Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122209893
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122209893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: MO transport, s.r.o.,
so sídlom Račianska 88/B, 831 02 Bratislava, IČO: 47 660 520, zast.: Advokátska kancelária VASIĽ &
partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E. F. zast.: splnomocneným zástupcom: B. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX D. E. F., o zaplatenie 2.300 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6Csp/18/2022 - 265 zo dňa 05. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku okresného súdu o d m i e t a.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od doručenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 450,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 450,92 Eur od 11.02.2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 60,78% v lehote 3 dní
od doručenia uznesenia o výške trov konania, o ktorej výške bude rozhodnutí po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením.“

2. Žalobca sa podanou žalobou (v rámci upomínacieho konania) domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 2.300 EUR s príslušenstvom titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok
odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, kat. úz.
D. E. F., obec D. E. F., I. G., a to parcela reg. „C“ KN č. XXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 895
m2, parcela reg. „C“ KN č. XXXX/X – trvalý trávny porast o výmere 846 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“)
s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 z celku. Žalobca sa stal spoluvlastníkom nehnuteľností na základe

právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu dňa 07.01.2020. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou
s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 z celku, pričom táto užíva dotknuté nehnuteľnosti v celku, t. j. aj
v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. V uvedenom rozsahu tak zo strany žalovanej dochádzalo
k neoprávnenému užívaniu nehnuteľnosti, bez právneho dôvodu. Na preukázanie výšky ročného nájmuako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za jeho spoluvlastnícky podiel predložil znalecký
posudok č. XXX/XXXX, vypracovaný znalcom - B. G. J. (ďalej len „ZP1“).

3. Žalovaná v spore nepoprela, že by predmetné nehnuteľnosti nevyužívala. Namietala však žalobcom
tvrdenú výšku bezdôvodného obohatenia. Nestotožnila sa so závermi ZP1. V konaní predložila vlastný
súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom - B. A. D. (ďalej len „ZP2“), ktorý výšku
bezdôvodného obohatenia ohodnotil rozdielne ako znalec v žalobcom predloženom ZP1.

4. Okresný súd vec právne posúdil v zmysle § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 a § 456 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Za nespornú skutočnosť považoval to, že žalovaná
užívala predmetné nehnuteľnosti, pričom medzi stranami konania nebol dojednaný spôsob užívania
nehnuteľnosti, ani dojednaná náhrada za ich užívanie. Spornou bola výška bezdôvodného za užívania
nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Každá zo strán sporu v konaní predložila
súkromný znalecký posudok. Obidvaja znalci pri výpočte sumy ročného nájmu použili metódu polohovej

diferenciácie, pričom napriek tomu dospeli k rozdielnym záverom. Podľa ZP1 bola výška ročného nájmu
1.153,41 EUR (1,325 EUR/m2 x 870,5 m2). V ZP2 bola výška ročného nájmu 225,46 EUR (0,29 EUR/m2
x 870,5 m2). Konštatoval rozdielnosť medzi predmetnými znaleckými posudkami, pričom znalec v ZP2
použil východiskovú hodnotu 3,32 EUR/m2 a znalec v ZP1 vychádzal zo sumy 6,97 EUR/m2. Zároveň
určili rozdielne aj hodnoty koeficientov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že závery ZP2 zodpovedajú

realite, keďže znalec v ZP1 vychádzal z údajov zodpovedajúcich priamo pre obec D. E. F., resp. časť K.
(oblasť blízko rekreačného strediska D. – H.), a nie pre samostatnú časť obce – C., ktorá je vzdialená
viac ako 3 km od obce D. E. F. a 17 km od oblasti D. E. F. – K.. Žalobcom predložené kúpne zmluvy a na
internete verejne dostupný znalecký posudok (ďalej len „nezávislý ZP“) sa netýkali pozemkov v časti,
kde sa nachádzajú nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal, že predmetná oblasť, v ktorej sa nehnuteľnosti

nachádzajú, by bola oblasťou so zvýšeným turistickým ruchom, a ani to, že by išlo o oblasť so zvýšeným
záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu. Taktiež bol nesprávny záver znalca v ZP1 pri
určení koeficientu technickej infraštruktúry pozemku v hodnote 1,50 – možnosti napojenia na viac ako tri
druhy verejný sietí. V konaní mal preukázané, že v danej oblasti nie je možnosť pripojenia na plynovod,
vodovod a ani na verejnú kanalizáciu. Okresný súd tak pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia

vychádzalzoZP2,vktorombolasumaročnéhonájmu225,46EUR,čovsúladesožalobcomuplatneným
nárokom v zmysle § 107 OZ predstavovalo sumu 450,92 EUR (225,46 EUR x 2 roky). Zároveň žalobcovi
priznal nárok aj na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. od 11.02.2022. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

a tieto priznal podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu žalovanej ako pomerne úspešnej strane
v rozsahu 60,78 %.

Odvolanie
5. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca (ďalej aj

„odvolateľ“), a to z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žiadal, aby Krajský súd v Banskej
Bystrici zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zaviaže žalovanú k povinnosti zaplatiť sumu vo výške
2.300,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 450,92 EUR od 11.02.2022 do zaplatenia a prizná
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

6. Žalobca predovšetkým namietal právne posúdenie okresného súdu s ohľadom na jeho odôvodnenie
v ods. 32 rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhodnotil predložené znalecké posudky a rozhodol
o tom, že bude vychádzať zo záverov ZP2. Bol toho názoru, že ide o jednu oblasť D. E. F. -
teda rekreačnú oblasť ako celok. Nestotožnil sa so záverom súdu, že ceny nehnuteľností by mohli

byť takmer 10-násobne vyššie v oblastiach, ktoré sú od seba vzdialené max. 10 km (C. L. K. H.).
Uviedol, že k stanoveniu východiskovej hodnoty, ktorú určil znalec v ZP1 ako 70 % z východiskovej
hodnoty ceny pozemkov podľa písm. d) tabuľky klasifikácie obcí v prílohe č. 3 písm. E) vyhlášky
č. 492/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“). Poukázal na časť znenia vyhlášky (v prílohe č. 3 písm. E)
Všeobecná hodnota pozemkov, v zmysle ktorej obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom

o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do
80% z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Mal za to, že 70 %
hodnota okresného mesta G. bola zvolená znalcom v ZP1 z dôvodu, že ceny pozemkov sa v čase
ohodnocovania pohybovali vo vyššom rozmedzí, než bola východisková hodnota pozemku pre obcedo 5 000 obyvateľov, ktorá bola v minimálnej výške 7,19 EUR/m2. Zvýšený záujem o nehnuteľnosti
preukázal žalobca už aj tým, že tieto sa nachádzajú v rekreačnej oblasti s bezprostrednou blízkosťou
rekreačných aktivít realizovateľných celoročne. Tento záver vyhodnotil aj znalec B. G. J. v predloženom

odbornom vyjadrení zo dňa 06.06.2024, ktoré prvoinštančný súd nemal náležite vyhodnotiť a zaoberať
sa ním. Vo vzťahu ku koeficientu technickej infraštruktúry uviedol, že tento bol stanovený na základe
informácie poskytnutej obcou, že v tejto je možné napojenie na všetky inžinierske siete. Táto skutočnosť
nemala byť vyvrátená žiadnou zo strán. Markantný a zásadný rozdiel pri stanovení ročnej hodnoty
nájmuvychádzalzrozdielnehourčeniavýchodiskovejhodnotypozemku,pričomobajaznalcipostupovali

v súlade s platnými ustanovenia vyhlášky. Odvolateľ nerozporoval aplikáciu polohovej diferenciácie
znalcom B. D. v ZP2, či použitie jednotlivých koeficientov, avšak nesúhlasil s hodnotou nehnuteľnosti,
ktorá bola v porovnaní s trhovou hodnotou nehnuteľností v lokalite je 10-násobne nižšia. Uvedené
bolo podľa názoru odvolateľa spôsobené východiskovou hodnotou, pričom bol presvedčený, že nebolo
spravodlivé, aby hodnota stavebného pozemku, čo nepoprela ani jedna zo strán, že ide o stavebné
pozemky bola stanovená sumou 3,05 EUR/m2. Túto sumu považoval za neprimerane nízku. Bol toho

názoru, že v konaní bolo preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti v lokalite D. E. F. aj keď
vinýchlokalitáchsapohybovalavžalobcomstanovenejhodnoteurčenejvZP1,čopreukazovaliajkúpne
zmluvy a nezávislý znalecký posudok predlžené žalobcom. Rozhodnutie okresného súdu považoval za
nedostatočne odôvodnené, arbitrárne a v rozpore s princípom právnej istoty. V tomto smere poukázal
na niektoré rozhodnutia ESĽP a ÚS SR.

