Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200860
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5822200860.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Urbár
Námestovo, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Mlynská 640/47, Námestovo, IČO: 14 224 861, právne
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so sídlom A. Bernoláka 1417/6,
Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti žalovaným: 1/ SKI - GRÚNIKY s.r.o., so sídlom Oravská Polhora

952, IČO: 36 380 555, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X C., v konaní zastúpená D. E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X C., 3/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXXX/XX, I. - G. C.,
žalovaní 1/ a 3/ právne zastúpení JUDr. Martinom Benickým, advokátom,
so sídlom kancelárie Oravská Polhora 1236, IČO: 50 432 265, v konaní o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 13C/39/2022-551 zo dňa
14. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom určil, že vlastníčkou podielu vo veľkosti 4432/999999 na predmetných (vo
výroku I. rozsudku exaktne vymedzených) spoločných nehnuteľnostiach je žalovaná 2/ (výrok I.

napadnutého rozsudku) a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého rozsudku).
1.1 Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že žalovaná 2/ bola pôvodne evidovaná ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese G. zapísaných na LV č. X F. X k. ú. G. D., LV č.
XXXX,XXXX,XXXXF.XXXXk.ú.G.,LVč.XXXX,k.ú.J.aLVč.XXXX,k.ú.E.K.atovspoluvlastníckom
podiele vo veľkosti 4432/999999 (ďalej aj „nehnuteľnosti“). Súčasne mal za medzi stranami nesporné, že

dňa15.06.2021previedlažalovaná2/spoluvlastníckepodielynapredmetnýchnehnuteľnostiachkúpnou
zmluvou na žalovaného 1/, ktorý následne uzatvoril dňa 27.10.2021 darovaciu zmluvu so žalovanou
3/, čím sa žalovaná 3/ stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Za preukázané mal ďalej to, že
v súčasnosti je žalovaný 1/ opätovne evidovaný ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností a to
na základe Darovacej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 18.11.2021 so žalovanou 3/. Za spornú skutočnosť
v konaní súd prvej inštancie posúdil to, či pri prevode vlastníckeho práva Kúpnu zmluvou zo dňa

15.06.2021 došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka, ako aj to, či
má žalobca naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
1.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko
z pripojených listov vlastníctva mal preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností, a to na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 23.04.2020 pod V3675/2019. Poukázal na to, že žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu z dôvodu, že pôvodné reštitučné nároky jednotlivých urbarialistov neboli priamo uplatnené
týmito podielovými spoluvlastníkmi, ale požiadal o nich žalobca ako podielové spoločenstvo. Vo vzťahuk uvedenej námietke súd prvej inštancie vyslovil záver, že zo strany žalovaného 1/ neboli predložené a
ani navrhované žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili vlastníctvo žalobcu k sporným nehnuteľnostiam a
rovnako do vyhlásenia rozsudku nebola podaná žaloba na súd, ktorou by žalovaný 1/, resp. iná osoba

namietala vlastníctvo žalobcu a uvedené nebolo namietané ani na katastrálnom úrade. Z uvedených
dôvodovsúdprvejinštanciepotomnemalpochybnostiovlastníckomprávežalobcuavychádzalzúdajov
uvedených v katastri nehnuteľností, ktoré považoval za hodnoverné v zmysle § 70 zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Z uvedených
dôvodov dospel k záveru o danosti vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore. Taktiež vyslovil

záver o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, ktorú vyvodil z toho, že títo sú účastníkmi
právnych úkonov, ktorými došlo k prevodu sporných nehnuteľností, na základe ktorých sa žalovaný 1/
opätovne stal podielovým spoluvlastníkom.
1.3 Pri posúdení námietky žalovaného 1/ týkajúcej sa jednak neplatnosti splnomocnenia udeleného
právnemuzástupcovižalobcu,akoajtoho,žezhromaždeniežalobcunikdynerozhodlootom,žežalobca
môže podať predmetnú žalobu v zmysle § 14 ods. 7 písm. f) Zákona č. 97/2013 o pozemkových

spoločenstvách (ďalej aj „zákon o pozemkových spoločenstvách“), súd prvej inštancie poukázal na
závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/86/2022-567 zo dňa 06.10.2022,
v ktorom tento s odkazom na § 16 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o pozemkových spoločenstvách
uviedol, že ,,právo domáhať sa nárokov z relatívnej neplatnosti právneho úkonu podanou žalobou na
súde, resp. podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (tak ako je to v prejednávanej veci),

je síce právom spoluvlastníka vyplývajúcim z jeho vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu
k spoločnej nehnuteľnosti, avšak účinky bezprostredne nesúvisia so spôsobom užívania spoločnej
nehnuteľnosti, prípadne s nakladaním s jeho majetkom (ako spoločenstva), a preto závery odporcu
vyznievajú extenzívne, v rozpore s účelom sledovaným Zákonom
o pozemkových spoločenstvách vo vzťahu k oprávneniam výboru...“. Súd prvej inštancie potom

akceptujúc uvedený záver vychádzal z neho aj v prejednávanom spore.
1.4 Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe,
keď zdôraznil, že dôvodnosť žaloby žalobca odôvodňoval tým, že bolo porušené jeho predkupné
právo, a teda sa domáhal určenia vlastníctva žalovanej 2/ k sporným nehnuteľnostiam pri tzv. relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností. Z dôvodu, že žalobca sa podanou žalobou dovolal

relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2021 z dôvodu porušenia jeho predkupného práva,
následkom čoho došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy ex tunc, súd prvej inštancie, s poukazom na súčasný
zápis v katastri nehnuteľností v prospech žalovaného 1/ na základe darovacej zmluvy, potom vyslovil
záver, že otázka vlastníctva pozemkov môže byť vyriešená len rozhodnutím súdu. Súčasne zdôraznil, že
týmto dôjde k zosúladeniu právneho a skutočného stavu v katastri nehnuteľností. Námietku žalovaných

1/ a 3/, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe z dôvodu, že sa na jeho postavení
nič nezmení, nakoľko medzičasom došlo k uzatvoreniu ďalších zmlúv, vyhodnotil súd prvej inštancie ako
nedôvodnú, keď uviedol, že v danom prípade sa jedná o prvotný právny úkon, na základe ktorého sa
žalovaný 1/ stal podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, a preto v prípade, ak súd žalobe
vyhovie, ovplyvní to aj prípadnú platnosť kúpnych zmlúv následne uzatvorených, keďže v nich žalovaný

1/ vystupoval ako podielový spoluvlastník, a preto sa na nadobudnutie nehnuteľností nevzťahovali
všeobecné ustanovenia o predkupnom práve.
1.5 Vo vzťahu k ponukovej povinnosti žalovanej 2/ v zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových
spoločenstvách v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) súd prvej inštancie ustálil, že
žalovaná 2/ neuviedla cenu, za ktorú chcela predmetné spoločné nehnuteľnosti predať, čím porušila

svoje povinnosti vyplývajúce z predmetných ustanovení. V tejto súvislosti poukázal aj na závery
vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/74/2022 zo dňa 26.07.2023, rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/103/2021 zo dňa 24.11.2021 a uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/86/2022 zo dňa 06.10.2022, v zmysle ktorých v prípade prevodu podielov na spoločnej
nehnuteľnosti na tretiu osobu sa na prevod vzťahuje všeobecná právna úprava predkupného práva

podľa Občianskeho zákonníka aj s právnou úpravou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým by
toto právo podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti bolo porušené. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že v danom prípade bolo povinnosťou žalovanej 2/ v prípade, ak chcela predať podiel
na spoločných nehnuteľnostiach osobe stojacej mimo podielového spoločenstva, vykonať ponuku, ktorá
obsahovala všetky zákonné podmienky, teda aj uvedenie ceny. Uviedol, že žalovaná 1/ (poznámka

odvolacieho súdu: obsahu spisu je zrejmé, že správne malo byť uvedené „žalovaná 2/“) si svoju
ponukovú povinnosť riadne nesplnila, keďže síce zverejnila ponuku prostredníctvom výboru, avšak
bez uvedenia ceny. Zdôraznil, že písomná ponuka musí byť jasná, určitá a zrozumiteľná, aby bolo z
nej možno vyvodiť jednoznačný záver, aký podiel a za akú cenu sa ponúka na predaj a označeniekonkrétnych nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť nemal súd prvej inštancie v spore za spornú, keď
poukázal na to, že žalovaná 2/ uviedla, že zverejnila ponuku nehnuteľností bez uvedenia ceny.
1.6 Námietku žalovaných, že žalobca sa nemôže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

nakoľko túto sám spôsobil tým, že zverejnil ponuku bez uvedenia ceny, súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nedôvodnú, pričom poukázal na § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého
podielovému spoluvlastníkovi vzniká možnosť, nie povinnosť ponúknuť podiel prostredníctvom výboru
a žalovaná 2/ si sama zvolila možnosť ponúknuť svoje spoluvlastnícke podiely ostatným podielnikom
prostredníctvom výboru, ktorý zverejnil ponuku tak, ako mu ju žalovaná 2/ oznámila, t. j. bez uvedenia

ceny. Potom dospel k záveru, že žalovaná 2/ si mala byť v prípade, že chcela previesť spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu, vedomá toho, že súčasťou ponuky má byť aj uvedenie ceny, inak dochádza
k porušeniu zákona, keď nebolo povinnosťou žalobcu, aby žalovanú o uvedenom poučoval, resp. ju
vyzýval na oznámenie ceny. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že v konaní bolo
preukázané, že na prvej čiastkovej schôdzi riadneho zasadnutia zhromaždenia podielnikov zo dňa
05.05.2019 bolo 8. bodom programu aj oznámenie ponuky podielov vlastníkov na predaj, predmetom

ktorého oznámenia bola aj ponuka žalovanej 2/ bez uvedenia ceny, z čoho vyvodil, že žalobca si splnil
svoju povinnosť
zverejniť ponuku žalovanej 2/. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že žalobca nespôsobil
relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Z dôvodu, že žalovaná 2/ nesplnila svoju povinnosť ako podielová
spoluvlastníčka, následkom čoho je Kúpna zmluva zo dňa 15.06.2021 uzatvorená medzi žalovanou

2/ ako predávajúcou a žalovaným 1/ ako kupujúcim neplatná, nemohol následne žalovaný 1/ previesť
na žalovanú 3/ Darovacou zmluvou zo dňa 27.10.2021 sporné pozemky, keďže nikto nemôže previesť
na iného viac práv, ako má sám. Súd prvej inštancie súčasne vyhodnotil obranu žalovaných 1/ a 3/
o ich dobrej viere ako účelovú, pričom poukázal na časovú súvislosť medzi jednotlivými právnymi
úkonmi a to nielen medzi Kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2021 a následnými darovacími zmluvami, ale

aj kúpnymi zmluvami, ktoré žalovaný 1/ uzatvoril v pozícii podielového spoluvlastníka, keďže k týmto
úkonom došlo v priebehu pár mesiacov. V súvislosti s uzatvorením Darovacej zmluvy zo dňa 27.10.2021
a 18.11.2021 poukázal na hodnotu podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach, ktorý podľa súdu prvej
inštancie v žiadnom prípade nemožno považovať za podiel schopný zabezpečiť potreby rodiny, ako aj na
skutočnosť,žežalovaný1/uzatvorilKúpnezmluvyzodňa05.02.2022,07.02.2022a09.02.2022vpozícii

podielového spoluvlastníka, kde priamo v čl. V. kúpnych zmlúv uvádza, že sa pri ich uzatvorení nepoužili
všeobecné ustanovenia o predkupnom práve v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách. Dospel
k záveru, že v prípade, ak by nedošlo k uzatvoreniu Darovacej zmluvy zo dňa 18.11.2021, nemohol by
žalovaný 1/ nadobudnúť podiely na základe kúpnych zmlúv bez toho, aby museli byť splnené zákonné
podmienky v zmysle § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách a účelom týchto darovacích

zmlúv bolo evokovať, že žalovaný 1/ je podielovým spoluvlastníkom na základe darovacej zmluvy a nie
kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej došlo k porušeniu predkupného práva.
1.7 Súd prvej inštancie súčasne vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného 1/ ohľadne
konvalidácie právneho úkonu, keď podľa jeho názoru nemožno neplatnosť právneho úkonu zhojiť iným
právnym úkonom, v tomto prípade uzatvorením následných kúpnych zmlúv, ako aj darovacej zmluvy

medzi K. A. a žalovaným 1/, teda medzi inými účastníkmi zmluvy. Vyslovil, že v prípade, ak by prijal
záver žalovaného 1/, bolo by tak možné zhojiť akýkoľvek právny úkon, pri ktorom došlo k porušeniu,
resp. k obídeniu zákona.
1.8 Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi K. A. ako darcom a žalovaným 1/ ako obdarovaným,
súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetná Darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 17.05.2022,

t. j. po tom, ako sa žalobca podanou žalobou dovolal relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa
27.10.2021, t. j. po tom, ako bolo porušené jeho predkupné právo. Súd prvej inštancie mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že v čase porušenia predkupného práva nebol žalovaný 1/ podielovým
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, keď žalobca sa v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej
dobe dovolal podanou žalobou relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, čo spôsobilo jej neplatnosť s tým,

že na uvedenej skutočnosti nemení nič to, že bola dňa 17.05.2022 uzatvorená darovacia zmluva. V tejto
súvislosti súčasne poukázal na to, že predmetom tejto darovacej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané na
LV č. X k. ú. G. D., LV č. XXXX k. ú. G., LV č. XXXX k. ú. J. a LV č. XXXX k. ú. E. K. a jedná sa teda
len o časť nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Súčasne súd prvej inštancie poukázal na
to, že v danom prípade nejde ani o darovanie medzi blízkymi osobami, nakoľko K. A. nebol v čase jej

uzatvorenia spoločníkom ani konateľom spoločnosti a
o prevod medzi blízkymi osobami by išlo v prípade, ak by podiely na nehnuteľnostiach daroval K. A.
jeho deťom, čo sa však nestalo.1.9 Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa
15.06.2021 z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy žalobcom ako aj absolútnu neplatnosť
následných Darovacích zmlúv zo dňa 27.10.2021 a 18.11.2021, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

1.10 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný, voči neúspešným
žalovaným právo na plnú náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (konkrétne proti výroku I., ako aj výroku II.) podali žalovaní 1/ a
3/ odvolanie z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. b) CSP (t. j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. e) CSP (t. j.
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností),
z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a z dôvodu prezumovaného § 365 ods. 1
písm. h) CSP (t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci).

