Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: VK-1C/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713206400
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:5713206400.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobcov 1/ U. D., nar. XX. XX. XXXX,

bytom K.. W.. Š.T. XXXX/XX, XXX XX K., 2/ U. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX/X, XXX XX K., 3/ J.
J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXXXX/XX, 4/ W. Q., nar. XX. XX. XXXX, S.. O. X/X, XXX XX K., 5/ X..
X. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX Ž., 6/ X.. I. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. XXX/
XX, XXX XX K., 7/ X.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XXXXX/XX, XXX XX D. - R. K., 8/ C. Š., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XX, XXX XX I. N. K., 9/ E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX
XX I., 10/ S.R. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A. N. K., 11/ S. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B.. K. XXXX/XXX, XXX XX Q. K. X, 12/ X.. K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.. Č. XXX, XXX XX R.

D., 13/ X.. S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX W.R. N. W., 14/ I. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O.. I. XX/XX, XXX XX K., žalobcovia 1/-14/ zastúpení AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom
M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovanej E. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.. R. XXX/XX, XXX
XX C. J., zastúpenej JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o
zaplatenie 10.478,90 Eur istiny s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa proti žalobcom 1/ až 14/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviažaloboupodanoudňa10.02.2012naOkresnomsúdeMartinžiadali,abyžalovanívžalobe
pôvodne označení 1/ - 4/ boli zaviazaní zaplatiť žalobcom v jednotlivých podieloch žalovanú sumu spolu
vo výške 31.127,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17.11.2011 až do zaplatenia.
V podanej žalobe boli žalobcovia označení 1/ - 9/, následne zo strany právneho zástupcu žalobcov
bol podaný návrh na pristúpenie nových účastníkov do konania na strane žalobcov a to žalobcov 10/
- 13/. Okresný súd Martin uznesením zo dňa 13. 03.2013 pripustil do konania vstup žalobcov 10/ -

13/. Následne bola upravená žaloba na začatie konania potom, ako žalobcovia voči žalovanej 2/ vzali
žalobu späť (voči tejto žalovanej konanie zastavené uznesením zo dňa 13.03.2013). Uznesením zo dňa
15.03.2013 Okresný súd Martin pripustil zmenu žaloby tak, že vo vzťahu k žalovaným 1/, 3/ a 4/ (tak ako
boli označení v poradí v žalobe) upravil výšku žalovaných súm žalobcami 1/ - 13/.

2.Vovzťahukoznačenejžalovanej1/E.Š.nanámietkupríslušnostibolažalobavylúčenánasamostatné
konanie a následne dňa 29.05.2013 postúpená Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši.

3. Žalobcovia 1/ - 13/ uplatnili vo vzťahu k žalovanej E. Š. svoj návrh na základe tej skutočnosti, že dňa
XX. X. XXXX sa na Štátnom notárstve v Martine uskutočnilo dedičské konanie po nebohej E. X., rod.
S., zomretej dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. D 335/77. Zákonnými dedičmi po nebohej boli jej deti, a to E.Z.Á., K. D., X. Q., C. N.V. a E. J.. Dedičstvo po nebohej bolo vyporiadané tak, že rodinný dom č. XX v
A. spolu s dvorom, záhradou a porastom nadobudli do vlastníctva E. Z., nar. XX. XX. XXXX v 1, K. D.,
nar. XX. XX. XXXX v 1/8, X. Q., nar. XX. XX. XXXX v 1/8, C. N., nar. XX. XX. XXXX v 1/8, E. J., nar.

XX. XX. XXXX v 1/8, poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní Socialistickej organizácie
nachádzajúcu sa v k. ú. A., zapísaná v protokole č. XX, a to parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X v celosti
a parcely č. XX, XXX, XXX v 1/6 nadobudla E. Z.D., nar. XX. XX. XXXX s tým, že pre prípad vypustenia
tejto pôdy, bezplatného užívania alebo iného speňaženia je povinná z utrženej hodnoty vyplatiť po 1/5
ostatným spoludedičkám.

4. Z vtedajšej platnej právnej úpravy v súlade s § 23 ods. 1 Zákona 49/1959 Zb. o jednotných
roľníckych družstvách sa vyžadovalo také vyporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom
všetkej pôdy stal len jeden z dedičov a to z dôvodu zamedzenia drobenia poľnohospodárskej a lesnej
pôdy, čo právni predchodcovia žalobcov rešpektovali a súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v
dedičskom rozhodnutí. Preto bolo v dedičskom rozhodnutí ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo

ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že dedič, ktorý nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade
vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia z utŕženej hodnoty vyplatiť po1/5-
ine ostatným spoludedičom.

5. Zo strany žalobcov boli špecifikovaní právni nástupcovia po dedičoch tak, ako boli uvedení v

dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 335/77. Zo strany žalovanej dedičská postupnosť nebola žiadnym
spôsobom namietaná, t.j. stotožnila sa fyzickou postupnosťou uvedenou žalobcami.

6. Časť poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v k. ú. A., zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra
E.parcelnéčísloXXX-ornápôdaovýmereXXXXXm2,ktorúžalovanáspolusostatnýmdedičmizdedila

na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa XX. X. XXXX, č. k. 17D 620/2006 bola žalovanými Kúpnou
zmluvou zo dňa XX. X. XXXX predaná spoločnosti MERIBO s.r.o., Sučianska cesta 31, Martin vo výmere
XXXX m2 a to za kúpnu cenu 63.669,24 Eur.

7. Žalobcovia tvrdili, že sú právnymi nástupcami dedičiek po nebohej E. X., rod. S. a preto sa domáhajú

splnenia povinnosti, ktorá vyplynula z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine zo dňa XX. X. XXXX, sp.
zn. D 335/77 a teda domáhajú sa splnenia povinnosti vyplatiť prislúchajúce dedičské podiely po tom, ako
zo strany žalovanej a ostatných dedičov došlo k odpredaju poľnohospodárskej pôdy. Žalovaná výpočet
žalovanej sumy v súvislosti s odpredajom pôdy spoločnosti Meribo nespochybnila, stotožnila sa s jeho
matematickým výpočtom.

8. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. poukázala na
to, že žalobcovia svoj návrh opierajú, resp. odkazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 11.
2003, sp. zn. 5Cdo 96/2000, ktorý obsahuje právnu vetu "rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva, podľa
ktorého sa preberateľom dedičstva poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v

prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov,
možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje
nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov
ňou založených, ak sa stanú splatnými". Podľa žalovanej išlo o ojedinelé rozhodnutie súdu Najvyššieho
súdu ako dovolacieho súdu, pričom poukázali na to, že súdy rozhodujúce v obdobných veciach zaujali

opačný názor, ako to urobil dovolací súd (Okresný súd Žilina a následne Krajský súd Žilina). Predmetné
dovolacie rozhodnutie sa opiera predovšetkým o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22.
11. 1964, ktoré je podľa nej značne diskutabilné, pokiaľ sa takto zaisťuje nárok na výplatu z dedičstva.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia predmetného rozhodnutia dospela k záveru, že tu sa súd postavil
za stanovisko, že je potrebné zabezpečiť spravodlivé usporiadanie ustupujúcich dedičov s prihliadnutím

