Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010014
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3522010014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.

Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Trenčíne, okres Trenčín, trvale bytom B. C. B. C. XXX, D. B. E. B. C., študent, t. č. na slobode, pre
trestný čin zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom
v Trenčíne dňa 18. februára 2025, prejednal odvolanie obžalovaného ml. proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. apríla 2024 pod sp. zn. NM-2T/4/2022
a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. d) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného

súdu z r u š u j e v celom rozsahu.

Na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku

obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, okres Trenčín, t.
č. na slobode,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase od 20:30 h dňa 06.01.2021 do 04:09 h dňa 07.01.2021 počas návštevy v
rodinnom dome č. XXX v obci B. C. B. C. vošiel do spálne, kde v tom čase spala F. G., ku ktorej si ľahol
do postele, na čo sa F. G. ležiac na ľavom boku prebudila, avšak zo strachu, že by mohla byť napadnutá,
sa nepohla, ani nič nepovedala, obžalovaný proti vôli poškodenej sa pritlačil na jej chrbát a jednou rukou
sa dotýkal jej stehien, pŕs a brucha, následne zadku a rukou sa snažil dostať medzi stehná, po čom si
stiahol nohavice, začal masturbovať obtierajúc sa penisom o jej zadok a vagínu až po ejakuláciu, po

čom sa obliekol a z izby odišiel,

t e d a

zneužil bezbrannosť iného k iným sexuálnym praktikám,

č í m s p á c h a l :

trestný čin zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 odsek 1 Tr. zákona účinného do 15. marca 2024.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 200 odsek 1 Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 a za použitia §§ 38 odsek 2, 117 odsek 1

Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 119 odsek 1 Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 súd obžalovanému
ml. výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú 24 (dvadsaťštyri) mesiacov,
za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného ml. počas určenej skúšobnej

doby.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písm. b) Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 s a obžalovanému ml.
u k l a d á obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
v skúšobnej dobe s probačným dohľadom.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písm. j) Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 s a u k l a d á
obžalovanému ml. povinnosť, spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
sa zúčastniť v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve, so zameraním na predchádzanie rizika
recidívy v páchaní protiprávnej činnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, pracovisko Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. apríla
2024 pod sp. zn. NM-2T/4/2022 bol na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 14. januára 2022 pod č. k. Pv 59/21/3304-34, doručenej ešte bývalému
Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 17. januára 2022, ktorá vec prešla prechodom súdnictva
na podklade legislatívnej zmeny na Okresný súd Trenčín, obžalovaný ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej

len „obžalovaný ml.“) uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zločinu sexuálneho násilia podľa
§ 200 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. f) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že
„ obžalovaný, majúci vedomosť o nepriaznivom psychickom stave poškodenej F. G., nakoľko poškodenú
poznal a jej domácnosť navštevoval, ktorý sa prejavuje celkovým spomalením, menšou pohotovosťou,

bezradnosťou v riešení zložitých životných situácii a uzavretosťou, v presne nezistenom čase od 20:30
hod. dňa 06.01.2021 do 05:00 hod. dňa 07.01.2021, počas návštevy v rodinnom dome č. XXX v obci
Nová Ves nad Váhom, vošiel do spálne, kde v tom čase spala F. G., ku ktorej si ľahol do postele, na čo sa
F. G. ležiac na ľavom boku prebudila, avšak zo strachu, že by mohla byť napadnutá, sa nepohla, ani nič
nepovedala a obžalovaný proti vôli poškodenej sa pritlačil na jej chrbát, stiahol jej nižšie nohavičky, začal

sa obtierať penisom o jej telo a chytal ju po jej tele a snažil sa dostať medzi jej stehná, na čo poškodená
stiahla nohy k sebe a obžalovaný pokračoval v obtieraní penisom o jej telo až došlo k jeho ejakulácii, po
čom sa obliekol a z izby odišiel, čím u poškodenej spôsobil zhoršenie jej psychického stavu. “

Za to boli obžalovanému ml. uložené nasledovné trestnoprávne sankcie :

„ Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s §

119 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanému
sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho
správaním v tejto skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce

v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej
dobesprobačnýmdohľadomnavyzvaniesúdualebopríslušníkaPolicajnéhozboruSlovenskejrepubliky

skúške na alkohol a iné návykové látky za účelom kontroly dodržiavania zákazu ich požívania.Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúca
v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa v skúšobnej dobe na

psychologickom poradenstve so zameraním na predchádzanie rizika recidívy v páchaní protiprávnej
činnosti. “

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní, na ktorom boli prítomné všetky procesné strany (okrem matky obžalovaného ml. Mgr. H.

B.), v lehote 15-tich dní, proti všetkým jeho výrokom, podal odvolanie obžalovaný ml.

Odvolanie obžalovaného ml. odôvodnil zvolený obhajca v jeho prospech doslovne nasledovným :

„Objektívna stránka trestného činu (zneužitie bezbrannosti)
3. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu zneužitie bezbrannosti poškodenej, pričom vychádzala z

toho, že poškodená bola v čase spáchania skutku bezbranná. Obžalovaný trvá na tom, že skutok, ktorý
je obžalovanému kladený za vinu nie je trestným činom, a to z dôvodu absencie jedného zo znakov
skutkovej podstaty trestného činu sexuálneho násilia v rámci objektívnej stránky trestného činu, ktorým
je zneužitie bezbrannosti poškodenej osoby.

4. Pokiaľ ide o absenciu resp. nenaplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
(zneužitie bezbrannosti), okresný súd vo svojom rozhodnutí iba odkázal na konštatovanie
krajského súdu v jeho rozhodnutí, že nie je absolútne podstatné, či obžalovaný poznal aktuálny
duševný stav poškodenej, pričom okrem toho asi ťažko by ho vedel kvalifikovane vyhodnotiť, keďže
nie je psychiater a v ten večer mal požiť väčšie množstvo alkoholu, pričom podľa krajského súdu má

byť relevantné to, že obžalovaný poškodenú dlhodobo poznal, jej domácnosť často (?) navštevoval a
registroval, že je duševné chorá (?). Z tohto dôvodu má byť podľa krajského súdu oprávnený záver: že
z uvedeného dôvodu si dovolil obžalovaný konať tak úmyselne na sexuálne zneužil chorú osobu (tretí
odsek strany 15 rozsudku).

5. Uvedený odkaz okresného súdu na konštatovanie krajského súdu sa však týka subjektívnej stránky
trestnéhočinu(vedomosťobžalovanéhooaktuálnomduševnomstavepoškodenej,resp.úmyselzneužiť
jej bezbrannosť) a nie objektívnej stránky, ktorej naplnenie obhajoba namietala. K námietkam obhajoby
ohľadne naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sa okresný súd vo svojom
rozhodnutí v podstate vôbec nevyjadruje, resp. ak sa vyjadruje, tak zmätočne, kedy zároveň odkazuje

na vykonané dokazovanie. z ktorého vyplýva, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu
nemohla byť v žiadnom prípade naplnená.

