Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/184/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119213143
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7119213143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, toho času ÚVV a
ÚVTOS Ilava, Ilava, Mierové námestie č. 1 proti žalovaným: 1/ C. D. E., F., G. XX, IČO: 50 280 970, zast.
JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Snina, Daľkovská 470/14 a 2/ Slovenskej advokátskej komore,
Bratislava, Kolárska 4, za účasti intervenientky na strane žalovaného 1/ KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Košice, Čajákova 1 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 25C/35/2019 z 13. júla 2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku I. a súvisiacom výroku II.

Priznáva žalovanému 1/ proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O d m i e t a odvolanie podané proti výrokom III. a IV. rozsudku.

Vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol

žalobu voči žalovanému 1/ (I.), priznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške
(II.), voči žalovanej 2/ konanie zastavil (III.) a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaou 2/ stranám nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že uvedeným spôsobom súd rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal
zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie 10.000 eur titulom nemajetkovej ujmy a 4.000
eur titulom náhrady majetkovej škody, ktorú mu mal spôsobiť žalovaný 1/, s ktorým uzavrel Zmluvu

o poskytovaní právnych služieb a zastupovaní v konaní pred orgánom verejnej moci na podanie ústavnej
sťažnosti žalobcu proti Okresnému súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 24C/152/2008 pre porušenie
základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR v súvislosti s prieťahmi v označenom súdnom
konaní, ktorú sťažnosť však žalovaný 1/ nikdy nepodal, a keďže konanie vedené pred Okresným súdom
Bratislava I bolo právoplatne ukončené 18.3.2019 na základe rozsudku odvolacieho súdu z 23.1.2019
pričom v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu možno podať ústavnú sťažnosť pre
prieťahy v konaní len počas priebehu súdneho konania, žalobca stratil možnosť domáhať sa ochrany

svojho základného práva v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného 1/. Nárok na náhradu
majetkovej ujmy si uplatnil vo výške 4.000 eur na tom základe, že sa jeho majetok v dôsledku nečinnosti
žalovaného 1/ nezväčšil tak, ako by tomu bolo pri normálnom behu okolností, a to v zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe ústavného súdu. Postupom a postojom žalovaného 1/ sa žalobca cítil menejcennýa ponížený, nielen vo vlastných očiach, ale aj objektívne z pohľadu každého iného pozorovateľa, tvrdil,
že tým došlo k zásahu do jeho osobnostných práv a k zníženiu jeho dôstojnosti, na základe ktorých
tvrdení si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000 eur.

Žalovaný 1/ navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
Voči žalovanému 2/ zobral žalobca vo vyjadrení k predmetu konania žalobu v celom rozsahu späť
a navrhol voči nemu konanie zataviť.
Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov ako aj výsluchom žalobcu
na pojednávaní 10.2.2022 (ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom technických prostriedkov na prenos

obrazu a zvuku, zabezpečený videokonferenčným zariadením) a výsluchom žalovaného 1/.
Súd uviedol, že na pojednávaní dňa 10.2.2022 bol žalobca spútaný, danú skutočnosť nenamietal, riadne
vypovedal a žalovanému 1/ riadne kládol otázky. Na pojednávaní 15.11.2022 pri výsluchu žalobca bol
spútaný a vzhľadom na jeho námietky voči spútaniu, súd požiadal o informáciu Ústav na výkon trestu
odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave ohľadom takéhoto predvedenia žalobcu, ktorý ústav
poskytol súdu informácie písomným podaním z 25.11.2022, v zmysle ktorých sa poukazom na § 31 ods.

2 zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v prípade odsúdeného A. B. vzhľadom na
individuálne hodnotenie jeho osoby rozhodol riaditeľ Ústavu Ilava v súlade s označeným ustanovením
zákona o zbore, o použití pút na spútanie odsúdeného pri každom vyvedení alebo predvedení v rámci
celého ústavu. Riaditeľ poukázal na to, že odsúdený B. sa v minulosti pokúsil o napadnutie príslušníkov
zboru priamo v pojednávacej miestnosti Okresného súdu Nitra, pričom u neho boli zároveň nájdené

rôzne nepovolené predmety. Riaditeľ potvrdil aj to, že odsúdený A. B. na pojednávaní 15.11.2022 mal
v zmysle § 31 ods. 2 zákona o zbore, na rukách putá pričom sudkyňa nedala pokyn na ich sňatie.
Z rovnakého dôvodu mal putá na rukách aj pri výsluchu na pojednávaní 10.2.2022. Riaditeľ poukázal aj
na to, že v minulosti (na pojednávaní v inej právnej veci), keď odsúdený požiadal predsedníčku senátu
o sňatie pút z dôvodu, aby si mohol robiť výpisky a listovať v spisových materiáloch, mu predsedníčka

nevyhovela z dôvodu bezpečnosti prítomných osôb zúčastnených na pojednávaní. Ponechanie pút
odsúdeného neobmedzovalo a počas pojednávania si robil výpisky a listoval vo svojom spisovom
materiály.
Zistený skutkový stav súd posúdil podľa § 18 ods. 1, 2 a § 26 ods. 1, 4 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný 1/ bol Centrum právnej pomoci

