Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/136/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201510
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323201510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A.B.,nar.XX.XXXXXXXXXXXaC.B.,nar.X.XXXXXXXXXXX,obetrvalebytomD.E.F.XX,zastúpené
procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľudovíta Štúra 53,
Levice, matky: G. H., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D. E. F. XX, zastúpená splnomocnenkyňou:
Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ľudovíta Štúra 19, Levice,
a otca: I. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom J. F. XXX, zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr.
Rita Tóth, advokátka, so sídlom K. I. X, B., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletých detí proti

rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6P/69/2023-127 z 12. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že s c h
v a ľ u j e rodičovskú dohodu v znení:

OtecsazaväzujeplatiťnamaloletéhoC. zvýšenévýživnézosumy100,-eurnasumu205,-eurmesačne
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého odo dňa 28. apríla 2023.

OtecsazaväzujeplatiťnamaloletéhoA. zvýšenévýživnézosumy120,-eurnasumu235,-eurmesačne
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého odo dňa 1. septembra 2023.

Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého C. za obdobie od 28. apríla 2023 do 30. júna 2024 v
sume 910,- eur sa otec zaväzuje uhradiť v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným
s tým, že omeškanie s plnením jednej splatnej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého A. za obdobie od 1. septembra 2023 do 30. júna 2024

v sume 1.150,- eur sa otec zaväzuje uhradiť v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným
výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 10P/137/2019-120 z 11. februára 2020 v
časti výživného.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého C. zvýšeným výživným zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 140,- eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 28. apríla 2023. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť
uhradiť zaostalé výživné za obdobie od 28. apríla 2023 do 12. júna 2023 v sume 42,66 eur k rukám matkydo 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. zamietol návrh o zvýšenie výživného k maloletému A..
Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 10P/137/2019-120 z 11. februára 2020 vo
výroku o výživnom pre maloletého C.. Výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu

trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3 a 5, § 75 ods. 1,
§ 78 ods. 1 a 3 z. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 217 ods. 1 veta prvá, §
232 ods. 3 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a §
52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).
Vecne dôvodil, že matka sa návrhom podaným 28. apríla 2023 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu

povinnosť otca na maloletého A. najmenej na sumu 250,- eur mesačne a na maloletého C. na sumu
230,- eur mesačne, nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávnených maloletých detí.
Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že k výraznej zmene pomerov na
strane rodičov nedošlo. Obom rodičom sa príjem oproti ostatnému rozhodnutiu zvýšil o cca 250,- eur
(u otca zo služobného pomeru, u matky z podnikania). Matka dokonca v čase pracovného pomeru u
svojho otca mala príjem ešte vyšší ako z podnikania, teda jej priemer v čistom činí 948,- eur, u otca

1.467,- eur. Obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré majú zaťažené záložným právom banky a
splácajú hypotekárne úvery. V tomto smere nemožno prisvedčiť tvrdeniu matky, že by životná úroveň
otcabolavyššialenpreto,žejehodomjeužzrekonštruovaný.Vyživovaciepovinnostirodičomnepribudli.
K zmene pomerov jednoznačne došlo u maloletého C., ktorý nastúpil do 1. ročníka základnej školy, s čím
sa nepochybne zvýšili výdavky na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb súvisiacich so školou, či

už ide o nákup pomôcok, oblečenia, výletov a exkurzií. Maloletý A. síce nastúpil do 4. ročníka základnej
školy, avšak z hľadiska organizačných záležitostí, nákupu školských potrieb a s tým spojených výdavkov
sa postupom maloletého do vyššieho ročníka navyše na tom istom stupni základnej školy v jeho živote
nič zásadné nezmenilo. Maloletí A. ani C. naďalej nenavštevujú žiadne športové kluby, umeleckú školu
či iné platené krúžky. Súd prvej inštancie považoval za absolútne nedôvodný návrh matky na zvýšenie

výživného najmenej na 250,- eur a 230,- eur mesačne, keď takéto odôvodnené potreby detí vôbec
nepreukázala. Matkou uvádzaná suma na nákup oblečenia pre deti za 1.800,- eur ročne je skutočne
premrštená, ako aj pohonné hmoty za 280,- eur mesačne len na cestu do školy, ktorá je vzdialená
od jej bydliska okolo 3,5 km. Navyše otec sa podieľa na výžive detí aj nad rámec bežného výživného
ako vo vyjadrení uviedol a túto skutočnosť aj matka potvrdila, a taktiež sa s deťmi pravidelne stretáva.

Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie za dostatočné zvýšenie výživného na maloletého
C. na sumu 140,- eur mesačne, ktoré spolu s prídavkom na dieťa pokryje jeho odôvodnené potreby, ktoré
taktiež svojim podielom pokrýva aj matka. Zároveň matka ako podnikateľka si svoje príjmy a výdavky má
korigovať takým spôsobom, aby v dostatočnej miere vedela pokryť ňou požadované a tvrdené výdavky
na maloleté deti spolu s otcom, ktorý si príjem vie zvýšiť len formou nadčasov. Prvoinštančný súd zvýšil

výživné od podania návrhu, teda od 28. apríla 2023 do vyhlásenia rozsudku. Otcovi vznikla zaostalosť
vo výške 42,66 eur, t.j. v apríli 2023 = 2 dni x 1,33 € na deň (40,- eur ako rozdiel medzi pôvodným a
zvýšeným výživným : 30 dní) = 2,66 eur + 40,- eur za máj = 42,66 eur. Návrh na zvýšenie výživného k
maloletému A. súd prvej inštancie ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok

na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie matka maloletých detí. Namietala,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie

nerozhodol v záujme maloletých detí, najmä ak výslovne skonštatoval zvýšenie príjmu otca. Ide o
takmer 25 % zvýšenie príjmu otca zo sumy 1.177,30 eur v čase ostatného určenia výživného na sumu
1.467.- eur. Samotná zmena pomerov na strane otca zakladá možnosť súdu v záujme maloletého
dieťaťa na zmenu rozhodnutia o výživnom. Otec maloletých detí si popri zamestnaní v ZVJS ešte
privyrába, čo však nechce pred súdom preukázať, nakoľko ako štátny zamestnanec nemôže poberať

iný príjem ako zo služobného pomeru. Na pojednávaní konanom 12. júna 2023 priznal, že chodí robiť
rôzne pomocné práce pre priateľov. Ďalším nepriamym dôkazom jeho vedľajšieho príjmu je, že si po
predaji motorky kúpil okrem „bežného“ osobného motorového vozidla, aj starú dodávku z roku 2001.
V prípade hoc aj neoprávneného podnikania otca by mal súd vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1
Zákonaorodine,atedazvýškypriemernéhomesačnéhopríjmuotcavypočítanéhoakodvadsaťnásobok

sumy životného minima, t.j zo sumy 5.377,60 eur. S poukazom na odporúčaciu tabuľku vypracovanú
Ministerstvom spravodlivosti ČR pre české súdy by mal súd určiť výživné na maloletého A. vo výške
699,09 eur (13 % zo sumy 5.377,60 eur) a na maloletého C. vo výške 806,60 eur (15 % zo sumy
5.377,60eur).Maloletédetimajúprávopodieľaťsanaživotnejúrovniotcavrátaneadekvátnehobývania,ktoré patrí medzi ich základné potreby. V konaní preukázala, že otec žije sám v rodinnom dome „ako z
katalógu“,pričomonasmaloletýmideťmižijevnedokončenomdome.Porozvodemanželstvasamusela
vysťahovať zo spoločného rodinného domu, a hoci bola otcom maloletých detí vyplatená z vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nedokáže zo svojho nízkeho príjmu ako živnostníčky -
pedikérky maloletým deťom zabezpečiť taký štandard bývania, ako má otec. Nie je preto namieste
formálne preskúmať len bežné základné náklady maloletých detí na stravu, ošatenie, hygienu, zdravotnú
starostlivosť, školu, ale vo svetle ustanovenia § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine aj odôvodnené
potreby maloletých detí v širšom rozsahu. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že si otec vie svoj príjem zvýšiť

