Uznesenie – Vydržanie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922201881
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6922201881.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci navrhovateľa: A., B.
C. D. E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. X, zast.: F. G. H., advokát, I. XXX, E., proti účastníkom:
1/ Slovenská republika – zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, Búdková 36,
817 15 Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817 15 Bratislava,

3/ vo vzťahu k správcovi lesného pozemku LESY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, š.p., IČO: 36 038 351,
Námestie SNP č. 8, 974 01 Banská Bystrica, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8Vyd/1/2022-118 zo dňa 02. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8Vyd/1/2022-118 zo dňa 02. októbra 2024 z r u š u j e
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 8Vyd/1/2022-118 zo
dňa 02. októbra 2024 zamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zo dňa 26.05.2022 (I.
výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (II. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo
dňa 26.05.2022, v spojení s doplnením návrhu zo dňa 12.07.2022 a zo 07.11.2022, domáha vydania
uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa k spoluvlastníckym

podielom k pozemkom a stavbe nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., obec E., okres J. C.
evidovaných na
-listevlastníctvačísloXXXakoparcelareg.„C“č.XXX,druhpozemkulesnýpozemokovýmere1389182
m2, spoluvlastnícky podiel 12/420, evidovaný vlastník Slovenská republika
- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „C“ č. XX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 298812
m2, spoluvlastnícky podiel 7/23, evidovaný vlastník Slovenská republika a parcela reg. „C“ č. XX/X, druh

pozemku orná pôda o výmere 292046 m2, spoluvlastnícky podiel 7/23, evidovaný vlastník Slovenská
republika,
- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 49715
m2, spoluvlastnícky podiel 9/23, evidovaný vlastník Slovenská republika,
- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „E“ č. XXX, druh pozemku vodná plocha o výmere 1148
m2, spoluvlastnícky podiel 10/23, evidovaný vlastník Slovenská republika,

- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „C“ č. XXX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere
1.930 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela reg.
„C“ č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 489 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000,
evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela reg. „C“ č. XXX, druh pozemku trvalý trávny porast o
výmere 3145 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela
reg. „C“ č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 1200 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000,

evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela reg. „C“ č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 579 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, evidovaný vlastník Slovenskárepublika, parcela reg. „C“ č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150 m2,
spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XX, druh pozemku orná pôda o výmere 10495
m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XXX, druh pozemku orná pôda o výmere

27420 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o
výmere 49563 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XXX, druh pozemku orná pôda
o výmere 5522 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XXX, druh pozemku orná
pôda o výmere 17515 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XXX, druh pozemku
orná pôda o výmere 44300 m2,spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh

pozemku orná pôda o výmere 3044 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000, parcela reg. „E“ č. XXX/
X, druh pozemku orná pôda o výmere 3837 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000 a parcela reg. „E“
č. XXX, druh pozemku orná pôda o výmere 32737 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000 evidovaný
vlastník Slovenská republika,
- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 325
m2, spoluvlastnícky podiel 9395/10000, evidovaný vlastník Slovenská republika,

- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „C“ č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 360 m2, spoluvlastnícky podiel 4140/10000, evidovaný vlastník Slovenská republika,
- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „E“ č. XX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 3474
m2, spoluvlastnícky podiel 7/23, evidovaný vlastník Slovenská republika a parcela reg. „E“ č. XX/X,
druh pozemku orná pôda o výmere 1181 m2, spoluvlastnícky podiel 7/23, evidovaný vlastník Slovenská

republika
- liste vlastníctva číslo XXX ako stavba – K., súpisné číslo XX, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX/
X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 150 m2, spoluvlastnícky podiel 3535/10000
evidovaný vlastník Slovenská republika,
- liste vlastníctva číslo XXX ako parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 10483

m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela reg. „E“ č. XXX/X,
druh pozemku orná pôda o výmere 476 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný vlastník Slovenská
republika, parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 97 m2, spoluvlastnícky
podiel 1/1, evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná
pôda o výmere 1409 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela

reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 351 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný
vlastník Slovenská republika, parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 20 m2,
spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný vlastník Slovenská republika, parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh
pozemku orná pôda o výmere 355 m2, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný vlastník Slovenská
republika, parcela reg. „E“ č. XXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 869 m2, spoluvlastnícky podiel