ustanovený žalobcovi za právneho zástupcu aj vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 24C/152/2008, a to rozhodnutím centra z 21.6.2018 na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci
ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní. Preukázané súd mal aj to, že 29.6.2018 bola uzavretá Zmluva
o poskytovaní právnych služieb na zastupovanie v konaní pred orgánom verejnej moci č. AKB1054/218/
TH, ktorej predmetom bolo poskytnutie právnych služieb žalobcovi, a to podanie ústavnej sťažnosti

fyzickej osoby, zmluva bola podpísaná pri osobnej návšteve žalobcu (zrejme správne žalovaného 1/
- poznámka odvolacieho súdu) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, 25.7.2018, o čom
svedčia listinné doklady – Potvrdenie o predvedení klienta, Oznámenie o návšteve z 23.7.2018. Tak
žalobca ako aj žalovaný 1/ potvrdili aj to, že sa právne zastúpenie týkalo ôsmich vecí, v ktorých žalovaný
1/ mal podať ústavné sťažnosti. Po vzájomnej dohode, vzhľadom na pracovnú zaťaženosť sa žalovaný

1/ mal venovať právnym záležitostiam žalobcu v septembri 2018. Medzi žalobcom a žalovaným 1/
prebiehala vzájomná komunikácia písomnou formou o čom svedčia listiny, ktoré predložili tak žalobca
ako aj žalovaný 1/. Žalovaný 1/ už v auguste, ako aj 12.9.2018 a 24.9.2018 informoval žalobcu
o postupe v niektorých veciach pred ústavným súdom, 2.11.2018 odpovedal žalobcovi na jeho list
z 22.10.2018, kde ho informoval o tom, že nebolo možné do príslušných spisov všeobecných súdov

dovtedy nahliadnuť, 8.11.2018 mu zaslal stanoviská a oznámil termíny, v ktorých pravdepodobne
dôjde k nahliadnutiu do spisov, 16.11.2018 bol osobne nahliadnuť do spisov, konkrétne aj do spisu
spisovej značky 24C/152/2008, ktorý bol v tom čase na odvolacom súde vedený pod spisovou značkou
7Co/127/2018, žalovaný 1/ fotil stovky strán zo spisov, čím sa pripravoval na úkony súvisiace s podaním
ústavnej sťažnosti v danej veci. Žalovaný 1/ listom z 21.11.2018 žalobcovi oznámil, že bol nahliadnuť

do spisov a vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu je potrebný dlhší čas na jeho analýzu
apodanieústavnýchsťažností.Súdprvejinštanciesastotožnilstvrdenímžalovaného1/,ževrozhodnutí
Centra právnej pomoci mu nebola stanovená žiadna lehota, v ktorej má ústavné sťažností podať.
Z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažností Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.4.2018 súd
zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/152/2008 bolo tomuto

súdu už dňa 2.10.2017, t. j. necelý rok pred tým ako žalobca splnomocnil žalovaného 1/ na podanie
ústavnejsťažnostivdanejveci,doručenýnálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.IIÚS83/2017-62z25.7.2017,
ktorým ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote v konaní vedenom na uvedenom súde podsp. zn. 24C/152/2008 porušené bolo; nesporne teda už ústavný súd v danej veci o sťažnosti žalobcu
rozhodoval. Súd konštatoval, že žalovaný 1/ žalobcu o všetkých krokoch a postupoch informoval;
v decembri 2018 napriek tomu, že mal zdravotné problémy a boli vianočné sviatky, aj konkrétnu vec

študovalachystalsapodaťústavnúsťažnosť.Vjanuári2019všakžalobcadoručilCentruprávnejpomoci
v Nitre sťažnosť na žalovaného 1/, z ktorého dôvodu došlo k narušeniu dôvery medzi nimi. Po tom,
čo žalobca proti osobe žalovaného 1/ realizoval ďalšie kroky – podanie trestného oznámenia, podanie
sťažnosti na Slovenskú advokátsku komoru, sťažnosť na Centrum právnej pomoci a žiadosť o zmenu
advokáta, žalovaný 1/ už vo veciach žalobcu nekonal.

Súd zistil, že Slovenská advokátska komora listom z 8.10.2019 oznámila žalobcovi, že jeho sťažnosť
vočižalovanému1/jevcelomrozsahunedôvodná,keďžežalovaný1/akoadvokátsipovinnostivzmysle
ustanovení všeobecne záväzných a stavovských predpisov splnil, žiadnym spôsobom tieto neporušil,
o priebehu zastupovania ho riadne informoval a jednotlivé úkony vykonával s jeho súhlasom. Revízna
komora Slovenskej advokátskej komory upozornila aj na okamih odstránenia stavu právnej neistoty,
k čomu došlo právoplatnosťou rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej t.j. vo veci 24C/152/2008,