na podmienky a okolnosti, za ktorých k tomuto vyporiadaniu došlo, avšak v rámci vyporiadania dedičstva
treba vychádzať z ceny, ktorá bola aktuálna v čase, keď k vyporiadaniu došlo. Iný výklad by bol v rozpore
s koncepciou dedičského práva, pretože pokiaľ by ustupujúci dediči si zachovávali živé právo k veci,
teda mali by byť vyplatení z hodnoty, ktorá platí v čase dedenia, dostal by sa do nevýhodného postavenia
preberateľ takéhoto majetku najmä z dôvodu, že znáša všetky následky z titulu vlastníctva k tejto

veci, poprípade platenia dane a podobne, avšak na druhej strane ustupujúci dedičia bez akýchkoľvek
povinností by v budúcnosti mohli obdržať neadekvátny prospech. Rozhodnutie notára o dohode dedičov
môže mať právnu relevanciu len vtedy, ak je v ňom uvedená výška výplat dedičských podielov a
táto suma musí vychádzať z právoplatného rozhodnutia štátneho notárstva, nemôže odkazovať nabudúcnosť. Výška výplaty dedičských podielov musí byť v rozhodnutí podľa § 39 Notárskeho poriadku
určená konkrétne s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie štátneho notárstva podľa § 37 ods. 1 vtedy
platného notárskeho poriadku. V dedičskom konaní sp. zn. D 335/77 bola hodnota poľnohospodárskej

pôdy ustálená na sumu 6.000,- Kčs. Ak E. Z. vznikol v pôvodnom dedičskom konaní po E.Í. X. dlh
voči spoludedičom, mal byť v rámci dedičského konania 17D/620/2006, resp. D 163/89 konštatovaný aj
dlh poručiteľky E. Z. a mal byť vykonaný súpis aktív a pasív. V predmetnej veci treba pristupovať aj z
právneho stavu platného v čase uzatvorenia dohody medzi dedičmi E. X. s tým, že tento právny stav
bol usporiadaný prijatím Zákona č. 293/1992 Zb., ktorý zrušil predchádzajúce autoritatívne rozhodnutia

ohľadnepoľnohospodárskychpôdapriznalvšetkýmustupujúcimdedičompridedenípoľnohospodárskej
pôdymožnosťnapraviťchyby,ktorévzniklivdôsledkutoho,žeakožalobcoviauvádzajúvosvojejžalobe,
že z vtedajšej platnej úpravy zakotvenej v § 23 Zákona č. 49/1959 Zb. sa vyžadovalo také usporiadanie
dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z dedičov a to z dôvodu
zamedzeniu drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy, čo právni predchodcovia žalobcov rešpektovali,
súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v dedičskom rozhodnutí. Preto v dedičskom rozhodnutí bolo

ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že dedič, ktorý
nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného
speňaženia tržnej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine. V danej dobe ani dedič fakticky pôdu užívať nemohol.
Ďalej žalovaná poukázala na to, že predmetnú pôdu, ktorá bola odpredaná nenadobudla dedičstvom,
ale jej matka jej ju darovala a tzv. odkladací dlh ona nezdedila. Na jej strane potom ďalšia odkladacia

podmienka nastala okamihom uzavretia darovacej zmluvy, t. j. dňa XX.XX.XXXX. Týmto okamihom
vzniklo právo žalobcov (aj keď to v zásade popiera) na výplatu dlhu, ktorý im vznikol v dedičskom konaní.
Zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku žalobcov.

9. Uznesením č. k. 1C/92/2013-120 zo dňa 02.06.2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici 13Co/828/2015-134 zo dňa 01.12.2015 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/35/2012. Okresný súd Martin vo veci
rozhodol rozsudkom č. k. 5C/35/2012-650 zo dňa 08. 06. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
26.03.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/297/2017 zo dňa 28. 02.
2018, a vykonateľnosť nadobudol dňa 30. 03. 2018. Súd žalobe žalobcov vyhovel v celom rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Cdo/109/2018 zo dňa 08. 08. 2019 dovolanie
žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. 02. 2018 sp. zn. 10Co/297/2017 odmietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 09. 2019.

10. Súd uznesením č. k. 1C/92/2013-326 zo dňa 11.09.2016 rozhodol, že v konaní pokračuje po

právoplatnom skončením konania vedeného na Okresnom súde Martin sp. zn. 5C/35/2012. V priebehu
konania bolo súdu oznámené, že žalobca 13/ T. D., nar. XX.XX.XXXX zomrel dňa XX.XX.XXXX,
dedičkami po nebohom boli žalobkyne v tomto konaní 2/ U. Z. a 3/ J. J.Á.. Dedičské rozhodnutie
sp.zn.18D/700/2016nadobudloprávoplatnosť15.3.2017spotvrdenímokruhudedičov.Súdpretovyššie
citovaným uznesením súčasne rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi po zomretom žalobcovi 13/ T.

D.,atožalobkyňou2/U.Z.,nar.XX.XX.XXXXažalobkyňou3/J.J.V.,nar.XX.X.XXXX.Právnyzástupca
žalobcov v podaní doručenom súdu dňa 26.09.2019 špecifikoval žalovanú sumu v tom zmysle, že
podiel, pripadajúci na žalobcu 13/ T. D. na základe dedičského rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh
dedičov bol rozpočítaný pre žalobkyne 2/ a 3/. Súčasne právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd
pripustil zmenu žaloby v navrhnutom znení. Uznesením č. k . 1C/92/2013 zo dňa 24.10.2019 pripustil

zmenu žaloby v navrhnutom znení.

11. Vo vyjadrení doručenom súd súdu dňa 24.09.2018 právny zástupca žalovanej zotrval na podaných
vyjadreniach, uviedol, že Okresný súd Martin nemohol aplikovať okamih vypustenia tejto pôdy z
bezplatného užívania, pretože pôda bola pôvodne v bezplatnom užívaní socialistickou organizáciou a

neskôr už došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a došlo k právnej skutočnosti, ktorá už zakladá nárok
na prípadnú výplatu. Výplata nemá byť určená z utrženej hodnoty, ale z hodnoty dedičstva v čase
dedičského konania. Žalovaná nebola dedičom v zmysle dedičského rozhodnutia sp. zn. 17D/620/2006
apretosanaňunemôževzťahovaťdohoda,ktorábyzakladalamajetkovéprávoostatnýchspoludedičov,
lebo nie je titulom dedičstva právnym nástupcom pôvodných účastníkov konania.

12. Právny zástupca žalobcov vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.01.2019 zotrval na podanej žalobe
a jej dôvodoch, ďalej uviedol, že Krajský súd v Žiline skonštatoval, že povinnosti pôvodného preberateľa
dedičstva (povinnosť výplaty) prechádzajú aj na právnych nástupcov dedičky, ktorá dedičstvo iba z tituluvtedy právnej úpravy prevzala. Všetci dedičia po nebohej E.Q. X. mali takto stanovenú dohodu, súčasťou
ktorej bola aj povinnosť výplaty voči ustupujúcim dedičom. To znamená, že každý dedič po nástupkyni
E. X. a následne po E. Z. túto povinnosť na seba preberá. Tejto povinnosti nie je možné sa zbaviť

prípadným darovaním nehnuteľnosti na svojho rodinného príslušníka tak, ako argumentuje žalovaná
nakoľko takýmto postupom by sa obchádzala uzavretá dohoda z dedičského konania, a to vedome
zo strany darkyne. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd pripustil, že povinnosť na výplatok
ostatných dedičov zaniká úkonom darovania rodinnému príslušníkovi, keď darca vie o svojej povinnosti
k žalobcom, čo by za stavu neupovedomenia obdarovanej viedlo k vyhodnoteniu úkonu ako neplatného.