1/1, evidovaný vlastník Slovenská republika.
1.2 Navrhovateľ v odôvodnení podaného návrhu uviedol, že bol založený a existuje v zmysle zákona
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPS“),
kedy do zoznamu pozemkových spoločenstiev bol zapísaný dňa 09.10.2014 ako spoločenstvo s
právnou subjektivitou. Navrhovateľ je právnym nástupcom Lesného spoločenstva „A.“ v E., ktoré bolo

založené podľa § 22a ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku dňa 16.07.1992, a to najmä za účelom spoločného postupu pri odovzdaní
pozemkov, ako aj následného spoločného hospodárenia na spoločných nehnuteľnostiach.
1.3Vovzťahuknadobudnutiuprávnehovzťahukpozemkomvk.ú.E.zostrany„prvých“spoluvlastníkov,
tieto boli pridelené prídelovými listinami v období rokov 1927 až 1936 ako „nediely“ spoločenstvu v obci

E.. Počas existencie Prvej Československej republiky, boli pôvodným spoluvlastníkom pridelené tzv.
„nediely“ pôdy za účelom trvalého osídlenia prihraničných oblastí s Maďarskom, na ktorých spoločne
hospodárili prostredníctvom pasienkových alebo obdobných spoločenstiev. Z neznámych príčin však v
tom čase nedošlo k zápisom vlastníckych práv v pozemkovej knihe kat. územia obce E.. Následne, v
dôsledku zmien, ktoré nastali počas druhej svetovej vojny, toto územie pripadlo v prospech Maďarského

kráľovstva a po jej skončení bolo vrátené Československej republike a späť sa vrátili aj pôvodní
spoluvlastníci, ktorým táto pôda bola pridelená a opätovne na nej začali hospodáriť. Neskôr, na základe
Rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV v J. C. zo dňa 20.05.1958,
bol postupne Komposesorát v E. zrušený a vlastnícke právo k predmetným pozemkom bolo v katastri
nehnuteľností v nasledovných rokoch (1960 – 1962) zapísané v prospech Československého štátu v

správe Miestneho národného výboru v E.. Spoločníci pôvodného spoločenstva - Lesného spoločenstva
„A.“ v E. sú považovaní za oprávnené osoby, ktorým sa vydávali nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo
na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady, postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb.
SNR. V priebehu rokov 1992 až 1996 Pozemkový úrad J. C. so sídlom v J. C. a neskôr Okresný úradJ. C., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vydal v prospech členov Lesného
spoločenstva „A.“ v E. niekoľko rozhodnutí, ktorými im priznal vlastnícke právo k spoluvlastníckym
podielom k nehnuteľnostiam – pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., obec E. ako

aj rozhodnutie, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva a
povinnou osobou Stredoslovenské lesy š.p., odštepný závod J. C.. Na základe vyššie uvedených
rozhodnutí bolo postupne prinavrátené vlastnícke právo k pozemkom ich pôvodným vlastníkom, resp.
ich právnym nástupcom, ktorí sa zároveň podľa § 2 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách stali členmi Lesného spoločenstva „A.“ v E..

1.4 Navrhovateľ od začiatku 90-tych rokov 20. storočia (v časti od roku 1992 v časti od roku 1997) až
do dnes nepretržite užíva a hospodári so spoločnými nehnuteľnosťami, kedy poľnohospodársku pôdu
dlhodobo prenajíma spoločnosti J. C., L. a na lesných pozemkoch hospodári a podniká samostatne
vo vlastnom mene. Počas procesu priznávania vlastníckych práv k spoluvlastníckym podielom k
nehnuteľnostiam – pozemkom v prospech jednotlivých oprávnených osôb a potenciálnych členov
spoločenstva A., nedošlo zo strany v tom čase príslušných úradov k priznaniu vlastníckych práv v celom

rozsahu a niektoré oprávnené osoby tak v konečnom dôsledku neboli zapísané ako spoluvlastníci na
príslušných listoch vlastníctva. Výsledkom tejto situácie je dnešný stav, kedy ako vlastník niektorých
spoluvlastníckych podielov k spoločným nehnuteľnostiam je zapísaná Slovenská republika v správe
Slovenského pozemkového fondu, IČO: 17 335 345, Búdková 36, 817 15 Bratislava.
1.5 Navrhovateľ predmetné pozemky považuje za „urbársky“ majetok, ktorý bol riadne pridelený ich

