Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-1T/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3723010012
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3723010012.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2024 samosudcom JUDr. Ivom
Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v Handlovej, trvale bytom B. C. B.
XXX, B. C. B., okr. Galanta, zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním
na § 138 písm. a) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v Handlovej, trvale bytom B. C. B. XXX, B. C. B., okr. Galanta,

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Handlovej, trvale bytom B.
C. B. XXX, okr. Galanta spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici Pv. 143/22/3306-39
zo dňa 17. 01. 2023 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na
§ 138 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že:

dňa 23. marca 2022 v čase o 09.26 h sa dopravil na osobnom motorovom vozidle zn. HYUNDAI

Santa Fe, evidenčného čísla D. E., na parkovisko pred administratívnu budovu číslo 106 v obci
Horovce, okres Púchov, následne po vystúpení z vozidla, vošiel neuzamknutým zadným vchodom do
administratívnej budovy, kde má kancelárske priestory aj spoločnosť BIOPLYN HOROVCE 2, s.r.o. v
reštrukturalizácii, kde na prvom poschodí jej vnútorných priestorov sa stretol s konateľom spoločnosti
BIOPLYN HOROVCE 2 s.r.0. v reštrukturalizácii, F. F. G., s ktorým dovtedy bol len v telefonickom
kontakte, následne po predstavení sa spoločne vošli do zasadacej miestnosti, kde obv. A. B. od F.

F. G. žiadal zaplatenie sumy vo výške 40.000,- €, ktorú spoločnosti Letoni Slovakia, s.r.o., Vinohrady
nad Váhom 197, zastúpenej konateľom obv. A. B., dlží spoločnosť BIOPLYN HOROVCE 2 s.r.o. v
reštrukturalizácii, ako aj z dôvodu subdodávky, ktorú vykonával F. F. G. pre spoločnosť Bioplyn Celín,
s.r.o., G. XXX, H. F., po čom F. F. G. uviedol obvinenému, že firma BIOPLYN HOROVCE 2, s.r.o. je v
konkurze a so všetkými finančnými prostriedkami, ako aj prístupom k účtu, už nedisponuje, nakoľko ich
prebral konkurzný správca a tiež nie je vlastníkom spoločnosti Bioplyn Cetín, s.r.o., preto mu nemôže
žiadanú sumu zaplatiť, po čom obv. A. B. povedal, že mu to je jedno, že mu má dať peniaze najneskôr

do jedného týždňa, na argument F. F. G., že uvedenú finančnú sumu nemá, obv. A. B. zareagoval tak,
že sa začal F. F. G. vyhrážať, Že ak mu nezaplatí, tak mu zapáli
dom, ktorý nazval „búdkou pri Senci", tiež fyzickou likvidáciou jeho osoby a zabitím jeho rodiny s tým,
že si môže objednať „feťáka" za 20,- €, ktorý mu zabije rodinu, tieto vyhrážky zopakoval minimálne tri
krát, po čom sa ho F. F. G. snažil ukľudniť, pričom následne obv. A. B. vytiahol spoza chrbta lovecký nôž
dĺžky približne 30 cm, aj s rukoväťou, F. F. G. začal pred ním cúvať, obv. A. B. kráčal smerom k nemu

až po stôl, keď už F. F. G. nemal kam ustúpiť, zahnal sa smerom zospodu pravou rukou, v ktorej držal
nôž a bodol smerom na oblasť genitálií F. F. G., ktorý obvineného držal za ramená a odtláčal ho, F. F.
G. mal výškovú prevahu a bodnutiu uhol ľavou nohou, pričom nožom mu rozrezal na vnútornej strane
1'avého stehna nohavice -
rifle zn. GANT a spôsobil plytký škrabanec na vnútornej strane ľavého stehna dĺžky 2 cm, v ktorom sa
nachádzajú dve drobné povrchové narezania povrchovej časti pokožky v dĺžke asi 1-2 mm, následne
sa obv. A. B. znova rovnakým spôsobom zahnal na oblasť' genitálií F. F. G., ktorý znova nohou uhol a

nožom mu rozrezal nohavice na prednej ploche hornej časti ľavého stehna a spôsobil mu škrabanec odĺžke asi 2 cm bez známok krvácania, potom sa obv. A. B. rozohnal a smeroval bodnutie nožom na ľavú
oblasť' rebier, čo F. F. G. rukou vykryl bez utrpenia zranenia, F. F. G. sa po tomto prehol chrbtom nad
stôl tak, že skoro na ňom ležal, nohy mal na zemi, počas čoho ho obv. A. B. držal za pravý rukáv svetra

zn. GANT, ktorý mu týmto roztiahol, natlačil sa na neho a priložil mu nôž na krk so slovami: „máš na to
týždeň", po čom F. F. G. pustil, vybehol zo zasadacej miestnosti, zbehol dole schodmi, opustil budovu
zadným vchodom a z areálu odjazdil na svojom vozidle v čase 10.01 h, čím uvedeným konaním F. F. G.
spôsobil drobné zranenia, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie,

o s l o b o d z u j e

nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre zločin vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe,

ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku zásadným
spôsobom poprel a uviedol, že sa ničoho nedopustil.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-1T/4/2023-313 zo dňa 11. 01. 2024 súd obžalovaného
spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica odvolanie, pričom

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/26/2024-333 bol rozsudok Okresného súdu Trenčín
zrušený s tým, že súd bude musieť nanovo vyhodnotiť vykonané dôkazy a opätovne rozhodnúť.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. 11. 2024 oboznámil doterajší stav konania.