poukázala aj na primárny cieľ, ktorý by prípadná ústavná sťažnosť mala sledovať a ten bol v celom
rozsahu naplnený. Poukázala na to, že rozhodnutím Centra právnej pomoci v Nitre z 10.9.2019 bol
žalobcovi ako oprávnenej osobe odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/152/2008, nakoľko žalobca ako oprávnená osoba nesplnil
povinnosť mu vyplývajúcu zo zákona, napriek výzve centra dodatočne neodstránil nežiaduci stav,

nepreukázal možnosť podať ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní v danej veci, nakoľko súdne konanie
bolo, ako to aj sám žalobca tvrdil, právoplatne skončené, teda z daného vyplýva, že lehota na podanie
ústavnej sťažnosti na prieťahy uplynula a tým rozhodnutie centra z 21.6.2018 stratilo zmysel.
Súd právne vyhodnotil, že v konaní nebolo preukázané, aby boli v danej veci splnené
základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným 1/; predovšetkým nebolo

preukázané porušenie povinnosti žalovaného 1/ako advokáta a nebol preukázaný vznik škody ako
majetkovej ujmy, ktorá by bola nastala v majetkovej sfére poškodeného, súd dôvodil, že pri vzniku
škody nie je možné vychádzať z hypotetického predpokladu možného rozmnoženia majetkových hodnôt
a napokon preukázaná nebola ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. Keďže nebola naplnená čo i len jedna z uvedených podmienok vzniku zodpovednosti za škodu,

základ nároku na náhradu škody nebol daný. Súd preto žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ ako
nedôvodnú zamietol.
Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal súd žalovanému 1/ ako úspešnej strane sporu
nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Voči žalovanej 2/ súd konanie zastavil, nakoľko žalobca pred začatím konania vo veci samej zobral

žalobu späť a navrhol toto konanie zastaviť. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 2/ súd
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovanej 2/ žiadne trovy nevznikli, na
náhradu ktorých by inak nárok mala, keďže zastavenie konania zavinil žalobca.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca, ktorým rozsudok napadol v celom rozsahu uvedúc

súčasne, že napáda rozsudok zo všetkých odvolacích dôvodov. Tvrdil, že súd vedome a úmyselne
ho nechal spútaného počas celých pojednávaní vo veci včítane spútaného putami pripútanými k pásu
koženým popruhom.
Tvrdil, že žalovaný ústavnú sťažnosť, ktorú mal vo veci žalobcu podať, nepodal, podľa žalobcu preto,
lebo „dozvedel sa čo je navrhovateľ zač!!!“ a z toho dôvodu, ktorý sám priznal (zaujatosť voči žalobcovi),

sa mu pomstil tak, že mu zatajil fakt, že ústavnú sťažnosť nepodá ako i zatajil, že požiadal CPP o svoju
výmenu,čímznemožnilžalobcovidozvedieťsavčas,žeústavnúsťažnosťnepodáazmariltýmžalobcovi
možnosť situáciu zachrániť a domôcť sa spravodlivého finančného zadosťučinenia vo výške minimálne
6.000 eur na ÚS SR resp. 8.200 eur na ESĽP.
Dôvodil, že súd nelegitímnym a protiprávnym postupom žalobcovi vedome a úmyselne znemožnil

prejednať predmet jeho žaloby pred súdom, súdne konanie nespĺňalo požiadavku spravodlivosti.
Poukazoval na viaceré rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých každé obmedzenie odsúdeného, ktoré nie
je nevyhnutné je porušením článku 8 Dohovoru a ak so sebou nesie utrpenie, spôsobené utrpenie
nad rámec nutného utrpenia znamená porušenie čl. 3 Dohovoru. Podľa ESĽP, je porušením zákazu
ponižujúceho alebo neľudského zaobchádzania, ak je osoba počas súdneho pojednávania ponechaná

spútaná.
VyjadrenieÚVTOS,ktorésisúdprevejinštancievyžiadalazktoréhovyplynuldôvodponechaniažalobcu
na pojednávaní spútaného, označil za „rozprávky o údajnom napadnutí, ktoré si súd neoveril“. Tvrdil,
že uvedeným spôsobom bol počas všetkých súdnych pojednávaní vystavený konaniu ponižujúcemujeho ľudskú dôstojnosť, čo malo za následok spôsobenie mu utrpenia nad rámec nevyhnutnosti, stresu
a traumy, v dôsledku čoho bolo mu znemožnené aktívne sa zúčastňovať pojednávania – niečo účinne
konať.