predkom v 30.tich rokoch 20. storočia. Posledné rozhodnutie, ktorým bolo priznané spoluvlastnícke
právo k pozemkom, je zo dňa 15.10.1996, po započítaní 30 dňovej lehoty na podanie opravného
prostriedku a bežnej 18 dňovej úložnej lehoty na prevzatie rozhodnutie zo strany účastníkov konania,
možno najneskôr dátum 01.01.1997 považovať za deň, kedy už pôvodné Lesné spoločenstvo „A.“ v E.
malo reálne v držbe všetky predmetné pozemky a vydržacia doba tak uplynula dňa 01.01.2007, ktorý

možno označiť za deň, kedy navrhovateľ najneskôr nadobudol vlastnícke právo k predmetu vydržania.
Za predpokladu započítania držby predmetu vydržania aj za obdobie pred rokom 1958, možno do
vydržacej doby započítať aj obdobie od mája 1936 do novembra 1938 a následne obdobie po skončení
dočasnejokupácieMaďarskýmkráľovstvom,t.j.odroku1945(resp.od1947–Parížskamierovázmluva)
do mája 1958.

1.6 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 359c ods. 1 a 2, § 359d ods. 1 a 2, § 359e ods. 1, 2 a
3, § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) a § 2 ods. 1 a § 16 ods. 2 písm. c) ZoPS.
1.7 V prvom rade súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, keďže aktívna
a pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd ju skúma

vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Podľa názoru súdu
prvej inštancie pozemkové spoločenstvo nemôže podať návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho
práva vo svoj prospech, ale pod výrazom zastupovať treba rozumieť len oprávnenie pozemkového
spoločenstva prostredníctvom svojho výboru vykonávať hmotnoprávne či procesnoprávne úkony vo
vlastnom mene, ale na účet členov spoločenstva. Pozemkové spoločenstvo nemá titul pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam, je oprávnené iba zastupovať svojich členov a
nemôže sa domáhať návrhom na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva vo svoj prospech.
Podporne súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutia vyšších súdnych inštancií, týkajúcich sa
určenia vlastníckeho práva v prospech pozemkového spoločenstva (uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 23.04.2019 sp. zn. 6Cdo/164/2017 a sp. zn. 9Cdo/225/2021 z 26.07.2023, ako

i rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky Nález sp. zn. II. ÚS 348/2008-42 zo 6. októbra
2010 a uznesenie sp. zn. II. ÚS 429/2010-25 zo 6. októbra 2010), v ktorých súd zaujal stanovisko k
vecnej legitimácii pozemkového spoločenstva. Súd prvej inštancie bol s poukazom na ustanovenie §
2 ods. 1 ZoPS toho názoru, že v prípade navrhovateľa, ako pozemkového spoločenstva vlastníkov
podielov spoločnej nehnuteľnosti, ide o právnickú osobu, ktorá združuje vlastníkov podielov spoločnej

nehnuteľnosti, pričom pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Vlastníci
spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti zverujú nehnuteľnosť spoločenstvu len na účely spoločného
obhospodarovania a užívania s poukazom na ustanovenie § 12 ZoPS. Keďže navrhovateľ nie je
vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré by mali patriť do spoločnej nehnuteľnosti.

1.8 Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie posúdil, že navrhovateľ, ako pozemkové spoločenstvo,
nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetného návrhu, preto jeho návrh na potvrdenie vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zamietol a ďalšími tvrdenými skutočnosťami sa ďalej nezaoberal.1.9 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti výroku I. uvedeného uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie navrhovateľ, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP, pretože súd prvej inštancie
podľa neho pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil.
2.1 Uviedol, že návrh na vydržanie spoluvlastníckych podielov k spoločným nehnuteľnostiam podal

ako pozemkové spoločenstvo, kedy tento návrh sa opiera o oprávnenú a dobromyseľnú držbu
nehnuteľností, pričom spoločenstvo neprekročilo zákonom stanovenú hranicu veľkosti (vydržiavaného)
spoluvlastníckeho podielu 49 % na konkrétnych nehnuteľnostiach.
2.2 Nestotožnil sa s prezentovaným názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu ku konštatovanému
nedostatku vecnej legitimácie, tento považoval za nesprávny a vychádzajúci z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

