Uznesenie – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824200465
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5824200465.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX B. E., proti žalovanému: A.. F. G.. G. H. G., F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX I. F., zastúpeného spoločnosťou: JUDr. JCLic. Tomáš
Majerčák, PhD., s. r. o., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 52 858

774, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k.
15C/10/2024-165 zo dňa 15. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Námestovo č. k. 15C/10/2024-165 zo dňa 15. novembra 2024 vo výroku
II. o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním, t. j. vo výroku I., zostáva uznesenie Okresného súdu

Námestovo č. k. 15C/10/2024-165 zo dňa 15. novembra 2024 nedotknuté.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že o zastavení konania rozhodol podľa § 145 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)vdôsledkuspäťvzatiažalobyžalobcomvcelom
rozsahu s poukazom na skutočnosti, ktoré nastali po predbežnom prejednaní žaloby a následný súhlas
žalovaného s týmto dispozitívnym úkonom žalobcu.
3. Pri rozhodovaní o trovách konania konajúci súd vychádzal z ust. § 256 ods. 1 CSP, keď konštatoval
procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania. Žalobca sa v tomto spore žalobou po jej doplnení

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť, aby sa do troch dní od vyhlásenia rozsudku písomne
ospravedlnil žalobcovi za email zo dňa 10.08.2023, v ktorom žalovaný uviedol, že ku dňu 10.08.2023
má žalobca dcéru, pričom nie je pravda, aby bol legitímne vedený ako otec nejakej inej osoby.
Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 16.10.2024 žalobca zobral žalobu späť v celom
rozsahu s odôvodnením, že počas predbežného prejednania žaloby nadobudol dojem, že sudca je
voči jeho osobe zaujatý, čo mu môže dosvedčiť i tretia osoba, ktorá ho sprevádzala na pojednávaní.

Primárnym cieľom žaloby v tomto spore bolo poukázať na nezákonné a nemorálne konanie žalovaného
a dosiahnuť satisfakciu. Po skončení predbežného prejednania žaloby, počas osobného rozhovoru na
parkovisku pred budovou súdu advokát žalovaného uznal, že žalovaný konal nerozvážne. Toto uznanie
(aj keď nie priamo od žalovaného) žalobca vnímal ako dostatočnú satisfakciu a dôvod na zmiernenie
svojho postoja. S poukazom na Kánon 1717 Kódexu kánonického práva, ktorý zaručuje každému
veriacemu právo na obhajobu a Kánon 1341, ktorý upravuje disciplinárne postihy pre klerikov žalobca

podal žalobu aj na cirkevný súd, ktorý je kompetentný riešiť disciplinárne previnenia kňazov. Žalovaný
totiž porušil cirkevné právo najmä tým, že žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k veci a namiesto toho honeoprávnene označil za klamára. Aj keď je žalobca presvedčený, že v prípade pokračovania v tomto
spore by sa preukázalo poškodenie jeho osobnosti a narušenie jeho rodinných vzťahov, v tejto fáze
konania už nepovažoval za potrebné pokračovať v ňom a žiadal, aby súd konanie zastavil. Žalovaný

podaním zo dňa 31.10.2024 oznámil konajúcemu súdu svoj súhlas so späťvzatím žaloby, a zároveň si
uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
4. Nadväzne okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané, že by
žalobca k tomuto dispozitívnemu úkonu pristúpil pre správanie žalovaného, resp. jeho zástupcu. Toto
tvrdenie žalobcu žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu totiž účinne poprel. Preto podľa ust. § 256

ods. 1 CSP žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov, ktoré mu
v súvislosti s týmto konaním vznikli v rozsahu 100 %.

5. Proti výroku II. tohto uznesenia podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie (označené ako „Sťažnosť“),
a to proti jeho výroku II. o trovách konania, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd
žalovanému neprizná nárok na ich náhradu.

6. Odvolateľ zdôraznil, že svoju žalobu vzal späť z dôvodu, že počas predbežného prejednania sporu
nadobudol dojem zaujatosti sudcu voči jeho osobe. Doplnil, že po skončení predbežného prejednania
sporu počas osobného rozhovoru na parkovisku pred budovou súdu advokát žalovaného uznal, že
jeho klient konal nerozvážne, čo odvolateľ vnímal ako dostatočnú satisfakciu a dôvod na zmiernenie
svojho postoja. Napriek uvedenému je žalobca presvedčený, že k späťvzatiu žaloby pristúpil v dobrej

vôli s cieľom urovnať spor mimosúdne, a to aj napriek tomu, že jeho dobré meno bolo poškodené.
Z uvedeného dôvodu odvolateľ nesúhlasil s tvrdením konajúceho súdu, že procesne zavinil zastavenie
konania, v dôsledku čoho by mal protistrane nahradiť vzniknuté trovy konania.
7. Pre prípad, že by súd zotrval na svojom rozhodnutí, že žalobca by mal žalovanému nahradiť trovy
konania, žalobca žiadal, aby súd pokračoval v konaní o veci samej, v ktorom je pripravený preukázať, že