2.1 Žalovaní v odvolaní primárne poukázali na to, že žalovaný 1/ už vo vyjadrení k žalobe rozsiahlo

popísal spory medzi ním, resp. konateľom žalovaného 1/ na strane jednej a predsedom žalobcu
a výborom na strane druhej, keď existenciu viacerých sporov mimo tohto konania, najmä osobné
zainteresovanie predsedu žalobcu C. L., považujú za nespornú skutočnosť. Vyjadrili názor, že z dôvodu
opísaných sporov bola žaloba podaná šikanózne, výlučne z dôvodu osobného sporu medzi konateľom
žalovaného 1/ a predsedom žalobcu, resp. výborom žalobcu. Zdôraznili, že žalobca podal žalobu po

viac než deviatich mesiacov od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to
bez toho, aby sa najskôr dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy alebo vôbec vyzval zmluvné strany na
obnovenie pôvodného právneho stavu a to napriek tomu, že predtým v roku 2021 konateľ žalovaného
1/ na zhromaždení žalobcu oznámil, že je novým podielnikom, čo vtedy nikoho nezaujímalo, a predseda
a výbor žalobcu sa začali zaujímať o porušenie predkupného práva až po tom, ako žalovaný 1/ začal

skúmať a verejne napádať ich hospodárenie v pozemkovom spoločenstve. V tejto súvislosti poukázali
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/107/2021 zo dňa 30.11.2022. Majú
za to, že prvoinštančný súd tým, že vyhovel žalobe žalobcu, schválil žalobcovi šikanu žalovaného 1/ a
poskytol ochranu tomu, kto zjavne zneužíva právo na účely pomsty, pričom sa vôbec nevysporiadal s
námietkou zneužitia práva žalobcom a námietkou konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Majú za

to, že prvoinštančný súd nedocenil námietky žalovaného 1/, pričom sudkyňa pri prvom ústnom prednese
na pojednávaní zastavila konateľa žalovaného 1/ B. A. s tým, že skutkový stav ohľadne šikany, porušenia
dobrých mravov a zneužitia práva ju nezaujímajú a má sa vyjadriť k veci, čím došlo o. i. k porušeniu
práva na spravodlivé súdne konanie a odňatiu práva účastníka konania konať pred súdom.
2.2 Zdôraznili, že oni nepopierajú právo žalobcu žalovať o určenie práva, ak sa domnieva, že bolo

porušené jeho zákonné predkupné právo, avšak za predpokladu, že má na určení naliehavý právny
záujem. Zdôraznili, že podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva v tomto prípade nevyplýva z
osobitného predpisu, a preto je potrebné, aby žalobca naliehavý právny záujem na určení preukázal.
Majú za to, že žalobca nemá a ani nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
a preto mal prvoinštančný súd žalobu zamietnuť. Podľa nich nemá vyhovujúci rozsudok pre žalovaného

(poznámka odvolacieho súdu: z obsahu spisu je zrejmé, že správne malo byť uvedené „žalobcu“) žiadny
význam a v danom prípade slúži len na šikanu žalovaného 1/ a žalovanej 2/, nakoľko žalovaný 1/ od
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu od žalovanej 2/ nadobudol viaceré spoluvlastnícke podiely, a to
aj od iných bývalých členov žalobcu a prevod týchto aj riadne preukázal. V tejto súvislosti poukázali
na Kúpnu zmluvu s predávajúcim A. C. zo dňa 05.02.2022, s predávajúcou C. D. zo dňa 04.02.2022,

s predávajúcou K. M.
zo dňa 07.02.2022 a predávajúcou F. I. zo dňa 14.02.2022. Žalovaní ďalej poukázali na vyjadrenie
žalobcu učinené na pojednávaní zo dňa 02.08.2023, podľa ktorého „žalobca nespochybňuje ďalšie
zmluvy, pretože pri uzatvorení ďalších zmlúv mohol byť podielnikom... My sa zameriavame výlučne
len na túto jednu zmluvu a na ten prvý prevod, týmto sa stal žalovaný 1/ podielovým spoluvlastníkom,

a to že následne vykúpil ďalšie podiely v súčasnosti nespochybňujeme.“. Vychádzajúc z uvedeného
vyjadrenia žalovaní 1/ a 3/ považujú za nepochopiteľné, ako prvoinštančný súd posúdil existenciu
naliehavého právneho záujmu, nakoľko aj v prípade právoplatnosti rozsudku bude žalovaný 1/ aj naďalej
členom žalobcu a podiel by mohol od žalovanej 2/ opäť kúpiť už ako podielnik. Uviedli, že na jednejstrane žalobca nespochybňuje ďalšie uzatvorené kúpne zmluvy a darovaciu zmluvu, a to že žalovaný 1/
podielnikom (členom spoločenstva) je a na strane druhej prvoinštančný súd bez akéhokoľvek dôvodu a
právneho významu núti žalovaného 1/, aby si zopakoval kontraktačný proces so žalovanou 2/. Majú za

to, že napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je tak šikanózny bez toho, aby bol akokoľvek žalobcovi
užitočný a vôbec nerieši spor finálne a úplne. Podľa žalovaných 1/ a 3/, ak žalobca deklaroval, že má
sám záujem podiel kúpiť, tak mal žiadať, aby mu žalovaný 1/ tento podiel ponúkol na predaj za rovnakých
podmienok, ako ho nadobudol od žalovanej 2/. Namiesto toho však podal žalobu o určenie vlastníckeho
práva, ktorá smeruje len k zneužitiu práva bez akéhokoľvek užitočného významu. Preto majú za to, že

takýmto spôsobom potom žalobca evidentne zvolil nesprávny prostriedok procesnej obrany.
2.3 Súčasne poukázali na to, že žalovanému 1/ splnomocnená zástupkyňa žalovanej 2/ poskytla po
skončení konania pred súdom prvej inštancie dokument žalobcu označený ako „Ponuka na odkúpenie
podielov Urbáru Námestovo“ zo dňa 18.12.2018, ktorý žalovaný 1/ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie, keďže ho v tom čase nemal a ktorý preukazuje záujem žalobcu
odkupovať plošne všetky ponúknuté pozemky za sumu 192,- eur/1000 m2, čo v prípade sporného

spoluvlastníckeho podielu znamená za sumu 11.288,53 eur, pričom však žalovaný 1/ spoluvlastnícky
podiel žalovanej 2/ odkúpil za cenu 16.500,- eur, a teda nie za výhodnejších podmienok ako ponúkal
žalobca. Súčasne majú za to, že z ponuky na odkúpenie podielov vyplýva vôľa zhromaždenia žalobcu
ako orgánu tvoriaceho vôľu zhromaždenia nakupovať podiely ponúkané na predaj členmi (podielnikmi),
pričom žalobca podal žalobu o určenie práva, avšak mal podať žalobu proti žalovanému 1/, aby mu

tento ponúkol nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ku kúpe, v čom vzhliadajú, že žalobca nesprávne
zvolil procesný prostriedok. Žalovaní potom považujú záver súdu prvej inštancie o existencii naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe za nesprávny a prísne formalistický, nakoľko súd prvej inštancie
pri posúdení tejto otázky nezobral do úvahy všetky okolnosti veci. Súčasne namietali, že prvoinštančný
súd išiel sám skutkovo a právne nad rámec tvrdení žalobcu, keď rezultoval, že žalobca úspešnosťou v

tomto spore môže následne napádať ďalšie kúpne zmluvy a darovaciu zmluvu, avšak žalobca sám v tom
čase žiadne ďalšie zmluvy vôbec nespochybňoval a ani sa nedovolával ich neplatnosti. Podľa názoru
žalovaných prvoinštančný súd úplne nezmyselne dospel k záveru, že žalobca sa môže právoplatným
určením vlastníctva v tomto konaní dovolať neplatnosti ďalších zmlúv (kúpnych a darovacej), ktoré v tom
čase rozhodnutia súdu prvej inštancie boli hmotnoprávne stále platné, keďže sa ich neplatnosti nikto

nedovolával a naopak žalobca tvrdil, že ich nespochybňuje. Žalovaní majú za to, že žalobca nemá na
určení vlastníckeho práva žalovanej 2/ naliehavý právny záujem a žalobcovo údajne porušené právo nie
je neisté ani ohrozené a vyhovujúci rozsudok v tejto veci nie je žalobcovi žiadnym spôsobom užitočný,
najmä z dôvodu, že žalovaný 1/ je „podielnikom“ žalobcu a žalovaný 1/ môže spoluvlastnícky podiel
žalovanej 2/ opäť nadobudnúť bez údajného porušenia predkupného práva, nakoľko je „podielnikom“ a v

prípade prevodu medzi „podielnikmi“ sa neuplatnia ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom
práve. Žalovaní majú za to, že ak bolo prvotným záujmom žalobcu „vylúčiť“ žalovaného 1/ z vlastníckej
štruktúry žalobcu, resp. navrátiť predchádzajúcu pôvodnú štruktúru vlastníkov, tak žalobca mal žalovať
o určenie vlastníckeho práva všetkých vyššie spomenutých bývalých členov žalobcu, ktorí previedli
vlastnícke právo na žalovaného 1/ a konanie by bolo účelné len vtedy, ak by na strane žalovaných v

nútenom spoločenstve vystupovali všetci podieloví spoluvlastníci, ktorí previedli spoluvlastnícke podiely
na žalovaného 1/. Domnievajú sa, že žalobca podal žalobu len na určenie vlastníckeho práva žalovanej
2/, čím podľa ich názoru pravdepodobne iba „skúšal“ možnú úspešnosť na prvoinštančnom súde, na
základe ktorej by mohol vyprodukovať ďalších 5 sporov a to bez toho, aby sa dovolal neplatnosti ďalších
zmlúv, ktoré žalovaný 1/ uzavrel. Vyjadrili presvedčenie, že podieloví spoluvlastníci, ktorí previedli

spoluvlastnícke podiely na žalovaného 1/, sú vo veci pasívne vecne legitimovaní a že žalobca žaloval
nesprávne, keďže v konaní nevystupovali i všetky pasívne legitimované subjekty, pričom pri posúdení
základnej procesnej podmienky konania súd prvej inštancie toto neskúmal. Taktiež poukázali na to, že
rozsudok v uvedenej veci sa má podľa odôvodnenia zmätočne týkať aj platnosti ďalších zmlúv, ktorými
žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti, pretože súd prvej inštancie

označil tieto ďalšie kúpne a darovaciu zmluvu za neplatné, a teda bývalým podielovým spoluvlastníkom,
ktorí sú zmluvnými stranami týchto právnych úkonov, bola odňatá možnosť argumentovať pred súdom
platnosť právnych úkonov. V súvislosti s existenciou naliehavého právneho záujmu poukázali žalovaní
aj na závery právnej vedy a to konkrétne na publikáciu Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s. 547.

