolo nariadené

neodkladné opatrenie, v ktorom bolo žalovanej zakázané používanie agresívnych obchodných praktík
pri vymáhaní poh3adávky zo spotrebite3ských zmlúv.19. Pokia3 žalovaná namietala charakter tohto konania, resp. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline,
teda, že išlo len o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, a nie o rozhodnutie vo veci samej, tak k tomu
tunajší súd uvádza, že za „úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti“ ustanovenej zákonom

o ochrane spotrebite3a alebo osobitnými predpismi sa považuje aj vyslovenie (súdom) porušenia
práva alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebite3a alebo osobitnými predpismi -
v akomko3vek rozhodnutí v prospech spotrebite3a, a to aj vo forme len konštatovania porušenia práv
alebopovinnostívodôvodnenírozhodnutia-akovyriešeniesiotázkypredbežnej(viiajods.21uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 3Cdo 31/2020 z 25. 2. 2020, ktorého závery dodatoene výslovne odobril

aj Ústavný súd SR, a to v ods. 20 uznesenia sp. zn. : I. ÚS 544/2023 z 24. 10. 2023.)

20. K námietke žalovanej, že nariadenie na neodkladné opatrenie môže by? zrušené tunajší súd
uvádza, že uznesením Krajského súdu v Žiline nariadené neodkladné opatrenie za prvé zrušené nebolo,
a za druhé, keby aj zrušené bolo, nie by to nezmenilo na objektívnej okolnosti, že v rámci konania
o neodkladnom opatrení pred týmto odvolacím súdom žalobcovia úspešne uplatnili porušenie uvedenej

povinnosti žalovanej v zmysle ZOS.

21. K námietke žalovanej, že v právoplatnom uznesení Krajského súdu v Žiline e. k. : 10CoCsp/32/2023
- 120 z 25. 8. 2023, ktorým bolo nariadené predmetné neodkladné opatrenie nebolo (výslovne)
konštatované, akú konkrétnu povinnos? žalovaná porušila, tunajší súd uvádza, že minimálne implicitne

možno z odôvodnenia tohto uznesenia odvolacieho súdu vyvodi? (aj v kontexte celého odôvodnenia),
že došlo k porušeniu povinnosti (žalovanou) pod3a § 7 ods. 1, ako aj ods. 5 ZOS (zákaz používania
agresívnej obchodnej praktiky ako formy nekalej obchodnej praktiky všeobecne, a tiež osobitne pri
vymáhaní poh3adávky zo spotrebite3skej zmluvy), keiže bolo jej konanie spoeívajúce v (popísanom)
vyzývaní žalobcov na úhradu dlhu z predmetných spotrebite3ských zmlúv (za súeasného zváženia

všetkých okolností prípadu) odvolacím súdom vyhodnotené ako agresívna obchodná praktika, ktorú je
vzmysleZOS(konkrétnychprávnychustanoveníuvedenýchvpredmetnomuzneseníodvolaciehosúdu)
zakázané používa?.

22. K rozsiahlej argumentácii žalovanej týkajúcej sa toho, ei bolo správne vyhodnoti? toto jej konanie

ako agresívnu obchodnú praktiku, tunajší súd uvádza, že v tejto veci (v konaní o nároku na primerané
finanené zados?ueinenie) tunajší súd nebol oprávnený rieši? túto otázku, a preto túto argumentáciu
považoval pre úeely tohto konania za irelevantnú. Tunajší súd je totiž v konaní o primeranom finanenom
zados?ueinení, ako osobitnom konaní, ktoré nasleduje po právoplatnom skoneení predchádzajúceho
„základného“ konania (v rámci ktorého sa skonštatovalo porušenie práva alebo povinnosti zo ZOS alebo

zinéhoosobitnéhopredpisu)vždyviazanýzáveromsúduztohtopredchádzajúcehokonaniaorozsahom
zisteného porušenia spotrebite3ského práva, a tento rozsah nemohol tunajší súd v tejto veci nijako
moderova?,tedarozširova?,eizužova?(viiajelánokvJustienejrevuee.5,rok2022,Rozhodovaciaprax
súdov pri priznávaní primeraného finaneného zados?ueinenia spotrebite3om, auto r: JUDr. Dragašie,
M., str. 594 - 601, na ktorý poukazovala aj samotná žalovaná.)