Spôsob spútania mu bránil robiť si poznámky, listovať v poznámkach a podobne, ako aj riadne ústne
argumentovať v dôsledku ponižujúceho zaobchádzania.
Súd sa zodpovednosti za to nemôže zbaviť odvolávaním sa na rozhodnutie ústavu ponechať žalobcu
spútaného, lebo pojednávania vedie sudca, ktorý mal upozorniť väzenský personál a trvať na tom,
aby žalobca počas pojednávaní nebol spútaný. Súd prvej inštancie tak nepostupoval, ale nechal

žalobcu počas pojednávaní spútaného, napriek tomu, že žalobca proti tomu opakovane namietal.
Takéto vystavenie žalobcu ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu znamená aj porušenie práva
na nestranný súd. Tvrdil, že „námietku zaujatosti súd odmietol riešiť“, odôvodnenie si sám vymyslel
a potvrdil.
Žalobca súdu oznámil, a poukázal na rozhodnutie ESĽP, podľa ktorého ponechanie osoby spútanej
počas súdneho pojednávania je porušením čl. 3 Dohovoru. Súd túto argumentáciu žalobcu odmietol

bez náležitej protiargumentácie. Tým, že ho ponechal spútaného mu súd zmaril prístup k súdu, právo
na súdnu ochranu a spravodlivý proces a znemožnil tým, aby sa pred súdom prejednal predmet
žalobného návrhu. Namiesto toho si len vyžiadal informáciu od ústavu, prečo je žalobca počas súdneho
pojednávania spútaný.
K (už) namietanému porušeniu práv žalobcu na nestranný a spravodlivý súd, prístup k súdu a súdnu

ochranu, tvrdil, že pristúpila ďalšia skutočnosť, že žalobcovi nebola poskytnutá právna pomoc a sám
nemá prostriedky na advokáta. Je vo väznici, kde nemá prístup k internetu, väznica poskytuje prístup
len k všeobecným a základným právnym predpisom. ESĽP rozhodol, že je porušením práva, ak
odsúdený nemá prístup na internet k právnym informáciám. Aj ÚS SR už rozhodol, že nevyhnutnou
podmienkou právnej istoty je aj umožnenie prístupu ku všetkým právnym predpisom. Súd sa nemôže

zbaviť zodpovednosti a následkov tým, že bude tvrdiť, že je to štát kto nezabezpečil prístup odsúdeným
k internetu.
Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Žalovaný 1/ sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol, stotožnil. Konštatoval,
že žalobca v odvolaní poukazuje najmä na to, že na pojednávaní dňa 15.11.2022 bol spútaný, avšak
neuviedol žiadne nové skutočnosti, na ktoré by už nepoukazoval v žalobe, v písomnom vyjadrení ako aj
na pojednávaniach pri ústnych prednesoch. Žalovaný v tej súvislosti poukázal na to, že riaditeľ ústavu
Ilava rozhodol v spojení s individuálnym hodnotením osoby odsúdeného žalobcu, v súlade so zákonom

o zbore väzenskej a justičnej stráže o jeho spútaní tak, že bude žalobca spútaný pri každom vyvedení
alebo predvedení v rámci celého ústavu, a to z dôvodu agresie v minulosti voči príslušníkom zboru
väzenskej a justičnej stráže, ktorých sa pokúsil napadnúť priamo v pojednávacej miestnosti okresného
súdu.
K žalobným tvrdeniam žalobcu, uviedol žalovaný 1/, že zaujal v priebehu konania stanovisko, ktorého

sa v celom rozsahu pridržiava. Do pozornosti dal najmä skutočnosť, že potom ako mu bolo doručené
Rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Nitra z 21.6.2018, právoplatné 28.6.2018, ktorým bol
určený ako advokát na zastupovanie žiadateľa – odsúdeného žalobcu v právnej veci ústavnej sťažnosti
na prieťahy v konaní, zaslal list z 23.7.2018, kde mu oznámil jeho zastupovanie a následne 25.7.2018 ho
navštívilvústavezaúčelomvykonaniaporadysklientom.Vkonaní,uviedol,žedoložillistinnédôkazy(sú

súčasťou spisu) preukazujúce vzájomnú komunikáciu medzi ním a žalobcom, ktorú označil vzhľadom na
okolnosti prípadu a osobu žalobcu za náročnú. Tieto dôkazy vyvracajú tvrdenia žalobcu, že ho žalovaný
1/ neinformoval o úkonoch a postupoch v jednotlivých veciach, a to aj napriek tomu, že v konaní neboli
žiadne stanovené lehoty na jednotlivé úkony, ako ani na podanie samotnej ústavnej sťažnosti. Taktiež
žalovaný 1/ informoval žalobcu o svojej pracovnej vyťaženosti a oznámil mu, že sa bude môcť plne

venovať jeho právnym záležitostiam v postavení advokáta až v septembri 2018, s čím žalobca súhlasil,
ktorý súhlas potvrdil aj počas konania. Poukázal aj na ďalší listinný dôkaz, a to Oznámenie o odložení
veci Slovenskej advokátskej komory Bratislava z 8.10.2019, ktorým bola ako nedôvodná zamietnutá
sťažnosť žalobcu, ktorú podal voči nemu. V tomto konaní aj revízna komora potvrdila, že on - žalovaný
1/ si svoje povinnosti advokáta splnil a skutok, ktorý bol predmetom šetrenia, nebol disciplinárnym

previnením.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uplatnil
si náhradu trov konania.5. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli v odvolacom konaní dané.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobcom

ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP),
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21. novembra 2024 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti
Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej
tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 11.11.2024.

