Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122413595
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122413595.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: C. F. B., so sídlom G. H. XX, XXX XX I. I., J.: XX XXX XXX,
o zrušenie žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 20. februára 2024, č. k.: 20Cpr/5/2023 - 115, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný nemá nárok
na náhradu trov tohto konania (výrok II.).

2. Žalobca podal žalobu dňa 14.9.2022, v ktorej označil ako žalovaného C. F. B., odbor vnútornej kontroly
I. I., a navrhol, aby súd rozhodol o zrušení jeho žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru zo dňa
28. apríla 2000. Žalobca tvrdil, že bol donútený túto žiadosť podpísať pracovníkom C. F., čím došlo k
neplatnému skončeniu jeho pracovného pomeru k 30. aprílu 2000.

3. V rámci žaloby žalobca uviedol, že jeho pracovná pozícia kontrolóra daní na C. K. E. mala byť od

1. mája 2000 zmenená na funkciu správcu daní, čo odmietol. Tvrdil, že dohoda o zmene pracovných
podmienok bola neplatná, a že pracovník L. ho donútil podpísať žiadosť o rozviazanie pracovného
pomeru. Táto žiadosť bola podľa neho pripravená dopredu, pričom bola prerokovaná s príslušným
odborovým orgánom, ktorý so skončením pracovného pomeru súhlasil. Žalobca tvrdil, že kontrola
vykonaná C. F. B. v roku 2011 bola nesprávna a nedostatočná.

4. Súd vyzval žalobcu na doplnenie podania. Žalobca následne zopakoval svoje pôvodné tvrdenia a
opätovne tvrdil, že skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, pretože k nemu došlo z donútenia.

5. K žalobe sa písomne vyjadrilo M. F. B., ktoré uviedlo, že žaloba smeruje proti subjektu, ktorý
neexistuje, pretože C. F. B. zaniklo. Okrem toho žalovaný namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť žaloby,
ako aj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Poukázal na to, že právo žalobcu napadnúť skončenie

pracovného pomeru zaniklo z dôvodu nevyužitia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 64
Zákonníka práce.

6. Žalovaný tiež upozornil, že spisový materiál týkajúci sa kontroly vykonanej v roku 2011 bol skartovaný
a že žalobca nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Argumentoval, že ukončenie
pracovného pomeru bolo vykonané v súlade so Zákonníkom práce a že žalobca mal možnosť svoje

právo uplatniť na súde v zákonnej lehote.7. Súd vo svojom rozhodnutí vyhodnotil, že žalobca označil ako žalovaného subjekt, ktorý neexistuje,
pričom C. F. B. zaniklo. Súd konštatoval, že ak žalovaný nie je nositeľom práv a povinností, ktoré sú
predmetom sporu, nemôže mať vecnú pasívnu legitimáciu, čo odôvodňuje zamietnutie žaloby.

8. Súd ďalej konštatoval, že podľa § 64 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. platného v čase skončenia
pracovného pomeru mal žalobca možnosť napadnúť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde
do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer mal skončiť. Táto lehota je prekluzívna a jej
zmeškanie má za následok zánik práva. Žalobca však túto možnosť nevyužil, keďže žaloba bola podaná

viac ako 20 rokov po skončení pracovného pomeru. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že žalobca
nemá právo domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

9. Súd tiež uviedol, že ani prípadná pasívna vecná legitimácia žalovaného by nemohla viesť k inému
výsledku, keďže žalobca svoje právo v zákonnej dvojmesačnej lehote neuplatnil.

Odvolanie
10. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Zotrval na svojich pôvodných argumentoch, že bol donútený
napísať skončenie pracovného pomeru. Namietal, že súd nekomentoval, či pán L. konal podľa zákona
a zákon neporušil. Zotrval na tvrdení, že dohoda o zmene dojednaných podmienok pracovnej zmluvy
je neplatná, nakoľko nespĺňa všetky právne úkony. Keď uvedenú zmluvu podpísal, je neplatná a s ňou

nesúhlasil, tak ho pán L. donútil napísať rozviazanie pracovného pomeru.

11. Súd žalobcu vyzval na doplnenie svojho podania, ktoré následne doplnil tým, že bol donútený ísť
do dôchodku, preto žiada, aby súd rozhodol o neplatnosti dohody o zmene dojednaných podmienok
pracovnej zmluvy, nakoľko nespĺňa všetky právne úkony a aby súd rozhodol o zrušení jeho pracovnej

zmluvy z 30. apríla 2000, lebo bola vykonaná z donútenia, tzn., skončenie pracovného pomeru k tomuto
dátumu.