Na základe takéhoto oboznámenia mal súd za preukázané, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04. 04. 2023 súd vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, svedka a zároveň poškodeného
F. F. G., výsluchom svedkýň I. J. K., L. M., následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 04.
2023 súd vypočul znalkyňu N. N. N. O., znalca PhD., mjr. Mgr. Maroša Čuma, na ďalšom hlavnom
pojednávaní konanom dňa 25. 05. 2023 vypočul znalca z odboru psychológie PhDr. Andreja Benkoviča,

následnenahlavnompojednávaníkonanomdňa03.10.2023vypočulprostredníctvomvideokonferencie
znalkyňu z odboru zdravotníctva N. O. G., následne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 01.
2024 vypočul svedka F. P., ďalej sa v priebehu konania súd oboznámil so znaleckými posudkami
Kriminalistického expertízneho ústavu, ďalej so znaleckým posudkom z odboru psychológie, oboznámil
sa so záznamom na volanie tiesňovej linky, fotodokumentáciou ohľadne zranenia poškodeného a

lekárskymi správami, fotodokumentáciou vyšetrovacieho pokusu, fotodokumentáciou z kamerových
záznamov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd skonštatoval nesprávne, že skutok sa nestal
a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. a) Tr. por..

Pri novom posúdení a vyhodnotení uvedených dôkazov potom súd zistil nasledovné:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku s tým, že sa absolútne nezakladá na
pravde tvrdenie poškodeného a vylúčil, žeby akýmkoľvek spôsobom poškodeného napadol.

Ďalej uviedol, že sa dozvedel, že firma, ktorá im je dlžná, ktorú zastupoval práve poškodený, začala
dávať zákazky iným firmám na takúto istú činnosť, akú činnosť vykonávali oni, pritom mali voči jeho firme
teda firme obžalovaného dlh a tento nevyplatili, bol teda chcel sa dojednať, prečo dávajú zákazky iným
firmám a nevyplatia im dlh. Predtým telefonoval s poškodeným, nikdy sa však nevideli, rozhodol sa, že

to na mieste prešetrí, resp. prešetril, že sa budú na mieste rozprávať s poškodeným aké podniknú ďalšiekroky. Že príde do firmy určite poškodený vedel, nakoľko ho sám poslal, s tým, že si to všetko vysvetlia ,
ale nevedel presne dátum, kedy príde. Rozhodol sa prísť v uvedený deň do tejto firmy a celú situáciu
riešiť. Zaparkoval na parkovisku pre autá, ešte videl po vystúpení z auta, videl ako nejaká pani umýva

okná, opýtal sa jej na poškodeného, vysvetlila mu, kde sedí a išiel za ním, stretli sa na chodbe, došiel
do nejakej zasadačky, tam sa začali rozprávať s tým, že celý priebeh rozhovoru bol v podstate kľudný.
Obžalovaný uviedol, že pri už vstupe do firmy si všimol určité kamery, že objekty resp. bol presvedčený,
že sa tam nahráva a aj počas rozhovoru s poškodeným sa tento neustále hral s telefónom, takže z tohto
nadobudol presvedčenie, že si ho poškodený nahráva. Poprel, žeby mal akýkoľvek nôž, nemal ho ani

ako niesť, nakoľko by nemohol v aute šoférovať a taktiež tento nôž by v prípade, žeby ho mal dakde
schovaný, by mu zavadzal pri chôdzi. Hlavným motívom, prečo tam išiel bol fakt, že sa dozvedel, že
dokonca inej firme, ktorá mala pre nich vyvážať dali už aj zálohu a chcel teda vedieť, prečo dal inej firme
zálohu, keď majú voči nim dlh a prečo ich teda nevyplatil. Na tomto stretnutí mu poškodený povedal,
že oni nedisponujú peniazmi, že sú v reštrukturalizácii a teda, že nemá mu on z čoho peniaze vyplatiť
a ukazoval mu k tomuto aj určité doklady v počítači.

Ďalej uviedol, že je značne presvedčený, že zranenie si spôsobil úmyselne sám poškodený, poukazoval
na tú skutočnosť, že aj v súvislosti so znaleckým posudkom sa do nohavíc malo bodnúť nožom, keby
on ho bodol nožom, nie je možné, aby vzniklo len takéto povrchové zranenie, musel by tam byť podľa
jeho názoru jednoznačne značný vpich minimálne 3-4 cm, čo sa nepreukázalo. Potom ako si vysvetlili,

v tejto zasadačke veľa vecí, kde on sa mu žiadnym spôsobom nevyhrážal, ani ho nežiadal, aby mu
do určitého termínu zaplatil, ho ešte odprevadil k dverám, tam sa rozlúčili a išiel preč. Po celý čas
jednal ticho, slušne, nikto sa nikomu nevyhrážal, akurát tvrdil, že mu nezaplatil, lebo nemá z čoho. Keď
zistil, že to k ničomu nespeje, zobral sa preč, bol si vedomý toho, že ho buď nahráva, alebo nejakým
iným spôsobom sa to môže zaznamenávať, preto nevyvíjal žiaden nátlak na neho, aby ho nemohol