8. Žalobca/odvolateľ v podanom odvolaní neoznačil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 CSP, len

ktorými, tam pod písmenami a/ až h/ vymedzenými dôvodmi, možno odvolanie odôvodniť. Aj keď
žalobca v odvolaní neoznačil z akého dôvodu, resp. dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie napáda, je zrejmé z obsahu podaného odvolania, že namieta to, že ho súd počas
celých pojednávaní vo veci ponechal spútaného, včítane spútaného putami pripútanými k pásu koženým
popruhom. Namietal nelegitímny a protiprávny postup súdu, ktorým mu bolo znemožnené prejednať

jeho žalobu pred súdom, namietal, že súdne konanie nespĺňalo požiadavku spravodlivosti. Poukazoval
na viaceré rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých každé obmedzenie odsúdeného, ktoré nie je nevyhnutné
je porušením článku 8 Dohovoru a ak so sebou nesie utrpenie, spôsobené utrpenie nad rámec nutného
utrpenia znamená porušenie čl. 3 Dohovoru. Podľa ESĽP, je porušením zákazu ponižujúceho alebo
neľudského zaobchádzania, ak je osoba počas súdneho pojednávania ponechaná spútaná.

9. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8
(oznámenie FMZV ČaSFR pristúpení k Dohovoru zverejnené pod č. 209/1992 Zb.), v ďalšom len
„Dohovor“, nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestu.

10. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

11. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem

prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

12. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, f/ zák. č. 4/ 2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže,

na predchádzanie, zamedzenie alebo odstránenie protiprávneho konania obvinených, odsúdených,
dodávaných osôb a iných osôb je príslušník zboru oprávnený použiť tieto donucovacie prostriedky: b/
predvádzacie retiazky, c/ spútavacie retiazky, d/ putá, e/ spútavací opasok, f/ spútavacie popruhy.

13. Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 4/ 2001 Z.z., donucovacie prostriedky podľa odseku 1 písm. b/

až f/ a s/ je príslušník zboru oprávnený použiť ako prostriedky obmedzenia pohybu pri eskortovaní
alebo predvádzaní obvineného alebo odsúdeného alebo dodávaní osoby alebo pri zaistení inej osoby
po individuálnom posúdení rizika, a to aj bez splnenia podmienok uvedených v § 34 až 37a. Pri
individuálnom posúdení rizika sa pri obvinenom alebo odsúdenom prihliada najmä na závažnosť
trestnej činnosti, fyzickú zdatnosť, zdravotný stav, poznatky preventívno-bezpečnostného charakteru

a správanie osoby, pričom posúdenie rizika sa preukázateľne vyznačí v príslušnej aplikácii. O použití
donucovacích prostriedkov podľa odseku 1 písm. b/ až f/ a s/ pri eskortovanej alebo predvádzanej osobe
vopred rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru, zároveň rozhodne o ich ponechaní
v eskortnej miestnosti. Počas prítomnosti v pojednávacej miestnosti príslušník zboru predvedeným
osobám donucovacie prostriedky na pokyn sudcu sníme, ponechá, prípadne znovu použije. Ak je to

potrebné, príslušník zboru pred začatím pojednávania informuje sudcu o skutočnostiach týkajúcich sa
predvádzanej osoby, najmä ak je dôvodné podozrenie z pokusu o útek, napadnutia prítomných osôb
alebo iného násilného konania.14. Odvolací súd zo záznamov z pojednávaní v predmetnej veci z dní 10.2 2022 a 15.11.2022
vyhotovenýchtechnickýmiprostriedkaminazaznamenávaniezvuku,uloženýchvelektronickomsúdnom
spise ako aj zo zápisníc z týchto pojednávaní vyhotovených v písomnej forme zistil, že žalobca na

pojednávanídňa15.11.2022uskutočnenomprostredníctvomtechnickýchprostriedkovnaprenosobrazu
a zvuku zabezpečeného videokonferenčným zariadením odmietol dávať, resp. položiť svoje otázky
žalovanému 1/ dôvodiac tým, že je spútaný, má na rukách putá, čím je vystavený ponižujúcemu
zaobchádzaniu a sú porušované jeho ľudské práva, pričom na následnú otázku sudkyne, či má
pripravené otázky na žalovaného a vie ich prečítať, túto skutočnosť potvrdil, avšak na ďalšiu položenú

otázku sudkyne, či vie zobrať papier s pripravenými otázkami, majúc na rukách putá, odpovedal, že to
nevie. Otázky žalobcu žalovanému 1/ neboli položené a nedošlo tak k naplneniu účelu pojednávania,
za ktorým bolo pojednávanie uskutočnené dňa 10.2.2022 odročené na deň 15.11.2022.

15. Z odpovede Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby, Mierové námestie
1, Ilava, ktoré si súd prvej inštancie vyžiadal po pojednávaní uskutočnenom 15.11.2022 vyplýva, že

v prípade odsúdeného A. B., t.z. žalobcu, vzhľadom na individuálne hodnotenie jeho osoby, rozhodol
riaditeľ ústavu Ilava v súlade s § 31 ods. 2 zák. 4/2001 Z.z. o použití pút na spútanie odsúdeného pri
každom vyvedení alebo predvedení v rámci celého ústavu. Poukázal na to, že odsúdený sa v minulosti
pokúsil o napadnutie príslušníkov zboru priamo v pojednávacej miestnosti Okresného súdu Nitra, pričom
boli uňho zároveň nájdené rôzne nepovolené predmety.

