Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/188/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324203502
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1324203502.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu
JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: B. U., nar. X.XX.XXXX, bytom
W. XXX/X I., XXX XX M. R. - M. F. U. R., zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o.,
so sídlom Námestie Martina Benku 26, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192 proti žalovanému: L.. J. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpený: Mgr. Jakub Horváth, advokát so sídlom

Einsteinova 19, Digital Park III, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 54 548 004, v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava III č. k. 77Cb/72/2024 - 620 zo dňa 23.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 77Cb/72/2024 - 620 zo dňa
23.10.2024 p o t v r d z u j e .

Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdBratislavaIIIuznesenímč.k.77Cb/72/2024-620zodňa23.10.2024 vovýrokuIzamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a vo výroku II žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal dočasnú úpravu pomerov strán
uložením povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi,
ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných
(podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR III/2022 4,5%

20250706 EUR, ISIN: P., alikvotný úrokový výnos (AÚV): 4,5%, v menovitej hodnote jedného dlhopisu
1.000,- Eur, t.j. celkom 155.000,- Eur do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca svoj návrh
nanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodniltým,žedňa12.9.2022došlokuzavretiu(ústnej)kúpnej
zmluvy medzi žalobcom ako prevodcom (predávajúcim) a žalovaným ako nadobúdateľom (kupujúcim),
ktorej predmetom bol (i) záväzok žalobcu previesť vlastnícke právo k 155 kusom cenných papierov -
dlhopisov zabezpečených, zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera:

Penta Real Estate EUR III/2022 4,5% 20250706 EUR, ISIN: P., alikvotný úrokový výnos (AUV): 4,5
%, v menovitej hodnote jedného dlhopisu 1.000,- Eur, t.j. celkom 155.000,- Eur spolu s alikvotným
úrokovým výnosom vo výške 1.288,86 Eur (ďalej ako „Dlhopisy“) a (ii) záväzok žalovaného zaplatiť
žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu za predmetné dlhopisy vo výške 155.000,- Eur. Na základe uzavretej
kúpnej zmluvy vydal žalobca pokyn na obstaranie kúpy/predaja finančného nástroja obchodníkovi/banke
- Privatbanka, a.s. so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO 31 634 419, zapísaná v Obchodnom

registri Mestského súdu Bratislava III, Oddiel: Sa, Vložka č. 3714/B (ďalej len „Privatbanka“) zo dňa12.9.2022, ktorý podpísala PhDr. Zdenka Patassyová na základe splnomocnenia zo dňa 29.7.2022.
Žalobca teda svoj záväzok previesť vlastnícke právo k dlhopisom na žalovaného splnil v celom rozsahu.

3. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tiež tým, že žalovaný ako
nadobúdateľ (kupujúci) do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, a to ani čiastočne.
Z uvedeného dôvodu žalobca výzvou zo dňa 11.9.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny
dlhopisov a súčasne na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 1.802,71 Eur. Zároveň žalobca
vo výzve oznámil žalovanému, že ak nebude kúpna cena uhradená v dodatočnej lehote 7 dní odo dňa

doručenia výzvy, žalobca odstupuje od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho kúpna zmluva zanikne a zmluvné
strany budú povinné vydať si navzájom všetko, čo podľa tejto zmluvy získali, resp. o čo sa obohatili.
Výzva bola žalovanému doručená dňa 25.9.2023. Žalovaný v dodatočnej 7-dňovej lehote od doručenia
výzvy, t .j. do 2.10.2023 nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, pričom žalobca oznámil, že v tom
prípade odstupuje od kúpnej zmluvy. S ohľadom na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy a s ohľadom na
§ 351 Obchodného zákonníka je zrejmé, že žalovaný je povinný vrátiť Dlhopisy žalobcovi, tzn. previesť

vlastnícke právo k 155 kusom Dlhopisov späť na žalobcu. Pre úplnosť žalobca uvádza, že žiadne plnenie
od žalovaného nebolo poskytnuté pred odstúpením, preto neexistuje povinnosť žalobcu vrátiť plnenie
žalovanému.Žalobcapodalnávrhnaneodkladnéopatreniepredzačatímkonaniazdôvodu,abynedošlo
k zmareniu výkonu rozhodnutia tým, že by žalovaný previedol vlastnícke právo k dlhopisom na tretiu
osobu. Žalovaný po doručení výzvy zo dňa 11.9.2023, odstúpení od kúpnej zmluvy a neúspešných

