Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713206400
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5713206400.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. D. E. XXXX/XX, XXX XX C., 2/ A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX/X, XXX XX C., 3/ G. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXXXX/XX, XXX XX C., 4/ D. H., nar. XX. XX. XXXX, I. J. X/X, XXX XX C., 5/
K. K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX L., 6/ K. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O.
XXX/XX, XXX XX C., 7/ K. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. M. XXXXX/XX, XXX XX B. – P. C., 8/ Q.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX M. R. C., 9/ S. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX
XX M., 10/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U. R. C., 11/ I. V., nar. XX. XX. XXXX,

bytom W. C. XXXX/XXX, XXX XX H. C. X, 12/ K. C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. T. XXX, XXX XX
P. B., 13/ K. I. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX D. R. D., 14/ M. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom J. M. XX/XX, XXX XX C., žalobcovia 1/-14/ zastúpení AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom
M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, proti žalovanej S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. P. XXX/XX, XXX
XX Q. G., zastúpenej JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš,
o zaplatenie 10.478,90 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
sp.zn. 6VK-1C/92/2013 zo dňa 05. 03. 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ;

II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovanej
splnenia jej povinnosti vyplatiť peňažné sumy pripadajúce na ich dedičské podiely po tom, ako zo
strany žalovanej a ostatných dedičov došlo k odpredaju poľnohospodárskej pôdy uvedenej v dedičskom
rozhodnutí sp. zn. D 335/77 vzhľadom na to, že časť poľnohospodárskej pôdy vo výmere 5484 m2,

nachádzajúcej sa v kat. úz. U., ktorá bola zapísaná na LV č. XXX ako parcela registra E parcelné číslo
234 a ktorú žalovaná spolu s ostatným žalovanými zdedila na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa
22. 5. 2007, č. k. 17D 620/2006, predali Kúpnou zmluvou zo dňa 28. 5. 2010 spoločnosti MERIBO s.r.o.,
Sučianska cesta 31, Martin a za kúpnu cenu 63.669,24 Eur.
1.2. Žaloba bola odôvodnená tým, že po nebohej S. K., D. I., zomretej dňa 18.04.1977, bolo pod sp. zn.
D 335/77 na Štátnom notárstve v Martine dedičstvo vyporiadané medzi zákonnými dedičmi a to S. F.,
C. B., K. H., Q. R. a S. G. tak, že poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej

organizácie nachádzajúcu sa v kat. úz. U., zapísaná v protokole č. 13, a to parcely č. 195, 234, 254,
207/2 v celosti a parcely č. 92, 118, 142 v 1/6 nadobudla S. F., nar. XX. XX. XXXX s tým, že pre prípad
vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty
vyplatiť po 1/5 ostatným spoludedičkám.1.3. Žalobcovia tvrdili, že každý dedič uvedenej poľnohospodárskej pôdy po S. K. a následne po S. F.,
prebral na seba povinnosť, ktorej sa nemôže zbaviť ani prípadným darovaním nehnuteľnosti na svojho
rodinného príslušníka, nakoľko takýmto postupom by sa obchádzala uzavretá dohoda z dedičského

konania, a to vedome zo strany darkyne. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby súd pripustil, že
povinnosť na výplatu právnych nástupcov odstupujúcich dedičov zaniká úkonom darovania rodinnému
príslušníkovi, keď darca vie o svojej povinnosti.

2.1. Žalovaná namietala, že ak S. F. vznikol v dedičskom konaní po S. K. dlh voči spoludedičom, mal byť

v rámci dedičského konania 17D/620/2006, resp. D 163/89 konštatovaný aj dlh poručiteľky S. F. a mal
byť vykonaný súpis aktív a pasív. Ďalej tvrdila, že právny stav platný v čase uzatvorenia dohody medzi
dedičmi S. K. bol usporiadaný zákonom č. 293/1992 Zb., ktorý priznal všetkým ustupujúcim dedičom pri
dedení poľnohospodárskej pôdy v dôsledku ktorého sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden
z dedičov, možnosť dožadovať sa nápravy dedičského rozhodnutia sp. zn. D 335/77.
2.2. Ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobcovia ako právni nástupcovia po pôvodných odstupujúcich

dedičoch, nemajú rozhodnutím notára potvrdenú existenciu pohľadávky pre prípad vypustenia pôdy
z bezplatného užívania alebo iného speňaženia.
2.3. Žalobkyňa predmetnú pôdu, ktorá bola odpredaná, nenadobudla dedičstvom v zmysle dedičského
rozhodnutia sp. zn. 17D/620/2006, ale darom od svojej matky na základe darovacej zmluvy zo dňa
09.04.2008 a preto sa na ňu nemôže vzťahovať dohoda, ktorá by zakladala majetkové právo ostatných

spoludedičov. Žalovaná nie je právnym nástupcom pôvodných účastníkov konania titulom nadobudnutia
dedičstva a tzv. odkladací dlh nezdedila. Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania práva (ktoré
v zásade popiera) na výplatu dlhu.

3.1. Žaloba bola podaná dňa 10. 02. 2012 na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/35/2012, ktorý dňa

29.05.2013 vec postúpil z dôvodu miestnej príslušnosti na konanie proti žalovanej Okresnému súdu
vo Veľkom Krtíši.
3.2. Uznesením sp. zn. 1C/92/2013-120 zo dňa 02.06.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/828/2015-134 zo dňa 01.12.2015 súd konanie prerušil do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 5C/35/2012.