Ústavvodpovedipotvrdil,žeodsúdený A.B.malprivýsluchunapojednávaní15.11.2022narukáchputá
v zmysle § 31 ods. 2 zákona č.. 4/2001 Z.z., pričom sudkyňa nedala pokyn na ich sňatie. Z rovnakého
dôvodu mal putá na rukách aj pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.2.2022. Ústav mal za potrebné
poukázať na to, že v minulosti na pojednávaní v inej právnej veci, odsúdený požiadal predsedníčku
o sňatie pút z dôvodu, aby si mohol robiť výpisky a listovať v spisových materiáloch, mu predsedníčka

nevyhovela z dôvodu bezpečnosti prítomných osôb zúčastnených na pojednávaní. Ponechanie pút
odsúdeného neobmedzovalo, a počas pojednávania si robil výpisky aj listoval vo svojom spisovom
materiály.

16. Vyhodnotiac zistený postup súdu prvej inštancie na pojednávaniach, ktoré sa konali v dňoch

10.2.2022 a 15.11.2022 prostredníctvom technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku
zabezpečenévideokonferenčnýmzariadením,pričomsudkyňa,zapisovateľka,žalovaný1/ajehoprávny
zástupca boli prítomní v priestoroch konajúceho súdu (pojednávacia miestnosť č. 217 v budove
Krajského súdu v Košiciach) a žalovaný bol prítomný, resp. sa nachádzal v ÚVTOS Ilava, osobitne vo
vzťahu k použitiu donucovacích prostriedkov pri jeho predvedení a počas pojednávaní - podľa žalobcu

pút a spútavacieho opasku, podľa vyjadrenia ústavu (ÚVTOS Ilava) pút na rukách, ktoré donucovacie
prostriedky boli žalobcovi ponechané aj počas pojednávaní keďže sudkyňa nedala pokyn príslušníkovi
zboru väzenskej a justičnej stráže na ich sňatie, podľa citovanej právnej úpravy (čl. 3 a 8 Dohovoru,
§ 31 ods. 2 zák. č. 4/2001 Z.z), nedošlo ani k nezákonnému (resp. nelegitímnemu a protiprávnemu,
ako namietal odvolateľ) postupu súdu prvej inštancie, ani neboli porušené práva žalobcu na spravodlivý

proces, ani nebol podrobovaný ponižujúcemu alebo neľudskému zaobchádzaniu len na základe toho,
že mu boli ponechané putá na rukách.

17. V danom prípade je z vyjadrenia ústavu Ilava zrejmé, že o použití donucovacích prostriedkov pri
predvedení odsúdeného žalobcu na pojednávania rozhodol riaditeľ ústavu vzhľadom na individuálne

hodnotenie jeho osoby v súlade s § 31 ods. 2 veta druhá a tretia zákona č. 4/2001 Z.z. V súlade s § 31
ods. 2 veta štvrtá zák. č. 4/2001 Z.z. súd nevydal pokyn príslušníkovi zboru sprevádzajúcemu žalobcu,
aby žalobcovi/odsúdenému počas jeho prítomnosti na pojednávaniach konaných prostredníctvom
technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku zabezpečené videokonferenčným zariadením,
použité donucovacie prostriedky sňal. Odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie predmetnej právnej

úpravy § 31 ods. 2 veta štvrtá zák. č. 4/2001 Z.z., z ktorej nevyplýva, že by bol sudca povinný vydať
pokyn na sňatie donucovacích prostriedkov odsúdenému/žalobcovi v pojednávacej miestnosti. V danom
prípade sudkyňa taký pokyn nevydala, čím však nemožno tvrdiť, ani nebolo preukázané, že by došlo
k akémukoľvek neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu so žalobcom alebo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Žalobca/odvolateľ tvrdil, že mu ponechaním pút na rukách bolo znemožnené

dávať otázky žalovanému 1/, resp. iným spôsobom sa aktívne zúčastňovať súdneho konania v dôsledku
uvedeným spôsobeného stresu a traumy. Vysvetľoval, že spútaný na pojednávaní dňa 15.11.2022
nevedel, resp. nemohol prečítať svoje vopred pripravené otázky pre žalovaného 1/. V tej súvislosti je
však potrebné zohľadniť, že na predchádzajúcom uskutočnenom pojednávaní dňa 10.2.2022, taktiežspútaný, resp. obmedzený za použitia totožných donucovacích prostriedkov žalobca sa pojednávania
aktívne zúčastnil, vypovedal, dával otázky. Odpoveď žalobcu na otázku sudkyne položenú mu na
pojednávaní 15.11.2022 po tom čo odmietol dávať otázky žalovanému, že na predchádzajúcom