Vyjadrenie k odvolaniu
7. Žalovaná považovala rozhodnutie okresného súdu za správne a odvolanie žalobcu za
neopodstatnené. Uviedla, že porovnávacou metódou bolo dokázané, že v časti H. sa stavebné pozemky
predávajú v priemernej cene 10 EUR/m2 a priamo v D. E. F. v cene 5 EUR/m2, a to len v intraviláne

obce. Vo vzťahu k extravilánu obce, ktorou je aj časť C., sa pozemky predávali v cene 1 EUR/m2. Nebolo
preukázané, že by v katastrálnom území D. E. F. bol zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností na bývanie
a rekreáciu. Nebol preto dôvod, aby sa neakceptovala stanovená východisková hodnota pozemku pre
obce do5000obyvateľov,teda3,32EUR/m2.Vzáveresvojhovyjadreniapoukázalanatrhovúcenupôdy
v katastrálnom území D. E. F. podľa internetového portálu M..N., pričom nechcela tvrdiť o smerodajnosti

tejto cene, ale o cene v extraviláne za trvalé trávne porasty.

Replika žalobcu
8. Odvolateľ zotrval na podanom odvolaní a na svojom odvolacom návrhu. Rovnako zotrval aj na svojich
doterajších tvrdeniach, ktoré prezentoval, či už v konaní pred súdom prvej inštancie alebo aj v podanom

odvolaní. Požadovaná suma náhrady podľa ZP1 podľa názoru odvolateľa kopírovala a korešpondovala
za 1 m2 z už v konaní predložených kúpnych zmlúv a nezávislého znaleckého posudku. Poukaz na
portál M..N. nepovažoval za preukazujúci trhovú hodnotu stavebného pozemku. Rovnako opätovne
zdôraznil svoje presvedčenie o hodnote nehnuteľnosti, pričom nepovažoval za spravodlivé, aby hodnota
stavebného pozemku bola stanovená na sumu 3,05 EUR/m2, ktorá by bola neprimerane nízka.

Duplika žalovanej
9. Žalovaná toto svoje právo nevyužila a k odvolacej replike žalobcu sa už nevyjadrila.

Právne posúdenie odvolacím súdom

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III.
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny a vo výroku I. odvolanie žalobcu podľa § 386
písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.14. Úvodom odvolací súd konštatuje, že počas odvolacieho konania došlo k zmene subjektu na strane
žalobcu, keďže odvolací súd uznesením zo dňa 14.01.2025 pripustil, aby na miesto pôvodného žalobcu
Slovak Estate, s. r. o., IČO: 50 050 907 so sídlom v Bratislave, vstúpil do konania ako nový žalobca

obchodná spoločnosť MO transport, s. r. o., IČO: 47 660 520, so sídlom v Bratislave.

15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu 05.08.2024, ako aj obsah spisu,
odvolanie žalobcu a vyjadrenia strán vrátane repliky žalobcu. Na základe uvedeného dospel k
nasledujúcim záverom.

16. Žalobca podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu ako celku, pričom tento výrokom I.
rozsudku čiastočne vyhovel žalobe žalobcu, keďže uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 450,92
EUR s príslušenstvom. V tejto časti ide o čiastočný úspech žalobcu, keďže bolo rozhodnuté v jeho
prospech. Naopak v tomto rozsahu (I. výrok rozsudku) bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu vydané
v neprospech žalovanej, ktorá by bola na rozdiel od žalobcu oprávneným subjektom na podanie

odvolania voči rozsudku okresného súdu v tomto rozsahu. Nakoľko však žalobca nie je oprávneným
subjektom na podanie odvolania voči výroku I. rozsudku okresného súdu, ktorým bolo jeho žalobe
čiastočne vyhovené, odvolací súd v súlade s § 386 písm. b) CSP odvolanie žalobcu v tejto časti odmietol
ako podané neoprávnenou osobou.