2.4 Žalovaní taktiež poukázali na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 10Co/90/2016 zo dňa 29.09.2016. Namietali, že súd prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia
napadnutého rozsudku naviedol žalobcu na to, aby zažaloval aj neplatnosť ďalších kúpnych zmlúv
(o určenie vlastníctva), ktoré žalovaný uzavrel po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/na sporných nehnuteľnostiach, keď súd prvej inštancie poukázal na to, že v danom prípade sa jedná
o prvotný právny úkon, na základe ktorého sa žalovaný 1/ stal podielovým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností, a preto v prípade, ak súd žalobe vyhovie, ovplyvní to aj prípadnú platnosť kúpnych zmlúv

následne uzatvorených, keďže v nich žalovaný 1/ vystupoval ako podielový spoluvlastník, z ktorého
dôvodu sa
na nadobudnutie nehnuteľností nevzťahovali všeobecné ustanovenia o predkupnom práve. Zdôraznili,
že žalovaný 1/ nadobudol všetky spoluvlastnícke podiely dobromyseľne ešte pred podaním a doručením
žaloby,atedaeštepredtým,nežsarelatívnejneplatnostikúpnejzmluvymedzižalovaným1/ažalovanou

2/ žalobca vôbec dovolal. Žalovaní považujú za neprípustné, aby súd vopred tvrdil údajnú neplatnosť
zmlúv, ktoré neboli ani predmetom konania, nakoľko žalobca sa voči žalovanému 1/ dovolal údajnej
neplatnosti kúpnej zmluvy až 03.08.2022, kedy mu bola doručená žaloba vo veci, teda po viac než roku
od uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovanou 2/ a po nadobudnutí ďalších spoluvlastníckych podielov.
V tejto súvislosti poukázali na to, že do času, kým sa dotknutá osoba nedovolá neplatnosti zmluvy,
zmluva sa považuje za platnú so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi, a preto ani pri nadobudnutí

spoluvlastníckych podielov od A. C., C. D., K. M., F. I. a K. A. nedošlo k porušeniu predkupného práva
žalobcu ani ďalších podielnikov (členov žalobcu), a teda aj keby bola Kúpna zmluva medzi žalovaným 1/
a žalovanou 2/ zo dňa 15.06.2021 neplatná, tak to nemá žiaden vplyv na ďalšie uzavreté zmluvy, keďže
do podania žaloby porušenie predkupného práva nik nenamietal. V danej súvislosti poukázali žalovaní
na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/221/2010

zo dňa 20.12.2011, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2013. Žalovaní majú za to, že uvedený právny názor vyslovený Najvyšším
súdom Slovenskej republiky vylučuje závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný 1/ nemohol previesť
na žalovanú 3/ sporné pozemky z dôvodu, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má
sám, nakoľko žalovaný 1/ bol a je oprávnený disponovať so svojím majetkom, pričom pochybnosti

o oprávnenosti prevodu by mohli vzniknúť až po doručení žaloby žalovanému 1/. Zdôraznili, že kúpy
ďalších podielov ako aj prevod sporných pozemkov na žalovanú 3/ sa uskutočnili predtým, než bola
podaná a doručená žaloba v prejednávanom spore a dovtedy nikto zo žalovaných nemal ani len tušenie
o tom, že predkupné právo malo byť porušené údajne nesprávnym zverejnením ponúk, ktoré zverejnil
práve žalobca. Z uvedeného dôvodu majú žalovaní 1/ a 3/ za to, že právne závery súdu prvej inštancie

o tom, že žalovaný 1/ nemohol previesť na žalovanú 3/ sporné pozemky a o tom, že aj ďalšie kúpne
zmluvy a darovacia zmluva by mali byť neplatné pre údajnú neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným
1/ a žalovanou 2/, sú nesprávne. Podľa ich názoru, ak by platil právny záver prvoinštančného súdu o tom,
že žalovaný 1/ nemohol previesť na žalovanú 3/ sporné pozemky, keďže údajne nemal vlastnícke právo,
potom by ochrana právnej istoty tretích osôb zaručená § 40a Občianskeho zákonníka minula svoj účel.

2.5 Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa Darovacej zmluvy zo dňa 17.05.2022
uzavretej medzi K. A. a žalovaným 1/ žalobcovia poukázali na to, že je bez právneho významu, že
niektoré pozemky neboli predmetom prevodu, keďže každý člen žalobcu má predkupné právo ku
spoločnej nehnuteľnosti bez podmienky, že musí mať spoluvlastnícky podiel ku konkrétnej parcele,
pričom takáto právna téza súdu prvej inštancie popiera podstatu právneho režimu definície spoločnej

nehnuteľnosti. Taktiež sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že sa v danom prípade nemalo
jednať
o darovanie medzi blízkymi osobami, keď poukázali na to, že K. A. je zakladateľom a viac než 20 rokov
bol spoločníkom a konateľom žalovaného 1/ a to až do času, kým obchodný podiel nepreviedol na svoje
deti, ktoré sú doposiaľ spoločníkmi a B. A. je konateľom žalovaného 1/. Zdôraznili, že žalovaný 1/ je ako

spoločnosť výsledkom celoživotnej snahy K. A. vybudovať spoločnosť a tento doteraz spolupracuje s
B. A. pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti žalovaného 1/, keďže terajší konateľ B. A. má viacero
spoločností a zdržiava sa primárne
v Bratislave. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie, že nejde o darovanie
medzi blízkymi osobami, keď poukázali napríklad na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 5Co/235/2013 zo dňa 17.06.2014. Zdôraznili, že K. A. daroval žalovanému 1/ ako
blízkejosobe(sblízkympomeromkžalovanému1/akoikosobámvjehovlastníckejariadiacejštruktúre)
spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch. V prípade, ak by súd určil, že žalovaný 1/ a K. A. nie sú
blízkymiosobami,takpoukázalnato,ževdanomčasebolstáleajpodielovýmspoluvlastníkomsporných
pozemkov, a teda predkupné právo sa neuplatňuje, keďže išlo o darovanie z podielnika na podielnika.

Žalovaní súčasne v odvolaní vo vzťahu k uplatňovaniu predkupného práva pri darovaní poukázali na
rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/3/2020 zo dňa 14.01.2022, pričom poukázali na to,
že ak podľa predmetného rozsudku Okresného súdu Námestovo platí, že sa pri darovaní neuplatňuje
predkupné právo vôbec, potom ho nemožno uplatňovať ani na darovaciu zmluvu medzi žalovaným 1/a K. A. v postavení darcu, a preto je darovacia zmluva medzi žalovaným 1/ platná nielen z dôvodu, že
žalovaný 1/ bol v čase prevodu vlastníckeho práva podielnikom, ale aj preto, že sa na darovanie podľa
rozhodovacej praxe Okresného súdu Námestovo predkupné právo neuplatňuje.

2.6 Súčasne namietali, že zákon o pozemkových spoločenstvách v otázke úpravy predkupného práva
má postavenie lex specialis voči úprave predkupného práva v Občianskom zákonníku, a teda je nutné
aplikovať výlučne ust. § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý zverejnenie resp.
nezverejnenie kúpnej ceny ponúkaného spoluvlastníckeho podielu nespája s porušením predkupného
práva. Majú za to, že na prevod podielu tretej osobe stačí podiel len ponúknuť, čo aj žalovaná 2/ urobila,

a preto k porušeniu predkupného práva nedošlo. Vyjadrili súhlas s právnym záverom, že pri prevode
na tretiu osobu sa uplatňuje § 140 a § 40a Občianskeho zákonníka, avšak nesúhlasia so záverom
súdu prvej inštancie o aplikácii § 605 Občianskeho zákonníka a § 606 Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k ponuke, nakoľko ponuka je samostatne upravená v zákone o pozemkových spoločenstvách,
ktorý ma k Občianskemu zákonníku postavenie lex specialis. Uviedli, že zákon o pozemkových
spoločenstvách oprávňuje vlastníka scudziť spoluvlastnícky podiel tretej osobe, ak oň neprejavia záujem

ďalší spoluvlastníci (podielnici), pričom o podiel preukázateľne nemal nik záujem, a preto prevodom
vlastníckeho práva na žalovaného 1/ k porušeniu predkupného práva nedošlo.
2.7 Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že sa na náležitosti ponuky vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vyjadrili žalovaní presvedčenie, že túto údajnú neplatnosť kúpnej zmluvy
spôsobil žalobca, a teda sa neplatnosti v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka nemôže dovolávať.

V tejto súvislosti zopakovali, že žalobca ako dôvod údajnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2021
uviedol, že pri ponuke na predaj spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ nebola zverejnená cena,
avšak práve žalobca bol tým, ktorý zverejnil tento spoluvlastnícky podiel bez toho, aby tam uviedol
kúpnu cenu, čím sám zavinil ním tvrdenú relatívnu neplatnosť. Majú za to, že uvedenej argumentácii
sa súd prvej inštancie absolútne nevenoval a len konštatoval, že v tomto musí ísť o účastníka

právneho úkonu samotného, čo však súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil a nevyplýva to ani zo
samotného zákona, a preto majú za to, že v napádanom rozsudku ohľadne tejto skutočnosti absentuje
riadne odôvodnenie. V tejto súvislosti žalovaní zdôraznili, že podľa čl. IV. odsek 9 bod 9.2 stanov
žalobcu platných od 28.05.2019 a aj neskôr od 07.10.2020 výbor na zhromaždení zverejní ponuku aj
s cenou ponúkaného podielu. Tým, že výbor žalobcu ako výkonný a štatutárny orgán žalobcu zverejnil

spoluvlastnícky podiel predávajúcej na pozemkoch bez zverejnenia kúpnej ceny, sám postupoval
v rozpore so stanovami porušením vlastnej povinnosti, a preto zavinené konanie žalobcu s odkazom
na § 40a Občianskeho zákonníka nemôže zaťažovať žalovanú 2/ a žalovaného 1/, ktorý dobromyseľne
nadobudol spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch. Žalovaní potom majú za to, že prevod
spoluvlastníckych podielov bol v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách a Občianskym

zákonníkom a z pochybenia žalobcu, ktorý zapríčinil rozpor prevodu spoluvlastníckeho podielu so
zmluvou o pozemkovom spoločenstve žalobcu, nemožno odvodzovať neplatnosť Kúpnej zmluvy zo
dňa 17.06.2022. V tejto súvislosti poukázali na výpoveď D. E. B., ktorá konala v mene žalovanej 2/ na
pojednávaní dňa 14.11.2023, z ktorej vyplynulo, že predseda žalobcu ju opakovane ubezpečoval o tom,
že zverejnenie ceny ponúkaného podielu nie je potrebné, pričom oni argumentovali, že takéto správanie

žalobcujenemorálneavrozporesdobrýmimravmi.Ďalejpoukázalinato,žezvykonanéhodokazovania
vyplynulo, že žalobca nezverejňoval vôbec ceny ponúkaných podielov a to nie len v prípade žalovanej
2/, pričom v súvislosti s uvedenou argumentáciou poukázali na bod 19. odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie.
2.8 Ďalej poukázali na to, že žalovaný 1/ si preveril ponuku spoluvlastníckych podielov, ktorá

bola zverejnená na internetovej stránke žalobcu, následne preveril u predsedu žalobcu, či sú tieto
spoluvlastnícke podiely „voľné“ a či má niekto z členov žalobcu o spoluvlastnícke podiely záujem, pričom
tieto skutočnosti neboli žalobcom popreté. Z dôvodu, že 3 roky žiadny člen žalobcu neprejavil záujem o
kúpu spoluvlastníckych podielov žalovanej 2/, žalovaný 1/ ich kúpil a odvtedy neustále vystupoval voči
žalobcovi ako člen žalobcu (podielnik) a toto žalobca do podania žaloby akceptoval aj tým, že umožňoval

žalovanému 1/ nahliadať do listín žalobcu a zúčastňovať sa na zhromaždeniach žalobcu. Zdôraznili,
že žalovaný 1/ sa nepokúšal nič zatajiť a nemal dôvod nenakladať s jeho majetkovým právom a nič
mu nebránilo darovať jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalovanej 3/, pričom následne
žalovaná3/zvysvetlenýchapreukázanýchdôvodovdarovalaspätnespoluvlastníckypodielžalovanému
1/, pričom išlo o bežné darovanie, čo žalobca nikdy

v konaní nenamietal.
2.9 Majú za to, že ak by sa odvolací súd stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o porušení
predkupného práva žalobcu, poukázali na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 306/2010. Zdôraznili, že predkupné právo v podstate slúži ako prostriedokproti drobeniu pozemkov, pričom žalovaný 1/ naopak doposiaľ len sceľuje pozemky a zväčšuje jeho
spoluvlastnícky podiel, ktoré postupne kupuje od žalobcom zverejnených členov žalobcu (podielnikov),
ktorí majú záujem predať svoje spoluvlastnícke podiely, pričom tieto podiely žalovaný 1/ nadobudol

v čase, keď bol a stále je členom žalobcu a v tom čase jeho dobromyseľnosť ani platnosť kúpnej zmluvy
nijako dotknuté neboli. Zdôraznili, že žalovaný 1/ vôbec nekoná v rozpore s účelom zákona, práve
naopak, dodržuje zákonné predkupné právo ostatných členov žalobcu. Taktiež poukázali na to, že v čase
predzmluvných rokovaní medzi žalovaným 1/ a predávajúcou – žalovanou 2/ bol spoločníkom a v čase
kúpy podielu aj konateľom žalovaného 1/ člen urbáru (podielnik) K. A. a v tomto išlo o prevod podielu

na člena žalobcu (podielnika), resp. jeho obchodnú spoločnosť.
2.10 Žalobcovia 1/ a 3/ súčasne majú za to, že prvoinštančný súd nesprávne právne posúdil aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko argumentácia súdu prvej inštancie bola zameraná len na to, či
je žalobca podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Nepopreli, že žalobca je formálne podielovým
spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, pričom však zdôraznili, že vôľa žalobcu konať je tvorená
zhromaždením a výbor túto vôľu len navonok prejavuje. Majú za to, že žalobca nedisponuje poverením

(rozhodnutím) zhromaždenia, aby vo veci konal a to spochybňuje aj platnosť samotného dovolania
sa relatívnej neplatnosti prostredníctvom doručenia žaloby. Uviedli, že predkupné právo podľa §
140 Občianskeho zákonníka má vecnú povahu a pôsobí voči tretím osobám, a teda sa viaže na
vlastníctvo spoluvlastníckeho podielu. Majú za to, že pri uplatňovaní predkupného práva je výbor
žalovaného povinný zabezpečiť rozhodnutie zhromaždenia o tom, akým prostriedkom budú žiadať

o ochranu domnele porušeného predkupného práva, keďže po právnej stránke ide o nakladanie
s majetkom spoločenstva. V tejto súvislosti poukázali na ust. 14 ods. 7 písm. f) zákona o pozemkových
spoločenstva. Majú za to, že žalobca konal bez rozhodnutia zhromaždenia o uplatnení predkupného
práva a to, že žalobca je „členom seba samého“ neznamená, že výbor žalobcu môže bez obmedzení
uplatňovať predkupné právo, keďže výbor žalobcu nie je tvorcom vôle ale len jej vykonávateľom.

