Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218204006
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:2218204006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a

členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: V.. Ľ. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: X. XX, Z., proti žalovanému: R.. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: O. XXX, bývalý
likvidátor obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, o zaplatenie 9.476,44 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20. januára 2023, č.k.
20C/42/2018-644, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 20. januára 2024, č.k.
20C/42/2018-644 v odvolaním napadnuto výroku I. m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 20. januára 2023, č.k. 20C/42/2018-644 rozhodol vo
výrokuI.tak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu7.893,87eurdo3dníodprávoplatnostitohto
rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie žalobu vo výroku II. vo zvyšnej časti zamietol. Žalobcovi priznal
nárok proti žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 66,6 % a odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.09.2018 domáhal zaplatenia sumy
9.476,44 eur s príslušenstvom od žalovaného ako likvidátora dlžníka žalobcu - spoločnosti NAVAR,
s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 218 138. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že zastupovaním spoločnosti
NAVAR, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 218 138 v postavení advokáta na základe zmluvy o poskytovaní
právnej pomoci zo dňa 22.10.2012 v súdnom konaní 5Cb/158/2006 mu vznikol nárok na zaplatenie

odmeny za vykonané právne služby v období od 22.10.2012 do 26.07.2017, a to podľa vyúčtovania -
zoznamu úkonov priloženého k vystavenej konečnej faktúre z 04.05.2018, splatnej dňom 15.05.2018
(tejto faktúre predchádzala faktúra z 15.02.2016, ktorá nebola spoločnosťou NAVAR, s.r.o. v likvidácii
v celosti zaplatená, preto žalobca opätovne zahrnul vyčíslenie nezaplatenej časti odmeny za úkony
právnej služby podľa faktúry z 15.02.2016 aj do konečnej faktúry z 04.05.2018 spolu s vyčíslením
odmeny za neskôr vykonané úkony právnej služby až do ukončenia zastupovania odvolaním plnej moci
splnomocniteľom dňa 26.07.2017; úkony boli vyčíslené podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.). Podľa

žaloby spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii uvedenú faktúru dobrovoľne nezaplatila, pričom vzhľadom
na vyjadrenia žalovaného, a to predovšetkým na jeho odpoveď v postavení likvidátora spoločnosti na
ešte prvú výzvu žalobcu na zaplatenie odmeny z roku 2016 (list z 17.02.2016), v ktorej žalovaný oznámil
žalobcovinemajetnosťaplatobnúneschopnosťspoločnostiNAVAR,s.r.o.vlikvidácii-č.l.35spisu),ďalejna to, že žalovaný už ďalšie zásielky žalobcu ohľadom tohto nároku (vrátane zaslanej konečnej faktúry
z 04.05.2018) nepreberal a zároveň aj na to, že nemajetnosť spoločnosti potvrdzujú samotné účtovné
závierky spoločnosti za roky 2015-2018, považoval žalobca svoju pohľadávku na zaplatenie odmeny

advokáta za nevymožiteľnú od samotného dlžníka - spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii. Žalobca v
danej súvislosti a tiež aj vo vzťahu k žalovaným v konaní uvádzanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Obo/125/2008 poukazoval na to, že je potrebné už vychádzať zo stavu, ktorý bol nastolený
legislatívnymi zmenami prijatými zákonom č. 87/2015 Z.z. a neskôr i zákonom č. 264/2017 Z.z.,
ktorými bol novelizovaný zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na základe uvedeného

podal žalobca ohľadom svojho nároku poddlžnícku žalobu podľa § 135a Obchodného zákonníka voči
žalovanému ako likvidátorovi spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, keďže podľa žalobcovho tvrdenia
tento spôsobil spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii škodu minimálne vo výške uplatnenej pohľadávky
žalobcu, ktorá je nižšia ako výška paušálnej sankcie podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, na zaplatenie ktorej mala žalovanému vzniknúť povinnosť (a na druhej strane
spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii právo) v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného v období po

01.01.2016 vyhlásiť na majetok spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktorá bola v predlžení, konkurz
podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Žalobca svoj názor o takom finančnom stave spoločnosti
NAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktorý podľa neho zakladal povinnosť žalovaného vyhlásiť na túto spoločnosť
konkurz, vyvodzoval okrem oznámenia likvidátora o platobnej neschopnosti spoločnosti NAVAR, s.r.o.
v likvidácii listom z 17.02.2016 z údajov obsiahnutých vo vyplnenom tlačive pre dokladovanie pomerov

účastníka - spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii podanom touto spoločnosťou dňa 12.07.2016 v súdnom
konaní sp.zn. 5Cb/158/2006, kde sú uvedené ďalšie záväzky spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktoré
má spoločnosť voči žalovanému ako svojmu spoločníkovi a zároveň konateľovi (aktuálne likvidátorovi).
Tieto záväzky, ako ani záväzok zodpovedajúci žalobcom v tomto konaní uplatňovanej pohľadávky
pritom nie sú evidované ani v ročných účtovných závierkach spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii,

ktoré žalobca počas konania predkladal. Žalobca zároveň poukázal na to, že na základe rovnakej
právnej argumentácie mu bolo v inej veci súdu prvej inštancie sp.zn. 16C/14/2017 priznané právo voči
likvidátorovi na zaplatenie odmeny za právne zastupovanie spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, a to
podľa obdobnej poddlžníckej žaloby. Žalobca zdôraznil, že všetky vyúčtované úkony právnej služby boli
vykonané do 26.07.2017, t.j. do odvolania splnomocnenia, pričom listiny o vykonaní týchto právnych

úkonov sú založené v spisovom materiáli sp.zn. 5Cb/158/2006. Podľa obsahu uzavretej zmluvy o
poskytovaníprávnejpomociz22.10.2012malaspoločnosťNAVAR,s.r.o.vlikvidáciiakopríkazcauhradiť
odmenu žalobcovi ako príkazníkovi až po vykonaní a vyúčtovaní právnych služieb v zmysle vystavenej
faktúry. Nakoľko k zániku vzťahu z príkaznej zmluvy došlo výpoveďou zmluvy zo strany spoločnosti
NAVAR, s.r.o. v likvidácii dňom 26.07.2017 (listiny na č.l. 20-22 spisu), pričom žalovaná faktúra bola

vystavená dňa 04.05.2018 a následne dňa 07.09.2018 bola podaná predmetná žaloba, žalobca mal
za to, že jeho nárok bol uplatnený v rámci premlčacej doby podľa ust. § 101 a § 102 Občianskeho
zákonníka . Na tomto mieste žalobca poukázal aj na závery nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS
125/2018z20.06.2018,podľaktoréhosaodmenaadvokátastanesplatnou,pokiaľnietinejdohody,ažpo
zániku príkaznej zmluvy, predmetom ktorej bolo zastupovanie strany v súdnom konaní do právoplatného

skončenia veci. Vo faktúre z 04.05.2018 síce boli zahrnuté aj právne úkony, ktoré predtým obsahovala
aj faktúra z 15.02.2016, avšak ide výlučne o tie právne úkony, ktoré dovtedy neboli (a ani doteraz nie
sú) dlžníkom zaplatené, a preto sa stali súčasťou (aj) konečného vyúčtovania vo faktúre z 04.05.2018
vystavenej žalobcom po ukončení právneho zastupovania. Žalobca ako advokát bol v zmysle ust. § 25
ods. 2 O.s.p. povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania

právnej pomoci spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, ktorú ako účastníka zastupoval, pričom žalovaný
ako likvidátor spoločnosti mal vedomosť o všetkých vykonaných úkonoch právnej služby advokáta, bol
o nich žalobcom riadne informovaný (napr. úkony č. 17, 18) a taktiež ich žalovaný schvaľoval, resp.
boli vykonané z jeho iniciatívy, ako aj z dôvodu potreby reagovať na skutkové tvrdenia, dôkazy a úkony
protistranyvkonanísp.zn.5Cb/158/2006(napr.ďalšieporadysklientomnazákladespísanýchúradných

záznamov o týchto poradách s uvedením dôvodu / účelu ich uskutočnenia / úkon č. 10 - úkon nazretia
do spisového materiálu, a to do iných spisov sp.zn. 38Exre/20/2006 a 21Cob/345/2006 vyžiadaných z
OS TT a KS TT, ktorých účastníkom bol i žalovaný, a to z dôvodu, že tieto iné spisy obsahovali listinné
dôkazy, ktoré bolo potrebné predložiť v rámci podávaných vyjadrení v konaní sp.zn. 5Cb/158/2006,
pričom žalovaný tieto listiny nemal k dispozícii / úkon č. 17 - návrh na oslobodenie od súdneho poplatku

za odvolanie, ktorého dohodnutie s klientom vyplýva aj z úradného záznamu z porady z 12.07.2016).
Žalobca preto považoval dodatočné spochybnenie uplatneného nároku žalovaným za účelné, keďže
žalovaný predmetné vyúčtovanie, výšku odmeny, ktorá bola so spoločnosťou NAVAR, s.r.o. v likvidácii izmluvne dohodnutá, a ani zoznam a účelnosť vykonaných úkonov pred tým vôbec nenamietal, pričom
taktiež ani v konaní nepredložil k svojim námietkam žiaden dôkaz na vyvrátenie opodstatnenosti žaloby.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20C/42/2018-397 zo dňa 20.11.2020,
ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže vychádzal z toho, že na základe zisteného skutkového
stavu nemožno prijať spoľahlivý záver o stave predlženia spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii v zmysle
§ 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a tým ani o prípadnom porušení
povinnosti žalovaného podľa § 11 ods. 1 až 3 uvedeného zákona podať v mene tejto spoločnosti ako

dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu, ktoré porušenie povinnosti by podľa žaloby malo spôsobiť vznik
nároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii voči žalovanému ako svojmu likvidátorovi na náhradu škody
(vo forme zaplatenia zo zákona vyplývajúcej zmluvnej pokuty). Súd prvej inštancie zároveň nemal
preukázané ani to, že by žalobca ako veriteľ spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii mohol v zmysle ust. §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatniť tento nárok spoločnosti voči žalovanému vo svojom mene a
na vlastný účet z dôvodu, že svoju pohľadávku, ktorú má voči spoločnosti nemôže z majetku spoločnosti

NAVAR s.r.o. v likvidácii uspokojiť. Tento rozsudok bol na odvolanie žalobcu uznesením Krajského súdu
vTrnaveč.k.10Co/72/2021-517zodňa26.05.2022zrušenýatonajmäzdôvodu,žesplneniepodmienok
predlženia a nemajetnosti spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii vyplynul zo zhodných, či nepopretých
skutkových tvrdení strán sporu.