17. Skutkový stav, ktorý bol predmetom konania, sa predovšetkým týkal určenia výšky bezdôvodného
obohatenia,ktorémalažalovanávydaťžalobcovizato,ževžalovanomobdobíužívalaajspoluvlastnícky
podiel žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach. V konaní nebolo sporné to, či žalovaná užíva alebo
neužíva nehnuteľnosti. Samotná žalovaná uvedené tvrdenie v konaní výslovne nepoprela. V spore
bolo vykonané znalecké dokazovanie dvoma samostatnými súkromnými znaleckými posudkami, ktoré

predložili strany sporu. Účelom znaleckého dokazovania bolo zistenie skutočností na posúdenie výšky
bezdôvodného obohatenia, čo predstavuje skutkovú, a nie právnu otázku. Znalec nie je oprávnený
pri vypracovaní znaleckého posudku vo veci riešiť právne otázky. Pokiaľ ide o podané znalecké
posudky a závery v nich uvedené, odvolací súd uvádza, že znalecké dokazovanie je jedným z
dôkazných prostriedkov (§ 187 CSP), pričom znalecké dokazovanie, či už súkromným znaleckým

posudkom alebo znaleckým posudkom vypracovaným ad hoc ustanoveným znalcom zo strany súdu
je predovšetkým potrebné v prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočnosti, na ktoré treba
vedecké poznatky a nepostačuje odborné vyjadrenie. Samotné výsledky znaleckého dokazovania
spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi podliehajú hodnoteniu súdom v zmysle čl. 15 a § 191 ods. 1
CSP. Je teda zrejmé, že aj znalecký posudok ako výsledok znaleckého dokazovania taktiež podlieha

zásade voľného hodnotenia dôkazov, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Súd nie
je oprávnený hodnotiť správnosť odborných záverov znaleckého posudku a nahrádzať tak samotného
znalca, avšak na druhej strane musí výsledky znaleckého dokazovania hodnotiť voľne vo vzťahu k
skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. Súd tak môže hodnotiť znalca, skutočnosť, či
posudok vychádza zo správneho skutkového stavu, či posudok zodpovedá skutočnostiam. Súd môže

hodnotiťpresvedčivosťposudkučodojehoúplnosti,pokiaľideozadanieposudkualogickéodôvodnenie
znaleckých záverov a jeho súlad, prípadne nesúlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pri hodnotení
znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v
zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu
k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (viď

uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/41/2010). Za najhospodárnejší postup pri predložení
dvoch rozdielnych znaleckých posudkov (ku ktorej situácii došlo v preskúmavanej veci) aj doterajšia
súdna prax považuje taký postup, keď súd sa snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky
strán výsluchom znalca a položením doplňujúcich otázok (viď Civilný sporový poriadok Veľké komentáre
O. P., Q. N., J. A., P. N., J. A., R. P. a kol. str. 772). V danom prípade súd prvej inštancie chcel pristúpiť

na uvedené konanie, avšak žalobca odmietol zložiť preddavok na vykonanie dôkazu – výsluchu znalca,
ktorý mu vypracoval ZP1, a preto tento dôkaz nebol vykonaný, ale iba výsluch znalca, ktorý vypracoval
ZP2. Na druhej strane žalobca dodatočne predložil súdu vyjadrenie znalca zo dňa 06.06.2024.

18. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade nešlo o znalecké dokazovanie nariadené súdom

(§ 207 CSP), ale o znalecké posudky predložené stranami sporu v zmysle § 209 CSP, tzv. súkromné
znalecké posudky. Pri hodnotení súkromného znaleckého posudku súdom platia tie isté kritéria, ako
pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. V danom prípade nie je možné tvrdiť,
že by prvoinštančný súd len nekriticky prevzal závery zo ZP2 bez toho, aby ich hodnotil v zmyslevoľného hodnotenia dôkazov alebo by len dôveroval záverom znalca v tomto znaleckom posudku.
Úlohouobidvochznalcovbolostanoviťvšeobecnúhodnotuaurčiťvýškuročnéhonájmu,pričomobidvaja
znalci prišli k rozdielnym záverom.

