Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118214241
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7118214241.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: E. H., X.. XX.XX.XXXX, a V. H., X.. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny F., deti rodičov: matka A.. F. H., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. XX, XXX XX
F., právne zastúpená: JUDr. Peter Serina, advokát so sídlom Poľnohospodárska 10, Bratislava, a otec
H.. H. M., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. XXX, XXX XX L., právne zastúpený: JUDr. Peter Konvičný, advokát
so sídlom Rázusova 1, Košice, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry F. A., v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn.

18P/150/2018 zo dňa 20.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku II.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. Súd zveruje maloletú E. H., X.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a maloletého V. H.,
X.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch s dňom a

hodinou striedania vždy v nedeľu o 17,00 hod. s tým, že rodič, u ktorého interval osobnej starostlivosti
končí odovzdá maloletého druhému rodičovi v mieste bydliska druhého rodiča, ktorému začína interval
osobnej starostlivosti. Matka bude zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť o mal. V. v týždni od
nedele nepárneho týždňa do nedele párneho týždňa a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
v týždni od nedele párneho týždňa do nedele nepárneho týždňa a to počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku.

Osobitne sa upravuje striedavá osobná starostlivosť o maloletého V. H., X.. XX.X.XXXX počas sviatkov
a prázdnin a to nasledovne:Otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého V. počas vianočných (zimných) prázdnin každý
nepárny kalendárny rok od 26.12. od 17,00 hod. do 2.1. do 17,00 hod., každý párny rok od 23.12. od
8,00 hod. do 26.12. do 17,00 hod. a následne od 2.1. od 17,00 hod. do 6.1. do 17,00 hod.

- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok do nedele predchádzajúcej jarným prázdninám od
17,00 hod. do nedele nasledujúcej bezprostredne po ukončení jarných prázdnin do 17,00 hod.

- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od Veľkonočnej nedele od 17,00 hod. do utorka do

17,00 hod..

- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 8,00 hod. do 15.7. do 17,00 hod. a od 1.8.
od 8,00 hod. do 16.8. do 17,00 hod. ,

s tým, že otec si maloletého prevezme ako aj odovzdá v bydlisku matky.

Matka bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého V. počas vianočných (zimných) prázdnin každý
párny rok od 26.12. od 17,00 hod. do 2.1. do 17,00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od
8,00 hod do 26.12. do 17,00 hod. a následne od 2.1. od 17,00 hod. do 6.1. do 17,00 hod.

- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej jarným prázdninám
od 17,00 hod. do nedele nasledujúcej bezprostredne po ukončení jarných prázdnin do 17,00 hod.

- počas veľkonočných prázdnin každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 17,00 hod. do utorka do
17,00 hod..

- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 15.7. od 17,00 hod. do 1.8. do 8,00 hod. a od 16.8.
od 17,00 hod. do 31.8. do 17,00 hod..

II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej E. H., X.. XX.X.XXXX za obdobie
- od 20.11.2018 do 31.8.2019 vo výške 170 € mesačne,
- od 1.9.2019 do 31.7.2021 vo výške 200 € mesačne ,
- od 1.8.2021 do 30.5.2023 vo výške 350 € mesačne,

- od 1.6.2023 do 29.2.2024 sa výživné otcovi neurčuje,
- od 1.3.2024 do budúcna vo výške 220 € mesačne,
a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. H., X.. XX.X.XXXX za obdobie

- od 20.11.2018 do 31.8.2021 vo výške 170 € mesačne,
- od 1.9.2021 do 30.5.2023 vo výške 200€ mesačne
- od 1.6.2023 do budúcna sa výživné otcovi na maloletého V. neurčuje,
s tým, že otec je povinný platiť uvedené výživné do 15. dňa v mesiaci vopred matke.

IV. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 20.11.2018 do 29.2.2024 zo strany otca na maloletú E.
H., X.. XX.X.XXXX v celkovej výške 8 020 € je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku matke.

V. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 20.11.2018 do 29.2.2024 zo strany otca na maloletého

V. H., X.. XX.X.XXXX v celkovej výške 6 554,50€ je otec povinný zaplatiť do 30. dní od právoplatnosti
tohto rozsudku matke.

VI. Výživné zo strany matky sa neurčuje.

VII. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou E. H., X.. XX.XX.XXXX X.:

- každý nepárny kalendárny týždeň v roku od štvrtka od 13:30 hod. kedy si otec maloletú preberie po
vyučovaní v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, v prípade, že maloletá v školskom zariadeníz nejakých dôvodov sa nachádzať nebude, v bydlisku matky, do nedele do 17:00 hod. kedy maloletú
odovzdá v bydlisku matky,

- počas vianočných (zimných) prázdnin každý nepárny rok od 26.12. od 13:00 hod. do 02.01. do 17:00
hod., každý párny rok od 23.12. od 08:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a následne od 02.01. od 17:00
hod. do 06.01. do 17:00 hod.,

- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od nedele predchádzajúcej jarným prázdninám od

17:00 hod. do nedele nasledujúcej bezprostredne po ukončení jarných prázdnin do 17:00 hod.,

- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od veľkonočnej nedele od 17:00 hod. do
utorka do 17:00 hod.,

- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 08:00 hod. do 15.07. do 17:00 hod. a od

01.08. od 08:00 hod. do 16.08. do 17:00 hod.,

s tým, že otec si maloletú prevezme ako aj odovzdá v bydlisku matky.

VIII. Rodičia sú povinní v deň odovzdávania si maloletých detí sa navzájom e-mailom informovať o

zdravotnom stave detí a už o absolvovaných vyšetreniach s uvedením ich výsledkov vrátane poskytnutia
kópií všetkých vystavených lekárskych správ, o plánovaných lekárskych prehliadkach a odborných
vyšetreniach s uvedením ich termínu, miesta a času, o ich školských povinnostiach a školských
výsledkoch, ako aj o ďalších podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí.

IX. Rodičia sú povinní nahradiť trovy štátu spočívajúce v trovách znaleckého dokazovania, a to každý
vo výške po 579,60 € na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 24 ods. 3, 4, 5, § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1,
§ 78, § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Súd v odôvodnení uviedol, že obe deti spočiatku fungovali v striedavej starostlivosti oboch rodičov.

Výrazný problém a zmena postoja maloletej E. vo vzťahu k otcovi nastala počas pandémie Covid-19
od marca 2020, odkedy začala mať E. odmietavý postoj ku stretávaniu sa s otcom, ktorý pretrváva po
dobu celého konania, aj napriek prijatým opatreniam zo strany súdu. Spočiatku maloletá chodievala k
otcovi aspoň každý druhý víkend na jeden deň, večer chodila domov spať, mala strachy z tmy, chcela
byť v noci s matkou. Neskôr maloletá absolútne odmietala k otcovi chodiť a vôbec sa s ním nechcela

stretávať. V tejto súvislosti súd zasiahol do pomerov v rodine neodkladnými opatreniami a výchovnými
opatreniami, napriek opatreniam nedošlo k žiadnej výraznej zmene vo vzťahu medzi otcom a maloletou
E.. Otec za túto situáciu viní najmä matku, ktorá podľa otca maloletú E. manipulovala a ovplyvňovala.
Vo vzťahu k maloletému V. otec matku z manipulácie voči otcovi neobviňoval. Z priebehu konania bol
zrejmý postoj matky v niektorých situáciách, kedy sa zachovala pasívne, pokiaľ ide o prípravu maloletej

na styk s otcom, faktom však je to, že matka sa vždy s maloletou E. na dohodnuté stretnutia do centra
dostavila. Zo správ z J. M. X. Z. N. X Y. F., ako aj od G.. H. z RPPS na ÚPSVaR F., či M. X. F., aj z ďalších
vyplýva, že maloletá E. mala odmietavý postoj k otcovi z toho dôvodu, že k nemu pociťovala strach. Už aj
predtým s ňou matka navštevovala psychologičku G.. V.Ú. v J. M. X. Z. N.. Y. F., pretože maloletá sa bála
tmy, zvukov práčky, mala vzdorovité, ťažko zvládnuteľné správanie. Dovtedy otec s návštevami mal. E.

v tomto centre súhlasil, nemal výhrady. Obavy maloletej sa vystupňovali, keď otec prišiel po maloletú
E. aj so svojimi rodičmi 17.5.2020, E. nechcela odísť, došlo ku konfliktnej situácii a otec z tohto obvinil
matku. Ďalšie skutočnosti, ktoré sú uvedené v rôznych správach a ktoré vyplynuli z rozhovoru maloletej
E. aj pred kolíznym opatrovníkom, vyplýva, že maloletá veľmi zle znáša kritickosť zo strany otca, ktorý
ju neustále upozorňuje, poúča, snaží sa na ňu pôsobiť výchovne, čo však u maloletej E. zjavne pôsobí

kontraproduktívne.Otecjejhovorí,akáje,žejenevychovaná,ktojutaktovychovalapod.,čímvpodstate
uráža matku, čo je maloletej E. zrejmé z jeho slovných narážok a vzhľadom na to, že matka je pre
maloletú E. prioritnou primárnou vzťahovou osobou, toto správanie zo strany otca nemôže mať pozitívny
vplyv na vybudovanie si vzťahu s maloletou E., pokiaľ sa takýmto spôsobom k nej správa a k nej taktopristupuje. Navyše maloletá uvádzala, že otec, keď prišla k nemu, ju vyzliekal, vážil, fotil si ju (dokonca
údajne nahú). Neustále s ňou riešil to, čo bolo na súde, čo povedala pred rôznymi orgánmi, stále to s
ňou konfrontoval, snažil sa ju presvedčiť o tom, že to nebolo tak, ako to ona vnímala a tvrdil, že keď je s

ním, tak sa správa úplne inak. Nie je samozrejme vylúčené aj to, že maloletá E. prijíma negatívny postoj
svojej matky voči otcovi, čo však neznamená, že je nejakým spôsobom priamo matkou ovplyvňovaná,
iba prijíma jej emotívne reakcie a jej postoj voči otcovi, čo je taktiež prirodzené, keďže s ňou žije v
spoločnej domácnosti a je to jej preferenčný rodič a viac k nej inklinuje. Navyše aj z prvého znaleckého
posudku H.. F. vyplýva, že otec sa negatívne vyjadroval o osobe matky aj pred deťmi, teda obaja rodičia

voči sebe prechovávajú negatívne emócie, čo deti vedia, cítia a môže to vplývať na ich vnímanie celej
situácie a ovplyvniť ich osobný názor voči rodičom, či postoj k nim. Súd nemal za preukázané, že by
matkanedostatočnýmspôsobomalebovôbecnepripravovalamaloletúE.nastretávaniesasotcom,tieto
skutočnosti neboli doposiaľ preukázané ani v rámci trestných konaní vedených voči matke na základe
trestných oznámení, ktoré otec na matku podával z dôvodu marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Najmä z výsluchu maloletých detí dňa 10.10.2023, ktorý súd vykonal po rozhodnutí Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 11.05.2023, kedy deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, má
súd za to, že maloletá E. síce akceptuje rozhodnutie, avšak psychicky to vôbec dobre nezvláda. Otec
tvrdil, že to sú iba tvrdenia matky a že maloletá je spokojná, veselá, avšak aj z rozhovoru kolízneho
opatrovníka, ktorý vykonal s maloletou E. aj s V. pohovor dvakrát od tohto neodkladného opatrenia
Krajského súdu v Košiciach, tiež z výsluchu na súde za účasti kolízneho opatrovníka, psychologičky