4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie doplnil žalovaný v rámci
svojej procesnej obrany novú skutočnosť, a to že dňa 23.11.2021 došlo v súlade s ustanovením §
768s ods. 2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka k výmazu obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v
likvidácii z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu, v čoho dôsledku zanikla žalovanému
funkcia likvidátora ex offo. Podľa názoru žalovaného týmto zároveň zanikla aj jeho pasívna vecná

legitimácia, ktorá v spore vyplývala práve z titulu tejto funkcie. Popri strate pasívnej vecnej legitimácie
pritom žalovaný pripisoval uvedenej skutočnosti aj procesné následky tak ako pri neodstrániteľnom
nedostatku podmienky konania, t.j. nutnosť zastavenia konania podľa ust. § 161 CSP. Zároveň sa
žalovaný domnieval, že aj žalobca týmto výmazom stratil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, a to
z dôvodu, že spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii bola stále hmotnoprávnym vlastníkom pohľadávky /

nároku na náhradu škody voči žalovanému, pričom na žalobcu prešla len aktívna procesná legitimácia.
Keďže výmazom spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii z obchodného registra zanikol subjekt nositeľa
vlastníckehoprávakuvedenejpohľadávkeNAVARs.r.o.vlikvidáciiaspolusnímajsamotnápohľadávka
spoločnosti voči žalovanému, žalovaný mal za to, že zákonom stanovené predpoklady na pokračovanie
v konaní už nemôžu byť naplnené. K uvedeným skutočnostiam sa žalobca vyjadril vo svojom vyjadrení

z 30.09.2022 tak, že tieto nemajú žiaden vplyv na vecnú legitimáciu strán sporu, pričom v tejto súvislosti
poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/201/2016 zo dňa 22.06.2017,
kde bolo v obdobnej situácii týmto súdom skonštatované, že pohľadávka žalobcov nemohla zánikom
spoločnosti dlžníka zaniknúť, keď už bola nárokom žalobcov ako veriteľov uplatnená pred vyhlásením
konkurzu a následným výmazom tejto spoločnosti z obchodného registra.

5. Súd prvej inštancie daný prípad zároveň opätovne právne posúdil predovšetkým podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o príkaznej zmluve, o zastúpení, o právnych úkonoch a o premlčaní,
ako aj podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka týkajúcich sa povinností štatutárneho
orgánu obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným a dôsledkov porušenia týchto povinností vrátane

predpokladov vzniku nároku spoločnosti na náhradu škody voči štatutárnemu orgánu (to všetko platí
primerane aj v prípade likvidátora podľa § 71 ods. 7 ObZ) - najmä § 135a, § 70 a nasl. a § 768s ods.
2 písm. b) a c) Obchodného zákonníka, a to v spojení s príslušnými ustanoveniami prvej časti zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcimi sa podmienok podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu dlžníkom vrátane povinnosti príslušných v zákone vymenovaných osôb podať taký návrh

(najmä§3,§11,prisúčasnomvysporiadanísaajs§11a),anáslednepodľavyhláškyMSSRč.655/2004
Z.z.

6. Súd prvej inštancie v tomto konaní preskúmaval a posudzoval predpoklady úspešnosti žaloby, a
to či A) žalobca preukázal existenciu svojej pohľadávky voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii a

keď áno v akej výške, ďalej B) či túto pohľadávku žalobcu je alebo nie je možné uspokojiť z majetku
spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii a následne C) či spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii vznikol
nárok voči žalovanému ako jej konateľovi a likvidátorovi na náhradu škody a či výška takej škody
dosahuje výšku žalobcom v tomto konaní uplatňovanej pohľadávky. Po opätovnom prejednaní vecimal súd prvej inštancie za to, že predpoklady úspešnosti žaloby uvedené vyššie pod písm. B) a C)
sú splnené v celom rozsahu, pričom pri predpoklade uvedenom pod písm. A) mal súd prvej inštancie
preukázaný základ nároku v celom rozsahu a výšku nároku mal preukázanú v sume 7.893,87 eur.

Súd prvej inštancie pri predpokladoch úspešnosti žaloby uvedených vyššie pod písm. A), B) a C), v
súlade so závermi zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/72/2021-517 zo dňa
26.05.2022, vychádzal aj z nesporných tvrdení strán, a to pri žalovanom predovšetkým z jeho tvrdení
obsiahnutých v jeho prvotných úkonoch v tejto veci v súlade s ust. § 150, § 151 CSP, ktoré súd
prvej inštancie prevzal ako základ pre svoje rozhodnutie. Podľa uvedeného tak súd prvej inštancie mal

dostatočne preukázaný v prvom rade predpoklad C) - vznik nároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii
voči žalovanému ako jej likvidátorovi na náhradu škody z uplatneného titulu porušenia povinnosti podať
(včas) návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť, pretože v konaní bolo možné jednoznačne
ustáliť stav predlženia tejto spoločnosti v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa právnej úpravy účinnej od 01. januára 2013
bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade svojho predlženia, a to do 30 dní

odvtedy, ako sa dozvedel o predlžení. Uvedenú povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu
z dôvodu predlženia dlžníka zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 11 ods. 1 až 3 ukladal
priamo štatutárnemu orgánu, jeho členovi, likvidátorovi dlžníka a aj zákonnému zástupcovi dlžníka.
To znamená, že túto povinnosť, najmä z pohľadu prípadnej zodpovednosti, má nielen dlžník, ale aj
tieto konkrétne osoby. Týmto spôsobom teda zákon povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

zveruje konkrétnym fyzickým osobám, prostredníctvom ktorých dlžník konal, prípadne ktoré ho ako
zákonný zástupca zastupovali, t.j. aj likvidátorovi ako je tomu aj v predmetnom prípade. Definičné znaky
predlženiasúpritomvzmysle§3ods.3zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciinasledovné:
1/ ide o dlžníka, ktorý má zákonnú povinnosť viesť účtovníctvo, pričom nie je rozhodujúce, či dlžník
aj fakticky vedie účtovníctvo ale iba či má takúto povinnosť podľa zákona (u spoločnosti NAVAR s.r.o.

v likvidácii je táto podmienka nepochybne daná), 2/ existencia aspoň dvoch veriteľov, t.j. vyžaduje sa
pluralita veriteľov (podľa obsahu napr. tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka - spoločnosti NAVAR,
s.r.o. v likvidácii podaného touto spoločnosťou dňa 12.07.2016 v súdnom konaní sp.zn. 5Cb/158/2006
a za v tomto konaní preukázanej existencie prejednávaného nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR,
s.r.o. v likvidácii je aj táto podmienka splnená) a 3/ hodnota záväzkov dlžníka presahuje hodnotu jeho

majetku. Vo vzťahu k tomuto 3. definičnému znaku uviedol, že žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril
(odpor proti platobnému rozkazu) a taktiež ani v následnej duplike (t.j. úkony podľa ust. § 167 CSP)
nepoprel tvrdenie žalobcu o nemajetnosti obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii (v spojení s
nemožnosťou uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku obchodnej spoločnosti, pretože táto obchodná
spoločnosť nemá žiadny majetok), ba túto skutočnosť výslovne potvrdil svojim vyjadrením v uvedených

prvotných úkonoch, že „spoločnosť je insolventná, nemá žiadne finančné prostriedky, nevlastní žiaden
hmotný či nehmotný majetok“. Z uvedeného dôvodu tu bol daný postup súdu prvej inštancie podľa
ust. § 151 ods. 1 CSP, t.j. že v žalobe tvrdená nemajetnosť spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii sa
považuje na nespornú, pretože žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Predmetné skutkové
zistenie o nemajetnosti spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii založené na zhodnom tvrdení strán podľa