V uvedenom vzhliadali žalovaní 1/ a 3/ vadu nesprávneho právneho posúdenia, pričom uviedli, že
namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nebol ani len popretý zo strany žalobcu
a prvoinštančný súd sa aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu nezaoberal, pričom bez zohľadnenia
fungovania pozemkových spoločenstiev rozhodol formálne o aktívnej vecnej legitimácii tak, že ak je
žalobca vedený na liste vlastníctva, tak je aj aktívne vecne legitimovaný. Majú za to, že poškodený

spoluvlastník sa musí rozhodnúť o tom, akým spôsobom bude uplatňovať nároky vzniknuté z
porušenie predkupného práva, teda či bude žalovať o určenie alebo o plnenie podľa toho, ktorý
nárok si vyberie. Súčasne poukázali na argumentáciu žalovaného 1/ vo vzťahu k neexistencii aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, podľa ktorej pôvodné reštitučné nároky podielových spoluvlastníkov neboli
uplatnené podielovými spoluvlastníkmi, ale požiadal o ne priamo žalobca. V tejto súvislosti upriamili

pozornosť na § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého oprávnenou osobou na vydanie
nehnuteľnosti je fyzická osoba nie právnická osoba, a keďže reštitučné nároky uplatňoval žalobca a
nie podieloví spoluvlastníci, pozemkové spoločenstvo ani zákonným spôsobom nevzniklo a po právnej
stránke nejestvuje. Z uvedeného dôvodu namietali, že ak žalobca nevznikol zákonným spôsobom a
po právnej stránke nejestvuje, nemôže byť vo veci aktívne vecne legitimovaný. Zdôraznili, že súd

vecnú legitimáciu skúma vždy ex offo aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta, pričom v tomto prípade námietka žalovaného 1/ o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
ostala nepovšimnutá a prvostupňový súd sa s ňou vôbec nevysporiadal napriek tomu, že v tomto mohol
a mal vykonať dokazovanie aj bez návrhu.
2.11 Súčasne namietali záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 45. odôvodnenia rozsudku, v ktorom

tento vyslovil, že právny úkon trpiaci vadou relatívnej neplatnosti nemožno konvalidovať uzatvorením
ďalších zmlúv, po uzatvorení ktorých by odpadol dôvod relatívnej neplatnosti. Platí, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a nie je možné ju konvalidovať dodatočným
schválením právneho úkonu či odpadnutím dôvodu neplatnosti. V tejto súvislosti zdôraznili, že v prípade
porušenia predkupného práva však ide „len“ o relatívnu neplatnosť právneho úkonu a prvoinštančný

súd v odôvodnení rozsudku len konštatoval svoj názor, avšak vôbec nevysvetlil, prečo by
v tomto prípade nemohlo dôjsť ku konvalidácii právneho úkonu. Poukázali na to, že žalovaný 1/ v čase,
kedy sa žiadna osoba nedovolávala neplatnosti (po 8 mesiacoch od uzatvorenia zmluvy so žalovanou
2/), uzatvoril ďalšie kúpne zmluvy k sporným pozemkom a rovnako o 3 mesiace neskôr 17.05.2022
uzatvorili žalovaný 1/ a K. A. darovaciu zmluvu k sporným pozemkom. Majú potom za to, že žalovaný

1/ dobromyseľne nadobudol spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch, a teda aj keby skutočne
došlo k porušeniu predkupného práva prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (žalovaného
1/), dôvod tvrdenej neplatnosti odpadol tým, že sa žalovaný 1/ stal členom žalobcu a podielovým
spoluvlastníkom na spoločnej nehnuteľnosti na základe ďalších kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy včase, kedy sa žalobca nedovolal neplatnosti prvého právneho úkonu, ktorého platnosť je predmetom
skúmania v rámci predbežnej otázky v tomto konaní. Majú za to, že konvalidovať nemožno len absolútne
neplatné právne úkony, a preto považujú právny záver súdu prvej inštancie o nemožnosti konvalidácie

právneho úkonu za nesprávny.
2.12 Žalovaní súčasne namietali, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní neboli pri prevodoch
vlastníckehoprávadobromyseľní,resp.byakokoľvekúmyselneobchádzalizákon,pričomnaopakriadne
tvrdili a preukázali dôvody, prečo k prevodom došlo, pričom žalobca tieto závery žalovaných 1/ a 3/
počas konania nijako nepoprel a dokonca ani neprodukoval v tomto nijaké dôkazy.

2.13 Žalovaní 1/ a 3/ súčasne v odvolaní namietali záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 44.
odôvodnenia rozsudku, pričom majú za to, že žalobca len tvrdil, že ich vyjadrenia o okolnostiach
uzatvorenia darovacích zmlúv považuje za pokus o sťaženie uplatnenia relatívnej neplatnosti
uzatvorených zmlúv, a to vo vyjadrení zo dňa 27.10.2022, pričom uvedené nepreukázal. Zdôraznili,
že okrem uvedeného vyjadrenia žalobca ďalej netvrdil ani nepreukázal údajnú účelovosť uzatvorených
darovacích zmlúv, pričom súd prvej inštancie úplne nad rámec argumentácie žalovaného a jeho

právnej a skutkovej obrany dospel k ničím nepreukázaným skutkovým záverom o nepravdivosti tvrdení
žalovaných. V tejto súvislosti poukázali na to, že žalovaný 1/ vysvetlil súdu, prečo došlo k darovaniu ako
aj spätnému darovaniu a k týmto okolnostiam bola vypočutá žalovaná 3/, ktorá potvrdila, prečo boli
v skutočnosti uzatvorené darovacie zmluvy. V tejto súvislosti poukázali na to, že ohľadne týchto
skutočností mala byť vypočutá aj svedkyňa C. A., ktorú oni navrhovali a trvali na jej výsluchu, avšak

súd svedkyňu C. A. nevypočul, nezamietol návrh na vykonanie dokazovania a následne konštatoval
záver o tom, že zhodné tvrdenia žalovaných 1/ a 3/ sú účelové a „neuveril“ im. V tejto súvislosti
poukázali na to, že prvoinštančný súd najskôr konštatoval, že účelovosť ich tvrdení vyplýva z časovej
súvislosti medzi uzatvorenými zmluvami, pričom zdôraznili, že medzi Kúpnou zmluvou k sporným
nehnuteľnostiam zo dňa 17.06.2021 a Darovacou zmluvou zo dňa 27.10.2021 uplynuli viac ako 4

mesiace a Darovacou zmluvou zo dňa 18.11.2021 boli sporné pozemky na žiadosť C. A. (spoločníčky
žalovaného 1/) spätne darované žalovanému 1/. Podľa žalovaných 1/ a 3/, ak by malo ísť o účelové
konanie a údajnú snahu niečo „evokovať“ alebo zakryť zo strany žalovaného 1/, nevyčkával by predsa s
darovaním sporných pozemkov viac než 4 mesiace, keď žalobca má presné informácie o svojich členoch
(podielnikoch) a na tieto účely je aj softvérovo vybavený. Uviedli, že žalovaný 1/ nemal žiaden dôvod

skrývať titul nadobudnutia a vlastníctvo pozemkov nebolo až do doručenia žaloby ani len sporné. V tejto
súvislosti uviedli, že žalobca v tomto skutkovom kontexte netvrdil žiadnu skutkovú verziu o obchádzaní
zákona alebo nedobromyseľnosti a ani len nepoprel tvrdenia žalovaných 1/ a 3/ o skutkovom priebehu
vzájomného darovania. V tejto súvislosti poukázali na to, že oni uzatvorili po spätnom darovaní následne
inú darovaciu zmluvu k hodnotným pozemkom v k. ú. G. a v tomto ide o ničím nepreukázaný a nesprávny

skutkový záver prvoinštančného súdu a to aj po stránke skúmania a hodnotenia nesporných skutkových
okolností vzhľadom na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a útoku žalobcu.
2.14 Žalovaní 1/ a 3/ súčasne namietali záver súdu prvej inštancie o nedôveryhodnosti ich tvrdení
jednak z dôvodu hodnoty podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach, ktorý v žiadnom prípade nemožno
považovať za podiel schopný zabezpečiť potreby rodiny, ako aj z dôvodu, že žalovaný 1/ uzatvoril

Kúpne zmluvy zo dňa 05.02.2022, 07.02.2022 a 09.02.2022 v pozícii podielového spoluvlastníka, a
v čl. V. kúpnych zmlúv uvádza, že sa pri uzatváraní nepoužili všeobecné ustanovenia o predkupnom
práve v zmysle zákona o pozemkových spoločenstvách. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na to, že
žalovaný 1/ kúpil spoluvlastnícke podiely od žalovanej 2/ za cenu 16.500,- eur, pričom išlo o výmeru
58.794,45 m2, pričom z podielu v pozemkovom spoločenstve plynie aj právo na každoročný podiel na

zisku spoločenstva, a preto záver súdu o „nehodnotnosti“ podielu považuje za nezmyselný. Majú za to,
že prvoinštančný súd bez zistenia hodnoty nehnuteľnosti nekriticky súhlasil s predsedom žalobcu o tom,
že spoluvlastnícky podiel má mať hodnotu „pár eur“, čím sám žalobca deklaroval absenciu naliehavého
právneho záujmu zosmiešňovaním veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý má byť 0,5 % pozemkov
spoločnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti zdôraznili, že žalobca na jednej strane zosmiešňuje veľkosť a

hodnotu sporného spoluvlastníckeho podielu, no na strane druhej žiada za nájom tej istej nehnuteľnosti
za cenu 0,25 eur/m2 ročne, čo pri výmere sporného podielu 58.794,45 m2, predstavuje nájomné vo
výške 14.698,61 eur ročne. Z uvedeného dôvodu majú žalovaní za to, že uvedené pozemky nie sú
až tak „bezcenné“, ako to tvrdí žalobca. Navyše poukázali na to, že prvoinštančný súd v tomto vôbec
nezdôvodňoval záver o hodnote pozemkov a ani nijako nezisťoval hodnotu týchto pozemkov, a preto

považovali skutkový záver o bezcennosti sporných pozemkov za nesprávny.
2.15 Pokiaľ žalovaný 1/ uzatvoril ďalšie kúpne zmluvy, žalovaní 1/ a 3/ poukázali na to, že tieto kúpne
zmluvy neboli uzatvorené bezprostredne po tom, ako došlo k spätnému darovaniu ale až viac ako o dva
mesiace, keď sa žalovaný 1/ rozhodol nakúpiť spoluvlastnícke podiely.2.16 Žalovaní súčasne namietali, že prvoinštančný súd pri tvorení záveru o nedôveryhodnosti
tvrdení žalovaných sa opomenul vysporiadať s tým, že žalovaný 1/ daroval po navrátení sporných
spoluvlastníckych podielov žalovanej 3/ iné hodnotné nehnuteľnosti, čo v konaní preukázal a čo v konaní

ani nebolo sporné. Zdôraznili, že darovanie medzi žalovanými bolo realizované len z obavy, že by sa
B. A. v budúcnosti mohlo niečo stať a týmto spôsobom chcel konateľ žalovaného 1/ aspoň čiastočne
zabezpečiť svoju partnerku A. F. a ich 2 maloleté deti, keď konateľ žalovaného 1/ je dlhodobo vášnivým
motorkárom a automobilovým pretekárom, pričom v novembri roku 2022 mal vážnu, takmer smrteľnú
dopravnú nehodu na motocykli. Preto majú za to, že obavy žalovanej 3/ boli a sú opodstatnené a

okolnosti zdravotného stavu konateľa žalovaného 1/ neboli v konaní sporné.
2.17 Žalovaní ďalej namietali záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 43. odôvodnenia rozsudku,
kde tento vyslovil: „Žalovaná 2/ si mala byť v prípade, ak chcela previesť spoluvlastnícky podiel na tretiu
osobu,vedomátoho,žesúčasťouponukymusíbyťajuvedenieceny,inakdochádzakporušeniuzákona,
pričom nie je povinnosťou žalobcu, aby žalovanú o uvedenom poučoval, resp. ju vyzýval na oznámenie
ceny. Súd mal v konaní preukázané, že na prvej čiastkovej schôdzi riadneho zasadnutia zhromaždenia

podielnikov zo dňa 05.05.2019 bolo 8. bodom programu aj oznámenie ponuky podielov vlastníkov na
predaj, predmetom ktorého oznámenia bola aj ponuka žalovanej 2/ bez uvedenia ceny. Je preto zrejmé,
že žalobca si splnil svoju povinnosť, a to zverejniť ponuku žalovanej 2/, preto nemožno prijať záver o
tom, že by žalobca spôsobil relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy.“. V tejto súvislosti žalovaní uviedli, že
oni nepopierajú, že žalobca ponuku oznámil, avšak poukázali na to, že z ponuky spoluvlastníckych

podielov oznámených a zverejnených v roku 2020 je zrejmé, že ponuka neobsahovala žiadne poučenie
o nutnosti uviesť cenu a ani jeden ponúkajúci člen žalobcu nemal pri ponuke zverejnenú cenu. V tejto
skutočnosti vzhliadajú žalovaní šikanózne konanie žalobcu, ktorý nezverejňuje ceny podielov vôbec
a následne tvrdí neplatnosť zmluvy, resp. žiada o určenie vlastníckeho práva. Majú za nesporné, že
žalovaná 2/ cenu podielu neuviedla, avšak z jej výsluchu vyplynulo, že bola opakovane ubezpečovaná