6. Okresný súd vo svojom rozhodnutí (predposledný odsek strany 16 rozsudku) popisuje správanie
poškodenej počas skutku, „ktorá so stíhanou sexuálnou aktivitou obžalovaného prejavila odpor a

nesúhlas tým že počas snahy obžalovaného dostať sa k jej intímnym miestam stiahla stehná, aby mu
to znemožnila."

7. V tejto súvislosti obžalovaný opätovne poukazuje na rozhodnutie R 36/1979, ku ktorému sa
nevyjadrili vo svojich rozhodnutiach krajský súd, ani okresný súd vo svojom poslednom rozhodnutí

a podľa ktorého o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa iný (ktokoľvek) bez pričinenia páchateľa
nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopný prejaviť svoju vôľu, pokiaľ
ide o pohlavný styk s páchateľom uvedenými spôsobmi, prípadne v ktorom nie je schopný klásť odpor
proti jeho konaniu. Ide predovšetkým o stav bezvedomia, mdlobu, požitie alkoholických nápojov alebo
omamných látok, stav choroby, ale aj stav, keď je napadnutý spútaný alebo keď sa pre, svoju fyzickú

neschopnosť nemôže brániť, ďalej ak pre duševnú chorobu nechápe význam páchateľovho konania. Za
stav bezbrannosti možno považovať aj hlboký spánok (R 36/1979).

8 . Taktiež podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , sp . zn . 4TZ 62/78 „ Za stav bezbrannosti ženy
v zmysle § 241 ods . 182 Tr. zák. možno považovať aj spánok ", pričom ďalej v odôvodnení tohto

rozhodnutia sa uvádza , že „ O zneužitie bezbrannosti ide vtedy , ak je žena v takom stave že nie
je schopná klásť páchateľovi odpor. Je to predovšetkým stav bezvedomia v dôsledku mdloby, požitia
alkoholických nápojov alebo choroby. Bezbranná je i žena spútaná alebo žena, ktorá sa pre svoju fyzickúneschopnosť nemôže brániť, ktorá trpí duševnou chorobou, pre ktoré nechápe význam páchateľovho
konania. Aj spiacu ženu možno považovať za bezbrannú, ale len za predpokladu. že sa žena nezobudí.“

9. Podľa vyššie uvedených záverov okresného súdu, ktoré plne zodpovedajú vykonanému dokazovaniu,
však poškodená odpor a nesúhlas s konaním páchateľa prejavila a teda v spojení v spojení s vyššie
uvedenými rozhodnutiami len ťažko možno hovoriť o jej bezprannosti. Buď poškodená bola bezbranná a
teda nebol schopná prejaviť odpor alebo ak tento odpor a nesúhlas prejavila (čo vyplýva z vykonaného
dokazovania), tak nie je možné hovoriť o jej bezbrannosti.

10. Z výpovede poškodenej je zároveň zrejmé, že poškodená si plne uvedomovala, že v tejto situácii by
mala na konanie páchateľa reagovať a mala by sa brániť (čo rozhodne aj v spojení so závermi znalca nie
možné hodnotiť ako ,,bezbrannosť" v dôsledku duševnej choroby poškodenej), ale k tomuto nepristúpila,
pretože mala obavu, že sa jej niečo stane - že jej páchateľ, o ktorom si myslela, že je jej syn!, jej spraví
niečo zlé.

11. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Ivana Andrého, PhD.. MPH, MHA, č. XXX/XXXX, vyplýva,
že poškodená v čase spáchania skutku a aj v čase znaleckého skúmania trpela duševnou chorobou
- schizofréniou, ktorá je toho času v reziduálnom štádiu. Znalec ďalej konštatoval, že v prípade
schizofrénie ide o tzv. endogénny, resp. biologicky podmienený tvp duševnej poruchy s rôznym klinickým

obrazom a priebehom. Znalec je presvedčený, že udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania, je
poškodená napriek obmedzeniam, vyplývajúcim z jej základného ochorenia, schopná správne vnímať,
chápať a reprodukovať'. Znalec nepredpokladá, že prežitá udalosť zanechá na poškodenej trvalé zmeny.
Priebeh jej duševnej choroby by nemal byť z dlhodobého hľadiska prežitou udalosťou výraznejšie
ovplyvnený. Pre vnútorne prežívanie poškodenej nadobudnú podstatne väčší význam iné konkrétne

udalosti v jej živote majúce bezprostredný vplyv na jej každodenný život.

12. V súvislosti so závermi znalca MUDr. Ivana Andrého obžalovaný opätovne poukazuje aj na
rozhodnutie R 6/1984, podľa ktorého sa za stav bezbrannosti považuje aj duševná porucha „v dôsledku
ktorej žena nechápe zmysel páchateľovho konania a nie ie schopná posúdiť potrebnosť odporu proti

požadovanej súloži."

13. Zo záverov znalca jednoznačne vyplýva, že poškodená aj napriek duševnej chorobe, ktorou
trpí, bol schopná vnímať a chápať význam páchateľovho konania a teda aj v zmysle obžalovaným
predloženej judikatúry, ktorá nebola prvostupňovým, ani odvolacím súdom žiadnym relevantným

spôsobom spochybnená, nemožno v jej prípade hovoriť' o bezbrannosti. Znalec v žiadnom prípade
nekonštatoval, že by poškodená v dôsledku duševnej choroby nebola schopná na konanie páchateľa
správne reagovať. Pokiaľ sa súd odvoláva na závery psychologického vyšetrenia poškodenej dňa
09.07.2021 u psychológa I. E. J. (druhý odsek strany 9 rozsudku), z ktorého mal vychádzať aj
znalec MUDr. Ivan André, ani z týchto záverov nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo

možné konštatovať neschopnosť alebo zníženú schopnosť poškodenej reagovať' na skutok, ktorý sa
obžalovanému
kladie za vinu. Ak by tomu tak bolo, znalec MUDr. Ivan André by pravdepodobne takýto svoj záver vo
svojom posudku uviedol. Obžalovaný má zároveň za to, že relevantné závery ohľadne
duševného stavu poškodenej a jej schopnosti reagovať s ohľadom na jej diagnózu na rôzne životné

situácie môže urobiť len znalec, nie „bežný' psychológ, ktorý hodnotil duševný stav poškodenej po
spáchaní skutku. A ustanovený znalec - psychiater vo svojom posudku neschopnosť poškodenej
reagovať na spáchaný skutok nekonštatoval, resp. výslovne uviedol, že poškodená skutok vnímala a
chápala správne.