2.3 Rovnako za nesprávne považoval aj skutkové zistenie súdu, podľa ktorého pozemkové spoločenstvo
nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti a nemá (nemôže) mať ani titul na nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam označeným v návrhu. Namietol, že na základe vykonaného dokazovania súd
prvej inštancie dospel k zisteniu, že nie je vlastníkom spoločných nehnuteľností hoci z predložených
listov vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX vyplýva, že navrhovateľ ako pozemkové spoločenstvo

spolu s ostatnými fyzickými a právnickými osobami je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú
spoločnými nehnuteľnosťami podľa ZoPS. Skutkové zistenie súdu prvej inštancie je tak nesprávne a v
rozpore s vykonaným dokazovaním.
2.4 Tvrdil, že názor súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého spoločenstvo nemá a ani legálne nemôže
mať právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníkom podielom na spoločnej

nehnuteľnosti, je v rozpore s existujúcim skutkovým stavom vyplývajúcim z predložených listov
vlastníctva a zároveň opomína znenie § 9 ods. 11 ZoPS účinné od 01.07.2018. Považoval za
nepochybné, že pozemkové spoločenstvo, ako právnická osoba, je vo svojom mene a na svoj účet
oprávnené nadobúdať spoluvlastnícke podiely na spoločných nehnuteľnostiach.
2.5Poukázalnato,súdprvejinštancievosvojomrozhodnutípriposúdeníjehoaktívnejvecnejlegitimácie

vychádzal aj z právneho názoru obsiahnutého v citovaných uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktoré však reflektujú právny stav platný pred 01.07.2018, keď § 9 ods. 11 ZoPS vylučovalo
akýkoľvek prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti na pozemkové
spoločenstvá. Vyjadril názor, že závery obsiahnuté v týchto rozhodnutiach dnes už z dôvodu zmeny
právnej úpravy nie je možné aplikovať na posúdenie otázky existencie jeho vecnej aktívnej legitimácie,

nakoľko odrážajú právny stav ešte pred novelou predmetného ustanovenia.
2.6 Nesúhlasil ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pozemkové spoločenstvo
prostredníctvom svojho výboru má oprávnenie na vykonávanie právnych úkonov vo vlastnom mene, ale
len na účet členov spoločenstva. Naopak, s poukazom na § 9 ods. 1 a 2 ZoPS tvrdil, že spoločenstvo
ako také má právo vlastniť nehnuteľný majetok spolu s ostatnými členmi „jeho“ spoločenstva a bez

pochýb tak vykonaním jednotlivých právnych úkonov koná aj na svoj vlastný účet z titulu vlastníctva
konkrétneho spoluvlastníckeho podielu.
2.7 Napokon namietol aj záver súdu prvej inštancie, ktorý svoj názor o absencii aktívnej vecnej legitimácii
odôvodnil aj poukazom na § 12 ZoPS, podľa ktorého sú spoločne obhospodarované nehnuteľnosti ich
vlastníkmi spoločenstvu len zverené za účelom ich obhospodarovania a užívania, a to z dôvodu, že je

spoločenstvom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, preto aplikácia ustanovení § 12 ZoPS nie je v tomto
prípade relevantná, pretože tie sa vzťahujú na iný druh spoločenstva a na odlišný druh nehnuteľností.
2.8 S poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne
právne posúdil, kedy pri posúdení otázky existencie aktívnej vecnej legitimácie aplikoval nesprávnu, už
v čase podania návrhu neúčinnú právnu normu a zároveň použil ustanovia ZoPS, ktoré sa nevzťahujú

a nemožno ich aplikovať na navrhovateľa ako pozemkové spoločenstvo, ktoré je založené vlastníkmi
spoločných nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3.Vdôsledkupodanéhoodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilného

sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) vec preskúmal v medziach daných
§ 65 a § 66 zákona č. 161/2015 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a
contrario uznesenie súdu prvej inštancie postupom v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa §
391 ods. 1 a 3 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

5.Vydržaniejeoriginárnyspôsobnadobudnutiavlastníckehoprávanazákladedlhodobejdobromyseľnej
držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci
vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je vlastníkom so stavom právnym, pri ktorom sa držba

veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú
s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje.
V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa
k tomu rozhodnutie štátneho orgánu.