Krajského súdu v Košiciach, prokurátora Okresnej prokuratúry, ako aj sudkyne, bolo zrejmé, že maloletá
E.niejestotožnenástým,abycelýtýždeňtrávilauotca.Uviedla,žeuotcasazdržiavaťnechce,dokonca
tvrdila, že tam nechce chodiť vôbec, a to aj napriek tomu, že toho času tam trávi celý týždeň, že sa nič
nezmenilo na jej vzťahu s otcom, že chce byť iba s mamou. Maloletá E. počas celého tohto výsluchu na
súde plakala a bola v zlom psychickom rozpoložení. E. si je vedomá toho, že ak nebude chodiť k otcovi,

matke hrozí trestné stíhanie a ďalšie následky s tým spojené, preto k otcovi chodí, aby matku nevystavila
takémuto riziku, nechce byť bez matky. Jednoznačne súd z tohto výsluchu vyvodil, že jej najlepším
záujmom je to, aby bola viac s matkou, nakoľko na matku je enormne emočne naviazaná a má potrebu
byť viac s ňou ako s otcom. Zo správy J.. Y., ktorú matka navštívila s maloletou, vyplýva, že u maloletej
E. sa rozbieha depresia a dokonca badala aj suicidálne sklony. Otec po celý čas tvrdil, že u neho je

maloletá v poriadku, nemá žiadne psychické problémy a to, čo tvrdí pred úradmi a psychologičkami, keď
je maloletá u neho, nebadal. Súd má za to, že v M. sa maloletej venovali odborníčky, psychologičky a ani
tým sa nepodarilo maloletú nastaviť a presvedčiť k tomu, aby sa s otcom stretávala. Súd preto maloletú
E. zveril do starostlivosti matky, nakoľko je to v jej najlepšom záujme, a to aj z dôvodu, aby nedošlo
k ďalšej traumatizácii tohto maloletého dieťaťa do budúcna. Pokiaľ ide o maloletého V., maloletý sa

vyjadril na súde, pred kolíznym opatrovníkom, aj pred psychológmi, že má oboch rovnako rád. Neboli zo
strany ani jedného z rodičov voči druhému vznesené také námietky čo do starostlivosti druhého rodiča,
ktoré by niektorého z nich vylúčili z nejakého dôvodu zo starostlivosti o maloletého V.. Z týchto dôvodov
súd zveril mal. V. do striedavej starostlivosti v týždňových intervaloch. Pokiaľ ide o úpravu styku, súd
dospel k záveru, že aj keď maloletá E. sa vyjadrila, že by najradšej k otcovi nechodila vôbec, je potrebné

prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, určite je v záujme maloletej E., aby sa s ním stretávala. Pokiaľ
ide o výživné, súd mal preukázané, že v čase začatia konania matka bola nezamestnaná, neskôr sa
zamestnala a jej príjem sa postupne zvyšoval, od 861 € cez 1.117 €, 1.587 € až po 1.800 € netto, ktorý
má toho času. U otca nastala opačná situácia, kedy otec v čase podania návrhu bol zamestnaný ako
manažér spoločnosti R. V. C.. R.., pričom jeho príjem sa pohyboval od 3.437 € cez 3.768 €, 3.867 €, až

po 3.810 € s tým, že v roku 2022 odpracoval iba 3 mesiace v tejto spoločnosti. Následne bol s otcom
rozviazaný pracovný pomer z dôvodov organizačných zmien, v dôsledku čoho otec dostal odstupné a od
1.4.2022 je nezamestnaný, pričom poberal podporu do októbra 2022. Otec v roku 2022 teda dostal od
zamestnávateľa 48.824 € a navyše poberal pol roka aj podporu v nezamestnanosti vo výške cca 1.100
€. Od novembra 2022 otec je teda bez príjmu, preukazoval však, že si prácu hľadal. Súd však dospel k

záveru, že skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný, nie je dôvodom na nepriznanie výživného zo
strany otca matke. Súd tu videl potencialitu príjmu na strane otca, nakoľko otec má pracovné skúsenosti,
pôsobil na manažérskej pozícii, o čom svedčí jeho posledné zamestnanie, kde pracoval v podstate
od roku 2015. Z predmetných ponúk práce, ktoré súdu sám otec predložil, vyplýva, že sa uchádzal o
zamestnanie, kde ponúkaný príjem je okolo v priemere 2.000 €. Súd poukazuje na to, že aj keď otec je

údajne prekvalifikovaný, ale nevie si nájsť prácu na tunajšom trhu práce, nie je to dôvod na to, aby ostal
nezamestnaný, ale mal by prispôsobiť svoje schopnosti a možnosti k danej lokalite a možno prijať aj
prácu, ktorá nie je tak dobre platená, z toho dôvodu, aby mal príjem, aby mal z čoho financovať a starať
sa o deti a hradiť všetky ich potreby. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že si požičiava finančné prostriedkyod rodičov, pričom má ísť o finančné prostriedky, ktoré otec rodičom predtým vrátil z odstupného, ktoré
dostal a taktiež z predaja bytu v R., súd má za to, že jednak tieto skutočnosti dostatočne nepreukázal,
navyše toto jeho konanie je absolútne nelogické a nehospodárne a ukracuje maloleté deti o finančné

výhody. Súd nemal za preukázané, že by otec mal nejaký hendikep alebo zdravotný problém, ktorý
by mu bránil v tom, aby sa riadne zamestnal. Súd preto vychádzal z potenciality príjmu otca aj teda v
období, kedy bol a je nezamestnaný a mal za to, že príjem otca za rok 2023 (od júna 2023) by mohol
dosahovať výšku 2.000 € mesačne v priemere a taktiež aj do budúcna v roku 2024. Je zrejmé, že keď
bol zamestnaný, bol hrubý nepomer v príjmoch otca a matky. Preto aj počas trvania striedavej osobnej

starostlivosti, ktorá prebiehala, je na mieste určiť otcovi vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým
deťom. Počas obdobia, kedy maloletá E. bola zverená matke, je na mieste upraviť vyživovaciu povinnosť
zo strany otca v zmysle Zákona o rodine. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletých detí, súd mal za
to, že maloleté deti majú bežné potreby primerané ich veku a záľubám. Z uvedených dôvodov súd teda
rozlíšiljednotlivéobdobiaurčeniavýživnéhoatotak,žeotcazaviazalprispievaťnavýživumaloletejE.za
obdobie od 20.11.2018 do 31.8.2019, kedy E. bola v striedavej starostlivosti oboch rodičov, sumou 170 €

mesačne. Nakoľko v tom čase bola maloletá ešte v J. veku, súd považoval túto sumu za postačujúcu, aj s
prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, ale aj na príjmy oboch rodičov. Od 1.9.2019 do 31.7.2021
súdurčilvýživnévovýške200€mesačne.Maloletábolanaďalejvstriedavejosobnejstarostlivostioboch
rodičov, avšak v tom čase už bola v J. ročníku na B. škole. Otec mal vyšší príjem, už okolo 3.800 €,
pričom príjem matky v danom období bol iba okolo 1.000 €. Od 1.8.2021 do 30.5.2023 súd určil výživné

vo výške 350 € zo strany otca na maloletú E., nakoľko v tom čase bola maloletá zverená do starostlivosti
matky na základe rozhodnutia súdu, pričom až od 1.6.2023 došlo k zmene, kedy opätovne maloletá
E. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Za obdobie teda od 1.8.2021 do
30.5.2023 súd mal za to, že výživné vo výške 350 € je priemerné vzhľadom na potreby maloletej E.,
v tom čase Ž. B. školy s prihliadnutím na jej záujmové aktivity, ako aj na zdravotný stav. Aj keď otec

bol od 1.4.2022 nezamestnaný, priemer jeho platu, pokiaľ súd priráta k jeho platu aj odstupné a taktiež
podporu v nezamestnanosti, za rok 2022 až do mája 2023, bol v priemere 3.200 € na mesiac netto, a
preto výživné vo výške 350 € je možné ponechať v tejto sume až do mája 2023. Od mája 2023, kedy deti
boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd už vychádzal z potenciality príjmu
otca vo výške 2.000 €, pričom matka mala v tom čase príjem cca 1.800 € netto. Za obdobie od 1.6.2023

do 29.2.2024 súd teda výživné otcovi neurčil, nakoľko mal za to, že príjmy otca a matky sú približne v
rovnakej výške, s prihliadnutím na potencialitu príjmu otca. Vzhľadom na to, že maloletá E. bola zverená
do starostlivosti matky týmto rozsudkom, tak od 1.3.2024 do budúcna súd zaviazal otca prispievať na
výživumaloletejE.matkesumou220€mesačne,vychádzajúcopäťzpotenciálnehopríjmuotcavovýške
2.000 € netto. Pokiaľ ide o maloletého V., súd vzhľadom na to, že maloletý bol v striedavej starostlivosti

po celý čas od začiatku tohto konania, priznal zo strany otca na maloletého výživné od 20.11.2018 do
31.8.2021 vo výške 170 € mesačne, nakoľko v danom čase maloletý navštevoval J. B. a nemal žiadne
mimoriadne výdavky na odôvodnené potreby, ale súd prihliadal najmä na nepomer príjmov rodičov v tom
čase. Maloletý od 1.9.XXXX nastúpil do X. ročníka na B.F. školu, preto od 1.9.XXXX, keďže sa zmenili
pomery na strane maloletého dieťaťa, zvýšili sa výdavky na odôvodnené potreby, určil súd výživné do

30.5.2023 vo výške 200 € mesačne vychádzajúc z príjmu otca v danom období vo výške cca 3.200 €.
Od 1.6.2023 do budúcna súd výživné otcovi neurčil, nakoľko potenciálny príjem otca v danom období
súd ustálil na sumu 2.000 € a príjem matky toho času na 1.800 € netto. Pokiaľ ide o dlžné výživné, po
prepočítaní toho, koľko otec uhradil matke a toho, čo v celkovej výške mal uhradiť za dané obdobia, súd
toto odrátal a vznikol otcovi dlh na výživnom a to na maloletú E. za obdobie od 20.11.2018 do 29.2.2024

v celkovej výške 8.020 €. Súd za jednotlivé mesiace, ako vyššie určil výživné, vyrátal celkovú výšku
výživného, ktorú by mal otec matke uhradiť, a to 13.886 €. Za celé obdobie uhradil matke na maloletú E.
sumu 5.866 €, preto po odrátaní tejto sumy je dlh otca 8.020 €. Pokiaľ ide o maloletého V., súd tu vyrátal
celkové dlžné výživné za to isté obdobie v celkovej výške, ktorú by mal otec zaplatiť, 9.866 €. Keďže však
otec už matke uhradil sumu 3.311,50 €, po odrátaní uhradeného vznikol otcovi dlh vo výške 6.554,50 €.

Súd umožnil toto dlžné výživné uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku matke, a to z toho
dôvodu, že ide o vyššiu sumu a aby otec mal dostatok času si túto sumu pripraviť a previesť matke s tým,
že v priebehu konania nikto z rodičov nežiadal dlžné výživné splatiť v splátkach a súd má za to, že ani tu
na to nie je dôvod, nakoľko otec má finančné zásoby, ako to sám uvádzal v priebehu konania, resp. má
možnosti si požičať finančné prostriedky od rodičov a na druhej strane matka pri zabezpečovaní potrieb

detí nebola zvýhodňovaná splátkami. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky, ktoré si otec zahrnul do výdavkov na
deti a ktoré žiadal zohľadniť, ako PHM, bývanie, domácnosť, hračky, výlety atď., súd tieto otcovi neuznal
ako výdavky, ktoré je možné odrátať z dlžného výživného. Ide o výdavky na deti, ktoré otec mal v čase,
kedy deti trávili čas u neho a je jeho povinnosťou sa o deti v tom čase, kedy ich má v starostlivosti,riadne postarať a zabezpečiť im, čo potrebujú podľa svojho uváženia a s prihliadnutím na jeho finančné
možnosti. Pokiaľ ide o platby za školu, škôlku, krúžky, tak tieto platili obaja rodičia striedavo, raz ich
uhrádzal otec, raz matka, teda taktiež tu nebol dôvod, aby súd toto otcovi zohľadnil a odrátal, najmä,

ak deti boli v striedavej starostlivosti. Výživné zo strany matky súd neurčil. Vzhľadom na to, že rodičia
majú spolu nie veľmi dobré vzťahy, naopak tieto vzťahy sú veľmi komplikované, nevedia sa na ničom
dohodnúť, súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť aj informačnú povinnosť, avšak u oboch rodičov.