14. Z pohľadu obžalovaného sú závery znalca v spojení s ním uvádzanou judikatúrou jednoznačné a v
prípade, že mala obžaloba alebo súd pochybnosti o záveroch znalca, mali tohto k jeho záverom vypočuť.
15. Obžalovaný v súvislosti bezbrannosťou poškodenej poukazuje aj na ďalšie aktuálne rozhodnutia:
- rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2019, sp. zn. 4Tdo/16/2019 (zločin znásilnenia
spáchaný na mentálne retardovanej žene, pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, ktorej rozumové

schopnosti v zmysle znaleckého posúdenia predstavovali vek 5 až 6 rokov) - podľa znaleckého posudku
znalca z odboru psychológie PhDr. Dezidera Kol'aja, je poškodená I. N. málo štruktúrovaným typom
mentálne retardovanej mladej ženy, ktorá má zníženú schopnosť správne vnímať a reprodukovať
prežité udalosti (stredný stupeň duševnej zaostalosti F71). Z právneho hľadiska bola čiastočne schopnáovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky a chápať zmysel vyšetrovania. Ďalej znalec v
znaleckom posudku vyslovil záver, že samotné znásilnenie znamenalo pre poškodenú strach, poníženie
jej dôstojnosti a zhoršilo to aj kvalitu jej života;

- rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2012, sp. zn. 3Tdo/21/2012 - Najvyšší súd SR
rozhodoval o dovolaní Generálneho prokurátora SR proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, ktorý
obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia z
dôvodu, že obvinený nezneužil stav bezbrannosti poškodeného, lebo tento vôbec nenastal; podľa
názoru krajského súdu poškodený nebol závažne omámený požitím alkoholickým nápojom a nebol

ani v hlbokom spánku. V tejto súvislosti za stav bezbrannosti Najvyšší súd SR považuje situáciu, ak
poškodený nie je schopný prejaviť svoju vôľu, resp. nie
je schopný klásť odpor proti konaniu páchateľa. Ide najmä o stavy bezvedomia, mdloby, choroby,
ovplyvnenia alkoholickými nápojmi či omamnými látkami, resp. spútanie, fyzická neschopnosť brániť sa
nepochopenie významu konania páchateľa pre duševnú poruchu a pod za stav bezbrannosti je možné
považovať aj hlboký spánok;

- rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.02.2023, sp. zn. 3To/45/2022, ktorý ohľadne
bezbrannosti konštatuje: Podľa § 127 ods. 7 Tr. zákona, bezbrannou osobou sa na účely tohto
zákona rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosť činu, alebo okolnosti na
strane páchateľa nemala nádej sa účinne ubrániť pred jeho útokom. Takými typickými okolnosťami
je ovplyvnenie ženy návykovými látkami, hlboký spánok, alebo značné fyzické disproporcie medzi

páchateľom a napádanou osobou. O zneužitie bezbrannosti pôjde vtedy, ak je žena bez pričinenia
páchateľa v takom stave, v ktorom nie je vzhľadom na okolnosti činu schopná prejaviť svoju vôľu,
pokiaľ ide o pohlavný styk s páchateľom, prípadne v stave, v ktorom nie je schopná klásť odpor. Ide
predovšetkýmostavbezvedomia dôsledkumdlôb,choroby,alebopožitiaalkoholickýchnápojov.Vstave
bezbrannosti je aj žena, ktorá sa pre svoju fyzickú neschopnosť nedokáže brániť ako aj žena, ktorá

trpí duševnou chorobou, pre ktorú nechápe význam páchateľovho konania. Pôvodne bol obžalovaný
odsúdený okresným súdom pre trestný čin sexuálneho násilia, krajský súd však toto rozhodnutie zrušil
a odsúdil obžalovaného pre trestný čin sexuálneho zneužívania, a to práve z dôvodu absencii jej
bezbrannosti, kedy znalec konštatoval. že poškodená bola schopná správne vnímať prežité udalosti,
- rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.09.2023, sp. zn. 2To/48/2022 -.rozsudkom krajského

súdu bol páchateľ uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho másilia ktorý spáchal zneužitím
bezbrannosti s tým, že v uvedenom konaní znalci konštatovali u poškodenej duševnú poruchu, ktorá
znemožňuje poškodenej kritické posúdenie situácie a ovládanie vlastného správania, pričom vyvoláva
tiež neprimerane dôverčivé reakcie na akýkoľvek prejav záujmu tretích osôb. Takéto osoby si nie sú
schopné uvedomiť nebezpečie, ktoré je pre zdravého človeka viditeľné a zrejmé. Poškodená vzhľadom

na svoj zdravotný stav, mentálne postihnutie nedokáže posúdiť' primeranosť' vlastného správania, resp.
jeho neprípustnosť, nemá mentálnu kapacitu primerane sa brániť.

16. Znalec MUDr. Ivan André nedospel k žiadnym takým záverom, v zmysle ktorých by poškodená
nebola schopná v dôsledku jej duševnej choroby správne reagovať na konanie páchateľa alebo prejaviť

odpor s neželaným správaním. Práve naopak, znalec konštatoval, že poškodená bola schopná správne
vnímať skutok, čo v spojení s judikatúrou, na ktorú „obžalovaný poukazuje (aj s ohľadom na vyššie
uvedené ďalšie súdne rozhodnutia) znamená, že nebola bezbrannou osobou a taktiež. z vykonaného
dokazovania vyplýva, že poškodená bola schopná prejavu vôle, resp. odporu, kedy súd konštatoval,
že .,poškodená prejavila odpor a nesúhlas".

Subjektívna stránka trestného činu
17. Obžalovaný trvá na tom, te nebola naplnená ani subjektívna stránka trestného činu sexuálneho
násilia.

18.Úmysel ako znak subjektívnej stránky skutkovej podstaty sa musí vzťahovať na všetky ostatné
povinné znaky skutkovej podstaty trestného činu, to znamená, že v danom prípade úmysel páchateľa
musí pokryť aj znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, konkrétne, e trestný čin
spácha zneužitím bezbrannosti poškodenej. T.j. páchateľ musí mat' vedomosť, že pácha trestný čin
zneužitím bezbrannosti poškodenej osoby a jeho úmysel musí smerovať k tomu, e trestný čin chce

spáchať' a že ho pácha zneužitím bezbrannosti poškodenej osoby. Musí byt' teda prítomná vedomostná
aj vôľová zložka subjektívnej stránky skutkovej podstaty.

19.V prípade subjektívnej stránky trestného činu prvostupňový súd odkázal na konštatovanieodvolacieho súdu, že nie je absolútne podstatné, či obžalovaný poznal aktuálny duševný stav
poškodenej (???), pričom okrem toho asi ťažko by ho vedel kvalifikovane vyhodnotiť, keďže nie je
psychiater a v ten večer mal požiť väčšie množstvo alkoholu, pričom podľa krajského súdu má byt

relevantné to, že obžalovaný poškodenú dlhodobo poznal, jej domácnosť' často (?) navštevoval a
registroval, že je duševné chorá (?). Z tohto dôvodu má byt' podľa krajského súdu oprávnený záver, že
z uvedeného dôvodu si dovolil obžalovaný konať tak, že úmyselne sexuálne zneužil chorú osobu (tretí
odsek strany 15 rozsudku). Na jednej strane odvolací súd tvrdí, že vedomosti obžalovaného o aktuálnom
duševnom stave poškodenej nie sú vôbec podstatné, na druhej strane prvostupňový súd v zmysle

„inštrukcie" odvolacieho súdu skutkovú vetu doplnil práve o vedomosť' obžalovaného o duševnom stave
poškodenej, ktorá mu mala uľahčiť spáchanie skutku.