mimosúdnych rokovaniach sa rozhodol predať 5-izbový rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve, a to
rodinný dom so súpisným č. 12414, postavený na pozemku KN-C, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 109m2, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. U. Q.. Z uvedených dôvodov má žalobca
za to, že pred podaním žaloby vo veci samej je potrebné neodkladným opatrením uložiť žalovanému
povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi. Žalobca tiež uviedol, že

počas mimosúdnych rokovaní informoval žalovaný (predchádzajúceho) právneho zástupcu žalobcu o
tom, že sa žalovaný plánuje presťahovať do A., kde si vybavuje štátne občianstvo. Preto možno dôvodne
predpokladať, že žalovaný sa bude zbavovať majetku, a teda obava z ohrozenia exekúcie je reálna
aj z daného dôvodu. Podanie (určovacej) žaloby vo veci samej voči žalovanému, ktorý by už nebol
majiteľom dlhopisov by bolo zjavne neúspešné z dôvodu absencie pasívnej legitimácie žalovaného,

resp. ak by došlo k prevodu dlhopisov po vydaní meritórneho rozhodnutia, resp. aj počas súdneho
konania, exekúcia by bola ohrozená. Zároveň je zrejmé, že v súčasnosti neexistuje žiadne obmedzenie
dispozície žalovaného s predmetnými dlhopismi. Nariadenie neodkladného opatrenia je za daných
okolností jediným právnym prostriedkom, aby sa žalobca mohol následne úspešne domôcť svojich práv
v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a nariadením

neodkladného opatrenia uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k
nakladaniu s dlhopismi, ku ktorým bolo prevedené vlastnícke právo žalobcu na žalovaného na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2022 a ktoré majú byť po odstúpení predmetnej kúpnej zmluvy vrátené
do vlastníctva žalobcovi.

4. O podanom návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 77Cb/72/2024 -57 zo dňa 20.5.2024
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie v tomto uznesení
konštatoval, že z listinných dôkazov predložených žalobcom ustálil, že predmetom ponuky na predaj
v inzercii topreality.sk je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca súdu neosvedčil
skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj inzerovanú nehnuteľnosť v priamej súvislosti s tvrdením

žalobcu o plánoch žalovaného presťahovať sa do A., čím zároveň neosvedčil skutočnosť ohrozenia
prípadnej exekúcie. V dôsledku úspešného predaja nehnuteľnosti bude žalovaný disponovať finančnými
prostriedkami k úhrade kúpnej ceny dlhopisov, preto súd prijal právny záver, že žalobca neosvedčil
skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, poukázal na skutočnosť, že súd prvej

inštancie vydal uznesenie bez toho, aby sa zaoberal argumentáciou žalobcu uvedenou v doplnení
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024. Žalobca požiadal týmto podaním súd,
aby žiadosťou o poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., o
informáciu, kto je majiteľom dlhopisov a súd tento dopyt nezrealizoval, čím nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

5. Uznesením č. k. 2Cob/98/2024-609 Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava
III č. k. 77Cb/72/2024-57 zo dňa 20.5.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd mal za preukázané, že žalobca svojim podaním doručeným súduprvej inštancie dňa 16.5.2024 označeným ako „ Doplnenie návrhu“, ktoré bolo doručené ešte pred
vydaním napadnutého uznesenia, doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o skutkové
tvrdenia, ako aj o eventuálny petit. Súd prvej inštancie uvedené podanie nebral do úvahy a nezahrnul

ho do napadnutého uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje zmienka o vyššie
uvedenom doplnení návrhu, ako aj eventuálnom petite, pričom súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo
na uvedené podanie žalobcu neprihliadal, resp. ako toto podanie posúdil. Odvolací súd skonštatoval, že
odôvodnenie predmetného uznesenia nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia
v súlade s § 236 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Odvolací súd

uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti predstavujú nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého
uznesenia a dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je potom
nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne
konanie a odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje
náležitá argumentácia a vzhľadom na absenciu komplexného vykonania a hodnotenia predložených
dôkazov a návrhov chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať, či súd

dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých uzavrel, že žalobca neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej uviedol, že v podaní označenom „Doplnenie návrhu“
zo dňa 15.5.2024 žalobca uviedol, že pokiaľ by žalovaný neodkladným opatrením nemal uloženú

povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s dlhopismi, žalobca by nemal istotu
v tom, kto je vecne pasívne legitimovaný subjekt. Keďže sa jedná o zaknihované cenné papiere, žalobca
nemá právne prostriedky na zistenie, kto je ich majiteľom. Žalobca ani k dnešnému dňu nemá vedomosť,
či je žalovaný stále majiteľom dlhopisov, avšak pri podaní návrhu vychádzal z informácií získaných z
mimosúdnych rokovaní. Bez nariadenia neodkladného opatrenia môže nastať absurdná situácia, že ak

by žalovaný počas konania previedol dlhopisy na tretiu osobu a súd, ani žalobca by nemali informáciu o
tomto prevode, súd by ani nemohol posúdiť nemožnosť plnenia a zaviazať žalovaného pre tento prípad
(in eventum) zaplatením sumy 155.000,- Eur. Pre prípad, že Centrálny depozitár cenných papierov SR,
a.s. poskytne informáciu, že žalovaný už nie je majiteľom cenných papierov a teda vrátenie dlhopisov
žalobcovi by bolo nemožné, žalobca navrhol, aby súd in eventum nariadil zabezpečovacie opatrenie

zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1)
žalovaného, a to k stavbe so súpisným č. 12414 - rodinný dom, postavený na pozemku KN-C, parc. č.
XXXX/X, k pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X - záhrada, o výmere 186 m2 a k pozemku KN-C, parc.č.
XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 109 m2, všetky zapísané Okresným úradom Q.,
katastrálnym odborom na LV č. XXXXX pre katastrálne územie U. Q.. Tento návrh žalobca odôvodňuje

tým, že v prípade nemožného plnenia (ak by žalovaný už nebol majiteľom dlhopisov) by sa žalobca
domáhal zaplatenia sumy 155.000,- Eur a teda by mal peňažnú pohľadávku voči žalovanému. Žalobca
uviedol, že pokiaľ by súd zriadenie záložného práva na všetkých uvedených nehnuteľnostiach považoval
za neprimeraný zásah do práv žalovaného (s ohľadom na pohľadávku žalovaného 155.000,- Eur a
inzerovanú cenu nehnuteľnosti 550.000,- Eur) žalobca navrhol, aby súd zriadil záložné právo len na

časti nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

7. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 324, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 2, § 327, § 328 ods. 1,
§ 329 ods. 1 ods. 2 CSP a konštatoval, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, doplnením návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca
navrhoval alternatívne zriadenie záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného a zabezpečovacieho)
je vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP, pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t.j. neodkladné
opatrenie sa uplatňuje subsidiárne. Žalobca požadoval alternatívnym petitom zriadiť záložné právo na

označené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného bez určenia podielu, pričom si bol vedomý
neproporcionality zásahu do práv žalovaného v porovnaní s výškou jeho pohľadávky a navrhol, aby
súd zriadil záložné právo len na časti nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie konštatuje, že delegovanie
dispozičného oprávnenia na súd, aby určil časť nehnuteľností proporčne zodpovedajúcich pohľadávke
žalobcu nie je možné, súd nie je znaleckou organizáciou ani znalcom, ktoré sú erudovanými osobami

na určenie všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľnosti a taktiež nemôže svojim výberom (určením)
nahrádzať dispozičné oprávnenie žalobcu.8. V súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že
žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Len samotné tvrdenie žalobcu o
obave z ohrozenia exekúcie predajom určených nehnuteľností bez ďalšieho neodôvodňuje potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého podstatou je bezprostredná a okamžitá úprava právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným s účelom zabrániť vzniku škody žalobcovi, alebo zabrániť inému
bezprostrednému ohrozeniu práv žalobcu, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že potreba nariadenia
neodkladného opatrenia musí byť bezodkladná a naliehavá. Žalobca musí hodnoverným spôsobom
osvedčiť, že zo strany žalovaného dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že

žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície. V danom štádiu konania nie je osvedčené úmyselné zbavovanie sa majetku žalovaným na
úkor ohrozenia exekúcie. Vo vzťahu k predaju nehnuteľností možno uzavrieť, že ide o jeden z druhov
príjmov a najmä transformáciu majetkovej hodnoty. Subjektívna obava a nesúhlas žalobcu s predajom
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného neosvedčuje obavu z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie

preto vníma návrh žalobcu v súvislosti s poskytnutím informácie Centrálnym depozitárom cenných
papierov SR a.s. kto je majiteľom dlhopisov, za snahu v konaní o neodkladnom opatrení zistiť pasívne
legitimovanýsubjekt,ktorýbyoznačilvmeritórnomkonaní.Vzhľadomkuskutočnosti,žeprirozhodovaní
o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie tak, ako v konaní vo veci samej,
súd prvej inštancie požiadavke žalobcu adresovanej Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR

a.s., nevyhovel. Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie napadnutým uznesením
zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. b), písm. d),
písm. e) a písm. h) CSP, nakoľko sa domnieva, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
v odvolaní uviedol, že po zrušení odvolaním napadnutého uznesenia Mestského súdu Bratislava III, zo

dňa 20.5.2024, č.k. 77Cb/72/2024 - 57 (ďalej len „pôvodné uznesenie“) žalobca očakával, že súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodní, avšak opätovne je nutné konštatovať absenciu riadneho
odôvodnenia napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie odôvodnenie napadnutého uznesenia doplnil
v rozsahu, že žalobca podal odvolanie, že krajský súd uznesením zrušil pôvodné uznesenie, že zo
strany žalobcu došlo k doplneniu Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024

a zároveň v bodoch 22 až 29 „odôvodnil“ opätovné zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom v bodoch 22 až 24 odôvodnenia napadnutého uznesenia sú uvedené len všeobecné
formulácie súdu, ktoré je možné použiť na akýkoľvek iný súdny spor. Pokiaľ však následne súd
prvej inštancie tieto všeobecné formulácie neuplatní na konkrétny skutkový stav, je nutné konštatovať
absenciu riadneho odôvodnenia a napadnuté uznesenie označiť ako arbitrárne. Z citovanej časti

odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca navrhoval
„alternatívne“ zriadenie záložného práva, žalobca pritom žiadny alternatívny petit v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ani v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024
neuviedol. Žalobca v doplnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.5.2024
navrhoval eventuálny petit (nie alternatívny), pričom súd prvej inštancie túto skutočnosť v bodoch 12 a

13 odôvodnenia aj konštatoval (t.j., že žalobca navrhol in eventum zriadenie záložného práva), avšak
z pre žalobcu nepochopiteľných dôvodov súd v relevantnej časti odôvodnenia konštatoval, že žalobca
navrhoval alternatívny petit. Žalobca zastáva názor, že predmetné zásadné pochybenie súdu sa potom
odzrkadlilo v tom, že súd prvej inštancie sa v bodoch 26 až 28 zaoberal „druhým subsidiárnym“ petitom
(ktorý evidentne považoval za alternatívny) a len v odseku 29 odôvodnenia napadnutého uznesenia

sa zaoberal primárnym petitom, čo je však s ohľadom na charakter eventuálneho petitu absurdné. Aj z
predmetnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
argumentáciou žalobcu v podanom návrhu resp. jeho doplnení. Žalobca by vo veci samej za každých
okolností žaloval žalovaného ako pasívne vecne legitimovaný subjekt. V nadväznosti na citovanú
argumentáciu žalobcu uvedenú v Doplnení návrhu požiadal žalobca súd prvej inštancie, aby žiadosťou

o poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. o informáciu, kto je
majiteľom dlhopisov. Žalobca v tomto smere poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 1Cob/26/2020 zo dňa 28.4.2020. S ohľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel tejto
žiadosti žalobcu, žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné nazistenie rozhodujúcich skutočností, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca
v kontexte uvedeného uvádza, že súd prvej inštancie pri „odôvodnení“ nevyhovenia dôkaznému návrhu
žalobcu ani neuviedol vlastné úvahy, ale v podstate len „prevzal“ argumentáciu žalovaného uvedenú vo

vyjadrení žalovaného zo dňa 19.8.2024. Žalobca je preto názoru, že nedostatky odôvodnenia zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Žalobca z uvedených dôvodov namieta, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP. Zároveň žalobca z dôvodu právnej opatrnosti a z dôvodu rozdielnej judikatúry
uvádza, že v prípade absencie riadneho odôvodnenia môže byť naplnený aj odvolací dôvod v zmysle §