19. Zatiaľ čo znalec v ZP1 určil výšku ročného nájmu za spoluvlastnícky podiel odvolateľa na
nehnuteľnostiach v sume 1.153,41 EUR (1,325 EUR/m2/rok), tak znalec v ZP2 určil výšku ročného
nájmu za spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnostiach v sume 225,46 EUR (0,259EUR/m2/rok),
čo predstavuje rozdiel vo výške 927,95 EUR/rok.

20. Obidvaja znalci dospeli k svojim záverom na základe použitia metódy polohovej diferenciácie.
Z dôvodu rozdielnosti prijatých záverov sa okresný súd správne zaoberal ich presvedčivosťou, pričom
dospelkzáveru,žeZP2poskytujereálnejšízáverovýškeročnéhonájmuakoZP1.Najväčšiarozdielnosť
spočívala v určení východiskovej hodnoty pozemku určenej podľa tabuľky v zmysle G. S. X G..
T. – všeobecná hodnota pozemky vyhlášky použitej pri výpočte. V predmetnej tabuľke je upravená

klasifikácia obcí podľa ich názvu alebo počtu obyvateľov do siedmich skupín pod písm. a) až g) vyhlášky.

21. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že znalec v ZP1 stanovil východiskovú hodnotu
pozemku na 70 % z 9,96 EUR/m2 z mesta G.. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že D. E. F. je obec
so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu, vzdialených len cca 17 km od

okresného mesta G. a zároveň je tu aj vyšší turistický ruch (N. M. D. – H., F. E. N....). Na druhej strane
znalec v ZP2 stanovil východiskovú hodnotu pozemku vo výške 3,32 EUR/m2.

22. Odvolací súd v zhode s názorom prvoinštančného súdu dospel k záveru o väčšej presvedčivosti
a správnosti záverov ZP2. Na stanovenie výšky nájmu za nehnuteľnosti ako obvyklej výšky

bezdôvodného obohatenia malo podstatný vplyv určenie výšky východiskovej hodnoty pozemku.
Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom znaleckého skúmania, sa nachádzajú v katastrálnom území D. E.
F. v obci D. E. F., ktorá sa nachádza v okrese G.. Samotná obec D. E. F. má viacero častí (osád), ktoré
sú jej súčasťou. Ide napríklad o časť C. (kde sa nachádzajú nehnuteľnosti), časť H., H., K., U. L. G...
Znalec v ZP2 vychádzal z východiskovej hodnoty pozemku určenej pre ostatné obce do 5000 obyvateľov

(G. S. X G. T. – všeobecná hodnota pozemku), pričom za takúto obec považoval aj D. E. F., kde sa
nachádzajú nehnuteľnosti. Na základe posledného sčítania obyvateľov v zmysle zákona č. 223/2019 Z.
z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mala táto
obec ku dňu 01.01.2021 - 2761 obyvateľov (viď výsledky zverejnené Štatistickým úradom Slovenskej
republike na oficiálnej web. stránke V.). S ohľadom a uvedené, je tak zrejmý správny postup znalca,

ktorý vypracoval ZP2, keď pre východiskovú hodnotu pozemku určil túto na základe klasifikácie podľa
údajov o počte obyvateľov pre ostatné obce do 5000 obyvateľov vo výške 3,32 EUR/m2, kam je možné
zaradiť aj obec D. E. F., kde sa nehnuteľnosti nachádzajú.

23. Na druhej strane znalec v ZP1 určil východiskovú cenu pozemku podľa G. S. X J. T. C. – klasifikácie

pre ostatné okresné mesta so sídlom okresných úradov (písm. d) ako 70 % z výšky 9,96 EUR/m2, čo
predstavujesumu6,97EUR/m2.Vzmysleuvedenejklasifikáciepodľavyhlášky,vprípadeakideo:„obce
a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie alebo na rekreáciu môžu
mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva
zvýšený záujem.“. Znalec v ZP1 odôvodnil zvýšeným záujem vyšším turistickým ruchom, nakoľko v D.

E. F. sa nachádza N. M. – D. – H., S. F. E. N. a túto z max. 80 % určil vo výške 70 %. Zo ZP1 nie je pritom
ani zrejmé, prečo znalec z max. rozsahu 80 % stanovil rozsah 70 % jednotkovej východiskovej hodnoty.