nikto v budúcnosti obviňovať z toho, že nejakým spôsobom sa on neadekvátne správal a pýtal si tieto
peniaze. Bol presvedčený, že si ho poškodený nahráva. Potom ako išiel obžalovaný preč, poškodený
išiel bezprostredne 2 kroky za ním, vyprevadil ho až k výstupným dverám s tým, že potom je tam nejaká
miestnosť, išiel asi do nej, to už ale on nevie. Pritom ako v tej miestnosti (zasadačke) sa rozprávali,
podľa jeho názoru boli otvorené dvere, všimol si, že vonku je nejaká pani, ktorá umýva dlážku. Nikto

tam dovnútra, do tej miestnosti neprišiel počas ich rozhovoru. Sadol do auta a išiel domov. Až na druhý
deň prišli za ním galantskí policajti, ktorí mu vysvetlili o čo sa jedná. Vtedy mu povedali, že ho zatýkajú,
nakoľko prokurátor dal na neho príkaz na vzatie do väzby. V čase návštevy u poškodeného vo firme
mal oblečené čierne nohavice a bundu. Ďalej obžalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že keby konal
tak ako mu je v obžalobe kladené za vinu, resp. ako tvrdí poškodený, mal by pri sebe nôž a tento by

mal vzadu, teda v zadnej časti tela v nohaviciach alebo inde, by on si nemohol sadnúť si do auta a z
auta vystupovať, nakoľko by si rozrezal nohavice. Aj na záberoch je vidieť, že on riadne z auta vystúpil
a normálne vyšiel a teda nemohol mať žiadny nôž vzadu ako tvrdí poškodený. Aj na záberoch z kamery
je jasne vidieť, že išiel normálne do budovy a z tejto aj normálne vychádzal a pri bližšom skúmaní týchto
fotografií a záberov je zrejmé, že nemal žiaden nôž, nakoľko by nemohol takýmto spôsobom ísť.

Svedok a zároveň aj poškodený F. F. G. uviedol, že v uvedený deň mal ísť na nejaké stretnutie, resp.
rokovanie do Bratislavy. Ale predtým sa zastavil ešte na firme na kávu. Ako išiel do kancelárie, resp.
v areáli firmy, stretol na schodoch pána B. teda obžalovaného, ktorého viedla pracovníčka pani K..
Prešli spolu do zasadačky, kde sa bavili spolu o všeobecných veciach, s tým, že postupne obžalovaný

prešiel k téme dlhu, žiadal od neho sumu 40.000,- Eur. Vysvetlil mu, že oni už finančnými prostriedkami
nedisponujú, nakoľko došli do konkurzu a všetky finančné operácie má na starosti správkyňa. Následne
obžalovaný začal stupňovať nátlak na neho, vyhrážať sa, vyhrážať sa rodine, že mu podpáli dom. Pri
týchto slovách vytiahol na neho nôž, ktorý vytiahol spoza chrbta. Týmto nožom ho napadol v oblasti
genitálií, dvakrát ho porezal týmto nožom a prerezal mu nohavice. Následne svoj útok obrátil na oblasť

rebier a na krk. Pri tomto to opakoval vyhrážku, že má na to poškodený týždeň, aby mu vrátil peniaze.
Následne odišiel. Nikdy predtým spolu sa nestretli osobne, je možné, že telefonovali, ale on mu nikdy
netelefonoval, keď tak obžalovaný telefonoval jemu. Nedohodli sa ale nikdy, že by mal obžalovaný prísť
k ním na firmu, niečo riešiť. Na chodbe s ním nechcel jednať, preto ho pozval zo slušnosti do zasadačky,
ani si nesadli, celý čas stáli. Na zasadačke boli celý čas dvere zatvorené s tým, že on - obžalovaný

mal oblečené čierne nohavice a bundu s nápisom firmy. Mal bundu typu bombera, mal ju rozopnutú.
Nôž na neho vytiahol spoza chrbta, celý čas sa krčil, myslel si, že ešte svedok, že obžalovaného bolí
chrbát. Celý rozhovor aj incident trval podľa svedka 10 až 20 minút. Svedok sa ho v podstate snažil, čo
najrýchlejšie vybaviť, nakoľko sa ponáhľal na jednanie do Bratislavy a nemal teda čas. celá komunikáciaprebiehal v kľude, nikto nezvyšoval hlas. V budove sú vnútorné kamery neni, sú len vonkajšie kamery
pred budovou. Pani, ktorá ho priviedla, teda obžalovaného (K.), má kanceláriu na tom istom poschodí,
ale na druhej strane budovy. V priestoroch bola ešte aj pani upratovačka, ktorá upratovala, ale podľa

jeho názoru bola dole. Spočiatku sa rozprávali spolu tak, že medzi nimi bol stôl, následne sa presunuli
tak, že už stôl medzi nimi nebol. Následne na neho obžalovaný vytiahol nôž, vtedy poškodený začal
ustupovať smerom dozadu, kde ho zastavil stôl. Dvakrát sa ho snažil bodnúť do oblasti genitálií, to sa
mu ešte podarilo svedkovi uhnúť. Ako cúval, zastavil ho stôl, takže už nemal kde ustúpiť, vtedy sa na
neho obžalovaný v podstate vrhol, on ešte sa mu ešte snažil rukou odvrátiť útok. Ostal v šoku z tohto