365ods.1písm.b)CSP,t.j.súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej
inštancie opakovaným vydávaním nepreskúmateľných rozhodnutí vytvára priestor pre žalovaného, aby
zmaril splnenie jeho záväzkov resp. ho minimálne na dlhší čas oddialil. Uvedený stav je v právnom
štáte neakceptovateľný a je odopretím práva žalobcu na súdnu ochranu. S ohľadom na vyššie uvedené
skutkové a právne dôvody žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako príslušný odvolací súd vydal

uznesenie, ktorým mení napadnuté uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného
znenia: „Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu
s dlhopismi, ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov zabezpečených,
zaknihovaných (podoba), na doručiteľa (forma), s názvom cenného papiera: Penta Real Estate EUR
III/2022 4,5% 20.250.706 EUR, ISIN: P., alikvotný úrokový výnos (AÚV): 4,5%, v menovitej hodnote

jedného dlhopisu 1. 000,00 EUR, t.j. celkom 155.000 EUR, ktorých emitentom je Penta RE Funding
II, s.r.o., IČO: 45 971 421, so sídlom Einsteinova 25, 85101 Digital Park II, Bratislava, a to až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a zároveň, aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.“ In eventum, aby nariadil zabezpečovacie
opatrenie nasledujúceho znenia: „Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam

vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1) žalovaného, a to k stavbe so súpisným č. 12414 - rodinný dom,
postavený na pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X, k pozemku KN-C, parc. č. XXXX/X - záhrada, o výmere
186 m2, k pozemku KN-C, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 109 m2, všetky
zapísané Okresným úradom Q., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie U. Q. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom

rozsahu.“

10. K odvolaniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že v posudzovanom prípade nie
sú dané zákonné dôvody na nariadenie neodkladného a ani zabezpečovacieho opatrenia, keďže
žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, existenciu obavy,

že prípadná exekúcia žalobcovej pohľadávky bude ohrozená a ani len existenciu samotnej pohľadávky
žalobcu, ktorej procesného zabezpečenia sa domáha svojim návrhom. Z dôvodu procesnej ekonómie
sa žalovaný v plnom rozsahu pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia a odkazuje naň aj
na účely tohto vyjadrenia. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie petit doplneného návrhu
na dvoch miestach v jednom odseku odôvodnenia napadnutého uznesenia nesprávne označuje za

„alternatívny“ (namiesto eventuálneho), je v kontexte posudzovanej veci iba kozmetickou chybou
na úrovni zrejmej chyby v písaní (súd prvej inštancie totiž o žalobcovom petite na iných miestach
odôvodnenia hovorí ako o eventuálnom), alebo prinajhoršom terminologickej nepresnosti na úrovni
teórie procesného práva. Nemá to však žiaden vplyv na (ne)správnosť samotného rozhodnutia. Súd
prvej inštancie totiž v odôvodnení ďalej konštatuje, že žalobca nijako neosvedčil potrebu bezodkladnej

úpravy pomerov ani obavu, že exekúcia jeho (domnelej) pohľadávky je ohrozená. Ak súd prvej inštancie
dospel k takémuto právnemu posúdeniu, klasifikovanie petitu ako eventuálneho alebo alternatívneho je
ďalej (vo vzťahu k zamietnutiu návrhu) bez právnej relevancie a súd prvej inštancie by totiž musel návrh
zamietnuť v oboch prípadoch. Žalovaný uviedol, že nemožno tiež nespomenúť, že súd prvej inštancie
sa navyše v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevenoval predchádzajúcemu vyjadreniu

žalovaného a enormnej presile dôkazov, ktorá z neho v prospech žalovaného vyplynula a ktorá taktiež
svedčí v prospech správnosti zamietnutia návrhu. Žalovaný v predchádzajúcom vyjadrení totiž jednak
dôrazne poprel ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že sa má sťahovať do A., a taktiež osvedčil,
že vlastní majetok v hodnote niekoľko miliónov eur, ktorý v násobkoch prevyšuje hodnotu žalobcovej
domnelej pohľadávky. Taktiež preukázal, že v rozhodnom období sa nie že zbavoval majetku, ale

(prostredníctvom svojej spoločnosti) kupoval nový nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky.
Žalovaný preto zastáva názor, že tieto osvedčené skutočnosti vylučujú žalobcovo tvrdenie, že by sa
žalovaný zbavoval majetku alebo, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Za vadu konania
taktiež nemožno považovať postup súdu prvej inštancie, keď nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz(dopyt na CDCP), pretože v konaní o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení sa totiž takýto typ
dokazovania nevykonáva. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje napadnuté uznesenie za
vecne správne, dostatočne odôvodnené, konanie jemu predchádzajúce za bezvadné (prinajmenšom

pokiaľ ide o relevantné „materiálne vady“) a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie zamietol a zaviazal
žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100%.

11. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci doručené.

12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a §
380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu
a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými

tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

24. Odvolací súd uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach
§ 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade

žalobca odôvodňoval svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade žalobca
musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t. j.
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, súčasne je jeho
povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísaťskutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo
môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou
právnou argumentáciou. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu

pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že
súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie
nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a zo skutočností osvedčených z predložených listín.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri
nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu a ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v

dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu
jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

26. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní spisu zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne

správne. Žalobca sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal toho, aby súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu
s dlhopismi, ktorých je majiteľom, v počte 155 kusov cenných papierov - dlhopisov (identifikovaných
v návrhu) a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že žalovaný, ako kupujúci,
nezaplatil žalobcovi kúpnu cenu za dlhopisy, a to ani čiastočne. Žalovaný ani dobrovoľne nevrátil

poskytnuté plnenie žalobcovi, mimosúdne riešenie sporu bolo neúspešné a preto žalobca podáva
tento návrh na neodkladné opatrenie pred začatím konania z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu výkonu
rozhodnutia tým, že by žalovaný previedol vlastnícke právo k dlhopisom na tretiu osobu. Žalobca
preukazoval obavu z ohrozenia budúcej exekúcie tým, že podľa jeho informácií sa má žalovaný sťahovať
do A., kde si vybavuje štátne občianstvo a zároveň, že predal svoje nehnuteľnosti, ktoré mal vo výlučnom

vlastníctve. Žalobca následne doručil súdu prvej inštancie dňa 15.5.2024 doplnenie svojho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že žiada súd prvej inštancie, aby žiadosťou o
poskytnutie informácie požiadal Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. o informáciu, kto je
majiteľom dlhopisov s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/26/2020, zo
dňa 28.4.2020. Pre prípad, že by Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. poskytol informáciu, že

žalovaný už nie je majiteľom cenných papierov, a teda vrátenie dlhopisov žalobcovi by bolo nemožné,
žalobca navrhol súdu prvej inštancie petit, ktorý označil
„eventuálny“, ktorým by súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech
žalobcu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve (podiel 1/1) žalovaného (identifikované v doplnení
návrhu). Tento návrh žalobca odôvodnil tým, že v prípade, ak by žalovaný už nebol majiteľom dlhopisov,

by sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 155.000,- Eur, a teda by mal žalobca peňažnú pohľadávku
voči žalovanému. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ by súd prvej inštancie zriadenie záložného práva na
všetkých vyššie uvedených nehnuteľnostiach považoval za neprimeraný zásah do práv žalovaného
(s ohľadom na pohľadávku žalobcu 155.000,- Eur a inzerovanú cenu nehnuteľností: 550.000,- Eur),
žalobca navrhuje, aby súd prvej inštancie zriadil záložné právo len na časti nehnuteľností vo vlastníctve

žalovaného.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca jednak neosvedčil
skutočnosť, že žalovaný ponúka na predaj inzerovanú nehnuteľnosť v priamej súvislosti s tvrdením
žalobcu o plánoch žalovaného presťahovať sa do A., čím zároveň neosvedčil skutočnosť ohrozenia

prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie dodal, že v dôsledku úspešného predaja nehnuteľnosti bude
žalovaný disponovať finančnými prostriedkami k úhrade kúpnej ceny dlhopisov, čo vedie k záveru,
že žalobca neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný zbavoval svojhomajetku s účelom zmariť prípadnú exekúciu, žalovaný ani sám nepopiera, že inzeroval predaj
nehnuteľností na realitných portáloch, ako to v návrhu tvrdí žalobca, avšak vzhľadom na majetkové
pomery žalovaného nejde o neštandardnú transakciu, prípadne o transakciu, ktorá by mohla zhoršiť