3.3. Okresný súd Martin žalobe proti žalovaným dedičom vyhovel v celom rozsahu rozsudkom sp.
zn. 5C/35/2012-650 zo dňa 08. 06. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/297/2017 zo dňa 28. 02. 2018. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Cdo/109/2018 zo dňa 08. 08. 2019 dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 28. 02. 2018 sp. zn. 10Co/297/2017 odmietol. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 05. 09. 2019.

4.1. Okresný súd Veľký Krtíšl rozsudkom sp. zn. 1C/92/2013-431 zo dňa 28.11.2019 žalobe vyhovel a
žalobu zamietol len v časti 9 % úroku z omeškania od 17.10.2011 do 09.02.2012. V dôsledku odvolania,
ktoré podala žalovaná, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16Co/10/2020-468 zo dňa

29.04.2021 zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
4.2. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že kým na strane odstupujúcich
dedičov je vylúčené, aby právo uplatnil iný právny nástupca, ako dedič, ktorý vykonáva absolútne
subjektívne dedičské právo samostatne, na strane žalovanej okresný súd neposudzoval žiadny rozdiel
medzi právnymi titulmi nástupníctva (dedenie, darovanie).

4.3. Oprávnení účastníci dedičskej dohody a dedičia po nich mali vo svojom záujme uplatňovať nároky,
ktoré im vznikli na speňaženia spornej nehnuteľnosti. Konečnému rozhodnutiu tak predchádza potreba
zodpovedať, či dedičská dohoda skutočne zaväzuje každého právneho nástupcu, ktorý nadobudol pôdu
bezodplatne a či posudzovanú darovaciu zmluvu (ktorá nasvedčuje blízkemu vzťahu), nemali dotknuté
osoby povinnosť včas odporovať neúčinnosť alebo žalovať jej neplatnosť.

4.4. Žalobcovia konajú samostatne a pokiaľ svoje nároky na podiel z utŕženej ceny preukázali až v
súdnom konaní, do omeškania sa dlžník mohol dostať až po doručení žaloby, resp. po zmene žaloby.

5.1. Žalobcovia v ďalšom konaní poukázal na darovaciu zmluvu medzi Q. G. a žalovanou S. E., kde sa v
čl. II, posledný odsek na str. 5, uvádza, že darca Q. G. všetky spoluvlastnícke podiely vyššie uvedených

nehnuteľností so všetkými právami a povinnosťami spojenými s prevádzanými nehnuteľnosťami darúva
svojej dcére S. E. do jej výlučného vlastníctva. Táto skutočnosť má podľa žalobcov svedčiť o tom, že
žalovaná mala vedomosť o všetkých povinnostiach k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, ktoré
vyplývali z dohody o dedičstve po S. K..5.2. Poukázali na bod 21 a 22 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
8Cdo/109/2018. Pasívna legitimácia žalovanej je výsledkom zhodnotenia, že jej právne nástupníctvo
je dané. Právny úkon darovania nijakým spôsobom neznemožňuje uplatnenie si nároku voči

obdarovanému. Zmluva s Meribom bola uzavretá dňa 28.05.2010, k pripusteniu zmeny na sumu
10.478,- Eur došlo 15.03.2012 a uvedený nárok nie je premlčaný.
5.3. Možnosť odporovať právnemu úkonu je upravená v § 42a Občianskeho zákonníka len pri
vymáhateľnej pohľadávke, ale tá vznikla na až základe úkonu, ktorý zabezpečil práve vznik tejto
pohľadávky.

6. Žalovaná poukázala na čl.II na str. 5 darovacej zmluvy, že spoluvlastnícke podiely a vlastnícke
podiely vyššie uvedených nehnuteľností boli prevádzané so všetkými právami a povinnosťami, ktorá
formulácia zahŕňa najmä skutočnosti vyplývajúce z bodu „C“ listu vlastníctva, kde sú zapísané ťarchy
a odkazuje na tieto ťarchy. Pokiaľ by išlo o nejaké iné práva alebo povinnosti, tieto neboli riadne
špecifikované v zmluve tak, aby boli právne záväzné pre nadobúdateľa z právneho titulu darovania.

Okresný súd musí zodpovedať otázku, či dedičská dohoda skutočne zaväzovala každého právneho
nástupcu a či dotknuté osoby mali včas povinnosť odporovať alebo žalovať neplatnosť darovacej zmluvy.
Žaloba musí preukázať, že medzi povinnosťami, ktoré majú vyplývať z darovacej zmluvy bolo aj to, že
žalovaná má povinnosť niekoho vyplácať. V čl. III. darovacej zmluvy darca vyhlasuje, že na darovaných
nehnuteľnostiach sa neviažu žiadne ťarchy ani vecné bremená, ktoré by obdarovaného obmedzovali

v nakladaní s nehnuteľnosťami, ktorá skutočnosť v podstate potvrdzuje, že žalovaná nemala vedomosť
o žiadnych obmedzeniach súvisiacich s nakladaním s predmetnou nehnuteľnosťou.