13.Právnyzástupcažalovanejvovyjadrenídoručenomsúdudňa08.11.2019trvalnasvojichdoterajších
vyjadreniach, napriek tomu, že najvyšší súd zaujal iné stanovisko. Ani jeden zo žalobcov, právny
nástupca po pôvodných odstupujúcich dedičoch nemá potvrdené dedičstvo rozhodnutím príslušného
notára, čo do existencie pohľadávky pre prípad vypustenia pôdy z bezplatného užívania alebo iného
speňaženia ani čo do základu ani čo do výšky. Najvyšší súd Slovenskej republiky síce odkázal

na ustanovenie § 175y/1 OSP, avšak jeho názor nemá oporu v súdnej praxi. Ďalej poukázal na
to, že nesprávny je výklad najvyššieho súdu, pokiaľ poukázal, že vo veci bola uzavretá dedičská
dohoda a vyslovil, že pod slovným spojením „iné speňaženie“ je zrejmé, že právo na náhradu nebolo
obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov, ale sa malo týkať aj právnych nástupcov a tomuto
právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť náhradu sa netýkala len toho dediča, ktorému pripadla podľa

výlučného vlastníctva, ale tých oprávnených nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im
náhrada za pôdu v prípade scudzenia. Nesprávna je aj argumentácia najvyššieho súdu vo vzťahu
k zákonu č. 293/1992 Z. z. aj v tomto smere uplatňujú naďalej námietku premlčania z dôvodu, že
predmetná pôda bola pôvodne užívaná titulom socialistického užívania poľnohospodárskej pôdy, teda
bola začlenená do užívania miestneho družstva, ktoré podľa nimi predložených dokladov bolo vypustené

z bezplatného užívania tým, že bola uzavretá nájomná zmluva a už nebolo existentné bezplatné
užívanie. Ďalej poukázal na to, že žalobcovia formou zmeny návrhu na začatie konania upravili svoj
žalobný petit tak, že v sumáre sa jednotliví žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 10.478,91 Eur s
príslušenstvom. Túto zmenu Okresný súd Martin pripustil uznesením zo dňa 15.03.2012 a Okresný
súd Veľký Krtíš opätovne pripustil zmenu žaloby tak, že jednotlivé uplatnené nároky zrejme považoval

za spoločné a nerozdielne keď pripustil zmenu aj vo vzťahu k žalobcovi 1/ U. D., hoci voči tejto sumu
žalobcovia uplatnili už v pôvodnom podaní zo dňa 10. 02. 2012. Tu U. D. žiadala priznať tú istú
sumu, ktorú tunajší súd pripustil formou zmeny žaloby. Vzniesol námietku premlčania vo vzťahu nároku
žalobkýň 2/ a 3/ po právnom predchodcovi T. D. (2x795,86 Eur), nakoľko tento nárok si uplatnili až
podaním zo dňa 18. 09. 2019, pričom nie je zrejmé kedy toto podanie došlo súdu.

14. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 1C/92/2013-431 zo dňa 28.11.2019, ktorý žalobe žalobcov
vyhovel. Súd žalobu zamietol len čiastočne v časti v ktorej žalobcovia požadovali 9 % úrok z omeškania
od 17.10.2011 do 09.02.2012. V dôsledku odvolania podaného žalovanou Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením č. k. 16Co/10/2020-468 zo dňa 29.04.2021 zrušil rozsudok okresného súdu a

vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že kým na strane odstupujúcich
dedičov je vylúčené, aby právo uplatnil iný právny nástupca, ako dedič, ktorý vykonáva absolútne
subjektívne dedičské právo samostatne, na strane žalovanej okresný súd nerobí medzi právnymi
titulmi nástupníctva (dedenie, darovanie) žiadny rozdiel. To vyžaduje zodpovedať otázku zachovania
rovnakého postavenia účastníkov občianskoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka),

už len z toho dôvodu, že dlžník o existencii povinnosti, o akú ide v posudzovanej veci, nemusel
mať objektívne vedomosť až dovtedy, kým si veriteľ právo uplatnil. Iba oprávnení účastníci dedičskej
dohody a dedičia po nich mali vo svojom záujme sledovať a uplatňovať nároky z odplatného užívania
spornej nehnuteľnosti alebo z iného speňaženia spornej nehnuteľnosti. Konečnému rozhodnutiu tak
predchádza potreba zodpovedať, či dedičská dohoda skutočne zaväzuje každého právneho nástupcu,

ktorý nadobudol pôdu bezodplatne a či posudzovanú darovaciu zmluvu, (ktorá nasvedčuje blízkemu
vzťahu) nemali dotknuté osoby povinnosť včas odporovať, alebo žalovať jej neplatnosť. Ďalšou otázkou,
ktorú bude musieť okresný súd výkladom zmluvy dôsledne zodpovedať je, či nárok vznikol iba pri
prvom odplatnom užívaní a prvom speňažení/prevode spornej nehnuteľnosti, resp. podielu na spornej
nehnuteľnosti. Z doterajšieho konania nevyplýva, že by si žalobcovia po skončení „bezplatného užívania

pôdy socialistickej organizácie“ uplatňovali nároky plynúce z nájmu spornej nehnuteľnosti u každého, kto
na svoj podiel na spornej nehnuteľnosti „utŕžil“ odplatu. Treba zodpovedať, či bolo v súlade s dedičskou
dohodou, že žalobcovia uplatnili iba nárok splatný pri prvom speňažení pôdy jednou kúpnou zmluvou
tretej osobe. Je tiež potrebné podrobiť spornú dedičskú dohodu výkladu aj v tom smere, či z dohody opovinnosti vyplatiť z utŕženej hodnoty po 1/5 ostatným vyplýva, že žalovaná je povinná uhradiť pomernú
časť prijatej kúpnej ceny bez nákladov, ktoré jej so speňažením vznikli, alebo po započítaní svojich
výdavkov spojených so speňažením, čo by zodpovedalo rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu.