5. Pokiaľ ide o trovy konania súd rozhodol o náhrade trov konania spočívajúcich v trovách znaleckého

dokazovania, nakoľko v priebehu konania boli vykonané dva znalecké posudky. Druhý bol teda
doplnením znaleckého posudku pôvodného, pričom z finančných prostriedkov štátu boli uhradené sumy
600,64 € za znalecký posudok znalca H.. Y. F. č. XX/XXXX z 22.12.2019 a predbežne z finančných
prostriedkov štátu za doplnok tohto posudku H.. Y. F.Á. č. X/XXXX z 24.2.2021 vo výške 558,56 €.
Dokopy teda trovy znaleckého dokazovania vyplatené predbežne z prostriedkov štátu činili 1.159,20 €.
Vzhľadom na to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme maloletých detí, rodičia sa nevedeli

dohodnúť na starostlivosti o maloleté deti a znalecké dokazovanie bolo nevyhnutné vykonať, sú obaja
rodičia povinní nahradiť štátu finančné prostriedky, ktoré vynaložil na trovy znaleckého dokazovania, a
to každý po 579,60 €, ktoré sú povinní zaplatiť na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

7. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie otec, a to voči výroku I., čo do úpravy

osobnej starostlivosti k maloletej E. a spôsobu preberania a odovzdávania maloletého V. po realizácii
osobnejstarostlivostipočasprázdnin,výrokomIII.ažIX.rozsudkuanavrhol,abyodvolacísúdodvolaním
napadnuté výroky rozsudku zmenil tak, že obom deťom bude nariadená striedavá osobná starostlivosť,
resp. aby odvolací súd upravil osobitne režim starostlivosti počas prázdnin s tým, že po skončení
realizácie starostlivosti rodič, u ktorého boli maloleté deti, odovzdá maloleté deti v bydlisku druhého

rodiča, otcovi nebolo určené výživné do budúcnosti, pri prípadnom určení dlžného výživného zo strany
otca a tiež matky boli náležite zohľadnené nielen majetkové pomery otca, ale aj majetkové pomery
matky a tiež potreby maloletých, najmä po zohľadnení nákladov, ktoré otec vynaložil na maloleté deti
nad nim platený rozsah výživného; otcovi nebola určená informačná povinnosť, ani povinnosť nahradiť
náklady štátu; aby bol otec oprávnený poberať v súvislosti s jedným maloletým dieťaťom daňový bonus

a rodinný prídavok na maloleté dieťa, resp. aby odvolací súd zrušil napadnuté výroky rozsudku a vec v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). V prvom rade namietal postup súdu prvej inštancie, resp. postup zákonnej
sudkyne k otcovi ako účastníkovi konania po tom, ako otec poukázal na nezákonné postupy súdu prvej

inštancie vo svojom odvolaní zo dňa 6.3.2023, resp. v ústavnej sťažnosti, ako aj obsah samotného
odôvodnenia rozsudku má otec dôvodné podozrenie, že zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie nie je
podľa názoru nestranná a nezákonná. Súd prvej inštancie neustále požadoval preukazovanie príjmov
otca, požadoval, aby otec zdokladoval ako trávil s maloletými deťmi letné prázdniny, pričom uvedené
od matky nepožadoval, resp. až po tom, čo to bolo namietané zo strany otca. Súd prvej inštancie pri

svojich rozhodnutiach o neodkladných opatreniach prihliadal na skutočnosť, že maloletá E. sa odmieta
stretávať s otcom, pričom svoje rozhodnutie opieral aj o matkou upravovanú nahrávku z preberania
maloletej E.Ú. zo dňa 28.11.2021, avšak, keď otec počas pojednávania dňa 28.9.2023 mal záujem,
aby bol prehraný obrazový záznam z kamery na rodinnom dome, kde bol zachytený príjazd matky s
maloletými deťmi a forma odovzdávania maloletých, t.j. že maloleté deti idú k otcovi bez akéhokoľvek

prejavu strachu, predmetnou nahrávkou sa súd nezaoberal. Namietal nezákonný procesný postup
súdu, ktorým dochádzalo k protiprávnemu zásahu nielen do práv otca, ale aj maloletých detí, keď v
súvislosti so znaleckým dokazovaním ustanovil súdneho znalca, ktorý nemá, ani nemal v súčasnosti
oprávnenie na výkon znaleckej činnosti. Súd ignoroval odvolanie otca voči neodkladnému opatreniu, vec
predložil odvolaciemu súdu už len formálne o viac ako 1 rok, dlhoročne toleroval protiprávne konanie

matky, teda uprednostňoval záujmy matky pred záujmami maloletých. Matka neumožňovala otcovi styk,
nerešpektovala súdne rozhodnutia, súd ospravedlňoval protiprávne konanie matky, obhajoval matku
predzávermiazisteniamiÚPSVaR,akoajM.J.G.C.K.,spochybňovalzisteniatýchtosubjektov,súdmal
zámervykonaťvýsluchmaloletýchbezprítomnostikolíznehoopatrovníkalenzdôvodu,žetopožadovalamatka, resp. navrhol okresný prokurátor. Súd uvádza v rozsudku len účelovo vyselektované časti podaní
a výpovedí účastníkov konania, resp. dôkazov, ktoré súdu vyhovujú a odôvodňujú rozhodnutie. V bode č.
103 a 104 napríklad prezentuje väčšinu tvrdení otca ako údajné tvrdenia, ktoré otec nijako nepreukázal

s tým, že tvrdenia matky považuje automaticky za pravdivé. V bode č. 105 sa snaží účelovo súd navodiť
dojem, že styk otca s maloletou E. bude pre maloletú E. údajne vhodnejšia alternatíva ako striedavá
osobná starostlivosť, nakoľko v takomto prípade maloletej nehrozí žiadna ujma. Pri určení dlžného
výživného postupoval súd diametrálne odlišne ako to urobil súd prvej inštancie v obdobnom prípade v
rozsudku zo dňa 30.11.2023 sp.zn. 16P/83/2022, v zmysle ktorého, ak je rodičovi bránené v kontakte,

resp. starostlivosti o maloleté dieťa zo strany druhého rodiča, by nemal byť zaviazaný vyživovacej
povinnosti za uvedené obdobie.
Súd prvej inštancie formálne odôvodnil svoje rozhodnutie, avšak z obsahu vyplýva, že svoje závery o
určeníformyosobnejstarostlivostikmaloletejE.založilvýlučnelennajejnázoreasprávachJ.M.Z.X,F..
Súd úplne ignoroval návrh kolízneho opatrovníka, ako aj názor Okresnej prokuratúry F. A., keďže kolízny
opatrovník jednoznačne odporučil súdu zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti oboch rodičov,

Okresná prokuratúra F. A. navrhla síce zverenie maloletých detí do starostlivosti matky, avšak otcovi má
byť určený pomerne široký styk. Ďalej namietal, že súd ignoroval skutočnosť, že maloletá E. je zo strany
matky dlhodobo manipulovaná. V súvislosti s výsluchmi maloletých, ktoré sa uskutočnili dňa 10.10.2023,
otec zotrváva na tom, že maloleté deti sa mu zdôverili, že matka inštruovala maloleté, že pri výsluchu
na súde majú zákonnej sudkyni povedať, že nechcú k otcovi chodievať, resp. že otec na nich kričí a

že zákonnej sudkyni nemajú vravieť to, že matka to po nich žiadala povedať. Maloletá E. medzičasom
viackrát otcovi povedala, že je rada, že môže chodievať k otcovi spolu s maloletým V., resp. že je u
otca rada. Otec ďalej namieta, že mu nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie v súvislosti s najlepším
záujmom maloletých detí vysporiadal s nezodpovedným prístupom matky k zdravotnej starostlivosti o
maloleté deti, keď matka ignorovala povinnosť nechať maloleté deti zaočkovať, ignorovala zhoršený

zrak maloletej E., je možné sa domnievať, že matka vytvára v domácnosti stresové situácie, resp.
vytvára na deti tlak. Matka ignorovala odporúčanie zubára na zabezpečenie strojčeka pre maloletého
V. a nezodpovedným prístupom matky k plneniu školských povinností maloletých detí. Otec namieta,
že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletej E. do výlučnej osobnej starostlivosti matky
založil aj na správach J. M. Z. X, F., pričom nebral do úvahy, že otec v konaní preukázal, že poskytovanie

zdravotnej starostlivosti maloletej E. touto inštitúciou bolo realizované protiprávne. Otec navštívil J. M.
Z. X, F., vyžiadal si úplný spisový materiál, pričom zistil, že v spise sa nenachádza žiaden záznam o tom,
že by mali prebehnúť sedenia, ktoré sú uvádzané v správe centra zo dňa 7.11.2023, ktorá bola otcom
v konaní spochybňovaná. Otec zdôraznil, že striedavá osobná starostlivosť prebieha bezproblémovo v
zásade, maloleté deti sa na otca vždy tešia, počas týždňa, keď sú maloleté deti u otca, sa maloleté deti

venujú nielen školským povinnostiam, ale aj oddychu, hrám, trávia voľný čas aj s deťmi susedov a deti
sú u neho spokojné. Podľa jeho názoru, maloletej E. mala byť nariadená striedavá osobná starostlivosť
v rovnakom rozsahu ako u maloletého V.. Forma odovzdávania maloletých detí, ktorú súd prvej inštancie
určil nielenže nie je v záujme maloletých detí, ale opätovne len potvrdzuje, že súd prvej inštancie
pristupuje diametrálne odlišne k otcovi a matke, resp. že uprednostňuje matku.

Súd prvej inštancie nepostupoval správne (zákonne) ani pri určovaní výšky výživného. Súd prvej
inštancie sa vôbec náležite nezaoberal príjmami matky, ignoroval skutočnosť, že matka poberá na
obe maloleté deti nielen daňový bonus, ale aj ostatné príspevky. Súd prvej inštancie úplne ignoroval
skutočnosť, že v roku 2018 matka na základe nepravdivého čestného vyhlásenia predloženého jej
bývalému zamestnávateľovi (R. V.) vylákala od tohto zamestnávateľa príspevok na maloleté deti vo

výške cca 12.000 €; skutočnosť, že matka dostala od otca v súvislosti s predajom ich spoločného bytu
sumu 40.000 €; skutočnosť, že matka po strate zamestnania dostala od zamestnávateľa odstupné vo
výške cca 16.000 €. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, aký príjem matka mala po ukončení jej
zamestnania v obchodnej spoločnosti R. V., C.. R.., t.j. akú podporu v nezamestnanosti matka poberala.
Namietal, že súd prvej inštancie nepristupoval správne ani k posudzovaniu majetkových pomerov otca,

nebral do úvahy to, že z odstupného, ktoré otec dostal v dôsledku straty zamestnania uhradil dlh, ktorý
mal otec voči svojim rodičom. Súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť, že otec (bez svojho zavinenia)
stratil zamestnanie a od apríla 2022 je nedobrovoľne nezamestnaný a preukázateľne si dlhodobo
hľadá prácu. Namietal, že príjem otca za obdobie od roku 2023 súd založil na potencialite. Súd prvej
inštancie nebral do úvahy skutočnosť, že v období od novembra 2022 je otec bez príjmu, t.j. že existuje

preukázateľne hrubý nepomer medzi príjmami matky a otca, pričom v uvedenom období prebiehala
nielen striedavá osobná starostlivosť k maloletému V., ale neskôr od roku júna 2023 začala prebiehať
aj striedavá osobná starostlivosť voči maloletej E.. Namietal, že súd prvej inštancie určil výživné zo
strany otca na maloletého V. aj napriek tomu, že maloletý V. mal de facto po celé trvanie konania určenústriedavú osobnú starostlivosť, t.j. otec zabezpečoval maloletému V. nielen osobnú starostlivosť, ale
taktiež uhrádzal aj náklady spojené s maloletým. Súd prvej inštancie určil za obdobie od 20.11.2018
do 31.8.2021 výživné vo výške 170 € mesačne a nezdôvodnil, na základe čoho dospel k uvedenej