7.1. Okresný súd zistil, že žalobcovia uplatňovali svoj nárok ako právni nástupcovia dedičov v súvislosti
s dedičským rozhodnutím po nebohej S. K., sp. zn. D 335/77 a to z dôvodu, že poľnohospodársku a lesnú

pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie, nachádzajúcu sa v k. ú. U., zapísanú v protokole
č. 11 ako parcely č. 195, 234, 254, 207/2, 118, 142 v 1/6-ine nadobudla S. F., D. C., nar. XX.XX.XXXX,
ako dedička po nebohej S. K., D. I. s tým, že pre prípad vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania,
alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným spoludedičkám, t.j.
C. B., K. H., Q. R. a S. G..

7.2. Po nebohej S. F., D. C. nadobudli dedičstvo Osvedčením o dedičstve sp. zn. 17D 620/2006 zo
dňa 22.5.2007, ako dedičky Q. G. (matka žalovanej), Q. E., I. R., C. L. F., každá v 1/4-ine vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v kat. úz. U., zapísaným na LV č.XXX, parcela registra E č. 234 - orná pôda
o výmere 16.383 m2.
7.3. Žalobcovia svoj nárok voči presne špecifikovali. Žalovaná suma vyplynula z kúpnej zmluvy

uzavretej medzi žalovanými a spoločnosťou Meribo s.r.o. dňa 28.05.2010, ktorou boli odpredané
poľnohospodárske pozemky za kúpnu cenu v sume 63.669,24 Eur.
7.4. Nebolo sporné, že žalobcovia a žalovaní sú právni nástupcovia po dedičoch, uvedených v
dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 335/77. Výpočet žalovanej sumy v súvislosti s odpredajom pôdy
nebol spochybnený. Zmena žaloby proti žalovanej bola pripustená uznesením Okresného súdu Martin

5C/35/2012 zo dňa 15.03.2012 tak, že žalobcovia 1/ - 13/ si uplatňovali spolu sumu 10.478,90 Eur.
Zuvedenéhovyplýva,ženárokžalobcov,pokiaľsatýkačastisumy2.697,10Eurnemoholbyťpremlčaný.

8.1. Vykonateľnosť dedičského rozhodnutia sp. zn. D 335/77 bola viazaná na splnenie odkladacej
podmienky, ktorou je vypustenie pôdy z bezplatného užívania alebo speňaženie.

8.2. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo 109/2018 zo dňa 08.08.2019 (bod.22) vyplýva,
že „na posudzovaný prípad možno vzťahovať závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/96/2000 tak, ako postupovali i súdy nižších inštancií. Vzhľadom na
podmienku scudzenia pôdy v budúcnosti (pod slovným spojením „iné speňaženie“ možno nepochybne
zaradiťijejpredaj)jezrejmé,žeprávonanáhraduneboloobmedzenélennaosobyustupujúcichdedičov,

ale sa malo týkať aj ich právnych nástupcov, a tomuto právu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť
náhradu sa netýkala len toho dediča, ktorému pripadla pôda do výlučného vlastníctva, ale aj tých
jeho právnych nástupcov, ktorí sa stanú jej vlastníkmi a pripadne im náhrada za pôdu v prípade jej
scudzenia. Rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva v prejednávanej veci, so zreteľom na jeho obsah,
možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje

nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov
ňou založených, ak sa stanú splatnými“.
8.3. Uvedené umožňuje záver, že sa takýto záväzok vzťahuje na všetky osoby, ktorých právne
nástupníctvo je preukázané dedením, vrátane dedičov tých osôb, ktoré rozhodnutie priamo zaväzovalo.Právna úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, že dedič vstupuje do majetkových
vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu (prechod práv a povinností), pokiaľ nezanikli
jeho smrťou alebo pri ktorých nie je upravený osobitný systém právneho nástupníctva. Nie je pritom

rozhodujúce, či dedič má vedomosť o všetkých majetkových právach a povinnostiach, ktoré predstavujú
predmet dedičstva.

9.1. Predmetnú pôdu pôvodne zdedila matka žalovanej Q. G., D. F., nar. XX.XX.XXXX na základe
dedičského rozhodnutia sp. zn. 17D 620/2006 zo dňa 22. 5. 2007. Žalovaná predmetnú pôdu nadobudla

od matky na základe Darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2008. V článku II., bod. 10 darovacej zmluvy je
uvedené, že darca Q. G., D. F., nar. XX.XX.XXXX všetky spoluvlastnícke i vlastnícke podiely vyššie
uvedených nehnuteľností so všetkými právami a povinnosťami s prevádzanými nehnuteľnosťam, darúva
svojej dcére S. E., D. G., nar. XX.XX.XXXX do jej výlučného vlastníctva. V článku III. ťarchy a bremená
je uvedené vyhlásenie darcu, že na darovaných nehnuteľnostiach sa neviažu žiadne ťarchy ani vecné
bremená, ktoré by obdarovaného obmedzovali v nakladaní s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom tejto

darovacej zmluvy.
9.2. V prípade žalovanej sa jednalo o prevod vlastníckeho práva darovacou zmluvou. V prípade prevodu
na nadobúdateľa prechádzajú všetky obmedzenia viaznuce na veci, t. j. tie ktoré majú vecnoprávny
charakter (záložné práva, vecné bremená, predkupné právo), ale nie obmedzenia vyplývajúce z iných
zmluvnýchzáväzkov (dohôd),pokiaľtovzmluveniejevýslovneuvedené.Rozlišovaniemedziprevodom