naozaj došlo k poškodeniu jeho dobrého mena. Zároveň odvolateľ vyjadril presvedčenie, že v prípade
odstránenia vád žaloby a vykonania dokazovania (výsluchom rodinných príslušníkov, s ktorými boli
rozvrátené jeho vzťahy práve z dôvodu konania žalovaného), by súd v tomto spore dospel k záveru,
že jeho nárok je opodstatnený. Svoj opravný prostriedok žalovaný ešte v ten istý deň (15.11.2024)
doplnil ďalším podaním, v ktorom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii a akcentoval, že

konanie žalovaného malo negatívny dopad na jeho rodinné vzťahy a spôsobilo mu psychickú ujmu,
pretože žalovaný ho verejne a nepravdivo označil za klamára, čím poškodil jeho reputáciu a dobré meno
vrozpores§11anasl.Občianskehozákonníka.Dodal,žežalovanýakofyzickáosobasasícemohol,ale
nemusel dať v tomto spore zastupovať advokátom. Odvolateľ akcentoval, že bol to práve žalovaný, ktorý
svojím konaním vyvolal potrebu bránenia práv žalobcu súdnou cestou. Procesný návrh žalovaného,

ktorým si uplatnil nárok na náhradu trov konania, žalobca preto označil za nespravodlivý a v rozpore
s logikou veci. Poukázal pritom na ust. § 142 ods. 1 CSP, ktorý hovorí o možnosti súdu rozhodnúť
o trovách konania podľa výsledku sporu. V tomto prípade však došlo k späťvzatiu žaloby, a preto nie je
možné hovoriť o výsledku sporu, ktorý by bol v prospech žalovaného. Žalobca zopakoval, že bol to práve
žalovaný, ktorý svojím konaním prispel k vzniku tohto súdneho konania i k následnému vzniku trov s ním

spojených. Hoci zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby je v súlade s procesnými predpismi,
priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo v rozpore so zásadami spravodlivosti
a nesprávnym právnym posúdením veci.
8. V následných podaniach zo dňa 16.12.2024 žalobca vyslovil svoj nesúhlas s trovami konania
vyčíslenými žalovaným prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu tvrdiac,

že v ich vyčíslení sú uplatnené aj trovy, ktoré sú podľa jeho názoru fiktívne a „nafúknuté“, najmä pokiaľ
sa jedná o náhradu za cestovné na pojednávanie, ktoré sa konalo v čase, keď advokát mal k dispozícii
náhradné vozidlo hradené z poistenia. Žalobca zopakoval, že žiada pokračovať v konaní a aby súd
na jeho predchádzajúce späťvzatie žaloby neprihliadal. Súčasne žalobca navrhol v konaní vykonanie
viacerých dôkazov.

9. Žalovaný sa k odvolaniu i následným podaniam žalobcu nevyjadril.

10. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výroku II. o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil
sasprocesnýmiprávnymizávermisúduprvejinštancie.Okresnýsúd vdostatočnomrozsahuzistil

skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup (rozhodnutie o trovách konania na základe zavinenia
tej-ktorejsporovejstranynazastaveníkonania),vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilv
súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13.Nadoplneniepovažovalodvolacísúdzanevyhnutnéreagovaťnarelevantnúodvolaciuargumentáciu
žalobcu formulovanú v ich opravnom prostriedku. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť
žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho
súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

14. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

15. Z obsahu predloženého spisového materiálu je totiž zrejmé, že žalobca podal
na Okresnom súde Námestovo žalobu na ochranu osobnosti dňa 17.02.2024, ktorú konajúci súd
doručil žalovanému na vyjadrenie dňa 07.05.2024. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho

splnomocneného zástupcu v podaní zo dňa 13.05.2024. Po doručení tohto vyjadrenia žalovaného
podal žalobca na súd prvej inštancie dňa 30.07.2024 repliku, ktorú doplnil viacerými podaniami zo dňa
05.08.2024, ku ktorým sa žalovaný vyjadril v duplike zo dňa 03.09.2024. K uvedenej duplike sa žalovaný
vyjadril tromi podaniami zo dňa 03.09.2024. Následne súd prvej inštancie dňa 12.09.2024 vytýčil vo
veci predbežné prejednanie sporu, ktoré určil na deň 02.10.2024. V tomto štádiu žalobca podal na

súd podania, ktorými dopĺňal svoju žalobu a vzniesol voči konajúcemu sudcovi JUDr. Petrovi Bebejovi
i námietku zaujatosti. Z uvedeného dôvodu dňa 02.10.2024 sudca Okresného súdu Námestovo JUDr.
Peter Bebej odročil nariadené predbežné prejednanie sporu, za účelom predloženia veci Krajskému
súdu v Žiline na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči vo veci konajúcemu sudcovi
JUDr. Petrovi Bebejovi. Krajský súd v Žiline prípisom zo dňa 15.10.2024 vrátil spis okresného súdu

bez rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti, pretože nadriadený súd vyvodil, že okolnosti, ktoré
žalobca namieta, majú celkom zjavne pôvod v procesnom postupe sudcu v prvoinštančnom konaní,
ktorý sa netýka jeho pomeru k sporu, k stranám alebo ich zástupcom, prípadne osobám zúčastneným
na konaní (§ 53 ods. 3 CSP). Dňa 16.10.2024 žalobca zobral svoju žalobu späť. Uvedené podanie
konajúci súd doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 25.10.2024, ktorý podaním zo dňa