správania, v podstate si ani vôbec neuvedomil, že bol zranený, až keď telefonoval, zistil, že je zranený na
nohe. Po tomto útoku zo strany obžalovaného, zbehol dole, zamkol dvere, aby sa obžalovaný nemohol
vrátiť a volal políciu. V čase útoku z jeho pohľadu bola v budove pani upratovačka, plus pani K., či tam
boli ešte nejaké ďalšie dve pracovníčky laboratória, to už on nevie. Až následne povedal pani K., čo sa
stalo. Na doplňujúcu otázku zo strany obhajoby potvrdil, že je o 11 rokov starší, o 23 cm vyšší a o 30
kg ťažší s tým, že taktiež potvrdil, že v minulosti sa profesionálne venoval boxu. Prečo sa aktívnejšie

nebránil uviedol, že sa zľakol toho noža. Na útoky obžalovaného, prečo útokom noža sa bránil , snažil
sa ich ak vykryť. Svedok poprel, žeby išiel vyprevádzať obžalovaného a žeby potom následne išiel do
nejakej spodnej miestnosti. V čase pichnutia noža do jeho časti tela bol v pohybe s poškodeným smerom
dozadu, lebo ustupoval. Svoje napadnutie trvalo približne minútu. K popisu zbrane, teda noža uviedol,
že sa jednalo o veľký lovecký nôž čiernej farby, resp. tmavej. Kde odložil, alebo kde schoval po útoku nôž

obžalovaný svedok uviedol, že to si nevšimol. Po celý čas útoku boli vzájomne k sebe otočení tvárami,
napriek tomu si nevšimol, kde nôž po útoku dal. Svedok popísal ako nôž vyzeral, teda aj rukoväť a na
argumentáciu zo strany súdu, teda že keď držal nôž obžalovaný, ako mohol vidieť rukoväť, uviedol, že
tú rukoväť videl, časť tejto rukoväte. Kde po útoku schoval alebo kedy schoval nôž, k tomu sa svedok
vyjadriť nevedel.

Svedkyňa I. J. K. - zamestnanec poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedla, že sedela v kancelárii,
keď obžalovaný prišiel s tým, že hľadá pána G.. Keď vyšli spolu obžalovaným teda ona svedkyňa
na chodbu, akurát prichádzal poškodený G.. To bolo jediný krát, čo videla obžalovaného, sa s ním
rozprávala, ona potom išla do svojej kancelárie. Že došlo k nejakému incidentu sa dozvedela až potom,

následne po tomto incidente, tak potom keď sa incident stal a to formou sms, kedy jej G. napísal, že, čo
sa stalo, resp. napísal, že aby neboli prekvapení, keď prídu policajti, lebo volal policajtov. Osobne jej to
neoznámil. Následne ona išla za ním a opýtala sa ho, čo sa vlastne stalo. Ale prvotne jej to napísal na
sms. Na obžalovanom jej nebolo nič nápadné, pamätá si, že mal bomberu bundu. Na doplňujúcu otázku
svedkyňa uviedla, že obžalovaný išiel do kancelárie k nej, pekne jej zaklopal a opýtal sa jej na pána G..

Ona sa postavila, išli spolu na chodbu smerom ku kancelárii pána G., v tom zbadali pána G. a povedala -
toto je pán G.. Celý čas išiel obžalovaný pred ňou, vtedy si všimla, že má tú bundu s nápisom - bomberu,
nevšimla si, že by nejako čudne išiel alebo mu niečo trčalo vzadu spod nohavíc a podobne. Ani na chôdzi
obžalovaného si nevšimla, žeby mu niečo zavadzalo pri chôdzi a podobne. Až do času, kedy jej na
whatsupe oznámil, že čo sa stalo, vôbec nevedela, že k niečomu došlo. Poškodeného charakterizovala

ako rozvážneho človeka. Na to aby ona počula nejaké zvuky, museli by veľmi hlasno rozprávať , až kričať
po sebe, nakoľko jej kancelária je vzdialená od zasadačky, a taktiež predpokladá, že na zasadačke boli
zavreté dvere aj ona mala na kancelárii dvere zatvorené. Preto je aj nereálne, aby niečo aj ona počula
v prípade, žeby po sebe hlasno nekričali. Čo sa týka toho, či by mohol mať poškodený nejaký nôž alebo
nejaký predmet, ktorým by si to mohol aj sám spraviť, uviedla, že myslí si, že nie, ale zároveň svedkyňa

uviedla, že na pol ceste medzi jej kanceláriou a kanceláriou poškodeného je kuchynka. V kuchynke sa
nože nachádzajú.

Svedkyňa L. M. - upratovačka vo firme poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedla, že umývala
priestory do budovy, videla ako prišlo auto. Ako umývala, počula nejaké slová zo zasadačky. Potom o

10:00 opustila budovu, išla domov. Či boli dvere na zasadačke zatvorené, si ona už nepamätá, avšak
nakoľko počula hlasy, podľa jej názoru, asi tie dvere boli pootvorené. Nepočula o čom sa rozpráva
svedkyňa, nevie, lebo ona si vždy pri robote spieva. Na argumentáciu zo strany prokurátora, že vo
svojej výpovedi z prípravného konania uviedla, že dvere boli zavreté, uviedla, že je možné, že dvere
boli zavreté, to si už presne nepamätá.