Vyjadrenie k odvolaniu
12. M. F. B. na základe výzvy súdu na vyjadrenie sa k odvolaniu uviedlo k platnosti rozviazania

pracovného pomeru a údajnému donúteniu k podpisu žiadosti nasledujúce argumenty. K žalobcovmu
tvrdeniu, že bol donútený zamestnancom C. F. B. podpísať žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru,
ktorú tento zamestnanec napísal vlastnou rukou, uviedlo, že rozviazanie pracovného pomeru prebehlo
zákonne a správne na základe rozhodnutia riaditeľa K. C. F. B. č. XX/XXXX/XX zo dňa 25.04.2000 o
úprave počtu zamestnancov. Žalobcovi bola ponúknutá nová pozícia (správca daní), ktorú odmietol, a

jeho pracovný pomer skončil k 30.04.2000.

13. Poukázalo na to, že ak mal žalobca pochybnosti o platnosti skončenia pracovného pomeru, mal v
zmysle § 64 Zákonníka práce (č. 65/1965 Zb.) podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
na súde do dvoch mesiacov. Žalobca tak neurobil a žalobu podal až po uplynutí prekluzívnej lehoty.

14. M. F. B. spochybnilo tvrdenie žalobcu o donútení, pričom uviedlo, že žalobca neposkytol žiadne
dôkazy o fyzickom donútení alebo bezprávnej vyhrážke, ktoré by zakladali dôvod na neplatnosť
právneho úkonu.

15. K platnosti dohody o zmene dojednaných podmienok pracovnej zmluvy argumentovalo tým, že
žalobca spochybňoval platnosť podpisu zamestnávateľa na dohode o zmene pracovných podmienok,
pričom tvrdil, že síce dohodu podpísal, no s jej obsahom nesúhlasil. M. F. B. namietalo, že
dohoda obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, bola riadne podpísaná žalobcom aj
zamestnávateľom (zastúpeným J. E. N.), a teda bola platná. Podľa neho tvrdenia žalobcu o neplatnosti

dohody sú simulované a neopodstatnené.

16. M. F. B. poukázalo na rozpor vo vyjadreniach žalobcu, ktorý vo svojom doplnení odvolania tvrdil,
že so zmenou pracovnej funkcie súhlasil, čo potvrdil podpisom. Zároveň však uvádzal, že vedúci
zamestnanec konal protiprávne, aby zabezpečil jeho odchod do dôchodku. M. F. B. argumentovalo, že

žalobca preukázateľne nesúhlasil so zmenou funkcie, čo výslovne uviedol v dohode, a tento nesúhlas
aj podpísal. Ak by so zmenou funkcie súhlasil, nebol by uvádzal negatívne stanovisko do textu dohody.17. K zrušeniu žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru uviedlo, že takýto návrh nie je právne možný,
pretože pracovný pomer žalobcu už skončil k 30.04.2000. Upozornilo na to, že všetky žalobcove
námietky sú irelevantné z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, v dôsledku čoho súd

nemôže preskúmavať platnosť skončenia pracovného pomeru.

18. M. F. B. naďalej zotrvalo na námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, keďže žalobca označil
ako žalovaného subjekt, ktorý už v čase podania žaloby neexistoval. Na základe vyššie uvedených
argumentovnavrhlo,abyKrajskýsúdBanskáBystricazamietolodvolaniežalobcuakozjavnenedôvodné

a potvrdil rozhodnutie Okresného súdu sp. zn. 20Cpr/5/2023 zo dňa 20.02.2024 ako vecne správne.

Replika
19. Žalobca v replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a neuviedol žiadne nové skutočnosti.

Právne posúdenie odvolacím súdom

20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
a) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21.Podľa§389ods.1písm.a)odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezruší,lenaknebolisplnené

procesné podmienky.

22. Na splnenie procesných podmienok prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesné podmienky
sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ
súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok

procesnej subjektivity). Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd vtedy,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

23. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

24. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 14. septembra 2022. Za
žalovaného označil C. F. B.. Podľa pokynu súdu zo dňa 12. 1. 2023 vyplýva, že kancelária je inštruovaná

na doručenie žaloby a príloh „C. B. I.“. Následne uznesením zo dňa 20. 1. 2023 bol žalovaný vyzvaný
na vyjadrenie sa k žalobe, pričom v uznesení je označený ako C. F. B.. Žalobu síce doručoval tomuto
subjektu, pričom z doručenky vyplýva, že správa bola úspešne doručená, čo nie je úplne pravda, pretože
tento subjekt ani nemohol jemu adresovanú zásielku prevziať, pretože v čase doručovania už ani
neexistoval zjavne zásielku prevzalo M. F. B., ktoré bez ďalšieho samo začalo vystupovať na strane

žalovaného.