20.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný pred skutkom u E. G. (syna obžalovanej) nikdy
v dome nespal, obžalovaný nemal vedomosť o tom, či poškodená v danom čase užívala nejaké lieky,
už asi 2-3 roky vedel, že poškodená bola raz na psychiatrii a že od roku 2012 s poškodenou nie je niečo

v poriadku, podľa vyjadrenia poškodenej je obžalovaný kamarát š jej synom E. G. 2-3 roky, poškodená
charakterizovala vzťah s obžalovaným ako kamarátsky, keď' k nim prišiel, tak sa jej opýtal, ako sa má,
nikdy nemala z obžalovaného strach, ani sa k nej nesprával agresívne, syn poškodenej E. G. vedel, že
má jeho mama schizofréniu, ale nevie odkedy, s mamou sa o ochorení nebaví, nič si na nej nevšimol,
syn poškodenej E. G. vypovedal, že sa s obžalovaným stretávali 4-5 krát do týždňa (neuviedol však, že

to bolo vždy v domácnosti poškodenej), svedok K. L., synovec poškodenej (poškodená je sestrou jeho
otca) vedel, že poškodená bola párkrát v nemocnici, ale bližšie o jej zdravotnom stave nevie.

21.Pokial' ide o výsluch obžalovaného, ten uviedol iba to, že vedel, že s poškodenou niečo nie je v
poriadku a že bola na psychiatrii. Zároveň syn poškodenej, ktorý s poškodenou býval a bol

v každodennom kontakte uviedol, že mal vedomosť o schizofrénii svojej mamy, ale nevedel odkedy a
najmä si na mame nič nevšimol. A ani synovec poškodenej K. L. nevedel nič bližšie o zdravotnom stave
poškodenej.

22.Pokial' si na matke nevšimol nič jej vlastný syn, ktorý s ňou býval, obžalovanému nie je zrejmé,

ako si nejaké prejavy duševnej poruchy mohol všimnúť obžalovaný a najmä mat' vedomosť o tom,
že práve táto duševná porucha poškodenej a jej prejavy mu umožnia spáchať na poškodenej trestný
čin. Prvostupňový, ako aj odvolací súd v podstate tvrdia, že obžalovaný mal oveľa väčšie vedomosti o
duševnom stave poškodenej, ako jej najbližšie osoby a príbuzní, a to ešte v takej miere, že mu to uľahčilo
spáchanie trestného činu, resp. tento spáchal práve vďaka tejto vedomosti, ktorú nemali ani blízke osoby

poškodenej. V tejto súvislosti je absolútne bez významu a najmä v rozpore s vykonaným dokazovaním
aj konštatovanie prvostupňového súdu (prvý odsek strany 16 rozsudku), že obžalovaný pri pobyte v
domácnosti poškodenej za účelom návštevy jej syna mohol pozorovať' jej správanie a reakcie na rôzne
situácie - tieto závery taktiež .z vykonaného dokazovania vôbec nevvplývaiú. Ak obžalovaný chodil
do domácnosti poškodenej (pričom frekvencia týchto návštev v domácnosti poškodenej z vykonaného

dokazovania nevyplýva a už vôbec nie je možné konštatovať, že sa tak dialo „často“ ako to mylne tvrdí
odvolací súd – svedok E. G. uviedol, že sa s obžalovaným stretávali 4-5 krát do týždňa /siedmy odsek
strany 5 rozsudku/, k týmto stretnutiam medzi obžalovaným a E. G. však nedochádzalo v domácnosti
poškodenej), tak to bolo predovšetkým za účelom návštevy a kontaktu so synom poškodenej a nie
za účelom pozorovania a „testovania" poškodenej. To. Že obžalovaný mohol pozorovať poškodenú

a sledovať jej reakcie na rôzne situácie je len hypotézou prvostupňového súdu, ktorá nevyplýva z
vykonaného dokazovania.

23. To, že obžalovaný vedel, že s poškodenou nie je niečo v poriadku alebo, že bola v minulosti

(niekoľko rokov dozadu) jednorazovo na psychiatrii (z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, ako
dlho poškodená na psychiatrii hospitalizovaná bola - nie je pravdepodobne bez významu, či poškodená
bola hospitalizovaná na psychiatrii jeden, dva dni alebo tam bola mesiac - a či o dĺžke tejto hospitalizácie
mal obžalovaný vedomosť') rozhodne nepreukazuje naplnenie subjektívnej stránky trestného činu. V
konaní nebolo preukázané, že poškodený poznal aktuálny duševný stav poškodenej alebo jeho prejavy,

o ktorých by zároveň vedel, že mu uľahčia spáchanie trestnej činnosti a už vôbec nebolo preukázané,
že by trestný čin páchal s úmyslom zneužiť bezbrannú osobu. Ak zároveň odvolací súd tvrdí. že nebola
dôležitá vedomosť obžalovaného o aktuálnom zdravotnom stave poškodenej, toto by mohlo platiť len
v prípade, (i) ak by každá duševná porucha mala za následok bezbrannosť postihnutej osobya (ii) ak by platilo, že v prípade diagnostikovania duševnej poruchy sa táto už nijako nevyvíja, ani nedá
liečiť. Toto však rozhodne nie je možné konštatovať a aj sám znalec MUDr. Ivan André vo svojom
posudku uviedol, že duševná choroba poškodenej má rôzny klinický obraz

a priebeh. Obžalovaný pritom v žiadnom prípade netvrdí, že na preukázanie jeho viny by bolo potrebné
mu preukázať. že v deň spáchania skutku si napr. podrobne študoval lekárske záznamy od psychiatra
poškodenej a analyzoval, či mu prejavy jej duševnej poruchy umožnia spáchať trestný čin, ale rozhodne
by na naplnenie subjektívnej stránky nemalo postačovať to, že už
2-3 roky vedel o jednorazovej hospitalizácii poškodenej na psychiatrii v minulosti (pričom

z vykonaného dokazovania ani nevyplýva ako- dlho trvala a či túto vedomosť mal aj obžalovaný) a že
s ňou niečo nie je v poriadku.

24. Aj v prípade, že by mal obžalovaný v čase spáchania skutku vedomosť o aktuálnom duševnom
stave poškodenej, musel by mať vedomosť aj o tom, že duševná choroba. ktorou poškodená aktuálne
trpí, má za následok bezbrannosť' poškodenej a preto mu táto choroba uľahčí spáchanie skutku. Toto

však preukázané nebolo a súd zásadne opomína, že dôsledkom nie každej duševnej choroby osoby
je bezbrannosť tejto osoby a jej neschopnosť správne vnímať Trestným zákonom postihované konanie
alebo na toto adekvátne reagovať.