24. Rovnako z citovanej vyhlášky vyplýva, že východisková hodnota sa určuje z hodnoty obce resp.
mesta, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Ak teda zvýšený turistický záujem mal vyplývať z lokalít, ktoré

sa nachádzajú v katastrálnom území obce Kokava nad Rimavicou (N. M. D. – H., F. E. N. nachádzajúce
sa v rekreačnom stredisku K.), tak znalec mal vychádzať z východiskovej hodnoty obce D. E. F., kde by
mal byť zvýšený turistický záujem a nie z východiskovej hodnoty pre okresné mestá so sídlom okresného
úradu. ktorým je aj mesto G.. Samotná skutočnosť, že v blízkosti obce sa nachádza rekreačné stredisko,
ešte neznamená, že v celej obci sú ceny pozemkov v rovnakej výške. Aj v samotných krajských mestách

je cena pozemkov rozdielna. Napríklad pozemky nachádzajúce sa v mestskej časti D. - N. – S. J. L.
S. budú určite v rozdielnej výške ako napríklad pozemky nachádzajúce sa v mestskej časti D. – W. –
S. H. C.. Aj v danom prípade bolo preukázané, že nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo centra obce D.E. F. a rovnako sa nenachádzajú ani v rekreačnej oblasti K., H., ale v samostatnej časti obce, ktorá sa
nazýva C..

25. Ďalšia rozdielnosť v znaleckých posudkoch pri použití metódy polohovej diferenciácie spočívala
v určení koeficientov funkčného využitia územia a technickej infraštruktúry pozemku. Pri koeficiente
funkčného využitia územia obidvaja znalci síce rovnako určili nehnuteľnosti ako plochy obytných
a rekreačných území (interval v rozsahu 1,00 až 1,30), avšak zatiaľ čo znalec v ZP1 určil interval
v hornej hranici – 1,30, tak znalec v ZP2 určil interval v dolnej hranici 1,00. Nakoľko z LV č. XXXX kat. úz.

D. E. F., na ktorej sú vedené nehnuteľnosti, vyplýva, že tieto sú umiestnené mimo zastavaného územia
obce, t. j. v extraviláne a nie v intraviláne obce, a že ide trvalé trávne porasty, t. j. pozemok porastený
trávami (čo vyplýva aj z fotografií nachádzajúcich sa v ZP1 a ZP2 a nachádzajúcich sa v spise na č. l. 220
a 222 spisu) a nie o záhrady, či zastavané plochy a nádvoria (ako stavebné pozemky ako to nesprávne
tvrdí odvolateľ) a zároveň tieto sa ani nenachádzajú v rekreačnej oblasti, tak určenie koeficientu v hornej
hranici určite nebolo na mieste v porovnaní s pozemkami, ktoré sú evidované v intraviláne obce, resp.

ide o iný druh využitia pozemku napr. na stavebné účely – zastavané plochy a nádvoria. Uvedený záver
tak určite nevykresľoval reálnu skutočnosť.

26. Rozdiel bol aj v koeficiente technickej infraštruktúry pozemku. Podľa názoru odvolacieho súdu ani
v tomto smere nebolo správne určenie koeficientu znalcom v ZP1, ktorý túto učil v zmysle prílohy č. 3

vyhlášky ako veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí) v hornej
hranici intervalu 1,50 z rozsahu možného intervalu od 1,30 do 1,50. Tento svoj postup odôvodnil aj vo
svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2024 tým, že podľa vyjadrenia I. X. D. E. F. sa v obci nachádzajú všetky
inžinierske siete. Poukázal pritom na to, že infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného
priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky, pričom hodnota koeficientu v odporúčanom

intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením. Hodnotí sa teda
aj možnosť napojenia sa na inžinierske siete, a teda pozemok nemusí byť napojený.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu s uvedeným tvrdením je možné súhlasiť a rovnako je pravdivé
tvrdenie, že v obci D. E. F. existujú tri druhy inžinierskych sietí, na ktoré je možné sa napojiť. Avšak