práva a prechodom práva má právny význam. Keďže prevod je spojený s právnymi úkonmi zmluvných
strán, spochybnenie platnosti týchto právnych úkonov má dopad aj na platnosť prevodu vlastníctva.
9.3. Na základe uvedených skutočností, okresný súd dospel k záveru, že dedičská dohoda v zmysle
rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 235/77 z 26. mája 1977, sa na žalovanú nevzťahuje.
Žalovaná neprevzala záväzok v zmysle dedičskej dohody a prevzatie takejto povinnosti nemožno

odvodzovať ani zo znenia článku II., bod. 10 darovacej zmluvy. Darovacou zmluvou Q. G. prerušila
prechod záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 235/77 z 26.
mája 1977, na jej právnych nástupcov dedením.

10. Ak by žalobcovia dospeli k záveru, že darovacia zmluva je platným právnym úkon, mali podať

odporovaciu žalobu v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v lehote troch rokov od
povolenia vkladu darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Darovacia zmluva bola uzatvorená
medzi blízkymi osobami s poukazom na § 116 Občianskeho zákonníka (matka – dcéra). Žalobcovia
disponovali vymáhateľnou pohľadávkou, ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím, pričom jej
vykonateľnosťbolaviazanánasplnenieodkladacejpodmienky„vypustenie pôdyzbezplatnéhoužívania

alebo speňaženie“. Pokiaľ by odporovacej žalobe súd vyhovel, darovacia zmluva by bola naďalej platná,
len by voči žalobcom nebola účinná a v prípade predaja darovaných nehnuteľností tretej osobe, by sa
žalobcovia mohli žalobou voči žalovanej domáhať náhrady v konkrétnej výške (§42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

11.1. Okresný súd nevykonal dôkaz zápisnicou o výsluchu žalovaných pred Okresným súdom Martin,
nakoľko mal dostatočne zistený skutkový stav a návrh na vykonanie tohto dôkazu nebol podaný
v čas. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to jednak pre
nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej v spore.
11.2. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo premlčanie nároku žalobcov 1/, 4/ - 12/ (t. č. 1/, 4/ - 14/),

pretože právny zástupca žalobcov v podaní doručenom súdu dňa 26.09.2019 navrhol pripustiť zmenu
žaloby vo vzťahu ku všetkým žalobcom 1/ – 12/, nie len ku žalobkyniam 2/ a 3/.
11.3. Súd bol viazaný návrhom právneho zástupcu žalobcov (výsledky doterajšieho konania boli
podkladom na konanie o zmenenej žalobe), preto pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. Keďže
však došlo k pripusteniu zmeny žaloby aj vo vzťahu k ostatným žalobcom 1/, 4/-12/, v podstate

sa uplatnilo nové právo a žalovaná voči tomuto vzniesla námietku premlčania. Kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa 26.05.2010, pričom nárok uplatnený žalobou sa viaže na prevzatie kúpnej ceny, ktorá
bola nesporne vyplatená bezprostredne po uzavretí zmluvy. Preto súd dospel k záveru, že nárok
pôvodných žalobcov 1/, 4/ - 12/ spolu vo výške 7.826,02 Eur (návrh na zmenu žaloby podaný dňa
26.09.2019), bol uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

12. Okresný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods.2, § 101, § 116, § 488, § 489 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej okresný súd priznal nárok na náhradu trov
konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

13.1. Proti rozsudku podali žalobcovia včas odvolanie zo dňa 23. 04. 2024, v ktorom namietali
nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie veci.
13.2. Súd neopodstatnene prijal zaver, nie je potrebné vykonať dokazovanie zápisnicami o výsluchu
žalobcov a žalovaných v konaní pred Okresným súdom Martin sp. zn. 5C/35/2012, kde sa riešila otázka
zhodných skutkových okolností. Ostalo tiež bez vysvetlenia, prečo súd prijal argumenty pre nedostatok

pasívnej legitimácie a premlčanie, keď pri majetkovom spore súd pokračuje s dedičmi, čo nemá vplyv na
plynutiepremlčacejdoby. Žalobabolapodaná10.02.2012ztituluspeňaženianazákladekúpnejzmluvy
zo dňa 28. 05. 2010 a nárok na zaplatenie sumy 10.478,90 Eur bol uplatnený v 3 ročnej premlčacej dobe
a z rovnakého právneho dôvodu ešte v konaní na Okresnom súde Martin. Podaním súdu z 26. 09. 2019
nedošlo k zmene žaloby, lebo išlo o upresnenie petitu nároku právnych nástupcov nebohého N. B..
13.3. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej, ktorá nadobudla

speňažené nehnuteľnosti darovaním, nie dedením a preto nie je zaviazaná povinnosťou vyplývajúcou
z dohody dedičov. Z dedičského rozhodnutia vyplývajúce povinnosti sa vzťahujú na právnych nástupcov
dedičov bez ohľadu na spôsob vykonania zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam, s ktorými sú spojené
podmienky uzavretej dedičskej dohody. Účastníci dedičského konania neobmedzovali právo na výplatu
čo do času ani čo do osôb vlastniacich nehnuteľnosti. Dedičská dohoda mala zabezpečiť rovnocenné

rozdelenie výťažku medzi všetkých dedičov a predmet dedičskej dohody sa mal vzťahovať na všetkých
právnych nástupcov, nielen právnych nástupcov titulom dedenia. Aj prevod vlastníctva je spojený
s povinnosťami, prevodca nebol obmedzený v nakladaní s nehnuteľnosťami a pasívna legitimácia
žalovanej je teda nadá. Žalobcovia navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