§ 151 CSP si preto súd prvej inštancie osvojil v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP a ako nesporné
tvrdenie ho prevzal za základ svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zároveň nevzhliadol dôvodnú
pochybnosť o pravdivosti tohto zhodného tvrdenia strán, keďže toto jednoznačne vyplývalo z vyjadrení
obidvoch strán sporu v ich úkonoch podľa ust. § 167 CSP a zároveň bolo potvrdené aj obsahom
predložených listinných dôkazov (napr. účtovné závierky spoločnosti na č.l. 41-62 spisu, 240-263, tlačivo

pre dokladovanie pomerov účastníka z 12.07.2016 na č.l. 36-40 spisu aj s ohľadom na medzičasom
potvrdenú neexistenciu tam uvádzaných pohľadávok spoločnosti podľa už právoplatne ukončených
súdnychkonaní),pričomnakoľkoanivďalšejfázekonanianebolivovzťahuktomutotvrdeniupredložené
také dôkazné návrhy strán (predovšetkým zo strany žalovaného), ktoré by priamo smerovali k vyvráteniu
pravdivosti tohto zhodného skutkového tvrdenia alebo by boli spôsobilé jeho pravdivosť objektívne

spochybniť,súdprvejinštancieužvzmysleust.§186ods.2vetadruháCSPneprihliadalnažalovanýmv
predmetnom skutkovom tvrdení uskutočnené neskoršie zmeny, resp. na jeho neskoršie spochybňovanie
tohto skutkového tvrdenia (obsiahnuté v úkonoch žalovaného počnúc od jeho prednesu uskutočneného
prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 07.02.2020 cez jeho ďalšie vyjadrenia vo
veci vykonané v rokoch 2020, 2021, 2022 až po jeho prednes uskutočnený prostredníctvom právneho

zástupcu na pojednávaní 20.01.2023, na ktorom súd vyhlásil predmetný rozsudok). Takto zistená úplná
nemajetnosť spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii na jednej strane a existencia záväzkov spoločnosti
voči viacerým veriteľom podľa vyššie uvedených výsledkov skúmania splnenia 2. definičného znaku
predlženia pritom nepochybne znamená, že hodnota záväzkov tohto dlžníka logicky presahuje hodnotujeho majetku, čím je potrebné považovať za riadne splnený aj 3. definičný znak predlženia. Taktiež súd
prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 768s ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého
bola spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii ku dňu 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra za stavu,

keď sa u nej predpokladal úpadok spoločnosti podľa odsekov 8 a 9 uvedeného ustanovenia. Nakoľko
podľa uvedených skutočností bolo možné v konaní jednoznačne ustáliť stav predlženia spoločnosti
NAVAR, s.r.o. v likvidácii v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
a tým aj vznik povinnosti žalovaného ako likvidátora podať podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii (včas) návrh na vyhlásenie konkurzu na túto spoločnosť, súd prvej inštancie

mal zároveň v dôsledku nesporného porušenia tejto povinnosti žalovaným preukázaný aj vznik nároku
spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii voči svojmu likvidátorovi na zaplatenie paušalizovanej náhrady
škody v podobe zmluvnej pokuty, ktorá sa tu v zmysle ust. § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii považovala za dojednanú medzi spoločnosťou NAVAR, s.r.o. v likvidácii
a žalovaným vo výške 12.500, - eur. Veriteľom tejto pohľadávky je samotná obchodná spoločnosť, čo
vyplýva predovšetkým z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Z hľadiska účelu a funkcií plnenia má v ust. § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii dojednaná zmluvná pokuta nepochybne povahu paušalizovanej náhrady škody, ktorá
vznikne v dôsledku porušenia zabezpečenej povinnosti podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona, pričom
tu stačí, keď oprávnená strana oprie svoj nárok o jediný fakt, že zabezpečená povinnosť bola porušená
napr. zo strany likvidátora dlžníka. Predmetné ustanovenie umožňuje uľahčiť odškodnenie tým, že

poškodený nemusí preukazovať, že mu škoda vznikla a zároveň ani to, že vznikla v určitej výške,
ale jednoducho môže žiadať náhradu 12.500,- eur na základe skutočnosti, že nastal prípad, pre ktorý
bola pokuta dohodnutá. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že v prípade zmluvnej
pokuty podľa § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ide o plnenie,
ktoré je možné, ba v daných súvislostiach aj nevyhnutne žiadúce subsumovať pod pojem „náhrada

škody“ v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko mal súd prvej inštancie v tomto
prípade preukázaný vznik uvedeného nároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii voči žalovanému
titulom paušalizovanej náhrady škody, zároveň mal preukázané aj splnenie predpokladu úspešnosti
žaloby uvedeného pod C). Po opätovnom prejednaní veci súd prvej inštancie vychádzal z toho, že nie
je vylúčené, aby si pohľadávku podľa § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. uplatnila samotná

obchodná spoločnosť voči povinnej osobe aj pred vyhlásením konkurzu (k čomu tu napokon nedošlo
vôbec), pričom za uvedeného stavu mohol v prejednávanom prípade podať túto žalobu voči povinnej
osobe (v tomto prípade voči žalovanému ako likvidátorovi) namiesto spoločnosti aj žalobca ako veriteľ
spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii, a to vo svojom mene a na vlastný účet v zmysle ust. § 135a ods.
5 Obchodného zákonníka z dôvodu, že svoju pohľadávku, ktorú má žalobca voči spoločnosti, nemôže

z majetku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii uspokojiť. Počas začatého konkurzného konania by už
musel tento nárok spoločnosti uplatňovať správca na konkurznom súde podľa podmienok uvedených
v ust. § 74a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a veriteľ by si mohol uplatniť voči
povinnej osobe len svoje priame právo na náhradu škody podľa ust. § 11a zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii, a to taktiež výlučne na konkurznom súde podľa ust. § 197 ods. 10 zákona č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii - v danom prípade však nebolo pri spoločnosti NAVAR s.r.o. v
likvidáciizačatékonkurznékonanieataktiežnebolinaplnenépredpokladypodľaust.§11aods.2zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, preto súd prvej inštancie považoval predmetnú žalobu v
súlade s jej obsahom za výlučne poddlžnícku žalobu podanú podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka v spojení s § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka a ust. § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o

konkurze a reštrukturalizácii a nie aj ako žalobu, ktorou by sa zároveň uplatňoval priamy nárok veriteľa
voči likvidátorovi podľa ust. § 11a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, kde by bol
príslušný konkurzný súd podľa ust. § 197 ods. 10 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.

7. Aj vo vzťahu k predpokladu úspešnosti žaloby uvedenému vyššie pod písm. B (či túto pohľadávku

žalobcu je alebo nie je možné uspokojiť z majetku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii) súd prvej
inštancie skonštatoval, že žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril (odpor proti platobnému rozkazu) a
taktiež ani v následnej duplike nepoprel tvrdenie žalobcu o nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu
z majetku obchodnej spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii z dôvodu, že táto obchodná spoločnosť nemá
žiadny majetok, ba uvedenú skutočnosť výslovne potvrdil svojim vyjadrením v uvedených prvotných

úkonoch, že „spoločnosť je insolventná, nemá žiadne finančné prostriedky, nevlastní žiaden hmotný
či nehmotný majetok“. Z uvedeného dôvodu tu bol daný postup súdu prvej inštancie podľa ust. § 151
ods. 1 CSP, t.j. že v žalobe tvrdená nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti
NAVAR, s.r.o. v likvidácii z dôvodu, že táto spoločnosť nemá žiadny majetok sa považuje na nespornú,pretože žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Predmetné skutkové zistenie o nemožnosti
uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii z dôvodu, že táto spoločnosť
nemá žiadny majetok založené na zhodnom tvrdení strán podľa § 151 CSP si preto súd prvej inštancie

osvojilvsúladesust.§186ods.2CSPaakonespornétvrdeniehoprevzalzazákladsvojhorozhodnutia.
Súd prvej inštancie zároveň nevzhliadol dôvodnú pochybnosť o pravdivosti tohto zhodného tvrdenia
strán, keďže toto jednoznačne vyplývalo z vyjadrení obidvoch strán sporu v ich úkonoch podľa ust. § 167
CSP a taktiež aj zo skoršieho oznámenia likvidátora z 17.02.2016 o platobnej neschopnosti spoločnosti
NAVAR, s.r.o. v likvidácii a zároveň bolo potvrdené aj obsahom predložených listinných dôkazov (napr.

účtovné závierky spoločnosti na č.l. 41-62 spisu, 240-263, tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka
z 12.07.2016 na č.l. 36-40 spisu aj s ohľadom na medzičasom potvrdenú neexistenciu tam uvádzaných
pohľadávok spoločnosti podľa už právoplatne ukončených súdnych konaní). Ani v ďalšej fáze konania
pritom neboli vo vzťahu k tomuto tvrdeniu predložené také dôkazné návrhy strán (predovšetkým zo
strany žalovaného), ktoré by priamo smerovali k vyvráteniu pravdivosti tohto zhodného skutkového
tvrdenia alebo by boli spôsobilé jeho pravdivosť objektívne spochybniť, preto už súd prvej inštancie v

zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP neprihliadal na žalovaným v predmetnom skutkovom tvrdení uskutočnené
neskoršie zmeny, resp. na jeho neskoršie spochybňovanie tohto skutkového tvrdenia (obsiahnuté v
úkonoch žalovaného počnúc od jeho prednesu uskutočneného prostredníctvom právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 07.02.2020 cez jeho ďalšie vyjadrenia vo veci vykonané v rokoch 2020, 2021,
2022 až po jeho prednes uskutočnený prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 20.01.2023,

na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil predmetný rozsudok). Taktiež súd prvej inštancie poukázal na
ustanovenia § 768s ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola spoločnosť NAVAR,
s.r.o. v likvidácii ku dňu 23.11.2021 vymazaná z obchodného registra za stavu, keď sa u nej predpokladal
úpadok spoločnosti podľa odsekov 8 a 9 uvedeného ustanovenia (t.j. platobná neschopnosť, resp.
predlženie spoločnosti), ktorý objektívne bránil možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku

obchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie pri podmienke B/ zároveň poukázal na to, že vyššie uvedený
záver ustálený pri podmienke A/ sám o sebe predpokladá splnenie aj podmienky B/, keďže je objektívne
nemožné vymôcť si od dlhodobo nemajetnej a predĺženej spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii akúkoľvek
pohľadávku, t.j. aj predmetnú pohľadávku žalobcu. Žalobca si riadne uplatnil svoju pohľadávku na
zaplatenie odmeny advokáta u žalobcu vystavením a zaslaním faktúry dňom 15.02.2016 a opakovane

dňom 04.05.2018. Za daných okolností pritom nemá žiadne opodstatnenie ani zo skutkového, a ani
z právneho hľadiska (taká povinnosť/nevyhnutná potreba priamo nevyplýva zo žiadneho právneho
predpisu) požadovať od žalobcu, aby pri svojej pohľadávke pred uplatnením postupu podľa ust. § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka najprv dosiahol stav, kedy bude táto pohľadávka prisúdená právoplatným
súdnym rozhodnutím a následne stav, kedy pohľadávka preukázateľne ani pri nútenom výkone tohto

rozhodnutia nebude (môcť byť) vymožená. Uvedené dôrazne potvrdzuje aj tá skutočnosť, že spoločnosť
NAVAR s.r.o. v likvidácii medzitým zanikla bez riadneho ukončenia likvidácie a vo finančnom stave,
ktorý sa v zmysle ust. § 768s ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka považuje za úpadok. Predmetné
rozhodnutie a jeho dôvody sú takto v konečnom dôsledku v súlade aj so skorším (už právoplatným
rozhodnutím súdu prvej inštancie sp.zn. 16C/14/2017 vydaným v obdobnej veci, na ktoré žalobca

počas konania poukazoval, pričom nakoľko aj v inom konaní sp.zn. 16C/14/2017 sa uplatňovala a
priznávala súdnym rozhodnutím pohľadávka, ktorú mal žalobca voči samotnej spoločnosti NAVAR s.r.o.
v likvidácii (a nie voči jej konateľovi, resp. likvidátorovi), a to podľa postupu § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka, čo práve zakladá obdobnosť predmetnej veci s týmto iným konaním, je potrebné považovať
za celkom bezpredmetnú tú námietku žalovaného, ktorá sa týkala obsahu a účastníkov právneho

vzťahu zastúpenia podľa ich označenia v zmluve o poskytovaní právnej pomoci a na plnomocenstve
udelenom žalobcovi v trestnej veci sp.zn. Č.:T.-XXX/OEK-X.-XXXX (č.l. 9-10 tohto iného spisu). Podľa
súdu prvej inštancie vecná legitimácia v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka pritom svedčí
pôvodne označeným stranám sporu neprestajne aj po tom ako spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii
zanikla jej výmazom z Obchodného registra SR (ku dňu 23.11.2021). Nositeľom hmotnoprávneho

nároku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii (bližšie špecifikovaného v odsekoch 1, 2 odôvodnenia
tohto rozsudku) voči žalovanému ako konateľovi a likvidátorovi sa totiž stal žalobca ako veriteľ, ktorý
nemohol uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, a to okamihom uplatnenia nároku voči
konateľovi spoločnosti podaním predmetnej poddlžníckej žaloby 07.09.2018. Súd prvej inštancie v
tejto súvislosti odôvodňoval, že v danej súvislosti teda platí, že nositeľom hmotnoprávneho nároku

na plnenie voči konateľovi spoločnosti je už veriteľ, ktorý si nárok vo vlastnom mene a na vlastný
účet uplatnil. Nakoľko teda splnením hmotnoprávnych podmienok na postup podľa ust. 135a ods.
5 Obchodného zákonníka (čo bolo podľa vyššie uvedených záverov spoľahlivo preukázané v tomto
konaní) a súčasným podaním predmetnej poddlžníckej žaloby ešte za existencie dlžníka - spoločnostiNAVAR s.r.o. v likvidácii prešiel nárok spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému ako jej likvidátorovi
(bližšiešpecifikovanývodsekoch1,2odôvodneniatohtorozsudku)nažalobcuakooprávnenéhoveriteľa
dlžníka NAVAR s.r.o. v likvidácii, neskorší zánik tohto dlžníka počas vymáhania uvedenej pohľadávky

už priamo žalobcom ako veriteľom nemá žiaden vplyv na hmotnoprávne postavenie žalobcu a ani na
jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Výmazom spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii tak nezanikol ani
nový nositeľ vlastníckeho práva a ani samotný nárok voči žalovanému. Uvedené taktiež nemá vplyv ani
na pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorá je takisto daná aj naďalej, nakoľko tu bolo rozhodujúce
pre rozhodnutie predmetnej veci práve to, že žalovaný funkciu konateľa a likvidátora v rozhodnom

období po 01.01.2016, kedy došlo z jeho strany k porušeniu vyššie uvedených povinností, a to rovnako
aj v čase podania žaloby 07.09.2018 až do zániku spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii nepochybne
vykonával, a preto za výkon svojej pôsobnosti v uvedenom období zodpovedá aj po zániku funkcie. Vo
vzťahu k uvedeným skutočnostiam pritom súd prvej inštancie zároveň poukázal aj na žalobcom v konaní
predložený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/201/2016 zo dňa 22.06.2017,
kde bolo v obdobnej situácii týmto súdom skonštatované, že pohľadávka žalobcov nemohla zánikom

spoločnosti dlžníka zaniknúť, keď už bola nárokom žalobcov ako veriteľov uplatnená pred vyhlásením
konkurzu a následným výmazom tejto spoločnosti z obchodného registra. Súd prvej inštancie súčasne
zdôraznil, že v dôsledku zániku funkcie žalovaného ako likvidátora táto fyzická osoba zároveň nestratila
aj procesnú subjektivitu podľa ust. § 61 CSP, a teda v žiadnom prípade tu nemohol vzniknúť nedostatok
procesnej podmienky v tomto smere. Takisto len samotná absencia vecnej legitimácie niektorej strany

v spore, pokiaľ sa táto v konaní preukáže (čo nie je tento prípad), nikdy neznamená aj akýkoľvek
nedostatok podmienok konania.

8. Pokiaľ ide o predpoklad úspešnosti žaloby uvedený pod písm. A (existencia pohľadávky voči
spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii a jej výška), súd prvej inštancie mal po opätovnom prejednaní veci

základ nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii preukázaný v celom rozsahu a výšku
tohto nároku mal preukázanú v sume 7.893,87 eur. Odôvodnil, že žalovaný vo všeobecnosti nesporoval
spoluprácu spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii so žalobcom na základe zmluvy o poskytovaní právnej
pomoci z 22.10.2012 a s tým súvisiace právne zastupovanie vo veci sp.zn. 5Cb/158/2006, kde boli
žalobcom ako právnym zástupcom uvedenej spoločnosti vykonávané úkony právnej služby, pričom

uvedené bez pochýb vyplýva aj zo samotného spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 (viď zoznam oboznámených
listín z tohto spisu v zápisnici o pojednávaní z 20.01.2023). Aj keď bolo plnomocenstvo podľa jeho
doslovného obsahu spoločnosťou NAVAR s.r.o. v likvidácii udelené žalobcovi pre konanie na súde
prvého stupňa, pri posudzovaní rozsahu tohto plnomocenstva je nevyhnutné vychádzať z toho, že
zastupovanie vo fáze konania pred súdom prvého stupňa a vo fáze odvolacieho konania nemožno od

seba nijako procesne oddeliť, nakoľko ide (len) o dve fázy jedného a toho istého súdneho konania, ktoré
sa skončí právoplatnosťou až celého súvislého konania, pričom prípadné obmedzenie plnomocenstva
len na len niektorú z uvedených dvoch čiastkových fáz konania (ktoré však vyplýva len zo subjektívneho
výkladu obsahu tohto plnomocenstva žalovaným) priam vylučovalo aj ust. 28 ods. 2 O.s.p. Nepochybné
oprávnenie žalobcu ako advokáta konať za spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii podľa plnomocenstva

založeného na č.l. 122 spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 aj v odvolacom konaní pritom bolo jednoznačne
potvrdené aj postojom odvolacieho súdu, ktorý na strane žalujúcej spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii
nesporne konal s jej právnym zástupcom V.. Ľ. J. (viď záhlavie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v
Trnave č.k. 21Cov/29/2014-226 z 30.04.2015). Súd prvej inštancie sa v ďalších žalovaným namietaných
otázkach, ktoré sa týkali základu nároku, resp. jeho vymáhateľnosti, v plnom rozsahu stotožnil s

argumentáciou žalobcu, a teda že ním požadovaná advokátska odmena a náhrady pri jednotlivých
úkonoch právnej služby, ktoré v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. vykonal v rámci zastupovania
v konaní sp.zn. 5Cb/158/2006, tvoria jednotný a ucelený celok, pri ktorom mohla nastať splatnosť až
celého tohto nároku na zaplatenie trov právneho zastúpenia naraz pri ukončení zmluvného vzťahu z
príkaznej zmluvy a tým i samotného právneho zastúpenia, pričom to, že žalobca časť tohto nároku