výške výživného pri striedavej osobnej starostlivosti, ak maloletý V. bol u matky len každý druhý týždeň,
t.j. výdavky na maloleté dieťa boli pre matku len polovičné, s tým, že zároveň ich matka hradila aj
z príspevku na dieťa, resp. daňového bonusu; súd prvej inštancie určil výživné v zásade v rovnakej
výške ako na maloletú E., a to aj napriek skutočnosti, že maloletý V. je o G. roky H. ako maloletá E..
Súd prvej inštancie určil za obdobie od 01.09.2021 do 31.05.2023 výživné vo výške 200 € mesačne z

dôvodu nástupu maloletého dieťaťa do školy, pričom absolútne nebral do úvahy, že práve otec reálne
uhrádzal zvýšené náklady už v priebehu výkonu striedavej osobnej starostlivosti; súd prvej inštancie
úplne ignoroval fakt, že od novembra 2022 otec prišiel o príjem (od apríla do novembra 2022 otec
mal príjem len z dávky v nezamestnanosti), teda vonkoncom nemal taký príjem, ako to uvádza súd vo
výške 3.200 € mesačne. Súd prvej inštancie za obdobie od 1.6.2023 do budúcna výživné otcovi neurčil,
vychádzal z potenciálneho príjmu otca, nebral do úvahy, že otec nemá v tomto období príjem. Otcovi bolo

výživné na maloletú E. určené aj napriek tomu, že maloletá E. mala určenú až do 31.7.2021 striedavú
osobnú starostlivosť, pričom otec naďalej v súvislosti s maloletou uhrádzal viaceré výdavky, aj keď
maloletá nebola u otca (napr. škôlka, škola, atď.). Súd prvej inštancie určil za obdobie od 20.11.2018 do
31.8.2019výživnévovýške170€mesačneaod1.9.2019do31.7.2021výživnévovýške200€mesačne
(v tejto súvislosti otec poukazuje na skutočnosti, ktoré otec uvádzal vyššie v prípade jednotlivých období

u maloletého V.; súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, že matka nerešpektovala súdne rozhodnutia
a neumožňovala otcovi žiaden kontakt s maloletou E.). Súd prvej inštancie určil za obdobie od 1.8.2021
do 30.5.2023 výživné vo výške 350 € mesačne, súd sa nezaoberal majetkovými pomermi matky, t.j.
tieto pomery výrazným spôsobom podhodnotil; súd prvej inštancie úplne ignoroval fakt, že od novembra
2022 otec prišiel o príjem (od apríla do novembra 2022 otec mal príjem len z dávky v nezamestnanosti),

teda vonkoncom nemal taký príjem, ako to uvádza súd prvej inštancie, teda príjem vo výške 3.200
€ mesačne, mal značne nižší príjem ako matka, čo súd prvej inštancie nezohľadňoval v súvislosti
s určovaním výživného zo strany matky. Súd prvej inštancie za obdobie od 1.6.2023 do 29.2.2024
výživné otcovi neurčil (súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca bez zákonného dôvodu, súd prvej
inštancie nebral do úvahy, že otec nemá v tomto období príjem, t.j. že existuje preukázateľne značný

nepomer príjmov rodičov a nezaoberal sa určením výživného zo strany matky. Súd prvej inštancie za
obdobie od 1.3.2024 do budúcna určil otcovi výživné vo výške 220 € mesačne (otec naďalej zotrváva
na názore, že aj maloletá E. by mala byť v prvom rade zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov s tým, že otcovi by výživné nemalo byť určené; súd prvej inštancie v uvedenom období
vychádzal z potenciálneho príjmu otca, a to bez zákonného dôvodu a vo výške, ktorú si svojvoľne určil

sám súd prvej inštancie; súd prvej inštancie určil otcovi výživné od 1.3.2024 do budúcnosti aj napriek
tomu, že otec v súčasnosti stále zabezpečuje maloletej E. osobnú starostlivosť vzhľadom na vyššie
uvedené neodkladné opatrenie Krajského súdu v Košiciach, ktoré bude účinné až do právoplatného
skončenia tohto konania, aktuálne je to suma vo výške 15 € na deň, čo otec považuje za absolútne
nadhodnotené). Pri výpočte dlžného výživného na maloleté deti za obdobie od 20.11.2018 do 29.2.2024

súd prvej inštancie nezohľadnil žiadne platby, resp. náklady otca, ktoré boli z jeho strany v tomto období
vynaložené na maloleté deti nad rozsah plateného výživného. Z dokladov, ktoré otec v konaní predložil,
jednoznačne vyplýva, že výdavky otca na maloleté deti boli zo strany otca vynakladané aj v období,
kedy maloleté deti neboli v starostlivosti otca (minimálne náklady súvisiace so školou otec pravidelne
uhrádzal; nehovoriac, že otec musel uhradiť aj pokutu za to, že matka nedala maloleté deti zaočkovať),

nie je pravdou, že by matka uhrádzala s otcom striedavo náklady na školu, resp. krúžky (k uvedenému
modelu úhrady nákladov na maloleté deti pristúpili rodičia až po začatí realizácie striedavej osobnej
starostlivosti v roku 2023). Namieta, že sa nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie, podľa
ktorého je údajne potrebné upraviť informačnú povinnosť u oboch rodičov. V neposlednom rade sa otec
nemôže stotožniť ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie, podľa ktorého by mal otec uhradiť štátu jednu

polovicu trov znaleckého dokazovania, t.j. sumu vo výške 579,60 €. V súvislosti s vyššie uvedeným je
potrebné dať do pozornosti, že súd prvej inštancie poveril znaleckým dokazovaním, resp. doplnením
tohto dokazovania súdneho znalca (H.. Y. F.), ktorý nebol oprávnený vykonávať znaleckú činnosť v
odvetví Poradenská psychológia (odvetvie 34 03 00), ako ani navrhovať formu osobnej starostlivosti k
maloletým deťom, keďže ide o právnu otázku, v dôsledku čoho vypracovaný znalecký posudok, resp.

jeho doplnenie tohto posudku nebolo a nie je možné vonkoncom považovať za relevantný výsledok
znaleckého dokazovania nariadeného v konaní, resp. v dôsledku nečinnosti súdu prvej inštancie v
konaní, resp. jeho laxného prístupu (uvedené bolo potvrdené aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.5.2023, sp. zn. I. ÚS 217/2023), znalecký posudok, resp. jeho doplnenie stratili prerozhodnutie vo veci akúkoľvek relevanciu. Otec nemôže zodpovedať za náklady, ktoré vznikli štátu v
súvislosti so znaleckým dokazovaním v dôsledku nesprávneho (protiprávneho) úradného postupu súdu
prvej inštancie.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych
podaniach. Uviedol, že striedavá starostlivosť do budúcna má výrazný vplyv na živote maloletých
detí, a to aj v prípade, ak rodičia napriek snahe zakomponovaných výchovných opatrení či realizácie
asistovaného styku, nedospeli k pozitívnej zmene, ani k zlepšeniu ich vzájomnej komunikácie.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Poukázala na to, že obsahuje
mnohé nepresnosti, fabulácie, klamstvá, ktoré odporujú vykonanému dokazovaniu. Odvolanie považuje
za nedôvodné. Zdôraznila, že otec, ani jeho právny zástupca v priebehu konania nepodali námietku
zaujatosti. Sudkyňa žiadala obe strany rovnako o doloženie dôkazov týkajúcich sa ich tvrdení. Otec
žiadne dôkazy nepredložil, najmä nepredložil dohodu o skončení pracovného pomeru, kedy sa úplne

slobodne a bezdôvodne vzdal nadštandardného príjmu. Rovnako nepredložil údajnú zmluvu o pôžičke
zo strany rodičov, rovnako tak nepredložil výpisy z účtov, koľko dostal odstupné od zamestnávateľa.
Tvrdenie, že súd rozhodol len na základe výsluchu maloletej, sa podľa matky nezakladá na pravde.
Dôkazov o tom, ako sa otec správa k dcére, bolo predložených v konaní mnoho. Svoju dcéru E.
neustále osočoval a robil z nej klamárku kedykoľvek sa vyjadrila inak, ako on sám chcel. Aj maloletý

syn V. vyjadril strach a obavy z otca, čo zástupca prokuratúry vyhodnotil na rozdiel od súdu tak, že
obe maloleté deti by mali byť zverené matke. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu určeniu znalca
matka uviedla, že otec, ani jeho vtedajší právny zástupca jeho ustanovenie nenamietal. Rovnako tak
nenamietal znalca ani keď vypracoval znalecký posudok. Namietať znalca, ešte nie pre jeho kvalifikáciu,
ale pre jeho závery, začal otec až po doplnení znaleckého posudku, kedy doložil vyjadrenie p. V..

Zároveň tvrdenie otca, že vinou súdu je znalecký posudok neaktuálny, čo údajne potvrdil aj ústavný
súd, matka poukázala na bod 21 predmetného nálezu, kde ústavný súd konštatoval: „V prejednávanej
veci však zároveň vzhliadol okolnosť na strane sťažovateľa (otca maloletých detí), a to že ani on svojím
správaním nenapomáha meritórnemu rozhodnutiu vo veci, čo zakladá dôvod na zníženie požadovanej
sumy, ktorá aj v celkovej konklúzii prípadu a judikatúry ústavného súdu sa javí ako neadekvátna.“ Čo

sa týka namietanej manipulácie zo strany matky k maloletej E., matka tieto popiera. Naopak, otec nebol
schopný vysvetliť, prečo sa maloletý V., aj E., vyjadrili obaja zhodne, že majú z otca strach a nechcú,
aby mu súd sprístupnil celú ich výpoveď na súde. Matka zdôraznila, že na výslovnú žiadosť otca boli
maloletí vypočutí v čase, kedy ich mal otec u seba doma, aby ich matka nemohla manipulovať a napriek
tomu, že mu súd vyhovel, keď sa deti nevyjadrili tak ako si predstavoval, tak opätovne tvrdí, že deti

sú manipulované. Zároveň matka poukazuje na dôveryhodnosť tvrdení otca, ktorý na ňu podal počas
súdneho konania minimálne štyri trestné oznámenia, všetky boli odmietnuté ako nedôvodné, niekoľko
sťažností na rôzne úrady a jednu sťažnosť podal aj na právneho zástupcu na SAK. Matka tak od roku
2018 čelí opakovane snahám o jej diskreditáciu nielen cestou civilného súdu, ale aj cestou trestného
práva. K vzájomnej informačnej povinnosti uvádza, že matka tvrdila, že otec ju neinformuje o deťoch,

keď sú s ním takmer na každom pojednávaní. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že vôbec nereflektuje na skutkový
stav, ktorý bol zistený, ani na realitu, v ktorej deti žijú. Nereflektuje potreby maloletých, ktoré priamo

prezentovali pred ňou a na súde. Kolízna opatrovníčka tvrdí, že bez ohľadu na realitu samotný fakt
striedavejstarostlivostimáblahodarnývplyvnadetibezohľadunakonfliktnúpovahuotcaaneschopnosť
rodičov spolu konštruktívne komunikovať.