Inými slovami ani žalobcovia nemôžu namietať premlčanie vyúčtovania nákladov speňaženia, lebo
započítanie na podiel kúpnej ceny možno vyvodiť z celého obsahu dedičskej dohody. Okresný súd sa
bude musieť vysporiadať s otázkou, aké právne dôsledky plynú z právneho nástupníctva žalovanej k
pôde, ktoré vzniklo darovaním a či skutočnosť, že obdarovaný pôdu nadobudol, bez ďalšieho zakladá
povinnosť plniť právnym nástupcom odstupujúcich spoludedičov. Pri zisťovaní pasívnej legitimácie

žalovanej urobí záver o tom, aké právne skutočnosti preukazujú, že žalovaná prevzala záväzok,
ktorý konštituovali právni predchodcovia dedičskou dohodou. Okresný súd sa znovu vysporiada aj s
otázkou omeškania žalovanej, lebo zatiaľ z ničoho nevyplýva, odkedy má žalovaná vedomosť o veľkosti
dedičských podielov žalobcov. Žalobcovia konajú samostatne a pokiaľ ich nároky na podiel z utŕženej
ceny preukázali až v súdnom konaní, nemohlo dôjsť k omeškaniu s peňažným plnením za čas od
vyplatenia kúpnej ceny do uplatnenia práva na súde. Do omeškania sa žalovaný dlžník mohol dostať až

po doručení žaloby, resp. po zmene žaloby. Okresný súd sa tiež vysporiada s námietkou premlčania
čo do sumy 2.697,10 Eur, ktorá podľa žalovanej zodpovedá rozdielu medzi pôvodne žalovanou sumou
v konaní na Okresnom súde v Martine a sumou, ktorú žalobcovia uplatnili po pripustení zmeny žaloby
zo dňa 24. 10. 2019. V tej súvislosti odvolací súd uvádza, že v žalobe podanej 10. 02. 2012 sú uvedení
žalobcovia v rade 1/ až 9/, ktorí proti žalovanej E. Š. uplatnili celkovo sumu 7.781,80 Eur, v rovnakej

výške proti všetkým štyrom žalovaným a spolu v sume 31.127,20 Eur. Uznesením Okresného súdu
Martin 5C/35/2012 z 15. 03. 2012 bola pripustená zmena žaloby tak, že žalobcovia v rade 1/ až 13/
uplatňovali proti žalovanej spolu sumu 10.478,90 Eur (č. l. 7).

15. Žalobkyňa 5/ Ľ. Ž., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX, súd preto uznesením č.k.

VK-1C/92/2013-625 zo dňa 15.11.2023 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi po zomretej žalobkyni
5/ Ľ. Ž. nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, XXX XX K., a to s X.. X.
Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX Ž., X.. I. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. XXX/XX,
XXX XX K., X.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XXXXX/XX, D. - R. K..
16. Právny zástupca žalobcov v podaní doručenom súdu dňa 23.11.2023 špecifikoval žalovanú sumu

v tom zmysle, že podiel, pripadajúci na žalobkyňu 5/ Ľ.B. Ž. bol rozpočítaný na jej právnych nástupcov
X.. X. Ž., nárok vo výške 530,57 Eur, X.. I. Ž., nárok vo výške 530,57 Eur, X.. P. I., nárok vo výške
530,57 Eur. Súčasne právny zástupca žalobcov navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, žalovaná
E. Š., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, V.X. I. W., trvale bytom D. R. XXX/XX, XXX XX C. J. je povinná
zaplatiť z obdržanej kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti ustálené v kúpnej zmluve registrovanej

na Správe katastra v Martine pod. č. C. XXXX/XX žalobcovi v 1. rade U. D., rod. F. náhradu vo výške
zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/30-tiny, čiže 530,58 Eur, v rade 2. U. Z., rod. D. náhradu vo výške
zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/30-tiny a 1/20-tine, čiže 1.326,44 Eur, v 3. rade J. J.V., rod. D.,
náhradu vo výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/30-tiny a 1/20-tiny, čiže sumu 1.326,44 Eur,
v rade 4. W. Q. náhradu vo výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/30-tiny, čiže sumu 530,58

Eur, v rade 5a. X. X. Ž., rod. Ž.O.V. náhradu vo výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/30-tiny,
čiže sumu 530,57 Eur, v rade 5b. X.. I. Ž., rod. Ž.V. náhradu vo výške zodpovedajúcej dedičskému
podielu 1/30-tiny, čiže sumu 530,57 Eur, v rade 5c. X.. P. I., rod. Ž.O. náhradu vo výške zodpovedajúcej
dedičskému podielu 1/30-tiny, čiže sumu 530,57 Eur, v rade 6. C. Š., rod. N., náhradu vo výške
zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/10-tiny, čiže sumu 1.591,73 Eur, v rade 7. E. J.Á. náhradu vo

výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/15-tiny, čiže sumu 1.061,15 Eur, v rade 8. S. J. náhradu vo
výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/15-tiny, čiže sumu 1.061,15 Eur, v rade 9. S. H. náhradu vo
výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/45-tiny, čiže sumu 353,72 Eur, v rade 10. X.. K. I. náhradu
vo výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/45-tiny, čiže sumu 353,72 Eur, v rade 11. X.. S. W.
náhradu vo výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/45-tiny, čiže sumu 353,72 Eur, v rade 12. I.

H. náhradu vo výške zodpovedajúcej dedičskému podielu 1/40-tiny, čiže sumu 397,93 Eur a to v lehote
15 dní od právoplatnosti rozsudku, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 17. 10. 2011 až do
zaplatenia. Žalobcovia v rade 1.- 14. majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
17. Súd viazaný právnym názorom krajského súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP, vec opätovne prejednal

a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.03.2024. Súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým
pripustil zmenu žaloby v navrhnutom znení. Právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe.
Poukázal na darovaciu zmluvu medzi C. J. a E. Š., na čl. II, posledný odsek na str. 5, kde sa uvádza,
že darca C. J. všetky spoluvlastnícke podiely vyššie uvedených nehnuteľností so všetkými právami apovinnosťami sprevádzanými nehnuteľnosťami spojenými v hraniciach darúva svojej dcére E. Š. do
jej výlučného vlastníctva. Táto skutočnosť má svedčiť o tom, že žalovaná mala vedomosť o všetkých
právach a povinnostiach s touto nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu, ktoré vyplývali z dohody o

dedičstve po E. X.. Opätovne právny zástupca žalobcov poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Cdo/109/2018, a to na bod 21 a 22 rozhodnutia. Pasívna legitimácia
žalovanej je výsledkom zhodnutia sa vyšších súdnych autorít o tom, že takéto právne nástupníctvo
je v danom prípade dané. Právny úkon darovania nijakým spôsobom neznemožňuje uplatnenie si
nároku voči obdarovanému, keďže dohoda bola akceptovaná štátnym notárstvom a bola dohoda týmto

notárstvom schválená v znení: „pre prípad vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania alebo iného
speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5 ostatným spoludedičkám. Práve vymedzením
si títo dedičia ustálili to, ani nie že jedenkrát, ani nie že pri prvom nejakom odplatnom alebo vypustením
z bezplatného užívania, že by v budúcnosti zanikla možnosť tých podstatných ustupujúcich dedičov
sa domáhať speňaženia, ktoré obdrží dedič, ktorý nehnuteľnosti prijal. Tu sa nedá súhlasiť s tým, že
by napríklad prijatie nájmu dedičov, ktorí prevzali nehnuteľnosť znamenalo absolútne vyblokovanie z