Svedok F. Q., ktorého navrhla vypočuť obhajoba k vierohodnosti osoby obžalovaného sa v podstate
vyjadril len k osobe poškodeného v tom smere, že tento robí finančné podvody, klame a zavádza ľudí.
K skutku sa však vôbec vyjadriť nevedel.Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu a to z odboru kriminalisticko-genetická
analýza mal súd za preukázané, že na poškodených riflových nohaviciach vlastníka F. G. sa objavili

prítomnosti ľudskej krvi a to na vnútornej strane nohavíc. Tieto krvné škvrny presiakli aj na povrch
nohavíc, ale z vnútornej strany a to zo zranenia poškodeného. Túto skutočnosť potom na hlavnom
pojednávaní potvrdila aj sama znalkyňa, ktorá znalecký posudok vypracovala s tým, že sa jednalo o
ľudskú krv vhodnú na skúmanie patriacu mužovi, avšak nakoľko nemala za úlohu skonkretizovať túto
vzorku, neskúmala sa skutočnosť, či táto krv aj patrí poškodenému.

Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu z odvetia mechanoskopie mal súd za
preukázané, že na porovnávacom materiály - rifliach boli zistené tri poškodenia, ktoré boli označené A,
B, C, pričom poškodenia A, B vykazujú znaky bodno rezného poškodenia vytvorené ostrým predmetom -
napr. čepeľou noža, pričom poškodenie C mohlo byť aj mechanické - nosením a podobne. K znaleckému
posudku bol vypočutý sám znalec mjr. Mgr. Maroš Čuma, ktorý podrobne popísal metodiku vypracovania

znaleckého posudku a na položené otázky na základe zistených skutočností potom svojou výpoveďou
doplnil závery znaleckého posudku, pričom pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii jednak
rifle, ako aj časť vyšetrovacieho spisu, ktorý bol potrebný. Takže pri vypracovaní znaleckého posudku
bol oboznámený s tým, akým spôsobom podľa tvrdenia poškodeného malo dôjsť k porušeniu týchto riflí.
Na základe skúmania jednoznačne vylúčil znalec možnosť, žeby mohol určiť presnú dĺžku čepele. Avšak

poškodenia tkanív na rifliach vykazovali znaky poškodenia spôsobené nožom s hrubším chrbátom, čo
dáva záver, že k poškodeniu nedošlo bežným nožom, alebo nožíkom, napr. o dĺžke čepele 10 cm alebo
bežným kuchynským nožom, ale takéto poškodenie materiálu muselo byť spôsobené loveckou dýkou
a podobne, čo máva obvykle dlhšiu čepeľ. Mechanizmus vzniku tohto poškodenia znalec určil bodno-
rezným konaním vzhľadom na štruktúru rezu určil, že v čase poškodenia nohavíc tupá strana noža

bola hore a ostrie smerovalo dole. Znalec vylúčil, resp. uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou
nemohlo vzniknúť toto poškodenie len samotným rezným pôsobením, ale muselo vzniknúť aj bodnutím
do predmetu, i keď vzhľadom na zranenia poškodeného sa nemuselo jednať vôbec o väčšiu intenzitu.
Pod akým uhlom došlo k tomuto prerezaniu, znalec určiť nemôže. Nemôže vylúčiť ani potvrdiť, na
základe skúmania, či si takéto zranenie a poškodenie nohavíc mohol spôsobiť sám poškodený, avšak

nepredpokladá, že poškodenie nohavíc by vzniklo tak, žeby nohavice boli vyzlečené. S najväčšou
pravdepodobnosťou v čase vzniknutia týchto poškodení ich mal poškodený oblečené.

Súd sa ďalej oboznámil so znaleckým posudkom z odboru psychológie, ktorý vypracoval F. R. S.
a to na vierohodnosť osoby - poškodeného F. F. G.. Znalec uviedol v znaleckom posudku, že na

základe vykonaného znaleckého vyšetrenia sa jedná o osobu v pásme ľahko nadpriemernej inteligencie,
kognitívne schopnosti vrátane intelektových a mnestických sú intaktné a nenarušené. Tieto schopnosti
nevykazujú narušenia správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežil a
ktorých sa zúčastnil priamo. Všeobecná psychologická vierohodnosť je zachovaná, tzn., že je schopný
vnímať a chápať a následne interpretovať realitu. Avšak na základe vykonaného vyšetrenia zistil,

