Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115209553
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2115209553.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci v prospech oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. D. E. XXX, pre vymoženie sumy 949,69 Eur s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania
vo výške 60,70 Eur a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Barbora Božíková Ághová,
Exekútorský úrad Bratislava, Jaskový rad 79 (nástupkyňa JUDr. Jozefa Kaducha), pod sp. zn. EX

1733/2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 29. marca 2016, č. k. 54Er/709/2015-18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. §
103 OSP, § 159 ods. 3 OSP, § 47 ods. 3 EP. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že lustráciou zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na tunajšom súde exekučné
konanie pod sp. zn. 7Er/798/2012, na základe toho istého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. so
sídlom v Bratislave, sp. zn. IIB0610013 zo dňa 1.7.2011. V exekučnom konaní sp. zn. 7Er/798/2012
uznesením č.k.7Er/798/2012-7zodňa26.22.2013prvoinštančnýsúdzastavildanéexekučnékonanie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného exekučný súd toto konanie zastavil, nakoľko mal preukázané, že
existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno
odstrániť.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že: v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.); súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p.); doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok neprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4
O.s.p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol značiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.); v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.); účastníkovi konania – oprávnenému sapostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.); a nakoniec, že súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.). V rozsiahlom odôvodnení odvolania

sa oprávnený odvolával na množstvo uznesení odvolacích súdov v SR (Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/85/2015 –
26), uznesenie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5 ECdo/40/2013) ako aj nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR (III. ÚS 23/2013-8 a i.). V podaní oprávnený uvádza, že v tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými

výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd v prejednávanej veci bez zákonného oprávnenia rozhodol
uznesením o zastavení exekučného konania. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo 108/2012
z 23. 1. 2013. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá
veta a § 103 O. s. p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie,
ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 E. p. v spojení s § 45 ods. 1 a 2

zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res iudicata. Vo veci nejde ani o vec právoplatne
skončenú, pretože vecou je možno chápať len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach
a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, pretože
je len vykonávacím konaním. Zákonodarca v E. p. úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil právo

účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a v danej fáze neprípustným spôsobom
rozhodol o zastavení exekučného konania.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z.
účinného od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku – ďalej OSP, aktuálne § 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou -účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, e/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/, g/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil

(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.7. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh
na odklad exekúcie.

8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá E.p. ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné:

10. Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15

dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa ods. 2 ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprávny kódex,
t. j. zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. V súvislosti s touto zmenou boli zákonom č.
125/2016 Z. z. do Exekučného poriadku zaradené nové ustanovenia § 9a a § 9b, ktoré riešia vzťah

Exekučného poriadku ako právneho predpisu primárne upravujúceho problematiku exekučného konania
ku kódexu upravujúcemu sporové konanie. V predchádzajúcej právnej úprave bol tento vzťah riešený
v ust. § 251 ods. 4 O. s. p. v zmysle ktorého sa ustanovenia O. s. p. aplikovali aj na exekučné konanie
podľa Exekučného poriadku, pokiaľ to tento priamo nevylučoval. Civilný sporový poriadok však takéto
ustanovenie neobsahuje. Vzťah Exekučného poriadku a Civilného sporového poriadku je upravený

priamo v Exekučnom poriadku v ust. § 9a a § 9b (odcitovaný vyššie). Podľa tejto úpravy sa ustanovenia
CSP primerane aplikujú aj na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku, pokiaľ to nie je vylúčené
povahou veci.

14. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd trvá na ustálenom názore, že pre exekučné

konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového
(nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak
pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to
práve vzhľadom na ustanovenia § 161 CSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenia, ktoré by upravovali prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na toto aplikovať ustanovenie

§ 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
a rozhodovať znova.

15. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zdôrazňuje, že ak teda Exekučný poriadok neupravuje
prekážku veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu

tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver nie je v priamom rozpore s výslovným
znením ust. § 9a a § 9b E.p.. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že E.p. upravuje osobitne len tzv.
prekážku litispedencie v § 36 ods. 3, pretože takéto riešenie nie je v rozpore s cit. ust. § 9a a § 9b
E.p., ktorý predpokladá subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok
určité aspekty konania neupravuje.

16. Oprávnený v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 7Er/798/2012 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho
sa toho istého exekučného titulu, exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný prerozpor so zákonom a konanie zastavil. Táto skutočnosť je jasne preukázaná a z uvedeného vyplýva,
že i v prejednávanej veci je exekučný titul neúčinný a v rozpore so zákonom, čo rovnako odôvodňuje
zastavenie exekúcie.

17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/798/2012
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu – rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, arbitrážna a mediačná
a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. IIB0610013 zo dňa 1.7.2011, exekučný súd uznesením č.k.

7Er/798/2012-7 zo dňa 26. 2. 2013 právoplatne rozhodol o zastavení konania, nakoľko uzavrel, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a v tomto
prípade dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom vo svojich
dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné
ustanovenia smernice 93/13/EHS a smernice 87/102/EHS, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch. Označené uznesenie Okresného

súdu Trnava o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2013.

18. Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

19. Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení a to sčasti aj bez návrhu.
Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

20. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd exekúciu zastavil z dôvodu nedostatku materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej
právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo
k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré

však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku,
ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.

21. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

22. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím

sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Z obsahu spisu ale vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,

nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal (i s poukazom na R 72/18).24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).