26. V dôsledku kauzálnej príslušnosti súdu Okresný súd Zvolen vec postúpil Okresnému súdu Banská
Bystrica. Tento súd bez ďalšieho konal s M. F. B., pričom ale v predvolaní na pojednávanie označil
žalovaného ako C. F. B.. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20. 2. 2024 vyplýva, že ako žalovaný je

označený C. F. B., ktorý sa aj zúčastnil pojednávania. Rozsudku je zrejmé, že súd v záhlaví označil
žalovanéhoakoC.F.B.,tedasubjekt,ktorýneexistuje.Okremtohosúdkonalsniekým,ktonebolstranou
sporu.

27. Odvolací súd uvádza, že C. F. B. ako právnická osoba zaniklo k 1. januáru 2012 na základe § 10 ods.

3 zákona č. 333/2011 Z. z., pričom jeho práva a povinnosti, vrátane pracovnoprávnych vzťahov, prešli
na M. F. B.. Po tomto dátume C. F. B. stratilo procesnú subjektivitu, teda schopnosť byť účastníkom
konania. Ak žalobca označil C. F. B. ako žalovaného v roku 2022, označil subjekt, ktorý už v čase
podania žaloby neexistoval a nemal právnu subjektivitu. Súdy sú povinné skúmať procesnú subjektivitu
účastníkov konania ex offo (z úradnej povinnosti).

28. Súd uvedenej procesnej podmienke vôbec nevenoval pozornosť, keď konal s iným subjektom, ako
tým, ktorý okresný súd uviedol v záhlaví rozhodnutia. Povinnosťou okresného súdu bolo predovšetkým
prvotne skúmať splnenie procesných podmienok, čo neurobil.29. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 333/2011 Z. z. prešli všetky práva a povinnosti C. F. B. na M. F. B..
M. F. B. je teda právnym nástupcom zaniknutého subjektu a v zásade by malo byť účastníkom konania

namiesto C. F. B.. Hoci súd s ním konal, nie je potom zrejmé, prečo procesne nereagoval na danú
situáciu a v záhlaví označil subjekt, s ktorým ani konať nemohol a M. F. za daného stavu sa ani nemohlo
k veci vyjadrovať, pretože „len tak“ do konania nemohlo vstúpiť.

30. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

31. Uvedené ustanovenie upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity právnickej osoby, teda k
jej zániku došlo počas konania, t. j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí. Situáciu, ak k strate procesnej subjektivity právnickej osoby došlo ešte pred začatím

konania, upravuje § 62 CSP, pričom v takýchto prípadoch súd konanie zastaví.

32. Na rozdiel od straty procesnej subjektivity fyzickej osoby (smrťou) počas konania, súd v prípade
právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom
môže pokračovať. Povaha sporu je tu teda irelevantná. Pri zániku právnickej osoby ako strany sporu

počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má, súd uznesením
rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom.

33. To znamená, že v prípade postupu podľa § 64 CSP je rozhodujúce, že došlo k zániku právnickej
osoby počas konania, nie ešte pred jeho začatím. C. K. B. zanikol ešte pred začatím konania.

34. Z odôvodnenia rozhodnutia tak nie je zrejmé, akým procesným postupom súd dospel k záverom,
že hoci pokračoval v konaní so subjektom, ktorý neexistuje, komunikoval s iným subjektom, M. F. B.
a následne vydal rozhodnutie proti neexistujúcemu subjektu, a doručoval ho ale M. F. B.. Súd napr. nijako
neskúmal, či podanie žalobcu netrpí danou vadou, prípadne ho poučil, resp. následne riešil otázku, či

ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú.

35. Podľa § 161 CSP (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (3) Ak

ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

36. Okresný súd sa dôsledne, resp. vôbec danými ustanoveniami neriadil, preto jeho rozhodnutie nie

je správne, ak rozhodol vo veci voči subjektu, ktorý nie je nositeľom žiadnych práv. Nič na tom nemení
ani to, že následne práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov prešli na nový subjekt, a to M. F.
B.. Tento subjekt nemohol bez náležitého procesného postupu vstúpiť do konania a tiež sa automaticky
nestal stranou sporu namiesto C. F. B.. Odvolací súd len dopĺňa, že podľa § 80 CSP k zmene strán
môže dôjsť len v prípade, ak právna skutočnosť nastala po začatí konania, a samozrejme, ak by bol

podaný takýto návrh.

37. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.