25 . Na tomto mieste obžalovaný uvádza , že popis prejavov duševného stavu poškodenej (celkové

spomalenie, menšia pohotovosť, bezradnosť v riešení zložitých životných situácii
a uzavretosťou) vyplývajúci z doplnenia skutkovej vety po zmene právnej kvalifikácie neopísal sám
obžalovaný. „Celkové spomalenie, menšia pohotovosť, bezradnosť v riešení zložitých životných situácii
a uzavretosťou" poškodenej vyplýva zo správy ošetrujúceho psychiatra poškodenej MUDr. Ohrablovei,
pričom prvostupňový súd jednoducho tento popis duševného stavu poškodenej prevzal a z absolútne

nepochopiteľných dôvodov a najmä bez opory
vo vykonanom dokazovaní tento označil ako vedomosť obžalovaného (???). V tejto súvislosti
obžalovaný taktiež uvádza, že na posúdenie zdravotného stavu poškodenej bol uznesením pribratý
znalec - psychiater MUDr. Ivan André, ktorý vyššie uvedené skutočnosti vo svojom posudku neuviedol,
pričom súd sa žiadnym spôsobom v rozsudku nevysporiadal

so skutočnosťou, kedy vôbec nežobral do úvahy závery ustanoveného znalca - psychiatri,
v zmysle ktorých v spojení s príslušnou judikatúrou poškodenú nebolo možné považovať
za bezbrannú a ktoré sú v prospech obžalovaného mladistvého, ale za to ako v podstate kľúčový dôkaz
(z ktorého bola nakoniec doplnená aj skutková veta) zobral do úvahy lekársku správu E. D. - ošetrujúcej
lekárky poškodenej, ktorá ako znalec za účelom posúdenia zdravotného stavu poškodenej v tomto

konaní ustanovená nebola a ktorá podala písomnú lekársku správu s obsahom v podstate podľa vlastnej
úvahy, ktorú nie je možné považovať ani za odborné vyjadrenie.

26. S vyššie uvedeným súvisí aj ďalší kvalifikačný znak, kedy je obžalovanému pričítané to, že skutok
spáchal na chránenej (chorej) osobe.

27 . Podľa ust. § 139 ods . 2 Trestného zákona: „ Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak trestný čin
nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

28. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tdo 65/2013 z 3. decembra 2013 (publikované

ako rozhodnutie R 117/ 2014 ) sa vyžaduje , aby „... páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho
veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného,
umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo
podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin..."

29. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že obžalovaný mal vedomosť o tom, že pácha trestný čin
zneužitím bezbrannosti poškodenej osoby alebo že by jeho úmysel smeroval k tomu, že trestný čin chce
spáchať' a že ho pácha zneužitím bezbrannosti poškodenej osoby, ktorá je spôsobená jej duševnou
chorobou.

30. Len pre úplnosť obžalovaný na tomto mieste uvádza, že v zmysle záverov znaleckého posudku
MUDr. Ivana Andrého č. 110/2021 prežitá udalosť by nemala zanechať na poškodenej trvalé zmeny
a priebeh jej duševnej choroby by prežitou udalosťou nemal byť z dlhodobého hľadiska výraznejšie
ovplyvnený.Porušenie práva na obhajobu

31 Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť' sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať
okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace
na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

32. Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú
mu známe a ktoré navrhne vykonať.

33. Obhajca obžalovaného s ohľadom na zmenu právnej kvalifikácie (v zmysle rozhodnutia odvolacieho
súdu) na hlavnom pojednávaní dňa 17.04.2024 navrhol vypočuť obžalovaného, a to za účelom
objasnenia frekvencie kontaktov s poškodenou a jeho vedomosti o duševnom (nie o skutkovom stave,

ako to uvádza okresný súd v odôvodnení rozsudku) stave poškodenej. Tento návrh prvostupňový súd
odmietol z dôvodov nadbytočnosti (keďže už obžalovaný
v tomto konaní mal vypovedať) a tiež z dôvodu, že jeho ďalšia výpoveď by bola ovplyvnená uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.06.2023.

34. Obžalovaný bol síce vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 20.07.2022, ale v danom čase obvinený
z hľadiska jeho obhajoby vypovedal za úplne iných okolností, ako by vypovedal
na pojednávaní dňa 17.04.2024. Po hlavnom pojednávaní zo dňa 20.07.2022, na ktorom obžalovaný
vypovedal

- došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu a to v takom
smere, že k právnej kvalifikácii pribudla okolnosť, ktorá podmieňuje vyššej trestnej sadzby, teda pribudol
kvalifikačný znak, ku ktorému sa obvinený môže obhajovať úplne iným spôsobom ako doteraz a môže
k nemu uviesť' nové skutočnosti alebo navrhnúť nové dôkazy,

- v súvislosti s tým došlo k doplneniu skutku v tom smere, že obvinený mal mať „vedomosť
o nepriaznivom psychickom stave poškodenej F. G., nakoľko poškodenú poznal a jej domácnosť
navštevoval; ktorý sa prejavuje celkovým spomalením, menšou pohotovosťou, bezradnosť v riešení
zložitých životných situácii a uzavretosťou''.

pričom vyššie uvedené malo za následok zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby a teda nie je pre
obvineného - mladistvého bez významu, kedy pri tejto trestnej sadzbe oproti predchádzajúcej právnej
kvalifikácii nie je vylúčené ani uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj napriek tejto
skutočnostivšakobžalovanývôbecnedostalmožnosť'vypovedaťanáležitesaobhajovať,najmävyjadriť
sa k frekvencii návštev domácnosti poškodenej F. G., ako často vôbec do kontaktu s poškodenou počas

návštevy jej domácnosti prichádzal, keďže v prvom rade domácnosť' poškodenej navštevoval kvôli
svojmu kamarátovi E. G. a nie kvôli poškodenej, nemal možnosť' sa vyjadriť ani
k samotnej interakcii s poškodenou (keď už k nej došlo) a či v rámci nej vôbec mal, či už subjektívne,
alebo objektívne (ak napr. bol kontakt časovo veľmi krátky a obmedzený len
na pozdrav a otázku ako sa má) možnosť pozorovať' nejaké prejavy nepriaznivého duševného stavu,

keďže ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, tieto nespozoroval ani syn poškodenej, ktorý bol s
poškodenou v každodennom kontakte a v domácnosti poškodenej býval.

35. Vyššie uvedené skutočnosti, ku ktorým mal obžalovaný v úmysle sa vyjadriť pritom
z vykonaného dokazovania nevyplývajú.

36. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že od syna poškodenej vedel, že táto bola jednorazovo v
minulosti hospitalizovaná na psychiatri a že s ňou nie je niečo v poriadku. Z tohto však podľa názoru
obžalovaného nie je možné vôbec vyvodiť záver. že obžalovaný mal vedomosť
o duševnom stave poškodenej do takej miery, že mu to uľahčilo spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za

vinu a že tento skutok aj s touto vedomosťou spáchal. A už vôbec z vykonaného dokazovania nevplýva,
žeobžalovanýmalvedomosťoduševnomstavepoškodenejvtakomrozsahu,akotovyplývazdoplnenia
skutkovejvety(celkovéspomalenie.menšiapohotovosť,bezradnosťvriešenízložitýchživotnýchsituáciia uzavretosťou). Je absolútne neprípustné, aby súd bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní
niečo označil ako vedomosť obžalovaného a ešte mu k tejto skutočnosti odoprel aj možnosť vypovedať.