14.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že predmetnú pôdu, ktorá bola predmetom sporu,
nadobudla bezodplatne na základe darovacej zmluvy, kedy darkyňou bola matka žalovanej Q. G..
Predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 09.04. 2008 a vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený 25.06.2008 pod č. V 1698/2008. Žalovaná nemala vedomosť o dedičskej dohode. Nebolo v

konaní preukázané, že by žalovaná prevzala záväzok, ktorý uzavreli právni predchodcovia dedičskou
dohodou a preto nie je v tomto spore pasívne legitimovaná.
14.2. V prípade darovacej zmluvy mali žalobcovia možnosť domáhať sa žalobou o určenie neplatnosti
právneho úkonu, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Žalobcovia tiež mohli podať odporovaciu
žalobou. Žalovaná sa tiež stotožňuje s dôvodmi prvostupňového súdu pokiaľ ide o dôvody premlčania

nároku žalobcov 1./ 4./ a 12./. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov na pojednávaní (§ 385
CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), zopakoval dokazovanie
písomnosťami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a na základe svojich zistení rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 387 ods. 1,3 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

16.1. V súvislosti s prípravou pojednávania odvolací súd vyzval strany sporu prostredníctvom ich
právnych zástupcov, aby sa písomne vyjadrili k použitiu § 36, § 132 ods. 1, § 494, § 512 ods. 1, §
628 - § 629, § 470, § 482, § 484 Občianskeho zákonníka, ktoré sa na vec môžu vzťahovať popri

posúdení právneho a skutkového stavu v rozhodnutí okresného súdu, z ktorého vyplýva, že dedičská
dohoda zaväzuje iba dedičov a vzťahuje sa iba na predmet dedenia, nie na predmet iného právneho
úkonu. Žalovaná spornú nehnuteľnosť nadobudla darovacou zmluvou (singulárnou sukcesiou), t. j.
spornú nehnuteľnosť scudzila jej právna predchodkyňa, darovanie má za následok nesplnenie (zánik)
odkladacej podmienky.

16.2. Žalobcovia v odpovedi uviedli, že darovacia zmluva bola uzavretá účelovo s úmyslom vyhnúť
sa plneniu obsahu dedičskej dohody. Ak darca nesplnil svoju povinnosť a obdarovaná vedela o danej
povinnosti, tak prechod týchto povinností na obdarovanú nastal a táto je povinná vysporiadať žalobcom
ich nároky. Odkladacia podmienka mohla nastať len v budúcnosti, preto prešla aj na žalovanú
z titulu právneho úkonu darovania, nadobudnutím vlastníctva a k splneniu odkladacej podmienky došlo

speňažením.

17.1. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že nie je možné oddeliť úkon záväzku z
dedičskej dohody od úkonu darovania, tento záväzok trvá aj pri darovaní, pričom iný výklad by spôsobilnespravodlivé súdne rozhodnutie. Speňažila sa len časť celej nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje
odkladacia podmienka z dedičskej dohody a vo zvyšnej časti naďalej túto nehnuteľnosť žalovaní užívajú
ako vlastníci a kým celú nehnuteľnosť nespeňažia, trvá odkladacia podmienka podľa dedičskej dohody.

Obsahom zápisnice o pojednávaní na Okresnom súde Martin chcú žalobcovia poukázať na to, že
žalovaná E., žalovaná Počilová uvádzali, že aj žalovaná E. vedela o tom, že je tu záväzok z dedičskej
dohody v prípade speňaženia darovanej nehnuteľnosti. Priamo sama žalovaná E. sa o existencii tejto
svojej vedomosti nevyjadrovala v tomto konaní, pretože žaloba voči nej bola odstúpená na Okresný súd
vo Veľkom Krtíši. Úrok z omeškania žalobcovia požadujú od 10. 02. 2012, kedy bola žaloba doručená na

Okresný súd v Martine. Je vecou právneho posúdenia, či žalobcovia mohli žalovať neúčinnosť právneho
úkonu voči žalovanej vzhľadom na to, že nehnuteľnosť v roku 2008 nadobudla darovacou zmluvou,
aby sa vyhla plateniu z dedičskej dohody pri speňažení nehnuteľnosti v roku 2010. Navrhol rozsudok
okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.
17.2. Žalobkyňa v rade 9/ S. G. uviedla, že sa obchádza právo žalobcov na vyplatenie podielu zo
speňaženia nehnuteľností a žalobcovia čakajú na výsledok sporu.

17.3. Právny zástupca žalovanej poukázal na vyjadrenie k odvolaniu a obsah darovacej zmluvy, z ktorej
vyplýva, že žalovaná prevzala do vlastníctva nehnuteľnosti bez tiarch.