11. Otec v ďalšom vyjadrení uviedol, že naďalej v zmysle neodkladného opatrenia prebieha k obom

deťom striedavá osobná starostlivosť, dochádza k ich riadnemu odovzdaniu a prebratiu. V čase, keď sa
nachádzajú deti v jeho osobnej starostlivosti, im zabezpečuje riadnu starostlivosť a výchovu. Deti k nemu
chodievajú radi, sú u neho spokojné. Uvedená forma im vyhovuje. Medzičasom si našiel zamestnanie,
od 18.11.2024 pracuje pre obchodnú spoločnosť V. C. R..K..S.. s mesačným príjmom 1.725,81 € brutto.
Preto súd nesprávne vychádzal z potencionality príjmu, ktorý bol stanovený súdom prvej inštancie na

výšku 2.000 € mesačne. Zároveň predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa 15.11.2024, z ktorej vyplýva, že
otec uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom V. C. R..K..S.. Y. L., v zmysle ktorej bude pracovať
na pozícii S. B. s miestom výkonu práce v L., s nástupom do zamestnania 18.11.2024 so skúšobnou
dobou do 18.2.2025 s tým, že za vykonanú prácu mu patrí dohodnutá mzda vo výške 1.725,81 €.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal

rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že
odvolanie otca maloletých detí nie je dôvodné.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie s výnimkou výroku II., ktorý nebol odvolaním napadnutý, keď odvolacie námietky otca
maloletých smerujú voči výroku I., čo do úpravy osobnej starostlivosti k maloletej E., spôsobu preberania
a odovzdávania maloletého V. po realizácii osobnej starostlivosti počas prázdnin, proti výrokom III. až
IX. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) a h)CSP .

14. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou, ktorou otec namieta zaujatosť a
nestrannosť zákonnej sudkyne (teda sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok).

15. V zmysle § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

16. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu
k stranám, resp. účastníkom, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež
predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá

aj právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú.
Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu, a to: a/ k sporu (veci), v rámci ktorého
vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia sporu
alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo
rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán sporu, ktorý by

bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom b/, alebo d/ k osobám
zúčastneným na konaní.

17. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom
spore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom

alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia
ovplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.

18. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania buď na základe oznámenia sudcu (§ 50

CSP) alebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom
nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho
prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie sporu
nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu
z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (porovnaj Nález ÚS SR

sp. zn. I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

19. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný
prístup za každých okolností. Svojim správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
spochybňovaná. Musí mať dostatok schopností ovládať svoje konanie, aj sféru svojich vnútorných

pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanému sporu a k stranám sporu je napr. aj
schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami strán v priebehu i mimo konania, ako
aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môže mať rozmanitú podobu (porovnaj judikát R 47/1998).
Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávaťfunkciusudcu.Trebapripomenúť,ženezávislosťsnestrannosťouaodbornosťou(kvalifikáciou)sudcusú
podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania
(poskytovania) spravodlivosti.

20. V prvom rade je nutné poukázať a zdôrazniť to, že otec namieta zaujatosť uvedenej sudkyne
vznesením námietok zaujatosti v zmysle § 52 CSP, odôvodňujúc jeho pochybnosti skutočnosťami,
ktoré spočívali v procesnom postupe sudkyne (...súd prvej inštancie neustále požadoval preukazovanie
príjmov otca, požadoval, aby otec zdokladoval ako trávil s maloletými deťmi letné prázdniny, pričom

uvedené od matky nepožadoval, resp. až po tom, čo to bolo namietané zo strany otca; súd prvej
inštancie pri svojich rozhodnutiach o neodkladných opatreniach prihliadal na skutočnosť, že maloletá
E. sa odmieta stretávať s otcom, pričom svoje rozhodnutie opieral aj o matkou upravovanú nahrávku
z preberania maloletej E. zo dňa 28.11.2021, avšak keď otec počas pojednávania dňa 28.9.2023 mal
záujem, aby bol prehraný obrazový záznam z kamery na rodinnom dome, kde bol zachytený príjazd
matky s maloletými deťmi a forma odovzdávania maloletých, t.j. že maloleté deti idú k otcovi bez

akéhokoľvek prejavu strachu, predmetnou nahrávkou sa súd nezaoberal. V súvislosti so znaleckým
dokazovaním ustanovil súdneho znalca, ktorý nemá, ani nemal v súčasnosti oprávnenie na výkon
znaleckejčinnosti.Ďalejdňa28.7.2021nanávrhmatkyzmenilneodkladnéopatrenie,ktorýmboladeťom
nariadenástriedaváosobnástarostlivosťnapriektomu,žeCSPaniCMPzmenuneodkladnéhoopatrenia
nepripúšťa. Súd ignoroval odvolanie otca voči neodkladnému opatreniu, vec predložil odvolaciemu

súdu už len formálne o viac ako 1 rok, na konci roka 2022, dlhoročne toleroval protiprávne konanie
matky, teda uprednostňoval záujmy matky pred záujmami maloletých. Matka neumožňovala otcovi styk,
nerešpektovala súdne rozhodnutia, súd ospravedlňoval protiprávne konanie matky, obhajoval matku
pred závermi a zisteniami ÚPSVaR, ako aj M. J. G. C. K., spochybňoval zistenia týchto subjektov,
súd mal zámer vykonať výsluch maloletých bez prítomnosti kolízneho opatrovníka len z dôvodu, že

to požadovala matka, resp. navrhol okresný prokurátor. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza viaceré
tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, v bode č. 6 uvádza súd, že z výpovede rodičov maloletých na
pojednávaní dňa 8.4.2019 malo vyplynúť, že k realizácii striedavej osobnej starostlivosti dochádzalo len
na základe nátlaku zo strany otca na matku, v bode č. 44 a 106 odôvodnenia uvádza súd nepravdivé
tvrdenie o tom, že otec nenamietal autenticitu nahrávky predloženej matkou, pričom zo zvukového

záznamu z pojednávania zo dňa 18.1.2022 je zrejmé, že otec poukázal na to, že matkou predložená
nahrávka je účelovo upravovaná, resp. bolo ňou manipulované. Súd uvádza v rozsudku len účelovo
vyselektované časti podaní a výpovedí účastníkov konania, resp. dôkazov, ktoré súdu vyhovujú a
odôvodňujú rozhodnutie. V bode č. 103 a 104 napríklad prezentuje väčšinu tvrdení otca ako údajné
tvrdenia, ktoré otec nijako nepreukázal s tým, že tvrdenia matky považuje automaticky za pravdivé. V

bode č. 105 sa snaží účelovo súd navodiť dojem, že styk otca s maloletou E. bude pre maloletú E.
údajne vhodnejšia alternatíva ako striedavá osobná starostlivosť, nakoľko v takomto prípade maloletej
nehrozí žiadna ujma. Pri určení dlžného výživného postupoval súd diametrálne odlišne ako to urobil
súd prvej inštancie v obdobnom prípade v rozsudku zo dňa 30.11.2023 sp.zn. 16P/83/2022, v zmysle
ktorého, ak je rodičovi bránené v kontakte, resp. starostlivosti o maloleté dieťa zo strany druhého rodiča,

by nemal byť zaviazaný vyživovacej povinnosti za uvedené obdobie...). Zo všetkých prezentovaných
skutočností je zrejmé, že ním tvrdenú zaujatosť vyvodzuje z toho, že súd nevyhovel návrhom na
vykonanie dokazovania, resp. že závery súdu nezodpovedajú hodnoteniu dôkazov ním samým. To
však nepredznamenáva možnú pochybnosť o nezaujatosti sudcu, pretože subjektívna nespokojnosť
otca s právnym názorom konajúceho súdu a následným rozhodnutím vo veci samej nie je objektívnym

dôvodom pre vylúčenie, resp. vyslovenie pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Pokiaľ ide o samotný
procesný postup, z obsahu spisu je zrejmé, že uvedená sudkyňa rešpektovala a umožnila otcovi plné
uplatnenie jeho procesných práv v celom rozsahu, otcovi nebolo znemožnené podieľať sa na konaní
a vplývať na výsledok konania, pokiaľ súd prvej inštancie odmietol vykonať dôkazy navrhnuté, takýto
postup bol podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na dôkaznú situáciu za dôvodný a správny.

21. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam otca odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecnezáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997,
II.ÚS 251/2003). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp.

nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci
rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli
prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať

len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne
poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k
hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné
dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387
ods. 3, umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancie,zčohovyplýva,žezákonodarcačiastočnúneodôvodnenosť
rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať
na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého
odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu.

22. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie

odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej
rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný,
jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako
ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s
podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre
správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov
by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím

súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca
maloletých detí v odvolaní.

24. K otcom namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti(§191CSP)avyhodnotenie
uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti
z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja.

Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Z uvedeného dôvodu sú nedôvodné námietky
otca o účelovom vyhodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k prijatiu záveru k najvhodnejšej formestarostlivosti, určeniu výživného, úprave styku, určeniu informačnej povinnosti oboch rodičov. Posúdenie
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne
vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné

považovať za nesprávne skutkové zistenie. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že úprava
výkonu rodičovských práv a povinností je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných s okolnosťami relevantnými v iných
veciach. Každé jedno rozhodnutie je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť
považované za pravidlo pre iné prípady (porovnaj 5Cdo/87/2017). Pri posúdení a zhodnotení zákonom

stanovených východísk na určenie výživného preto súd postupuje diferencovane v každom konkrétnom
prípade a nezotrváva na určitých striktných hraniciach (porovnaj 8Cdo/50/2017). Súd prvej inštancie sa
uvedenými zásadami dôsledne riadil a individuálne posúdil pomery účastníkov konania.

25. Otec svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. dcéry do osobnej starostlivosti
matky postavil na svojom presvedčení, že súd svoje závery, resp. rozhodnutie o určení formy osobnej

starostlivosti k maloletej E. založil výlučne len na jej názore a správach J. M. Z. X, F.A., resp. sa súd
nezaoberal viacerými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré popierajú závery súdu prvej inštancie a tiež
nasvedčujú tomu, že nie je v najlepšom záujme maloletej do výlučnej osobnej starostlivosti matky, preto
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za účelové a arbitrárne. Podľa jeho názoru je odmietanie
otca dcérou dôsledkom ovplyvňovania matkou, preto sa otec domáha zverenia E. do svojej osobnej

starostlivosti a chce preukázať nekompetentnosť matky, čo sa odzrkadlilo na mal. E..

26. Pokiaľ otec poukazoval na nevykonanie dôkazov, resp. účelové vykonanie dôkazov, odvolací súd
môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy,
ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k

veci vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom
jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu
veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z

návrhovnavykonaniedokazovaniapovažovalzanesúvisiacesdanouvecou,nadbytočné,nemajúcepre
vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou
možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich. Navyše súd riadne zdôvodnil,
prečo nejde o hodnoverný dôkaz vo vzťahu k nahrávkam, ktoré rodičia predložili súdu do konania, ktoré
mali zachytávať priebeh odovzdávania a preberania maloletých detí medzi rodičmi; prečo súd vykonal

dôkaz prehratím iba jednej nahrávky na pojednávaní, ktorej autenticitu rodičia potvrdili (aj keď otec
namietal,ženiejetocelánahrávkaaonmáinú)atiežsasúdvyjadrilkOdbornémuvyjadreniuJ..V.,ktoré
otec súdu predložil ako reakciu na Doplnok znaleckého posudku znalca H.. F. (bod č. 106. odôvodnenia).
Odvolací súd konštatuje, že z uvedených dôvodov považuje tieto námietky otca za nedôvodné.

27. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie, pretože skutočný stav
zistený súdom prvej inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej úprave výkonu
rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. deťom. Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenia
účastníkov konania zisťoval súd prvej inštancie priebežne a odvolací súd má za to, že ich ďalší
výsluch nie je potrebný aj vzhľadom na ich vzájomný konflikt a napätie, ktoré vyvolávali vzájomné

jednotlivé vyjadrenia. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ
vykonané rozsiahle dokazovanie, s poukazom aj na hospodárnosť konania, na vyjadrenia samotných
účastníkov konania, vrátane vyjadrenia maloletých detí, vyjadrenia kolízneho opatrovníka, priebeh a
výsledky realizovaného výchovného opatrenia by doplňovanie dokazovania aj podľa názoru odvolacieho
súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený dôkazmi

realizovanými na súde prvej inštancie, a ktorý vyplynul i z celkového správania sa účastníkov v priebehu
súdneho konania, ktoré začalo už v roku 2018.

28. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca vo vzťahu k relevantnosti znaleckého dokazovania,
túto vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia znaleckého

dokazovania poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho
hodnoteniu (podľa § 191 CSP) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd
pritom hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenieznaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz,
ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať
z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré účastníci vnímajú svojimi zmyslami.

Odvolací súd zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku sú presvedčivé v častiach týkajúcich sa
odbornej analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi, skúmania osobnostných
predpokladov rodičov pre zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti, dopadu konfliktov medzi rodičmi
na maloleté deti.

29. Navyše z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti, súd
prvej inštancie nepovažoval za rozhodujúci Znalecký posudok znalca H.. Y. F.. Žiada sa zdôrazniť,
že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletej E. do osobnej starostlivosti matky založil
na záveroch, ktoré sú akceptovateľné v kontexte iných vykonaných dôkazov rozvedených podrobne
v odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä výsluchov a vyjadrení rodičov, ako aj listinných dôkazov
v konaní pred súdom prvej inštancie, vyjadrení maloletých detí, výsledkov realizovaného výchovného

opatrenia. V uvedenej veci je potrebné konštatovať, že ide o subjektívnu nespokojnosť otca so
závermi posudku, pričom závery znaleckého posudku je potrebné hodnotiť z hľadiska ich logickosti
a presvedčivosti s tým, že účastník konania ani súd nemôže znalecký posudok hodnotiť z hľadiska
odbornosti, keďže na to nemá potrebné znalosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že otec neuviedol
v zásade žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli zakladať dôvodné pochybnosti o záveroch súdu

vo vzťahu k jeho rozhodnutiu o zverení mal. E. do starostlivosti matke.

30. Zo zisteného skutočného stavu veci a obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že rodičia maloletých
do roku 2018 viedli spoločnú domácnosť, ich vzťah je vážne narušený, komunikácia značne konfliktná,
a aj napriek intervencii opatrovníka, ako aj súdu v snahe eliminovať konflikt, tento naďalej pokračuje.

Rodičovský konflikt sa vyostril do takej miery, že úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností
nemožno učiniť dohodou. Po tom, ako rodičia maloletých prestali viesť spoločnú domácnosť, prebiehala
vo vzťahu k maloletým striedavá starostlivosť oboch rodičov (maloletá E. mala v čase začatia konania
X rokov a V. X roky). Výrazná zmena postoja maloletej E. vo vzťahu k otcovi nastala počas pandémie
Covid-19 od marca 2020, tento jej odmietavý postoj pretrváva počas celého konania aj napriek prijatým

opatreniam zo strany súdu. Otec za tento stav viní najmä matku, ktorá podľa otca maloletú E. voči
nemu manipulovala a ovplyvňovala a maloletá E. v dôsledku správania matky sa odmietala s otcom
stretávať. Zo správ predložených v priebehu konania (najmä J. M. Z. X Y. F., RPPS ÚPSVaR F., M. X.
F., ale aj výsluch maloletej) vyplýva, že maloletá E. má odmietavý postoj k otcovi, zle znáša kritickosť
zo strany otca, keď prišla k nemu, ju otec vyzliekal, vážil, fotil ju, riešil s ňou čo bolo na súde, čo

povedala, konfrontoval to s ňou, snažil sa ju presvedčiť o tom, že to nebolo tak, ako to vnímala. Pre
maloletú je prioritnou primárnou vzťahovou osobou matka. V priebehu konania súd prvej inštancie
uznesením sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 6.4.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 13.7.2020 sp.zn. 8CoP/152/2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov s týždňovým striedaním. Maloletá E. síce akceptovala uvedené

rozhodnutie, avšak psychicky to dobre nezvládala (uvedené vyplýva z pohovoru kolízneho opatrovníka
s maloletou E., taktiež zisťovania jej názoru na súde za účasti kolízneho opatrovníka, psychologičky
Krajského súdu v Košiciach, prokurátora Okresnej prokuratúry), maloletá E. nebola stotožnená s tým,
abycelýtýždeňtrávilauotca,ajnapriektomu,žejetammaloletýV.,sktorýmmádobrývzťah.Konštantne
maloletá E. od roku 2020 sa vyjadruje rovnako, že u otca byť nechce, resp. nechce byť v striedavej

starostlivosti celý týždeň u otca a týždeň u matky, ale preferuje byť s matkou viac, resp. výlučne s ňou.
U maloletej E. sa rozbieha depresia a aj suicidálne sklony (skutočnosť vyplýva zo správy J.. Y.). Otec
spochybňuje vyšetrenie a jeho závery, má výhrady k psychológom, ku ktorým matka s maloletou chodila,
aby jej pomohli prekonať rôzne traumy (G.. V.), podľa otca u neho je maloletá v poriadku, nemá žiadne
psychické problémy. V priebehu konania prebiehal aj asistovaný styk otca s maloletou, no napriek tomu

sa nepodarilo maloletú nastaviť a presvedčiť k tomu, aby sa u nej realizovala bezproblémovo striedavá
starostlivosť. Na druhej strane maloletý V. má s oboma rodičmi rovnaký vzťah, oboch má rovnako rád,
s oboma chce byť narovnako.

31. Odvolací súd podrobne skúmal genézu rodinných vzťahov, osobnosť matky, otca a maloletých detí,

pričom vychádzal z vyjadrení odborníkov obsiahnutých v súdnom spise. Z obsahu preskúmavaného
spisu sú zrejmé vysoko konfliktné vzťahy medzi rodičmi s nepriaznivým dopadom tohto stavu aj na mal.
deti.Odvolacísúdkonštatuje,žedôvodomvážnehovýchovnéhonedostatkujevyostrenýkonfliktrodičov,
ktorý sa časom nezmierňuje, práve naopak, eskaluje vyvolávaním konfliktov, najmä otcom maloletýchdetí(podávanietrestnýchoznámenínamatku,obviňovaniematky,spochybňovanielekárskychvyšetrení
a ich záverov, výhrady k psychológom, znalcovi, sťažnosť otca doručená Úradu dňa 20.11.2023 o
prešetrení postupu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti J. M. Z. X, F....). Odmietanie striedavej

starostlivosti maloletou a príčiny tohto stavu prezentovali rodičia diametrálne odlišne, otec maloletých
až objektívne nekriticky, ignorujúc psychický stav maloletej, pričom je nepochybné, že maloletá má
psychické problémy už od útleho veku. Pri riešení vzájomného konfliktu rodičov intervenoval aj Referát
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. na základe uznesenia
Okresného súdu Košice I sp.zn. 18P/150/2018 zo dňa 6.4.2020 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/152/2020 zo dňa 13.7.2020, ktorým súd uložil rodičom výchovné
opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu; tiež bola uložená povinnosť realizovať
asistované stretnutia po dobu troch mesiacov, počnúc dňom 25.01.2022 za asistencie M. J. G. C.
K. F. X. Y.. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil vážne narušenie vzájomného vzťahu
medzi rodičmi maloletých, s premietnutím konfliktu rodičov do vzťahu najmä s mal. E.. Tento ich
konflikt a neschopnosť sa konštruktívne sa dohodnúť v záujme spoločných detí sa výrazne premietol do

rôznych návrhov rodičov na nariadenie neodkladných opatrení, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie
i odvolací súd, ako aj trestných konaní (uvedené body odôvodnenia 12., 16., 25., 28., 49., 52., 57.,
76.). Súd teda intervenoval v rodine, keď autoritatívne upravil výkon rodičovských práv a povinností,
a to formou neodkladného opatrenia, keďže sa vyžadoval okamžitý zásah do pomerov účastníkov
konania,nečakajúcnarozhodnutievovecisamej,preprijatiektoréhoneboltohočasudostatočnezistený

skutočný stav veci.

32. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

33. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

34. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. detí. Ten vyhodnocuje súd v
každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl.

5 Zákona o rodine.

35. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca vo vzťahu k forme osobnej starostlivosti matky k mal. E., tieto
vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené. Odvolací súd prijal záver, že striedavá starostlivosť oboch
rodičov mala negatívny vplyv na priaznivý psychický vývin maloletej. U mal. E. odvolací súd reflektuje,

že aj obdobie 7 dní, kedy bola iba v starostlivosti otca, maloletá zvláda ťažko, čo sa aj negatívne odrazilo
na jej psychickom vývine. Uvedené hodnotenie odvolacím súdom podporuje skutočnosť, že maloletá
potrebuje navštevovať detského psychológa z dôvodu, že je vystresovaná, traumatizovaná. Z tohto
pohľadu je irelevantné, že otec spochybňuje výber psychológa, preukázateľne má maloletá problémy,
preto v záujme jej zdravého psychického vývoja je, aby dieťa navštevovalo detského psychológa. Po

vykonanom skúmaní genézy rodinných vzťahov, osobností jednotlivých členov rodiny, správ odborníkov,
správ z priebehu súdnych konaní medzi účastníkmi konania, dospel odvolací súd k záveru, že otec
žije v iracionálnom presvedčení o negatívnom obraze matky, prehnane matku výrazne negativizuje.
Navonok prezentuje opak, avšak v skutočnosti otec prenáša svoje konflikty a problémy na svoju dcéru,
vťahuje ju do problémov rodičov, čím dieťa traumatizuje, čoho následkom je odmietanie otca zo strany

E.. Týmto správaním otec negatívne ovplyvňuje psychický vývoj dieťaťa, jeho názory, jeho postoje do
budúcnosti, vzťahy k ľuďom a podobne, aj keď inak sa o svoje deti vie zodpovedne postarať. Odvolací
súd zdôrazňuje, že správanie otca počas celého aj odvolacieho konania, jeho vyjadrenia v písomných
podaniach plne korešpondujú s jeho nastavením voči matke tak, že otec ju vykresľuje v negatívnomsvetle. Otec opakovane vo svojich vyjadreniach adresovaných súdu spochybňuje matkine rodičovské
kompetencie a schopnosť postarať sa o deti, jeho tvrdeniami o nezodpovednom prístupe matky k
zdravotnejstarostlivostiomaloletédeti,keďmatkaignorovalapovinnosťnechaťmaloletédetizaočkovať,

zhoršený zrak maloletej E., odporúčanie zubára na zabezpečenie strojčeka pre maloletého V., ale aj jeho
domnienkami, že matka vytvára v domácnosti stresové situácie, a nezodpovedným prístupom matky
k plneniu školských povinností maloletých detí, a to aj napriek tomu, že konkrétne dôkazy o tom súdu
nepredložil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vo vzťahu k mal. E. má matka vytvorené
optimálne osobnostné, ako aj výchovné zručnosti pre jej výchovu a zdravý psychický a fyzický vývin.

Odvolací súd zdôrazňuje, že nie ten rodič je kompetentný, ktorý pred súdom slovne chráni dieťa pred
druhým rodičom, ale ten, ktorý si uvedomí dôležitosť postavenia tohto druhého rodiča v živote mal.
dieťaťaazatýmúčelom,sledujúcblahosvojhodieťaťa,vykonávšetko,čojevjehosilách,abyrodičovské
vzťahy zachoval, čo ale na strane oboch rodičov absentuje, keďže konanie sa vedie od roku 2018.