37. Z vykonaného dokazovania rozhodne nevyplýva ako často obžalovaný navštevoval domácnosť
poškodenej. ako často potom počas týchto návštev prišiel do kontaktu
s poškodenou v jej domácnosti (keďže chodil za kamarátom a nie za poškodenou), ako ich vzájomná
interakcia vyzerala, či sa s poškodenou vôbec bavil o jej zdravotnom stave a či
na poškodenej sám pozoroval, či už v minulosti, alebo bezprostredne pred spáchaním skutku akékoľvek

prejavy jej duševnej poruchy alebo či duševný stav poškodenej aspoň na nejakej elementárnej úrovni
rozoberal so synom poškodenej (ktorý sa ani sám s matkou o jej stave nebavil a z dokazovania výslovne
vyplynulo, že on na poškodenej nejaké prejavy nepozoroval). Skutočnosť, že obžalovaný navštevoval
domácnosť poškodenej alebo že poškodenú poznal vôbec nič nevypovedá o tom, či vôbec obžalovaný
do kontaktu s poškodenou v jej domácnosti prišiel (keďže chodil za kamarátom a nie za poškodenou) a
ak áno, aký to malo vplyv na jeho poznatky o „nepriaznivom duševnom stave" poškodenej.

38. Taktiež odôvodnenie prvostupňového súdu, že obžalovaného odmietol vypočuť a vyjadriť' sa po
zmene právnej kvalifikácie ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, pretože jeho ďalšia
výpoveď by bola ovplyvnená uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.06.2023 je z pohľadu
práva na obhajobu neprípustná a absurdná. Práve odvolací súd rozhodol o zmene právnej kvalifikácie

a prikázal prvostupňovému súdu, aby skutkovú vetu doplnil, preto by mal mať obžalovaný aj v rámci
svojho výsluchu možnosť' na toto adekvátne reagovať. Na čo iné, ako práve na rozhodnutie odvolacieho
súdu by mal obžalovaný reagovať? Úvahy prvostupňového súdu, že by bol obžalovaný rozhodnutím
odvolaciehosúduprisvojejvýpovediovplyvnenýsúneurčitéalenvoveľmihypotetickejrovine.Obvinený
má pritom právo svoju obhajobu viesť akýmkoľvek spôsobom, aký uzná za vhodný. A je potom na súde,

ako túto obhajobu vyhodnotí. To však v žiadnom prípade neznamená, že súd vopred skonštatuje, že
obhajoba obvineného bude účelová a právo na obhajobu mu odoprie.

Pričítanie okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby

39. V zmysle záverov odvolacieho súdu došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku, ktorý sa
obžalovanému kladie za vinu s poukazom na ust. § 200 ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona.

40. Podľa ust. § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu,

nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje
uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá
podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

41. Podľa ust. § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie chorá osoba.

42 . Podľa ust. § 200 ods. 1 Trestného zákona Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti
inéhokorálnemustyku,análnemustykualebokinýmsexuálnympraktikámaleboktonatakýčinzneužije
jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

43. Podľa ust. § 200 ods . 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

44. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R 6/1984) sa za stav bezbrannosti považuje aj duševná
porucha „v dôsledku ktorej žena nechápe zmysel páchateľovho konania a nie je schopná posúdiť

potrebnosť odporu proti požadovanej súloži."

45. Rozsudok prvostupňového súdu vychádza z toho, že bezbrannosť poškodenej mala byt' spôsobená
jej duševnou chorobou. Táto skutočnosť (v spojení s príslušným rozhodnutím
R 6/1984, ktoré bližšie definuje stav bezbrannosti), je zákonným znakom trestného činu, ktorého

spáchanie je obžalovanému kladené za vinu. V tomto prípade má byt' bezbrannosť dôsledkom, resp.
prejavom duševnej choroby poškodenej a bez jej duševnej choroby by nebolo možné hovoriť o jej
bezbrannosti.46. Prvostupňový súd však v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami Trestného zákona prihliada
na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby (duševné ochorenie poškodenej, v
dôsledku ktorého je považovaná za chorú, resp. za chránenú osobu, kedy mal obžalovaný v tomto

prípade de facto zneužiť duševnú chorobu poškodenej), hoci táto skutočnosť je v tomto prípade v
spojení s vyššie uvedenou judikatúrou už zákonným znakom trestného činu (bezbrannosť spôsobená
duševnou chorobou poškodenej) Bezbrannosť je dôsledkom a zároveň prejavom duševnej choroby,
resp. dôsledkom a prejavom toho, že poškodená je „chorou osobou". Vzhľadom na to nie je možné
podľa názoru obžalovaného

na túto okolnosť prihliadať ako na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, pretože
obžalovanému je kladené za vinu, že zneužil duševnú chorobu poškodenej, ktorá sa prejavuje jej
bezbrannosťou a zároveň sa obžalovanému pričíta aj skutočnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby, a to, že skutok spáchal na chorej osobe.

III.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že podľa názoru obhajoby neboli naplnené subjektívna,
ani objektívna stránka trestného činu obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
obžalovanéhospodobžalobyoslobodil.Prípadneabyrozsudokprvostupňovéhosúduodvolacísúdzrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že obžalovaný bude riadne vypočutý a bude mat' možnosť'

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a ktoré súvisia so zmenou právnej
kvalifikácie a doplnením skutku.“

K písomnému odvolaniu obžalovaného ml., ktoré odôvodnil jeho zvolený obhajca sa písomne vyjadrila
matka obžalovaného ml. E. H. B. doslovne takto :

„S podaným odvolaním a námietkami v ňom uvedenými sa plne stotožňujem.
Aj keď na skutku, ktorý sa kladie môjmu synovi za vinu, to nič nemení, chcela by som sa vyjadriť k

správe Strednej odbornej školy obchodu a služieb v M. zo dňa 29.06.2022, v ktorej sa konštatuje, že u
môjho syna sa vyskytli problémy s rešpektovaním a dodržiavaním
školského poriadku (oneskorené príchody, opúšťanie školy počas prestávok, držanie marihuany a jej
distribúcia pre iné osoby)." Je pravdou, že môj syn mal problémy s dodržiavaním školského poriadku.
Jednalo sa však o porušenia týkajúce sa neskorých príchodov do školy a na hodiny po skončení

prestávky, fajčenie cigariet počas prestávok pred budovou školy, opustenie školy, nerobenie si úloh z
anglického jazyka a podobné porušenia, ktoré však nikdy neboli takého charakteru, aby ho zo školy
vylúčili. O týchto jeho porušeniach som bola vždy informovaná jeho triednou učiteľkou E. G. N., ktorá o
mojom oboznámení vždy vytvorila písomný záznam, ktorý som aj podpísala. Nikdy však ani môj syn ani
ja sme neboli na pohovore s triednou učiteľkou a ani s iným zástupcom školy, ktorého predmetom by

bolo držanie marihuany a jej distribúcia pre iné osoby. Domnievam sa, že ak by sa niečoho podobného
môj syn dopustil. bola by som o tom informovaná, keďže za každé porušenie ma triedna učiteľka volala
do školy za účelom pohovoru a to aj potom, keď' syn dovŕšil plnoletosť. Na stretnutí v apríli 2022 so
školskou psychologičkou sa môj syn priznal, že experimentoval s marihuanou, t. j. že ju skúšal fajčiť.
Ani toto jeho priznanie však neoprávňuje školu k tomu, aby vo svojej správe uviedla držanie marihuany

a jej distribúcia pre iné osoby. Z toho dôvodu žiadam, aby súd neprihliadal na takéto vyjadrenie školy,
nakoľko sa nezakladá na pravde a poškodzuje môjho syna.“