jeho platobnú schopnosť. Žalovaný preukázal výpismi z LV, že disponuje majetkom v hodnote niekoľko
miliónov eur (manažované portfólio v Privatbanke, a.s. zložené z inštrumentov ako dlhopisy, hotovosť,
akcie,investíciedopodielovýchfondovapod.;cennépapierevsprávenamajetkovomúčtežalovanéhov
Privatbanke, a. s., niekoľko desiatok nehnuteľností (byty, nebytové priestory, rodinné domy a pozemky) v
Bratislave(vjednomprípadevBorinke)vovýlučnomvlastníctvežalovaného,alebo(vmenšineprípadov)

vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti Program4you.de, s.r.o., ktorej je žalovaný väčšinovým
spoločníkom a jediným konateľom, bez akejkoľvek ťarchy a k nim prislúchajúce spoluvlastnícke podiely).
ŽalobcataktiežnepreukázaltvrdeniaosťahovanísažalovanéhodoTanzániealebovybavovaníštátneho
občianstva, keď ani len neoznačil žiaden dôkaz a neosvedčil ani súvislosť medzi údajným sťahovaním
sa žalovaného do Tanzánie a jeho inzerovaním nehnuteľností na predaj.

28. Obava ohrozenia exekúcie by bola daná vtedy, ak bez vydania príslušného zabezpečovacieho
prostriedku by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo
zmarenia výkonu exekúcie musí bezprostredne a reálne hroziť. Zákon ani judikatúra pri vymedzení
obsahu obavy ohrozenia exekúcie nepredpokladajú, že musí ísť výlučne o účelové konanie povinnej
osoby a naviac zamerané na zmarenie alebo sťaženie vymáhania nároku, ktorého ochrana sa

príslušným prostriedkom zabezpečenia sleduje. Môže ísť teda o akékoľvek konanie povinnej osoby
alebo aj o súhrn okolností na jej strane, ktoré vyvolávajú obavu ohrozenia exekúcie, avšak táto obava
musí byť reálna a bezprostredná, teda musí byť naplnená v čase podania návrhu na nariadenie
príslušného zabezpečovacieho prostriedku ako aj v čase rozhodovania súdu o ňom. Zákon výslovne
neustanovuje potrebu osvedčiť bezodkladnosť úpravy pomerov, avšak predpokladá osvedčenie toho, že

bez vydania zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Pôjde napr.
o situácie, ak dlžník nemá dostatok likvidity, hrozia mu viaceré exekúcie, dlžník má voči navrhovateľovi
ZO viacero dlhov, ktoré nespláca, alebo vo všeobecnosti sa rôznym úmyselným konaním vyhýba
plneniu svojich záväzkov, dlžníkovi hrozí úpadok a pod. Bezprostrednosťou je v tomto prípade potrebné

rozumieť nie len zámerné konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je snaha vyhnúť sa možnej exekúcii, ale
aj priamosť, resp. úzky súvis okolností, odôvodňujúcich potrebu nariadenia ZO s možným ohrozením
exekúcie. Odvolací súd má za to, že takéto konanie žalovaného žalobca nepreukázal.

29. Odvolací súd však za dôležitejšie a podstatné považuje to, že žalobca zmenil doplnením návrhu

pôvodný petit neodkladného opatrenia o ďalší petit v podobe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia
na nehnuteľnosti. Takto doplnený návrh je podľa názoru súdu nevykonateľný jednak tým, že žalobcom
požadovaná eventualita je podmienená, že súd bude za žalobcu obstarávať dôkazy. Zákonná
úprava neodkladných a zabezpečovacích opatrení však, ako už bolo uvedené vyššie, s týmto druhom
dôkazných prostriedkov vôbec nepočíta a za dôkazy na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie

neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia pred začatím konania vo veci samej označuje iba
listiny alebo vo výnimočných prípadoch výsluch strán. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného
opatrenia zodpovedá totiž zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu.