18. Odvolací súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania pripojením súdneho spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 5C 35/2012 za účelom prečítania vyjadrení účastníkov konania na strane

žalovaných do zápisnice o pojednávaní, z ktorých by malo vyplývať, že aj žalovaná v tomto konaní
mala vedomosť o existencii odkladacej podmienky, teda o povinnosti vyplatiť v prípade speňaženia
prislúchajúci podiel žalobcom. Právny zástupca žalobcov netvrdil, že by sa žalovaná vyjadrovala o tom,
že mala vedomosť o odkladacej podmienke v prípade speňaženia a tvrdenia ostatných žalovaných
v konaní Okresného súdu Martin nemali pre posúdenie veci význam, pretože z procesného hľadiska

každý zo žalovaných konal iba sám za seba.

19.1. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada.

19.2. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí,
či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky,
ktoré už nastali, pominú.
19.3. Podľa § 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva
niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.

19.4. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
19.5. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

19.6. Podľa § 482 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi
sebou o dedičstve dohodou. Podľa § 482 ods. 2, ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom,
súd ju schváli.
19.7. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

19.8. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej
obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.

20.1. Okresný súd v podstate vec uzavrel, že dedičská dohoda (odkladacia podmienka) žalovanú
nezaväzuje, lebo nespeňažovala ako dedička. Dedičská dohoda, obsahujúca odkladaciu podmienku,

zaväzovala darkyňu, nie žalovanú. Preto okresný súd správne uviedol, že žalobcovia mali ako spôsob
vymoženia pomernej časti kúpnej ceny uplatniť proti žalovanej odporovaciu žalobu, ktorou by dosiahli
neúčinnosť právneho úkonu darovania.
20.2. Neúčinnosť právneho úkonu nebolo možné posudzovať v tomto konaní iba ako prejudiciálnu
otázku. Žalovaná je ako dobromyseľný nadobúdateľ veci (spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti)

chránená pred odloženou pohľadávkou tretích osôb (žalobcov), ktorá spočívala na odkladacej
podmienke v dedičskej dohode po spoločnom právnom predchodcovi. Ak by žalovaná svoj podiel na
nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovala dedičská dohoda, nadobudla odplatne, museli by žalobcoviaprávo na výplatu pomernej časti kúpnej ceny uplatniť voči právnej predchodkyni žalovanej ako
predávajúcej, pretože tá bola zaviazaná dedičskou dohodou.

21. Odkladacia podmienka speňaženia je taká právna skutočnosť, o ktorej nie je v čase jej dojednania
isté, kedy sa splní. Na odkladacej podmienke sa dohodli dedičia ako univerzálni právni nástupcovia.
Ukladala povinnosť pre dediča a následne pre jeho dedičov v tom zmysle, že ak sa predmet
dedičstva, na ktorý sa odkladacia podmienka vzťahuje, speňaží (singulárna sukcesia), vznikne
dedičovi, ktorý speňažil, záväzok vyplatiť po 1/5 z ceny speňaženia odstupujúcim spoludedičom.

Táto odkladacia podmienkam, resp. pohľadávka v prípade speňaženia, prechádzala aj na dedičov
pôvodných odstupujúcich dedičov, ktorí uzavreli dedičskú dohodu. Odkladacia podmienka zaniká až
úplným speňažením.

22.1. Podľa § 36 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia
závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podľa § 36 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak z právneho

úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá sa, že podmienka je odkladacia.
22.2. Odkladacia podmienka je vedľajšie zmluvné dojednanie záväzku, ktorý sa viaže k veci, ako
budúceho predmetu speňaženia v dedičskej dohode. Právne účinky odkladacej podmienky zaväzujú
bez ohľadu na plynutie času, od momentu splnenia právnej skutočnosti, ktorá je v čase dojednania
podmienky očakávaná, resp. predpokladaná, ale neistá.

22.3. Keďže k speňaženiu a teda splneniu odkladacej podmienky dojednanej v roku 1977 došlo kúpnou
zmluvou zo dňa 28. 5. 2010 predajom časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahovala, kedy už účastníci
dedičskej dohody, ktorá ich zaväzovala nežili, bolo potrebné posúdiť, či a na základe akej právnej
skutočnosti mala zaväzovať aj žalovanú, ktorá nespeňažovala ako univerzálny právny nástupca
povinného dediča.

23.1. Dedičská dohoda aj darovanie sú právne úkony podliehajúce výkladu. Právny úkon treba vykladať
s prihliadnutím na okolnosti za ktorých vznikol, pričom ak právny úkon upravuje práva, tak širšie, keď
povinnosť (záväzky), tak len tie, na ktoré mohli účastníci právneho úkonu pamätať. V zmysle § 2 ods. 2
Občianskeho zákonníka majú účastníci právnych vzťahov rovnaké postavenie.

23.2. Zmluvná podmienka (príkaz) je vedľajšie zmluvné dojednanie záväzku v dedičskej dohode,
ktorý bez ďalšieho prechádza iba s originálnym prechodom vecného práva, ktoré bolo predmetom
dedičskej dohody medzi dedičmi (univerzálna sukcesia). Toho, kto vecné práva nadobudol derivatívnym
spôsobom t. j. právnym úkonom, chráni a právna úprava § 132 ods. 1 a § 628 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

24. Žalobcovia v konaní preukazovali, že dedičská dohoda priznáva právo univerzálnym právnym
nástupcom odstupujúcich dedičov v prípade speňaženia predmetu dedičskej dohody. Táto dedičská
dohoda priamo zaväzovala a ukladala povinnosť iba univerzálnym právnym nástupcom povinného
dediča. Takýto výklad vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 96/2000 z 26. 03.