36. Otec namietal, že súd svoje závery o určení formy osobnej starostlivosti k maloletej E. založil

výlučne len na jej názore a správach J. M. Z. X, F.A., že súd ignoroval skutočnosť, že maloletá
E. je zo strany matky dlhodobo manipulovaná. Odvolací súd venoval pozornosť názoru maloletej
E.. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu, a jeho názor nemôže
ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť, odrážajúc jeho schopnosť
samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Potrebné

je zdôrazniť, že názor maloletého dieťaťa nie je pre rozhodnutie súdu jediným kritériom. Úlohou súdu
v starostlivosti o maloleté deti je riešiť situáciu komplexným náhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie
relevantné zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb a prijať čo najlepšie opatrenie
v záujme maloletého dieťaťa. Maloletá sa vyrovnáva vo svojom veku s rozpadom rodiny. Najmä otec
na maloletú prenáša časť svojich partnerských konfliktov, preto možno konštatovať, že signalizovaný

názor dieťaťa vypovedá o tom, že je vystavovaná konfliktu lojality. Preto, keď mal. E. prejavuje
aktuálne negatívny postoj k striedavej starostlivosti a preferuje starostlivosť matky, pri hodnotení
vykonaného dokazovania vo vzájomných súvislostiach je nutné konštatovať, že prejavená vôľa mal.
E. korešponduje podľa názoru odvolacieho súdu s jej skutočnými potrebami a záujmom. Vzhľadom na
uvedené nie je dôvodná ani odvolacia argumentácia otca, že matkine správanie je dôvodom, že dcéra

odmieta striedavú starostlivosť. Súd prvej inštancie preukázateľne starostlivo a komplexne posudzoval
záujem oboch maloletých detí, čím dal súd jasne najavo, že dieťa nie je len pasívnym a objektívnym
pozorovateľom udalostí, ktoré sa ho týkajú, ale je predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému
je venovaná pozornosť. Odvolací súd s poukazom na vykonané dokazovanie konštatuje, že názor mal.
E. možno považovať za dostatočne objektívny a relevantný vo vzťahu k skutočnosti, že odvolaciemu

súdu sú známe ťažkosti maloletej E., ktoré boli preukázané počas realizácie striedavej starostlivosti.
Psychologička skonštatovala potrebu psychoterapie z dôvodu prežívania nadmernej úzkosti a tenzie.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedené je dôsledkom aj negatívneho nastavenia otca voči
matke, čomu nasvedčuje správanie E.. Preto sa odvolací súd dôvodne domnieva, že ťažkosti mal. E. sa
znížia alebo vytratia, ak bude v starostlivosti matky. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v súčasnosti

stotožnil s úpravou formy starostlivosti vo vzťahu k mal. E.. V záujme maloletých detí je, aby sa rodičia
zamerali na podporu svojim deťom, najmä dcére, ako zvládnuť vzniknutú rodinnú situáciu, vyrovnať sa
s ňou a zlepšiť ich vzájomné porozumenie a vzťahy.

37. Otec ďalej namieta spôsob preberania a odovzdávania maloletého V. po realizácii osobnej

starostlivosti počas prázdnin. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými poukazuje odvolací súd
na odôvodnenie tohto rozsudku v bodoch 105.-106. a s týmto sa vzhľadom na vyššie uvádzané
závery zhoduje v celom rozsahu. Odvolací súd dodáva, že pre zdravý vývin maloletých je v prvom
rade potrebná konštruktívna komunikácia rodičov, bez spochybňovania schopností druhého rodiča a
vzájomného osočovania. Súd pri rozhodovaní o úprave styku rešpektoval právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi a správne súd prvej
inštancie vychádzal zo špecifických okolností, ktoré v konaní boli preukázané. Preto aj súdom prvej
inštancie určený spôsob preberania a odovzdávania maloletého V. po realizácii osobnej starostlivosti
počas prázdnin považuje odvolací súd za priestor, kedy otec môže prejaviť schopnosť akceptovať
úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Je podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné

prehodnotenie negatívneho nastavenia otca voči matke, bez čoho nie je možné účinne napraviť,
zlepšiť rodičovské kompetencie otca a jeho vnímanie vlastnou dcérou, pretože táto potreba vychádza
z aktuálneho súčasného stavu.38.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdusprihliadnutímnaargumentyotcapredostretévodvolacom
konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti uložiť rodičom
informačnú povinnosť (výrok VIII.). Výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že táto povinnosť

má oporu v zistenom skutočnom stave. Z obsahu vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva
narušenosť vzťahov medzi rodičmi z dôvodov, ktoré odvolací súd vyššie uviedol. Bola nesporne
preukázaná potreba zlepšenia komunikácie medzi jednotlivými členmi rodiny, ktorá vykazuje vážne
nedostatky, s cieľom riadne a bez konfliktov realizovať výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú a
striedavú starostlivosť o syna, nevystavovať mal. deti konfrontačným a emočne náročným situáciám v

prítomnosti rodičov, preto aj táto odvolacia námietka je nedôvodná.

39. Otec namieta nesprávne určený rozsah vyživovacej povinnosti vo vzťahu k obom mal. deťom.
V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a
právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozsahu výživného skúmal odvolací súd primeranosť
určenej sumy vyživovacej povinnosti otca, ako aj určenie dlžného výživného. Po oboznámení sa s

obsahom spisu však odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom a dlžnom
výživnom (III., IV., V., VI.) za vecne správny, pričom prijatý právny záver argumentuje odvolací súd
nasledovne.

40. Odvolací súd poznamenáva, že v zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich

rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu
dieťaťa musia byť v konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení
účastníkov konania, a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz
hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti sa vychádza z toho, že obaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť „in
natura“ v rámci tohto typu starostlivosti o dieťa a v zásade sa za takýchto okolností výživné neurčuje,
pokiaľ majú rodičia porovnateľnú životnú úroveň. Inak povedané, ak rodičia venujú maloletému dieťaťu
rovnaký čas a ich finančné možností sú približne rovnaké, potom niet dôvodu na to, aby sa niektorý z
rodičov podieľal na výživnom formou úhrady akejkoľvek finančnej čiastky druhému rodičovi. Výživné sa

určí vtedy, ak je nutné zabezpečiť rovnakú životnú úroveň dieťaťa pre prípad disproporcie v príjmoch
rodičov.

41. Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k
deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane

povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne
zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň,

počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov
a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú

vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase
rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v
súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie
atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny
zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu

výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej
povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k
zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce
rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej
úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení

pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom
výroku.42. Ako bolo uvedené vyššie, v prípade striedavej starostlivosti a za splnenia podmienky porovnateľnej
životnej úrovne rodičov sa výživné v zásade neurčuje. V ustanovení § 62 ods. 6 Zákona o rodine sa
však výslovne uvádza, že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd

pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Zákon
teda nevylučuje, že pri zohľadnení individuálnych okolností tej-ktorej prejednávanej, aby súd rozhodol o
určení výživného na dieťa niektorému z rodičov i za situácie, že dieťa je zverené do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov. V posudzovanej veci súd odvolací súd vníma, že v individuálnych situáciách

dochádza medzi rodičmi ku konfliktom pri úhrade výdavkov na maloleté deti. Prioritne však odvolací
súd akcentuje fakt, že bežné výdavky by mal maloletým deťom uhrádzať rodič, v ktorého starostlivosti
aktuálne sú. Súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom fungujúcej striedavej starostlivosti je
dohoda rodičov, ktorí priebežne uhrádzajú náklady v prospech svojich detí, pričom pri jednotlivých
výdavkoch môže vzniknúť istá disproporcia (nie je možné pravidelne vykonávať „vyúčtovania“ každej
elementárnej položky výdavkov). Preto aj účastníci v aktuálnej veci by mali dbať na tento princíp.

Akékoľvek ďalšie konflikty pri úhrade výdavkov rodičov na maloleté deti pri nezmenenej životnej úrovni
otca a matky môžu negatívne vplývať na procesnú pozíciu dotknutého rodiča v prípadnom ďalšom
konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti a čo je najpodstatnejšie, v konečnom dôsledku aj ovplyvniť
samotné maloleté deti.

43. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný
stav a vec bola správne právne posúdená. Zo zisteného skutočného stavu veci súdom prvej inštancie
a obsahu spisu vyplýva, že mal. E. bola v čase začatia konania v J. veku, v čase rozhodovania
súdom prvej inštancie navštevovala X. ročník B. školy. Mal. V. bol v čase začatia konania v J. veku, v
čase rozhodovania súdom prvej inštancie navštevoval X. ročník B. školy. Od začiatku konania, t.j od

20.11.2018 do 31.7.2021 boli obe maloleté deti v striedavej starostlivosti rodičov na základe dohody
rodičov, následne v dôsledku konfliktných situácií počas pandémie Covid-19 súd prvej inštancie v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.7.2020 sp.zn. 8CoP/152/2020 autoritatívne
neodkladným opatrením zo dňa 6.4.2020 zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov v týždňových intervaloch. Uznesením č.k. 18P/150/2018-945 zo dňa 28.7.2021 súd prvej

inštancie maloletú E. zveril do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca prispievať na jej výživu sumou
200 € mesačne a upravil styk otca s maloletou každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do
nedele do 16:00 hod., tiež počas sviatkov a prázdnin. Maloletý V. bol naďalej v striedavej starostlivosti
oboch rodičov bez povinnosti platenia výživného zo strany ktoréhokoľvek rodiča. Ďalším uznesením
súdu prvej inštancie zo dňa 22.7.2022, vykonateľným 13.8.2022 bola maloletá E. zverená do osobnej

starostlivosti matky, styk otca s maloletou E. bol upravený formou asistovaného styku v M. J. G. C. K.
F. X. Y. a bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej E. sumou 200 € mesačne a na
výživu maloletého V. sumou 150 € mesačne. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.5.2023
vykonateľným 22.5.2023 boli obe deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
týždňových intervaloch bez určenia vyživovacej povinnosti zo strany jedného alebo druhého rodiča, a

teda od 1.6.2023 sa opäť realizovala striedavá osobná starostlivosť rodičov o obe maloleté deti bez
plnenia vyživovacej povinnosti, až do rozhodnutia súdu vo veci samej. Otec za obdobie od 20.11.2018
do 29.2.2024 zaplatil k rukám matky na maloletú E. výživné v celkovej výške 5.866 € a na maloletého V.
uhradil matke sumu 3.311,50 Eur. Matka v čase podania návrhu na začatie konania bola nezamestnaná,
nakoľko po skončení rodičovskej dovolenky ukončila pracovný pomer v L. z dôvodu, že sa presťahovali

za otcom do F.Š., aj s deťmi. V čase podania návrhu poberala dávku v nezamestnanosti vo výške 1.000
€ mesačne. Od februára 2019 do 21.8.2019 matka bola zamestnaná v spoločnosti H. R. R..K..S.. s
čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 1.109,66 €. Od 1.9.2019 do 31.7.2020 pracovala matka
v spoločnosti W. R..K..S.., pričom jej čistá mesačná mzda bola za obdobie od septembra od 2019 do
decembra 2019 vo výške 861 € v priemere a od januára 2020 do júla 2020 bol príjem matky v priemere

netto 632 €. Od 1.9.2020 je matka zamestnaná až doposiaľ v spoločnosti Y. M. M. R..K..S.., príjem
matky u tohto zamestnávateľa za obdobie od septembra 2020 do decembra 2020 bol v priemere 1.117
€ netto. V roku 2021 bol príjem matky v priemere 1.450 € netto, v roku 2022 bol príjem matky v priemere
netto 1.587 €. Celkový príjem za rok 2023 bol vo výške 30.126 € brutto, čo činí cca 1.800 € netto. Otec
maloletých detí bol v čase podania návrhu zamestnaný v spoločnosti R. V. C..R.. v manažérskej pozícii.