(kvázi zálohovo) vyfakturoval spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii už v roku 2016, nemohlo zakladať
žiadnu preukážku z hľadiska posúdenia oprávnenosti výslednej faktúry vystavenej riadne a v správnom
čase podľa obsahu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci až po vykonaní (všetkých) úkonov. Predmetný
nárok na zaplatenie trov právneho zastúpenia, ktorý vznikol pri ukončení zmluvného vzťahu z príkaznej
zmluvy a tým i samotného právneho zastupovania, a ktorý tak bol správne a oprávnene vyúčtovaný vo

výslednej faktúre, sa taktiež nemohol do podania žaloby 07.09.2018 v žiadnom prípade, a to ani sčasti
premlčať (k tomu viď ust. § 101 a § 102 Občianskeho zákonníka). Na tomto mieste aj súd prvej inštancie
zhodne so žalobcom poukázal na príslušné závery nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 125/2018
z 20.06.2018. Nakoľko však žalovaný už vo svojich prvotných úkonoch vo veci uskutočnených podľaust. § 167 CSP (odpor, duplika) neuznával rozpis právnych úkonov a paušálne namietal nedohodnutie
a nepodpísanie úkonov zahrnutých do výpočtu odmeny advokáta, ktorej zaplatenie je predmetom tohto
konania, žalobca tu znášal plnú procesnú zodpovednosť za (ne)preukázanie samotného vykonania

všetkých týchto úkonov, keďže to bolo medzi stranami od začiatku sporné a bolo to zo strany žalovaného
(aj keď en bloc, avšak predsa len výslovne) spochybňované. Súd prvej inštancie po preskúmaní
predmetného spisu, ako aj pripojeného spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 (viď zoznam oboznámených listín z
týchto spisov obsiahnutý v zápisnici z pojednávania z 20.01.2023) dospel k záveru, že obsahom týchto
spisov nebola preukázaná opodstatnenosť nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii

v časti úkonov 3 a 15 podľa vyúčtovania z 04.05.2018 /pracovná porada s klientom z 03.06.2013 (v
rozpise nesprávne uvedený rok 2012) a pracovná porada s klientom z 21.06.2016/, a to z dôvodu,
že žalobca počas celého konania, a to ani na výslovnú výzvu súdu zo dňa 07.12.2022 č.l. 593, ničím
a nijako nepreukázal samotné vykonanie týchto úkonov. Súd prvej inštancie tu nemohol akceptovať
ako dôkaz o vykonaní dvoch sporných porád len samotné vyúčtovanie, keďže to nijako nepreukazuje
ich skutočnú realizáciu. V intenciách uvedeného pritom neobstojí ani argument žalobcu, že vyhláška

MS SR č. 655/2004 Z.z. neukladá advokátovi povinnosť k týmto poradám predkladať iné doklady keď
nejde o poradu vo väzbe, pretože nakoľko bolo v tomto prípade sporné skutkové tvrdenie žalobcu o
vykonaní uvedených dvoch porád s likvidátorom spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii, t.j. keď sa kvôli
spornosti tohto skutkového tvrdenia nemohlo vo vzťahu k nemu uplatniť ust. § 151 ods. 1 CSP /tak ako
sa toto ustanovenie dalo použiť pri iných predpokladoch úspešnosti tejto žaloby - súd prvej inštancie tu

pritom vo vzťahu k ust. § 151 ods. 2 CSP rešpektoval u žalovaného tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j.
pravidlo, že nemožno od neho požadovať, aby preukazoval ním tvrdenú neexistenciu (niečoho) majúcu
trvajúci charakter/, bolo výlučne procesnou povinnosťou žalobcu uniesť k preukázaniu skutočného
vykonania týchto dvoch úkonov právnej služby dôkazné bremeno v súlade s čl. 8 CSP. Žalobca však
nepredložil k týmto úkonom žiaden listinný dôkaz; počas celého konania, a to ani na výzvu súdu prvej

inštancie neupresnil, kde by sa taký listinný dôkaz prípadne mohol nachádzať v spisovom materiáli
vrátane pripojeného spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 (súd pritom preštudovaním predmetných spisov žiaden
taký doklad nenašiel); a ani nijako nenavrhol na preukázanie uskutočnenia uvedených dvoch porád
vykonať vo veci akýkoľvek iný dôkaz, a to ani po jednoznačnom predbežnom oznámení súdom na
pojednávaní 20.01.2023, že na základe dovtedajšieho obsahu spisu nemá súd túto časť nároku za

preukázanú. Súd prvej inštancie preto žalobcovi nepriznal časť uplatnených trov právneho zastúpenia,
a to za úkony 3 a 15 podľa vyúčtovania z 04.05.2018 v celkovej výške 1.582,57 eur a žalobu v tejto časti
výrokom II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval
za nepotrebné a nehospodárne vykonať vo vzťahu k žalobcom nepreukázanému uskutočneniu porád
uvedených vo vyúčtovaní po bodmi 3 a 15 aj dôkaz, ktorý v danom smere navrhol na pojednávaní

20.01.2023 žalovaný, a to výsluch manželky. Súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania
už preto nepripustil a zamietol ho. Pri opätovnom prejednaní veci vo zvyšnej časti nároku žalobcu voči
spoločnosti NAVAR, s.r.o. v likvidácii na zaplatenie trov právneho zastúpenia dospel súd prvej inštancie
k záveru, že vykonanie úkonov právnej služby v konaní sp.zn. 5Cb/158/2006, ktoré boli vo vyúčtovaní
žalobcu z 04.05.2018 očíslované poradovými číslami 1-2, 4-14 a 16-18, bolo jednotlivými listinami z

tohto spisu (vymenovanými v tabuľke nižšie) riadne preukázané. Medzi stranami nebolo sporné a aj z
obsahu spisu sp.zn. 5Cb/158/2006 vyplýva, že o predmetných trovách právneho zastúpenia spoločnosti
NAVAR, s.r.o. v likvidácii žalobcom ako advokátom dosiaľ nebolo nijakým spôsobom rozhodované a
taktiež neboli ani pred vystavením faktúry z 04.05.2018, a ani po tom dobrovoľne uhradené. Žalobca
ako advokát si vyúčtovanú odmenu a náhrady za poskytovanie právnych služieb oprávnene uplatňoval

a požadoval za poskytnutie uvedených úkonov právnych služieb v zmysle § 140 ods. 1 veta prvá vtedy
platného a účinného O.s.p. a v zmysle § 1, § 2, § 9, § 10, § 14 (neskôr § 13a), § 15, § 16 a § 17 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola správne určená
pri počiatočnej tarifnej hodnote sporu 46.305,51 eur v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky, ako aj v zmysle

§ 9 a § 10 vyhlášky v sume 512,51 eur (podľa § 10 vyhlášky by to bola suma 512,85 eur) + režijný
paušál 7,63 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) v roku 2012, 7,81 eur v roku 2013 a 8,58 eur v roku
2016. Po rozšírení žaloby 05.05.2016 (by) bola základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby správne určená pri zvýšenej tarifnej hodnote sporu 61.740,70 eur v zmysle § 9 a § 10 vyhlášky
v sume 546,05 eur + režijný paušál 8,58 eur v roku 2016 = 554,63 eur (pri úkonu 273,02 eur + 8,58

eur = 281,60 eur; pri 2 hodinách porady 546,05 eur x 2 + 8,58 eur = 1.100,68 eur). Žalobca pritom
požadoval pri úkonoch uvedených pod č. 13 a nasl. odmenu podľa o niečo (pár eur) menšej základnej
sadzby tarifnej odmeny, čo nie je v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Námietky žalovaného ohľadom
vypočítanej tarifnej odmeny advokáta teda podľa názoru súdu prvej inštancie nemôžu obstáť. Náhradaza stratu času patrila advokátovi podľa § 17 ods. 1 vyhlášky v sume 12,71 eur v roku 2012, v sume 13,01
eur v roku 2013 a v sume 14,30 eur v roku 2016 tak ako to správne uvádzal žalobca v predmetnom
vyúčtovaní, pričom taktiež správne a v súlade s § 16 ods. 4 vyhlášky a so zákonom č. 283/2002 Z.z. o

cestovných náhradách (§ 1 a § 7) v spojení s opatrením MPSVR č. 632/2008 Z.z. (§ 1), boli žalobcom
vyúčtované aj cestovné náhrady (základná náhrada a náhrada za spotrebované pohonné látky) v počas
celého konania nijakým spôsobom nesporovaných sumách (vo vzťahu k týmto výpočtom tu preto bolo
dôvodné použiť aj § 151 ods. 1 CSP). Potreba vykonania úkonov uvedených vo vyúčtovaní pod 1-2,
4-14 a 16-18, ich opodstatnenosť a účelnosť priamo vyplýva z priebehu konania sp.zn. 5Cb/158/2006

a z jeho jednotlivých časových úsekov, keďže išlo o úkony, ktoré boli žalobcom vykonané pri účinnom
uplatňovaní prostriedkov procesného útoku v súlade so zákonnými povinnosťami advokáta podľa ust. §
18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a § 25 ods. 2 O.s.p., resp. o úkony, ktoré boli vykonané
na priamu výzvu súdu alebo v priamej nadväznosti na predchádzajúci úkon, resp. postup protistrany a/
alebo súdu, to všetko na základe riadne uzavretej príkaznej zmluvy a neobmedzeného plnomocenstva
zo dňa 22.10.2012 udeleného žalobcovi spoločnosťou NAVAR s.r.o. v likvidácii na zastupovanie v konaní

sp. zn. 5Cb/168/2006. Súd prvej inštancie pri skúmaní opodstatnenosti a účelnosti týchto úkonov -
vychádzajúc z toho, že vzhľadom na postupnosť a súvislosť vykonaných úkonov je nepredstaviteľné,
aby tieto neboli uskutočňované so súhlasom, resp. priamo z iniciatívy splnomocniteľa - taktiež vychádzal
z toho, že žalovaný pri prvom úkone, ktorý mu patril (odpor proti platobnému rozkazu) a taktiež ani
v následnej duplike (t.j. úkony podľa ust. § 167 CSP) konkrétne a priamo nepoprel a nespochybnil