23. Pokia3 žalovaná argumentovala, že v rámci konania o neodkladnom opatrení pred odvolacím súdom
sa nevykonávalo dokazovanie, ale iba osvedeovanie (spravdepodobnenie), ako aj tým, že k zisteniu
skutkového stavu došlo (okrem uvedeného osvedeovania) len na základe nepopretia skutkových tvrdení
žalobcov žalovanou, teda na základe nespornosti skutkových tvrdení, tak k tejto argumentácii tunajší

súd uvádza, že skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe ich nespornosti pre ich nepopretie
(v zmysle § 151 Civilného sporového poriadku) sú v civilnom procese úplne rovnocenné so zisteniami
vyplývajúcimi z dokazovania, a preto takéto rozlišovanie hodnoty skutkových zistení v civilnom procese
nemá oporu v CSP. Osobitne, pokia3 ide o okolnos?, že v rámci konania o nariadení neodkladného
opatrenia dochádza iba k osvedeovaniu (spravdepodobneniu) na rozdiel od dokazovania, z ktorého

vyplýva istota skutkových zistení, tak k tomu tunajší súd uvádza, že pre úeely konania o nariadení
neodkladného opatrenia je takýto postup zistenia skutkového stavu (len na základe osvedeovania)
v zmysle CSP dostatoeným podkladom pre vydanie rozhodnutia o návrhu na neodkladné opatrenie,
a keiže (ako už bolo vyššie uvedené) pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti
v zmysle § 3 ods. 5, poslednej vety ZOS sa chápe vyslovenie sa (súdu) o porušenie práv alebo

povinnostiustanovenejZOSaleboosobitnýmipredpismivakomko3vekrozhodnutívydanéhovprospech
spotrebite3a, teda aj v rámci rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia, nebola potom ani táto
námietka žalovanej dôvodná.24. Pokia3 žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 6Cdo 389/2015
zo 14. 9. 2016, a v oom uvedenú definíciu „úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti“
v zmysle § 3 ods. 5, poslednej vety ZOS, tak k tomuto tunajší súd uvádza, že záver žalobcov,

že boli splnené podmienky pre uplatnenie ich nároku na primerané finanené zados?ueinenie nie je
v rozpore ani s názorom vyplývajúcim z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu, pretože v tomto prípade
bol v predchádzajúcom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (právoplatne) úspešne
uplatnený nárok žalobcov na vydanie zákazu používania agresívnych obchodných praktík (žalovanou),
ktorý vyplynul z porušenia uvedenej povinnosti žalovanej (ustanovenej ZOS.) Krajský súd v Žiline

v predchádzajúcom konaní rozhodoval o konkrétnom nároku (nároku na zákaz požívania agresívnych
obchodných praktík.)

25. Tunajší súd nesúhlasil tiež s názorom žalovanej (a preto ani z neho vyplývajúcimi ialšími úvahami
žalovanej), že nárok na primerané finanené zados?ueinenie pod3a § 3 ods. 5, poslednej vety ZOS môže
by? uplatnený súeasne s nárokom uplatoovaným v predchádzajúcom („základnom“) konaní, pretože

zo znenia § 3 ods. 5, poslednej vety ZOS vyplýva, že až (definitívne) právoplatné konštatovanie súdu
o úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti je základnou hmotnoprávnou podmienkou pre
následné konanie a rozhodovanie o primeranom finanenom zados?ueinení.

26.Tunajšísúdkialšejnámietkežalovanejdodáva,žeto,žesažalovanádopustilanekalýchobchodných

praktík nemusel odvolací súd vo svojom rozhodnutí vydanom v predchádzajúcom konaní, urei? už vo
výroku, staeilo, aby to vyplývalo (a to eo aj len implicitne) z odôvodnenia tohto rozhodnutia. Navyše, vei
ajvzmyslerozhodnutienajvyššiehosúdu,naktorépoukazovalažalovaná(6Cdo389/2015)rozhodnutie,
z ktorého vyplýva, že došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti, sa vo výroku má
týka? konkrétneho uplatneného nároku a teda až v odôvodnení (nie vo výroku) rozhodnutia je namieste

uvies? porušenie práva alebo povinnosti, z ktorého úspešne uplatnený nárok vyplynul.