žalobcom, že cenu zverejňovať netreba, pričom rovnako tak bol ubezpečený aj žalovaný 1/. Majú za
to, že keď sa to však žalobcovi hodí, tak tvrdí, že bolo porušené predkupné právo. Súčasne žalovaní
nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo povinnosťou žalobcu poučovať žalovanú 2/ o
povinnosti uviesť k ponuke cenu, nakoľko žalobcovi stanovy žalobcu ukladajú povinnosť zverejňovať
ponuky aj s cenou, pričom tak žalobca pravdepodobne zámerne nerobil. Majú za to, že z listinných

dôkazov je táto povinnosť zrejmá, pričom nemôže byť na ťarchu žalovaného 1/ a žalovanej 2/, ak si
žalobca svoju povinnosť nesplnil, najmä ak sa zohľadní ubezpečovanie žalovanej 2/ o tom, že uvádzanie
ceny nie je potrebné. Vyjadrenie, že uvedenie ceny nie je nutné, potvrdila žalovaná 2/, ako aj žalobca,
pričom žalobca tvrdil, že prevod spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu bez uvedenia ceny nie je
možné realizovať. Toto upozornenie malo byť uvedené v pozvánkach, avšak táto skutočnosť nebola

žalobcom preukázaná, keďže do konania boli predložené pozvánky so začierneným obsahom, čo
samo osebe vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a úmysloch žalobcu. Majú za to, že žalobca mal
preukázateľne povinnosť zverejňovať ponuky aj s cenami podielov a sú presvedčení, že na splnenie
tejto povinnosti si mal vyžiadať od ponúkajúcich členov ceny a tieto riadne zverejniť. Tvrdenia žalobcu
o údajnom poúčaní o povinnosti uviesť cenu preukázané neboli a dokonca boli vyvrátené výpoveďou

žalovanej 2/ a žalovaným 1/, pričom skutkový záver prvoinštančného súdu o tom, že „žalobca si splnil
svoju povinnosť a to zverejniť ponuku žalovanej 2/“, považujú za nesprávny. Majú za to, že je absolútne
nezmyselné a nespravodlivé, ak súd vyhovie žalobe žalobcu potom, čo v rozpore s dobrými mravmi
ubezpečí žalovanú 2/ o tom, že cena nemusí byť súčasťou ponuky a následne na základe absencie
uvedenia ceny sa dovoláva neplatnosti zmluvy na súde s tým, že ešte predtým ubezpečoval žalobca

žalovaného 1/ o tom, že podiely sú voľné a nikto nemá záujem o kúpu. Majú potom za to, že sa jedná
o zjavné zneužitie práva a šikanu žalobcom, ktorý si týmto rieši osobný konflikt s konateľom žalovaného
1/.
2.18 Žalovaní súčasne namietali, že prvoinštančný súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal
s námietkami žalovaného 1/ o zjavnom zneužití práva žalobcom, o konaní žalobcu v rozpore s

dobými mravmi a šikanóznosti celého konania, keď má len jediný účel a to škodiť žalovanému 1/ a v
konečnom dôsledku aj žalovanej 2/. Súčasne majú za to, že prvoinštančný súd neprihliadol námietku, že
konanie nelegitímne vyprodukoval žalobca, aj keď žalovaný 1/ aj žalovaná 2/ postupovali dobromyseľne
a obozretne, pričom práve výbor žalobcu a predseda žalobcu postupovali v rozpore so stanovami
žalobcu a niekoľko rokov ponúkali spoluvlastnícky podiel predávajúcej v rozpore so stanovami žalobcu.

V uvedenom postupe žalobcu, ktorý žalobou o určenie vlastníckeho práva namietal relatívnu neplatnosť
právneho úkonu, potom žalovaní v kontexte ich námietok vzhliadajú šikanózny výkon práva. Majú za to,
že prvoinštančný súd sa súčasne náležite nevysporiadal ani s ich námietkami týkajúcimi sa neexistencie
aktívnejvecnejlegitimáciežalobcuaúplneignorovalpredloženýdôkazotom,žežalovaný1/pospätnomdarovaní pozemkov žalovanou 3/ daroval žalovanej 3/ iné pozemky. Majú za to, že táto skutočnosť má
zásadný vplyv na posúdenie výpovedí žalovaných, pričom súd ju ignoroval a v odôvodnení rozsudku
sa ňou nezaoberal. Taktiež majú za to, že súd prvej inštancie úplne ignoroval ich relevantnú námietku

žalovaných, že keď žalobca ubezpečoval žalovanú 2/ o tom, že k ponuke nemusí byť uvedená cena a
následne tvrdí porušenie predkupného práva, tak celkom zjavne ide o konanie v rozpore
s dobrými mravmi a zjavné zneužitie práva žalobcom. Žalovaní preto namietali, že súd prvej inštancie
rozsudkom bez riadneho odôvodnenia porušil ich právo na spravodlivý súdny proces, keďže odôvodnení
rozsudku nereaguje na podľa ich názoru zásadné, relevantné námietky, v čom vzhliadajú následok

arbitrárnosti rozhodnutia súdu.
2.19 Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil s právnym i skutkovým posúdením veci

zo strany súdu prvej inštancie, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne
v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitnosti konkrétneho prípadu. Má za to, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd na základe predložených a vykonaných
dôkazov riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným
spôsobom, opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Žalobca má za to, že v konaní

bolo riadne a bez pochýb preukázané, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a
žalovanou 2/ zo dňa 17.06.2021 došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu ako člena pozemkového
spoločenstva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, následkom čoho je nutné uvedenú zmluvu
považovať za relatívne neplatnú s poukazom na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka. Podľa
jeho názoru na uvedenú skutočnosť nemá žiadny vplyv fakt, že žalovaný 1/ následne uzatvoril kúpne

zmluvy s inými subjektmi (A. C., C. D., K. M., F. I., K. A.). Zdôraznil, že predmetom tohto konania nie
je a ani nebolo skúmanie podmienok platnosti kúpnych zmlúv uzatvorených žalovaným 1/ a dotknutými
subjektmi, pričom nevylúčil možnosť, že uvedené bude predmetom osobitného konania. Žalobca má za
to, že vzhľadom na povahu žaloby (určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti prípadne relatívnej neplatnosti zmlúv o prevode nehnuteľností) je daný naliehavý

právny záujem žalobcu v konaní bez nutnosti ďalšieho dokazovania. Žalobca sa stotožnil s právnym
názorom súdu prvej inštancie aj v otázke neplatnosti následných prevodov predmetných nehnuteľností
na základe darovacích zmlúv uzatvorených medzi žalovaným 1/ a žalovanou 3/, resp. medzi
žalovanou 3/ a žalovaným 1/, pričom zotrval na právnom názore, že sa jedná výlučne o účelové
prevody spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti medzi dotknutými spriaznenými osobami

s cieľom sťažiť uplatnenie relatívnej neplatnosti predmetných zmlúv zo strany ostatných podielových
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.
3.1
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd s poukazom na ust. § 387 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaní 1/ a 3/ v odvolacej replike v celom rozsahu zotrvali na svojich tvrdeniach uvedených
v odvolaní, pričom zopakovali, že podanú žalobu považujú za prostriedok šikany zo strany žalobcu
z dôvodu dlhoročných osobných sporov medzi predsedom žalobcu a konateľom žalovaného 1/. Majú
za to, že dostatočným a adekvátnym spôsobom preukázali, že žalobca v konaní nemôže mať naliehavý
právny záujem a sám ani nepreukázal tvrdený naliehavý právny záujem na podanej žalobe. V tejto

súvislosti opätovne zdôraznili, že žalobca, ktorý je pozemkovým spoločenstvom a spravuje majetok
svojich podielnikov, musí nakladať s majetkovými právami podľa § 14 ods. 7 písm. f) zákona č. 97/2013
Z.z., s tým, že doposiaľ podieloví spoluvlastníci na zhromaždení o naložení s predkupným právom nijako
nerozhodovali a v tomto ide o svojvôľu predsedu žalobcu a výboru, u ktorého je daný konflikt záujmov
so žalovaným 1/, najmä jeho konateľom B. A.. Opätovne poukázali na to, že okrem toho, že nie je daný

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko samotný žalobca neutvoril u seba vôľu o
naložení s predkupným právom spôsobom vyžadovaným zákonom, tak uvedené svojvoľné uplatňovanie
nárokov
z predkupného práva je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Majú za to, že v uvedenom
možno vnímať nielen to, že sa jedná o uplatňovanie predkupného práva v rozpore s dobrými mravmi, ale

zároveň chýba právny dôvod – rozhodnutie členov pozemkového spoločenstva zhromaždenia žalobcu.
Vo vzťahu k darovacím zmluvám žalovaní 1/ a 3/ uviedli, že tieto sú platné, nakoľko išlo o darovanie
medzi blízkymi osobami mimo zákonných ustanovení predkupného práva, pričom podľa ich názoru
bola v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaná kauza a dobromyseľnosť darcu i obdarovanýcha bol vysvetlený a preukázaný aj dôvod spätného darovania sporných spoluvlastníckych podielov na
spoločnej nehnuteľnosti na žalovaného 1/. Majú za to, že žalobca neprodukoval
k narušeniu dobromyseľnosti absolútne žiadne dôkazy a v tomto ani otázky právneho zástupcu žalobcu

pri výsluchu konateľa žalovaného 1/ a 3/ vôbec nesmerovali k preukázaniu, že tu dobromyseľnosť
nie je. Uviedli, že žalobca sa sám narušeniu dobromyseľnosti nijako nevenoval a výslovné tvrdenia o
dobromyseľnosti žalovaných 1/ a 3/ vôbec nepoprel v jeho tvrdeniach, ani k tomuto neprodukoval žiadne
dôkazy a sám súd prvej inštancie túto právne a skutkovú relevantnú časť úplne odignoroval. Súčasne
žalovaní poukázali na to, že žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti prvej kúpnej zmluvy medzi

žalovaným 1/ a žalovanou 2/ včas, ale až ex post po tom, ako boli všetky zmluvy vrátane darovacích
zmlúv medzi žalovaným 1/ a žalovanou 3/ riadne zavkladované v katastri nehnuteľností.
4.1
V ostatnej časti odvolacia replika obsahuje argumentáciu, ktorú žalovaní 1/ a 3/ produkovali už
v samotnom odvolaní.
5. Žalobca v odvolacej duplike v celom rozsahu odkázal na svoje skoršie skutkové a právne vyjadrenia

v konaní. K tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného 1/ a žalovaného 3/ uviedol, že s nimi nesúhlasí,
pričom má za to, že sa k nim podrobne a opakovane vyjadril v rámci konania. Tvrdenia týkajúce
sa údajnej svojvôle predsedu žalobcu a členov výboru pri uplatňovaní práv v konaní, žalovaný
(poznámka odvolacieho súdu: správne malo byť uvedené „žalobca“) uviedol, že sa jedná o nepravdivé
tvrdenia, ktoré vychádzajú z nesprávnej interpretácie oprávnenia štatutára pozemkového spoločenstva

nakladať s majetkovými právami. V uvedenom kontexte poukázali na závery vyplývajúce z Nálezu
Ústavného súdu SR č. III. ÚS 425/2023 zo dňa 08.02.2024, že vymáhanie nárokov priamo pozemkovým
spoločenstvom, ktoré takto napĺňa svoje oprávnenia, ktoré mu zveruje § 19 zákona o pozemkových
spoločenstvách, tak umožňuje, aby v mene jednotlivých spoluvlastníkov konalo priamo pozemkové
spoločenstvo. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil.
6. Žalovaný 1/ vo vyjadrení zo dňa 28.06.2024 poukázal na to, že Darovacou zmluvou zo dňa 25.06.2024
nadobudol ďalšie podiely od B. A., ktorý je spoločníkom a konateľom žalovaného 1/, pričom poukázal na
to, že sa jedná o prevod medzi blízkymi osobami, keďže B. A. je spoločníkom a konateľom žalovaného,
a tak sa nevzťahujú na tento prevod ustanovenia o predkupnom práve, a teda aj v súčasnosti ostane,

a to aj v prípade vyslovenia neplatnosti zmlúv napádaných žalobou, podielnikom žalobcu. Z uvedeného
dôvodu zopakoval, že je zrejmé, že žalobcovo údajné porušené právo nie je neisté ani ohrozené
a vyhovujúci rozsudok v tejto veci nie je žalobcovi žiadnym spôsobom užitočný, a preto žalobca nemá
žiaden naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

7. Strany sporu v konaní ďalšie podania neprodukovali.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
na základe podaného odvolania žalovaným 1/ a 3/ v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP a bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)rozsudoksúduprvejinštanciepodľa

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Primárne odvolací súd poukazuje na to, že napriek tomu, že odvolanie voči rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané iba zo strany žalovaných 1/ a 3/ (s poukazom na predmet konania, ktorým bolo
určenie, že žalovaná 2/ je vlastníčkou sporných nehnuteľností v dotknutom spoluvlastníckom podiele

a žalovaný 1/ je v súčasnosti zapísaný ako vlastník predmetných spoluvlastníckych podielov), je zrejmé,
že účinky odvolania sa nepochybne dotýkajú aj samotnej žalovanej 2/, nakoľko objektívne nie je možné,
aby sa ten istý výrok
(v danom prípade o určení, že žalovaná 2/ je vlastníčkou dotknutého spoluvlastníckeho podielu) stal
právoplatným iba voči nej a voči žalovanému 1/ (ako aktuálnemu intabulovanému vlastníkovi) by bola

jeho ďalšia existencia závislá od rozhodnutia odvolacieho súdu. Z uvedené je zrejmé, že z povahy veci
sa rozhodnutie musí vzťahovať tak na žalovaného 1/ ako aj žalovanú 2/, ktorí sú v spore vo vzájomnom
postavení nerozlučných spoločníkov.
10. Odvolanie žalovaných 1/ a 3/ proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

11. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na inépochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietli odvolatelia (žalovaní 1/ a 3/) v odvolacej
lehote, ktoré by inak mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby
takéto pochybenia zistil.