ďalších peňažných nárokov v prípade, že by nehnuteľnosť bola predaná. Je plne zodpovedaná otázka
toho, že vôľa ustupujúcich dedičov nebola iba jednorázovo pri prvom speňažení lebo speňaženie sa
mohlo diať, tak ako aj v tomto prípade, že sa speňaží časť nehnuteľností, to by znamenalo automatický
záver, že zvyšok si môže ponechať bez povinnosti plniť pri ďalšom speňažení. Názor Krajského súdu
v Banskej Bystrici je názorom, ktorý poškodzuje ustupujúcich dedičov a doslova vyvracia závery, ktoré

chceli dedičia dohodnúť v dedičskom konaní po nebohej E. X.. Niet tu žiadnych pochýb, že každý
dedič má záujem o plnenie a táto skutočnosť nie je časovo obmedzená žiadnym ustanovením v
dedičskom konaní. Konštatovanie Krajského súdu v Banskej Bystrici o tom, že či bola pohľadávka
prejednaná v dedičskom konaní po smrti ustupujúcich dedičov je taktiež právne irelevantná, pretože táto
pohľadávka vznikla až z disponovania s nehnuteľnosťou a ak v čase smrti pohľadávka neexistovala,

nebolo čo prejednávať. Rozhodnutie v dedičskej veci má charakter rozhodnutia, ktoré schvaľuje
dohodu dedičov a táto dohoda je pre všetkých účastníkov záväzná. Keďže majetok bol vydaný z
bezplatného užívania socialistickej organizácie a došlo by vo vzťahu k preberateľke dedičstva, teda
právnejprávnejpredchodkynižalovanej,lenpoberanímnájmu,takvýslednéplnenieuplatneniasinároku
zo strany žalobcov voči nájmu by bolo iba plnením za nájomné a nie je tu žiadny prípad speňaženia

danej nehnuteľnosti. Už to samotné vyjadrenie speňaženie nehnuteľnosti nijako nevyblokuváva to, že ak
dostala nejakú pomernú časť nájmu, niektorá účastníčka alebo niektorý žalobca, že budúce speňaženie
nehnuteľnosti už jej neprináleží. Výklad toho pojmu, vypustenie tejto pôdy z bezplatného užívania alebo
iného speňaženia ten pojem „iné speňaženie“ nemôžeme úzkostlivo vykladať v nejakých mantineloch,
čiže iné speňaženie znamená zobratie nájmu a už nie je priestor na vylikvidovanie zvyšku kúpnej ceny,

za ktorú bude nehnuteľnosť predaná. Obdobne nastal prípad aj v tomto konkrétnom prípade, že sa
predala len časť nehnuteľnosti. Ak by sa takto úzkostlivo vykladalo samotné speňaženie, tak potom ak
by niekto by predal meter, už by ten ustupujúci dedič nemal nárok na plnenie z titulu iného speňaženia.
Pokiaľ sa týka otázky nákladovosti žalovanej, v spise boli predložené poplatky za geometrický plán
a nejaké iné poplatky súvisiace s katastrom. Uvedené nároky si žalovaná mohla uplatniť, neboli však

uplatnené včas a z toho titulu sú potom premlčané. Ich výklad uzavretej dedičskej dohody, v plnom
rozsahu zodpovedá vôli účastníkov, ktorí ju vtedy uzatvárali a nikto nemôže túto úlohu zúžiť tak, že by
sa dalo z nej ustáliť, že by nemali záujem o plnenia, ktoré v budúcnosti nastanú pri forme akéhokoľvek
speňaženia. Iba vtedy platný zákon bol dôvodom na takéto ustálenie prikázania všetkých nehnuteľností
do vlastníctva jednej dedičky a nejde tu o rozhodnutie štátneho orgánu, teda notárskeho úradu, o tom, že

niekomu vyplatiť po 1/5. Ide tu o schválenie dohody teda zmluvy, ktorá je záväzná pre všetkých a v rámci
ktorej sa vždy domáhali toho, aby akákoľvek dispozícia, ktorá bude mať za následok peňažné plnenie
bola delená rovným dielom medzi spoludedičov po 1/5-tine. Zmluva bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX
s Meribom a k pripusteniu zmeny na sumu 10.478,- Eur došlo 15.03.2012, nemôže byť v žiadnom
prípade uvedený nárok premlčaný. Možnosť odporovať právnemu úkonu je upravená v § 42a, kde je

možné odporovať len pri vymáhateľnej pohľadávke, ale tá danom prípade vznikla na základe úkonu,
ktorý zabezpečil práve vznik tejto pohľadávky teda predchádza úkon tomu, že vznikne pohľadávka
a odporovateľnosť by mala byť iná, existovala pohľadávka a nasleduje dispozícia s majetkom, ktorá
ukracuje vymáhateľnú pohľadávku. V danom prípade konštatovanie, že mohlo dôjsť k odporovaniu
právneho úkonu je nemožné alebo je nezákonné, nespĺňa to podmienky stanovené § 42a Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ sa týka neplatnosti zmluvy, tak relatívna neplatnosť neprichádza v úvahu, porušenie
predkupného práva neprichádza v úvahu. Nie je zrejmé v akom smere je možné napádať platnosť úkonu
v zmysle § 37, keď náležitosť vôle tu bola, tiež vážnosť a zrozumiteľnosti. Rozpor s dobrými mravmi §39 v tomto prípade je ťažko priechodný, pretože nie je v rozpore s dobrými mravmi ak sa súhlasilo, že
nadobúdateľ dedičského podielu sa stane vlastníkom a súhlasilo sa s tým, že ak predá, má vyplatiť.
18. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že závery zrušujúceho uznesenia odvolacieho

súdu sú právne záväzné pre nižší súd a tejto skutočnosti sa treba aj držať. Poukázal na čl. 2 na str. 5
darovacej zmluvy, že spoluvlastnícke podiely a vlastnícke podiely vyššie uvedených nehnuteľností boli
prevádzané so všetkými právami a povinnosťami sprevádzanými nehnuteľnosťami. Toto je formulka,
ktorá sa nachádza v každej zmluve, či je to kúpna zmluva, či je to darovacia zmluva. V podstate zahŕňa
najmä skutočnosti vyplývajúce z bodu „C“ listu vlastníctva, kde sa nachádzajú ťarchy a odkazuje na tieto

ťarchy. Pokiaľ by išlo o nejaké iné práva alebo povinnosti, doposiaľ sa nestretol s tým, že by tieto neboli
riadne špecifikované v zmluve a tak by boli potom právne záväzné pre nadobúdateľa. Tak ako to odvolací
súduviedol,okresnýsúdsamusínajmäzapodievaťotázkouazodpovedať,čidedičskádohodaskutočne
zaväzovala každého právneho nástupcu, ktorý nadobudol pôdu bezodplatne alebo ako v prípade mojej
klientky darovacou zmluvou a či najmä osoby, ktoré boli dotknuté takýmto úkonom mali včas povinnosť
odporovať alebo žalovať neplatnosť tejto zmluvy. Pokiaľ okresný súd prevzal závery z predmetného

rozsudku 5Cdo 96/2000 a tým pádom aj odvolacieho krajského súdu uznesením 7Co 754/64 tak
tieto, ako správne vytkol aj odvolací súd, nemohol použiť bez následkov dôsledného odôvodnenia a
vlastných skutkových zistení. Je samozrejmé, že dôkazná povinnosť je na strane žalobcu a žalobca musí
preukázať, že žalovaná naozaj bola riadne oboznámená so svojimi právami a povinnosťami, ktoré majú
vyplývať z darovacej zmluvy a či medzi takými povinnosťami bolo aj to, že vedela o tom, že má povinnosť

niekoho vyplácať za nadobudnuté dedičské podiely, ktoré nadobudla darovacou zmluvou. Ďalej právny
zástupca žalovanej poukázal na čl. III. darovacej zmluvy, kde sú uvedené ťarchy a bremená, kde je teda
vyhlásené, že darca vyhlasuje, že na darovaných nehnuteľnostiach sa neviažu žiadne ťarchy ani vecné
bremená, ktoré by obdarovaného obmedzovali v nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tejto
darovacej zmluvy. Táto skutočnosť v podstate potvrdzuje to, že žalovaná nemala vedomosť o žiadnych

obmedzeniach v súvislosti s nakladaním s touto predmetnou nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom
dohody.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, listinnými dokladmi -
rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa XX. X. XXXX, Kúpno-zaopatrovacou zmluvou zo dňa XX. X.

XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva D 478/87,
uznesením Okresného súdu v Martine zo dňa X.X.XXXX, Osvedčením o dedičstve zo dňa XX. X. XXXX,
Rozhodnutím štátneho notárstva zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa XX. X.
XXXX, Osvedčením o dedičstve zo dňa XX.X.XXXX, Osvedčením o dedičstve zo dňa XX. X. XXXX,
kópiou dedičského rozhodnutia vo veci D 163/89, Osvedčením o dedičstve sp. zn. 17D 620/2006,

Uznesením č. k. 18D/217/2022-163 zo dňa 15.05.2023, Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX,
Kúpnou zmluvou zo dňa XX. X. XXXX, geometrickým plánom, rozhodnutím Správy katastra Martin zo
dňa XX. X. XXXX, rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 5C/35/2012-650 zo dňa 08. 06. 2017,
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/297/2017 zo dňa 28. 02. 2018, uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/109/2018 zo dňa 08. 08. 2019. Súd vo veci nevykonal

dôkaz zápisnicou o výsluchu žalovaných pred Okresným súdom Martin, nakoľko mal pre potreby
rozhodnutia dostatočne zistený skutkový stav, tiež je súd toho názoru, že návrh na vykonanie tohto
dôkazu nebol podaný v čas v zmysle § 153 ods. 1 CSP aj s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od
zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici (tri roky). Z vykonaného dokazovania súd
zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobcovia si uplatňovali svoj nárok ako právni nástupcovia dedičov v súvislosti s dedičským
rozhodnutím po nebohej E. X.j, sp. zn. D 335/77 a to z toho dôvodu, že poľnohospodársku a lesnú pôdu v
bezplatnom užívaní socialistickej organizácie, nachádzajúcu sa v k. ú. A., zapísanú v protokole č. XX ako
parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX v 1/6-ine nadobudla E. Z., rod. K.W., nar. XX.XX.XXXX,

dedička po nebohej E. X., rod. S. s tým, že pre prípad vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania,
alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným spoludedičkám,
t.j. K. D., X. Q., C. N. O. E. J.. Osvedčením o dedičstve sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22.5.2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 5. 2007 po nebohej E. Z., rod. K. nadobudli dedičky C. J.X. (K.
Ž.), C. Š., S. N., K.. Ž.E. Z. každá v 1/4-ine vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

v k. ú. A., zapísaným na LV č.XXX, parcela registra E. č. XXX - orná pôda o výmere XX.XXX m2.
Žalobcovia si uplatnili svoj nárok voči žalovanej, ktorý presne špecifikovali čo sa týkalo výpočtu a
následne aj s doložením dedičskej postupnosti. Zo strany žalovanej dedičská postupnosť na strane
žalobcov spochybnená žiadnym spôsobom nebola. Žalovaná nespochybnila ani výšku žalovanej sumyuplatnenú jednotlivými žalobcami, ktorá podľa žalobcov vyplynula z kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými
a spoločnosťou Meribo s.r.o., ktorej boli odpredané poľnohospodárske pozemky za kúpnu cenu v sume
63.669,24 Eur. Žalovaná spolu s ostatnými dedičmi po poručiteľke E. Z., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,

C. Š., S. N.X., K.. Ž. Z., uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou MERIBO s.r.o. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj poľnohospodárskych pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. a
obec A. a to parcela č. XXX orná pôda o výmere XXXXX m2, pričom z tejto bola odpredaná výmera
XXXX m2. Predmetnú pôdu pôvodne zdedila matka žalovanej C. J., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX na
základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007. Žalovaná predmetnú pôdu

potom nadobudla od matky na základe Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. V článku II., bod.
10 darovacej zmluvy je uvedené, že darca C. J., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX všetky spoluvlastnícke i
vlastnícke podiely vyššie uvedených nehnuteľností so všetkými právami a povinnosťami s prevádzanými
nehnuteľnosťami spojenými v hraniciach, darúva svojej dcére E. Š., rod. J., nar. XX.XX.XXXX do jej
výlučného vlastníctva. V článku III., ťarchy a bremená je uvedené, že darca vyhlasuje, že na darovaných
nehnuteľnostiach sa neviažu žiadne ťarchy ani vecné bremená, ktoré by obdarovaného obmedzovali

v nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tejto darovacej zmluvy. Pôvodne bola predmetná
vec vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/35/2012, kde žaloba bola podaná proti pôvodne
4. žalovaným: 1/ E. Š., 2/ K.. Ž. Z., 3/ C. Š., 4/ S. N.. Žaloba podaná voči žalovanej E. Š. bola vylúčená
na samostatné konanie a postúpená Okresnému súdu Veľký Krtíš, a to z dôvodu vznesenej námietky
nepríslušnosti. Pôvodne žalovaná 2/ K.. Ž. Z. dobrovoľne uhradila pohľadávku žalobcov, a preto súd

konanie voči nej zastavil. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/35/2012-650 zo dňa 08.06.2017 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/297/2017 zo dňa 28.02.2018 uložil žalovanej
1/ C. Š. a žalovanej 2/ S. N. povinnosť zaplatiť jednotlivým žalobcom nimi požadované sumy. Proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 297/2017 zo dňa 28.02.2018 podali dovolanie žalované 1/
a 2/, pričom Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 8Cdo 109/2018 zo dňa 08.08.2019 dovolanie odmietol.