27. Z h3adiska uplatneného nároku súd považoval okolnosti týkajúce sa uvedeného upomínacieho
konania, ktoré predchádzalo konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia vedenom na tunajšom
súde a následne na Krajskom súde v Žiline, a ktoré upomínacie konanie bolo skoneené zastavením

konania (zo zákona) pre nepodanie návrhu na pokraeovanie v konaní (po podaní odporu), v zásade za
irelevantné, a preto nepovažoval za hospodárne (aj vzh3adom na poeetnos? námietok prednesených
žalovanou) sa s argumentáciou týkajúcou sa tohto konania osobitne (z h3adiska vzniku základu nároku
na primerané finanené ueinenie žalobcov) už vyporiadava?. Súd v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít nemusí da? odpovei na každú vyprodukovanú námietku strany sporu, pokia3

nie je relevantná pre rozhodnutie vo veci.

28. Pokia3 ide o výšku primeraného finaneného zados?ueinenia, tak k tomuto tunajší súd považuje za
potrebné najprv vo všeobecnosti vysvetli?, že § 3 ods. 5 ZOS neustanovuje pre súd žiadne konkrétne
kritériá, na základe ktorých má súd posudzova? primeranos? výšky nároku na primerané finanené

zados?ueinenie, a teda je to ponechané len na úvahu súdu, ktorá samozrejme nemôže by? svojvo3ná,
ale musí rešpektova? ureité princípy logiky a spravodlivosti, ktoré budú odráža? konkrétne okolnosti
toho ktorého prípadu.

29. V predmetnej veci tunajší súd pri posudzovaní primeranosti uplatneného nároku na primerané

finanenézados?ueinenieuplatnenéhožalobcamiv1.a3.radeprihliadolnaokolnos?výškymajetkového
plnenia, o ktoré išlo žalovanej v rámci nezákonného spôsobu vymáhania jej poh3adávky z predmetných
spotrebite3ských zmlúv (žalovanou tvrdený dlh vo výške 438,58 eur - ako ho aj ustálil odvolací súd
v rozhodnutí o nariadení neodkladného opatrenia vo svojom uznesení, ktorého rozsahom zistenia
porušenia spotrebite3ského práva, ako už bolo vysvetlené, je tunajší súd v následnom konaní

o primeranom finanenom zados?ueinení striktne viazaný), prieom v tejto súvislosti tunajší súd tiež
poukazuje na súdnu prax, ktorá v zásade nepriznáva vyššie primerané finanené zados?ueinenie, než
práve bola taká suma, o ktorú išlo žalovanej strane v predchádzajúcom konaní, ialej tunajší súd prihliadol
na to, o porušenie akej právnej povinnosti zo strany žalovanej vo svojej podstate išlo, a tiež prihliadol
na mieru úspešnosti žalobcov v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktorá bola stopercentná.

30. V tejto súvislosti považuje tunajší súd za potrebné vysvetli?, že pre úeely posudzovania primeranosti
výšky uplatneného nároku na finanené zados?ueinenie už neprihliadal na okolnosti doby trvania
protiprávneho stavu (cca. 4 roky), jeho frekvenciu („dennodenne“ - v zmysle záväzného rozsahuskutkových zistení o porušení spotrebite3ského práva odvolacieho súdu o nariadení neodkladného
opatrenia) rozmanitos? foriem kontaktovania žalobcov žalovanou, resp. oou poverenými osobami (SMS,
telefonáty,písomne),aninavyššívekžalobcov,atopreto,žeužzpredmetnéhorozhodnutiaodvolacieho

súdu o nariadení neodkladného opatrenia vyplynulo, že tieto okolnosti (ktoré by za inej situácie aj mohli
by? okolnos?ami relevantnými pre posudzovanie primeranosti výšky finaneného zados?ueinenia) už
raz boli v tomto prípade zoh3adnené, a to v konaní o nariadení neodkladného opatrenia pred Krajským
súdom v Žiline, keiže aj v dôsledku týchto osobitných okolností bola napadnutá aktivita žalovanej (pri
vymáhaní poh3adávky zo spotrebite3ských zmlúv) vyhodnotená ako agresívna obchodná praktika, a

teda kei k záveru o tom, že ide o agresívnu obchodnú praktiku odvolací súd dospel aj vzh3adom na to,
ako dlho táto aktivita žalovanej trvala, aká bola jeho frekvencia, rozmanitos? podôb, a zdravotný stav
a vek žalobcov.) Inak by sa potom v tomto prípade uvedené okolnosti nespravodlivo, dvakrát prieítali
v neprospech žalovanej.