12. Odvolatelia 1/ a 3/ v odvolaní vzhľadom na obsah odvolania a charakter odvolacích námietok
primárne namietali arbitrárnosť a neodôvodnenosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v čom vzhliadali
porušenie ich práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

12.1

Východiskovo vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke odvolací súd zdôrazňuje, že do práva
na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
V kontexte uvedeného odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaných 1/ a 3/ ako nedôvodnú. Z ust. §
220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný
a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo vykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo presvedčivé. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 09. decembra 1994, Séria A, č. 303 – A, strana 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09.
decembra 1994, Séria A, č. 303 – B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutia aj v náleze sp. zn. III. ÚS 119/03-13. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu

(IV. ÚS 115/03). Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného
dokazovania. Súd je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné závery.
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme
skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých
podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu

rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti
uvedené v ust. § 220 CSP, je nepreskúmateľné.
12.2
Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov odvolací súd nevzhliadol v odôvodnení rozhodnutia súdu

prvej inštancie také zásadné nedostatky, ktoré by in globo mali za následok nepreskúmateľnosť tohto
rozhodnutia, nakoľko súd prvej inštancie v ňom zodpovedajúcim spôsobom z hľadiska určitosti (a s tým
nerozlučne spätej preskúmateľnosti) predostrel relevantné odpovede na rozhodné otázky.
13. Pokiaľ žalovaní 1/ a 3/ namietali, že žalobca podaním žaloby v prejednávanom spore konal vo
vzťahu k nim šikanózne, keď hlavnou príčinou podania takejto žaloby mali byť vzájomné animozity

medzi konateľom žalovaného 1/ B. A. a predsedom výboru žalobcu, prípadne členmi výboru žalobcu.
Odvolací súd uvedenú námietku rovnako ako súd prvej inštancie považoval vo vzťahu k posudzovanej
veci už vo svojom základe za nedôvodnú, keď svojím obsahom a zameraním de facto neguje účel
a zmysel predkupného práva (spolu)vlastníkov. Odvolací súd zdôrazňuje, že „...za najdôležitejšiu funkciu
predkupného práva je považovaná právna istota ostatných spoluvlastníkov alebo inak znemožnenie

vstupu spoluvlastníkom nepohodlnej tretej osoby do spoluvlastníctva. Predkupné právo spoluvlastníkov
tiež posilňuje ich postavenie vo vzťahu k spoločne vlastnenej veci. Okrem toho predstavuje prevenciu
právnych sporov, pretože zjednocuje vlastníctvo k veci a zmenšuje počet spoluvlastníkov. Inštitút
predkupného práva spoluvlastníkov však neslúži len ako prevencia právnych sporov ale ako prevenciamimoprávnych tenzií. Navyše zjednocovaním vlastníctva (zmenšovaním počtu spoluvlastníkov) sa
zvyšujesamotnáaktivitaspoluvlastníctva.Nakoniec,predkupnéprávospoluvlastníkovvyvažujeniektoré
kľúčové nevýhody spoluvlastníctva. Právna rovnováha zabezpečovaná týmto inštitútom na jednej strane

rešpektuje právo každého spoluvlastníka previesť svoj podiel a na strane druhej rešpektuje oprávnený
záujem ostatných spoluvlastníkov.“ (porovnaj Kober, J. Spoluvlastnické předkupní právo v rovině právní
normy a v rovině právnědogmatické jako gordický uzel zdejší civilistiky? In: Právnik, 2014, č. 4, s.
848 – 943). Vychádzajúc z vyslovenej úvahy odvolací súd akcentuje samotný účel a cieľ namietania
relatívnejneplatnostiprávnehoúkonuakonásledkuporušeniapredkupnéhoprávazostranypodielového

spoluvlastníka. V kontexte uvedeného je potom potrebné vo všeobecnosti vnímať aj právo - porušením
predkupného práva dotknutého - podielového spoluvlastníka domáhať sa ochrany zásahu do jeho
predkupného práva podaním žaloby, ktorej predmetom je určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu,
prípadne podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva. Námietku žalovaných 1/ a 3/, že uplatnením
tohto práva zo strany podielového spoluvlastníka (v danom prípade žalobcu) vykonáva tento svoje práva
voči nim šikanózne z dôvodu animozity medzi konateľom žalovaného 1/ a predsedom výboru žalobcu,

príp. členmi výboru, nemožno potom hodnotiť ako relevantnú, nakoľko vo svojej podstate neguje účel
právapoškodenéhospoluvlastníkadovolaťsarelatívnejneplatnostiprávnehoúkonuzdôvoduporušenia
predkupného práva ako efektívneho nástroja, ktorého jedným z fundamentálnych cieľov má byť
zabránenie vstupu (poškodeným spoluvlastníkom „nechcenej“) tretej osoby do takéhoto majetkového
spoločenstva. Práve možnosť uplatnenia tohto práva (nie ihneď) ale aj neskôr (v premlčacej dobe)

potom umožňuje poškodenému spoluvlastníkovi zvážiť, prípadne (aj vzhľadom na následné správanie
„novovstupujúceho“ spoluvlastníka) prehodnotiť jeho účasť v tomto spoločenstve. Práve uvedené je
podľanázoruodvolaciehosúdudôvodom,prečopoškodenýmspoluvlastníkomprávnyporiadokpriznáva
predmetné oprávnenie v ust. § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách v spojení s § 140 a § 40a
Občianskeho zákonníka, a to ako následok porušenia povinností ustanovených týmito predpismi. Prijatie

argumentácie žalovaných by potom viedlo k ťažko akceptovateľnému záveru, že spoluvlastník, ktorý
bol porušením predkupného práva zo strany iného spoluvlastníka poškodený, by sa nemohol dovolávať
ochranysvojhoprávavoči„novovstupujúcemu“subjektudokonkrétnehospoluvlastníckehovzťahuatým
zvrátiť tento pre neho ako poškodeného spoluvlastníka ním vnímaný nevýhodný stav.
13.1

Iba nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že v prípade nespokojnosti členov
pozemkového spoločenstva s činnosťou jeho štatutárneho orgánu môžu títo prostredníctvom
najvyššieho orgánu spoločenstva vyvodzovať zodpovednosť voči týmto členom, príp. ich odvolať, čo
v konaní nebolo ani len tvrdené.
13.2

Z uvedených dôvodov vyhodnotil predmetnú odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
14. Žalovaní 1/ a 3/ ďalej namietali záver súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, keď mali za to, že žalobca nemá a ani nepreukázal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení s tým, že podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva nevyplýva z osobitného
predpisu. S uvedenou odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožnil, pričom závery súdu prvej

inštancie vyslovené v bode 41. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie považuje za správne.
14.1
V tomto smere východiskovo odvolací súd poukazuje na to, že právo podielového spoluvlastníka
domáhať sa, aby mu bol podiel iného spoluvlastníka ponúknutý na predaj (resp. sa voči vlastníkovi
dotknutého podielu domáhať nahradenia prejavu vôle previesť jeho vlastnícky podiel dotknutému

spoluvlastníkovi) vzniká v zmysle § 140 v spojení s § 853 ods. 1 a § 603 Občianskeho zákonníka
iba za predpokladu, že došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Zákon presne nestanovuje, v čom
treba vidieť porušenie predkupného práva. Iba z povahy predkupného práva, ako aj z dôsledkov
porušenia predkupného práva upravených v ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť,
že porušením predkupného práva možno rozumieť stav, kedy ten, kto mal povinnosť vec oprávnenému

ponúknuť na predaj, toto právo oprávneného nerešpektoval a vec predal niekomu inému, prípadne ak
bolo predkupné právo dohodnuté aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom (§ 602 ods. 2), vec
inýmspôsobomnežpredajomscudziltretejosobe.Akbolopredkupnéprávooprávnenejosobyporušené
uvedeným spôsobom, oprávnený má nasledovné možnosti: a) môže sa domáhať, aby mu nadobúdateľ
vec ponúkol na predaj, alebo b) môže sa dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo

k prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka), alebo c) mu
zostane predkupné právo zachované. Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka smerujúceho
k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii. Aj napriek tomu, že
oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z uvedených právnych možností, ich kumulácia je vylúčená(porovnaj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008). V prípade rôznych
súdnych žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis
verbis počíta aj samotný zákonodarca v § 40a Občianskeho zákonníka. Ostatné spôsoby nápravy

odvodené od porušenia zmluvného predkupného práva predstavujú len komplementárny „individuálny“
spôsob ochrany oprávneného vlastníka. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedený záver
je podporený aj aktuálnymi závermi najvyšších súdnych autorít, ktoré žalobu o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy v prípade porušenia predkupného práva zaradili medzi žaloby prezumované § 137
písm. d) Civilného sporového poriadku a jej prípustnosť vyvodili v hmotnoprávnej rovine z § 40a

Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 tohto zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo 186/2022 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 33/2024). V kontexte uvedeného odvolací súd v zhode so záverom súdu
prvej inštancie konštatuje, že žalobca sa podanou žalobou dovolal relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy
zo dňa 15.06.2021 z dôvodu porušenia jeho predkupného práva, čo malo za následok zrušenie kúpnej
zmluvy s účinkami ex tunc. Z uvedeného je zrejmé, že bez vyslovenia určovacieho výroku zo strany

súdu o tom, že vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach je žalovaná
2/, by nedošlo k spätnému zápisu vlastníctva žalovanej 2/ k dotknutému spoluvlastníckemu podielu
na predmetných nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti súd iba podotýka, že v danom prípade žalobca
(vzhľadom na následné prevody – darovania dotknutého spoluvlastníckeho podielu realizované medzi
žalovaným 1/ a žalovanou 3/) ani objektívne nemal inú možnosť ako domáhať sa určenia vlastníckeho

práva, nakoľko právny stav vytvorený dotknutou kúpnou zmluvou podliehal ďalšej právnej zmene/
zmenám [porovnaj § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]. V nadväznosti na vyššie uvedené závery potom
odvolací súd nepovažoval za právne významné námietky žalovaných 1/ a 3/ spočívajúce v tom, že
žalovanému 1/ vzhľadom na uzavretie ďalších kúpnych zmlúv s A. C., C. D., K. M. a F. I., čím sa

stal podielovým spoluvlastníkom ďalších spoluvlastníckych podielov na spoločných nehnuteľnostiach,
a preto aj v prípade určenia, že vlastníčkou spoluvlastníckych podielov na spoločných nehnuteľnostiach
mu nič nebude brániť v tom, aby ako podielový spoluvlastník dotknutých nehnuteľností následne so
žalovanou 2/ nanovo uzatvoril kúpnu zmluvu ako právne a skutkovo irelevantné, nakoľko dovolaním
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako jednej z alternatív oprávnení žalobcu ako podielového

spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, dochádza k zrušeniu spornej kúpnej zmluvy
a potrebe zosúladenia tohto skutočného stavu so stavom vyplývajúcim z katastra nehnuteľností.
15. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaných 1/ a 3/ o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie týkajúcim sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uvedenom v bode 39. odôvodnenia

rozsudku. Tak, ako už uvádza súd prvej inštancie, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd

vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa s ňou v konaní nezaoberal
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
15.1
Žalovaní 1/ a 3/ v odvolaní namietali, že oni nepopierajú, že žalobca je formálne podielovým

spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, ale podľa nich nemožno ignorovať, že vôľa žalobcu konať
je tvorená zhromaždením a výbor túto vôľu len navonok prejavuje, keď podľa ich názoru žalobca
nedisponuje poverením (rozhodnutím zhromaždenia), aby vo veci konal, čo podľa ich názoru
spochybňuje aj platnosť samotného dovolania sa relatívnej neplatnosti prostredníctvom doručenia
žaloby. Odvolací súd (tak ako to už uvádza súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia svojho rozsudku,

avšak v iných súvislostiach) poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách,
podľa ktorého je výbor výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva
a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo
stanovy, alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom
spoločenstva.Súčasnepoukazujena§16ods.2písm.a)zákonaopozemkovýchspoločenstvách,podľa

ktorého výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania
na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach ich spoločného
užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Uvedené oprávnenie výboru
možno potom vyvodiť z jeho kompetencie vyplývajúcej z obstarávania spoločných vecí vyplývajúcichz vlastníctva členov spoločenstva. Je potrebné si uvedomiť, že uplatnenie práva dovolať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu je právom, ktoré je odvodené od vlastníckeho práva jednotlivých členov
spoločenstva, pričom medzi tieto povinnosti možno podľa názoru odvolacieho súdu zahrnúť aj uvedené

právo. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že do kompetencie výboru patrí aj zastupovanie
členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 vo veciach nadobúdania
časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné [porovnaj § 16 ods. 2 písm. c) zákona
o pozemkových spoločenstvách]. Z porovnania ust. § 16 ods. 2 písm. c) a d) možno vyvodiť, že
na zastupovanie členov spoločenstva okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2 vo veciach

nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, sa nevyžaduje rozhodnutie
zhromaždenia, nakoľko takéto rozhodnutie zhromaždenia zákon explicitne vyžaduje iba v prípade, ak
výbor uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu
na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že rozhodnutie
o uplatnení práva domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného
práva, prípadne podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spadá do kompetencie

výboru, ktorý na uplatnenie tohto práva nepotrebuje predchádzajúce rozhodnutie zhromaždenia.
V tomto smere neobstojí argumentácia žalovaných 1/ a 3/ odkazujúca na ust. § 14 ods. 7 písm. f)
zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého do pôsobnosti zhromaždenia patrí rozhodovať
o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, nakoľko v danom prípade sa nejedná ani o prípad

rozhodovania o hospodárení spoločenstva, ani o užívanie spoločnej nehnuteľnosti, prípadne spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a ani o nakladanie s majetkom spoločenstva.
15.2
Pokiaľ žalovaní 1/ a 3/ namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že
pôvodné reštitučné nároky podielových spoluvlastníkov neboli uplatnené podielovými spoluvlastníkmi