v prvom rade, ak by aj existovala samotná možnosť napojenia sa na verejné inžinierske siete, tak nie
je určite správne len pri takejto možnosti stanoviť automaticky interval koeficientu v jeho hornej hranici,
keďže by uvedené nereflektovalo žiaden rozdiel medzi pozemkom, ktorý už je napojený na všetky
inžinierske siete a pozemkom, kde je potrebné ešte len vynaložiť finančné náklady na jeho pripojenie.
V druhom rade, napriek tomu, že tvrdenie znalca o tom, že v obci D. E. F. je možnosť napojenia na

všetky inžinierske siete je pravdivá, avšak táto nezohľadňuje skutočnosť, že samotná obec má viacero
častí, v ktorých táto možnosť neexistuje. V konaní bolo totiž jednoznačne preukázané, že v časti obce C.,
v ktorej sa nehnuteľností nachádzajú, nie je vybudovaný verejný vodovod, kanalizácia, a ani plynovod,
a preto nie je možné napojenie na tieto inžinierske siete (č. l. 77 a príloha k ZP 2 – č. l. 121 a 122
spisu). Napojenie je možné len na jeden druh verejnej siete, a to elektrickú energiú. V tomto smere preto

reálnejšie odzrkadľuje určenia koeficientu technickej infraštruktúry znalcom v ZP2, ktorý vychádzal z
reálneho – existujúceho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam.

28. Vo vzťahu k listinným dôkazom, t. j. kúpnym zmluvám a nezávislému znaleckému posudku,
ktoré v konaní predložil žalobca, odvolací súd uvádza, že predmetom sporu bol nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Na určenie
výšky bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré pri zohľadnení
všetkých potrebných skutočností určí výšku obvyklého nájmu ako sumy bezdôvodného obohatenia.
Predmetné listinné dôkazy v samostatnosti tomuto účelu nemohli slúžiť, a vo vzájomnej súvislosti s inými
dôkazmi (ZP1 a ZP2) neboli dostatočne relevantné, keďže sa týkali pozemkov nachádzajúcich sa v iných

častiach obce ako aj to, že sa jednalo o iné druhy pozemkov. Vo vzťahu k vyjadreniu znalca – B. G. J. zo
dňa 06.06.2024, ktorý vypracoval ZP1, jeho tvrdenia s ohľadom na zistené skutočnosti nebolo možné
považovať za správne. Podľa názoru odvolacieho súdu jeho závery a rovnako závery v ZP1 neboli
v súlade so zistenými skutočnosťami a neboli ani dostatočne presvedčivé, a to predovšetkým s ohľadom
na prezentovaný turizmus v danej lokalite, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Takýmto spôsobom by

sa potom mohli posudzovať bez akýchkoľvek ďalších kritérií (dostupnosti, návštevnosti, vyťaženosti,
možností využitia územia v lete v zime, rozvinutosť turizmu a služieb a pod.) nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú v lokalitách, kde je možnosť turizmu, čo nie je prípustné. Nestačí len tvrdiť, ale je potrené
tieto kritéria ja náležite preukázať.29.Súdprvejinštancietaksprávnepristúpilkurčeniuvýškybezdôvodnéhoobohateniazaobdobiedvoch
rokov pred podaním žaloby vychádzajúc z výšky obvyklého nájmu určenej na základe ZP2. Okresný

súd tak s ohľadom na závery ZP2 vyhovel nároku žalobcu čiastočne, a to v rozsahu nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 450,92 EUR s príslušenstvom. Nakoľko prvoinštančný súd vyhovel
žalobe žalobcu len čiastočne, tak je zrejmé, že vo zvyšnej časti uplatneného nároku prevyšujúceho
sumu 450,92 EUR (t. j. v sume 1.849,08 EUR s prísl.) tento považoval s ohľadom na dostatočne zistený
skutkový stav za nedôvodný, preto v tomto rozsahu žalobu žalobcu výrokom II. správne zamietol. Vo

vzťahu k závislému výroku o trovách konania okresný súd správne rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
t. j. podľa pomeru úspechu a neúspechu, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná bola úspešná
vo väčšom rozsahu, keďže žalobca bol pre zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti neúspešný, a preto
čistý úspech žalovanej bol v rozsahu 60,78 %.

30. Na základe uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku II, ako

aj v závislom výroku o trovách konania III. výrok.

Trovy odvolacieho konania
31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na
§ 255 ods. 1 CSP a žalovanej ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.