31. Tunajší súd tiež (avšak len vo vz?ahu k žalobkyni v 3. rade) prihliadal na osobitnú okolnos?, že

žalobkyoa v 3. rade bola len v pozícii rueite3ky (na rozdiel od žalobkyne v 1. rade ako dlžníeky), prieom
vzh3adom na výšku sumy, o ktorú žalovanej pri vymáhaní išlo (438,58 eur), vzh3adom na ktorú sumu
bolo zrejmé, že nemajetková ujma spôsobená vymáhaním takej poh3adávky nemôže by? na strane
rueite3kyažtakintenzívnaakoudlžníeky,ktorábypravdepodobneuhradenietakejsumyzvládalasama,
súd teda aj túto okolnos? (vo vz?ahu k žalobkyni v 3. rade) zahrnul do svojich úvah pri ustálení výšky

nároku na primerané finanené zados? ueinenie.

32. Vo všeobecnosti, pokia3 ide o (vyššie uvedenú) okolnos? výšky poh3adávky, o ktorú v tomto konaní
išlo (438,58 eur), tunajší súd poukazuje na to, že nemajetková ujma, ktorú mohli žalobcovia utrpie?
v dôsledku nezákonného vymáhania žalovanou je priamo úmerná výške poh3adávky, o ktorú išlo,

pretože zjavne iný stres a tým iná nemajetková ujma vyplynie z ob?ažovania výzvami na zaplatenie
nízkej sumy a iná v prípade vyššej sumy.

33. Na základe vyššie uvedeného tak súd (zvážiac všetky vyššie uvedené osobitné okolnosti prípadu
a aplikujúc s nimi súvisiace úvahy) dospel k záveru, že primeraná výška finaneného zados?ueinenia

pod3a § 3 ods. 5, poslednej vety ZOS u žalobkyne v 1. rade predstavuje 500 eur, a u žalobkyne v 2.
rade 438,58 eur, a vo zvyšnom rozsahu súd žalobu (žalobkyne v 1. a 3. rade) zamietol.

34.Pokia3ideovýrokyonáhradetrovkonania,taksúdvtomtoprípadeuplatnilzásaduúspechuvzmysle
§ 255 CSP, ktorú treba uplatni? aj v prípadoch, ktorých výška plnenia závisela len od úvahy súdu. Za

takýchto okolností sa za procesne úspešného žalobcu považuje aj žalobca, ktorému bola priznaná, eo
i len eas? žalobou uplatneného nároku, pretože ho nemožno za?aži? procesnou zodpovednos?ou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Nebolo by totiž spravodlivé a v súlade so satisfakenou
funkciou nemajetkovej ujmy požadova? od žalobcu, aby výšku svojej ujmy podceooval iba preto, aby
potom nemusel hradi? trovy konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je tak potrebné rozlišova?

eo je základné, a eo je sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva
bolo zasiahnuté, a výška nemajetkovej ujmy je potom už druhotná, len nadväzujúca. Výnimkou by mohol
by? len prípad, ak dôjde k zámernému nadhodnoteniu výšky sporu za úeelom, eo najvyššej hodnoty
odmeny advokáta, kde by už bolo namieste sa prikloni?, aj s oh3adom na zastúpenie strany advokátom,
ktorý má pozna? aspoo bežnú judikatúru oh3adne výšky nemajetkovej ujmy v žalovanej veci (k eomu

však v tomto prípade nedošlo, keiže zástupcovia neboli v žiadnej fáze konania zastúpení advokátom.)
Preto bolo aj v tomto prípade vhodné také riešenie, aby mali žalobcovia v 1. a 3. rade právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, avšak výluene iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej.) Priznanie
plnej náhrady trov konania výluene z prisúdenej sumy je odôvodnite3né cez interpretáciu pojmov úspech
vo veci (§ 255 CSP), keiže ten sa skúma, eo do právneho základu, a nie eo do výšky priznaného nároku

(vii aj komentár k CSP, C. H. BECK, autori : Števeek a kolektív, rok 2016, str. 926.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.