2003 (R 45/2005), ktorého právna veta znie: „Rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa
preberateľom dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade
scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno
považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen
jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou

založených, ak sa stanú splatnými.“

25.1. Niet pochýb, že odkladacia podmienka dedičskej dohody zaväzuje každého z dedičov samostatne
podľa toho, kedy ktorý scudzí. Pretože sa viaže k veci ako predmetu dedenia, až do úplného
speňaženia veci prechádza na každého ďalšieho dediča univerzálnou sukcesiou. Pri dedičoch preto

možno vyvodiť, že o dedičskej dohode s odkladacou podmienkou mali vedieť. Za speňaženie sa
považuje každý odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu k veci, nadobudnutého ako dedičstvo.
Dedičia nemuseli predávať súčasne. Ako spoluvlastníci mohli previesť spoluvlastnícke podiely
zostávajúcim spoluvlastníkom alebo blízkym osobám. Ak by právna predchodkyňa previedla svoj
spoluvlastnícky podiel na žalovanú kúpnou a nie darovacou zmluvou, museli by žalobcovia uplatniť

právo proti nej.
25.2. Je na ťarchu dedičov, voči ktorým sa uplatňuje výplata spoluvlastníckeho podielu, aby preukázali
dôvody pre ktoré by nemali byť viazaní dedičskou dohodou právnych predchodcov, po ktorých dedili
spoluvlastnícky podiel.25.3. Z dedičskej dohody ale nemožno vyvodiť, že je ňou viazaná žalovaná, ktorá spoluvlastnícky podiel
nadobudla darovacou zmluvou, ak z predmetu darovacej zmluvy žiadne záväzky nevyplývali.

26.1. V čase uzavretia dedičskej dohody platilo ustanovenie § 36 ods. 1, veta prvá Občianskeho
zákonníka v znení: „Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky“.
Za odkladaciu podmienku v právnom úkone sa považuje aj príkaz a to v zmysle § 491 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba
použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

A ďalej § 494 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať,
konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
26.2. Z právnej úpravy vyplýva, že dedičská dohoda obsahujúca príkaz, resp. odkladaciu podmienku
nepochybne zaväzovala zmluvné strany. Sporné je, či zaväzovala všetkých právnych nástupcov, ktorí
nehnuteľnosť speňažili. A tiež je sporná otázka, či zaväzovala len dedičov (univerzálnych nástupcov)
toho,ktodedičskoudohodounadobudolnehnuteľnosti,aleboajtoho,ktonadobudolzmluvou(singulárna

sukcesia), čo zodpovedá právnemu postaveniu žalovanej.
26.3. Niet pochýb, že každý nárok zo speňaženia predmetu dedičskej dohody sa posudzuje samostatne.

27.1. Žalobcovia svoj nárok odôvodňujú tým, že príkaz vyplývajúci z dedičskej dohody (príkaz zaväzoval
toho, kto speňažil, aby vyplatil pomernou čiastkou odstupujúcich dedičov), zaväzuje bez ohľadu na

plynutie času a každého právneho nástupcu, ktorý speňažil. Žalobcovia preukázali, že spoluvlastnícky
podiel žalobkyne, nadobudnutý darovacou zmluvou, bol zaťažený záväzkami z odkladacej podmienky
voči žalobcom, ale nepreukázali, že tento záväzok bez ďalšieho prešiel na žalovanú, ktorá má
vzhľadom na predmet darovacej zmluvy iné právne postavenie ako dedičia, ktorí boli zaviazaný platiť
žalobcom v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/35/2012-650 zo dňa

08. 06. 2017.
27.2. To, že by odkladacia podmienka mala zaväzovať žalovanú, nie je možné vyvodiť ani z § 579 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože sporné nebolo to, že účinky odkladacej podmienky zaväzovali dedičov,
ale to, že účinky odkladacej podmienky nezaväzovali žalovanú, ktorá nespeňažovala ako dedička.
27.3. Rovnaké právne postavenie žalovanej s právnym postavením dedičov, ktorí boli zaviazaní k

výplate pomernej časti za speňaženie podielu rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 5C/35/2012
z 08.06.2017 neobstojí, pretože žalovaná má iný právny titul nadobudnutia k veci, ako žalovaní dedičia.

28. Okresný súd posudzoval pasívnu legitimáciu žalovanej cez právny úkon darovania, ktorým
nadobudla nehnuteľnosti, ktoré následne speňažila. Z toho, že nehnuteľnosti žalovaná speňažila spolu

s ostatnými spoluvlastníkmi nevyplýva, že by mala byť zaviazaná z rovnakého právneho dôvodu ako
ostatní spoluvlastníci, ktorí speňažovali ako dedičia priamo viazaný dedičskou dohodou.