že špecifická psychologická vieryhodnosť je v čase vyšetrenia znížená. Špecifická psychologická
vieryhodnosť sa týka predmetnej trestnej veci v zmysle postojov a názorov poškodeného k veciam,
udalostiam a najmä k osobám, ktoré majú súvis s predmetnou trestnou vecou. Na pojednávaní, kde
bol znalec k záverom znaleckého posudku vypočutý, dodal, že bola znížená tendencia v tom smere, že
nie je úplne otvorený k vyšetreniu skôr zahmlieva, v jeho prípade, teda v tomto smere vyšlo skúmanie

negatívne.Bolaunehoprejavenáslabšiasebakritičnosť,tedabolaznížená.Privyšetrenínebolotvorený.
Z tohto pohľadu sa potom úplne nedá uviesť, že či hovorí pravdu alebo nie. Avšak posúdenie, či klame
je otázka právna, nie otázka pre znalca.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva MUDr. Tatiany Hulejovej mal súd za

preukázané, že znalkyňa vypracovala znalecký posudok k zraneniu poškodeného, pričom na základe
vykonaného znaleckého skúmania zistila, že povrchové škrabance na koži vnútornej plochy ľavého
stehna bolo spôsobené povrchovým účinkom predmetu o tenkej ostrej ploche. Znalkyňa zistila dve
drobné povrchové zranenia spôsobené ostrým predmetom, ktorý len povrchovo pôsobil spredu smerom
kvnútornejplocheľavéhostehnaapridržanítohtonástrojasúchytom,kedyostráčasťčepelesmerovala

zhoranadolašpicčepelezhoranadolmiernenarezalapovrchovúčasťpokožky.Zraneniavzniklibodným
zraňujúcim predmetom. Obe zranenia sú rovnako staré. Na pojednávaní znalkyňa doplnila znalecký
posudok doplnila svojou výpoveďou v tom, že ona poškodeného a jeho zranenia in natura nevidela,
vychádzala len z fotodokumentácií, ktoré jej boli poskytnuté vyšetrovateľom. Taktiež mala vedomostiakým spôsobom malo k zraneniu dôjsť. Z jej pohľadu oba škrabance vznikli v rovnaký deň, pričom tieto
zranenia slabo krvácali a uschli do štvrť hodiny. Znalkyňa uviedla, že skutočne sa jedná skôr o rezné
pôsobenie, ako bodné a potvrdila, že nemôže vylúčiť, že takéto zranenie si mohol spôsobiť aj sám

poškodený.

Skutočný stav bol ďalej preukázaný fotodokumentáciou, na ktorej sú popísané jednotlivé zranenia, ako
aj prepisom a záznamom z tiesňovej linky, pričom z tiesňovej linky, kde poškodený 23. 03. 2022 volal
na tiesňovú linku s časom 10:02 hod., s tým, že niekto ho ohrozoval v administratívnej budove s tým,

že následne oznámil, že bol napadnutý nožom, že útočník A. B. mu nožom hrozil pod krkom, sa mu
vyhrážal, zápasili spolu, pričom sa ho snažil obžalovaný bodnúť a poškodený sa za použitia hmatov
ubránil. Následne ušiel z budovy.

Z kamerových záznamov, ktoré monitorovali dvor firmy, mal súd za preukázané, že obžalovaný do
uvedenej firmy prišiel spôsobom, že zaparkoval na parkovisku, ihneď ako zastavil vozidlo, otvoril dvere

na aute, tieto zavrel, kľudným krokom išiel k dverám budovy. V ruke držal drobný predmet s najväčšou
pravdepodobnosťou kľúče. Mal oblečené na sebe nohavice a bundu do pása. Zo záberov nie je jasne
vidieť, či túto bundu mal rozopnutú alebo zapnutú. Následne je ďalší videozáznam, ktorý zachytáva ako
obžalovaný opúšťa budovu (na zázname je to stopa 11:01:14), kde kľudným krokom opúšťa budovu
smerom k autu, presne pred vstupom do auta si dokonca dáva bundu dole, nastupuje do auta a opúšťa

areál. Z týchto záberov nie je absolútne preukázané, žeby v rukách niesol nejaký predmet, alebo žeby
vzadu na chrbte v nohaviciach a podobne mal nejaký väčší predmet.

Na základe takto vykonaného dokazovania pri správnom posúdení skutku potom súd dospel súd
jednoznačne k záveru, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, obžalovaný nemohol spáchať

a nespáchal a to z nasledovných dôvodov:

Obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní zásadným spôsobom popieral
spáchanie uvedeného trestného činu. Poukazoval jednak na to, že nie je agresívnej a násilnej povahy a
takétosprávanieonodsudzuje.Uviedol,ženiejemožné,abyspôsobomakotopopísalpoškodenývôbec

mohol do tejto firmy nejaký nôž priniesť. Je nereálne, aby nôž o dĺžke minimálne 40 cm niesol spôsobom,
že ho mal napr. za pásom nohavíc vzadu, nakoľko by jednak nemohol šoférovať, bolo by to vidieť aj na
jeho chôdzi a celé si to poškodený na neho vymyslel z dôvodu akejsi pomsty, keď pýtal od neho peniaze.
Inak si nevie vysvetliť motiváciu konania poškodeného. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že si bol
jednoznačne vedomý, že priestor môže byt monitorovaný kamerami a po celý čas, čo sa s poškodeným

rozprával, sa poškodený „hral“ s mobilným telefónom a jednoznačne nadobudol presvedčenie, že si
ho poškodený nahráva. Taktiež si bol vedomý toho, že v priestoroch firmy sú minimálne ďalší dvaja
ľudia, ktorých videl, dokonca upratovačka mala byť tesne za dverami, ktoré ostali otvorené a popiera,
žeby boli zatvorené. Musel by byť blázon, aby za takejto situácie vytiahol na niekoho nôž a takýmto
násilným spôsobom sa správal. Podotkol, že celý rozhovor sa niesol v kľudnej rovine, v tichosti, trval