pojednávaní 10.2.2022 putá nemal, sa ukázala byť nepravdivá, keďže z vyjadrenia ústavu vyplýva,
že z rovnakého dôvodu mal žalobca putá na rukách aj pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.2.2022.
Sudkyňa vzhľadom na oznámenie ÚVTOS Ilava z 25.11.2022, podľa ktorého odsúdený, resp. žalobca sa
v minulosti pokúsil o napadnutie príslušníkov zboru priamo v pojednávacej miestnosti Okresného súdu
Nitra, pričom boli uňho zároveň nájdené rôzne nepovolené predmety, nemala dôvod vydávať pokyn na

sňatie pút žalobcovi, najmä keď išlo o pojednávanie konané prostredníctvom videokonferencie, t.z. bez
možnosti súdu potrebného bezprostredného vnímania situácie a atmosféry v pojednávacej miestnosti,
v ktorej sa nachádzal žalobca a tým aj bez primeranej možnosti v prípade potreby okamžite reagovať.
Podľa vyjadrenia ústavu, ponechanie pút žalobcu/odsúdeného neobmedzovalo a počas pojednávania
si robil výpisky aj listoval vo svojom spisovom materiály.
Pokiaľ žalobca poukazoval na viaceré rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých každé obmedzenie

odsúdeného, ktoré nie je nevyhnutné je porušením článku 8 Dohovoru, má odvolací súd za to, že
v danej veci nemožno opomenúť fakt, že žalobca sa v minulosti pokúsil o napadnutie príslušníkov
zboru priamo v pojednávacej miestnosti Okresného súdu Nitra, pričom boli uňho zároveň nájdené
rôzne nepovolené predmety, čo odôvodňuje nevyhnutnosť obmedzenia žalobcu uvedeným zákonným
spôsobom. Opakovane odvolací súd uvádza, že žalobca uvedeným spôsobom nebol postupom súdu

vystavený žiadnemu ponižujúcemu alebo neľudskému zaobchádzaniu ani konaniu ponižujúcemu jeho
ľudskú dôstojnosť.

18. Pokiaľ žalobca/odvolateľ v odvolaní tvrdil (okrajovo – jednou vetou na strane 6 odvolania) aj
porušenie práva na nestranný súd, ku ktorému porušeniu malo dôjsť tým, že „súd námietku zaujatosti

odmietol riešiť s odôvodnením, ktoré si sám vymyslel aj potvrdil“, námietku nekonkretizoval. Odvolací
súd z obsahu spisu, konkrétne z obsahu zápisnice o pojednávaní z 13.7.2023 zistil, že žalobca vo
svojom podaní z 2.7.2022 (správne ide o podanie z 2.7.2023) namietal zaujatosť sudkyne z dôvodov,
že ho vystavila ponižujúcemu zaobchádzaniu – znemožnila mu realizovať práva a povinnosti, pričom
žalobca na výzvu súdu na pojednávaní doplnil, že sa nemohol kvalifikovane vyjadrovať keďže mal na

rukách putá. Zo zápisnice vyplýva, že súd konštatoval, že na takto vznesenú námietku zaujatosti podľa
§ 53 ods. 3 CSP prihliadať nebude, nakoľko ide o procesný postup súdu pri vedení pojednávania. So
záverom súdu prvej inštancie je potrebné súhlasiť, je plne v súlade s § 53 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého
ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá.

19. Neopodstatnená je aj námietka odvolateľa, že mu nebola poskytnutá právna pomoc a sám
nemá prostriedky na advokáta, čím taktiež malo dôjsť k porušeniu jeho procesných práv. Z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že síce žalobný návrh podal žalobca 13.11.2019 doručením Okresnému súdu

Košice I sám, avšak listom z 15.1.2020 oznámila Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o.,
že rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Nitra zo 16.12.2019 bol JUDr. Martin Fabián,
vykonávajúci advokáciu prostredníctvom označenej obchodnej spoločnosti, určený na zastupovanie
žalobcu vo veci uplatnenia práva na náhradu škody voči C. D. E., a to pri mimosúdnych jednaniach,
v prípadnom súdnom konaní až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca dňa 3.1.2020

podpísal určenému advokátovi plnú moc na zastupovanie. Dňa 16.6.2020 určený advokát JUDr. Martin
Fabián súdu oznámil, že s účinnosťou od 8.6.2020 odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb
uzavretej so žalobcom a vypovedal žalobcovi plnomocenstvo na jeho zastupovanie v tejto právnej
veci. Zo spisu nevyplýva, že by bol žalobca žiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu riešenia
svojhoďalšiehoprávnehozastúpeniaadvokátompovypovedaníplnejmociadvokátom JUDr.Martinom

Fabiánom. O žiadostiach žiadateľov o poskytnutie právnej pomoci na zastupovanie určením advokáta
rozhoduje centrum právnej pomoci, nie súd.