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sa do konania verejného zasadnutia
odvolacieho súdu písomne nevyjadril k dôvodom odvolania obžalovaného ml. a ani k písomnému

vyjadreniu matky obžalovaného ml. k dôvodom odvolania jej syna.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých procesných podmienok
vneprítomnostimatkyobžalovanéhoml.,ktoráalebolariadneavčasupovedomenáotomtonariadenom
procesnom úkone, so zachovaním zákonnej lehoty na prípravu, intervenujúca prokurátorka Krajskej

prokuratúry Trenčín v rámci konečného návrhu uviedla, že napadnutý rozsudok okresného súdu
považuje za správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného ml. navrhla ako
nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zvolený obhajca obžalovaného ml. právom konečného návrhu
poukázal na ich písomné odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obžalovaný ml. právom konečného návrhu nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa sociálnej kurately, Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny Nové Mesto nad Váhom právom konečného návrhu uviedla, že rozhodnutie o odvolaní
ponecháva na zvážení súdu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného ml.
podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek
3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 18. februára 2025, na podklade uvedeného
podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 05. augusta 2024, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj

správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania obžalovaného
ml., ktorým boli napadnuté fakticky všetky výroky rozsudku prvostupňového okresného súdu, krajský
súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 posledná veta Tr. poriadku zistil
tiež dôvody na prípadne podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku a dospel k
záveru, že z podnetu čiastočne dôvodne podaného odvolania obžalovaného ml., ktoré je prípustné, bolo

podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, je nevyhnutné zrušiť v napadnutom rozsudku
okresného súdu výrok o vine a súčasne aj súvisiaci napadnutý výrok o treste.

Krajský súd úvodom opakovane tak, ako už predtým v skoršom svojom rozhodnutí zo dňa 29. júna 2023
pod sp. zn. 2To/120/2022 uvádza, že prvostupňový okresný súd vykonal dokazovanie v takom rozsahu,

ako to upravuje ustanovenie § 2 odsek 10 Tr. poriadku, pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti,
čo je pre správne a zákonné zistenie skutkového stavu veci nevyhnutné. Správne a dôsledne sa tiež
pri svojom opätovnom rozhodovaní o vine a treste, na podklade podanej obžaloby, riadil vysloveným
právnym názorom krajského súdu v už uvedenom uznesení, ktorým bol predchádzajúci oslobodzujúci
rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená okresnému súdu, aby bola okresným súdom v

potrebnom rozsahu prejednaná a opätovne rozhodnutá. Okresný súd však aj napriek uvedeným úvahám
krajského súdu v už uvádzanom zrušujúcom uznesení, vo vzťahu k tomu, že obžalovaný ml. mal
mať vedomosť o nepriaznivom psychickom stave poškodenej, čo mu malo uľahčiť uskutočnenie jeho
zámeru v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste, sa uspokojil iba so skutočnosťami, na
ktoré poukazoval krajský súd a ktoré bolo možné považovať vyslovene zatiaľ iba za indície, ktoré viedli

k takýmto úvahám a nevykonal sám, hoci by mohol (§ 2 odsek 11 Tr. poriadku)
v tomto smere ďalej také dokazovanie, ktoré by viedlo k nepochybnému záveru o takejto vedomosti
obžalovaného ml. Aj keď obžalovaného ml. a jeho obhajcu v kontexte uvádzaného
upozornil na prípadné prísnejšie právne posúdenie oproti podanej obžalobe prokurátora, dopustil sa
súčasne procesného pochybenia, ktorým zásadne porušil právo na obhajobu obžalovaného ml., keď

mu neumožnil k veci sa opäť vyjadriť, čo obžalovaný ml. správne namietal v rámci jeho odvolacích
námietok. Okresný súd tak potom pri zisťovaní skutkového stavu veci, na podklade predtým vykonaného
dokazovania síce správne dospel zákonným hodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 odsek
10, odsek 12 Tr. poriadku k záveru o tom, že sa žalovaný skutok stal tak, ako bol pôvodne popísaný
v podanej obžalobe prokurátora, pričom ale skutok doplnený okresným súdom o nové skutočnosti,

vo vzťahu k preukázanej vedomosti obžalovaného ml. o nepriaznivom psychickom stave poškodenej
však nemá relevantnú oporu vo vykonaných dôkazoch. Aj v tejto časti hodnotenia dôkazov musí
súd v dôkaznej núdzi striktne aplikovať platnú zásadu trestného procesu, ktorým je zásada „in dubio
pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvinenej či obžalovanej osoby“. Bez existencie ďalšieho
relevantného dôkazu sú skutočnosti, na ktoré poukazoval krajský súd v už uvádzanom jeho uznesení,

ktorým zrušil predtým už raz meritórny rozsudok o oslobodení obžalovaného ml. spod obžaloby, naďalej
iba indíciami, resp. podozrením. Krajský súd uvádza, že ak sa aj okresný súd dopustil už uvádzaného
procesného pochybenia, ktorým zasiahol výraznejšie do práva obžalovaného ml. na jeho obhajobu,
jeho pochybenie aj vzhľadom na meritórne rozhodnutie krajského súdu v tomto odvolacom konaní
nebolo potrebné naprávať, a to ani prípadným procesným postupom prvostupňového okresného súdu.

Pokiaľ však ide o skutkové zistenia, ku ktorým dospel zhodne aj okresný súd v zmysle skutkových
zistení v podanej obžalobe prokurátora, tieto sú podľa záveru prieskumnej povinnosti krajského súdu
nepochybne preukázané vykonaným dokazovaním a hodnotením týchto zákonne vykonaných dôkazov
rovnako v súlade so zákonom a tiež adekvátne vyjadrené v súlade s ustanovením § 168 odsek1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd správne, aj napriek účelovej
obhajobe obžalovaného ml. dospel k záveru, že v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste
vykonal na poškodenej podrobne v skutkovej časti popísanú sexuálnu praktiku proti vôli poškodenej, čo

nepochybne a konzistentne preukázal obsah jej svedeckej výpovede, ničím relevantným spochybnenú
vierohodnosť tohto dôkazu a okruh usvedčujúcich dôkazov podporili aj závery kriminalistického
a expertízneho skúmania, závery podaných znaleckých posudkov a tiež všetky relevantné zabezpečené
a vykonané vecné a listinné dôkazy na hlavnom pojednávaní. Okresný súd sa podrobne, správne
a plne akceptovateľne vysporiadal so všetkými obhajobnými námietkami obžalovaného ml., ktoré

sú vo svojej podstate tiež predmetom odvolacích námietok, s ktorými sa aj krajský súd, až na už
uvádzané výhrady ohľadom vedomosti obžalovaného ml. o nepriaznivom psychickom stave poškodenej
a porušenia práva na obhajobu po upozornení okresným súdom o možnom prísnejšom právnom
posúdení žalovaného skutku, nestotožnil. Okresný súd sa v súlade so zásadami logicky správneho
uvažovania podrobne a akceptovateľne vysporiadal so všetkými otvorenými a nastolenými obhajobnými
otázkami v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obžalovaný ml. v odvolacích námietkach spochybňuje