6. S účinnosťou od 01.05.2021 bolo v civilnom mimosporovom konaní zavedené konanie o potvrdení
vydržania (§ 359a - § 359k CMP). V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania
možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by
mal navrhovateľ podať až po tom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom je skutočnosť,

že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo
zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení
vydržania. Konanie o potvrdenie vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvú možno nazvať ako konanie
o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhú ako konanie po vydaní vyzývacieho uznesenia. V prvom
štádiu konania môže súd po preskúmaní podmienok konania a po posúdení, či má návrh na začatie

konania potrebné náležitosti, rozhodnúť tromi spôsobmi, a to: odmietnuť návrh na začatie konania,
zamietnuť návrh na začatie konania, prípadne vydať vyzývacie uznesenie. Súd odmietne návrh na
začatie konania, ak navrhovateľovi nesvedčí účastníctvo podľa zákona. Ak by však navrhovateľ tvrdil,
že už právo nadobudol vydržaním, ale v skutočnosti tomu tak nie je, takýto navrhovateľ je účastníkom
konania podľa § 359c ods. 1 CMP, preto odmietnutie návrhu neprichádza do úvahy. Nedostatok v splnení

predpokladov vydržania sa však prejaví v tom, že súd návrh na začatie konania zamietne (§ 359e ods.
2 CMP), teda konanie skončí bez toho, aby prešlo do jeho ďalšieho štádia, ktoré by inak nasledovalo
po vydaní vyzývacieho uznesenia. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už
vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za
účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu,

so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych
pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na
zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými
v § 359h CMP.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa o potvrdenie vydržania zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie navrhovateľa. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore.
Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne

(na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom
rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo
v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej
legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konaní. V prípade, ak žalobca
nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

9. Odvolací súd, po oboznámení sa so spisom a pripojenými spismi, dospel k záveru o dôvodnosti
podaného odvolania. Ako dôvodnú odvolací súd posúdil odvolaciu námietku, v ktorej navrhovateľnamietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti posúdenia jeho aktívnej
vecnej legitimácie, v rámci ktorého súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že pozemkové
spoločenstvo nemôže podať návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva vo svoj prospech,

pretože pod výrazom zastupovať (členov spoločenstva – poznámka odvolacieho súdu) treba rozumieť
len oprávnenie pozemkového spoločenstva prostredníctvom svojho výboru vykonávať hmotnoprávne či
procesnoprávne úkony vo vlastnom mene, ale na účet členov spoločenstva a v prípade navrhovateľa,
ako pozemkového spoločenstva vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ide o právnickú osobu,
ktorá združuje vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, pričom pozemkové spoločenstvo nie je

vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o použitú judikatúru, ktorú súd prvej inštancie podporne
k svojim právnym záverom uvádzal, je nutné konštatovať, že uvedená judikatúra reflektovala právnu
úpravu účinnú do 30.04.2018, ktorá bola od 01.05.2018 zmenená zákonom č. 110/2018 Z. z., ktorým
sa menil a dopĺňal ZoPS, ktorý zaviedol možnosť pozemkového spoločenstva nadobúdať vlastníctvo
podielov spoločnej nehnuteľnosti, čo bolo dovtedy zakázané.

10. V zmysle § 359c ods. 1 CMP návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. V posudzovanom prípade je navrhovateľom pozemkové spoločenstvo, ktoré v
zmysle aktuálne platnej právnej úpravy (§ 9 ods. 11 ZoPS) môže nadobúdať podiel na spoločnej
nehnuteľnosti alebo k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti až do výšky 49 %. Dôvodom

prijatia tejto právnej úpravy bol záujem zákonodarcu na znížení počtu extrémne drobných (a preto
ekonomicky nezaujímavých) podielov, a preto sa umožnilo pozemkovému spoločenstvu nadobúdať
podielyneaktívnychspoluvlastníkovatýmzamedzovaťnadobudnutiuvlastníctvapodielušpekulatívnymi
nadobúdateľmi. V zmysle navrhovateľom predložených listov vlastníctva vyplýva, že už v čase podania
návrhubolpodielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnostíevidovanýchnalistochvlastníctvač.XXX,č.XXX,

č. XXX, č. XXX a č. XXX v k. ú. E., obec E..

11. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania o potvrdení vydržania sú spoluvlastnícke podiely na
spoločnej nehnuteľnosti (okrem stavby), pod ktorou sa v zmysle § 8 ods. 1 ZoPS na účely tohto
zákona rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa

vzťahovali osobitné predpisy (Zákonný článok XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých
iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú
nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov, Zákonný článok X/1913 o nedielnych
spoločných pasienkoch, Zákonný článok XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne
o zamenení týchto), ako veci nepriliehavá vyznela argumentácia súdu prvej inštancie o spoločne

obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorou je v zmysle § 2 ods. 1 písm. d/ poľnohospodársky pozemok
alebolesnýpozemok,ktoréhovlastníkspolusinýmivlastníkmitakýchtopozemkovzakladáspoločenstvo
s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania a ktorú vlastník v zmysle § 12 ZoPS zveruje
spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19 ZoPS, pričom
spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká.

12. Nakoľko pozemkové spoločenstvo je vecne legitimované vo vzťahu k majetkovým podielom, ktoré
samo vlastní (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/31/2018), možno
dospieť k záveru, že mu svedčí aj aktívna legitimácia v konaní o potvrdení vydržania za predpokladu, že
tvrdí, že nadobudlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti tým, že splnilo zákonom stanovené hmotnoprávne

podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a za účelom osvedčenia splnenia týchto
podmienok súčasne predkladá dôkazy, tak ako je tomu aj v posudzovanom prípade. Záver o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie, založený len na výklade právnej normy, navyše nesprávnom (ako bolo
vysvetlené vyššie) a bez vyhodnotenia relevantných skutkových zistení vyplývajúcich z osobitostí
posudzovanej veci (napr. navrhovateľom tvrdené právne nástupníctvo po členoch už zaniknutého

pôvodného Pasienkového spoločenstva E., resp. Lesného spoločenstva A.) a bez vyhodnotenia
splnenia zákonných predpokladov vydržania, je preto potrebné vyhodnotiť ako predčasný. Vychádzajúc
z uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na

ďalšie konanie.

13. Úlohou súdu prvej inštancie po zrušení a vrátení veci bude na podklade náležite vykonaného
dokazovania, ustáleného skutkového stavu a právneho posúdenia vo veci opätovne posúdiť, činavrhovateľ osvedčil splnenie všetkých zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k
spoluvlastníckym podielom na predmetnej spoločnej nehnuteľnosti a stavbe a následne bude
postupovať v zmysle príslušných ustanovení CMP upravujúcich konanie o potvrdení vydržania. Pri tom

jepotrebnésiuvedomiť,žehocisajednáocivilnémimosporovékonanie,zodpovednosťzajehovýsledok
v prvom rade nesie navrhovateľ, pričom z ustanovenia § 359e ods. 2 CMP vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ
neosvedčí, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, súd
návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne.

14. CMP v § 359c vymedzuje okruh účastníkov konania, ktorými sú okrem navrhovateľa, ktorý o sebe
tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu aj ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva
vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení
vydržania týka, správca lesného pozemku a Slovenský pozemkový fond. Vzhľadom k tomu, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe je v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu pasívne

legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že právnej sféry
ďalších spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania nemôže mať na ich právne pomery
žiadny vplyv, teda nemôže mať dopad na vymedzenie ich práv a povinností, účastníkom konania o
povolení vydržania k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti budú v zmysle § 359c ods. 2 písm.
b/ CMP taktiež len dotknutí spoluvlastníci spoluvlastníckych podielov, o vydržanie ktorých sa jedná

(uvedenénemádopadnaúčastníctvovzmysle§359cods.2písm.a/,c/ad/CMP).Zuvedenéhodôvodu
by konanie s vlastníkmi ostatných spoluvlastníckych podielov nezodpovedalo požiadavke hospodárnosti
a rýchlosti civilného konania bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania iných osôb. Vzhľadom k
tomu, že vlastníci ostatných spoluvlastníckych podielov pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť a
stavbyniesúúčastníkmitohtokonania,odvolacísúdnepristúpilanikúkonomspojenýmsodstraňovaním

vád ich nesprávneho označenia (účastníčka konania 33/), či straty procesnej spôsobilosti (účastníci
konania 4/ a 17/).

15. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí

rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).