20. Podľa § 2 Občianskeho zákonníka; v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka znení účinnom čase Darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2008 ;
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka; veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

22. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka; odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s
výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

23 Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

24. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka; právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

25.Podľa§101Občianskehozákonníka;pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.26. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka; blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka; záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka; záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

29. Súd pri svojom rozhodovaní vyhádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. V posudzovanej veci
bola uzavretá dedičská dohoda v nasledovnom znení: „Poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom
užívaní soc. org. nachádzajúcu sa v k. ú. A.J., zapísanú v protokole č. XX a to parcely č. XXX, XXX,
XXX, XXX/X v celosti a parcely č. XX, XXX, XXX v 1/6-ine nadobudla E. Z., nar. XX.XX.XXXX, s

tým, že pre prípad vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania alebo iného speňaženia, je povinná
z utrženej hodnoty vyplatiť po 1/5 ostatným spoludedičkám.“ Dedičia v uvedenom dojednaní žiadnym
spôsobom neustálili prioritu niektorej zo skutočností zakladajúcich vznik nároku na výplatu, pred inou,
ani zánik ďalších nárokov, v prípade že nastane jedna z možných skutočností zakladajúcich vznik
nároku na výplatu. Pokiaľ by dedičia mali takúto vôľu, bolo by to v dedičskom rozhodnutí výslovne

uvedené. V danom prípade je na mieste logický výklad daného ustanovenia za zohľadnenia historických
okolností, za ktorých došlo k vydaniu dedičského rozhodnutia, v neposlednom rade prihliadnuc na
spravodlivé usporiadanie pomerov spoludedičov je totiž zrejmé, že pokiaľ bolo dohodnuté ustanovenie
zakomponované do dedičského rozhodnutia, dedičia prejavili vôľu, záujem, aby v dôsledku zákonnej
požiadavky nadobudnutia pôdy len jedným z dedičov bolo zakomponované pre prípad, že dôjde k

realizácii dispozičného práva nadobúdateľom ohľadom získanej pôdy. Z takéhoto prejavu nemožno
vyvodzovať závery o akomkoľvek obmedzení nárokov ustupujúcich dedičov, resp. ich právnych
nástupcov vyplývajúcich z dotknutého dojednania. Takýto jeho výklad zodpovedá pri uplatnení prvkov
logiky a racionality vôli dedičov, keď zároveň jeho naplnenie bude dôsledkoch znamenať, že každému z
dedičov, resp. ich právnym nástupcom sa dostane toľko, koľko by zodpovedalo ich dedičským podielom,

ak by v rozhodnom čase neexistovali zákonné obmedzenia za účelom zabránenia drobenia pozemkov.
Z hľadiska rešpektovania princípu spravodlivosti, spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi
nemožno nijako v prejednávanom prípade odôvodniť, že by teda ustupujúci dedičia, resp. tí ich právni
nástupcovia bez ďalšieho, mali mať nárok len na niektorý z nárokov, prípadne len na ten, ktorý mohol
byť uplatnený skôr (Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co 752/2014 zo dňa 02.07.2015, č.

l. 1219 spisu). Žalobcovia si v súlade so znením dedičskej dohody uplatnili svoj nárok tak, že ide o
výplatu časti kúpnej ceny za časť predanej pôdy, a nie nárok na výplatu časti nájomného utŕženého
žalovanou za prenajaté pozemky.

30. Žalovanúsumužalovanáspochybňovaladozákladusargumentáciou,ktorábolaňoutvrdená,avšak

výšku žalovanej sumy, čo sa týkalo matematického výpočtu nespochybnila. Žalovaná nespochybnila
ani dedičskú postupnosť žalobcov, súd preto tieto skutkové tvrdenia žalobcov považoval za nesporné
s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Žalovaná si v predmetnom konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. VK-1C/92/2013 (predtým Okresný súd Veľký Krtíš) neuplatnila
na započítania žiadne náklady v súvislosti so speňažením spornej pôdy. Uvedené nevyplýva ani z jej

podaníadresovaných OkresnémusúduMartindočasu,kýmbolavecpostúpenáOkresnémusúduVeľký
Krtíš dňa 24.04.2013 (, vyjadrenie zo dňa 21.09.2012 č. l. 72 spisu). Súd sa preto otázkou započítania
týchto nákladov voči nároku žalobcov, vrátane námietky premlčania nemohol zaoberať.

31. Vyššie uvedená dedičská dohoda bola zahrnutá priamo do výroku rozhodnutia Štátneho notárstva v

Martinesp.zn. D235/77zXX.K.XXXX,ktorénadobudloprávoplatnosť.Vykonateľnosťrozhodnutiabola
viazanánasplnenieodkladacejpodmienky„vypustenie pôdyzbezplatnéhoužívaniaalebospeňaženie“.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 109/2018 zo dňa 08.08.2019 (bod.22) vyplýva, že „na
posudzovaný prípad možno vzťahovať závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/96/2000 tak, ako postupovali i súdy nižších inštancií. Vzhľadom na podmienku

scudzenia pôdy v budúcnosti (pod slovným spojením „iné speňaženie“ možno nepochybne zaradiť i
jej predaj) je zrejmé, že právo na náhradu nebolo obmedzené len na osoby ustupujúcich dedičov,
ale sa malo týkať aj ich právnych nástupcov, a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť
náhradu sa netýkala len toho dediča, ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva, ale aj týchjeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im náhrada za pôdu v prípade jej
scudzenia. Rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva v prejednávanej veci, so zreteľom na jeho obsah,
možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje

nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov
ňou založených, ak sa stanú splatnými“. Uvedené umožňuje prijať záver, že sa takýto záväzok vzťahuje
na všetky osoby, ktorých právne nástupníctvo je preukázané dedením, vrátane dedičov tých osôb,
ktoré rozhodnutie priamo zaväzovalo. Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej
sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do majetkových vzťahov svojho právneho predchodcu

v plnom rozsahu (prechod práv a povinností), pokiaľ nezanikli jeho smrťou alebo pri ktorých nie je
upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Nie je pritom rozhodujúce, či dedič má vedomosť o
všetkých majetkových právach a povinnostiach, ktoré predstavujú predmet dedičstva. V danom prípade
žalovaná nebola účastníčkou dedičskej dohody v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine
sp. zn. D 235/77 z XX. K. XXXX. Žalovaná sporné nehnuteľnosti nadobudla od matky C. J., rod. Z.,
nar. XX.XX.XXXX na základe Darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. C. J. tieto nehnuteľnosti pôvodne

zdedila na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007 po svojej matke
E. Z., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola priamo zaviazaná dedičskou dohodou. V prípade žalovanej
sa teda jednalo o prevod vlastníckeho práva. V prípade prevodu na nadobúdateľa prechádzajú všetky
obmedzenia viaznuce na veci, t. j. tie ktoré majú vecnoprávny charakter (záložné práva, vecné bremená,
predkupné právo), ale nie obmedzenia vyplývajúce z iných zmluvných záväzkov (dohôd), pokiaľ to

v zmluve nie je výslovne uvedené. Rozlišovanie medzi prevodom a prechodom má tiež svoj právny
význam. Keďže prevod je spojený s právnymi úkonmi zmluvných strán, spochybnenie platnosti týchto
právnych úkonov má dopad aj na platnosť prevodu vlastníctva. Na základe uvedených skutočností, súd
potom dospel k záveru, že dedičská dohoda v zmysle rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp.
zn. D 235/77 z XX. K. XXXX, sa na žalovanú nevzťahuje. Žalovaná neprevzala záväzok v zmysle

dedičskej dohody. Uvedené nemožno odvodzovať ani zo znenia článku II., bod. 10 darovacej zmluvy
kde je uvedené, že darca C. J., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX všetky spoluvlastnícke i vlastnícke podiely
vyššie uvedených nehnuteľností so všetkými právami a povinnosťami s prevádzanými nehnuteľnosťami
spojenými v hraniciach, darúva svojej dcére E. Š., rod. J., nar. XX.XX.XXXX do jej výlučného vlastníctva.
Tieto práva a povinnosti nie sú bližšie špecifikované. Ďalej v čl. III darovacej zmluvy bola žalovaná

výslovne ubezpečená, že na darovaných nehnuteľnostiach sa neviažu žiadne ťarchy ani vecné
bremená, ktoré by obdarovaného obmedzovali v nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tejto
darovacej zmluvy. Za danej situácie, súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie (Zápisnicou
o výsluchu žalovaných v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/35/2012) v tom
smere, či žalovaná naozaj mala subjektívnu vedomosť o dedičskej dohode. Súd je toho názoru, že