len formou nadčasov, je v protiklade s vykonaným dokazovaním pokiaľ ide o príjem otca z „fušiek“.
Jej podnikanie ako pedikérky je len v začiatkoch, v nových priestoroch a je závislé od objednaných
zákazníkov. Z dôvodu svojho nízkeho príjmu nie je povinná si platiť ani odvody do Sociálnej poisťovne,
čo v konaní preukázala. Rozhodnutím prvoinštančného súdu došlo k situácii, kedy na mladšie maloleté
dieťa je určené vyššie výživné ako na staršie maloleté dieťa. Súd prvej inštancie pristúpil k určeniu
podmienok zmeny pomerov na zvýšenie výživného príliš formalisticky. Už rodičovská dohoda ohľadom

výživného schválená súdom v konaní o rozvod manželstva rodičov nie je v prospech maloletých detí.
Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súd prvej inštancie
tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorú ponecháva na úvahu
odvolacieho súdu, najmenej však vo výške 250,- eur mesačne na výživu maloletého A. a vo výške 230,-
eur mesačne na výživu maloletého C., vždy vopred do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky,

a to spätne odo dňa podania návrhu.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník maloletých detí s tým, že návrh matky na zvýšenie
výživného je oprávnený u maloletého C., pri ktorom došlo k zásadným zmenám, a preto na pojednávaní
12. júna 2023 navrhli vo vzťahu k nemu výživné vo výške 140,- eur mesačne. U maloletého A. však k

podstatným zmenám nedošlo. Otec v konaní preukázal priemerný mesačný príjem vo výške 1.467,33
eur. Počas súdneho pojednávanie sa preukázalo, že otec kupuje a stará sa o maloleté deti aj nad rámec
súdom určeného výživného.

4. K odvolaniu matky podal vyjadrenie i otec maloletých detí s návrhom na potvrdenie rozsudku súdu

prvej inštancie v napadnutých častiach. Podľa otca nemožno prisvedčiť tvrdeniu matky, že by jeho
životná úroveň bola vyššia len preto, že jeho dom je už zrekonštruovaný a že žije v dome „ako
z katalógu“. Matka žije v nadštandardných podmienkach, jazdí na luxusných autách, chodí minimálne
dvakrát do roka na zahraničné dovolenky, môže si dovoliť aj osobného fitness trénera. Základným
právnym kritériom pri posudzovaní opodstatnenosti zvýšenia výživného je podstatná zmena pomerov.

Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotil,žekpodstatnémuzvýšeniupríjmurodičovvporovnanísostatnou
úpravou nedošlo. V konaní bolo preukázané, že k zmene pomerov jednoznačne došlo u maloletého C.,
ktorý nastúpil do 1. ročníka základnej školy. U maloletého A. sa však nástupom do 4. ročníka základnej
školy z hľadiska organizačných záležitostí, nákupu školských potrieb a tým spojených výdavkov v jeho
živote nič podstatné nezmenilo. Matkou uvádzané výdavky na oblečenie maloletých detí a zvýšené

výdavky na pohonné hmoty z titulu ich vozenia do 3,50 km vzdialenej základnej školy sú prehnané. Ako
otec sa o maloleté deti stará aj nad rámec výživného. Žiaden vedľajší príjem nemá. Rôzne pomocné
práce pre priateľov sú iba výpomocou. Jedná sa o matkine výmysly. V konaní bolo preukázané, že
toho času má priemerný čistý mesačný príjem z pracovného pomeru vo výške 1.467,33 eur. Od
pojednávania konaného 12. júla 2023 matka maloletým deťom neumožňuje telefonický kontakt s ním, na

jeho sms správy neodpovedá. Prvoinštančným súdom zvýšené výživné na maloletého C. je primerané
odôvodneným potrebám maloletého i zisteným zárobkovým pomerom oboch rodičov. U maloletého A.
nebolizistenéžiadnenovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalizvýšenievýživného.Tabuľkovýsystém,na
ktorýpoukazujematkavodvolaní,vslovenskomprávnomsystémeneexistuje,pričomkaždýprípadtreba
posudzovať individuálne. Záujem maloletého dieťaťa nie je možné zamieňať s individuálnymi záujmami

rodičov alebo s ich predstavami o starostlivosti o maloleté dieťa.