žalobcom od začiatku tvrdenú a v jeho vyúčtovaní z 04.05.2018 jasne deklarovanú opodstatnenosť a
účelnosť ním vykonaných konkrétnych úkonov právnej služby s poukazom na príslušné ustanovenia
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Z uvedeného dôvodu tu bol daný postup súdu prvej inštancie podľa
ust. § 151 ods. 1 CSP, t.j. že žalobcom tvrdená a deklarovaná opodstatnenosť a účelnosť vykonania
úkonov právnej služby očíslovaných vo vyúčtovaní žalobcu z 04.05.2018 poradovými číslami 1-2, 4-14 a

16-18 sa považuje na nespornú, pretože žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel. Predmetné
skutkové zistenie o opodstatnenosti a účelnosti uvedených úkonov právnej služby založené na zhodnom
tvrdení strán podľa § 151 CSP si preto súd prvej inštancie osvojil v súlade s ust. § 186 ods. 2 CSP a
ako nesporné tvrdenie ho prevzal za základ svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zároveň nevzhliadol
dôvodnú pochybnosť o pravdivosti tohto zhodného tvrdenia strán, keďže toto jednoznačne vyplývalo z

údajov zistených zo súdneho konania sp.zn. 5Cb/158/2006, ktoré popísal v tabuľke v rámci odôvodnenia
svojho rozsudku a zároveň sa nepriečilo ani ostatnému obsahu predmetného spisu. Skonštatoval, že ani
v ďalšej fáze konania pritom neboli vo vzťahu k tomuto tvrdeniu predložené také dôkazné návrhy strán
(predovšetkýmzostranyžalovaného),ktorébypriamosmerovalikvyvráteniupravdivostitohtozhodného
skutkového tvrdenia alebo by boli spôsobilé jeho pravdivosť objektívne spochybniť, preto už súd v

zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP neprihliadal na žalovaným v predmetnom skutkovom tvrdení uskutočnené
neskoršie zmeny, resp. na jeho neskoršie spochybňovanie tohto skutkového tvrdenia (obsiahnuté v
úkonoch žalovaného počnúc od jeho prednesu uskutočneného prostredníctvom právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 07.02.2020 cez jeho ďalšie vyjadrenia vo veci vykonané v rokoch 2020, 2021, 2022
až po jeho prednes uskutočnený prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní 20.01.2023, na

ktorom súd vyhlásil predmetný rozsudok). Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie preukázanú
opodstatnenosť nároku žalobcu voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii na zaplatenie trov právneho
zastúpenia v časti úkonov 1-2, 4-14 a 16-18 podľa vyúčtovania z 04.05.2018, a to v (podľa príslušných
ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. správne určených a vypočítaných) sadzbách a výškach tarifnej
odmeny a príslušných náhrad za jednotlivé úkony právnej služby - v ich súhrnnej výške 7.893,87 eur

(celkovo vyúčtovaná suma po započítaní preddavku 9.476,44 eur - 1.582,57 eur podľa odseku 18
odôvodnenia tohto rozsudku) - tak ako to podľa uvedeného vyúčtovania zosumarizoval v tabuľke v
rámci odôvodnenia rozsudku (súd prvej inštancie uviedol, že popri dôvode / účele vykonania jednotlivých
úkonov uviedol aj konkrétne ustanovenia vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania jednotlivých
úkonov,ktorésanaten-ktorýúkonvzťahujúbezohľadunato,ževovyúčtovanísúpriniektorýchúkonoch

uvádzané nesprávne ustanovenia vyhlášky, resp. ich časti).

9. Na základe uvedeného a za splnenia všetkých 3 predpokladov úspešnosti žaloby uvedených vyššie
pod A/, B/ a C/ súd prvej inštancie výrokom I rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanému sumu 7.893,87
eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP, pričom
dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v
rozsahu 66,6 %, keďže v tejto fáze konania bol žalobca úspešný na 83,3 % a neúspešný na 16,7 %,
t.j. čistý úspech žalobcu v prvoinštančnom konaní predstavuje 66,6 % (83,3 % - 16,7 %), a na náhradutrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže v tejto fáze bol žalobca úspešný na 100 %. O výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (výrok III).

10.ProtivýrokuI.aIII.rozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanievcelom
rozsahu, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaný sa v
plnom rozsahu nestotožnil s právnymi závermi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a namietal
nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie. V prvom rade poukázal na pochybenie súdu

prvej inštancie, ktorý nesprávne vyhodnotil zjavne nesprávnu konštrukciu žalobcu, ktorý poddlžníckou
žalobou podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka voči žalovanému ako toho času už bývalému
likvidátorovi spoločnosti NAVAR, s.r.o. uplatňuje si svoju pohľadávku za neuhradenú faktúru za právne
služby poskytnuté spol. NAVAR s.r.o. v likvidácii. Argumentoval tým, že uplatnenie nároku podľa §
135a Obchodného zákonníka a poddlžnícka žaloba podľa ust. § 109 Exekučného poriadku sú dva
rôzne právne inštitúty a rovnako na strane druhej je odlišný hmotnoprávny základ na uplatnenia nároku

veriteľom podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka od hmotnoprávneho základu na uplatnenie
nárokupodľa§11ods.2ZKR.Namietal,žesúdprvejinštanciesapočasvykonanéhodokazovaniavôbec
nezaoberal s nasledovnými skutočnosťami, t.j. že z akého hmotnoprávneho titulu si uplatňuje žalobca
svoj nárok v prebiehajúcom súdnom konaní, resp. či sú splnené podmienky na poddlžnícku žalobu
podľa ust. § 109 Exekučného poriadku, ďalej či predmetom žaloby má byť náhrada škody vzniknutej

v príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti žalovaného ako likvidátora podľa §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka, alebo ide o uplatnený nárok podľa § 11 ods. 2 ZKR. Žalovaný bol
toho názoru, že súd prvej inštancie kvôli nesprávne formulovanej žalobe nesprávne aplikoval príslušné
zákonné ustanovenia na daný prípad, t.j. bez opory v zákone spojil hmotnoprávny nárok podľa ust. §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka s hmotnoprávnym nárokom podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR. Podľa

názoru žalovaného, žalobca do dnešného dňa neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že
nezaplatením pohľadávky žalobcu - faktúru za poskytnuté právne služby na sumu vo výške 9476,44 eur
vznikla spoločnosti NAVAR práve škoda vo výške 9476,44 eur. Zároveň namietal pochybenie súdu prvej
inštancie, ktorý nezohľadnil skutočnosť, že podľa ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka explicitne
vyplýva, že predpokladom uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi zo strany

veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom. Dal
do pozornosti, že z výkladu § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka nevyplýva, ani použitím analógie, že
predmetné ustanovenie sa dá aplikovať primerane aj na osobu likvidátora spoločnosti. Preto namietal aj
v tomto smere pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý mylne dospel k nesprávnemu právnemu záveru,
že ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka sa vzťahuje aj na osobu likvidátora. Zdôraznil, že aplikácia

ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 11a ZKR neprichádza do úvahy, pretože
ide o celkom odlišné právne inštitúty. Taktiež poukázal na to, že uplatnenie nároku vo forme poddĺžníckej
žaloby postupom podľa § 135a Obchodného zákonníka z právneho hľadiska neprichádza do úvahy. Dal
do pozornosti, že práve Exekučný poriadok obsahuje komplexnú úpravu inštitútu poddlžníckej žaloby
v ust. § 109. Zhrnul, že v danom prípade neboli splnené podmienky ani podľa § 109 Exekučného

poriadku na oprávnenosť podania poddžlníckej žaloby. Podľa žalovaného súd prvej inštancie celý čas
vychádzal z mylného právneho názoru a aplikoval nesprávny právny predpis na daný prípad, keďže
uvedenú situáciu posúdil ako poddlžnícku žalobu podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, čo nemá
žiadnu oporu v zákone. Následne žalovaný namietal, že konanie má inú vadu a to s poukazom na
skutočnosť, že súd prvej inštancie svojvoľne a arbitrárne prekročil svoju právomoc, keď ustálil stav

predlženia spoločnosti NAVAR, bez toho, aby to patrilo do jeho právomoci. Následne argumentoval
ustanoveniami § 74 a ods. 2 a 4 ZKR z ktorých podľa neho vyplýva, že osobou iniciujúcou uplatňovanie
zmluvnej pokuty za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu voči jednej alebo viacerým
osobám vymedzeným v ust. § 11 ods. 2 ZKR je vždy správca konkurznej podstaty (ako aktívne vecne
legitimovaný na uplatnenie tohto nároku). Jedine správca je oprávnený vyzvať osoby, pri ktorých má za

to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu na to, aby túto povinnosť v prospech
všeobecnej podstaty splnili alebo aby mu preukázali, že im táto povinnosť nevznikla, alebo aby osvedčili,
že sa jej zbavili. Preto mal za to, že jedinou aktívne legitimovanou osobou na podanie takejto žaloby
je správca úpadcu. Žalovaný zhrnul, že žalobca v tejto súvislosti nepreukázal, že spoločnosť NAVAR
s.r.o. bola v konkurze, preto závery súdu prvej inštancie o úpadku spoločnosti NAVAR s.r.o. sú iba