v princípe spôsob hodnotenia dôkazov prvostupňovým okresným súdom, ktorý však netrpí zákonným
vybočením zo zákonného rámca hodnotenia dôkazov a ani zásadne neodporuje logickým úvahám
a preto nemôže ani krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti dospieť k inému záveru než okresný
súd vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku s tým rozdielom, že sa
stotožňuje s ním tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe prokurátora. Všetky usvedčujúce dôkazy,

na ktoré v podrobnostiach poukázal okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku aj podľa názoru
krajského súdu tvoria ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú
a podporujú, zo spáchania žalovaného skutku obžalovaným ml. a vina z jeho spáchania tak bola
nepochybne, bez akýchkoľvek rozumových pochybností preto preukázaná. Napokon ak aj obžalovaný
ml. poukazoval na konkrétnu judikatúru v obdobných prípadoch, práve ním uvádzaná judikatúra, ktorá

neuvádza stavy bezbrannosti obete sexuálneho násilia kogentne, ale iba príkladne, podporuje uznanie
viny obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Aj podľa záveru krajského súdu totiž poškodená
dala v inkriminovanom čase jasne najavo svoj nesúhlas s konaním obžalovaného ml., teda vyvinula
úsilie odradiť obžalovaného ml. od spáchania jeho ohavnému zámeru tým, že stiahla k sebe svoje
dolné končatiny, pričom skutočnosť, že ďalej nekládla aktívny odpor, čo odôvodňovala svojim veľkým

strachom, ktorý vyplynul z celkovej situácie v inkriminovanom čase, keď sa nachádzala v stave, kedy
zaspávala vo svojej izbe a obžalovaný ml. ju svojim konaním zaskočil. Tým celkom jasne, zrozumiteľne
a pochopiteľne vysvetlila, prečo nechcela riskovať a ohrozovať ďalej svoje zdravie a svoj život.

Pokiaľ ide o právne posúdenie žalovaného skutku, resp. tak ako ho vyjadril okresný súd v napadnutom

rozsudku, voči čomu smerovalo tiež odvolanie obžalovaného ml., krajský súd v rámci prieskumnej
povinnosti dospel k jednoznačnému záveru, že takéto právne posúdenie okresným súdom je chybné
predovšetkým už s poukazom na relevantne nepreukázaný skutkový stav veci popísaný v napadnutom
rozsudku okresného súdu. Skutkový stav veci, preukázaný vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní pred okresným súdom tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe prokurátora svedčí

preto miernejšiemu právnemu posúdeniu v zmysle podanej obžaloby prokurátorom, t. j. naplnením
všetkých štyroch formálnych znakov pôvodne žalovanému trestnému činu zločinu sexuálneho násilia
podľa § 200 odsek 1 Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, keďže jeho právne
posúdenie v zmysle aktuálneho znenia Trestného zákona nie je pre obžalovaného ml. priaznivejšie.
Obžalovaný spĺňa zákonné kritéria páchateľa ako mladistvý páchateľ z hľadiska jeho veku, ktorý v čase

spáchania žalovaného skutku neprekročil 18-ty rok a súčasne u neho nebola zistená nepríčetnosť
či jej relevantné zníženie. Naplnená je v celom rozsahu a nepochybne aj objektívna stránka, t. j.
konanie, ktoré expressis verbis vyplýva z obsahu žalovaného skutku a súčasne je naplnený aj motív
a subjektívna stránka – priamy úmysel (dolus directus), vôľa obžalovaného ml. vykonať popísanú
sexuálnu praktiku na poškodenej jednoznačne proti jej vôli, pretože naopak nebolo ničím preukázané,

že by poškodená čo i len v náznaku dala obžalovanému ml. najavo, že by mala záujem o ohavný intímny
kontakt s rovesníkom a kamarátom svojho syna a nepochybne bol naplnený aj objekt útoku – slobodné
rozhodovanie poškodenej o svojom intímnom živote.

V nadväznosti na uvedené potom nemôže obstáť ani obžalovanému okresným súdom uložený trest

odňatia slobody v napadnutom rozsudku, predovšetkým pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 200
odsek 2 Tr. zákona. Okresný súd na druhej strane správne dospel k záveru o neexistencii nielen
priťažujúcej, ale ani poľahčujúcej okolnosti. Správne odôvodnil nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. j) Tr. zákona obžalovanému ml., čo iste podporuje obžalovaným ml. spáchaný majetkovýpriestupok a v súhrne aj určité negatívne skutočnosti ohľadom správania sa obžalovaného ml., ktoré
vyplynuli z obsahu podanej správy zo školy, ktorú navštevoval obžalovaný ml. Na druhej strane výhrady,
ktoré písomne uviedla matka obžalovaného ml. E. H. B. v súvislosti s uvádzanými skutočnosťami

v posudku školy o údajnom požívaní či manipulácii s omamnými látkami jej synom, obžalovaným
ml., sa aj krajský súd s jej vyjadrením stotožňuje, pretože takáto závažná skutočnosť by musela byť
relevantne preukázaná, z čoho by mali byť následne aj vyvodené trestnoprávne konzekvencie. K tomuto
ale preukázateľne nedošlo. Pokiaľ ide o uloženie trestu, u obžalovaného ml. po uznaní viny, právnom
posúdení žalovaného skutku ako žalovaného trestného činu zločinu sexuálneho násilia podľa § 200

odsek 1 Tr. zákona, po tom, čo krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom
rozsahu tak, ako to vyplýva z enunciátu jeho rozsudku, uložil obžalovanému ml. trest odňatia slobody
nespojený s jeho bezprostredným výkonom, t. j. trest odňatia slobody podmienečný, so zreteľom na
ustanovenie § 117 odsek 1 Tr. zákona (zníženie trestných sadzieb na polovicu), na samej dolnej
hranici, vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v strede
zákonného rozpätia (u mladistvých páchateľov od 1 do 3 rokov), na 24 mesiacov, za súčasného

uloženia nevyhnutného probačného dohľadu nad správaním obžalovaného ml. počas určenej skúšobnej
doby, čo je nevyhnutné pre náležité dosiahnutie individuálnej prevencie, spolu s uloženým konkrétnym
obmedzenímapovinnosťou.Taktouloženýtrestkrajskýsúdpovažujezaplnekonformnýpredosiahnutie
účelu trestu u tohto mladistvého obžalovaného, vrátane adekvátne vyjadreného morálneho odsúdenia
protiprávneho konania obžalovaného ml. spoločnosťou.

Obžalovaného ml. však súčasne upozorňuje, že ak nevyhovie uloženým podmienkam podmienečného
odsúdenia, t. j. dopustí sa počas určenej skúšobnej doby ďalšej trestnej činnosti či priestupkov, alebo
poruší obmedzenie či nesplní uloženú povinnosť, môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu uloženého
už vymeraného trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto krajský súd, na podklade čiastočne dôvodne podaného odvolania
obžalovaného ml. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok – odvolanie n i e j e

prípustný.