Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-6T/17/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223010353
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lokša

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7223010353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13.6.2024 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
A. B., nar. X.X.XXXX v C.,
toho času na neznámom mieste v cudzine;

j e v i n n á , ž e

v Košiciach a inde od 10.01.2007 si riadne neplnila vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom - A.
B., nar. X.X.XXXX, D. B., nar. X.X.XXXX a E. B., nar. XX.X.XXXX, hoci táto jej vyplýva zo Zákona o
rodine č. 36/2005 Z.z. a rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/204/2007 zo dňa 5.11.2008,
právoplatným dňa 16.12.2008, bola zaviazaná prispievať na každé dieťa mesačne sumou 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čím takto k rukám otca detí A. B., nar. X.XX.XXXX,
dlhuje na výživnom za dcéru A. B. do 2.2.2014 sumu vo výške 2.139,85 €, za syna D. B. do 3.7.2015
sumu vo výške 2.601,06 € a za dcéru E. B. do 31.7.2021 sumu vo výške 4.645,37 €, t.j. spolu 9.386,28

€, dcére A. B., bytom ul. F. X, E. G. H., za obdobie od 3.2.2014 do 30.6.2016 dlhuje na výživnom sumu
vo výške 786,77 € a synovi D. B., bytom I. C. XXX/XX, C. - J., za obdobie od 4.7.2015 do 31.10.2016
dlhuje na výživnom sumu vo výške 434,08 €, teda celkom dlhuje sumu vo výške 10.607,13 €,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať
iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na ust. § 138 písm. b) Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 18 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť podľa svojich
schopností a možností nahradiť oprávneným osobám dlžné výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.3.2023 prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku
obžalobu na obvinenú A. B. pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako
je vyššie uvedené.
Hlavné pojednávanie bolo vykonané v konaní proti ušlému v súlade s ustanovením § 360 Trestného
poriadku.Napriekvykonanýmopatreniamsasúdunepodarilodoručiťobžalovanejpredvolanienahlavné

pojednávanie na adresu: XXXXXXX K., H., L., M. N., L. XX X O., I. C., na ktorej sa mala zdržiavať
a zmenu adresy neoznámila. Z evidenčných pomôcok súdu bolo zistené, že A. B. sa vyhýba trestnému
stíhaniu najmä vo veci vedenej pod sp. zn.: K2-7T/7/2021, kde je obžalovaná pre pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona. V tejto veci bol na ňu dňa 7.12.2021 vydaný príkaz na zatknutie a dňa

18.5.2023 aj európsky zatýkací rozkaz.
Vzhľadom na to, že vo veci obžalovanej pre prečin zanedbania povinnej výživy pripadá do úvahy
uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody, neboli dané dôvody na vydanie príkazu na jej zatknutie.
Po vykonaní opatrení potrebných na konanie proti ušlému a po ustanovení obhajcu obžalovanej súd
nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre rozhodnutie súdu. Bola
prečítaná zápisnica o výsluchu obvinenej z prípravného konania, ktorá bola vyhotovená justičnými
orgánmi Veľkej Británie po realizácii žiadosti o právnu pomoc. Vo veci boli vypočutí ako svedkovia
oprávnené osoby - deti obžalovanej: D. B., A. B. a E. B., ktoré boli v čase podania obžaloby plnoleté.
Vzhľadom ku skutočnosti, že bývalý manžel obžalovanej a otec detí – A. B. dňa XX.X.XXXX zomrel, bola

prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z prípravného konania. Zároveň boli vykonané aj listinné dôkazy,
ktoré súvisia s prejednávanou vecou.
Z rodných listov vyplýva, že obžalovaná A. B. je matkou D. B., A. B. a E. B..
Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 26P/204/2007 zo dňa 5.11.2008 právoplatným dňa
16.12.2008 boli maloleté deti B. - A., nar. X. X. L. , D., nar. X. X. L. a E., nar. XX. X. XXXX zverené do

osobnej starostlivosti otca a matku A. B. súd zaviazal prispievať na ich výživu sumou zodpovedajúcou
3O % z výšky životného minima na jedno nezaopatrené dieťa , na každé z detí, vždy do 2O. dňa v
mesiaci k rukám otca od l9. 9. 2OO7.
Zo zápisnice o výsluchu obvinenej z prípravného konania bolo zistené, že obžalovaná tvrdila, že
zaplatila exekútorovi dlh na výživnom vo výške 58.000,- Sk, čo však ďalšími dôkazmi zhromaždenými

v predloženom spise preukázané nebolo. O rozvode manželstva a o rozhodnutí o výživnom obžalovaná
údajne nevedela, pretože k tomu došlo v jej neprítomnosti.
Jej obhajobu súd považoval za účelovú, keďže s niektorými svojimi deťmi v kontakte bola. V čase
výsluchu žila v Anglicku, bola nezamestnaná, poberala iba sociálne dávky. Starala sa o ďalšie dve
školopovinné deti, ktoré sa jej narodili z druhého vzťahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na vysoké

náklady na bývanie si vyživovaciu povinnosť voči deťom A. B. plniť nemohla. Tvrdila, že s týmito deťmi
je v kontakte iba cez internet a telefón.
Zo zápisnice o výsluchu svedka A. B., zo svedeckých výpovedí D. B., A. B. a E. B. bolo zistené, že
obžalovaná si svoju vyživovaciu povinnosť neplnila. Výživné vymáhal A. B. aj exekučnou cestou, avšak
bezvýsledne. Z výpovedí D. B., A. B. a E. B. vyplynulo, že ich matka opustila. Ani po dovŕšení plnoletosti