30. Odvolací súd za podstatné pre zamietnutie žalobcom navrhovaného petitu ďalej považuje aj

navrhnuté znenie petitu, ktorému nie je možné vyhovieť aj z formálnych dôvodov. „Petit“ je nevyhnutnou
obsahovou súčasťou žaloby (návrhu na nariadenie neodkladného, alebo zabezpečovacieho opatrenia),
v ktorej žalobca vyjadruje to, čo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). Žalobný petit môže
obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd rozhodnúť; petit žaloby sa môže týkať aj viacerých
nárokov. Žalobca môže v žalobe formulovať aj tzv. eventuálny petit. Samo použitie slova „eventuálne“

v žalobnom petite ešte neznamená, že skutočne ide o eventuálny petit. Eventuálnym petitom žaloby
sa uplatňuje jeden nárok, pričom jeden petit vylučuje druhý petit (súd napríklad nemôže žalovanému
uložiť povinnosť vydať vec a zároveň aj povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za vec). Ak súd rozhodne
podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. Ak rozhoduje podľa druhého
(subsidiárneho) petitu, prvý petit zamietne (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/2017 - 27

zo dňa 12.1.2017). Aj v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 347/2009 NS SR vysvetľuje, čo je to eventuálny petit.
Uvádza, že o taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len
ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum" na iné plnenie. Tak
je to aj pri návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre prípad nemožnosti vydaniaveci (či už preto, lebo vec neexistuje, alebo ju odporca nemá), žiada od odporcu peňažnú náhradu. Treba
zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje
kzáveruoexistenciíokolnostíopodstatňujúcichpetitvjehodruhejeventualite,rozhodujepodľanejaprvý

petit návrhu zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje.
Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom
(eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť
plnenia v zmysle prvého petitu.

31. Alternatívnym petitom žalobca prejavuje vôľu prijať namiesto žiadaného plnenia
aj plnenie iné. Uplatní sa tam, kde podľa hmotného práva má právo
voľby plnenia žalovaný (§ 561 OZ , § 327 OBZ ). Ak žalovaný vykoná voľbu,

už ju nemôže meniť a výrok rozsudku sa z alternatívneho mení na jednoduchý. V prípade, ak si žalovaný
nezvolí alternatívu, súd vo výroku uloží obe alternatívne plnenia. Voľbu môže žalovaný uskutočniť
až do núteného výkonu rozhodnutia. Eventuálny petit vyjadruje vôľu žalobcu prijať namiesto určitého
plnenia plnenie iné (náhradné) v prípade, ak nastane nemožnosť plnenia (napr. pre neexistenciu veci,
nemožnosť vykonania konkrétnej práce). Eventuálnym plnením bude peňažná náhrada (Števček, M.,

Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Komentár. Praha: C. H.
Beck, Civilný sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, 2022, s. 528 - 532: J. Bajánková).

32. Odvolací súd primárne poukazuje na § 324 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého neodkladné opatrenie
nariadi súd iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Zabezpečovacie opatrenie má teda prednosť pred neodkladným opatrením a pokiaľ súd dospeje k
záveru, že jeho nariadenie by bolo možné, samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd vždy a z úradnej povinnosti. Preto súd s poukazom
na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva nemôže takto koncipovanému návrhu vyhovieť.

33.Príkaznaprednostnépoužitiezabezpečovaciehoopatrenianaochranusvojichohrozenýchprávpred
použitím neodkladného opatrenia má pravdepodobne svoj dôvod v tom, že zabezpečovacie opatrenie
predstavuje miernejší zásah do práv osoby povinnej z tohto zabezpečovacieho prostriedku ako by
predstavovalo neodkladné opatrenie (napr. zabezpečovacie opatrenie vo forme zriadenia záložného
práva na nehnuteľnosť do výšky zabezpečovanej pohľadávky predstavuje menší zásah do práv ako

zákaz nakladať s touto nehnuteľnosťou ako celkom). V prípade záložného práva na hnuteľnú alebo
nehnuteľnú vec môže dlžník touto vecou ďalej disponovať a napr. ju ďalej používať na podnikanie,
alebo ju prípadne aj predať. Teda ZO nie je až takým výrazným zásahom do majetkových práv povinnej
osoby. Jediným zákonom predpokladaným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
obava ohrozenia exekúcie tej pohľadávky, ktorej ochrana sa zabezpečovacím opatrením má zabezpečiť,

pričom k nepreukázaniu ohrozenia exekúcie sa odvolací súd už venoval vyššie.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne
relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Obsah odvolania žalobcu nebol
preto spôsobilý spochybniť správnosť výroku odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie

z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej
inštanciezaložilsvojerozhodnutie.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 100%, nakoľko žalovaný zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný.

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d) a písm. e) CSP).