(alepožiadalonepriamožalobca,pričompodľa§4ods.1zákonač.229/1991Zb.jeoprávnenouosobou
na vydanie nehnuteľností len fyzická osoba, nie právnická osoba), a preto pozemkové spoločenstvo
(žalobca) ani zákonným spôsobom nevzniklo a po právnej stránke nejestvuje, odvolací súd poukazuje
na to, že v konaní nebol relevantným spôsobom spochybnený zápis predmetného pozemkového
spoločenstva v príslušnom registri, a teda je potrebné z tohto zápisu vychádzať. Odvolací súd upriamuje

pozornosť na to, že aj v prípade porušenia zákona pri zakladaní spoločenstva možno uvažovať
o žalobe o určenie neplatnosti zmluvy o spoločenstve, resp. o určenie, že spoločenstvo nevzniklo. Zákon
o pozemkových spoločenstvách však nestanovuje, že spoluvlastník sa môže na súde domáhať, aby
rozhodol o neplatnosti zmluvy o spoločenstve, tak ako to vyžaduje procesnoprávna úprava v § 137
písm. d) CSP. Rovnako zákon o pozemkových spoločenstvách sa bližšie nezmieňuje o tom, že by bolo

možné domáhať sa toho, že spoločenstvo nevzniklo, resp. domáhať sa neplatnosti spoločenstva. Zákon
o pozemkových spoločenstvách obsahuje (iba) úpravu zrušenia a zániku spoločenstva za podmienok
stanovených § 6 ods. 1 a 2. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať
práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom, pričom právnické osoby, ktoré sa zapisujú do
zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto

registra.
15.3
Vo vzťahu k námietke žalovaných 1/ a 3/, že o uplatnení relatívnej neplatnosti právneho úkonu
majú rozhodovať členovia pozemkového spoločenstva, odvolací súd nad rámec už uvedeného
akcentuje tú skutočnosť, že v danom prípade je práve pozemkové spoločenstvo (žalobca) podielovým

spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností, z čoho mu vzniká oprávnenie domáhať sa nárokov
z porušenia predkupného práva zo strany žalovanej 2/, pričom za toto pozemkové spoločenstvo činí
právne úkony ako štatutárny orgán práve výbor, ktorého konanie je potom vo vzťahu k tretím osobám
pre pozemkové spoločenstvo záväzné.
16. Žalovaní 1/ a 3/ ďalej namietali záver súdu prvej inštancie, že bolo povinnosťou žalovanej 2/

v prípade, že chcela predať podiel na spoločných nehnuteľnostiach osobe stojacej mimo podielového
spoločenstva, vykonať ponuku, ktorá obsahovala všetky zákonné podmienky, teda aj uvedenia ceny,
keď podľa ich názoru v otázke úpravy predkupného práva má zákon o pozemkových spoločenstvách
postavenie lex specialis voči úprave predkupného práva v Občianskom zákonníku, a teda je nutné
aplikovať výlučne ustanovenia § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorých zverejnenie,

resp. nezverejnenie kúpnej ceny ponúkaného spoluvlastníckeho podielu nespája s porušením
predkupného práva. Majú potom za to, že na prevod podielu tretej osobe stačí podiel len ponúknuť, čo aj
žalovaná urobila, a preto podľa ich názoru k porušeniu predkupného práva nedošlo. Súhlasili s právnym
záverom, že pri prevode na tretiu osobu sa uplatňuje § 140 a § 40a Občianskeho zákonníka, alenesúhlasili so záverom súdu o aplikácii § 605 Občianskeho zákonníka a § 606 Občianskeho zákonníka
vo vzťahu k ponuke, nakoľko ponuka je samostatne upravená v zákone o pozemkových spoločenstvách.
16.1

Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožnil, keď plne súhlasí so závermi súdu prvej
inštancie vyslovenými v bode 42. odôvodnenia rozsudku. Iba na zdôraznenie správnosti vysloveného
záveru súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na neudržateľnosť žalovanými 1/ a 3/ predostretého
výkladu ustanovenia § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách, pričom pri akceptovaní
uvedeného právneho názoru by ponuková povinnosť, tak ako ju prezumuje § 9 ods. 8 zákona

o pozemkových spoločenstvách, strácala reálny zmysel, nakoľko ponuka vlastníka podielu na spoločnej
nehnuteľnosti adresovaná ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti bez uvedenia ceny,
prípadne podmienok, za ktoré je ochotný previesť svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti, bola z hľadiska
určitosti jednoznačne nedostatočná, nakoľko adresátom tejto ponuky by v ponuke absentovali základné
atribúty uvedenej ponuky, relevantné pre vyhodnotenie tejto ponuky a jej prípadné prijatie. Odvolací súd
potom nevzhliada žiadny dôvod, pre ktorý by sa pri prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti malo

postupovať inak, ako je to v prípade prevodu inej (vo význame nie spoločnej) nehnuteľnosti, t.j. podľa
ustanovení o zmluvnom predkupnom práve prezumovaných §§ 602 až 605 Občianskeho zákonníka.
17. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaných 1/ a 3/, že tým,
že žalobca zverejnil ponuku žalovanej 2/ na predaj podielu na spoločnej nehnuteľnosti bez uvedenia
požadovanej ceny, tak nie je oprávnený sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko ju

žalobca týmto konaním spôsobil sám.
17.1
K uvedenej námietke sa vyjadril už súd prvej inštancie v bode 43. odôvodnenia svojho rozsudku, pričom
odvolací súd sa s týmito závermi v celom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti iba na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že za splnenie tzv. ponukovej

povinnosti zodpovedá ten vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý má záujem previesť
spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, t. j. žalovaná 2/. Je síce pravdou, že žalovaná 2/ bola oprávnená
svoj podiel ponúknuť aj prostredníctvom výboru, čo aj učinila (a čo medzi stranami sporu ani nebolo
sporné), avšak uvedená ponuka neobsahovala cenu. Z uvedeného dôvodu nemožno uvedenú ponuku
považovať za kvalifikované splnenie ponukovej povinnosti. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,

že neuvedenie ceny v ponuke podielu žalovanej 2/ na spoločných nehnuteľnostiach zavinil žalobca,
keď žalovanej 2/ objektívne nič nebránilo v tom, aby žalobcu oboznámila s ňou požadovanou cenou.
Tvrdenie žalovanej 2/, že neuvedenie tejto ponukovej povinnosti nastalo z dôvodu, že bola zo strany
žalobcu utvrdzovaná v tom, že uvedenie ceny v ponuke nie je potrebné, tak uvedené žalobca poprel.
Toto však podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie uvedenej otázky rozhodné ani nebolo, keď

v konaní nebolo ani len tvrdené, že by žalobca zo strany žalovanej bol oboznámený o cene, za ktorú
žalovaná 2/ ponúkala svoj podiel na spoločných nehnuteľnostiach na predaj. Zverejnením ponuky na
predaj dotknutého spoluvlastníckeho podielu bez uvedenia ceny zo strany výboru potom došlo síce
k porušeniu povinnosti výboru (ktorý pre absenciu ceny nemal takúto ponuku ani zverejniť), avšak
porušenie tejto povinnosti výborom nemalo za následok porušenie ponukovej povinnosti žalovanej 2/,

nakoľko práve žalovaná 2/ bola tým subjektom, ktorý zodpovedal za to, že ponuková povinnosť bude
učinená riadne.
17.2
V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalovaných 1/ a 3/
o zjavnom zneužití práva a šikany žalobcu (ktoré má spočívať v tom, že žalobca nezverejňuje ceny

podielov vôbec a následne tvrdí neplatnosť zmluvy, resp. žiada o určenie vlastníckeho práva), nakoľko
samotné opomenutie, prípadne nedôslednosť spočívajúca v nezverejnení ceny v ponuke na odpredaj
podielu na spoločnej nehnuteľnosti, nebolo spôsobené tým, že by žalobca túto cenu v ponuke neuviedol
zámerne, ale táto nebola uvedená z dôvodu, že mu ju žalovaná 2/ neoznámila. Aj v prípade, ak by
odvolací súd pripustil, že žalovaná 2/ mala byť žalobcom ubezpečovaná o tom, že uvedenie ceny

v ponuke na odpredaj nie je potrebné, tak aj v takom prípade sa žalovaná 2/ správala bez potrebnej
obozretnosti, keď výlučne ona bola zodpovedná za obsah tejto ponuky a žalovaný prostredníctvom
výboru zodpovedal iba za to, aby táto ponuka bola zverejnená v súlade s tým, ako mu bola zo strany
žalovanej 2/ predložená. Ako už bolo uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu ak žalobca zverejnil
ponuku žalovanej 2/ bez uvedenia ceny, potom porušil svoju povinnosť iba v tom, že takúto ponuku ako

nekvalifikovanú nemal vôbec zverejniť.

18. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaných 1/ a 3/ ohľadne konvalidácie právneho úkonu,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 45. odôvodneniajeho rozsudku. Na doplnenie týchto záverov vo vzťahu k zodpovedaniu uvedenej otázky, odvolací
súd uvádza, že v spore posudzovanú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/
nebolo možné konvalidovať uzavretím ďalších zmlúv, na ktoré poukazovali žalovaní 1/ a 3/, nakoľko

uzavretie týchto ďalších zmlúv ipso facto nemôže mať za následok konvalidáciu predmetnej kúpnej
zmluvy. Konvalidovať možno relatívne neplatný právny úkon a to do okamihu, kým sa relatívnej
neplatnosti nedovolá dotknutý účastník zmluvy, avšak dodatočné „zhojenie“ relatívnej neplatnosti
právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva nemôže nastať na základe následných
právnych úkonov, ktorými sa zmení postavenie (pôvodného) kupujúceho a tento sa stane (popri

už existujúcom spoluvlastníckom stave, ktorý získal titulom zmluvy, ktorej relatívna neplatnosť bola
následne namietnutá) spoluvlastníkom aj na základe inej právnej skutočnosti, príp. udalosti. V zásade
možno vysloviť, že konvalidácia obligatórne nastáva medzi účastníkmi konvalidovaného úkonu, a to
spätne. Argumentácia žalovaných potom opomína zásadnú skutočnosť, že spätné účinky žalovanými
tvrdenej konvalidácie by nijako neodstránili následky, ktoré v základe vznikli samotným porušením
predkupného práva. Týmto porušením bolo zasiahnuté do práv ostatných poškodených spoluvlastníkov,

a to v čase vzniku relatívne neplatného právneho úkonu (ako čase pre posúdenie veci rozhodnom)
a následná zmena postavenia žalovaného 1/ by neodstránila (a ani nemohla nijakým spôsobom
odstrániť) tento následok. Je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ chce prevodca (spoluvlastník) vec predať
akejkoľvek tretej osobe, ktorá má záujem o kúpu, tak sa jeho povinnosť ponúknuť vec ku kúpe (ponúknuť
na predaj) realizuje voči konkrétnej osobe oprávnenej z predkupného práva, prípadne voči viacerým

takýmto osobám. Neskoršia zmena či neskoršie dokončená zmena v osobe kupujúceho, ktorý v čase
kúpy nebol spoluvlastníkom nehnuteľností v tom zmysle, že sa následne (do uplatnenia relatívnej
neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva) stal spoluvlastníkom na základe
iného právneho titulu, nemôže mať potom žiadny vplyv na povinnosť pôvodného predávajúceho (v
prejednávanom spore žalovanej 2/) ponúknuť svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti ostatným (v

rozhodnom čase aktuálnym) vlastníkom podielov, nakoľko táto povinnosť, a to výlučne vo vzťahu
k týmto podielnikom, tu bola už v čase predaja a uvedený zásah už objektívne nastal. Inak povedané,
nadobúdateľ (kupujúci v relatívne neplatnom právnom úkone) nezískava na základe inej právnej
skutočnosti (príp. udalosti), ktorá nastala ešte pred namietnutím relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
postavenie podielového spoluvlastníka spätne (ku dňu uzavretia relatívne neplatného právneho úkonu),

alesúčinkamidobudúcna(exnunc),apretojezískaniestatusupodielovéhospoluvlastníkazjehostrany
na základe neskoršieho titulu vo vzťahu k vade pôvodného právneho úkonu, ktorý trpí (v danom čase
síce nenamietanou), ale dotknutým spoluvlastníkom stále vytknuteľnou vadou, bez právneho významu.
V nadväznosti na vyššie vyslovené závery odvolací súd potom považoval za nadbytočné zaoberať sa
odvolacou argumentáciou týkajúcou sa uzatvorenia ďalších kúpnych zmlúv zo strany žalovaného 1/,

prípadne darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a K. A., nakoľko existencia týchto zmlúv je
vo vzťahu k posudzovanej otázke možnej konvalidácie právneho úkonu irelevantná.
19. Žalovaní 1/ a 3/ súčasne namietali záver súdu prvej inštancie v bode 47. odôvodnenia rozsudku, kde
tento konštatoval relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ a absolútnu neplatnosť
darovacích zmlúv medzi žalovaným 1/ a žalovanou 3/. Vo vzťahu k uvedenému záveru primárne

namietali nesprávny právny záver prvoinštančného súdu, ktorý posúdil absolútnu neplatnosť darovacích
zmlúv medzi žalovanými 1/ a 2/ z dôvodu porušenia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet, pričom poukázali na to, že súd prvej inštancie neuveril ich obrane ohľadne dôvodov
uzatvorenia Darovacej zmluvy zo dňa 27.10.2021 a 18.11.2021, a tieto považoval za účelové.