im na výživu ničím neprispievala to aj napriek tomu, že po absolvovaní základnej školskej dochádzky
pokračovali v štúdiu na stredných školách. Taký stav trval do doby, kým sa neboli schopní sami živiť.
Doba neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovanou a výška dlžného výživného bola ustálená ešte
v štádiu prípravného konania, keďže uvedené skutočnosti boli známe už pred podaním obžaloby.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že A. B. poberal náhradné

výživné vo výške stanovenej rozhodnutím súdu. Obžalovaná bola v inkriminovanom čase evidovaná ako
samostatne zárobkovo činná osoba, dávky v hmotnej núdzi, sociálne ani dôchodkové dávky nepoberala.
Uvedené skutočnosti sú zrejmé aj z vyžiadaných správ Sociálnej poisťovne a z živnostenského registra.
A. B. ako oprávnený vymáhal výživné exekučnou cestou od 5.8.2009. O neúspešnosti vymáhania
pohľadávky z titulu výživného formou exekúcie svedčia aj správy súdnej exekútorky D. L. H., z ktorej

bolo zistené, že A. B. ako povinná exekutorskému úradu nezaplatila žiadne finančné prostriedky.Z vyšetrovacieho spisu je možné vyvodiť, že trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy
sa začalo už v roku 2009. Obžalovanej bolo cestou právnej pomoci doručené aj uznesenie o vznesení
obvinenia pre tento trestný čin 11.3.2014, resp. popakovane aj 26.4.2021. Zároveň bola poučená

o dôsledkoch účinnej ľútosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Od skončenia vyšetrovanie
k rozhodujúcim zmenám dôkaznej situácie však nedošlo.
Po vykonaní navrhovaných dôkazov prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd uznal obžalovanú
vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona. Vzhľadom na osobu obžalovanej, ktorá má doterajšie odsúdenia zahladené, navrhol,

aby súd uložil obžalovanej podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
trestnej sadzby s odkladom na primeranú skúšobnú dobu s uložením primeraného obmedzenia
spočívajúceho v povinnosti, aby oprávneným osobám skúšobnej dobe uhradila dlh na výživnom.
Obhajkyňa prítomná na hlavnom pojednávaní navrhla, aby o vine a treste súd rozhodol na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a jeho

páchateľom bola obžalovaná A. B..
Obžalovaná z hľadiska objektívnej stránky naplnila pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust.
§ 138 písm. b) Trestného zákona tým, že najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnila čo
aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania

– dlhší čas.
Zavinenie obžalovanej bolo preukázané minimálne vo forme vedomej nedbanlivosti.
Uplatnenú obhajobu obhajkyne vyhodnotiť nebolo možné, keďže konkrétne námietky k obžalobe
a k vykonávaným dôkazom zo strany obhajoby vznesené neboli.
Podľa názoru súdu trestnosť konania obžalovanej A. B. bola potvrdená všetkými vykonanými dôkazmi.

Zo svedeckých výpovedi vyplýva, že potom, čo obžalovaná svojho manžela opustila, na výživu svojich
detí ničím neprispela. Obranu obžalovanej spočívajúcu v tvrdení, že sa musí starať o deti, ktoré sa jej
narodili v ďalšom vzťahu a že jej životné náklady neumožňujú, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne
plnila, súd považoval za účelovú a právne irelevantnú.
Osobu páchateľa súd hodnotil na podklade vyžiadaných správ, odpisu registra trestov a

predchádzajúcich trestných spisov obžalovaného. Obžalovaná má 1 záznam v odpise z registra trestov,
ktorý je už s účinkami zahladenia.
Obžalovaná sa v mieste posledného bydliska v Slovenskej republike dlhodobo nezdržiava, v mieste
bydliska bol hodnotená všeobecne. Aktuálne sa trestnému stíhaniu vyhýba tým, že sa skrýva na
neznámom mieste. Jej novšia trestná činnosť však nebola zaznamenaná.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na okolnosti spáchania trestného činu, jeho
povahu, dobu, ktorá od dokonania trestného činu. osobu obžalovanej ako aj na príslušné zákonné
ustanovenia.
V súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovanej neboli zistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Ich pomer bol teda vyrovnaný.
Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia

slobody na jeden až päť rokov.
Vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, súd uložil obžalovanej trest na dolnej hranici trestnej sadzby a teda
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorý je na zabezpečenie účelu trestu dostačujúci.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného

trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.
Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody môže súd páchateľovi uložiť povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatil dlh alebo zameškané výživné.
O spôsobe života obžalovanej súd nemá žiadne informácie okrem tých, ktoré sa týkajú pátrania po

jej osobe. Vzhľadom na existujúcu dôkaznú situáciu je možné vyvodiť záver, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Obžalovaná
sa protiprávnej činnosti aktuálne nedopúšťa a vo vzťahu k svojim deťom sa žalovanej trestnej činnosti už
dopustiť nemôže, keďže plnoletosť a možnosť samostatne sa živiť tieto deti nadobudli pred niekoľkými
rokmi.
Je však na mieste, aby spôsob jej života obžalovanej podliehal kontrole justičných orgánov, aby

došlo k naplneniu preventívneho a satisfakčného účinku uloženého trestu. Preto jej bol výkon trestu
podmienečne odložený na dobu 24 mesiacov.
Škodlivý následok vo forme dlhu na výživnom však odstránený doposiaľ nebol. Na posilnenie
prevýchovnéhoúčelutrestusúdpretoobžalovanejuložilajpovinnosťabyvskúšobnejdobepodľasvojich
schopností uhradila svojim deťom dlh na výživnom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom
súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odsúdený v konaní proti ušlému má právo podať návrh na opätovné prejednanie svojej veci súdom v

jeho prítomnosti pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 Trestného poriadku do uplynutia šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej
premlčacej dobe ustanovenej v Trestnom zákone.