Príjem otca za obdobie november, december 2018 bol 3.437 € netto. V roku 2019 bol priemerný príjem
otca 3.768 € netto, v roku 2020 3.867 € netto, v roku 2021 3.810 € netto. V roku 2022 k 31.3.2022
otec ukončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa z organizačných dôvodov. Otec obdŕžal odstupné,
a teda príjem za obdobie od januára 2022 do marca 2022 vrátane odstupného bol 48.824 € netto.Od 1.4.2022 bol otec v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberal podporu v nezamestnanosti 6
mesiacov vo výške 74,50 € denne, čo je približne cca 1.100 € mesačne, toto poberal do 31.10.2022. Od
1.11.2022jeotecbezpríjmu,jenezamestnaný.Otecpreukazovalvpriebehukonania,žesiaktívnehľadá

prácu, o čom predložil aj pracovné ponuky na trhu práce, na ktoré reagoval, avšak prácu si doposiaľ
vhodnú nenašiel. Otec tvrdil, že v čase, kedy ukončil pracovný pomer v spoločnosti R. V. C..R.., mal
úspory vo výške 100.000 € vrátane odstupného, ktoré dostal od zamestnávateľa a tiež z predaja bytu v
R., ktorý vlastnil a predal približne v roku 2020. Z tejto sumy vrátil sumu 80.000 € svojim rodičom, nakoľko
mal voči svojim rodičom dlh. Od rodičov si mesačne požičiava podľa potreby, je to 500 alebo 1.000 €

mesačne. Jeho rodičia sú dôchodcovia, avšak požičiavajú mu finančné prostriedky z tých prostriedkov,
ktoré im otec vrátil vo výške 80.000 €. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že si rodičia výdavky na
maloleté deti rôznym spôsobom delili a niektoré výdavky uhrádzal otec, pokiaľ ide o výdavky za školu
a niektoré uhrádzala matka. Obaja rodičia majú zabezpečené veci čo sa týka oblečenia, hygieny a
domácich potrieb obaja u seba s tým, že každý z rodičov tieto zabezpečoval a zakupoval sám pre deti.

44. Odvolací súd dospel k záveru, že rodičia majú mal. V. zvereného do striedavej osobnej starostlivosti
v rovnakom pomere, pričom bol preukázaný dôvod, ktorý odôvodňuje určenie vyživovacej povinnosti zo
strany otca. Súd prvej inštancie dôsledne zistil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom
pre maloletého V. s ohľadom na rovnakú dĺžku času, v ktorom sa bude každý rodič osobne starať
o maloletého, rozhodol správne a zákonne, keď v pomere vyplývajúcom zo schopností, možností a

majetkových pomerov rodičov zaviazal otca prispievať na výživu maloletého za obdobie od 20.11.2018
do 31.8.2021 vo výške 170 € mesačne (v danom čase maloletý navštevoval J. B. a nemal žiadne
mimoriadne výdavky na odôvodnené potreby, prihliadnuc na nepomer príjmov rodičov v tom čase);
keďže maloletý 1.9.XXXX nastúpil do X. ročníka B.F. školy, zvýšili sa výdavky na odôvodnené potreby,
správne určil súd výživné do 30.5.2023 vo výške 200 € mesačne vychádzajúc z príjmu otca v danom

období vo výške cca 3.200 € a od 1.6.2023 do budúcna súd výživné otcovi neurčil, nakoľko potenciálny
príjem otca v danom období súd ustálil na sumu 2.000€ a príjem matky toho času na 1.800€ netto. Vo
vzťahu k mal. E. súd správne rozlíšil jednotlivé obdobia určenia výživného s poukazom na striedavú
starostlivosť oboch rodičov od 20.11.2018 do 31.7.2021, tiež správne určil v uvedenom období rozsah
výživného od 20.11.2018 do 31.8.2019 vo výške 170 € mesačne (maloletá bola v J. veku,), od 1.9.2019

do 31.7.2021 vo výške 200 € mesačne (maloletá bola v X. ročníku B. školy, otec dosahoval príjem okolo
3.800€, matka dosahovala príjem okolo 1.000 €), od 1.8.2021 do 30.5.2023 vo výške 350 € maloletá
bola zverená do starostlivosti matky na základe rozhodnutia súdu, až od 1.6.2023 došlo k zmene, kedy
opätovne maloletá E. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vzhľadom na
potreby maloletej E., v tom čase Ž. B. školy s prihliadnutím na jej záujmové aktivity, ako aj na zdravotný

stav, aj keď otec bol od 1.4.2022 nezamestnaný, priemer jeho platu, pokiaľ súd priráta k jeho platu aj
odstupné a taktiež podporu v nezamestnanosti, za rok 2022 až do mája 2023, bol v priemere 3.200 € na
mesiac netto. Od mája 2023, kedy deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
súd už vychádzal z potenciality príjmu otca vo výške 2.000 €, pričom matka mala v tom čase príjem cca
1.800€netto.Zaobdobieod1.6.2023do29.2.2024súdtedavýživnéotcovineurčil,nakoľkomalzato,že

príjmy otca a matky sú približne v rovnakej výške, s prihliadnutím na potencialitu príjmu otca. Vzhľadom
na to, že maloletá E. bola zverená do starostlivosti matky týmto rozsudkom, tak od 1.3.2024 do budúcna
súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej E. matke sumou 220 € mesačne, vychádzajúc opäť z
potenciálneho príjmu otca výške 2.000 € netto.

45. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že počas striedavej starostlivosti každý z rodičov má
nárok na polovicu rodinných prídavkov bez ohľadu na to, ktorý z rodičov je (stane sa) poberateľom
rodinných prídavkov, pretože ide o príspevok štátu elokovaný na úhradu potrieb detí. Odvolací súd je
tohopresvedčenia,žesúdomurčenévýživnéodotcado30.5.2023dorovnávaživotnúúroveňmaloletých
počas starostlivosti zabezpečovanej matkou a vytvára priestor na uspokojovanie potrieb maloletých nad

rámec reálnych možností matky zabezpečovať ich výživu v rozsahu obdobnom ako otec, ale rozhodne
nie je určené pre dorovnanie životnej úrovne rodičov, z čoho vyplýva záver, že rozdielne príjmové
pomery rodičov vždy budú mať viac či menej za následok širší rozsah plnenia vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom lepšie situovaného rodiča.

46. Odôvodnené potreby mal. detí boli v konaní kvantifikované v bodoch 85., 86., 87., 88., 89., 90.
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Je nepochybné, že určené výživné je pri aktuálnych cenách
nevyhnutných výdavkov maloletých na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné
primerané do takej miery, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov.Prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy mal. detí nevybočujú z rámca potrieb iných detí
v rovnakom veku a neprevyšujú odôvodnené potreby mal. detí. V súčasnej spoločenskej situácii,
charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné

očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani
ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. dieťaťa, typický pre jeho
vek. Odvolací súd tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých považuje súdom prvej inštancie
určené sumy, ktorými sa mal podieľať otec na výžive detí, za primerané, pričom nezistil vybočenie z
medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov. Odvolacie námietky otca vo vzťahu k odôvodneným

potrebám maloletých tak považuje za nedôvodné.

47. Námietky otca sa týkajú skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností oboch rodičov a
správnostizáveruprispievaťnavýživudetívsúdomurčenejvýške.Odvolacísúdnenašielinédôvodypre
posúdenie vo vzťahu k skutkovému záveru ohľadne príjmov rodičov, a teda ich schopností a možností
(body 107., 108. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

48. Vo vzťahu k námietkam otca ohľadom poberania prídavkov na deti a uplatňovania daňového bonusu,
odvolací súd konštatuje, že na rozdiel od prídavku na dieťa, pojem daňový bonus nemá svoju legálnu
definíciu, a nie je ani štátnou sociálnou dávkou, preto je potrebné sa týmto inštitútom verejného práva
zaoberať v rámci určenia výživného osobitne. Daňový bonus predstavuje formu daňového zvýhodnenia

podľazákonač.595/2003Z.z.odanizpríjmovvzneníneskoršíchpredpisov,ktorýtentoinštitútupravuje
v § 33. Ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa o sumu daňového bonusu
znižuje samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o sumu daňového bonusu sa
zvyšuje čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý zisk (SZČO). Odvolací súd na
základe uvedeného musí konštatovať, že sa daňový bonus vyplácaný rodičom takpovediac „pretavil“ do

ich čistého príjmu.

49. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2
vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití
ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia

jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky
na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky
vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

50. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 o prídavku na dieťa, ak súd rozhodne o zverení maloletého

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k
písomnej dohode pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa
vypláca striedavo počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená
striedavá osobná starostlivosť.

51. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jasne vyplýva, že o vyplácaní daňového bonusu a
prídavku na dieťa sa majú v prvom rade dohodnúť rodičia, ak k dohode nedôjde, je v zákone je jasne
uvedené kto bude a v akom poradí a pomere daňový bonus a prídavok na dieťa poberať. Odvolací súd
preto dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu rozhodovať o tom, kto z rodičov bude poberať

daňový bonus alebo prídavok na dieťa.

52. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku vo výrokoch o určení výživného vo vzťahu k
mal. deťom (výroky III., VI.) zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil osobné a majetkové pomery
oboch rodičov, a tiež odôvodnené potreby maloletých, z čoho mal za preukázané, že na strane otca ako

povinnej osoby vo vzťahu k maloletým, sú dané dostatočné pomery pre to, aby boli potreby maloletých
pokryté výživným v rozsahu, v akom určil súd prvej inštancie, s poukazom na realizáciu striedavej
starostlivosti oboch rodičov a osobnej starostlivosti matky o dcéru. Odvolací súd pri určení výživného
nezistil vybočenie z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov.

53. Odvolací súd dôsledne preskúmal výpočet dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Čo sa
týka splatnosti dlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je
povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok nebudemať ťaživý dopad na mal. dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v
splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd konštatuje, že súdom upravená splatnosť
dlžnéhovýživnéhospĺňaúčelvýživného,zároveňposkytujeotcoviprimeranýčasnazabezpečeniesumy

dlžného výživného. Námietka otca, že súd pri výpočte dlžného výživného na maloleté deti nezohľadnil
platby, ktoré boli z jeho strany vynaložené nad rozsah plateného výživného je nedôvodná s poukazom
na bod 108. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.

54. V nadväznosti na odvolacie námietky otca, ktorý podal odvolanie aj voči výrokom o uložení

povinnosti nahradiť trovy znaleckého dokazovania (výrok IX.), konštatuje odvolací súd vecnú správnosť
napadnutého výroku. Čo sa týka trov konania za znalecké dokazovanie trov štátu, odvolací súd
uvádza, že tieto trovy preukázateľne a objektívne vznikli v súvislosti s daným konaním, potrebných
pre spravodlivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie správne rozhodol o ich úhrade tak, ako je uvedené v
napadnutom rozsudku. Odvolací súd vníma skutočnosť, že snahou súdu prvej inštancie bolo skúmať
vzájomné vzťahy jednotlivých členov rodiny mal. detí, preto je spravodlivé, aby obaja rodičia znášali

trovy znaleckého dokazovania v rovnakom pomere. Z tohto dôvodu prijal odvolací súd záver, že súd
prvej inštancie správne a zákonne rozhodol aj o trovách štátu, preto aj v tejto časti odvolací súd rozsudok
považuje za vecne správny a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením (bod 110. odôvodnenia
napadnutého rozsudku).

55. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými
podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a
ako vec právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku v
zmysle § 220 ods. 2 až 4 CSP a odvolacia námietka otca detí ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku

súdu prvej inštancie bola nedôvodná. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1
CSP, s výnimkou výroku II., ktorý odvolaním nebol napadnutý.

56. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávaný prípad nedopadá

ustanovenie § 53 CMP (nakoľko nejde o konanie o určenie rodičovstva alebo konanie vo veciach
notárskych úschov), ani § 54 CMP, preto sa zaoberal len otázkou, či by mohol v danej veci prichádzať
do úvahy dôvod na priznanie náhrady trov, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
V predmetnom konaní (kde majú účastníci konania rovnaký pomer účastníctva na veci a konaní)
bezprostredne relevantným nie je totiž to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne ktorý účastník

navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu. Rovnako nemožno považovať návrh matky za bezdôvodný,
pretože o tom, či je uplatnený nárok na súdnu ochranu dôvodný alebo nie, posudzuje a rozhodne výlučne
súd v civilnom konaní na základe vykonaného dokazovania a nie účastník konania alebo jeho právny
zástupca. Odvolací súd je toho presvedčenia, že nie je spravodlivé požadovať náhradu trov konania,
ktoré vznikli účastníkom konania v súvislosti s prebiehajúcim konaním. Teda tak ako obidvaja účastníci

zodpovedajú za kvalitu svojich vzťahov, tak sú povinní aj znášať svoje vlastné trovy konania. Z tohto
dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny.
Vychádzajúc z rovnakého posúdenia rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania podľa §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).