žalobcovia mali možnosť po uzavretí spornej darovacej domáhať sa neplatnosti právneho v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, a to pre rozpor s dobrými mravmi, keďže darovacou zmluvou C. J. v
podstate prerušila prechod záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp.
zn. D 235/77 z XX. K. XXXX, na jej právnych nástupcov dedením. V čase uzavretia darovacej zmluvy
bol účinný procesný predpis, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý v § 80 písm.

c) umožňoval podať návrh na začatie konania o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak bol na tom
naliehavý právny záujem. Jednalo by sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu (táto sa nepremlčuje)
a v prípade vyhovenia žalobe, by sa zmluva zrušila od samého začiatku a sporné nehnuteľnosti by boli v
katastri nehnuteľností opäť zapísané do vlastníctva matky žalovanej. Ak by žalobcovia dospeli k záveru,
že darovacia zmluva je platným právnym úkon, mali ďalej možnosť podať odporovaciu žalobu v zmysle

§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v lehote troch rokov od povolenia vkladu darovacej zmluvy
do katastra nehnuteľností. Darovacia zmluva bola uzatvorená medzi blízkymi osobami s poukazom
na § 116 Občianskeho zákonníka (matka - dcéra). Žalobcovia disponovali vymáhateľnou pohľadávkou,
ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím, pričom jej vykonateľnosť bola viazaná na splnenie
odkladacej podmienky „vypustenie pôdy z bezplatného užívania alebo speňaženie“. Za vymáhateľnú

pohľadávku sa nepovažuje taká pohľadávka ktorá bola priznaná už právoplatným a vykonateľným
súdnym rozhodnutím, nakoľko v období medzi vymáhateľnosťou a vykonateľnosťou svojej pohľadávky
veriteľ nemá k dispozícii žiadny účinný hmotnoprávny mechanizmus na zachovanie odporového práva.
Vymáhateľná pohľadávka musí riadne existovať v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia, ktorým sa
určuje neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi. Za žiadnych okolností však nemožno túto požiadavku

vzťahovať spätne aj na obdobie realizácie odporovaného úkonu. Pohľadávka, ktorej uspokojenie je v
konečnom dôsledku ukrátené, nemusí byť v čase odporovateľného úkonu dlžníka splatná, vymáhateľná,
ani vykonateľná. Právna teória navyše správne pripúšťa aj ukrátenie uspokojenia budúcej pohľadávky
(Š., K.., A., O.., F., K.., I., F.., D., S.., T., K.., a kol., Občiansky zákonník I, komentár. Praha: C. H. Beck,2015, str. 321, obdobne rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/156/2006). Pokiaľ by aj
odporovacia žaloba vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam bola podaná a súd by jej vyhovel, darovacia
zmluva by bola naďalej platná, len by voči žalobcom nebola účinná od samého začiatku. Žalovaná

by naďalej zostala vlastníkom sporných nehnuteľností a keďže ešte nenastala odkladacia podmienka
v zmysle dedičskej dohody, darované nehnuteľnosti by zo strany žalobcov nebolo možné postihnúť
výkonom rozhodnutia. Až v prípade predaja darovaných nehnuteľností tretej osobe, by sa žalobcovia
mohli potom samostatnou žalobou domáhať náhrady voči žalovanej v konkrétnej výške (§42b ods. 4
Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené, je súd toho názoru, že žalovaná v spore nie je pasívne

legitimovaná.

32. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 10.02.2012 si žalobcovia 1/ - 9/ proti žalovanej
uplatnili nárok na zaplatenie sumy 7.781,80 Eur, v rovnakej výške proti všetkým štyrom žalovaným
a spolu v sume 31.127,20 Eur. Uznesením Okresného súdu Martin 5C/35/2012 zo dňa 15.03.2012
bola pripustená zmena žaloby tak, že žalobcovia 1/ - 13/ si uplatňovali proti žalovanej spolu sumu

10.478,90 Eur. Z uvedeného potom vyplýva, že nárok žalobcov, pokiaľ sa týka rozdielu v časti sumy
2.697,10 Eur v tom čase nemohol byť premlčaný. Súd uznesením č. k. 1C/92/2013-404 zo dňa
24.10.2019 pripustil zmenu žaloby v dôsledku toho, že podiel pripadajúci na žalobcu 13/ T. D. na základe
dedičského rozhodnutia, ktorým bol ustálený okruh dedičov bol rozpočítaný pre žalobkyne 2/ a 3/.
Dedičské rozhodnutie sp.zn. 18D/700/2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2017. Žalobkyne 2/ a

3/ si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnili tento nárok v podaní doručenom súdu dňa
26.09.2019, teda vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V zmysle § 140 CSP je zmenou žaloby
návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Právny zástupca žalobcov v
podanídoručenomsúdudňa26.09.2019navrholpripustiťzmenužalobyvovzťahukuvšetkýmžalobcom
1/ - 12/, nie len ku žalobkyniam 2/ a 3/. V zmysle § 143 ods. 1 CSP, súd zmenu žaloby nepripustí,

ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe. Súd
bol viazaný návrhom právneho zástupcu žalobcov (výsledky doterajšieho konania boli podkladom na
konanie o zmenenej žalobe), preto pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. Keďže však došlo k
pripusteniu zmeny žaloby aj vo vzťahu k ostatným žalobcom 1/, 4/-12/, v podstate sa voči žalovanej z ich
strany uplatnilo nové právo, pričom voči tomuto žalovaná vzniesla námietku premlčania. Kúpna zmluva

bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, pričom nárok uplatnený žalobou sa viaže na prevzatie kúpnej ceny,
ktorá bola nesporne vyplatená bezprostredne po uzavretí zmluvy, preto potom súd dospel k záveru,
že nárok pôvodných žalobcov 1/, 4/ - 12/ spolu vo výške 7.826,02 Eur bol uplatnený po uplynutí
trojročnej premlčacej doby (návrh na zmenu žaloby podaný dňa 26.09.2019). Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti, súd potom žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to jednak pre nedostatok pasívnej

legitimácie žalovanej v spore, ako aj z dôvodu premlčania nároku žalobcov 1/, 4/ - 12/ (t. č. 1/, 4/ - 14/).
Ku ostatným skutočnostiam vytýkaným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k .
16Co/10/2010 -468 zo dňa 29.04.2021, sa už potom sú z dôvodu hospodárnosti konania nevyjadroval.

33. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade bola žalovaná úspešná
vcelomrozsahu,pretopotomsúdžalovanejpriznalprotižalobcom1/-14/nároknanáhradutrovkonania
v celom rozsahu s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).