20. Nedôvodná je aj námietka odvolateľa, že je vo väznici , kde nemá prístup k internetu, kde väznica
umožňuje len prístup k všeobecným a základným právnym predpisom, pričom ESĽP rozhodol, že je

porušením práva, ak odsúdený nemá prístup na internet k právnym informáciám. Argumentoval, že aj
ÚS SR už rozhodol, že nevyhnutnou podmienkou právnej istoty je aj umožnenie prístupu ku všetkým
právnympredpisomasúdsanemôžezbaviťzodpovednosti odkazovanímnapovinnosťštátuzabezpečiť
prístup odsúdeným k internetu. Táto argumentácia je v posudzovanom spore právne irelevantná, ideo argument, ktorý doposiaľ žalobca v konaní nenamietal, nevysvetlil, aký vplyv by mala mať tvrdená
okolnosť na spor a ani rozhodnutia ESĽP a ÚS SR, na ktoré sa odvolával, neoznačil.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok odvolateľa
v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivé súdne konanie; zisťoval či súd prvej inštancie
svojim procesným postupom skutočne znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Preskúmaním uplatnených odvolacích námietok dospel odvolací súd k záveru, že odvolateľom

namietaným postupom súdu prvej inštancie k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1
písm. b/ CSP nedošlo. Ako už odvolací súd svoje zistenia vyššie uviedol, žalobca nebol podrobený
ponižujúcemu alebo neľudskému zaobchádzaniu tým, že mu boli ponechané (aj s ohľadom na jeho
správanie v minulosti kedy na pojednávaní priamo v pojednávacej miestnosti sa pokúsil o napadnutie
príslušníkov zboru justičnej a väzenskej stráže, kedy uňho boli nájdené aj rôzne nepovolené predmety
– viď odpoveď ÚVTOS Ilava z 25.11.2022) putá na rukách. V rámci svojich kompetencií o použití

donucovacích prostriedkov (pút) pri predvedení žalobcu rozhodol riaditeľ ústavu, resp. o ich ponechaní
žalobcovi v pojednávacej miestnosti nevydaním pokynu na ich sňatie, rozhodla sudkyňa). Uvedeným
spôsobom ponechaním pút žalobca nebol obmedzený vo svojich procesných právach spojených
s účasťou na pojednávaní, o čom svedčí jednak to, že na pojednávaní 10.2.2022 riadne vypovedal
a vyjadroval sa tiež podľa vyjadrenia ústavu, ponechanie pút odsúdeného/žalobcu neobmedzovalo,

počas pojednávania si robil výpisky aj listoval vo svojom spisovom materiály.

22. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napokon
zdôrazňuje, že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale
aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzil v zákonom stanovenej lehote na podanie

odvolania. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výlučne z hľadiska odvolacích dôvodov
označených žalobcom/odvolateľom. V štandardnom sporovom konaní zodpovednosť za obsahové
vymedzenie odvolania v plnej miere zaťažuje odvolateľa (v prejednávanom spore žalobcu). Odvolací
súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa
a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než

stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok.
Iba uvedenie, že „žalobca odvolanie podáva zo všetkých odvolacích dôvodov“, bez uvedenia
konkrétneho pochybenia (vady, skutočnosti) odôvodňujúceho naplnenie „všetkých“ odvolacích dôvodov
zo strany odvolateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku nie je naplnením § 363 CSP a v konečnom
dôsledku popiera zákonom definovaný charakter sporového konania. S ohľadom na uvedené odvolací

súd nezisťoval existenciu odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ až písm. f/ Civilného
sporového poriadku, ktoré by mali vplyv na správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. II. ako vecne správny podľa § 387

ods. 1,2 CSP potvrdil.

24. Odvolateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.z. aj čo do výrokov
III. a IV. rozsudku, ktorými súd konanie proti žalovanej 2/ zastavil a vo vzťahu medzi ňou a žalobcom
rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu žiadnej zo strán nepriznal. Odvolanie podané

proti rozhodnutiu aj v tejto časti však odvolateľ vôbec neodôvodnil, pritom súd konanie voči žalovanej
2/ zastavil na základe späťvzatia žaloby v tomto rozsahu samým žalobcom, t.z. na základe jeho
procesnej dispozície. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Žalobca teda nemohol podať odvolanie proti zastaveniu konania voči žalovanej
2/, keďže v konečnom dôsledku, vychádzajúc z jeho dispozície žalobným návrhom, ktorý vzal v tejto

časti späť, išlo o rozhodnutie vydané v jeho prospech. Podľa § 396 písm. b/ a d/ CSP odvolací súd preto
odvolanie žalobcu proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol. Ako neodôvodnené, resp. bez
potrebných náležitostí podľa § 363 CSP, odvolací súd odmietol aj odvolanie proti súvisiacemu výroku
IV. a to ba základe § 386 písm. d/ CSP.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho
konania, a to tak, že priznal žalovanému1/, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2/ žiadnej zo strán náhradu trovodvolacieho konania nepriznal, nakoľko odvolanie žalobcu proti výrokom III. a IV. rozsudku súdu prvej
inštancie odmietol a žalovanej 2/ v tej súvislosti žiadne trovy nevznikli.

26. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).