chvíľu a nedošlo k eskalácii alebo k nejakému napätiu. Tieto tvrdenia obžalovaného boli z veľkej časti
potvrdené svedeckými výpoveďami a to jednak svedkyne I. J. K., u ktorej nie je predpoklad, nakoľko
je zamestnankyňa poškodeného, žeby nejakým spôsobom by sa snažila obžalovanému pomôcť, ale aj
táto svedkyňa uviedla, že videla prichádzať obžalovaného, u tohto si nevšimla vôbec, žeby išiel nejakým
zvláštnym spôsobom, žeby mal napr. v nohaviciach zastrčený nejaký predmet a taktiež potvrdila určitým

spôsobom netradičný postup poškodeného, keď tento namiesto toho, aby z kancelárie, ktorá bola na tom
istomposchodíjejišielosobnepovedať,čosastalo,jejnapísalsprávunawhatsup.Prinajmenšomtakéto
konanie je zvláštne. Aj ďalšia svedkyňa upratovačka M. potvrdila, že videla obžalovaného, nezdalo sa
jej nič nápadné na ňom, upratovala za dverami, pričom v prípravnom konaní povedala, že dvere boli
otvorené, na pojednávaní pripustila, žeby mohli byť zatvorené s tým, že si to presne nepamätá. Nepočula

nejaké kriky alebo zvýšené kriky z uvedenej kancelárie.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru mechanoskopie , ako aj z jeho výpovede na hlavnom
pojednávaní bolo preukázané, že k poškodeniu nohavíc malo dôjsť predmetom, zrejme nožom so
širokým chrbtom, čo nasvedčuje, že sa jednalo s najväčšou pravdepodobnosťou o väčší nôž, napr.

lovecký nôž a nejednalo sa o bežný nožík. Aj samotný poškodený tvrdil, že sa jednalo o lovecký nôž z
dĺžkou čepele približne 30 cm. Keď zoberieme do úvahy, že tento nôž mal aj adekvátnu rúčku k dĺžke
čepele, vychádza záver, že takýto nôž by bol dlhý približne 40 cm. Z kamerových záznamov, ktoré sú
popísané vyššie, evidentne vidieť, že obžalovaný normálne išiel do budovy, nič ho neobmedzovalo vchôdzi a skutočne ani súd sa neprikláňa k záveru, že takýto nôž by mohol obžalovaný niesť zapichnutý
za pásom nohavíc vzadu, na úrovni chrbta zadku, lebo by ho to určite obmedzovalo, je zrejmé, že z
auta normálne vystúpil a normálne išiel. Navyše je umocnený tento záver súdu aj tým, že zo záberov

z kamery je zrejmé, že po údajnom útoku tento vyšiel normálnym kľudným krokom z budovy, nemal
absolútne nič v rukách, išiel kľudným krokom k motorovému vozidlu, tesne pred vstupom do auta, si
dokonca bundu dal dole a i keď v tejto fázy záznamu nie je jasne a zreteľne vidieť detailný záber na časť
chrbáta, ihneď si sadol do auta a bezprostredne opustil areál. Z tohto pohľadu potom sa natíska otázka,
akým spôsobom jednak by nôž do firmy doniesol a akým spôsobom by nôž po útoku z firmy vyniesol.

Absolútne nebolo preukázané, že tento nôž mal pri sebe. V tomto smere treba uviesť, že oznamovateľ
trestnej činnosti - poškodený F. G. na tiesňovú linku volal o 10:02 hodiny (viď záznam č.l. 205), pričom
orgány činné v trestnom konaní - polícia prvý kontakt s obžalovaným nadviazal až na druhý deň v
ranných hodinách. Je potom na mieste úvaha, prečo polícia ihneď najmä z pohľadu závažnosti trestného
činu, ktorý jej bol nahlásený dôslednejšie nevykonala zaistenie páchateľa, napríklad zastavením vozidla
a podobne, kde by sa ohliadkou jednoznačne zistilo, či sa v motorovom vozidle nachádza alebo

nenachádza predmetný lovecký nôž. Aj ďalšie dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní svedčia
tomu, že obžalovaný uvedený trestný čin nespáchal, resp. nebol dôsledne preukázaný opak. Znalkyňa
z odboru zdravotníctva pôvodne v znaleckom posudku uviedla, že k vzniku jemného povrchového
zranenia s najväčšou pravdepodobnosťou došlo útokom a to bodnorezným. Na hlavnom pojednávaní
však potvrdila, že skôr sa jednalo o zranenie pri útoku reznom. Z tohto potom možno prisvedčiť obrane

obžalovaného, že takéto zranenia si mohol spôsobiť sám poškodený, čo v konečnom dôsledku na
hlavnom pojednávaní znalkyňa nevylúčila a potvrdila, že si to mohol aj on spôsobiť. Natíska sa otázka,
aký motív by mal sám poškodený, keď on tu v podstate nedisponoval možnosťou obžalovanému peniaze
vyplatiť z dôvodu konkurzu, ale na druhej strane súd považuje aj motiváciu obžalovaného takýmto
spôsobom útočiť v snahe dosiahnuť svoje peniaze, tiež nie úplne preukázateľné. Ďalej súd poukazuje aj