5. Matka maloletých detí v podaní z 18. septembra 2023 poprela, že by žila luxusným spôsobom života.
Pre toto konanie nie je relevantné, že občas využíva motorové vozidlo svojho partnera alebo s ním ide
na dovolenku, ktorú jej hradí. V žiadnom prípade nemožno žiadať od jej partnera, aby namiesto otca plnil

vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Otec má okrem príjmu zo závislej činnosti aj iný príjem, preto
je dôvodné, aby mu bolo určené vyššie výživné. Maloletý A. medzičasom nastúpil do piateho ročníka
základnej školy a maloletý C. do druhého ročníka základnej školy, pričom v tejto súvislosti im zakúpila
školsképotrebyvcelkovejsume320,09eur(obuv–36,54eur+57,48eur,nohaviceahygienicképotreby– 16,37 eur, fľaša na nápoje – 19,98 eur, peračník v sume 34,35 eur a ďalšie školské potreby v sume
67,77 eur + 63,70 eur + 23,90 eur).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – matkou maloletých detí (§ 359 a § 362
ods. 1 Civilného sporového poriadku – ďalej len „Civilný sporový poriadok a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355
ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), doplnil
dokazovanie vyžiadaním si listinných dôkazov (§ 68 Civilného mimosporového poriadku) a dospel

k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
(§ 388 Civilného sporového poriadku) tak, že schválil rodičovskú dohodu, ktorej obsah považoval za
súladný so záujmami maloletých detí (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine).

7. Odvolací súd si pred pojednávaním zabezpečil listinné dôkazy a to príjmy rodičov, z ktorých mal

za preukázaný priemerný mesačný zárobok otca vo výške 1.459,- eur za rok 2022 a vo výške 1.609,-
eur za rok 2023 a priemerný mesačný zárobok matky za rok 2021 priemerne 1.100,- eur, za rok 2022
minimálne 523,- eur a za rok 2023 minimálne 500,- eur. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že výdavky
na maloletého A. predstavujú celkom sumu 465,- eur pozostávajúcej z bežných výdavkov 349,- eur,
výdavky na bývanie 96,- eur a 20,- eur na cestovné a na maloletého C. spolu 391,- eur, pozostávajúce

zo sumy 275,- eur bežné mesačné výdavky, 96,- eur výdavky na bývanie a 20,- eur na cestovné.

8. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

9. Odvolací súd pred otvorením nariadeného odvolacieho pojednávania viedol rodičov v záujme
maloletých detí k zmierlivému ukončeniu sporu a uzavretiu dohody. Obaja rodičia pred odvolacím
súdom síce zotrvali na svojich právnych a skutkových tvrdeniach, avšak prihliadajúc na záujem ich
maloletých detí pristúpili k dohode rodičov o zvýšení výživného. V nadväznosti na v odvolacom konaní
uzavretú dohodu rodičov o zvýšení výživného otca k maloletým deťom, ktorú odvolací súd po dôslednom

preskúmaní berúc do úvahy schopnosti a možnosti oboch rodičov, odôvodnené potreby maloletých detí,
zohľadňujúc i metodickú príručku Ministerstva spravodlivosti SR tzv. tabuľkové výživné považoval za
súladnúsozáujmommaloletýchdetíauprednostniljejschváleniepredautoritatívnymrozhodnutímsúdu.

10. Dohoda rodičov spĺňa kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti uvedené

v ustanoveniach § 62 ods. 1, 2, 4, 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, je v záujme maloletých detí a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku a zmenil
tak, že schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného otca na obe maloleté detí.

11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že

žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu
výnimky z tohto ustanovenia.

12. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).