31.10.2024 vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby so súčasným uplatnením si nároku na náhradu
trov konania voči žalobcovi. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na bod 3. odôvodnenia
tohto rozhodnutia.
16. Následne súd prvej inštancie na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu konanie podľa § 145
ods. 1 CSP zastavil. Zároveň s prihliadnutím na vzniknutú procesnú situáciu konajúci súd postupom

podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách konania tak,
že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

17. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri

jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila.

Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak
niejepreukázané, žespäťvzatiežalobyboloodôvodnenéneskoršímsprávanímžalovaného,ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre

možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k
žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v
dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí žaloby (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 zo dňa 14.09.2011,tiež nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o
dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu

výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný
alebo nie (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 zo dňa 29.04.2014). Aj keď
uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok; § 146 ods. 2) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej

vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.

18. Možno teda zhrnúť, že jednou zo základných zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách
konania, (okrem zásady úspechu v konaní podľa ust. § 255 CSP), je zásada zavinenia na zastavení
konania upravená v ust. § 256 CSP. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách – ako na žalujúcej, tak aj na žalovanej sporovej strane. Pojem „procesné
zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné
ho vykladať komplexne a extenzívne.

19.Vposudzovanomprípadebolodôvodomspäťvzatiažalobyžalobcomjehorozhodnutienepokračovať

v tomto súdnom konaní. Žalobca teda pristúpil k tomuto dispozitívnemu úkonu nie z dôvodu, že by sa
žalovaný zachoval v zmysle jeho žalobnej požiadavky (petitu), a preto nesie procesnú zodpovednosť na
zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav
vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

20. Súčasne odvolací súd dodáva, že inštitút späťvzatia žaloby, systematicky zaradený do Tretieho
dielu Ôsmej hlavy Prvej časti Civilného sporového poriadku, je vyjadrením jedného zo základných
procesných práv žalobnej strany sporu - dispozície žalobcu s podanou žalobou. Uvedené procesné
právo vyplýva žalobcovi z jeho postavenia v rámci súdneho sporu – má postavenie tzv. dominus litis
(pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať

priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp civilného sporového konania).

21. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť,
či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu,
pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Jedná sa

o vyjadrenie vôle žalobcu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. V prípade, ak sa tak
stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť – späťvzatie žaloby nemôže žalobca
následne odvolať, ani iným spôsobom negovať jeho právne následky. Každý procesný úkon je potrebné
posudzovať
z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým,

čo žalobca zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s
týmto prejavom vôle procesné právo spája.

22. V prejednávanej veci prvoinštančný súd prihliadal na procesné právo žalobcu, ktorý po predbežnom
prejednaní sporu dňa 16.10.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Keďže žalovaná sporová strana

s týmto jeho dispozitívnym úkonom súhlasila, súd prvej inštancie nemohol konať inak, než postupom
podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastaviť.

23. Bez procesného významu sú preto následné návrhy žalobcu na pokračovanie v tomto konaní
produkované v štádiu odvolacieho konania (t.j. v jeho opravnom prostriedku i následných jeho

podaniach). V civilnom sporovom konaní je totiž so späťvzatím žaloby (pokiaľ nemá konajúci súd
preukázaný nesúhlas protistrany z vážnych dôvodov), spojená obligatórna povinnosť súdu konanie
v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastaviť, bez možnosti žalobcu zvrátiť právne následky jeho dispozitívneho
úkonu. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru publikovanú pod R 60/1999,
z ktorej vyplýva, že ak žalobca vzal žalobu späť, nemôže jej späťvzatie odvolať.

24. Odvolací súd dopĺňa, že nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, späťvzatím žaloby nezaniká
a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá totiž
prekážku veci rozhodnutej (§ 159 ods. 1 CSP).25. Žiada sa dodať, že o námietky žalobcu proti výške a účelnosti trov konania uplatnených
žalovaným budú posudzované až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, o ktorých rozhodne samostatným

rozhodnutím súdny úradník postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

26. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako
nedôvodné. Zároveň odvolací súd v súdenej veci nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok
konania (§ 380 ods. 1, 2 CSP), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku II. o

trovách konania ako vecne správne p o t v r d i l .

27. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výroku I.) zostalo uznesenie okresného súdu
nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v tomto štádiu konania úspešný, priznal nárok
na ich náhradu proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal, v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).