v hypotetickej rovine. Následne žalovaný namietal, že súd prvej inštancie bez opory v zákone spojil
aplikáciu ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka s § ust. 11 ods. 2 ZKR. Žalovaný bol toho názoru,
že na strane jednej podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR uplatňuje predmetnú zmluvnú pokutu výlučne a jedine
správca konkurznej podstaty voči tomu štatutárnemu orgánu, ktorý porušil povinnosť podať návrh navyhlásenie konkurzu včas a na strane druhej podľa §135a ods. 5 Obchodného zákonníka, uplatňuje
náhradu škody veriteľ voči jej štatutárnemu zástupcovi, ak preukáže splnenie ostatných podmienok §
135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Opätovne konštatoval, že voči spol. NAVAR s.r.o. nebol podaný

návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý by bol následne zamietnutý alebo zrušené konkurzné konanie
kvôli nedostatku majetku, takže neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 11 a ZKR v znení platnom
v čase podania žaloby, resp. vyhlásenia napadnutého rozsudku. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne zistil skutkový stav, keď v bode 11 odôvodnenia konštatoval, že nie je vylúčené, aby si
pohľadávku podľa § 11 ods. 2 veta tretia zákona č. 7/2005 Z.z. uplatnila samotná obchodná spoločnosť

voči povinnej osobe aj pred vyhlásením konkurzu. Tvrdenie súdu, že „nie je vylúčené“, evokuje podľa
žalovaného to, že súd prvej inštancie založil svoju argumentáciu len na základe ničím nepodloženej
skutočnosti, t.j. na fikcii, ohľadne údajného porušenia povinnosti likvidátora a vzniku nároku na náhradu
škody v prospech spoločnosti NAVAR s.r.o. Následne žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie svojvoľným postupom oprel svoje rozhodovacie dôvody
o skutočnosti v konaní nezisťované, resp. zistené v rozpore so zákonom. Zároveň namietal, že boli

porušené jeho práva na spravodlivý proces, a to svojvoľným hodnotením dôkazov ohľadne existencie
údajnej vecnej legitimácie. Žalovaný aj naďalej zastal názor, že ak v priebehu konania (aj odvolacieho)
bola právnická osoba vymazaná z obchodného registra bez určenia právneho nástupníctva (stratila
procesno-právnu spôsobilosť, ale aj hmotnoprávnu spôsobilosť), tak v konaní nastala skutočnosť, ktorá
sa nedá odstrániť, v dôsledku ktorej bol súd povinný žalobu zamietnuť. Žalovaný navrhol, aby odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu a žalovaný má nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný v doplnení odvolania na posilnenie argumentácie použitej v rámci podaného odvolania,
poukázal na rozhodnutie odvolacieho súd v inej veci (Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn.

24Co/80/2021- 452 zo dňa 23. 02. 2022), kde spoločnosť NAVAR, s.r.o. v likvidácii figurovala ako
strana sporu, že došlo k zastavaniu odvolacieho konania práve z dôvodu, že spoločnosť v priebehu
odvolacieho konania, ex offo výmazom z obchodného registra zanikla bez právneho nástupcu a teda
stratila svoju procesnoprávnu spôsobilosť, ktorú súd musí skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania podľa
§ 161 Civilného sporového poriadku. Z týchto skutočností možno podľa žalovaného vyvodiť záver, že

okamihom zániku spoločnosti bez právneho nástupcu, t.j. dňom jej výmazu z obchodného registra,
nemohol byť ani žalovaný, t.j. likvidátor, nositeľom žiadnych práv a povinností (keďže, funkcia likvidátora
zanikla výmazom spoločnosti z ORSR), a tým pádom zanikli aj právne vzťahy, ktorých bol žalovaný
účastníkom. V prípade, že spoločnosť Navar zanikla bez právneho nástupcu, zaniklo aj právo na plnenie
- pohľadávka a jej zodpovedajúca povinnosť dlžníka splniť záväzok.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného a k jeho doplneniu odvolania uviedol, že sa plne
pridržiava podanej žaloby, považuje ju za plne opodstatnenú. Zároveň uviedol, že sa pridržiava všetkých
jeho ústnych a písomných vyjadrení a podaní na súd v predmetnej veci. Mal za to, že súd prvej
inštancie sa v súlade pre neho záväzným právnym názorom vyjadrenom v bode 7. - 40. zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu v tomto novom konaní vo veci samej riadne vysporiadal s objektívne
existujúcouskutkovouaprávnousituáciou,apriloženýmiaprávnerelevantnýmidôkazmiprespravodlivé
rozhodnutie v predmetnej právnej veci, riadne ich vyhodnotil a taktiež sa vysporiadal a dal odpoveď na
všetky relevantné otázky, námietky nastolené aj v tomto novom konaní žalovaným. Uviedol, že žalovaný
napriekuvedenémuopakovaneprednášatieisté otázkyanámietky.Tvrdil,žežalovanýtaktoopakovane

v rozpore so zákonom koná, preto aby čo najviac oddialil plnenie jeho zákonnej povinnosti zaplatiť
v zákonom stanovenej výške odmenu a náhradu advokáta za poskytnuté právne služby obchodnej
spoločnosti. K argumentu žalovaného o dodatočnej strate pasívnej vecnej legitimácie, žalobca uviedol,
že s uvedeným sa súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodnutia rozsiahlo vysporiadal. Doplnenie
odvolania žalovaným označil žalobca za irelevantné a uviedol, že ho žalovaný podal až po uplynutí

lehoty na doplnenie odvolania. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil pre jeho vecnú správnosť.

13. Krajský súd v Trnave prípisom zo dňa 20.12.2023, č.k. 21Co/60/2023 v zmysle ustanovení § 34
ods. 1 a 2 písm. b), § 40, § 471c CSP postúpil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu príslušnému

na prejednanie a rozhodnutie, nakoľko ide o obchodnoprávny spor. Poukázal pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Ndob/5/2023. Postúpenie spisu vyplynulo z tzv. novej
súdnej mapy, ktorá určila že odvolacím súdom pre obchodnoprávne spory, ktoré rozhodoval v prvej
inštancii Okresný súd Trnava, je Krajský súd v Bratislave.14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je

dôvodné pristúpiť ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že dospel k záveru, že nárok ako je uplatnený žalobou, nie
je právne správny. Žalobca stavia svoj nárok na tom podklade, že z § 11 ods. 2 z.č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako zákon o konkurze) jednoznačne vyplýva, že nepodaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu vznikol spoločnosti nárok na náhradu škody vo výške rovnakej ako je polovica
najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, čo je 12.500,- eur. Žalobca má za to, že
na priznanie uplatneného nároku možno analogicky aplikovať § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.
Má za to, že v danom prípade plní zmluvná pokuta funkciu paušalizovaného nároku na náhradu škody,
ktorá spoločnosti vznikla v dôsledku včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu a jej vznik
je viazaný na porušenie povinnosti na strane konateľa a rovnako ako v prípade nároku na náhradu

škody, ani v prípade zmluvnej pokuty, konateľ nemusí mať záujem uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu,
a preto je v súlade so zmyslom a účelom zákona, a aby mal veriteľ právo uplatniť predmetný nárok voči
konateľom. Zákon o konkurze v ustanovení § 11 ods. 2 stanovuje, že pre prípad porušenia povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas platí, že medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a
osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene sa dojednala zmluvná pokuta vo

výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Odvolací
súd uvádza, že tak zmluvná pokuta ako aj náhrada škody sú samostatné právne inštitúty, zmluvná
pokuta je upravená v paragrafe 544 a nasledovné Občianskeho zákonníka a je zaradená do dielu pod
názvomzabezpečeniezáväzkovaobdobneajust.§300anasl.Obchodnéhozákonníkazmluvnúpokutu
upravujú ako inštitút zabezpečenia záväzku. Účelom zavedenia zmluvnej pokuty do právneho poriadku

bolo vylúčiť spory o náhradu škody a preventívne pôsobiť na dlžníka, aby si svoje povinnosti voči
veriteľovi splnil riadne a včas, čo nepriamo vyplýva aj z § 545 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,
na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné a tiež § 301 obchodného zákonníka, podľa ktorého neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd

znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a to až do výšky škody, ktorá
vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná
pokuta a na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty
podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Pre vznik nároku na zmluvnú pokutu je teda postačujúce,
že strany písomne pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednali výšku zmluvnej pokuty alebo

určený spôsob jej určenia a strana, ktorá túto povinnosť poruší je povinná zmluvnú pokutu zaplatiť
aj keď oprávnenej strane porušením povinnosti nevznikne škoda. Naproti tomu pre vznik nároku na
náhradu škody sa vyžaduje nielen porušenie povinnosti, ale aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vznikom škody. Hoci inštitút zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle funkciu
paušalizovanej náhrady škody pri porušení zmluvnej povinnosti, nárok na zmluvnú pokutu nie je možné

stotožňovať s nárokom na náhradu škody. Ustanovenie § 135a obchodného zákonníka pri tom výslovne
upravuje nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľom a podľa § 757 Obchodného zákonníka pre
zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom platia obdobne
ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Z takejto dikcie zákona potom vyplýva, že za nárok
spoločnosti na náhradu škody voči konateľom je možné považovať len skutočnú škodu alebo ušlý zisk,

ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti konateľov pri výkone svojej pôsobnosti. Preto,
ak by aj spoločnosti voči konateľom vznikol akýkoľvek nárok na zmluvnú pokutu, nie je možné takýto
nárok stotožňovať s nárokom na náhradu škody voči konateľom podľa § 135a Obchodného zákonníka.
Nárok vyplývajúci z ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o konkurze je vyslovene upravený ako nárok na
zmluvnú pokutu. Zákonodarca súčasne priamo v ustanovení § 11 ods. 2 zákona upravil, že vznik nároku

na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu.
Je teda vyjadrené, že zmluvná pokuta za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
včas a prípadná náhrada škody za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, sú
samostatné právne nároky, i keď predpokladom pre jej vznik je porušenie tej istej povinnosti. Pre vznik
nároku na zmluvnú pokutu však bude postačovať samotné porušenie povinnosti, no pre vznik nároku na

náhradu škody sa vyžadujú aj ostatné zákonné predpoklady, ktorým je vznik škody a príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal, že vznikla
skutočná škoda a ušlý zisk v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného podať v mene
spoločnosti návrh na vyhlásenie konkurzu. Na základe vyššie uvedeného keďže nárok podľa § 11 ods.2 zákona o konkurze je nárokom na zmluvnú pokutu, odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu a súdu
prvej inštancie, že na priznanie takéhoto prípadného nároku možno analogicky aplikovať § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka a teda, že ide o nárok, ktorý by veriteľ spoločnosti mohol uplatňovať vo vlastnom

mene na vlastný účet. Inak povedané žalobcom tvrdený nárok podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze nie
je nárokom spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. Žalobca teda nepreukázal existenciu nároku
spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii na náhradu škody voči žalovanému a teda žalobca ako veriteľ sa
nestal nositeľom hmotnoprávneho nároku proti žalovanému a preto je žaloba nedôvodná.

16. Odvolací súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutím iného prvostupňového súdu, konkrétne
Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 16C/14/2017, na ktoré poukazuje žalobca. Odvolací súd sa
nestotožňuje s tam uvedeným odôvodnením, navyše dané rozhodnutie nebolo preskúmané vyšším
súdom, bolo vydané bez účasti žalovaného, a jeho odôvodnenie je založené na tom názore, že zmluvné
pokuta je škodou, s čím, ako je vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí. Taktiež dané rozhodnutie
nevysvetľuje z akých dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii bola v

predlžení v zmysle definície zákona o konkurze.

17. Odvolací súd napriek vyššie uvedenému právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby na podklade
ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, uvádza a vyjadruje i nasledovný pohľad. V prípade, ak
by sme prijali, že je možné uplatniť si nárok na podklade ust. § 135a ods. 5 obchodného zákonníka,

teda že nárok na zmluvnú pokutu v zmysle ust. § 11 ods. 2 zákona o konkurze, ktorý si spoločnosť
neuplatnila od konateľa, je nárokom na náhradu škody, teda že neuhradením zmluvnej pokuty zo strany
konateľa, spoločnosti vznikla škoda, tak odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
(a aj záverom rozhodnutia odvolacieho súdu v Trnave), že bola preukázaná predlženosť spoločnosti
NAVAR s.r.o. v likvidácii (ďalej aj spoločnosť) a to zhodným tvrdením strán sporu. Žalobca tvrdenie o

tom, že žalovaný porušil povinnosť podať včas návrh na konkurz a že spoločnosť bola v predlžení,
preukazoval tlačivom vyplnením žalovaným v inom súdnom spore pre účely žiadosti o oslobodenie od
platenia súdneho poplatku. Zároveň odvolací súd (Krajský súd v Trnave) v rozhodnutí, ktorým zrušil
prvý rozsudok súdu prvej inštancie vyslovil názor, že predlženosť spoločnosti a tým povinnosť podať
návrh na konkurz bola preukázaná zhodným tvrdením účastníkov, keď poukázal na podaný odpor, v

ktorom žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o predĺženosti spoločnosti. Odvolací súd uvádza,
že nie je viazaný ani názorom vysloveným v skoršom rozhodnutí odvolacieho súdu, o to viac, že o
odvolaní rozhoduje iný odvolací súd, iný senát. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie
NS SR 4Cdo/147/2023, kde sa zaoberal najvyšší súd záväznosťou prv vysloveného právneho záveru
toho istého odvolacieho súdu a senátu a dospel k záveru, že nie je viazaný svojim skorším posúdením.

Poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR 4Cdo/81/2022, kde súd uviedol, že: „V praxi
nie je vylúčená situácia, že odvolací súd v zrušovacom rozhodnutí vysloví určitý právny názor, ktorý
súd prvej inštancie následne pretaví do svojho rozhodnutia, avšak odvolací súd po podaní odvolania
tento svoj vlastný právny názor zmení (bez toho, aby došlo ku skutočnostiam ako je zmena zisteného
skutkového stavu a podobne) a rozhodne inak. Už staršia rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R

68/1971) pripustila, aby odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor vyjadrený v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení zmenil, nakoľko z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva viazanosť vlastným
právnym názorom. Keďže ustanovenia O.s.p. ohľadom kasačnej záväznosti rozhodnutí súdov vyššej
inštancie sú obsahovo totožné s ustanoveniami CSP je táto judikatúra použiteľná aj pre nový procesný
kódex. Ďalej poukázal na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len

zákonom a na nález Ústavného súdu SR spisová značka III. ÚS 46/2013, v ktorom náleze Ústavný súd
okrem iného konštatoval, že: „pre odvolací súd totiž nevyplýva z § 226 O.s.p. jeho viazanosť vlastným
právnym názorom. Teda odvolací súd svoj skorší záväzný právny názor môže zmeniť.“ Potvrdzuje
to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi ak
svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého

stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci
spisová značka 28Cdo/3342/2007). Obdobne Najvyšší súd ČR v rozsudku vo veci spisová značka
22Cdo/1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým
s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom.

18. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o konkurze predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa
osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho
majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnotyurčenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné
výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak
možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku

alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré
sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí
ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a.

19. Podľa ust. § 11 ods. 2 veta prvá a druhá zákona o konkurze dlžník v predlžení je povinný podať návrh

na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

20. Odvolací súd z vyjadrenia v odpore nemôže konštatovať, že by dané vyjadrenie znamenalo, že
žalovaný potvrdil, že bol predlžený v zmysle definície uvedenej v zákone o konkurze. Vyjadrenie v

podanomodporenepotvrdzuje,ženastranespoločnostibolisplnenépodmienkyvyžadovanézákonomo
konkurze, za ktorých splnenia je daná povinnosť štatutárneho orgánu podať návrh na konkurz. Následne
po ustanovení advokáta v konaní zo strany žalovaného, bolo podaných viacero ďalších vyjadrení, v
ktorých bolo skutkové tvrdenie žalobcu popreté. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, aby sa tieto vyjadrenia
nebrali do úvahy a neposúdili sa ako jeden celok spolu aj s odporom. Neprihliadaním aj na neskoršie

vyjadrenie, ktoré už vykonal advokát, by sme odopreli účastníkovi právo na riadne uplatnenie jeho práv.
Odvolací súd teda dospel k záveru, že nie je možné len na základe vyjadrenia v odpore zaujať záver,
že sa má považovať skutkové tvrdenie o predlžení spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii za nepopreté
žalovaným, a teda že sa má považovať za nesporné. Žalobca preukazuje a vyvodzuje predlženosť
spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktoré vyplnil

a podal žalovaný za spoločnosť NAVAR s.r.o. v likvidácii dňa 12.07.2016 v súdnom konaní vedenom
na Okresnom súde Dunajská Streda, sp.zn. 5Cb/158/2006. V danom tlačive sú v kolónke iné pôžičky a
úvery uvedené 3 pôžičky, ktoré má mať likvidátor (žalovaný) voči spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii.
Z daného tlačiva nevyplýva, aká je splatnosť pôžičiek. Nie je bez významu ani to, že dané záväzky nie
sú vedené v účtovných závierkach spoločnosti NAVAR s.r.o. v likvidácii. Teda existencia týchto pôžičiek

nie je preukázaná, teda nie je preukázané, že spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa. Rovnako je
potrebné aby sme mohli ustáliť povinnosť konateľa podať návrh na konkurz, mať za preukázané, že
hodnota záväzkov presahovala hodnotu majetku spoločnosti. Dané v konaní tiež nie je preukázané.
Odvolací súd má za to, že aj keby bolo možné uplatňovať si nárok postupom podľa ust. § 135a ods. 5
Obchodného zákonníka, tak nebolo v konaní preukázané, že spoločnosť bola v predlžení a bola tu daná

povinnosť konateľa, resp. likvidátora podať návrh na konkurz, čo by viedlo k zamietnutiu návrhu.

21. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom straty pasívnej legitimácie z dôvodu výmazu spoločnosti
NAVAR s.r.o. v likvidácii z obchodného registra bez právneho nástupcu, odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s posúdením tejto otázky súdom prvej inštancie, ktoré je uvedené v bode 16 odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie. V danom prípade stranou, voči ktorej smeruje žaloba nie je samotná
spoločnosť NAVAR s.r.o., ale jej likvidátor ako fyzická osoba. Zánikom spoločnosti, nedošlo aj k zániku
nároku veriteľa v zmysle ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné
rozhodnúť opäť i o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania. V tomto rozhodnutí sa premieta úspech strany v celom konaní, teda nárok
tvorí jeden celok, odvolací súd rozhoduje o trovách jedným výrokom. Nakoľko došlo ku zamietnutiu
žaloby, vo veci mal plný úspech žalovaný, preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).