29.1. Je rozdiel v právnom postavení dediča, ktorý predmet dedičstva prijal a stal sa univerzálny
právnym nástupcom, čím prevzal aj záväzky z dedičskej dohody svojho právneho predchodcu a na

druhej strane postavením obdarovaného, ktorý sa stal vlastníkom predmetu darovania, ktorý vec
dobromyseľne nadobudol bez výslovnej zmienky o existencii odkladacej podmienky, ktorá v čase
darovania spočívala. Účastníci darovacej zmluvy uzavretej v roku 2008 na záväzok spočívajúci v
odkladacej podmienke, ktorý vznikol v r. 1977 nepamätali a z ničoho nevyplýva, ich povinnosť odkladaciu
podmienku do darovacej zmluvy uviesť.

29.2. Nebolo sporné, že žalovaná nie je univerzálny právny nástupca povinného dediča, pretože jej
vlastnícke právo vzniklo darovacou zmluvou, a jej právne nástupníctvo k nehnuteľnosti nemožno spájať
so záväzkom z odkladacej podmienky. Žalovaná nemôže byť priamym dlžníkom poručiteľa a odkladacia
podmienka na ňu bez ďalšieho neprešla.
29.3. Záväzok z odkladacej podmienky sa týka len dedičov povinnej osoby ako univerzálnych a

originálnych právnych nástupcov, čo bez ďalšieho nemožno vzťahovať na toho, kto nadobudol vec
singulárnou sukcesiou.

30.1. Žalobcovia uplatnili právo na základe dedičskej dohody s odkladacou podmienkou, ktorá je jasná a
zrozumiteľná. Žalobcovia a ich právni predchodcovia zrejme nemali dôvod konať ako oprávnené osoby

podľa štvrtej časti zák. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
ktorý v § 13 - § 17, upravil postup pri vyrovnaní dedičských podielov oprávnenej osoby, ktorej dedičský
podiel bol znížený a každá oprávnená osoba mohla požiadať povinnú osobu o vyrovnanie dedičských
podielov do 30. 06. 1993.30.2. Tým že dotknuté osoby postup podľa štvrtej časti zák. 293/1992 Zb. zmeškali alebo vedome
urobili voľbu uspokojiť svoje nároky na základe dedičskej dohody, je na ťarchu žalobcov, pretože musia
čakať,kýmnastanúúčinkysplatnostizáväzkuzodkladacejpodmienky,abymohliuplatniť svojepeňažné

nároky voči právnym nástupcom povinného dediča.

31.1.Ztohodôvoduodvolacísúduzatvára,žededičskádohoda,nazákladektorejuplatnilipráva dedičia
pôvodnýchodstupujúcichdedičov,zaväzujepriamoibadedičov,ktoríspeňažiliakodedičia, aodkladacia
podmienka trvá do speňaženia veci, t. j. do speňaženia posledného spoluvlastníckeho podielu.

31.2. Žalovaná je nepochybne právny nástupca, ktorý speňažil. Bezodplatným scudzením (darovaním)
odkladacia podmienka voči nej nezanikla, pretože k speňaženiu došlo neskôr a odkladacia podmienka
zanikne až úplným speňažením, ale zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nemožno vyvodiť,
že na žalovanú prešiel záväzok rovnako, ako prešiel na dedičov. Záväzok z odkladacej podmienky
singulárnou sukcesiou (darovanie, kúpna) bez ďalšieho a priamo neprechádza.
31.3. Darovanie je právna skutočnosť, ktorá bráni vymáhať od žalovanej plnenie zo speňaženia

predmetu darovacej zmluvy, okrem ak by dotknutí žalobcovia úspešne žalovali neúčinnosť právneho
úkonu darovania. Bez výslovného dojednania záväzku z odkladacej podmienky v darovacej zmluve v
prípade speňaženia veci, ktorá bola predmetu darovania, tento záväzok voči tretím osobám (žalobcom)
nevznikol, pretože odkladacia podmienka ako typický obligačný záväzok nemá vecno-právne účinky a
preto nemožno vyvodiť, že na žalovanú prešiel záväzok s vecou, ktorá bola speňažená. Priamy právny

účinok z tohto záväzku na iné osoby, ako dedičov nemožno rozšíriť bez jeho výslovného dojednania.
Žalovaná nadobudla vlastníctvo derivatívnym, odvodeným spôsobom a dedičská dohoda nezaväzuje
obdarovaného priamo.
31.4. Pretože dedičská dohoda nezaväzuje obdarovaného priamo a odkladacia podmienka zaniká až
speňažením celej nehnuteľnosti, ku ktorej sa jej existencia viaže, dotknuté osoby (právni nástupcovia

odstupujúcich dedičov) majú až do speňaženia vymáhateľnú pohľadávku. Svoje právo voči tomu, kto
nespeňažil ako dedič, musia uplatniť odporovacou žalobou, musia namietať neúčinnosť právneho úkonu
+ vydanie náhradného plnenia zo speňaženia podľa § 42a ods. 3 písm. c), § 42b ods. 3,4 Občianskeho
zákonníka, ako správne uviedol okresný súd.

32.1. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, bolo vydané na základe riadne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia veci, preto ho odvolací súd potvrdil.
32.2. Ako ďalšie dôvody pre zamietnutia žaloby okresný súd nesprávne uviedol aj zmenu žaloby
a premlčanie práva, čo však nič nemení v zmysle vyššie uvedeného, na vecnej správnosti zamietnutia
žaloby.

33. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP
sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. O výške trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením.

34. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432
ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.