na tú skutočnosť, že aj fyzické danosti obžalovaného a poškodeného sú v prospech poškodeného, ktorý
bol na tom fyzicky značne lepšie, navyše sa aktívne venuje bojovým umeniam. A v minulosti dokonca
profesionálne. Poškodený síce vysvetlil, resp. tvrdil, že bol v takej polohe zatlačený obžalovaným, že už
nemal možnosť sa aktívnejšie brániť, avšak súd nebol presvedčený o tom, že spôsobom ako to popísal
poškodený by došlo k takémuto zraneniu, teda v prípade, žeby skutočne obžalovaný použil takú intenzitu

útoku, žeby až roztrhli silnú riflovú tkaninu a to bodnutím by zranenie bolo len povrchové v podstate
nepatrný škrabanec.

V danom prípade potom súd dospel k záveru, že pri použití zásady „in dubio pro reo“ nie je možné
spoľahlivo rozhodnúť, že sa obžalovaný trestného činu dopustil.

Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods.
2 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne zistenie stavu veci

a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Napriek takmer vyčerpávajúcemu dokazovaniu súd nedospel k takému záveru, žeby bez akýchkoľvek
pochýb a to z dôvodov uvádzaných vyššie mohol zodpovedne a spravodlivo rozhodnúť, že obžalovaný
sa uvedeného skutku dopustil a to takým spôsobom, ktorým by žiadnym iným spôsobom nevzbudzoval

o tomto pochybnosti.

Pri svojich záveroch súd vychádzal aj zo samotnej osoby obžalovaného, ktorý síce má v evidenčnej
karte zaznamenaných viac priestupkov, ale všetko výlučne na úseku dopravy, nebol nikdy v minulosti
súdne trestaný a taktiež je veľmi dobre hodnotený z miesta bydliska z Obce Vinohrady nad Váhom.

Možno teda konštatovať, že tento v minulosti a doposiaľ vedie riadny život a zo žiadnych správ nie je
zrejmé, že by tento svojím správaním vybočoval z bežného rámca života a správania sa občana.

Na základe všetkých uvedených skutočností potom tak ako je uvedené vyššie súd nemal za preukázané,
že by obžalovaný akýmkoľvek spôsobom konal, tak ako je popísané v obžalobe a uvedeného skutku sa

nedopustil. Na rozdiel od predchádzajúceho nesprávneho rozhodnutia súdu, teda súd nekonštatuje, že
k skutku nedošlo, nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe „skutok“ je pojmom trestného práva procesného
aj hmotného. Treba rozlišovať medzi „skutkom“ a „trestným činom“. Skutok ako pojem procesného
práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanom človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojemje súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a teda
podmieňujú trestnú zodpovednosť páchateľa činu. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná
jeho podstata. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol takýmto konaním

spôsobený a ktorý je relevantný aj z hľadiska trestného práva. Na to, aby obžalovaný naplnil uvedené
pojmové znaky uvedeného trestného činu je potrebné mať za preukázané nielen to, že obžalovaný bol
na určitej udalosti, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej udalosti vznikol následok uvedený
v obžalobe avšak musí jednoznačne preukázané jeho účasť (aktivita) na uvedenom skutku. Žiadnym
spôsobom nebol preukázané, že obžalovaný by aktívnym spôsobom konal, že tento by svojim konaním

– a to závažným útokom nožom akýmkoľvek spôsobom participoval na tomto skutku, naopak súd mal
v dostatočnej miere za preukázané, že zo všetkých doteraz vykonaných dôkazov bolo preukázané, že
obžalovaný sa takéhoto skutku nedopustil, resp. nebol bez akýchkoľvek pochýb preukázaný opak.

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, ako bolo vyššie rozobrané, že žiadnym
logicky vysvetľujúcim spôsobom sa nepreukázalo, že tento vošiel do objektu firmy s loveckým nožom
o dĺžke približne 40 cm, nakoľko podľa názoru súdu je nemysliteľné, aby takýto nôž vytiahol zozadu,

teda že ho mal pripevnený, zapichnutý, strčený napr. za nohavicami a podobne, a to tak, aby si jednak
pracovníčky nevšimli, že takýto predmet má, aby mohol s takýmto predmetom vykonávať normálnu,
kľudnú chôdzu, tak ako je to zaznamenané na kamerových záznamoch a taktiež, aby bez toho, aby
tento nôž pred nasadnutím do auta si vybral, sadol do auta a opustil objekt firmy. Z pohľadu súdu sa
jedná tak o závažné skutočnosti, ktoré neboli logicky objasnené a vzbudzujú teda pochybnosti takého

silného charakteru, že nebolo možné iným spôsobom rozhodnúť ako konštatovaním, že obžalovaný sa
uvedeného trestného činu nedopustil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku.

Poškodeného súd neodkázal na civilné konanie za náhradu škody, nakoľko tento na pojednávaní
uviedol, že si neuplatňuje žiadnu škodu od obžalovaného.

Na základe takýchto skutočností, potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na

náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1

Tr. por.).