19.1
Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že pokiaľ
došlo právnym úkonom k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníctva podľa ust. §
9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách v spojení s ust. § 140 Občianskeho zákonníka,
ide o relatívne neplatný právny úkon (§ 40a Občianskeho zákonníka). Podstata relatívnej neplatnosti

právneho úkonu v zmysle ust. § 40 veta prvá Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon,
u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný,
a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená
(v danom prípade opomenutý spoluvlastník, ktorému nebol ponúknutý prevádzaný spoluvlastnícky
podiel na odkúpenie), neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu

je jednostranným právnym úkonom dotknutej osoby adresovaným účastníkom relatívne neplatného
právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa do ich dispozície končí relatívna neplatnosť právneho
úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti (s účinkami ex
tunc). V právnej teórii bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať akoplatnosť pod rozväzovacou podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv na právne
postavenie osoby, ktorá vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten,
kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho

relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval
ako vlastník so svojou vecou oprávnene (až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má
účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva). Na nasledujúceho nadobúdateľa (v prejednávanom spore
žalovanú 3/) by teda prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho/
nej nemohlo požadovať vrátenie veci. Takáto interpretácia je správna, pretože chráni dobromyseľnosť

tretej osoby a zodpovedá požiadavke spravodlivého usporiadania vzťahov; ak totiž takáto osoba (ktorá
nebola účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu) pri nadobúdaní vlastníctva koná v dôvere
v správnosť údajov zákonom zriadeného verejného registra (katastra nehnuteľností) o tom, že prevodca
jevlastníkomprevádzanýchnehnuteľností,nesmiebyťvtejtodôveresklamaná.Správnosťtohtovýkladu
možno podoprieť aj argumentom, podľa ktorého ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým účastník relatívne neplatného právneho

úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou osobou previedol svoje vlastnícke právo
(nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na
tretiu osobu (odlišnú od účastníkov relatívne neplatného právneho úkonu), potom by ochrana právnej
istoty tretích osôb zaručená v ust.
§ 40a veta prvá Občianskeho zákonníka slovami „právny úkon sa považuje za platný“, minula svoj účel.

Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
221/2010 zo dňa 20.12.2021 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 3, ročník 2013, pod poradovým číslom 31., na ktorý sa odvolávali aj žalovaní v rámci svojej
právnej argumentácie a posudzovanej odvolacej námietky). V posudzovanej veci má doposiaľ uvedené
ten význam, že ak v čase, kedy sa žalobca (ešte) nedovolal relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy zo

dňa 17.06.2021, ktorou nadobudol sporný podiel na spoločných nehnuteľnostiach žalovaný 1/ a tento
nakladal so sporným podielom na spoločnej nehnuteľnosti tak, že ho darovacou zmluvou previedol na
žalovanú 3/, nekonal v rozpore so zásadou nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet.
Z uvedeného dôvodu potom nebol záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti predmetného
právneho úkonu z dôvodu, že žalovaná 3/ mala nadobúdať predmetný podiel od nevlastníka, t. j. pre

rozporsust.§39Občianskehozákonníka,správnyaúvahysúduprvejinštancie,žežalovaná3/nemohla
od žalovaného 1/ nadobudnúť vlastníctvo k spornému podielu pre absenciu dobrej viery z dôvodu, že
žalovaný 1/ (v rozhodnom čase) nebol vlastníkom, vo vzťahu k ním vyslovenému záveru o porušení
zásady nemo plus iuris, za nadbytočné. Z uvedeného dôvodu posúdil odvolací súd uvedenú námietku
za dôvodnú.

19.2
Vysloviac vyššie uvedené závery však odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že žalobca vo vzťahu
k tvrdeniam žalovanej 3/, týkajúcim sa prevodov dotknutého podielu na spoločných nehnuteľnostiach
Darovacími zmluvami zo dňa 27.10.2021, resp. 18.11.2021, namietal, že sa jedná o účelové tvrdenia
žalovanej 3/ v snahe o legalizáciu relatívne neplatného právneho úkonu, keď v danom smere poukazoval

na skutočnosť, že obidva vklady predmetných zmlúv do katastra nehnuteľností boli uskutočnené formou
urýchleného vkladu, čo podľa jeho názoru evokuje snahu žalovaných 1/ a 3/ viacerými prevodmi
nehnuteľností sťažiť uplatnenie relatívnej neplatnosti uzatvorených zmlúv (viď vyjadrenie žalobcu
k vyjadreniam žalovaných 1/ až 3/ zo dňa 27.10.2022 na č. l. 494 spisu). Uvedená argumentácia
teda smeruje k namietaniu následných darovaní zo strany žalovaného 1/ žalovanej 3/ a následne

žalovanej 3/ žalovanému 1/ a evokuje námietku o nedobromyseľnom konaní žalovanej 3/ a žalovaného
1/ pri uzatváraní týchto zmlúv s úmyslom obísť zákonné predkupné právo žalobcu, t. j. konanie in
fraudem legis, s ktorým ust. § 39 Občianskeho zákonníka spája právne účinky absolútnej neplatnosti
právneho úkonu. V tomto smere sa odvolací súd nestotožňuje s argumentáciou žalovaných 1/ a 3/,
že žalobca na danom skutkovom kontexte netvrdil žiadnu skutkovú verziu o obchádzaní zákona alebo

nedobromyseľnosti, a že ani len nepoprel ich tvrdenia o skutkovom priebehu vzájomného darovania.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca aj vo vyjadrení k odvolaniu
v prejednávanom spore zotrval na právnom názore, že sa v prípade predmetných darovacích zmlúv
jedná výlučne o účelové prevody spoluvlastníckych podielov v spoločnej nehnuteľnosti dotknutými
spriaznenými subjektami s cieľom sťažiť uplatnenie relatívnej neplatnosti predmetných zmlúv zo strany

ostatných podielových spoluvlastníkov nehnuteľností, keď práve žalobcu ohľadne preukázania možného
obchádzania žalovanými 1/ a 3/ zaťažuje dôkazné bremeno. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade
právneho úkonu in fraudem legis je daná skutočná vôľa oboch strán zmluvy byť viazaný jej obsahom
a právnymi účinkami a absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníkanespochybňuje ani skutočnosť, že strany poskytli plnenia dohodnuté v zmluve. Obchádzanie zákona
spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré
samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho

práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný
a nežiaduci. K obchádzaniu zákona dôjde v prípade, keď právny úkon nie je v právnom rozpore so
zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom zákon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádza
(III. ÚS 314/2007).

19.3
Súd prvej inštancie sa však nezaoberal posúdením správania žalovaných 1/ a 3/ z pohľadu vyššie
načrtnutýchvýchodísk.Pritomvyriešenieuvedenejotázkyjepodľanázoruodvolaciehosúdunevyhnutné
pre konečné rozhodnutie veci, nakoľko v prípade prejudiciálneho posúdenia absolútnej neplatnosti
predmetných darovacích zmlúv by nastali/mohli nastať účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu
z dôvodu porušenia predkupného práva a z toho rezultujúce určenie vlastníctva v prospech pôvodnej

predávajúcej, t. j. žalovanej 2/.

20. Uvedené dáva dostatočný podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k výroku I. rozsudku
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, t. j. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), keď zaoberať sa ostatnou argumentáciou

strán sporu v odvolacom konaní by bolo vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu nadbytočné
a najmä predčasné.

21. Bude úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci zaoberať sa (z argumentácie žalobcu vyvoditeľnou)
námietkou absolútnej neplatnosti darovacích zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1/ a žalovanou 3/,

a to v kontexte časových súvislostí medzi kúpnou zmluvou, na základe ktorej nadobudol žalovaný 1/
predmetný podiel na spoločnej nehnuteľnosti od žalovanej 2/ a Darovacími zmluvami uzatvorenými
medzi žalovaným 1/ a žalovanou 3/ zo dňa 27.10.2021 a 18.11.2021, a to aj po vykonaní dôkazu
výsluchom druhej spoločníčky žalovaného 1/ C. A., pričom posúdi a vyhodnotí aj následné správanie
žalovaného 1/, ktorý po tom, ako mu žalovaná 3/ spätne darovala (vrátila) dotknutý podiel na spoločných

nehnuteľnostiach, jej (podľa svojich tvrdení) mal darovať iné nehnuteľnosti (v spise sa nachádza iba
neúplná „verzia“ následnej darovacej zmluvy). Následne súd prvej inštancie aj vo vzťahu k obrane
žalovaných 1/ a 3/ o dôvode „spätného“ darovania dotknutého podielu na spoločnej nehnuteľnosti
žalovanou 3/ žalovanému 1/, vyhodnotí dôvodnosť obrany žalovaných 1/ a 3/, a to aj v kontexte
následného správania žalovaného 1/, ktorý už ako (existujúci) spoluvlastník pristúpil k uzatváraniu

ďalších kúpnych zmlúv s inými spoluvlastníkmi, z ktorých a contrario možno vyvodiť jeho vedomosť
o existencii predkupného práva spoluvlastníka, na čo (avšak v kontexte záveru o porušení zásady nemo
plus iuris) upozorňuje aj súd prvej inštancie v bode 44. odôvodnenia svojho rozsudku. V intenciách
uvedeného súd prvej inštancie posúdi aj samotný status konateľa žalovaného 1/ a žalovanej 3/, keď
skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu nasvedčujú tomu, že títo (okrem ich nimi deklarovaného

vzájomného vzťahu druh a družka) sú advokátmi (č.l. 482 a 610 súdneho spisu). Súd prvej inštancie
vo veci nanovo rozhodne, a to v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti tak žalobcu
(ktorého primárne zaťažuje uniesť dôkazné bremeno o absolútnej neplatnosti predmetných darovacích
zmlúv), ako aj žalovaných, prípadne popretia skutkových tvrdení protistrany samotnými stranami sporu.
Súd prvej inštancie nebude nahrádzať procesnú aktivitu strán, svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak,

aby bolo konkrétne, jednoznačné a zrozumiteľné, teda preskúmateľné, čiže aby spĺňalo zákonné kritériá
uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
22. Nad rámec uvedeného (napriek tomu, že sa nejednalo o v odvolacom konaní namietanú skutočnosť,
avšak na otázku danosti vecnej legitimácie sa prihliada ex offo; porovnaj bod 15. odôvodnenia tohto
uznesenia), odvolací súd akcentuje, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k podielu

na spoločnej nehnuteľnosti, zápis vlastníckeho práva, ku ktorej momentálne svedčí žalovanému 1/
a predmetom konania je určenie, že vlastníkom predmetného podielu je žalovaná 2/, pričom v kontexte
vymedzeného predmetu konania bude potom úlohou súdu prvej inštancie posúdiť otázku vecnej
legitimácie žalovanej 3/ v prejednávanom spore, a v prípade záveru, že na jej strane nie je daná pasívna
vecná legitimácia, tento rezultovať aj vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

23. Z dôvodu zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolací súd zrušil rozsudok aj
v súvisiacom výroku II. o práve na náhradu trov konania. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej
potom okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiežo nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), ktoré tiež náležite s poukazom
na konkrétne zákonné ustanovenia aj odôvodní.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

V Žiline, dňa 27. februára 2025

JUDr. Vladimír Topoľančík
predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichýčlen senátu

Kanc.

· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu

· rozhodnutie vypracoval dňa 04.03.2025, ref. sudca JUDr. Topoľančík